ZÁKON 33/1965 Z. z. o úhrade nákladov vznikajúcich štátu z úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví (o regresných náhradách)

§ 1

(1)

Ak organizácia alebo občan zavinili, že niekomu bolo spôsobené poškodenie na zdraví

alebo smrť (ďalej len „poškodenie zdravia“), sú povinní zaplatiť štátu regresnú náhradu.

(2)

Regresnú náhradu tvorí náhrada nákladov liečebno-preventívnej starostlivosti, vyplatených

dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, prípadne iných nákladov

vynaložených spoločnosťou.

§ 2

(1)

Za zavinenie organizácie sa považuje každé porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci, ako aj nedbanie na záväzné pokyny dané pri výkone dozoru podľa

týchto predpisov (ďalej len „porušenie predpisu“), pokiaľ ich spôsobili v rámci plnenia

úloh organizácie tí, ktorí plnili jej úlohy.

(2)

Organizácia, ktorej sa preukázalo porušenie predpisu, zbaví sa povinnosti na regresnú

náhradu, ak preukáže, že k poškodeniu zdravia došlo výlučne zavinením poškodeného

alebo že porušeniu predpisu nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

možno od nej požadovať. Svojej povinnosti sa však nemôže zbaviť poukázaním na to,

že plnila opatrenia nadriadených orgánov.

(3)

Ak organizácia preukázala, že poškodeniu zdravia nemohla zabrániť, pretože iná organizácia

nesplnila záväzok, má povinnosť na regresnú náhradu táto organizácia, pokiaľ nepreukáže,

že svoj záväzok nemohla splniť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od

nej požadovať.

(4)

Ak poškodenie zdravia je priamym dôsledkom porušenia predpisov alebo nesplnenia záväzku

niekoľkých organizácií, zaplatia tieto organizácie regresnú náhradu pomerne. To platí

aj vtedy, ak poškodenie zdravia je priamym dôsledkom zavinenia organizácie a občana.

(5)

Zavinenie občanov aj ich spoločná zodpovednosť sa posudzuje podľa

Občianskeho zákonníka

.

§ 3

Výška náhrady sa určí

a)

výškou nákladov liečebno-preventívnej starostlivosti podľa ustanovených sadzieb,

b)

výškou skutočne vyplatených dávok nemocenského poistenia,

c)

pevnou sumou v prípade čiastočnej invalidity, invalidity alebo smrti poškodeného;

pri určení tejto sumy sa vychádza z kapitálovej hodnoty priemerného invalidného dôchodku

(čiastočného invalidného dôchodku) vypočítanej podľa priemerného veku dôchodcov.

§ 4

(1)

Ak sa v tom istom závode alebo na tom istom pracovisku opakuje poškodenie zdravia

vzniknuté z tých istých príčin, o odstránenie ktorých sa organizácia dostatočne nestará,

môže sa k regresnej náhrade za také opakované poškodenie zdravia uložiť primeraná

prirážka, najviac však vo výške samej regresnej náhrady. Túto prirážku možno uložiť

len na návrh príslušného orgánu dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

Občanovi možno takúto prirážku uložiť vtedy, ak opätovne spôsobil poškodenie zdravia

úmyselne alebo v opilosti.

(2)

Ak má povinnosť na regresnú náhradu občan, nesmie výška regresnej náhrady ani s prirážkou

presiahnuť 10 000 Kčs, a ak ide o poškodenie zdravia, ktoré spôsobil úmyselne alebo

v opilosti, sumu 20 000 Kčs.

(3)

Všetky ďalšie ustanovenia o regresnej náhrade sa týkajú aj prirážky k nej.

§ 5

Podklady pre rozhodovanie o regresných náhradách zisťujú okresné ústavy národného

zdravia. V určených menej závažných prípadoch o regresných náhradách aj rozhodujú;

v ostatných prípadoch predkladajú vec na rozhodnutie okresnému národnému výboru a

v konaní pred národnými výbormi sú účastníkmi konania.

§ 6

Jednotný postup pri uplatňovaní regresných náhrad a rozhodovaní o nich zabezpečuje

Ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ústrednou radou odborov, Štátnym úradom

sociálneho zabezpečenia a Ministerstvom financií; vydáva aj pokyny potrebné na tento

účel.

§ 7

(1)

Právo štátu na regresnú náhradu zaniká, ak uplynuli tri roky od prvého dňa roku nasledujúceho

po tom, keď došlo k poškodeniu zdravia alebo keď bola zistená choroba z povolania,

pokiaľ nebola regresná náhrada v tejto lehote priznaná.

(2)

Právoplatne priznané regresné náhrady možno vymáhať najneskoršie do jedného roku

po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1 pre zánik práva. Ak bola splatnosť regresnej

náhrady odložená až na čas po uplynutí lehoty pre zánik práva, začína sa lehota na

vymáhanie až odo dňa, na ktorý bola splatnosť odložená.

