VYHLÁŠKA 33/1968 Z. z. o overovaní zbraní a schvaľovaní streliva pre civilnú potrebu

§ 1

Táto vyhláška sa vzťahuje na overovanie zbraní a schvaľovanie streliva, ktoré je oprávnený

vykonávať Strojársky skúšobný ústav v Brne (ďalej len štátna skúšobňa).

*)

§ 2

Základné ustanovenia

(1)

Pri zbraniach a ich hlavných častiach, ktoré sú určené pre civilnú potrebu, podlieha

overeniu každý kus; smú sa uvádzať do obehu a používať len vtedy, ak sú overené a

označené overovacou značkou.

(2)

Za zbraň podľa tejto vyhlášky sa považujú

a)

ručné palné zbrane, a to

brokovnice,

guľovnice,

malokalibrovky,

guľobrokové pušky,

flóbertky,

pušky pre streľbu v miestnostiach,

pištole,

revolvery;

b)

balistické zbrane určené na zisťovanie balistických hodnôt (tlaku, rozptylu, rýchlosti)

streliva a sledovanie jeho funkcie v zbrani;

c)

štartovacie pištole a iné poplašné zbrane s výnimkou tých, kaliber ktorých je menší

ako 7 mm, a ostatné expanzné prístroje, pri ktorých je zdrojom energie strelný prach

alebo nárazová zlož (bitúnkové a omračovacie prístroje, vstreľovacie prístroje, plané

lisy, priebojníky a pod.);

d)

ručné plynové zbrane, ktoré sa vo svojej koncepcii blížia nebezpečnosti palných zbraní

(ako vzduchovky, plynovky, vetrovky s prídavným zdrojom hnacej energie, s nekontrolovateľnou

kompresiou plynu v tlakovej nádobe a pod.).

(3)

Hlavnými časťami zbraní sú hlavne a závery.

§ 3

Prihlasovanie a predkladanie zbraní na overenie

(1)

Zbrane a ich samostatne dodávané hlavné časti (ďalej len zbrane) je ich tuzemský

výrobca povinný prihlásiť a predložiť štátnej skúšobni na overenie a označenie overovacou

značkou; ich dovozca je tak povinný urobiť do 30 dní po dovezení z cudziny.

(2)

Výrobca je povinný okrem zbraní uvedených v

§ 2 ods. 2

prihlásiť a predložiť štátnej skúšobni na overenie a označenie overovacou značkou

aj všetky ručné plynové zbrane s počiatočnou energiou strely 0,45 kpm a väčšou.

(3)

Pokiaľ sa zistí, že zbraň nie je označená overovacou značkou, má povinnosť podľa

odseku 1

a)

opraváreň, ktorej bola takáto zbraň zverená na opravu,

b)

každý používateľ len čo to zistí, najneskôr však do 30 dní po prevzatí zbrane.

(4)

Zbrane označené už overovacou značkou sú povinní prihlásiť a predložiť štátnej skúšobni

na nové overenie

a)

používateľ zbrane na výzvu štátnej skúšobne, národného výboru, orgánu Verejnej bezpečnosti;

ďalej aj vtedy, ak ho vyzve Sväz pre spoluprácu s armádou alebo poľovnícka organizácia

v súvislosti s ich činnosťou;

b)

používateľ zbrane, ak má za to, že jej bezpečnosť utrpela skladovaním, používaním

alebo iným spôsobom;

c)

opraváreň po vykonaní opravy, ktorá mohla mať vplyv na bezpečnosť zbrane, prípadne

ak zistí, že na zbrani bola vykonaná neprípustná oprava.

§ 3a

Opravy, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť zbrane, a neprípustné opravy

(1)

Opravami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť zbrane, sú

a)

založenie nových hlavní,

b)

akákoľvek úprava nábojovej komory a prechodového kužeľa,

c)

prevŕtanie vývrtu alebo odstránenie jamôk po hrdzi na vonkajšom alebo vnútornom povrchu

hlavne alebo na vnútornom povrchu brokovej hlavne,

d)

chromovanie vývrtu,

e)

oprava alebo úprava hlavne alebo záveru, pri ktorej došlo k spájkovaniu natvrdo alebo

k zváraniu,

f)

úprava zahrdlenia (ak nejde o jeho rozšírenie) alebo úprava ústia hlavne pre meniteľné

zahrdlenie,

g)

vyrovnanie deformácií hlavne, pokiaľ túto opravu skúšobňa pripustila,

h)

montáž puškového ďalekohľadu, ak je ňou zoslabená hlaveň alebo znížená bezpečnosť

puzdra záveru,

i)

zväčšenie otvoru pre vyťahovač alebo vyhadzovač na zbraniach so sklopnými hlavňami,

j)

zmenšenie škáry medzi čelom hlavne a záveru, by tým mohla byť znížená bezpečnosť

zbrane,

k)

iné opravy, ktoré skúšobňa vyhlási za závažné.

