VYHLÁŠKA 344/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

obsahu projektu samostatnej a uznanej zvernice podľa

§ 6 ods. 4 zákona

a obsahu projektu samostatnej a uznanej bažantnice podľa

§ 7 ods. 4 zákona

,

b)

zaradení poľovného revíru do kvalitatívnych tried a určovaní normovaných kmeňových

stavov zveri, vekovej a pohlavnej štruktúre a chove zveri podľa

§ 8 zákona

,

c)

obsahu evidencie zmlúv vlastníkov podľa

§ 12 zákona

a zmlúv podľa

§ 13 zákona

,

d)

ukazovateľoch na určenie kritérií chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri a

vekovej kulminácie,

e)

poľovných oblastiach a poľovných lokalitách, chovateľských celkoch, obsahu štatútu

poradných zborov a chovateľských rád, veľkoplošnom poľovníckom hospodárení podľa

§ 18 zákona

, chovateľských prehliadkach a ich dokumentácii, kvalifikácii členov hodnotiteľskej

komisie a obsahu jej činnosti, dokumentácii poľovníckych trofejí podľa

§ 23 zákona

a bodových hodnotách významných poľovníckych trofejí podľa

§ 68 zákona

,

f)

počte a druhu poľovníckych zariadení na chov jednotlivých druhov zveri podľa

§ 26 ods. 1 písm. c)

a

i) zákona

, druhu a množstve krmiva a spôsobe prikrmovania a množstve vnadísk a spôsobe vnadenia

zveri podľa

§ 26 ods. 1 písm. m) zákona

,

g)

príprave a skúške odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže podľa

§ 27 zákona

,

h)

poľovníckom plánovaní, odborne spôsobilých osobách a ich kvalifikačných predpokladoch

podľa

§ 6, 7

a

30 zákona

,

i)

obsahu evidencie a dokumentácie vedenej užívateľom poľovného revíru, poľovníckej

štatistike a obsahu informačného systému v poľovníctve podľa

§ 26 ods. 1 písm. i), j), k)

a

§ 31 zákona

,

j)

organizovaní, obsahu, vykonávaní a hodnotení poľovníckych skúšok, o kvalifikácii

prednášateľov, členov skúšobnej komisie a o podrobnostiach pre praktickú prípravu

a teoretickú prípravu uchádzačov poľovníckych skúšok podľa

§ 50 zákona

,

k)

obsahu poľovného lístka, žiadosti o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného

lístka podľa § 51 zákona, povolení na lov zveri podľa

§ 53 zákona

,

l)

čase, spôsobe a podmienkach lovu zveri a povoleniach na lov zveri podľa

§ 55 až 57 zákona

,

m)

osobitných spôsoboch lovu podľa

§ 60 a 61 zákona

,

n)

druhoch skúšok poľovných psov, druhoch, potrebnom počte a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných

psov na používanie počas lovu, dohľadávania a ochrany zveri podľa

§ 63

a

65 zákona

,

o)

značke, jej zakladaní, lístku o pôvode ulovenej zveri, obstarávaní a distribúcii

značiek, výdaji a evidencii značiek podľa

§ 64 zákona

.

§ 2

Účel uznanej zvernice

(1)

Uznaná zvernica sa podľa účelu zriadenia schvaľuje ako

a)

generačná zvernica,

b)

aklimatizačná zvernica,

c)

karanténna zvernica,

d)

prezimovacia zvernica,

e)

zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov.

(2)

Generačná zvernica je určená na šľachtenie zveri s vynikajúcimi genetickými vlastnosťami

najmä z hľadiska celkovej kondície a trofejovej hodnoty, ktoré by sa mali uplatniť

na zazverovanie revírov alebo je určená aj na chov zveri na účel jej lovu vo zvernici.

Súčasťou jej technického vybavenia musí byť odchytové zariadenie.

(3)

Aklimatizačná zvernica je určená na aklimatizáciu zveri pred vypustením do poľovného

revíru, karanténna zvernica je určená na sledovanie zdravotného stavu alebo liečbu

zveri. V poľovnom revíri je karanténna zvernica súčasne aklimatizačnou zvernicou,

z ktorej sa zver po jednom mesiaci až dvoch mesiacoch po ozdravení vypustí do poľovného

revíru. Ak je zriadená ako súčasť samostatnej zvernice, ide len o karanténnu zvernicu.

Nakúpená zver pred vypustením do zvernice musí prejsť karanténou počas lehoty určenej

veterinárnym lekárom.

(4)

Prezimovacia zvernica je určená na prezimovanie zveri, ktorá sa po zimnom období

opäť vypustí do voľného revíru. Súčasťou jej technického vybavenia musí byť aj odchytové

zariadenie na vytriedenie jedincov vhodných na ďalší chov.

(5)

Zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov je zvernica, v ktorej sa chová len diviačia

zver alebo líška hrdzavá na účel výcviku určených plemien poľovných psov na durenie

diviačej zveri, brlohovanie a na skúšky ich poľovnej upotrebiteľnosti v tejto disciplíne.

(6)

Zver ulovená v uznanej zvernici sa započítava do plnenia plánu chovu a lovu pre príslušný

poľovný revír okrem lovu zveri v generačnej zvernici, pre ktorý sa predkladá samostatný

plán chovu a lovu raticovej zveri vo zvernici.

§ 3

Obsah projektu zvernice a projektu bažantnice

(1)

Projekt samostatnej zvernice a projekt samostatnej bažantnice obsahujú tieto časti

a)

úvod

1.

úvodná správna a historická dokumentácia, ak existuje,

2.

civilizačné negatívne faktory,

3.

výskyt zveri vrátane predátorov,

b)

opis prírodných podmienok

1.

členitosť terénu, nadmorské výšky,

2.

geografické, geologické a hydrologické podmienky,

3.

klimatické podmienky,

4.

štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,

c)

štruktúra a podmienky chovu zveri

1.

navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri a navrhovaný koeficient

prírastku,

2.

návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,

3.

kritériá chovnosti,

4.

opis zootechniky chovu,

d)

návrh biotechnických úprav

1.

lesotechnické opatrenia,

2.

agrotechnické opatrenia,

e)

technické zariadenia

1.

oplotenie,

2.

kŕmne zariadenia, vnadiská,

3.

posedy, úprava vodných zdrojov a tokov,

4.

ostatné poľovnícke zariadenia,

f)

kalkulácia potreby krmiva,

g)

zabezpečenie základného chovného stáda,

h)

ostatné návrhy a odporúčania

1.

potreba poľovne upotrebiteľných psov,

2.

veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat,

i)

záver,

j)

prílohy

1.

súpis pozemkov, prehľad druhov pozemkov,

2.

výpis z programu starostlivosti o les,

3.

mapa poľovného hospodárenia.

(2)

Projekt uznanej zvernice a projekt uznanej bažantnice obsahujú tieto časti

a)

úvod

1.

údaje o poľovnom revíri,

2.

účel uznanej zvernice,

3.

civilizačné negatívne faktory,

4.

výskyt zveri vrátane predátorov,

b)

opis prírodných podmienok

1.

členitosť terénu, nadmorské výšky,

2.

geografické, geologické a hydrologické podmienky,

3.

klimatické podmienky,

4.

štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,

c)

štruktúra a podmienky chovu zveri

1.

navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri a navrhovaný koeficient

prírastku,

2.

návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,

3.

kritériá chovnosti,

4.

opis zootechniky chovu,

d)

návrh biotechnických úprav

1.

lesotechnické opatrenia,

2.

agrotechnické opatrenia,

e)

technické zariadenia

1.

oplotenie,

2.

kŕmne zariadenia,

3.

odchytové zariadenia,

4.

ostatné poľovnícke zariadenia,

f)

kalkulácia potreby krmiva,

g)

zabezpečenie základného chovného stáda,

h)

ostatné návrhy a odporúčania

1.

potreba poľovne upotrebiteľných psov,

2.

veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat,

3.

prevádzkový poriadok zvernice na výcvik a skúšky poľovných psov,

i)

záver,

j)

prílohy

1.

súpis pozemkov,

2.

výpis z programu starostlivosti o les,

3.

mapa poľovného hospodárenia,

k)

štúdia ekologických vplyvov na krajinu.

(3)

Pre projekt zvernice podľa

§ 2 ods. 1 písm. e)

postačuje zjednodušený projekt.

(4)

Súčasťou projektu môže byť aj kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie a

kalkulácia predpokladaných nákladov na prevádzku.

§ 4

Zaradenie poľovných revírov do poľovných oblastí a poľovných lokalít je uvedené spolu

so zákresom poľovných oblastí na mape na webovom sídle ministerstva. Samostatné zvernice

a samostatné bažantnice sa do poľovných oblastí a poľovných lokalít nezaraďujú.

§ 5

Obsah štatútov poradného zboru poľovnej oblasti, chovateľskej rady poľovnej lokality

a chovateľského celku je uvedený v

prílohe č. 2

.

§ 6

(1)

Zaradenie poľovných revírov uznaných z lesných pozemkov, ktoré sú vhodné na chov

raticovej zveri do kvalitatívnych tried, sa vykonáva podľa skupín lesných typov samostatne

pre hlavný druh zveri, samostatne pre vedľajší druh prežúvavej zveri a samostatne

pre diviačiu zver. Pre tretí a ďalší druh prežúvavej zveri sa poľovný revír nezaraďuje

samostatne do kvalitatívnej triedy; normované kmeňové stavy tejto zveri sa určia na

úkor prvých dvoch druhov prežúvavej zveri. Podmienky zaraďovania do kvalitatívnych

tried sú uvedené v prílohe č. 3.

(2)

Hlavným druhom zveri podľa odseku 1 je ten druh zveri, pre ktorý bola zriadená poľovná

oblasť alebo lokalita.

(3)

Vedľajším druhom zveri podľa odseku 1 je druh zveri, ktorý žije v príslušnej poľovnej

oblasti alebo v poľovnej lokalite spolu s hlavným druhom zveri.

(4)

Diviačia zver je vždy vedľajší druh zveri.

§ 7

(1)

Poľovné revíry, v ktorých sa jelenia zver, srnčia zver, danielia zver, muflonia zver

a kamzičia zver chovajú ako hlavné druhy zveri a diviačia zver ako vedľajší druh zveri,

možno zaradiť do štyroch kvalitatívnych tried.

(2)

Pre druhy zveri uvedené v odseku 1 sa určujú normované kmeňové stavy v kusoch na

1 000 ha lesných pozemkov v poľovnom revíri a koeficient prírastku spôsobom uvedeným

v

prílohe č. 4

.

(3)

Koeficient prírastku predstavuje očakávaný prírastok zo stavu zveri podľa

§ 36

(ďalej len „jarný kmeňový stav“) príslušného druhu zveri pri zohľadnení strát zveri.

Koeficient prírastku určí okresný úrad pri zaradení poľovného revíru do kvalitatívnej

triedy. Pri samostatných zverniciach, uznaných zverniciach, samostatných bažantniciach

a uznaných bažantniciach sa koeficient prírastku a normované kmeňové stavy uvedú v

projekte.

(4)

V zaradení poľovného revíru, v ktorom sa chová viac druhov zveri do kvalitatívnej

triedy, sa určí, ktorý druh zveri je v tomto revíri hlavný, a to podľa poľovnej oblasti

alebo poľovnej lokality, v ktorej sa poľovný revír nachádza. Normované kmeňové stavy

ďalších druhov vedľajšej prežúvavej zveri sa určia podľa

§ 6 ods. 1

. Prepočet tretieho a ďalšieho druhu prežúvavej raticovej zveri z hlavného druhu a

z druhého druhu prežúvavej raticovej zveri sa vykoná podľa

prílohy č. 4 tabuľky č. 3

.

§ 8

Kritériá na zaradenie zvernice do kvalitatívnej triedy sú uvedené v prílohe č. 5.

§ 9

Samostatné bažantnice možno uznávať len na poľovných pozemkoch zaradených v poľovných

oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri. Spôsob zaradenia bažantnice do kvalitatívnej

triedy je uvedený v prílohe č. 5.