§ 8

(1)

S výnimkou regresných náhrad, ktoré sa vyporiadúvajú bez uplatnenia alebo ktoré uplatňujú

iné orgány než ústavy národného zdravia, platia sa regresné náhrady okresnému národnému

výboru, ktorý tiež spravuje ich výnos.

(2)

Výnos regresných náhrad, ktorý spravujú okresné národné výbory, sa použije na financovanie

zariadení a opatrení slúžiacich na lepšie zabezpečenie ochrany života a zdravia, najmä

predchádzaniu a liečeniu úrazov a chorôb z povolania, a to či už ide o zariadenia

a opatrenia štátu alebo socialistických organizácií.

(3)

O použití výnosu regresných náhrad podľa odseku 2 rozhodujú národné výbory po vypočutí

orgánov Revolučného odborového hnutia a výrobného družstevníctva, ako aj orgánov hygienickej

služby a iných orgánov štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia

pri práci.

§ 9

(1)

Predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (

§ 2

) sa rozumejú pre účely tohto zákona tie isté predpisy ako pre účely odškodňovania

pracovných úrazov a chorôb z povolania.

(2)

Pri posudzovaní, či organizácia porušila predpis, nemožno sa dovolávať len všeobecných

ustanovení, podľa ktorých organizácia má urobiť všetko, aby nedochádzalo k poškodeniu

zdravia.

§ 10

(1)

Organizácia alebo občan, ktorých povinnosť na regresnú náhradu sa prerokúva, sú povinní

poskytovať potrebnú súčinnosť, najmä sú povinní ústavu národného zdravia alebo národnému

výboru v určenej lehote predložiť potrebné podklady a vyjadriť sa o dôvode svojej

povinnosti na regresnú náhradu.

(2)

Aj iné organizácie a orgány sú povinné v medziach svojej pôsobnosti pomáhať pri plnení

úloh vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov vydaných na jeho vykonanie, najmä

sú povinné s urýchlením vyhovovať dožiadaniam o predloženie podkladov a o oznámenie

potrebných údajov alebo odborných vyjadrení.

(3)

Orgány Revolučného odborového hnutia pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona

a predpisov vydaných na jeho vykonanie úzko spolupracujú a najmä spolupôsobia pri

zisťovaní podkladov pre rozhodovanie o regresných náhradách.

§ 11

Ministerstvo zdravotníctva vydá po dohode s Ústrednou radou odborov, Štátnym úradom

sociálneho zabezpečenia a Ministerstvom financií predpisy na vykonanie tohto zákona.

V týchto predpisoch najmä upraví výšku regresných náhrad, spôsob konania o regresných

náhradách, možnosť povolenia splátok alebo iného odloženia splatnosti, zníženia, prípadne

odpustenia regresnej náhrady, ako aj použitie výnosu regresnej náhrady a rozhodovanie

o ňom; takými predpismi môže aj obmedziť rozsah uplatňovania regresných náhrad alebo

ustanoviť, že sa niektoré regresné náhrady vyporiadúvajú bez uplatnenia.

§ 12

(1)

Regresné náhrady z poškodenia zdravia príslušníkov ozbrojených síl uplatňujú orgány

Ministerstva národnej obrany, regresné náhrady z poškodenia zdravia príslušníkov vojsk

a bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra uplatňujú orgány Ministerstva vnútra.

Orgány týchto ministerstiev o týchto regresných náhradách aj rozhodujú, pokiaľ smerujú

proti príslušníkom týchto útvarov alebo proti organizáciám v pôsobnosti týchto ministerstiev;

o regresných náhradách uplatnených týmito orgánmi proti iným osobám alebo organizáciám

rozhodujú národné výbory.

(2)

Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo vnútra zabezpečujú jednotný postup činnosti

vyplývajúcej z tohto zákona, pokiaľ ju vykonávajú ich orgány.

(3)

Výnos regresných náhrad, ktoré podľa odseku 1 uplatňujú orgány ministerstiev národnej

obrany a vnútra, je príjmom Ministerstva národnej obrany, prípadne Ministerstva vnútra,

aj keď o týchto náhradách rozhodli národné výbory.

(4)

Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo vnútra môžu po dohode s Ministerstvom

zdravotníctva, Ústrednou radou odborov a Ministerstvom financií vydať predpisy na

vykonanie tohto zákona vo svojej pôsobnosti.

§ 13

Ustanovenia tohto zákona platia aj o regresných náhradách z poškodení zdravia, ktoré

vznikli pred jeho účinnosťou, pokiaľ sa o týchto náhradách už nerozhodlo. Pri týchto

náhradách platia však doterajšie predpisy o premlčaní nároku s tým, že premlčacia

doba sa skončí najneskoršie 31. decembrom 1968.

§ 14

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1965.