Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

33

OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. augusta 1978

bol vo Viedni otvorený na podpis Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám.

V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 30. augusta

1979 v New Yorku. Slovenská republika sa stala signatárskym štátom na základe notifikácie

sukcesie generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov s účinnosťou od 28.

mája 1993.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas uznesením č. 90 z 10.

marca 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 27. marca 1995. Ratifikačná

listina bola uložená u depozitára dohovoru generálneho tajomníka Organizácie Spojených

národov 24. apríla 1995.

Dohovor nadobudol platnosť 6. novembra 1996 na základe

článku 49 ods. 1

a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 6. novembra 1996 na základe

článku 49 ods. 1

.

Slovenská republika pri uložení ratifikačnej listiny urobila toto vyhlásenie podľa

článku 7 ods. 2 a 3

dohovoru

„Slovenská republika v zmysle

článku 7 ods. 2 a 3

Viedenského dohovoru o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám vyhlasuje, že použije

ustanovenia tohto dohovoru na svoju vlastnú sukcesiu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím

platnosti dohovoru voči signatárskym štátom (odsek 3), zmluvným štátom alebo stranám

dohovoru (odseky 2 a 3), ktoré vykonajú vyhlásenie, ktorým prijímajú vyhlásenie štátu

nástupcu.“

VIEDENSKÝ DOHOVOR

o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám

Štáty, zmluvné strany tohto dohovoru,

majúc na zreteli, že proces dekolonizácie spôsobil hlboké zmeny medzinárodného spoločenstva,

majúc tiež na zreteli, že v budúcnosti môžu ďalšie faktory viesť k prípadom sukcesie

štátov,

súc presvedčené za daných okolností o nevyhnutnosti kodifikácie a pokrokového rozvoja

pravidiel o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám ako prostriedku na zabezpečenie väčšej

právnej istoty v medzinárodných vzťahoch,

konštatujúc, že zásady slobodného súhlasu, dobrej viery a pacta sunt servanda sú všeobecne

uznávané,

zdôrazňujúc, že trvalé dodržiavanie všeobecných mnohostranných zmlúv týkajúcich sa

kodifikácie a pokrokového rozvoja medzinárodného práva a zmlúv, ktorých predmet a

účel predstavujú záujem medzinárodného spoločenstva ako celku, má osobitný význam

pre posilnenie mieru a medzinárodnej spolupráce,

majúc na pamäti zásady medzinárodného práva zakotvené v Charte Organizácie Spojených

národov, ako je rovnoprávnosť národov a právo národov na sebaurčenie, zvrchovaná rovnosť

a nezávislosť všetkých štátov, nezasahovanie do vnútorných záležitosti štátov, zákaz

hrozby alebo použitia sily a všeobecné a účinné dodržiavanie ľudských práv a základných

slobôd pre všetkých,

pripomínajúc, že Charta Organizácie Spojených národov požaduje dodržiavanie územnej

celistvosti a politickej nezávislosti každého štátu,

majúc na pamäti ustanovenia

Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969

,

majúc tiež na pamäti

článok 73 uvedeného dohovoru

,

potvrdzujúc, že otázky zmluvného práva, s výnimkou tých, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti

so sukcesiou štátov, sú upravené príslušnými pravidlami medzinárodného práva vrátane

pravidiel obyčajového medzinárodného práva obsiahnutých vo Viedenskom dohovore o zmluvnom

práve z roku 1969,

potvrdzujúc, že pravidlá obyčajového medzinárodného práva naďalej upravujú otázky

neupravené ustanoveniami tohto dohovoru,