Vládne nariadenie 33/1950 Z. z. o platenej dovolenke na zotavenie niektorých zamestnancov v stavebníctve a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich v roku 1950.

§ 1.

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na zamestnancov v stavebníctve a v odboroch

so stavebníctvom súvisiacich, s výnimkou zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon

o súkromných zamestnancoch, učňov a zamestnancov uvedených v odseku 4.

(2)

Zamestnancami v stavebníctve sa podľa tohto nariadenia rozumejú zamestnanci závodov

vykonávajúcich stavebné práce inžinierske, staviteľské, murárske, tesárske alebo studniarske,

ako stavby budov, stavby železničné, cestné, mostné, tunelové, zemné, vodné a vodohospodárske,

práce kanalizačné, kábelové a podobné. Zamestnancami v odboroch so stavebníctvom súvisiacich

sa podľa tohto nariadenia rozumejú zamestnanci pracujúci v lomoch, štrkovniach, pieskovniach

alebo tehelniach a v živnostiach maliarskych, natieračských, lakovníckych, štukatérskych,

dlaždičských, pokrývačských, asfaltérskych, v živnostiach vykonávajúcich kladenie

dosák a obkladačiek a zamestnanci pri prácach teracárskych, izolačných (počítajúc

do toho izolácie tepelné) alebo utesňovacích.

(3)

Za závody podľa odseku 2 sa považujú aj závodné oddelenia, dielne, sklady a ložiská.

(4)

Ustanovenia tohto nariadenia sa nevzťahujú na zamestnancov stavebných závodov a závodov

odborov so stavebníctvom súvisiacich, v ktorých sú všetci zamestnanci celoročne zamestnaní.

(5)

Ak vznikne pochybnosť, či sa toto nariadenie vzťahuje na zamestnancov niektorého

závodu, rozhodne príslušný okresný národný výbor po vyjadrení jednotnej odborovej

organizácie.

§ 2.

(1)

Zamestnancom, na ktorých sa toto nariadenie vzťahuje (v ďalšom len „zamestnanci“),

prislúcha dovolenka vo výmere určenej v

§ 2 zákona

po 48 týždňoch trvania pracovného pomeru v stavebníctve alebo v niektorom z odborov

so stavebníctvom súvisiacich.

(2)

Po 32 týždňoch trvania pracovného pomeru môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi

na jeho žiadosť dve tretiny dovolenky podľa odseku 1.

§ 3.

(1)

Čas, ktorý je podľa zákona rozhodný pre predĺženie výmery dovolenky, sa počíta tak,

že sa za rok trvania pracovného pomeru považuje každý kalendárny rok, v ktorom zamestnanec

bol v pracovnom pomere aspoň 26 týždňov. Ak trval pracovný pomer v niektorých kalendárnych

rokoch kratší čas, spočítajú sa za tieto roky celé týždne, v ktorých bol zamestnanec

v pracovnom pomere v stavebníctve alebo v niektorom z odborov so stavebníctvom súvisiacich,

a súčet sa delí 26. Výsledok udáva počet rokov rozhodných pre výmeru dovolenky. K

počtu týždňov, o ktoré súčet všetkých týždňov presahuje číslo deliteľné 26, sa neprihliada.

(2)

Pokiaľ dĺžka dovolenky závisí na zamestnancovom veku alebo na trvaní jeho pracovného

pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. januára roku, v ktorom dovolenku nastupuje.

§ 4.

(1)

Zamestnávateľ je povinný založiť každému zamestnancovi, ktorý dosiaľ lístok nemá,

ihneď pri nastúpení práce lístok na dovolenku (ďalej len „lístok“), a vyznačovať v

ňom jednotlivé týždne trvania pracovného pomeru.

(2)

Zamestnávateľ vyznačuje jednotlivé týždne trvania pracovného pomeru tak, že v lístku

poznamená sumy, ktoré určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou

v Úradnom liste, prihliadajúc jednak na dĺžku zamestnancovej dovolenky, jednak na

vyplatenú mzdu. Vyznačovanie sa vykoná buď vpisovaním alebo vlepovaním osobitných

známok vydaných na ten účel poštovou správou. Týždne, za ktoré zamestnancovi neprislúcha

mzda ani jej časť, a týždne dovolenky vyznačí zamestnávateľ poznámkou alebo vlepením

osobitnej známky bez hodnoty; známky sa však nevlepujú, ak koná zamestnanec základnú

službu v brannej moci.