(2)

Neprípustnými opravami zbraní sú

a)

zhotovenie vložkovanej nábojovej komory brokovej hlavne,

b)

zhotovenie nesamonosných vložiek nábojovej komory guľovej hlavne alebo nesamonosných

vložných hlavní, pričom nesamonosnými sa rozumejú tie, ktoré nie sú schopné samy o

sebe trvale znášať prevádzkový tlak,

c)

prestavby, pri ktorých

- nový kaliber zbrane namáha záver väčšou spätnou silou, pričom nie je v jeho pevnosti

dostatočná rezerva,

- nový kaliber zbrane namáha hlaveň vyšším tlakom, pričom nie je v jej pevnosti dostatočná

rezerva,

- vývrt hlavne nezodpovedá svojimi rozmermi novému kalibru zbrane.

§ 4

Overovanie zbraní

(1)

Zbraň, ktorá vyhovela podmienkam skúšky, označí skúšobňa overovacou značkou a posledným

dvojčíslom letopočtu skúšky a v písomnom overení uvedie poradové číslo skúšky a výrobné

číslo zbrane, pokiaľ je na nej vyznačené.

(2)

Výrobca je povinný dať ba zbrane predkladané na overenie výrobné číslo a také označenie

kalibru, aby neboli pochybnosti, aký náboj alebo nábojka sa smie použiť.

(3)

Na zbraň predloženú iným prihlasovateľom ako výrobcom vyrazí štátna skúšobňa nezávisle

od výsledku skúšky aj poradové číslo skúšky, a ak je to potrebné, i označenie kalibra.

Pri zbraniach so sklopnými hlavňami sa navyše vyrazia na hlavne údaje o priemeroch

vývrtov a o váhe hlavní.

(4)

Ak pri overovaní nevyhovie nová zbraň z dovozu, vráti ju štátna skúšobňa dovozcovi

bez toho, že by ju akokoľvek označila.

(5)

Overovacou značkou označuje štátna skúšobňa zbrane len pri prvom overení, pri ďalších

overeniach len posledným dvojčíslom letopočtu a poradovým číslom skúšky.

(6)

Ak zbraň nevyhovie skúške pri novom overení, odstráni štátna skúšobňa predtým udelené

československé alebo cudzozemské overovacie značky mechanickým alebo iným spôsobom.

(7)

Prihlasovateľ je povinný predkladať zbrane na skúšku v stave schopnom streľby a a

pažbou; ak ide o samostatnú hlaveň, je povinný predložiť súčasne záver umožňujúci

vykonanie skúšky, a ak ide o samostatný záver, hlaveň.

§ 5

Skúšky zbraní

(1)

Skúška zbrane spočíva v jej prehliadke pred skúšobnou streľbou, v skúšobnej streľbe

a v prehliadke po skúšobnej streľbe. Technické podmienky skúšky sú uvedené v

prílohe II tejto vyhlášky

. Štátna skúšobňa nesmie overiť zbraň, na ktorej zistí závady obsiahnuté v technických

podmienkach skúšky, alebo na ktorej bola vykonaná neprípustná oprava.

(2)

Pri hromadnom predkladaní zbraní na skúšky určí štátna skúšobňa v akom počte a termínoch

sa jej môžu zbrane predkladať prípadne, kde bude skúška vykonaná.

(3)

Výrobca je povinný dať štátnej skúšobni bezplatne k dispozícii svoje zariadenie a

strelivo potrebné na vykonanie skúšky, zaistiť jej bezpečnosť a vypomôcť pri nej svojimi

pracovníkmi, ak o to štátna skúšobňa požiada.

(4)

Iný prihlasovateľ než výrobca je povinný pri zbrani s guľovou hlavňou dodať na skúšku

štátnej skúšobni súčasne so zbraňou spotrebné náboje, prípadne nábojnice so zápalkou

a strelami, a to v množstve určenom štátnou skúšobňou.

§ 6

(1)

Ak sa pri skúške zistia závady, ktoré možno opraviť, vráti štátna skúšobňa zbraň

prihlasovateľovi, ktorý je povinný dať závadu odstrániť a do 6 mesiacov znovu predložiť

zbraň štátnej skúšobni na skúšky.