§ 10

(1)

Zaradenie poľovného revíru vytvoreného na poľovných pozemkoch, ktoré sú súčasťou

poľnohospodárskych pozemkov a ktoré sa nachádzajú v poľovnej oblasti pre malú zver,

do kvalitatívnej triedy pre srnčiu zver a pre malú zver sa vykonáva podľa bonitovaných

pôdno-ekologických jednotiek.

(2)

Spôsob zaradenia do kvalitatívnej triedy podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 5

bode 3.

(3)

Poľovný revír nachádzajúci sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa zaraďuje do kvalitatívnej

triedy pre každý druh malej zveri a srnčiu zver samostatne na tej istej ploche.

(4)

Malú zver možno chovať ako vedľajší druh zveri aj v poľovnom revíri nachádzajúcom

sa v jelenej poľovnej oblasti alebo v srnčej poľovnej oblasti, ak sú v ňom vhodné

prírodné podmienky na jej chov.

§ 11

(1)

Normované kmeňové stavy a koeficienty prírastku malej zveri a srnčej zveri chovanej

v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa určujú v kusoch

na 100 ha poľovných pozemkov.

(2)

Spôsob určenia normovaných kmeňových stavov podľa odseku 1 je uvedený v

prílohe č. 6

.

§ 12

(1)

Pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská

komisia podľa kritérií chovnosti a podľa bodovacích tabuliek Medzinárodnej rady pre

poľovníctvo a ochranu zveri (ďalej len „medzinárodná rada“).

(2)

Pri hodnotení kvality chovu zveri, ktorý vykonáva poradný zbor za poľovnú oblasť

a chovateľská rada za chovateľský celok, hodnotiteľská komisia porovnáva podiel

a)

lovu samčej zveri v poslednej vekovej triede,

b)

nesprávneho lovu samčej zveri.

(3)

Hodnotenie kvality chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnom revíri sa označuje

stupňom uspokojivá alebo neuspokojivá, pričom záverečné hodnotenie za

a)

jednotlivý druh sa určí podľa najhoršie hodnoteného kritéria,

b)

poľovný revír sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnotení zveri podľa odseku 2,

c)

chovateľský celok a poľovnú oblasť sa spracuje ako samostatné hodnotenie podľa sumárnych

údajov všetkých poľovných revírov tvoriacich chovateľský celok alebo poľovnú oblasť.

§ 13

(1)

Poľovnícke trofeje hodnotí

a)

ústredná hodnotiteľská komisia,

b)

obvodná hodnotiteľská komisia.

(2)

Kvalifikačným predpokladom člena ústrednej hodnotiteľskej komisie je certifikát medzinárodnej

rady o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.

(3)

Kvalifikačným predpokladom člena obvodnej hodnotiteľskej komisie (ďalej len „obvodná

komisia“) je certifikát Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“).

§ 14

(1)

Fotografickú dokumentáciu poľovníckej trofeje tvoria fotografie

a)

trofeje s lebkou po vyvarení s rozmermi 13 cm x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej

strany, z pravej strany,

b)

zobrazujúce spodný pohľad na chrup hornej čeľuste, horný a bočný pohľad na chrup

dolnej čeľuste,

c)

uhynutého, uloveného chorého alebo poraneného celého jedinca trofejovej zveri alebo

jeho zvyšku aj s trofejou.

(2)

Dokumentáciu poľovníckej trofeje získanej cudzincom podľa

§ 23 ods. 3 zákona

a trofeje podľa

§ 23 ods. 6 zákona

tvorí fotografická dokumentácia podľa odseku 1 písm. a) a b) a bodovacia tabuľka

poľovníckej trofeje podpísaná dvoma členmi miestne príslušnej obvodnej komisie a pri

významnej poľovníckej trofeji podľa

§ 18

aj jedným členom ústrednej hodnotiteľskej komisie.

§ 15

(1)

Ústredná hodnotiteľská komisia vykonáva hodnotenie poľovníckych trofejí na národnej

výstave alebo medzinárodnej výstave.

(2)

Ak je posudzovaná trofej, ktorá hodnotením podľa

§ 12 ods. 2

môže dosiahnuť bodovú hodnotu na úrovni národného rekordu, musia ju posúdiť najmenej

traja členovia ústrednej hodnotiteľskej komisie.

§ 16

(1)

Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr

do 31. marca. Na účely tejto vyhlášky sa poľovníckou sezónou rozumie obdobie od 1.

marca do konca februára nasledujúceho roka.

(2)

Na chovateľskú prehliadku sa predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej

a uhynutej v predchádzajúcej poľovníckej sezóne.

(3)

Chovateľská prehliadka sa člení na časť hodnotiacu, ktorá je neverejná, a na časť

výstavnú, ktorá je verejná.

(4)

Organizátor chovateľskej prehliadky najneskôr 30 dní pred jej konaním oznámi užívateľom

poľovných revírov termín konania chovateľskej prehliadky a určí termín a miesto predloženia

poľovníckych trofejí a príslušnej dokumentácie.

(5)

Užívateľ poľovného revíru najneskôr do 15 dní pred termínom konania chovateľskej

prehliadky vyrozumie všetkých majiteľov trofejí o termíne chovateľskej prehliadky

a termíne a mieste predloženia trofejí, ktoré majú byť predložené na chovateľskú prehliadku.

(6)

Užívateľ poľovného revíru doručí v určenom termíne a na určené miesto menný zoznam

majiteľov trofejí s adresami, riadne ošetrené a štítkami trofejí označené poľovnícke

trofeje, záznam o love zveri, jej úhyne, označení a použití zveriny podľa

prílohy č. 8

.

(7)

Užívateľ poľovného revíru uhrádza náklady a má zodpovednosť za doručenie poľovníckej

trofeje na chovateľskú prehliadku a jej prevzatie po skončení chovateľskej prehliadky.

Dolná čeľusť ako súčasť trofeje posúdenej na chovateľskej prehliadke ako správny odstrel

sa užívateľovi poľovného revíru vracia, len ak o jej vrátenie vopred požiada pri doručení

trofeje na chovateľskú prehliadku.

§ 17

(1)

Za riadne ošetrenú poľovnícku trofej sa považuje poľovnícka trofej vyvarená, zbavená

všetkých mäkkých častí a vybielená. Trofej ročného daniela a ročného jeleňa možno

predložiť na chovateľskú prehliadku na skrátenej lebke.

(2)

Riadne ošetrenie poľovníckej trofeje z uhynutej zveri vykoná jej majiteľ.

(3)

Ak sa na chovateľskú prehliadku predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri

ulovenej v čase jej ochrany alebo z poranenej zveri ulovenej v čase jej ochrany, alebo

zo zveri celoročne chránenej, predkladá sa aj s kópiou povolenia orgánu, ktorý lov

takej zveri v čase jej ochrany povolil.

(4)

Trofej musí byť označená štítkom.

(5)

Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia vyplní bodovaciu tabuľku na

hodnotenie poľovníckych trofejí

a)

jeleňa – od hodnoty 170 bodov C. I. C.,

b)

daniela – od hodnoty 160 bodov C. I. C.,

c)

muflóna – od hodnoty 185 bodov C. I. C.,

d)

srnca – od hodnoty 105 bodov C. I. C.,

e)

diviaka – od hodnoty 110 bodov C. I. C.,

f)

kamzíka – od hodnoty 110 bodov C. I. C., kamzice – od hodnoty 105 bodov C. I. C.,

g)

vlka,

h)

ostatných – podľa rozhodnutia obvodnej komisie alebo ústrednej hodnotiteľskej komisie.

§ 18

(1)

Významnou poľovníckou trofejou je trofej

a)

jeleňa – od 230 bodov C. I. C.,

b)

daniela – od 205 bodov C. I. C.,

c)

muflóna – od 230 bodov C. I. C.,

d)

srnca – od 180 bodov C. I. C.,

e)

diviaka – od 130 bodov C. I. C.,

f)

kamzíka – od 110 bodov C. I. C., kamzice od 105 bodov C. I. C.,

g)

medveďa – od 60 bodov C. I. C.,

h)

vlka – od 44 bodov C. I. C.,

i)

rysa – od 28 bodov C. I. C.,

j)

mačky divej – od 19 bodov C. I. C.,

k)

ostatných – podľa rozhodnutia ústrednej hodnotiteľskej komisie.

(2)

Za národný rekord uzná komisia medzinárodnej rady zložená zo zahraničných hodnotiteľov

a členov ústrednej hodnotiteľskej komisie najsilnejšiu trofej pochádzajúcu z voľného

chovu podľa kritérií medzinárodnej rady.

§ 19

(1)

Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej

trofeje postupom podľa

§ 12

rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu

komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ústrednú hodnotiteľskú komisiu, ktorá

rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku vypracovaného organizáciou poverenou

ministerstvom alebo vypracovaného súdnym znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo.

Náklady spojené s vypracovaním posudku uhrádza vlastník trofeje; ak sa odvolaniu vyhovelo,

náklady na znalecký posudok vráti vlastníkovi trofeje príslušná obvodná poľovnícka

komora. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého

posudku, disponuje príslušná obvodná komora.

(2)

Ohodnotenie trofeje sa vyznačí vývrtom s priemerom 3 mm, ktorý sa umiestni na poľovnícku

trofej

a)

raticovej zveri okrem trofeje muflóna, kamzíka a diviaka na zadnú stranu pravej pučnice,

b)

na trofej muflóna a kamzíka na zadnú stranu pravej rohovej tulajky, pričom treba

zasiahnuť vývrtom aj rohovú kosť.

(3)

Trofeje, ktoré sú vyhodnotené ako nesprávne vykonaný chovateľský zásah, sa na chovateľskej

prehliadke umiestnia osobitne a označia nápisom „Nesprávny odstrel“.

(4)

Poľovnícka trofej raticovej prežúvavej zveri, ktorá pochádza z uhynutej zveri, sa

označí podľa odseku 2. Taká poľovnícka trofej sa viditeľne označí na chovateľskej

prehliadke slovom „Úhyn“. Pri takejto trofeji sa chovateľský zásah podľa odseku 1

nevyhodnocuje.

(5)

Na poľovníckej trofeji diviačej zveri a lebkách šeliem sa chovateľský zásah nevyznačuje.

(6)

Záznam z vykonanej chovateľskej prehliadky obsahuje

a)

hodnotenie kvality chovu a lovu zveri,

b)

zoznam hodnotených poľovníckych trofejí,

c)

zoznam poľovníckych trofejí pochádzajúcich zo zveri celoročne chránenej,

d)

číselné a slovné výsledky plnenia plánu chovu a lovu podľa druhov zveri,

e)

nedostatky v plánovaní a plnení plánu chovu a lovu,

f)

vyhodnotenie správneho a nesprávneho chovateľského zásahu ulovenej zveri,

g)

percento predložených poľovníckych trofejí podľa druhu zveri z celkového počtu ulovenej

trofejovej zveri,

h)

úroveň ošetrenia poľovníckych trofejí,

i)

zhodnotenie organizácie a celkovej úrovne chovateľskej prehliadky,

j)

zoznam poľovníckych trofejí nesprávne ulovenej zveri a nepredložených trofejí s uvedením

mena a priezviska poľovníka alebo poľovného sprievodu a adresy jeho trvalého pobytu,

k)

zoznam trofejí zveri, ktorá bola ulovená v rozpore s ustanovením

§ 65 zákona

.

§ 20

Organizátor chovateľskej prehliadky uchováva desať rokov od skončenia chovateľskej

prehliadky tieto dokumenty

a)

prehľad predložených trofejí podľa poľovných revírov,

b)

číselný prehľad plnenia plánov chovu a lovu jednotlivých druhov raticovej zveri,

c)

zoznam trofejí a ich majiteľov, ktoré boli ulovené nesprávne,

d)

prehľad a evidenciu trofejí s bodovou hodnotou na udelenie medailí C. I. C.,

e)

záznam z chovateľskej prehliadky podľa

§ 19 ods. 6

, ktorý predkladá organizátor chovateľskej prehliadky okresnému úradu do 30 dní po

skončení chovateľskej prehliadky,

f)

fotodokumentáciu trofejí uhynutej alebo poranenej zveri podľa

§ 14

,

g)

veterinárne potvrdenia o prehliadke ulovenej chorej alebo poranenej zveri,

h)

písomné potvrdenie poľovníckeho hospodára o úhyne alebo zranení zveri,

i)

záznamy o love zveri a jej úhyne z jednotlivých poľovných revírov.

