VYHLÁŠKA 338/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti

a)

o postupe pre odber pôdnych vzoriek,

b)

o spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych

vlastností lesných pozemkov,

c)

o poľnohospodárskom pozemku a vedení evidencie spotreby a použitia hnojív,

d)

o spôsobe spracúvania každoročného bilančného porovnania živín a pôdnej organickej

hmoty na poľnohospodárskych pozemkoch.

§ 2

(1)

Pôdne vzorky poľnohospodárskych pozemkov sa odoberajú v jarnom období do 31. mája

a v období po zbere plodín do 30. novembra kalendárneho roka.

(2)

Vzorka pôdy sa odoberá sondážnou tyčou tvaru uvedeného v

prílohe č. 1

najmenej 30 vpichmi, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne po ploche poľnohospodárskeho

pozemku alebo po jeho časti s rovnakou plodinou a s jednotným hnojením.

(3)

Odber pôdnych vzoriek sa zabezpečuje na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch väčších

ako jeden hektár, ktoré boli zaradené Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym

(ďalej len „kontrolný ústav“) do ročného plánu celoplošného výkonu agrochemického

skúšania pôd.

(4)

Plocha na odber jednej pôdnej vzorky na veľkých poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje

v priemere výmeru

a)

osem hektárov na ornej pôde v zemiakovej a horskej výrobnej oblasti a desať hektárov

na ornej pôde v repnej a kukuričnej výrobnej oblasti; pôdne vzorky sa odoberajú z

orničnej vrstvy najviac do hĺbky 30 cm,

b)

20 hektárov na trvalých trávnych porastoch; odber pôdnych vzoriek sa vykonáva do

hĺbky 15 cm, pričom mačinová vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky,

c)

dva hektáre vo vinohradoch; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 60 cm, pričom

vrchných 20 cm sa do objemu vzorky nezahŕňa,

d)

tri hektáre v intenzívnych ovocných sadoch; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm,

e)

tri hektáre v chmeľniciach; pôdna vzorka sa odoberá do hĺbky 40 cm, pričom vrchná

10 cm vrstva pôdy sa odhadzuje priamo z odobratej vzorky.

(5)

Predsušené pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere pôdnych vzoriek

uvedený v

prílohe č. 2

a záznam o vzorke a výsledkoch agrochemického skúšania pôd uvedený v

prílohe č. 3

sa odovzdávajú na miesto určené kontrolným ústavom najneskôr jeden mesiac po skončení

odberov pôdnych vzoriek.

§ 3

(1)

V pôdnych vzorkách sa zisťuje

a)

pôdna reakcia,

b)

obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka,

c)

potreba vápnenia a dávka CaO na hektár.

(2)

V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa

v prípade potreby zisťuje aj obsah vápnika, stopových prvkov, medi, zinku, mangánu,

bóru, molybdénu, železa a humusu.

(3)

V pôdnych vzorkách z poľnohospodárskych pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok

do potravinového reťazca určuje kontrolný ústav rozsah rizikových prvkov a rizikových

látok podľa špecifík konkrétneho pozemku.

§ 4

(1)

Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v

prílohe č. 4

.

(2)

Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek uvedených v

prílohe č. 3

vyhodnotí kontrolný ústav podľa určených kritérií, štatisticky ich spracuje a odovzdá

tak, aby výsledky z jarných odberov boli využiteľné pri jesennom hnojení a výsledky

z jesenných odberov boli využiteľné pri jarnom hnojení. Kritériá hodnotenia výsledkov

chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v

prílohe č. 5

.

(3)

Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pozemkov po vyhodnotení kontrolným ústavom

obsahuje

a)

výsledky chemických rozborov dodaných vzoriek z jednotlivých skúšaných pozemkov vrátane

priemerných hodnôt týchto výsledkov,

b)

agronomické zhodnotenie parametrov jednotlivých skúšaných poľnohospodárskych pozemkov

a štatistické prehľady za celú odskúšanú poľnohospodársku pôdu obhospodarovanú subjektom,

ktorý dodal pôdne vzorky,

c)

priebežnú evidenciu o poľnohospodárskych pozemkoch prehnojených niektorou zo zisťovaných

živín,

d)

zhodnotenie vývoja agrochemických vlastností skúšaných poľnohospodárskych pozemkov

priebežne a po skončení celého cyklu agrochemického skúšania pôd podľa administratívneho

usporiadania štátu a za celú Slovenskú republiku,

e)

zisťovanie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pozemkov vrátane vedenia

ich zoznamu.

§ 5

(1)

Odber pôdnych vzoriek z lesných pozemkov

1

)

pozostáva na každom odbernom mieste z odberu

a)

pokryvného humusu na ploche 30 cm x 30 cm, ktorý sa vykoná až po hranicu minerálnej

pôdy (organická vrstva),

b)

minerálnej pôdy osobitne z hĺbky do 10 cm, z hĺbky od 10 cm do 20 cm a z hĺbky od

20 cm do 40 cm.