(3)

Vzor lístku a podrobné predpisy o jeho zakladaní, o vyznačovaní týždňov a o nakladaní

s lístkom vyhlási Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom

pôšt v Úradnom liste.

(4)

Založený lístok podľa doterajších predpisov môže sa používať aj naďalej; podrobnosti

upraví Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom pôšt

vyhláškou v Úradnom liste.

§ 5.

(1)

Zamestnávateľ je povinný po čas trvania pracovného pomeru lístok riadne uschovať

a predložiť ho na požiadanie na nahliadnutie orgánom okresného národného výboru, závodnému

zastupiteľstvu zamestnancov a zamestnancovi.

(2)

Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať lístok zamestnancovi.

Zamestnanec je povinný odovzdať ho do úschovy novému zamestnávateľovi. Ak zistí nový

zamestnávateľ, že lístok vykazuje nedostatky, je povinný bezodkladne požiadať predošlého

zamestnávateľa, aby urobil nápravu.

§ 6.

(1)

Len čo zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku podľa

§ 2 ods. 1

, prislúchajú mu pri jej nastúpení požitky vo výške, zodpovedajúcej úhrnu súm vyznačených

v lístku (

§ 4 ods. 2

).

(2)

Ak sa poskytuje zamestnancovi pomerná časť dovolenky podľa

§ 2 ods. 2

, prislúchajú mu pri jej nastúpení len požitky zodpovedajúce úhrnu súm vyznačených

v období 32 týždňov trvania pracovného pomeru.

(3)

Zamestnávateľ môže výnimočne vyplatiť zamestnancovi sumy vyznačené v lístku skôr,

než mu vznikne podľa predchádzajúcich ustanovení nárok na dovolenku alebo jej časť,

ak potvrdí okresný národný výbor na zamestnancovu žiadosť na lístku, že s vyplatením

súhlasí. Okresný národný výbor svoj súhlas udelí, ak ide o prípady hodné osobitného

zreteľa.

(4)

Podrobnosti o vyplácaní súm podľa predchádzajúcich odsekov upraví Ministerstvo práce

a sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom pôšt vyhláškou v Úradnom liste.

§ 7.

(1)

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenky predčasne zrušený zamestnancom bez

dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom,

stráca zamestnanec nárok na dovolenku. Zamestnávateľ v takom prípade nevydá lístok

zamestnancovi, ale zašle ho po uplynutí 3 mesiacov jednotnej odborovej organizácii,

ktorej vzniká nárok na jeho vyplatenie. Podrobnosti o vyplácaní lístku určuje Ministerstvo

práce a sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom pôšt vyhláškou v Úradnom

liste.

(2)

Ak bol pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky, avšak pred uplynutím kalendárneho roku,

predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého

dôvodu zavineného zamestnancom, je zamestnávateľ povinný od zamestnanca požadovať

peňažnú náhradu za dovolenku, poprípade za jej časť, ktorú pred zrušením pracovného

pomeru vyčerpal. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť príslušnú sumu pri poslednej výplate

zamestnancových požitkov a odvedie ju jednotnej odborovej organizácii.

(3)

Za dni, ktoré zamestnanec behom kalendárneho roku zamešká bez dôležitej príčiny (

§ 4 ods. 2

a

4 zákona

), je zamestnávateľ povinný požadovať od zamestnanca dvojnásobok sumy pripadajúcej

z požitkov po čas dovolenky na každý takto zameškaný deň a odviesť ju jednotnej odborovej

organizácii. Ustanovenie poslednej vety odseku 2 platí obdobne. Podrobnosti upraví

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou v Úradnom liste.

§ 8.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1950; vykonajú ho ministri práce

a sociálnej starostlivosti a pôšt po dohode so zúčastnenými členmi vlády.