§ 21

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia

(1)

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri musí zohľadňovať chovateľské

ciele vyplývajúce z koncepcie chovu zveri v príslušnej poľovnej oblasti.

(2)

Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia obsahuje

a)

základné údaje o poľovnom revíri

1.

názov poľovného revíru, zaradenie do chovateľského celku a poľovnej oblasti, zaradenie

do kvalitatívnej triedy,

2.

celková výmera poľovného revíru, z toho lesné poľovné pozemky, poľnohospodárske poľovné

pozemky, ostatné pozemky,

3.

prírodné podmienky – orografické, hydrologické, klimatické,

4.

negatívne civilizačné faktory, stavby, dopravná sieť, cestovný ruch,

5.

charakteristika lesných a poľnohospodárskych poľovných pozemkov a intenzita ich obhospodarovania,

úživnosť poľovného revíru; funkčné plochy a úroveň ich obhospodarovania,

b)

zhodnotenie poľovníckeho hospodárenia

1.

normované a odhadované stavy, vekové zloženie a pomer pohlaví pri raticovej zveri,

lov jednotlivých druhov raticovej zveri vo vekovej a pohlavnej štruktúre, trofejové

hodnoty C.I.C., lov malej zveri, koeficienty prírastku, vývoj za uplynulých desať

rokov a súčasný stav,

2.

poľovnícke zariadenia; stav a dislokácia,

3.

starostlivosť o zver; ochrana, prikrmovanie,

4.

zdravotný stav zveri a evidencia zverozdravotných opatrení,

5.

súčasný stav a potreba poľovne upotrebiteľných psov,

c)

návrhy na úpravu poľovníckeho hospodárenia

1.

chovateľské ciele a prostriedky na ich dosiahnutie pre jednotlivé druhy raticovej

zveri a malej zveri na obdobie platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru,

2.

návrh na úpravu skutočných stavov zveri a plánu lovu,

3.

návrh na zlepšenie kvality trofejí,

4.

návrh na zlepšenie úživnosti poľovného revíru, prikrmovania zveri, obhospodarovania

funkčných plôch, výsadbu trvalej zelene, plodonosných drevín, políčok pre zver, zakladanie

biopásov,

5.

potreba krmiva, soli,

6.

návrh na zlepšenie zdravotnej starostlivosti o zver,

7.

budovanie a rekonštrukcia poľovníckych zariadení,

8.

ekonomické kalkulácie na navrhované opatrenia a ich predpokladaná efektívnosť,

d)

mapu poľovníckeho hospodárenia na lesníckej organizačnej mape alebo obrysovej mape

poľovného revíru so zakreslením

1.

funkčných plôch, políčok, ohryzových plôch,

2.

kŕmnych zariadení a soľníkov,

3.

ostatných poľovníckych zariadení,

4.

rujovísk, tokanísk,

e)

tabuľkovú časť

1.

prehľad o stavoch a love zveri; skutočnosť, plán,

2.

trofejové hodnoty raticovej zveri,

f)

fotodokumentáciu zachytávajúcu východiskový stav v poľovnom revíri,

g)

kópiu dokladu z evidencie podľa odseku 3.

(3)

Evidencia osôb odborne spôsobilých na vypracovanie výhľadového plánu poľovníckeho

hospodárenia obsahuje

a)

identifikačné údaje

1.

meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa bydliska pri fyzickej osobe,

2.

názov, sídlo a identifikačné číslo osoby pri právnickej osobe,

b)

dátum absolvovania vyššej skúšky z poľovníctva (ďalej len „vyššia skúška“) alebo

dátum ukončenia štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, kde je poľovníctvo povinným

vyučovacím predmetom alebo povinne voliteľným vyučovacím predmetom,

c)

dátum vydania poľovného lístku,

d)

doklad o získanej praxi podľa

§ 30 ods. 6

zákona.

(4)

Osoba odborne spôsobilá na vypracovanie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia

je zároveň odborne spôsobilá na vypracovanie projektu podľa

§ 3

.

§ 22

Dokumentácia poľovného revíru

(1)

Dokumentáciu poľovného revíru tvorí

a)

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia (

§ 21

),

b)

ročné plány poľovníckeho hospodárenia, ktorými sú

1.

plán chovu o lovu raticovej zveri; vzor je uvedený v

prílohe č. 10

,

2.

plán chovu a lovu malej zveri; vzor je uvedený v

prílohe č. 11

,

3.

plán starostlivosti o zver; vzor je uvedený v

prílohe č. 12

,

4.

plán spoločných poľovačiek; vzor je uvedený v

prílohe č. 13

,

c)

prvotná evidencia, ktorú tvorí

1.

prehľad stavu zveri; vzor je uvedený v

prílohe č. 14

,

2.

evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia zveriny; vzor je uvedený

v

prílohe č. 8

,

3.

povolenia na lov zveri a evidencia vydaných značiek; vzor je uvedený v

prílohe č. 15

,

4.

evidencia poľovných psov a poľovne upotrebiteľných psov; vzor je uvedený v

prílohe č. 16

,

5.

kniha návštev poľovného revíru (

§ 23

),

6.

mapa revíru s vyznačenými vnadiskami (

§ 37

),

d)

štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri.

(2)

Termíny predloženia dokumentácie okresnému úradu sú

a)

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia do troch mesiacov od evidencie zmluvy,

b)

plán chovu a lovu raticovej zveri do 31. marca,

c)

plán chovu a lovu malej zveri do 31. augusta,

d)

plán spoločných poľovačiek do 20. septembra,

e)

plán starostlivosti o zver do 31. marca,

f)

zistený stav zveri podľa

§ 36

spolu s plánom chovu a lovu raticovej zveri a spolu s plánom chovu a lovu malej zveri,

g)

evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia diviny – na chovateľskú

prehliadku v nasledujúcom roku,

h)

štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri do 5. marca nasledujúceho kalendárneho

roku.

(3)

Termíny posúdenia a schválenia navrhnutých plánov sú

a)

výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia do 30 dní od doručenia návrhu chovateľskej

rady príslušného chovateľského celku.

b)

plán chovu a lovu raticovej zveri do 30. apríla,

c)

plán chovu a lovu malej zveri do 15. septembra,

d)

plán starostlivosti o zver do 30. apríla,

e)

plán spoločných poľovačiek do 30. septembra.

(4)

Štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri sa predkladá Národnému lesníckemu centru

do 15. marca.

§ 23

Kniha návštev poľovného revíru

(1)

Kniha návštev poľovného revíru musí obsahovať najmenej tieto údaje

a)

dátum návštevy,

b)

čas príchodu a odchodu,

c)

meno a priezvisko poľovníka,

d)

názov lokality,

e)

druh, pohlavie a počet ulovenej alebo nájdenej uhynutej zveri, čas a miesto lovu

alebo nájdenia uhynutej zveri, číslo použitej značky.

f)

ostatné zistenia.

(2)

Kniha návštev poľovného revíru je spravidla jedna, ak sa vedie viac kníh návštev

poľovného revíru, musia byť založené na presné vymedzené časti poľovného revíru. Kniha

návštev môže byť vedená aj v elektronickej forme.

(3)

Knihu návštev poľovného revíru uchováva užívateľ poľovného spolu s povoleniami na

lov zveri.

§ 24

Chovateľský cieľ a kvalita poľovníckeho hospodárenia

(1)

Chovateľským cieľom v chove raticovej zveri je dosiahnutie jarných kmeňových stavov,

ktoré sú zhodné s normovanými kmeňovými stavmi raticovej zveri v danom poľovnom revíri,

pri dosiahnutí plánovaného pomeru pohlavia, plánovanej vekovej a pohlavnej štruktúry

populácie a plánovanej vekovej štruktúry samčej zveri. Chovateľským cieľom v chove

malej zveri je dosiahnutie jarných kmeňových stavov, ktoré sú zhodné s normovanými

kmeňovými stavmi malej zveri v danom poľovnom revíri, a v bažantniciach je zabezpečiť

genofond jednotlivých druhov malej zveri a vytvorenie vhodných topických podmienok.

(2)

Na dosiahnutie chovateľského cieľa možno použiť pri raticovej zveri, okrem diviaka,

manažment vekových tried alebo manažment trofejovej kulminácie. Metódu manažmentu

určí pre každý druh zveri v poľovnej oblasti alebo lokalite poradný zbor.

(3)

Manažment trofejovej kulminácie znamená oddelené plánovanie lovu samčej zveri a samičej

zveri a mláďat a zahŕňa

a)

lov samcov vo veku trofejovej kulminácie a po nej je najmenej 70 %,

b)

lov samcov pred vekom trofejovej kulminácie je najviac 30 % a lovia sa len jedince

s parožím škodníka, abnormálnym alebo vo vývoji mimoriadne zaostávajúcim parožím,

c)

pri potrebe zvýšiť skutočné stavy zveri sa lov samíc a mláďat zníži a pri potrebe

znížiť skutočné stavy sa ich lov v porovnaním s predchádzajúcim obdobím primerane

zvýši,

d)

jeho použitie v oblastiach, kde je kvalita trofejí zveri vysoká alebo kde je veľký

tlak šeliem – predátorov.

(5)

Plánovanie podľa manažmentu vekových tried sa uplatňuje pre jednotlivé druhy zveri

v

§ 25 až 28

a

30

.

(6)

Úroveň kvality poľovníckeho hospodárenia hodnotí poradný zbor a chovateľská rada

v zápisnici podľa kritérií určených poradným zborom.

§ 25

Jelenia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia jelenej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech jeleníc.

(2)

Plánovaná veková a pohlavná štruktúra populácie je 40 % jeleňov, 40 % jeleníc a 20

% jelenčiat.

(3)

Plánovaná veková štruktúra jeleňov je takáto

a)

I. veková trieda – ročné a dvojročné jelene 23 %,

b)

II. veková trieda – trojročné až šesťročné jelene 32 %,

c)

III. veková trieda – sedemročné až desaťročné jelene 25 %,

d)

IV. veková trieda – jedenásťročné a staršie jelene 20 %.

(4)

Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa

§ 24

, plán odstrelu jelenej zveri predstavuje 30 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra

plánu lovu je 34 % jeleňov, 36 % jeleníc a 30 % jelenčiat. Z plánu odstrelu jeleňov

treba v I. vekovej triede uloviť 30 %, II. vekovej triede 30 %, III. vekovej triede

15 % a vo IV. vekovej triede 25 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn

zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

(5)

Prevod prírastku jelenej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu vykonáva

takto

a)

z počtu jelenčiat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy jeleňov

a 50 % do kategórie jeleníc; pri nepárnom počte jelenčiat sa 50-percentný podiel zaokrúhlený

na celé kusy nahor presunie do kategórie jeleníc a zvyšok do I. vekovej triedy jeleňov,

b)

50 % jeleňov I. vekovej triedy bez presunutého počtu jelenčiat sa presunie do II.

vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 25 % do III. vekovej triedy a z III.

vekovej triedy sa presunie 25 % do IV. vekovej triedy; pri nepárnych počtoch sa presúva

príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor,

c)

do triedy jelenčiat sa pripočíta očakávaný prírastok.

(6)

Ak je v kmeňovom stave prevaha jeleníc a mladej zveri, treba úmerne zvýšiť ich odstrel

a obmedziť lov jeleňov II. a III. vekovej triedy. Ak sú kmeňové stavy jelenej zveri

v revíri vyššie ako normované, treba loviť viac zveri, ako je ročný prírastok, pričom

treba loviť intenzívnejšie jelenice a jelenčatá. Ročný plán odstrelu sa v takomto

prípade vypočíta podľa vzorca

kde

O – ročný odstrel v kusoch,

P – očakávaný ročný prírastok v kusoch,

JKS – skutočný jarný kmeňový stav v kusoch,

NKS – normovaný kmeňový stav v kusoch,

D – počet rokov, za ktoré sa má dosiahnuť normovaný

stav.

