ZÁKON 344/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (344_2017) | SK

Slovensko ZZ 344/2017

Čl. I ZÁKON 344/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Open official source

Čl. I

Zákon č.

595/2003 Z. z.

o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona

č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004

Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z.,

zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona

č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007

Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z.,

zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona

č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009

Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z.,

zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona

č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011

Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z.,

zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012

Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z.,

zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona

č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014

Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z.,

zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona

č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015

Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z.,

zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona

č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z. a zákona č.

335/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 písm. d) prvý bod znie

„1.

fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,

1a

) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom

1a.

fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania,

ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti

a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu

Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

1b.

fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava

aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach;

do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie

„

1a

) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri

obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.“.

2.

V § 2 písmená n) a o) znejú

„n)

závislou osobou

1.

blízka osoba,

2

)

2.

ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,

3.

osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie

2aa

) súčasťou konsolidovaného celku,

o)

ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na

majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi

osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej

blízkej osoby

2

) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba

2

) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou

na

1.

majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený

podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo

nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel

vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej

výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi

a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy

odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu

na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má

účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má

účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho

odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom

ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku

ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s

inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní,

sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach

alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba

alebo subjekt,

2.

vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších

obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k

subjektu,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie

„

2aa

) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3.

V § 2 písmeno r) znie

„r)

zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická

osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou

osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje

aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami

v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho

stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami

daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito

stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,“.

4.

§ 2 sa dopĺňa písmenami ad) až ah), ktoré znejú

„ad)

subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá

právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje

majetok,

ae)

ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,

af)

konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má

právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti

previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená

s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým

tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného

príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,

ag)

digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na

vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,

ah)

sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak

spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí,

sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená

alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo

obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt

miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov,

sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený

alebo zriadený.“.

5.

V § 4 ods. 8 sa za slová „§ 8,“ vkladajú slová „ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak,“.

6.

V § 4 ods. 9 sa za slovom „konkurz“ vypúšťa čiarka a slová „povolené vyrovnanie alebo

povolená reštrukturalizácia“ sa nahrádzajú slovami „alebo mu bol povolený splátkový

kalendár

8a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie

„

8a

) § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.

7.

V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom m), ktoré znie

„m)

nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia

dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) vo výške

rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou

zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného

zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň

1.

60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie

takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu

dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi

sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom

a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo

2.

30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto

dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej

prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového

priemerného evidenčného počtu zamestnancov;

24c

) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového

základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou

30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov

pripadajúce na zamestnanca.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 24c znie

„

24c

) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva

Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020.“.

8.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie

„

27

) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.

9.

V § 6 ods. 4 sa nad slovom „výkonu“ odkaz „29b“ nahrádza odkazom „27“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29b sa vypúšťa.

10.

V § 8 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje

príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci

daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže

znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho

náležitosti účtovného dokladu,

33

)“.

11.

V § 8 ods. 1 písm. j) sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. e)“.

12.

V § 8 ods. 3 písm. c) sa za slovom „starostlivosti“ vypúšťa čiarka a slová „jeho

zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom“.

13.

§ 8 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie

„(16)

Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov,

sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom

majetku ako posledný.“.

14.

V § 9 ods. 1 písmeno e) znie

„e)

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty

38

) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané

podľa osobitného predpisu,

38

) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky

voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde

k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,

38b

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 38b znie

„

38b

) § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.

15.

V § 9 ods. 2 písmeno y) znie

„y)

nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí

37ab

) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo

forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa

osobitného predpisu;

59ia

) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá

v súvislosti s týmto vzdelávaním,“.

16.

V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom ac), ktoré znie

„ac)

peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri

príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.

59je

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 59je znie

„

59je

) Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení

zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava

Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.“.

17.

V § 11 ods. 1 a § 35 ods. 1 písm. b) sa slová „8 a 10“ nahrádzajú slovami „8, 10

a 14“.

18.

V § 11 ods. 6 sa za slová „výsluhového dôchodku

22

)“ vkladajú slová „alebo obdobného dôchodku zo zahraničia“.

19.

§ 11 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie

„(14)

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace

s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom

období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na

základe povolenia podľa osobitného predpisu

65a

) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka

sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka,

ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33) v úhrne

najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane

si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto

nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a

ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka,

otec, iná oprávnená osoba.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 65a znie

„

65a

) § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných

kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

20.

