ZÁKONNÍK PRÁCE 341/2011 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 165/2002 Z. z., zákonom č. 408/2002 Z. z., zákonom č. 413/2002 Z. z., zákonom č. 210/2003 Z. z., zákonom č. 461/2003 Z. z ., zákonom č. 5/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 82/2005 Z. z ., zákonom č. 131/2005 Z. z ., zákonom č. 244/2005 Z. z ., zákonom č. 570/2005 Z. z., zákonom č . 124/2006 Z. z ., zákonom č. 231/2006 Z. z., zákonom č. 348/2007 Z. z., zákonom č. 200/2008 Z. z ., zákonom č. 460/2008 Z. z ., zákonom č. 49/2009 Z. z ., zákonom č. 184/2009 Z. z ., zákonom č. 574/2009 Z. z ., zákonom č . 543/2010 Z. z., zákonom č. 48/2011 Z. z. a zákonom č. 257/2011 Z. z.

Čl. 1

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé

a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych

vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (

antidiskriminačný zákon

). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia,

manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka,

veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností,

viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného

alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,

rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené

povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto

činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie

pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Čl. 2

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby

a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom

počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,

osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať

na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Čl. 3

Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať

zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší

výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie

kvalifikácie.

Čl. 4

Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o

hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti,

a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci sa môžu vyjadrovať a predkladať

svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich

postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch.

Čl. 5

Zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce

z pracovnoprávnych vzťahov.

Čl. 6

Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie

a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám

do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky,

ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa,

starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.

Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú

funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.

Čl. 7

Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok

umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.

Čl. 8

Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov

pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri

neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe

predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ

zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na

prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti

zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva

vo zvýšenej miere chránené zákonom.

Čl. 9

Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú

znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva

vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Čl. 10

Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu

ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku.

Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania.

Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych

vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému

orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.

Čl. 11

Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou

a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska

práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie

bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať

súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým,

že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky

adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný

mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a

spôsoboch jej uskutočňovania.