(7)

Údaje do vzorca treba každoročne aktualizovať a údaj D sa každý rok počas redukcie

znižuje o jeden rok.

(8)

Ak je skutočný stav zveri v revíri nižší ako normovaný, loví sa menej zveri, ako

je prírastok, a na prechodný čas treba znížiť intenzitu lovu samičej zveri. Plán odstrelu

sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca

§ 26

Srnčia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia srnčej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech sŕn. Plánovaná

veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 38 % srncov, 38 % sŕn a

24 % vlaňajších srnčiat. Plánované vekové zloženie srncov v normovanom kmeňovom stave

je

a)

I. veková trieda – ročné a dvojročné srnce 42 %,

b)

II. veková trieda – trojročné až päťročné srnce 48 %,

c)

III. veková trieda – šesťročné a staršie srnce 10 %.

(2)

Vekové zloženie srncov po prevode je

a)

I. veková trieda – 42 %,

b)

II. veková trieda – 40 %,

c)

III. veková trieda – 18 %.

(3)

Prevod prírastku srnčej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva takto

a)

z počtu srnčiat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy srncov

a 50 % do kategórie sŕn; pri nepárnom počte srnčiat sa 50 % podiel zaokrúhlený na

celé kusy nahor presunie do kategórie sŕn a zvyšok do I. vekovej triedy srncov,

b)

50 % z I. vekovej triedy srncov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej

triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 33 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych

počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

c)

do triedy srnčiat sa pripočíta očakávaný prírastok.

(4)

Ak sa skutočný stav srnčej zveri v revíri rovná normovanému kmeňovému stavu a ak

jeho štruktúra zodpovedá členeniu podľa odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému

prírastku, ktorý pri koeficiente prírastku 0,9 je 34 % z normovaného kmeňového stavu;

úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu.

(5)

Z celkového plánu lovu majú srnce predstavovať 35 %, srny 35 % a srnčatá 30 %. Štruktúra

plánu lovu srncov musí byť takáto

a)

I. veková trieda 42 %

b)

II. veková trieda 16 %

c)

III. veková trieda 42 %.

(6)

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému kmeňovému stavu, postupuje

sa podobne ako v

§ 25 ods. 6

.

§ 27

Danielia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia danielej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech danielic.

Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % danielov,

40 % danielic a 20 % vlaňajších danielčat. Plánované vekové zloženie danielov v normovanom

kmeňovom stave je

a)

I. veková trieda – ročné a dvojročné 32 %,

b)

II. veková trieda – trojročné až sedemročné 45 %,

c)

III. veková trieda – osemročné a staršie 23 %.

(2)

Prevod prírastku danielej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva

a)

z počtu danielčat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy danielov

a 50 % do kategórie danielic; pri nepárnom počte danielčat sa 50-percentný podiel

zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie danielic a zvyšok do I. vekovej

triedy danielov.

b)

50 % I. vekovej triedy danielov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej

triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 20 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych

počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

c)

do triedy danielčat sa pripočíta očakávaný prírastok.

(3)

Ak sa skutočný stav danielej zveri v revíri rovná normovanému kmeňovému stavu a ak

jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, ročný odstrel sa rovná ročnému

prírastku, ktorý je asi 30 % z normovaného kmeňového stavu; úhyn zveri sa započíta

do plnenia plánu lovu.

(4)

Pri dosiahnutí normovaného kmeňového stavu z celkového plánu lovu daniele predstavujú

33 %, danielice 35 % a danielčatá 32 %. Štruktúra plánu lovu danielov je

a)

I. veková trieda 45 %,

b)

II. veková trieda 35 %,

c)

III. veková trieda 20 %.

(5)

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému kmeňovému stavu, postupuje

sa podobne ako v

§ 25 ods. 6

.

§ 28

Muflonia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia muflonej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech muflónic.

Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % muflónov,

40 % muflónic a 20 % vlaňajších muflónčat s miernou prevahou samčekov. Plánované vekové

zloženie muflónov v normovanom kmeňovom stave je takéto

a)

I. veková trieda – ročné a dvojročné muflóny 47 %,

b)

II. veková trieda – trojročné až päťročné muflóny 42 %,

c)

III. veková trieda – šesťročné a staršie muflóny 11 %.

(2)

Prevod prírastku muflónej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva takto

a)

z počtu muflónčat zistených k 31. marcu sa presunie 50 % do I. vekovej triedy muflónov

a 50 % do kategórie muflónic; pri nepárnom počte muflónčat sa 50-percentný podiel

zaokrúhlený na celé kusy nahor presunie do kategórie muflónic a zvyšok do I. vekovej

triedy muflónov,

b)

50 % I. vekovej triedy muflónov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej

triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 33 % do III. vekovej triedy; pri nepárnych

počtoch sa presúva príslušný percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor,

c)

do triedy muflónčat sa pripočíta očakávaný prírastok.

(3)

Ak sa skutočný stav muflonej zveri v revíri rovná normovanému a ak jeho štruktúra

zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku,

ktorý je asi 30 % z kmeňového stavu; úhyn zveri sa započíta do plnenia plánu lovu

a odstrel sa úmerne zníži.

(4)

Z celkového plánu lovu muflóny majú predstavovať 33 %, muflónice 35 %, muflónčatá

samčieho pohlavia 15 % a muflónčatá samičieho pohlavia 17 %. Štruktúra plánu lovu

muflónov musí byť takáto: I. veková trieda 50 %, II. veková trieda 10 %, III. veková

trieda 40 %.

(5)

Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému stavu, postupuje sa obdobne

ako pri plánovaní jelenej zveri.

§ 29

Diviačia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia diviačej zveri je 1:1. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra

normovaného kmeňového stavu je 23 % diviakov – dvojročných a starších, 23 % diviačic

– dvojročných a starších, 24 % lanštiakov a 30 % diviačat vlaňajších.

(2)

V letnom kmeňovom stave pred odstrelom pri koeficiente prírastku 0,9 – 1,5 z celého

kmeňového stavu k jarnému kmeňovému stavu pribudne ešte 90 – 150 % tohtoročných diviačat

v pomere pohlavia 1:1.

(3)

Prevod diviačej zveri sa vykoná takto: počet diviakov sa zvýši o polovicu lanštiakov,

počet diviačic sa zvýši o polovicu lanštiakov. Pri nepárnom počte lanštiakov sa počet

diviakov zvýši o polovicu lanštiakov zaokrúhlenú na celé kusy nadol a počet diviačic

sa zvýši o polovicu lanštiakov zaokrúhlenú na celé kusy nahor. Všetky minuloročné

diviačatá sa prevedú do triedy lanštiakov. Do triedy diviačat sa pripočíta celý tohoročný

prírastok.

(4)

Z celkového plánu lovu má na dospelé diviaky a diviačice pripadať asi 10 – 15 %,

lanštiaky 20 – 25 % a diviačatá 60 – 70 %. Koeficient prírastku diviačej zveri v oblasti

so stálym výskytom vlka a medveďa treba znížiť na 0,7 – 0,8 %. Úhyn zveri sa započíta

do plnenia plánu lovu.

§ 30

Kamzičia zver

(1)

Plánovaný pomer pohlavia kamzičej zveri je 1:1, najviac 1:1,2 v prospech kamzíc.

Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % kamzíkov,

40 % kamzíc a 20 % vlaňajších kamzíčat. Plánované vekové zloženie kamzičej zveri v

normovanom kmeňovom stave je takéto

a)

I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzíky 40 %,

b)

II. veková trieda – trojročné až sedemročné kamzíky 40 %,

c)

III. veková trieda – osemročné a staršie kamzíky 20 %,

d)

I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzice 40 %,

e)

II. veková trieda – trojročné až jedenásťročné kamzice 40 %,

f)

III. veková trieda – dvanásťročné a staršie kamzice 20 %.

(2)

Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa

§ 24

, plán odstrelu kamzičej zveri predstavuje 20 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra

plánu lovu je 40 % kamzíkov, 40 % kamzíc a 20 % kamzíčat. Z plánu odstrelu kamzíkov

treba v I. vekovej triede uloviť 50 %, II. vekovej triede 20 %, III. vekovej triede

30 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn zveri sa započíta do plnenia

plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži. Odstrel kamzíc je percentuálne obdobný ako u

kamzíkov.

(3)

Prevod prírastku kamzičej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu tejto

zveri vykonáva takto

a)

celý počet kamzíčat zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,

b)

50 % kamzíčat sa presunie do I. vekovej triedy kamzíkov,

c)

50 % kamzíčat sa presunie do kategórie kamzíc,

d)

50 % kamzíkov I. vekovej triedy bez presunutého počtu kamzíčat sa presunie do II.

vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 20 % do III. vekovej triedy.

Pri nepárnych počtoch sa do kategórie kamzíc a do vyššej vekovej triedy presúva príslušný

percentuálny podiel zaokrúhlený na celé kusy nahor.

§ 30a

Ostatná raticová zver

Vo zverniciach sa chov a lov jeleňa siku, jeleníka (pasrnca) bielochvostého, zubra

hrivnatého a losa mokraďového plánuje podľa zásad uvedených v projekte zvernice a

vo výhľadovom pláne poľovníckeho hospodárenia. V ostatných poľovných revíroch chov

jeleňa siku a jeleníka (pasrnca) bielochvostého nemožno plánovať a loví sa celý stav

zistený podľa

§ 36

.

§ 31

Kulminácia trofeje

(1)

Kulminácia trofeje u jeleňa je 11 rokov, daniela 8 rokov, muflóna 6 rokov, srnca

6 rokov, diviaka 7 rokov a kamzíka 8 rokov a kamzice 12 rokov.

(2)

Odstrel vykonaný po dovŕšení tohto veku sa považuje za správny.

§ 32

Zajačia zver

Zajačia zver sa chová v pomere pohlavia 1:1. Rezerva na zimné straty je najmenej 15

%.

§ 33

Jarabičia zver

Jarabičia zver sa chová v pomere pohlavia 1:1. Rezerva na zimné straty je najmenej

50 %.

§ 34

Bažantia zver

Bažantia zver sa chová mimo bažantníc v pomere pohlavia 1:3 až 1:5. V bažantniciach

v pomere 1:6 až 1:8. Rezerva na zimné straty je najmenej 30 %.

§ 35

Postup a zásady plánovania starostlivosti o zver

(1)

Na zabezpečenie starostlivosti o zver sa v poľovnom revíri zriaďujú tieto poľovnícke

zariadenia

a)

na každých aj začatých 15 ks raticovej zveri okrem diviačej jedno krmovisko, ktoré

je vybavené jedným kŕmidlom na objemové krmivo a zastrešeným válovom na jadrové krmivo,

b)

na každých aj začatých 70 ha výmery poľovného revíru najmenej jedným soľníkom vrátane

soľníkov na krmoviskách,

c)

v revíri s chovom diviačej zveri na každých aj začatých 500 ha jedno krmovisko na

jadrové krmivo a dužinaté krmivo,

d)

pre malú zver

1.

zajačia zver – jedno kŕmidlo a 1 soľník na každých aj začatých 100 ha; ak nie sú

dostatočné zdroje vody, jedno napájadlo na každých aj začatých 50 ha,

2.

bažantia zver – najmenej jeden násypec na každých aj začatých 50 ha bonitovanej plochy,

3.

jarabičia zver – najmenej jeden násypec pre jeden kŕdeľ,

4.

divé kačice – najmenej jedno prikrmovacie zariadenie na jadrové krmivo na každých

aj začatých 200 ks,

5.

divé králiky – najmenej jedno kŕmidlo na objemové krmivo a jeden soľník na každú

kolóniu.