V § 12 odsek 3 znie

„(3)

Daňovníkmi podľa odseku 2 sú

a)

občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce

všeobecne prospešné služby,

b)

záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické

hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,

68

) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,

69

) vysoké školy,

70

) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady

pre rozpočtovú zodpovednosť,

71

) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond,

Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,

59

) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe

ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,

sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.“.

21.

V § 13 ods. 1 písm. a) sa slová „až f)“ nahrádzajú slovami „až g)“.

22.

V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie

„g)

z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods.

3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto

príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr

do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník

do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený

v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu

dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.“.

23.

V § 13 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva.“.

24.

Za § 13 sa vkladajú § 13a až 13c, ktoré znejú

„§ 13a

(1)

Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode

z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie

a)

vynálezu chráneného patentom

74ba

) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

74bb

) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja

1

) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,

a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške

50 % z týchto odplát (príjmov),

b)

počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja

1

) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,

74bc

) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).

(2)

Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e)

treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom

stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené

úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou

prevádzkarňou.

(3)

Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov

z aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.

(4)

Ak súčasťou nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od

inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3

uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia

koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu

a vývoja obstarané od inej osoby, a

b)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér).

(5)

Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku

zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom

nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým

vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať

v uplatňovaní oslobodenia.

(6)

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do

troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania

zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu

120l

) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje

a)

obchodné meno a sídlo,

b)

daňové identifikačné číslo,

c)

výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d)

číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového

vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený,

alebo názov počítačového programu (softvér).

(7)

Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a)

nákladoch v druhovom členení na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér),

b)

aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér),

c)

nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej

osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom,

technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).

(8)

Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa

odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(9)

Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom

období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,

v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a)

patent zrušený, odňatý alebo prepísaný

74bd

) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b)

úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný

74be

) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(10)

Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa

osobitného predpisu;

128

) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(11)

Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať

náklady na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy

(výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa

odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy)

sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) a

b)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích

období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj

1

) a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér).

(12)

Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky

podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka

v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér).

(13)

Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania

odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo

počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie

uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní

odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj

1

) do daňových výdavkov.

§ 13b

(1)

Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného

v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne

využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom,

ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja

1

) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú

a)

obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález

chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo

b)

vytvorené vlastnou činnosťou

1

) daňovníka.

(2)

Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e)

treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom

stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené

úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

(3)

Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov

z aktivovaných nákladov

1

) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým

vzorom do daňových výdavkov.

(4)

Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov)

z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame

náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane

k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil

vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok.

Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj

činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných

výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža

spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami

spojenými s týmito funkciami odbytu.

(5)

Ak súčasťou nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške

podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov),

ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku

po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami

výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových

marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných

funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby

a

b)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(6)

Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku

zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom

nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené

úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.

(7)

Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty

na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného

predpisu

120l

) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje

a)

obchodné meno a sídlo,

b)

daňové identifikačné číslo,

c)

výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

d)

číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového

vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.

(8)

Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o

a)

kalkulácii ceny výrobku,

b)

nákladoch v druhovom členení na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

c)

aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

a ich odpisový plán,

d)

nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej

osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo

technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

e)

počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,

f)

technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického

riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.

(9)

Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa

odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.

(10)

Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom

období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,

v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol

a)

patent zrušený, odňatý alebo prepísaný

74bd

) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,

b)

úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný

74be

) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.

(11)

Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa

osobitného predpisu;

128

) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(12)

Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať

náklady na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie

podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov),

ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta

ako podiel

a)

aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

a

b)

súčtu nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,

ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich

zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj

1

) a aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(13)

Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky

podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka

v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.

(14)

Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania

odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj

1

) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom

do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích

období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj

1

) do daňových výdavkov.

§ 13c

(1)

Od dane je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti alebo predaja obchodného

podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej

spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku

2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou

prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými

papiermi podľa osobitného predpisu.

88

)

(2)

Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak

a)

príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24

bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho

podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a

b)

daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša

riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným

personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení

základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).

(3)

Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti a predaja obchodného

podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii.

Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu, ak

je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii.