(2)

Prihlasovateľ, ktorému bola zbraň vrátená na opravu, nesmie ju používať, pokiaľ nebola

opravená a overená štátnou skúšobňou.

§ 6a

(1)

Ak sa pri skúške zistia neopraviteľné závady, urobí štátna skúšobňa zbraň pred jej

vrátením prihlasovateľovi trvale nespôsobilou na používanie, a to spravidla deformáciou

hlavne alebo záveru podľa toho, ktorá časť zbrane pri skúške nevyhovela. Ak má na

zbrani s viacerými hlavňami len niektorá z hlavní neopraviteľnú závadu, navrhne štátna

skúšobňa prihlasovateľovi odborné zaslepenie chybnej hlavne, ktoré znemožní vloženie

náboja do hlavne. Ak prihlasovateľ nesúhlasí s týmto návrhom, znepotrební štátna skúšobňa

celý zväzok hlavní.

(2)

Neopraviteľnými závadami sú

a)

hlavne a závery prasknuté a v nebezpečných miestach zavarované,

b)

hlavne s poréznymi alebo necelými miestami a hlavne celkove alebo miestne zoslabené,

c)

deformované hlavne (s výnimkou drobných deformácií, ktoré pripúšťajú technické podmienky

skúšky),

*)

d)

guľové hlavne s príliš zväčšeným vývrtom,

e)

neprípustné opravy podľa

§ 3a odseku 2

,

f)

iné závažné závady, pri ktorých v záujme bezpečnosti skúšobňa rozhodne, že nemôžu

byť odstránené opravou.

(3)

Prihlasovateľ môže vopred požiadať štátnu skúšobňu o odborné zaslepenie nábojových

komôr hlavní.

§ 7

Základné ustanovenie

(1)

Strelivo a jeho samostatne dodávané hlavné časti nesmú sa uvádzať bez schválenia

do obehu ani používať pre civilnú potrebu.

(2)

Za strelivo sa podľa tejto vyhlášky považujú náboje a nábojky pre ručné palné zbrane

a pre expanzné prístroje a strelivo pre ručné plynové zbrane. Hlavnými časťami streliva

sú strely, nábojnice a zápalky.

§ 8

Schvaľovanie streliva

Pri schvaľovaní streliva môže štátna skúšobňa okrem inej dokumentácie od prihlasovateľa

najmä požadovať, aby jej oznámil maximálny tlak prachových plynov, ktorý toto strelivo

vyvíja. Prihlasovateľ, a to i dovezeného streliva, je povinný starať sa o to, aby

mu tieto údaje boli známe.

§ 9

Kontrola schváleného streliva

(1)

Ak sa pri kontrole zistí, že pri niektorých kusoch, či výrobných dávkach streliva

sa znížila bezpečnosť ich použitia (napr. skladovaním). môže štátna skúšobňa taktiež

rozhodnúť, že odníma schválenie len tým kusom alebo výrobným dávkam, ktoré by mohli

ohroziť bezpečnosť používateľa alebo jeho okolie.

(2)

Používateľ streliva je povinný predložiť ho na kontrolu na výzvu štátnej skúšobne,

národného výboru, orgánov Verejnej bezpečnosti; ďalej aj vtedy, ak ho vyzve Sväz pre

spoluprácu s armádou alebo poľovnícka organizácia v súvislosti s ich činnosťou; túto

povinnosť má každý používateľ i vtedy, ak má pochybnosti o bezpečnosti alebo spoľahlivosti

streliva. Toto ustanovenie sa netýka streliva pre plynové zbrane.

§ 10

Skúšky streliva

Technické podmienky pre skúšky streliva ustanovujú príslušné československé štátne

normy. Strelivo, ktoré nevyhovelo týmto podmienkam, nesmie byť schválené.

§ 11

Oslobodenie

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú

a)

na zbrane a strelivo

- prevážané československým colným územím,

- patriace cudzincom, ak ich používajú pri prechodnom pobyte v Československu pre

svoju osobnú potrebu,

- dovezené pre pokusy výskumných a študijných alebo skúšobných inštitúcií, ak výhradne

slúžia pre ich účely; za pokus sa nepovažuje používanie zbrane alebo streliva na streleckých

pretekoch, pri cvičeniach v streľbe, pri poľovačke a pod.;

b)

na ručné palné zbrane vyrobené najneskoršie roku 1870 s výnimkou revolverov - zadoviek

a pištolí - zadoviek a na ručné palné zbrane, pri ktorých je výstrel vyvodený inak

ako úderom zápalníka na stred alebo na okraj nábojnice;

c)

na zbrane, ktoré boli odborne urobené trvale nespôsobilými na používanie;

d)

na strelivo pre ručné plynové zbrane, ktoré bolo dovezené z cudziny, ak neobsahuje

prídavný zdroj hnacej energie (napr. zlož v strele).