(2)

Prikrmovanie raticovej zveri v poľovnom revíri, okrem zvernice, možno len v čase

núdze; nevzťahuje sa na prikrmovanie na zabránenie škodám. Na mape poľovného revíru

sa vyznačujú miesta, na ktorých sa zver prikrmuje.

§ 36

Zisťovanie stavov zveri

(1)

Zisťovanie stavov zveri sa vykonáva celoročne a odosiela sa v termínoch a spôsobom

určenými okresným úradom v sídle kraja.

(2)

Výsledky zisťovania poľovnícky hospodár eviduje priebežne a vykazuje v prehľadoch

stavu zveri, ktorých vzor je uvedený v

prílohe č. 14

.

§ 37

Vnadenie diviačej zveri

(1)

Vnadisko na vnadenie diviačej zveri v poľovnom revíri možno zriadiť len mimo času

núdze, a to najviac jedno vnadisko na aj začatých 300 ha poľovnej plochy. Návnadu

možno vykladať len do poľovníckych zariadení alebo zapracovať do zeme. Vnadiť diviačiu

zver v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri možno len v čase od 1. júla do

15. januára.

(2)

Vnadiská na vnadenie diviačej zveri sa vyznačujú na mape poľovného revíru.

§ 37a

Sokoliarstvo

(1)

Sokoliarsku skúšku organizuje komora podľa skúšobného poriadku pre sokoliarsku skúšku

vydaného komorou.

(2)

Skúšobná komisia pre sokoliarsku skúšku je trojčlenná; členov vymenúva komora.

(3)

Sokoliarsku skúšku môže vykonať osoba na základe žiadosti zaslanej organizátorovi

skúšky po úspešnom absolvovaní skúšky uchádzača o poľovný lístok; náklady spojené

s vykonaním sokoliarskej skúšky uhrádza uchádzač organizátorovi skúšky.

§ 38

Evidencia zmlúv

Vzor tlačiva na evidenciu zmlúv podľa

§ 12

alebo

§ 13 zákona

je uvedený v

prílohe č. 17

.

§ 39

(1)

Občan Slovenskej republiky, ktorý sa prvý raz uchádza o poľovný lístok (ďalej len

„uchádzač“), je povinný vykonať skúšku uchádzača o poľovný lístok (ďalej len „skúška“),

ktorej súčasťou môže byť aj doplnková skúška z poľovníctva; skúšku môže vykonať aj

iná osoba ako uchádzač, ak o to požiada.

(2)

Doplnkovú skúšku z poľovníctva nevykonáva držiteľ zbrojného preukazu podľa osobitného

predpisu.

1

)

(3)

Cieľom skúšky je zistiť, či má uchádzač požadované vedomosti potrebné na chov, ochranu,

zveľaďovanie a lov zveri, či ovláda právne predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva,

či ovláda poľovnícku zoológiu a biológiu zveri, poľovnícku kynológiu, či vie bezpečne

zaobchádzať s poľovníckou zbraňou, či ovláda zásady streľby z nej, či vie poskytnúť

prvú pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.

(4)

Skúšku nevykonáva uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona.

§ 40

Príprava na skúšku

(1)

Uchádzač pred skúškou absolvuje prípravu, ktorá sa člení na

a)

teoretickú prípravu,

b)

praktickú prípravu,

c)

streleckú prípravu.

(2)

Uchádzač sa na prípravu prihlasuje organizátorovi skúšky písomne.

(3)

Organizátor skúšky zabezpečí

a)

základný študijný materiál, materiálne podmienky a technické podmienky teoretickej

prípravy,

b)

kvalifikovaných prednášateľov,

c)

praktickú prípravu,

d)

streleckých inštruktorov na streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami,

e)

organizáciu skúšok.

(4)

Organizátor skúšky oznámi desať dní pred začatím teoretickej prípravy jej konanie

príslušnému okresnému úradu a kancelárii komory.

(5)

Náklady spojené s prípravou na skúšku uhrádza uchádzač.

§ 41

Teoretická príprava

(1)

Termín a miesto teoretickej prípravy oznámi organizátor skúšky uchádzačovi písomne

najneskôr 14 dní pred jej konaním.

(2)

Teoretická príprava trvá najmenej 70 vyučovacích hodín a prednáša sa počas nej učebná

látka podľa skúšobných predmetov pre skúšky z poľovníctva (ďalej len „skúšobný predmet“)

v rozsahu uvedenom v

prílohe č. 19 bode 1

.

(3)

Prednášateľmi teoretickej prípravy môžu byť len osoby uvedené v

§ 47

.

(4)

Teoretická príprava sa považuje za absolvovanú vtedy, ak uchádzač absolvuje najmenej

60 vyučovacích hodín.

(5)

Ak uchádzač z objektívnych dôvodov nemôže absolvovať počet hodín uvedených v odseku

4, môže zvyšnú časť teoretickej prípravy po dohode s organizátorom skúšky absolvovať

individuálne.

(6)

Absolvovanie teoretickej prípravy potvrdzuje organizátor skúšky v Zázname o príprave

uchádzača (ďalej len „záznam“).

§ 42

Praktická príprava

(1)

Praktická príprava sa vykonáva po skončení teoretickej prípravy. Vykonáva sa v poľovnom

revíri a na akciách organizovaných organizátorom prípravy v rozsahu 100 hodín v trvaní

najmenej 12 mesiacov.

(2)

Zaradenie uchádzača na praktickú prípravu vykoná organizátor skúšky po dohode s užívateľmi

príslušných poľovných revírov.

(3)

Absolvovanie praktickej prípravy potvrdzuje priebežne uchádzačovi poľovnícky hospodár

poľovného revíru, v ktorom sa prax vykonáva.

(4)

Praktickú prípravu vyhodnocuje organizátor skúšky v zázname.

§ 43

Strelecká príprava

(1)

Streleckú prípravu tvorí

a)

strelecký výcvik s poľovníckymi zbraňami,

b)

skúška zo streľby z poľovníckych zbraní,

c)

teoretická skúška a praktická skúška zásad bezpečného zaobchádzania s poľovníckymi

zbraňami a poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.

(2)

Streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami možno vykonať len na schválenej strelnici

po skončení teoretickej prípravy.

(3)

Strelecký výcvik tvoria štyri cvičenia v streľbe a zaobchádzaní s poľovníckymi zbraňami,

a to dvakrát s brokovou poľovníckou zbraňou a dvakrát s guľovou poľovníckou zbraňou.

Uchádzač musí absolvovať všetky štyri cvičenia, čo potvrdí strelecký inštruktor vymenovaný

organizátorom skúšky v zázname.

(4)

Po absolvovaní streleckého výcviku uchádzač vykoná skúšku zo streľby z poľovníckych

zbraní. Výsledok skúšky vyznačí strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory

v zázname. Táto skúška sa považuje za vykonanú, ak uchádzač

a)

zasiahne najmenej 3 z 10 terčov pri streľbe z brokovej zbrane,

b)

dosiahne najmenej 40 bodov zo 100 možných pri streľbe z guľovej zbrane.

(5)

Ak uchádzač nesplní limity podľa odseku 4, skúšku zo streľby opakuje na vlastné náklady.

Na skúšku zo streľby z poľovníckych zbraní sa primerane vzťahuje

§ 44 ods. 2

a

10

.

(6)

Dodržanie zásad bezpečného zaobchádzania so zbraňou hodnotí strelecký inštruktor

delegovaný kanceláriou komory počas vykonávania skúšky zo streľby. Zásady poskytovania

prvej pomoci hodnotí lekár na základe ústneho pohovoru a praktických ukážok. Ak uchádzač

ovláda zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou a zásady poskytovania prvej pomoci

pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva, inštruktor ho hodnotí známkou

„vyhovel“, čo zapíše do záznamu. Ak tieto zásady neovláda, zápis do záznamu inštruktor

nevykoná. Taký uchádzač môže teoretickú a praktickú skúšku z týchto zásad absolvovať

najskôr o desať dní na vlastné náklady individuálne alebo na teoretickej a praktickej

skúške u iného organizátora skúšky.

(7)

Vyhodnotenie streleckej prípravy vykoná strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou

komory v zázname.

§ 44

Žiadosť o vykonanie skúšky

(1)

Žiadosť o vykonanie skúšky podáva uchádzač organizátorovi skúšky po skončení prípravy.

(2)

Uchádzač, ktorý nemôže vykonať skúšku u organizátora prípravy na skúšku, písomne

požiada kanceláriu komory o zaradenie a vykonanie skúšky u iného organizátora.

(3)

Uchádzač, ktorý nie je držiteľom zbrojného preukazu, môže zároveň požiadať o vykonanie

doplnkovej skúšky z poľovníctva na získanie spôsobilosti držania zbraní a streliva.

(4)

Uchádzač pred vykonaním skúšky uhrádza organizátorovi skúšky náklady za vykonanie

skúšky.

(5)

Prílohou žiadosti je

a)

doklad o zaplatení skúšobných nákladov,

b)

záznamy a doklady o absolvovaní teoretickej prípravy a praktickej prípravy na skúšku.

(6)

Organizátor skúšky nepripustí na skúšku uchádzača, ktorý

a)

v kalendárnom roku, v ktorom žiada o vykonanie skúšky, nedovŕši 16 rokov veku,

b)

nepredložil doklady uvedené v odseku 5,

c)

nesplnil podmienky absolvovania prípravy na skúšky uvedené v

§ 41 až 43

.

(7)

Oznámenie o nepripustení na skúšku zašle organizátor skúšky uchádzačovi písomne najneskôr

15 dní pred skúškou.

(8)

Uchádzač, ktorý nebol pripustený na skúšku, môže požiadať o vykonanie skúšky v najbližšom

termíne, ak splní podmienky uvedené v odsekoch 5 a 6.

(9)

Organizátor skúšky oznámi miesto a termín konania skúšky uchádzačom a okresnému úradu

najmenej 15 dní pred konaním skúšky.

(10)

Ak sa pozvaný uchádzač na skúšku z vážnych dôvodov nedostaví, na základe jeho písomného

zdôvodnenia môže organizátor skúšky odporučiť vykonanie skúšky v ďalšom termíne alebo

vykonanie skúšky u iného organizátora skúšky. Písomné zdôvodnenie doručí uchádzač

organizátorovi skúšok najneskôr do 15 dní po konaní skúšky. Pri neúčasti na skúške

nevzniká nárok na vrátenie platby podľa odseku 4.

§ 45

Skúšobné predmety

(1)

Príprava a skúška sa absolvujú zo skúšobných predmetov uvedených v

prílohe č. 19 bode 1

.

(2)

Do skúšobného testu, ktorý má 70 otázok, sa vygeneruje zo skúšobných predmetov podľa

prílohy č. 19 bodu 1

po desať otázok.

§ 46

Skúšobná komisia

(1)

Skúšobnú komisiu na skúšku (ďalej len „komisia“) na základe žiadosti organizátora

skúšky podanej najmenej 15 dní pred konaním skúšky deleguje kancelária komory.

(2)

Komisia je trojčlenná a tvorí ju predseda a dvaja členovia (ďalej len „skúšobný komisár“).

Komisia môže skúšať, ak sa skúšky zúčastnia všetci delegovaní skúšobní komisári.

(3)

Členom komisie môže byť len ten, kto je zapísaný v zozname skúšobných komisárov,

ktorý vedie kancelária komory.

(4)

Kancelária komory na základe odporúčania regionálnej komory zapíše do zoznamov skúšobných

komisárov osobu, ktorá písomne požiada o taký zápis a preukáže kvalifikačné predpoklady

uvedené v

§ 47

.

(5)

Skúšobný komisár môže byť za porušenie skúšobného poriadku vyčiarknutý zo zoznamu

skúšobných komisárov uznesením prezídia komory na návrh komisie, kontrolných orgánov

alebo organizátora skúšok. Proti takému rozhodnutiu prezídia komory sa nemožno odvolať.

(6)

Skúšobnému komisárovi zapísanému do zoznamu kancelária komory vyhotoví preukaz skúšobného

komisára.