(4)

Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní

obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň

a)

splatenia peňažného vkladu,

b)

splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného

registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie

alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok

1

) alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,

c)

ukončenia obstarávania, ktorým je

1.

deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho

depozitára,

74bf

)

2.

deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,

74bg

)

3.

deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným

a komanditnej spoločnosti,

74bh

)

d)

zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo

rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu

74bi

) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný

podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka,

ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho

nástupcu,

e)

zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej

republiky.

74bj

)

(5)

Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní

obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje

a)

uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu

v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie

inej obdobnej dohody alebo zmluvy,

b)

kúpa opcie, alebo

c)

získanie predkupného práva na podiel.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 74ba až 74bj znejú

„

74ba

) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných

vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z.

o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(patentový zákon) v znení neskorších predpisov.

74bb

) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

74bc

) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

74bd

) § 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z.

74be

) § 47 zákona č. 517/2007 Z. z.

74bf

) § 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bg

) § 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

74bh

) § 115 Obchodného zákonníka.

74bi

) § 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

74bj

) § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka.“.

25.

V § 15 písm. a) treťom a štvrtom bode sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods.

3“ a v písmene b) druhom bode sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 4“.

26.

V § 15 sa písmeno b) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie

„3.

21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.“.

27.

V § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode sa vypúšťajú slová „príjmy z prevodu účasti alebo

podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území

Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t),“.

28.

V § 16 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa desiatym a jedenástym bodom, ktoré znejú

„10.

odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za

spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej

činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa §

19,

11.

príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného

štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou

spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu,

že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,“.

29.

V § 16 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi

podľa § 2 písm. t) uvedených v odseku 1 písm. e) piatom bode“.

30.

V § 16 odsek 2 znie

„(2)

Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie

na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä

miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa,

pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných

zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na

výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom

na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy

a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú

činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé,

ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach

v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto

vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň,

len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých

osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej

prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní

služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti

presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich

po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení

daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva,

uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu

zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí

a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho

práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku,

ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v

zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej

činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.“.

31.

V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie

„m)

príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje

v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované

vo výnosoch podľa osobitného predpisu;

1

) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom

období, v ktorom ich prijal.“.

32.

V § 17 ods. 6 prvej a druhej vete a ods. 7 a § 18 ods. 4, 5 a 7 až 10 sa slová „správca

dane“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „správca dane, ktorého zverejní na svojom

webovom sídle finančné riaditeľstvo“ v príslušnom tvare.

33.

V § 17 ods. 7 poslednej vete sa slová „a 5“ nahrádzajú slovami „až 10“.

34.

V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a).“.

35.

V § 17 odsek 26 znie

„(26)

Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva

z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej

republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných

položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej

prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku

a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa

§ 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.

36.

§ 17 sa dopĺňa odsekom 42, ktorý znie

„(42)

Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené

na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere,

v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.“.

37.

V § 17b ods. 8 sa vypúšťa druhá veta a na konci sa pripája táto veta: „Vkladateľ

nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť

postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.“.

38.

V § 17b ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ak vkladateľom nepeňažného vkladu,

ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§

2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou

prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ

nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa

§ 17d.“.

39.

V § 17b ods. 11 sa slová „1 a 2“ nahrádzajú slovami „1, 2, 8 a 9“.

40.

§ 17b sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie

„(13)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je

daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva

funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou

na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods.

1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto

stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.

41.

V § 17c ods. 3 písm. a) sa slová „deň;

77c

)“ nahrádzajú slovami „deň,

77c

) ak odsek 11 neustanovuje inak;“.

42.

§ 17c sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú

„(9)

Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so

stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území

Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm.

a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.

(10)

Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne

na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného

bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k

presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti

podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa §

17f.

(11)

Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích

rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností

alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu

1

) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne

podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný

zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích

rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako

sa postupuje, ak plynie príjem

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej

bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,

splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov

2d

) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov

2d

) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení

obchodných spoločností alebo družstiev.“.

43.

V § 17d odsek 7 znie

„(7)

Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený

majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť,

ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky

prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý

je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok,

podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa

nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného

vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu

nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou

umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje

podľa § 17b.“.

44.

V § 17d ods. 8 úvodnej vete sa za slová „podnik alebo jeho časť“ vkladajú slová „alebo

individuálne vložený majetok“, za slovami „so sídlom na území Slovenskej republiky“

sa vypúšťa čiarka a slová „pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom

mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň“

sa nahrádzajú slovami „a sú splnené podmienky podľa odseku 7“.