(2)

Podľa tejto vyhlášky sa neoverujú a neoznačujú príslušnou značkou zbrane a neschvaľuje

strelivo

a)

ktoré boli dovezené z cudziny a sú označené cudzozemskými overovacími, prípadne pri

strelive schvaľovacími značkami podľa medzinárodných dohovorov o vzájomnom uznávaní

značiek uzavretých Československou socialistickou republikou;

*)

b)

ktoré boli dovezené z cudziny a sú označené inými cudzozemskými overovacími, prípadne

schvaľovacími značkami za podmienok vzájomnosti; Úrad pre normalizáciu a meranie po

dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu ustanoví, či sú tieto podmienky splnené;

c)

ktoré boli štátnou skúšobňou overené, prípadne schválené pred 1. júlom 1962 a sú

určené pre potrebu v tuzemsku;

d)

ktoré boli štátnou skúšobňou overené, prípadne schválené podľa vyhlášky Ministerstva

všeobecného strojárstva

č. 52/1962 Zb

. o skúšaní a overovaní zbraní a streliva pre civilnú potrebu.

(3)

Náboje do poľovníckych zbraní, ktoré pre vlastnú potrebu zhotovili osoby oprávnené

na to podľa osobitných predpisov, nemusia byť schválené ani označené značkou, ak boli

vyrobené z nábojníc, striel a zápaliek, ktoré boli schválené alebo ktorým bola udelená

skúšobná značka podľa skorších predpisov.

(4)

Ustanoveniami odseku 2 a 3 nie je dotknutá povinnosť predložiť zbrane a strelivo

na overenie, schválenie alebo kontrolu podľa

§ 3 ods. 4

a

§ 9 ods. 2

.

§ 12

Označovanie zbraní a streliva

(1)

Značkami podľa tejto vyhlášky môžu sa označovať iba zbrane, ktoré boli overené, alebo

strelivo, ktoré bolo schválené.

(2)

Podrobný spôsob označovania zbraní overovacou značkou a streliva schvaľovacou značkou

je uvedený v

prílohe

.

(3)

Výrobné, továrenské alebo obchodné značky na zbraniach a strelive a ich hlavných

častiach sa nesmú podobať značkám predpísaným v

prílohe tejto vyhlášky

.

(4)

Výrobca je povinný ponechať na hlavniach a záveroch mäkké miesto na vyrazenie značky

a predpísaných údajov. Polohu a veľkosť tohto miesta určí štátna skúšobňa.

§ 13

(1)

Štátna skúšobňa vykonáva v organizáciách, ktoré zbrane vyrábajú, skladujú, predávajú

alebo opravujú, kontrolu zbraní podliehajúcich overovaniu.

(2)

Používatelia, najmä Sväz pre spoluprácu s armádou a poľovnícke organizácie, oznámia

štátnej skúšobni všetky závažné závady zbraní a streliva, ktoré sa pri ich používaní

opätovne vyskytujú.

§ 14

Pokiaľ táto vyhláška neupravuje overovanie zbraní alebo schvaľovanie a kontrolu streliva

osobitným spôsobom, platia pre ne primerane ustanovenia vyhlášky Úradu pre normalizáciu

a meranie

č. 32/1968 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o štátnom skúšobníctve.

§ 15

(1)

Úrad pre normalizáciu a meranie môže povoliť výnimky z ustanovení

§ 3 ods. 1 a 2

,

§ 6 ods. 1

a zo spôsobu označovania uvedeného v

prílohe tejto vyhlášky

, ak tým nebudú dotknuté ustanovenia medzinárodných dohovorov o vzájomnom uznávaní

overovacích alebo schvaľovacích značiek, ktoré uzavrela Československá socialistická

republika. Ak ide o povolenie výnimky pre výrobcu, prerokuje ju Úrad pre normalizáciu

a meranie vopred s jeho nadriadeným orgánom.

(2)

Uplynutím štyroch mesiacov odo dňa účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť výnimky

povolené z ustanovení vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva

č. 52/1962 Zb.

o skúšaní a overovaní zbraní a streliva pre civilnú potrebu, pokiaľ nebudú nahradené

výnimkami povolenými podľa predchádzajúceho odseku.

§ 16

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1968.