(7)

Člen komisie má nárok na odmenu za vykonanú prácu a úhradu cestovných výdavkov, ktoré

sa uhrádzajú z platieb podľa

§ 44 ods. 4

.

§ 47

Kvalifikačné predpoklady skúšobného komisára, prednášateľa a streleckého inštruktora

(1)

Skúšobným komisárom pre všetky skúšobné predmety alebo prednášateľom v príprave pre

všetky skúšobné predmety môže byť len ten, kto je držiteľom poľovného lístku a absolvoval

a)

vysokú školu, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom alebo povinne

voliteľným vyučovacím predmetom,

b)

strednú lesnícku školu,

c)

vyššiu skúšku.

(2)

Skúšobným komisárom a prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v

prílohe č. 19 bode 1 písm. e)

môže byť aj kynologický rozhodca pre pracovný výkon a posudzovanie exteriéru psov

poľovných plemien.

(3)

Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v

prílohe č. 19 bode 1 písm. g)

môže byť inštruktor, strelecký rozhodca a súdny znalec z odboru strelectva.

(4)

Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobné predmety uvedené v

prílohe č. 19 bode 1 písm. b), c)

a

f)

môžu byť aj absolventi vysokej školy príslušného zamerania.

§ 48

Priebeh a hodnotenie skúšky

(1)

Skúšku riadi predseda komisie. Predseda komisie pred začatím skúšky preverí zoznamy

uchádzačov a podklady potrebné na vykonanie skúšky. Zistené nedostatky oznámi organizátorovi

skúšky. Ak organizátor skúšky pred začatím skúšky neodstráni zistené nedostatky, predseda

komisie vylúči uchádzača zo skúšok alebo skúšku pozastaví.

(2)

Pri skúške je uchádzač povinný členom komisie preukázať totožnosť.

(3)

Skúšobný komisár vygeneruje z informačného systému komory pre každého uchádzača skúšobný

test. Uchádzač má na vypracovanie skúšobného testu 120 minút.

(4)

Uchádzača, ktorý použil pri skúške nedovolené pomôcky alebo sa inak pokúsil ovplyvniť

výsledok skúšky, hodnotí skúšobná komisia stupňom neprospel, čo osobitne vyznačí aj

v klasifikačnom zázname.

(5)

Celkový výsledok skúšky sa klasifikuje stupňom

a)

prospel, ak dosiahol zo skúšobného testu 80 % všetkých správnych odpovedí a zároveň

najmenej 50 % správnych odpovedí z každého predmetu,

b)

neprospel, ak nedosiahol výsledky podľa písmena a).

(6)

O priebehu a výsledku skúšky vyhotoví komisia písomný záznam a dokumentáciu. Záver

komisie o výsledku skúšky je konečný.

(7)

Zápisnicu o priebehu a výsledkoch skúšok z poľovníctva zasiela organizátor skúšky

kancelárii komory a obvodným poľovníckych komorám podľa trvalého pobytu absolventov

skúšok z poľovníctva.

§ 49

Vysvedčenie o skúške

(1)

Uchádzač dostane o vykonaní skúšky vysvedčenie. Ak neprospel, vysvedčenie sa nevyhotoví.

(2)

Vysvedčenie podpisuje predseda komisie. Vzor vysvedčenia je uvedený v

prílohe č. 25

. Organizátor skúšky označí vysvedčenie odtlačkom svojej pečiatky. Administratívne

práce spojené so skúškami zabezpečuje organizátor skúšky.

(3)

Pri strate vysvedčenia duplikát vydáva obvodná komora.

§ 50

Oprava skúšky

(1)

Ak uchádzač na skúške neprospel, môže po dvoch mesiacoch od konania riadnej skúšky

požiadať organizátora skúšky o opravný termín. Ak aj na prvej oprave skúšky neprospel,

môže po troch mesiacoch od konania prvej opravy skúšky požiadať o druhý opravný termín.

Ak uchádzač neprospel ani pri druhom opravnom termíne, skúšku môže absolvovať až po

opätovnom absolvovaní prípravy na skúšku.

(2)

Žiadosť o vykonanie opravy skúšky zasiela uchádzač prostredníctvom organizátora skúšky,

na ktorej neprospel, kancelárii komory. Organizátor skúšky pripojí k žiadosti kópiu

skúšobného testu zo skúšky, na ktorej uchádzač neprospel.

(3)

Kancelária komory zašle uchádzačovi najneskôr 30 dní pred skúškou oznámenie o mieste

a dátume vykonania opravy skúšky a zašle jeho žiadosť aj s prílohami organizátorovi

tejto skúšky.

(4)

Ak sa oprava skúšky nemôže vykonať v termíne riadnej skúšky v niektorej obvodnej

komore, určí miesto a termín opravnej skúšky kancelária komory po dohode s organizátorom

skúšky.

(5)

Po úspešnom absolvovaní opravy skúšky vydá komisia uchádzačovi vysvedčenie.

(6)

Za opravu skúšku uhrádza uchádzač organizátorovi opravy skúšky náhradu nákladov vopred.

(7)

Ak sa uchádzač na opravu skúšky nedostaví, kancelária komory môže na základe písomného

odôvodnenia uchádzača povoliť vykonanie opravy skúšky v náhradnom termíne. Neúčasťou

na oprave skúšky mu nevzniká nárok na vrátenie platby za opravu skúšky.

(8)

Uchádzač môže opravu skúšky vykonať do jedného roka od termínu konania skúšky.

§ 51

Doplnková skúška z poľovníctva

(1)

Doplnkovú skúšku z poľovníctva na získanie odbornej spôsobilosti na držanie zbraní

a streliva skupiny D, E, F (ďalej len „doplnková skúška“) môže vykonať uchádzač na

základe žiadosti zaslanej organizátorovi skúšky po úspešnom absolvovaní skúšky. Náklady

spojené s jej vykonaním uhrádza uchádzač.

(2)

Skúšobná komisia pre doplnkovú skúšku je trojčlenná. Dvoch skúšobných komisárov na

skúšobné predmety uvedené v

prílohe č. 19 pod bodom 1 písm. f) a g)

vymenuje organizátor skúšky, zároveň jedného z nich poverí funkciou predsedu komisie.

Tretieho člena komisie vymenuje miestne príslušné okresné riaditeľstvo policajného

zboru.

(3)

Miesto a termín konania skúšky určí organizátor skúšky a sedem dní vopred o tom upovedomí

uchádzačov.

(4)

Doplnková skúška sa vykonáva v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

2

)

(5)

Z časti C a E skúšobných otázok určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

skúša uchádzačov v rámci záverečných skúšok zo streleckej prípravy strelecký inštruktor

delegovaný kanceláriou komory, z časti D lekár delegovaný organizátorom skúšok. Výsledok

skúšky vyznačia v zázname (

§ 43 ods. 6

) a tento sa započítava do výsledku doplnkovej skúšky. Uchádzača, ktorý hodnovernými

dokladmi preukáže získanie vzdelania, ktoré umožňuje započítanie niektorých častí

skúšky, možno od povinnosti absolvovať túto časť skúšky oslobodiť podľa osobitného

predpisu.

3

)

(6)

Skúšobná komisia skúša uchádzačov z časti skúšobných otázok A a B1 až B4 určených

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tak, že z každej časti si uchádzač vytiahne

jednu otázku. Uchádzač má nárok na 15-minútovú prípravu, ktorú možno skrátiť len na

základe jeho výslovného požiadania. Ak použije pri skúške nedovolené pomôcky, môže

ho predseda z ďalšieho priebehu skúšky vylúčiť. Skúška je neverejná.

(7)

Po vyskúšaní všetkých uchádzačov na neverejnej porade komisia zhodnotí odpovede na

jednotlivé otázky. Kvalifikačným stupňom „vyhovel“ sa ohodnotí žiadateľ, ktorý správne

zodpovedal na všetky otázky. Ak bol ohodnotený stupňom „nevyhovel“ čo i len z jednej

otázky, výsledné hodnotenie je „nevyhovel“. Žiadateľ, ktorý v priebehu skúšky odstúpil

alebo bol zo skúšky vylúčený, sa hodnotí kvalifikačným stupňom „nevyhovel“. Rozhodnutie

komisie o výsledku skúšky je konečné a nepripúšťa sa proti nemu žiadny opravný prostriedok.

Predseda komisie výsledok skúšky zapíše do zápisnice, hodnotenie z jednotlivých otázok

a výsledné hodnotenie. Zápisnicu podpisujú všetci členovia komisie.

(8)

Uchádzačovi, ktorý bol klasifikovaný stupňom „vyhovel“, predseda komisie odovzdá

vysvedčenie, ktoré podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie a opatria ho odtlačkom

pečiatky organizátora skúšok a okresného riaditeľstva policajného zboru.

(9)

Uchádzač, ktorý na doplnkovej skúške z poľovníctva neuspel, ju môže znovu absolvovať

u pôvodného organizátora skúšky alebo u iného organizátora skúšky.

(10)

Zápisnicu o priebehu a výsledkoch doplnkovej skúšky z poľovníctva zasiela organizátor

skúšky kancelárii komory, miestne príslušnému okresnému riaditeľstvu policajného zboru

a okresným riaditeľstvám policajného zboru podľa trvalého pobytu absolventov doplnkovej

skúšky.

§ 52

Základné ustanovenia

(1)

Skúška poľovníckeho hospodára (ďalej len „skúška hospodára“) sa koná pred skúšobnou

komisiou vymenovanou prednostom okresného úradu v sídle kraja.

(2)

Skúšobnú komisiu tvorí predseda, ktorým je zamestnanec okresného úradu v sídle kraja

alebo ministerstva, ktorý má v pracovnej náplni poľovníctvo, a členovia po jednom

pre každú skupinu predmetov. Okresný úrad určuje pre komisiu zapisovateľa.

(3)

Žiadosť o vykonanie skúšky hospodára podáva žiadateľ na okresnom úrade príslušnom

podľa jeho trvalého pobytu. K žiadosti pripojí prehľad o poľovníckej praxi. Vzor žiadosti

zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Termín skúšky hospodára oznámi okresný

úrad žiadateľovi najneskôr 30 dní pred termínom skúšky hospodára.

(4)

Skúška hospodára sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej desať žiadateľov o jej

vykonanie. Skúšku hospodára môžu okresné úrady organizovať aj spoločne. Náklady na

prípravu a na skúšku hospodára uhrádza žiadateľ.

§ 53

Prípravné školenie

Okresný úrad v spolupráci s obvodnou komorou v záujme uľahčenia prípravy na skúšku

hospodára usporiada prípravné školenie zamerané najmä na otázky poľovníckeho plánovania,

štatistiky a poľovníckeho hospodárenia. Účasť na prípravnom školení je dobrovoľná.

Náklady na prípravné školenie znášajú žiadatelia o školenie a uhrádzajú ho organizátorovi

prípravného školenia najneskôr sedem dní pred termínom prípravného školenia.

§ 54

Skúšobná komisia

(1)

Členom skúšobnej komisie môže byť osoba, ktorá

a)

má vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania najmenej prvého stupňa, vyššie odborné

vzdelanie lesníckeho zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania,

alebo

b)

absolvovala vyššiu skúšku.

(2)

Skúšku hospodára riadi predseda skúšobnej komisie.

§ 55

Skúška hospodára

Skúška hospodára je písomná a ústna. Skúška hospodára je zameraná najmä na plnenie

praktických úloh, ktoré vyplývajú z oprávnení a povinností poľovníckeho hospodára.

Pred začatím skúšky hospodára preukáže žiadateľ o skúšku hospodára skúšobnej komisii

totožnosť občianskym preukazom.

§ 56

Písomná skúška hospodára

(1)

Ako prvá sa koná písomná skúška hospodára formou písomného testu. Skúšobné predmety

sú uvedené v

prílohe č. 19 bode 2

.

(2)

Skúšobná komisia vygeneruje na písomnú skúšku pre každého uchádzača skúšobný test

so 60 otázkami po 12 otázok z každej oblasti podľa

prílohy č. 19 bodu 2

. Súčasťou písomného testu je poľovnícke plánovanie a evidencia. Trvanie celej písomnej

skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.