45.

V § 17d sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie

„(10)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je

daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva

funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v

zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku

podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods.

2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.

Doterajšie odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.

46.

V § 17d ods. 11 sa slová „1 a 4“ nahrádzajú slovami „1, 4 a 7“.

47.

§ 17d sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie

„(13)

Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom

alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie

daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku

alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia

alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným

z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej

povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.“.

48.

V § 17e sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie

„(8)

Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak

a)

právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom

v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom

hospodárskom priestore,

b)

majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so

stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c)

členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom

hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku

a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,

d)

právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných

cenách.“.

Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 9 až 11.

49.

V § 17e ods. 9 úvodnej vete sa za slová „stála prevádzkareň“ vkladajú slová „a sú

splnené podmienky podľa odseku 8“.

50.

V § 17e odsek 10 znie

„(10)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom

je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi

podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má

daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku

a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté

právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu

dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového

rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní

hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý

bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.“.

51.

§ 17e sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú

„(12)

Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne

na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného

bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k

presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti

podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa §

17f.

(13)

Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom

alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností

alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo

realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia

činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia,

splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej

povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(14)

Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích

rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností

alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu

1

) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej

doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo

rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích

rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u

právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov

v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej

bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,

splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov

2d

) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov

z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.“.

52.

Za § 17e sa vkladajú § 17f až 17h, ktoré vrátane nadpisov znejú

„§ 17f

Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka

alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)

Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm.

e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou

80ca

) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa

§ 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm.

k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom

a)

daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej

republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo

b)

daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne

na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej

prevádzkarne v zahraničí.

(2)

Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm.

e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota

80ca

) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu

daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje

primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého

bodu

a)

prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky

okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou

umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo

b)

presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa §

2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou

prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov,

ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou

na území Slovenskej republiky.

(3)

Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.

(4)

Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov,

majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové

požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia

a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej

vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu,

daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom

došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný

podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote

je daň splatná.

(5)

Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového

priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.

(6)

Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa

a)

finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou

80ca

) podľa odseku 1,

b)

odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou

80ca

) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

1.

odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty

80ca

) ako novoobstaraný majetok alebo

2.

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,

80ca

) pričom pri

2a.

rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu

výpočtu podľa § 27,

2b.

zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a

to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(7)

Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov

sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty

80ca

) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane

podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.

(8)

Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa

§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov

podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou

hodnotou, za ktorú sa považuje

a)

hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku

daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty

80ca

) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba

bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník

podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej

vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo

b)

hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento

iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo

presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej

hodnoty;

80ca

) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení

podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.

(9)

Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa

§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré

sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí,

sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa

odseku 8 písm. b).

(10)

Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku

8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení

pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom

lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.

§ 17g

Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka,

odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)

Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej

činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu

na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského

štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom

hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát,

ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu

o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo

v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich

rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa

osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania

podľa § 49.

(2)

Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.

(3)

Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka

podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom

výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.

(4)

Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú

v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej

zmeškanie.

(5)

Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca

zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej

činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca

dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu

80cb

) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca

zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej

činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.

(6)

Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej

splátky podľa osobitného predpisu.

80cc

)

(7)

Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej

správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej

splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania

podľa osobitného predpisu.

80cd

) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala

byť splátka dane zaplatená.

(8)

Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa

§ 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

a)

majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne

daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,

b)

majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

c)

daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako

je štát v odseku 1,

d)

podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula

do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,

e)

je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.

(9)

Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane

v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom

došlo k niektorej z uvedených skutočností.

§ 17h

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

(1)

Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu

sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak

a)

daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa

§ 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac

ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50

% alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako

50 % a

b)

daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí

je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej

spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú

by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.

(2)

Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom

dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť

nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej

osoby podľa odseku 1 písm. b).

(3)

Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka

podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom

dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane

sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby

platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou

z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu

prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne

v zahraničí.

(4)

Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú

skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom

k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5.

(5)

Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo

jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci

majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená

a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné

funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie

príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(6)

Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie

základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný

k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom,

ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého

bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.

(7)

Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu

dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti.