(3)

Žiadateľom o skúšku hospodára nie je dovolené používať pri skúške pomôcky okrem kalkulačky

a pomôcok, ktoré na absolvovanie písomného testu má k dispozícii od organizátora skúšky.

(4)

Po uplynutí času určeného na písomnú skúšku hospodára odovzdajú žiadatelia svoje

písomné práce, a to aj nedokončené.

(5)

Predseda a príslušní skúšobní komisári prezrú a ohodnotia písomné práce pred ústnou

skúškou žiadateľa. Ústnu skúšku hospodára môže vykonať žiadateľ, len ak správne zodpovie

najmenej na 80 % všetkých otázok písomnej skúšky hospodára a 75 % z každej jednotlivej

skupiny predmetov. Poľovnícke plánovanie a evidencia sa hodnotia osobitne a vyžaduje

sa ich správne zostavenie podľa

§ 25 až 36

.

§ 57

Ústna skúška hospodára

(1)

Po písomnej skúške hospodára sa koná ústna skúška hospodára, ktorá u jedného žiadateľa

môže trvať najdlhšie 30 minút. Žiadateľ si vyžrebuje po jednej otázke z každej skupiny

predmetov podľa

prílohy č. 19 bodu 2

.

(2)

Ústna skúška hospodára je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou.

Prítomnosť žiadateľa, ktorý ešte nevykonal ústnu skúšku, je v skúšobnej miestnosti

zakázaná.

(3)

Vedomosti žiadateľa sa zhodnotia výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ

neprospel, ak je takto hodnotený z jednej ústnej odpovede.

§ 58

Výsledok skúšky hospodára

(1)

Žiadateľ na skúške hospodára prospel, ak prospel z písomnej časti aj ústnej časti.

(2)

O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj ohodnotenie žiadateľa

v jednotlivých predmetoch. Zápis podpisuje predseda a ostatní členovia komisie.

(3)

Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok skúšky hospodára žiadateľom verejne. Rozhodnutie

skúšobnej komisie o výsledku skúšky hospodára je konečné.

(4)

Výsledok skúšky hospodára zapíše predseda skúšobnej komisie do klasifikačného prehľadu

skúšok hospodárov, ktorý predloží okresnému úradu a obvodnej komore príslušným podľa

miesta trvalého pobytu žiadateľa. Vzor klasifikačného prehľadu skúšok hospodárov je

uvedený v

prílohe č. 29

.

(5)

Ak žiadateľ neprospel, môže opakovať skúšku hospodára, a to v najbližšom termíne.

Náklady na opakovanú skúšku si uhrádza žiadateľ.

§ 59

Vysvedčenie o skúške hospodára

(1)

Predseda skúšobnej komisie vydá žiadateľovi po úspešnom absolvovaní skúšky hospodára

vysvedčenie o vykonanej skúške hospodára, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 30

.

(2)

Vysvedčenie podpisuje predseda skúšobnej komisie a opatrí ho okrúhlou pečiatkou okresného

úradu, ktorý organizuje skúšku hospodára.

§ 60

Vyššiu skúšku nemusia absolvovať osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie lesníckeho

zamerania najmenej prvého stupňa, vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania alebo

úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania.

§ 61

(1)

Žiadosť o vykonanie vyššej skúšky podáva žiadateľ na okresnom úrade v sídle kraja

príslušnom podľa trvalého pobytu. Žiadateľ priloží k žiadosti životopis s prehľadom

o poľovníckej praxi.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja upovedomí žiadateľa najneskôr do 30 dní pred termínom

o termíne a mieste konania vyššej skúšky.

(3)

Vyššia skúška sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej desať žiadateľov o jej vykonanie.

Vyššiu skúšku môžu okresné úrady v sídle kraja organizovať aj spoločne. Náklady na

vyššiu skúšku uhrádza žiadateľ.

§ 62

(1)

Vyššia skúška sa koná pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom. Členom skúšobnej

komisie môže byť len osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa

§ 54 ods. 1

.

(2)

Skúšobná komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zamestnanec ministerstva, ktorý

má v pracovnej náplni poľovníctvo, a z členov, a to po jednom pre každú skupinu predmetov.

Okresný úrad v sídle kraja určí komisii zapisovateľa.

§ 63

(1)

Vyššiu skúšku tvorí písomná časť a ústna časť.

(2)

Predseda riadi celý priebeh vyššej skúšky a môže dávať otázky zo všetkých skupín

skúšobných predmetov.

(3)

Pred začatím vyššej skúšky preukážu žiadatelia komisii totožnosť občianskym preukazom.

§ 64

(1)

Najprv sa koná písomná skúška. Skúšobné predmety sú uvedené v

prílohe č. 19 bode 3

.

(2)

Predseda skúšobnej komisie vygeneruje skúšobný test pre každého žiadateľa s 90 otázkami

po 15 otázok z každej oblasti podľa

prílohy č. 19 bodu 3

. Súčasťou písomného testu je riadenie poľovníctva, poľovnícke plánovanie, štatistika

a evidencia. Trvanie písomnej skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.

(3)

Žiadateľom sa nepovoľuje používať pomôcky pri skúške okrem kalkulačky a pomôcok,

ktoré pre potreby vykonania písomnej skúšky má žiadateľ k dispozícii od organizátora

skúšky.

(4)

Po uplynutí času určeného na písomnú skúšku ukončí žiadateľ prácu, a to aj nedokončenú.

(5)

Skúšobná komisia pred ústnou skúškou ohodnotí doterajšiu časť skúšky žiadateľa. Predseda

pripustí žiadateľa na ústnu skúšku, ak správne zodpovie v písomnej časti aspoň na

90 % všetkých otázok a zároveň z každej skupiny najmenej 80 %.

§ 65

(1)

Po písomnej skúške nasleduje ústna skúška, ktorá u jedného žiadateľa môže trvať najdlhšie

60 minút.

(2)

Ústna skúška je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou. Prítomnosť

žiadateľov v skúšobnej miestnosti, ktorí ešte nevykonali ústnu skúšku, je zakázaná.

Žiadateľ si vylosuje po dvoch otázkach z každej skupiny predmetov podľa

prílohy č. 19 bodu 3

.

§ 66

(1)

Vedomosti žiadateľa zhodnotí komisia súhrnne tak z písomnej, ako aj z ústnej skúšky

výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“, a to z každej jednotlivej skupiny predmetov.

(2)

Po skončení skúšok z jednotlivých skupín predmetov o výsledku skúšky rozhodne komisia

na neverejnej porade.

(3)

Výsledok skúšky sa klasifikuje takto: „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ prospel,

ak ho týmto spôsobom ohodnotili zo všetkých skupín predmetov. Žiadateľ na skúške neprospel,

ak ho týmto spôsobom ohodnotili hoci len z jednej skupiny predmetov.

(4)

O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj vyhodnotenie vedomostí

žiadateľa z jednotlivých skupín predmetov. Zápis podpisuje predseda, ostatní členovia

komisie a zapisovateľ.

(5)

Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok vyššej skúšky verejne žiadateľom. Rozhodnutie

komisie o výsledku je konečné.

(6)

Ak žiadateľ pri vyššej skúške neprospel, môže ju opakovať v najbližšom termíne. Vyššiu

skúšku možno opakovať najviac raz. Náklady na opakovanie vyššej skúšky uhrádza žiadateľ.

§ 67

Prehľad o výsledku skúšok sa vyhotovuje podľa vzoru, ktorý je uvedený v

prílohe č. 31

.

§ 68

(1)

Žiadatelia dostanú o vykonanej vyššej skúške vysvedčenie s výsledkom vyššej skúšky,

ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 32

.

(2)

Vysvedčenie o vyššej skúške podpisuje predseda skúšobnej komisie; opatruje sa odtlačkom

pečiatky okresného úradu v sídle kraja.

§ 69

Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže

(1)

Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa vykonáva písomným testom. Písomný

test generuje určený zamestnanec okresného úradu a kandidát na člena poľovníckej stráže

ho môže absolvovať aj pomocou počítača. Písomný test obsahuje po piatich otázkach

z okruhov otázok, ktoré sú uvedené v

prílohe č. 19 bode 4

.

(2)

Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže vyhodnotí počítačový program.

Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa považuje za úspešne absolvovanú,

ak kandidát na člena poľovníckej stráže správne odpovie na 25 otázok.

(3)

Výsledok skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže zaeviduje okresný úrad v

prehľade o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže, v ktorom uvedie

dátum skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže a počet správne zodpovedaných

otázok.

(4)

Zoznam členov poľovníckej stráže obsahuje

a)

meno a priezvisko člena poľovníckej stráže,

b)

dátum narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu,

d)

dátum ustanovenia do funkcie,

e)

číslo preukazu

f)

názov poľovného revíru,

g)

identifikáciu užívateľa poľovného revíru.

(5)

Člen poľovníckej stráže sa preukazuje odznakom člena poľovníckej stráže a preukazom

člena poľovníckej stráže, ktorých vzory sú uvedené v

prílohe č. 33

.

§ 70

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka

(1)

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka predkladá žiadateľ

obvodnej komore podľa miesta jeho trvalého bydliska. Vzor žiadosti je uvedený v

prílohe č. 34

.

(2)

Žiadateľ, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, podáva žiadosť na

vydanie poľovného lístka obvodnej komore, v ktorej pôsobnosti začne vykonávať lov

zveri.

§ 71

(1)

Čas lovu sa ustanovuje takto

a)

srstnatá zver

1.

zajac poľný od 1. novembra do 31. decembra; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra

do 31. decembra,

2.

králik divý od 1. septembra do 31. decembra,

3.

ondatra pižmová celoročne,

4.

kuna lesná a kuna skalná od 1. septembra do konca februára,

5.

jazvec lesný od 1. septembra do 30. novembra,

6.

vlk dravý od 1. septembra do 15. januára okrem územia

6a.

Národného parku Slovenský kras vrátane jeho ochranného pásma a katastrálnych území

Háj, Turňa nad Bodvou, Dvorníky, Zádiel a Včeláre v okrese Košice-okolie a katastrálnych

území Hrhov a Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava,

6b.

Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a katastrálnych území Čadca, Horelica, Olešná,

Staškov, Turzovka, Oščadnica, Raková, Klokočov, Svrčinovec, Čierne a Skalité v okrese

Čadca,

6c.

Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, Pieninského národného parku a jeho ochranného

pásma, Tatranského národného parku, katastrálnych území Bobrov, Breza, Zubrohlava,

Klin, Krušetnica, Mútne, Námestovo, Oravská Jasenica, Oravská Polhora, Oravské Veselé,

Rabča, Slanica, Sihelné a Zákamenné v okrese Námestovo a katastrálnych území Trstená,

Oravice, Tichá dolina, Čimhová, Hladovka, Liesek, Suchá Hora a Vitanová v okrese Tvrdošín,

6d.

Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Národného parku Poloniny a jeho ochranného

pásma, katastrálnych území Becherov, Cigeľka, Frička, Gaboltov, Gerlachov, Hrabské,

Hutka, Chmeľová, Kurov, Lenartov, Malcov, Nižná Polianka, Ondavka, Petrová, Regetovka,

Snakov, Stebnícka Huta, Stebník, Varadka, Vyšná Polianka, Nižný Tvarožec a Vyšný Tvarožec

v okrese Bardejov a katastrálnych území Kečkovce, Roztoky a Vyšný Mirošov v okrese

Svidník,

6e.

katastrálneho územia Staré Mesto v okrese Bratislava I, katastrálnych území Vajnory,

Rača, Nové Mesto a Vinohrady v okrese Bratislava III, katastrálnych území Karlova

Ves, Lamač, Dúbravka a Záhorská Bystrica v okrese Bratislava IV, katastrálnych území

Borinka, Jablonové, Kuchyňa, Lozorno, Marianka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký

Mikuláš, Rohožník, Sološnica, Mást, Stupava, Mástske grefty, Záhorie, Bystrická hora,

Obora, Šranek, Bažantnica a Turecký vrch v okrese Malacky, katastrálnych území Budmerice,

Častá, Doľany, Dubová, Svätý Jur, Neštich, Limbach, Modra, Grinava, Pezinok, Píla,

Slovenský Grob, Veľké Šenkvice, Štefanová, Viničné, Veľké Tŕnie, Malé Tŕnie a Vištuk

v okrese Pezinok, katastrálnych území Cerová-Lieskové, Hlboké, Hradište pod Vrátnom,

Jablonica, Kunov, Osuské, Plavecký Peter, Prietrž, Prievaly, Rozbehy a Senica v okrese

Senica a katastrálnych území Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Klčovany, Borová,

Buková, Dechtice, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Orešany, Horná

Krupá, Horné Dubové, Horné Orešany, Bohunice, Kátlovce, Košolná, Lošonec, Naháč, Paderovce,

Radošovce, Ružindol, Smolenice, Smolenická Nová Ves, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince

a Trstín v okrese Trnava,

6f.

do 500 m meraných v okruhu od stredu telesa ekoduktu,

6g.

určeného v ročnej kvóte lovu vlka dravého,

7.

diviak lesný a diviačica od 1. júla do 15. januára, diviača a lanštiak po celý rok,

8.

daniel škvrnitý od 1. septembra do 15. januára, danielica a danielča od 1. augusta

do 31. decembra,

9.

jeleň lesný a jelienča od 1. augusta do 15. januára, jelenica od 1. augusta do 31.

decembra,

10.

jeleň sika celoročne,

11.

jeleník (pasrnec) bielochvostý celoročne,

12.

srnec lesný od 16. mája do 30. septembra, srna a srnča od 1. septembra do 31. decembra,

13.

muflón lesný od 1. augusta do 15. januára, muflónica a muflónča od 1. augusta do

31. decembra; muflón samec vo zverniciach celoročne,

14.

šakal zlatý od 1.augusta do konca februára,

15.

kamzík vrchovský alpský od 1. septembra do 31. decembra,

16.

líška hrdzavá celoročne,

17.

medvedík čistotný celoročne,

18.

psík medvedíkovitý celoročne,

19.

tchor tmavý od 1. septembra do konca februára,

20.

norok severoamerický celoročne,

21.

nutria riečna celoročne,

b)

pernatá zver

1.

jariabok lesný kohút od 1. októbra do 15. novembra,

2.

morka divá kohút od 16. marca do 15. mája; obe pohlavia od 1. októbra do 31. decembra,

3.

bažant poľovný od 1. novembra do 15. januára, v bažantniciach od 1. októbra do konca

februára; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra,

4.

bažant jarabý kohút od 1. októbra do 31. decembra, v bažantniciach od 1. septembra

do konca februára,

5.

jarabica poľná od 16. septembra do 15. októbra,

6.

kuropta horská od 16. septembra do 31. decembra,

7.

holub hrivnák od 1. augusta do 31. októbra,

8.

hrdlička záhradná od 1. augusta do 31. decembra,

9.

lyska čierna od 1. októbra do 15. januára,

10.

sluka lesná od 1. septembra do 30. novembra,

11.

hus divá, hus siatinná a hus bieločelá od 1. októbra do 20. januára,

12.

kačica divá od 1. septembra do 31. januára,

13.

chochlačka sivá od 1. októbra do 15. januára,

14.

chochlačka vrkočatá od 1. októbra do 15. januára,

15.

havran čierny od 1. augusta do 20. januára,

16.

sojka škriekavá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára

a v ostatných poľovných revíroch od 20. septembra do konca februára,

17.

straka čiernozobá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca

februára a v ostatných poľovných revíroch od 10. septembra do konca februára,

18.

vrana túlavá v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára

a v ostatných poľovných revíroch od 1. augusta do 10. februára.

(2)

Ak deň pred prvým dňom času lovu alebo deň po poslednom dni času lovu pripadne na

sobotu alebo na deň pracovného pokoja, možno loviť aj v tento deň.

(3)

Vo zverniciach možno lov zveri, na ktorej chov zvernica slúži, vykonávať aj od 1.

januára do 31. januára.

(4)

Súhlas užívateľa poľovného revíru na lov zveri, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu,

sa v povolení na lov vyznačuje len ako alternatíva „áno/nie“.

§ 72

(1)

V samostatných a uznaných bažantniciach možno loviť celoročne kunu lesnú, kunu skalnú,

jazveca lesného a tchora tmavého.

(2)

V poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a v poľovných revíroch

s plánovaným chovom jarabice poľnej možno loviť celoročne, kunu skalnú, kunu lesnú

a tchora tmavého.

(3)

Loviť sliepku bažanta poľovného možno len v poľovných revíroch, kde sa vypúšťajú

umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince – sliepky.

(4)

Zver ulovená na základe mimoriadneho povolenia lovu sa vykazuje v

prílohe č. 8

.

§ 73

(1)

V záujme zabezpečenia riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania

postrieľanej zveri, zamedzenia znehodnotenia diviny, záchrany zveri a vajec v čase

zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí a ochrany zveri proti predátorom

sa ustanovujú druhy skúšok na získanie kvalifikácie poľovnej upotrebiteľnosti psov,

ktorých zoznam je uvedený v

prílohe č. 35

.

(2)

Na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti preukazuje pes vlastnosti a schopnosti pracovať

pri užívaní poľovného revíru.

(3)

Skúšok poľovnej upotrebiteľnosti sa môžu zúčastniť len psy plemien uvedených v

prílohe č. 35a

. Psy jednotlivých plemien môžu získať poľovnú upotrebiteľnosť len na skúškach uvedených

v

prílohe č. 35a

pri príslušnom plemene.

(4)

Výcvik, skúšky a iné kynologické podujatia sa neposudzujú ako užívanie poľovného

revíru.

(5)

Pri jednotlivých druhoch skúšok podľa skupín plemien sa postupuje podľa skúšobných

poriadkov pre skúšky

a)

stavačov,

b)

malých plemien,

c)

farbiarov,

d)

duričov,

e)

brlohárov,

f)

prinášačov – retrievrov.

(6)

Skúšobné poriadky pre skúšky jednotlivých skupín plemien vydá komora.

(7)

Výkony psov na skúškach hodnotia kvalifikovaní rozhodcovia vymenovaní a delegovaní

komorou.

§ 74

Poľovne upotrebiteľné psy vo vlastníctve zahraničných majiteľov sa môžu používať pri

užívaní poľovných revírov, ak sú zapísané v plemenných knihách uznaných FCI a absolvovali

predpísané druhy skúšok poľovnej upotrebiteľnosti, o čom predloží vodič psa príslušný

doklad.

§ 75

(1)

Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu poľovných a poľovne upotrebiteľných psov

vo svojom vlastníctve a vlastníctve svojich zamestnancov alebo členov alebo zmluvne

zabezpečených psov.

(2)

Zoznam psov poľovných plemien, ktoré možno použiť na lov a dohľadávanie zveri a druhy

odborných skúšok na účely poľovnej upotrebiteľnosti jednotlivých plemien podľa

§ 66 ods. 4

zákona je uvedený v

prílohe č. 35a

.

(3)

Potrebný počet poľovne upotrebiteľných psov je uvedený v

prílohe č. 35b

.

(4)

Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu poľovných psov a poľovne upotrebiteľných

psov podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 16

, ktorú predkladá okresnému úradu na účely štátneho dozoru a obvodnej poľovníckej

komore na účely výkonu kontroly.

§ 76

Značka

(1)

Značka na označenie usmrtenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy (ďalej len „značka“)

obsahuje označenie série, evidenčné číslo, označenie kraja a okresu a označenie dní

a mesiacov použitia značky. Vzor značky je uvedený v

prílohe č. 36

.

(2)

Označenie raticovej zveri a veľkej šelmy značkou spočíva v založení značky v reze

vedenom medzi lýtkovou kosťou a Achillovou šľachou na zadnej končatine raticovej zveri

a veľkej šelmy a jej uzamknutí tak, aby sa značka nedala bez poškodenia otvoriť.

(3)

Značku vydáva poľovnícky hospodár spolu s povolením na lov zveri.

(4)

V evidencii o vydaných značkách sa eviduje číslo značky, dátum jej vydania, meno

a priezvisko, adresa trvalého pobytu a podpis osoby, ktorá značku prevzala.

(5)

V evidencii použitia značiek poľovnícky hospodár uvádza dátum lovu, druh ulovenej

raticovej zveri a veľkej šelmy, meno a priezvisko strelca a číslo použitej značky.

(6)

Prehľad o prevzatých značkách, ktorý vedie objednávateľ značiek, obsahuje sériu a

čísla prevzatých značiek, dátum vydania značiek užívateľovi revíru, meno a podpis

osoby, ktorá značky užívateľovi revíru vydala, a meno, priezvisko a podpis osoby,

ktorá značky za užívateľa poľovného revíru prevzala.

(7)

Na spoločnej poľovačke zakladá značku na výrade vedúci poľovačky.

§ 77

Lístok o pôvode ulovenej zveri

Lístok o pôvode ulovenej zveri vyhotovuje poľovnícky hospodár alebo ním poverená osoba

dvojmo, prvopis odovzdáva prepravca ulovenej zveri jej odberateľovi, druhopis ostáva

pre potreby užívateľa poľovného revíru. Vzor lístka o pôvode ulovenej zveri je uvedený

v

prílohe č. 37

.

§ 78

(1)

Príprava na skúšky z poľovníctva a skúšky z poľovníctva začaté pred účinnosťou tejto

vyhlášky sa ukončia podľa doterajšieho predpisu.

(2)

Kritériá chovnosti určené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do rozhodnutia

poradného zboru, najdlhšie do 31. januára 2010.

(3)

Povolenia na lov podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do termínu v nich

uvedeného, najdlhšie do 31. decembra 2009.

(4)

Kvalifikačné predpoklady člena obvodnej komisie podľa doterajších predpisov sa považujú

za kvalifikačné predpoklady podľa tejto vyhlášky do 31. decembra 2010.

(5)

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka sa do 31. mája 2010

predkladá obvodnému lesnému úradu podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa alebo u

cudzinca podľa miesta, kde začne lov zveri. Obvodný lesný úrad vydáva poľovný lístok

podľa podmienok a podľa vzoru platného podľa doterajších predpisov, najdlhšie do 31.

mája 2010.

§ 78a

Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2012

Tlačivá príloh, ktoré boli zmenené touto vyhláškou, možno používať najdlhšie do 31.

decembra 2012.

§ 79

Zrušuje sa

1.

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky

č.

59/1967 Zb.

, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení vyhlášky

č. 246/1993 Z. z., vyhlášky č. 143/1994 Z. z., vyhlášky č. 340/1996 Z. z. a vyhlášky

č. 407/2002 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky

a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č.

171/1975 Zb.

, ktorou sa mení výpočet zveri v znení vyhlášky č. 222/2001 Z. z.,

3.

vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky

č.

172/1975 Zb.

o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 231/1997 Z. z. a vyhlášky č.

230/2001 Z. z.,

4.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

91/1997 Z. z.

o poľovníckych oblastiach a o akostných triedach poľovných revírov,

5.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

368/1997 Z. z.

o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí,

6.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

229/2001 Z. z.

o spôsobe kontroly ulovenej zveri,

7.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

407/2002 Z. z.

, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej

socialistickej republiky č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k

zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov,

8.

výnos Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky

o vydaní Vzorových stanov poľovníckeho združenia, Skúšobného poriadku pre skúšky z

poľovníctva, Skúšobného poriadku pre skúšky poľovníckych hospodárov a Skúšobného poriadku

pre vyššie odborné poľovnícke skúšky, uverejnený v prílohe v čiastke 21/1967 Vestníka

Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky,

9.

výnos z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny

poriadok (oznámenie č.

99/1994 Z. z.

),

10.

výnos zo 6. júla 2005 č. 2667/2005-100, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky

a disciplinárny poriadok (oznámenie č.

334/2005 Z. z.

).

§ 80

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2009 okrem ustanovenia

§ 70

, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2010.