(8)

Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú

povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej

zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu

v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou

republikou a príslušným štátom.

(9)

Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou,

ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už

zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej

spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto

kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.

(10)

Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti

sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený,

zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži

o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce

sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa

predávajú.

(11)

Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej

činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou

zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne

už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 80ca až 80cd znejú

„

80ca

) § 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cb

) § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cc

) § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80cd

) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

53.

V § 18 ods. 6 písm. a) sa slová „posudzovaných kontrolovaných transakciách“ nahrádzajú

slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcii“ a v písm. d) sa slová „posudzovaných

kontrolovaných transakcií“ nahrádzajú slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcie“.

54.

V § 18 ods. 11 sa slová „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

81

) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)“ nahrádzajú slovami „finančné riaditeľstvo“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 81 sa vypúšťa.

55.

V § 19 ods. 2 písm. f) sa vypúšťa prvý bod.

Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.

56.

V § 19 ods. 2 písm. h) prvom bode sa za slová „z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje

ani na úhradu pohľadávok proti podstate,“ vkladajú slová „alebo ak dôjde k zrušeniu

konkurzu podľa osobitného predpisu,

38b

)“ a za slová „alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok

proti podstate,“ sa vkladajú slová „alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná

podstata nepokryje náklady konkurzu,“.

57.

V § 19 ods. 2 písm. h) druhý bod znie

„2.

to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku

oddlženia splátkovým kalendárom,

38

)“.

58.

V § 19 ods. 2 písm. h) štvrtý a piaty bod znejú

„4.

exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

5.

exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;

88aaa

) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 88aaa znie

„

88aaa

) § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017

Z. z.“.

59.

V § 19 ods. 2 písmeno s) znie

„s)

výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu,

že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná

vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento

účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,“.

60.

V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom u), ktoré znie

„u)

úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti

alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu

komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa §

2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16

ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného

podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií

alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje

na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.

88

)“.

61.

V § 20 ods. 2 písmeno c) znie

„c)

pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam

voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár

38

) (odseky 10 až 12),“.

62.

V § 20 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Tvorba opravných položiek k pohľadávkam

voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny

z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského

úveru,

102

) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a

to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny

pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím

obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.

102aa

) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový

kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich

hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 102aa znie

„

102aa

) § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.

63.

V § 20 ods. 11 prvá veta znie: „Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom

konaní, reštrukturalizačnom konaní a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom

určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom

bola pohľadávka uspokojená.“.

64.

V § 20 ods. 12 druhej vete sa za slovo „konkurz“ vkladá čiarka a slová „a reštrukturalizáciu“

sa nahrádzajú slovami „reštrukturalizáciu a splátkový kalendár“.

65.

V § 20 ods. 22 sa za slová „1 080 dní“ vkladajú slová „alebo ak od splatnosti príslušenstva

uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní“.

66.

V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom o), ktoré znie

„o)

výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom

1.

dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých

závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu

zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,

2.

nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných

v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada

aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa

časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými

osobami podľa § 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12

ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od

dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,

3.

sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov

(nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho

istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov

(nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu.“.

67.

V § 22 sa odsek 6 dopĺňa písmenom f), ktoré znie

„f)

úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje

kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných

predpisov,

65a

) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide

o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.“.

68.

V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie

„i)

reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok

ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune

podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.

69.

§ 25a sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie

„g)

reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený

na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej

činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.

70.

V § 26 ods. 11 sa za slovo „kontroly“ vkladajú slová „a vo vyrubovacom konaní“.

71.

§ 26 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie

„(12)

Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby

na základe povolenia podľa osobitných predpisov,

65a

) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice

doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.“.

72.

V § 30a odseky 8 a 9 znejú

„(8)

Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom

120a

) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa

odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie

obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové

priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;

128

) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná

v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí

desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za

zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani

podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník

nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo

zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento

rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí

o schválení investičnej pomoci.

120a

)

(9)

Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo

písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane,

a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane

je

a)

10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v

príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje

o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu

dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d),

pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie

obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie

úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci,

120a

)

b)

viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani

v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať

dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani

znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej

pomoci.

120a

)“.

73.

§ 30a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie

„(10)

Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa

osobitného predpisu;

128

) v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno

vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať

daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.“.

74.

V § 30b odseky 8 a 9 znejú

„(8)

Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom

120d