(2)

Pri odbere pôdnych vzoriek z lesných pozemkov v lesných škôlkach a v lesných porastoch

určených na produkciu semena zo semenných sadov, v energetických porastoch a plantážach

vianočných stromčekov

a)

sa ustanovuje plocha na odber jednej vzorky najviac 0,5 hektára,

b)

pôdnu vzorku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne rozmiestnených

po ploche vzdialených od seba približne 25 m,

c)

odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hĺbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do vzorky nezahŕňajú,

d)

hustota a rozmiestnenie odberu pôdnych vzoriek má zohľadňovať homogenitu, najmä z

hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy.

§ 6

(1)

Chemickým rozborom pôdnych vzoriek lesných pozemkov sa zisťuje

a)

v organických horizontoch hmotnostné množstvo organickej vrstvy, pôdna reakcia (pH),

oxidovateľný uhlík, celkový dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a prípadne ďalšie

prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky,

b)

v minerálnych horizontoch pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík,

prístupné živiny a prípadne ďalšie prvky, ak si to vyžadujú miestne podmienky.

(2)

Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené v

prílohe č. 6

.

(3)

Po chemických rozboroch sa vyhotovuje protokol o výsledkoch analýz pôdnych vzoriek

z lesných pozemkov, ktorý obsahuje

a)

číslo a dátum protokolu,

b)

názov a sídlo laboratória,

c)

meno a priezvisko alebo názov a adresu subjektu, ktorý dodal pôdne vzorky,

d)

opis a presné označenie vzoriek,

e)

charakteristiky a stav pôdnych skúšobných vzoriek,

f)

dátum odberu pôdnych vzoriek,

g)

identifikáciu pôdnych vzoriek,

h)

miesto odberu vzoriek,

i)

údaje o prostredí počas odberu, ak môžu ovplyvňovať výsledok skúšok (poveternostné

podmienky),

j)

princíp použitej metódy,

k)

odkaz na metódu odberu vzoriek,

l)

dátum prevzatia vzoriek do laboratória a dátum vykonania skúšky,

m)

výsledok skúšky vrátane jednotiek,

n)

meno, priezvisko, titul a podpis osoby zodpovednej za správnosť a technickú stránku

protokolu.

§ 7

(1)

Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov vyhodnocuje Lesnícky

výskumný ústav.

(2)

Vyhodnotenie výsledkov chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov spolu

s protokolom o výsledku skúšok uchováva Lesnícky výskumný ústav ako podklad na súhrnné

hodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov.

§ 8

(1)

V lesných škôlkach, porastoch určených na produkciu semena, energetických porastoch

a v plantážach vianočných stromčekov sa pôdne vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom

základné parametre sa zisťujú najmenej každé štyri roky.

(2)

Vyhodnotenie pôdnych vlastností lesných pozemkov slúži ako podklad na návrh ozdravných

opatrení počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu pôdnych

vlastností lesných pozemkov.

(3)

Evidencia o použití priemyselných hnojív, hospodárskych hnojív a pomocných látok

na lesných pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 7

.

§ 9

Hnojivá na lesných pozemkoch sa používajú podľa

a)

vyhodnotenia chemických rozborov lesnej pôdy a stavu lesných porastov,

b)

vonkajších príznakov porúch výživy, rastu a vývoja lesných porastov a ich celkového

stavu,

c)

podmienok stanovišťa,

d)

výsledkov predchádzajúceho použitia hnojív v lesných porastoch.

§ 10

(1)

Evidencia o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike

v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch sa vedie podľa vzoru uvedeného

v

prílohe č. 8

.

(2)

Z evidencie o spotrebe hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch poľnohospodárske subjekty

každoročne začiatkom kalendárneho roka poskytujú kontrolnému ústavu prehľad o spotrebe

hnojív v poľnohospodárskom podniku za predchádzajúci hospodársky rok podľa vzoru uvedeného

v

prílohe č. 9

.

§ 11

(1)

Na hnojenie poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov možno používať len hnojivá,

ktoré boli skladované ustanoveným spôsobom.

(2)

Tuhé hnojivá sa skladujú v skladoch ako voľne ukladané alebo balené.

(3)

Voľne ukladané hnojivá sa skladujú

a)

v hromadách označených názvom hnojiva do maximálnej výšky šiestich metrov vzdialených

minimálne dva metre od seba,

b)

v oddeleniach označených názvom hnojiva, kde hromady môžu dosahovať najvyššie hornú

hranu prepážky, alebo

c)

v zásobníkoch.

(4)

Balené hnojivá do hmotnosti 50 kg sa skladujú vo vreciach uložených na seba maximálne

do výšky 1,5 m alebo na paletách do výšky 3,5 m.

§ 12

(1)

Kvapalné hnojivá sa skladujú v nádržiach vybudovaných na tento účel a označených

názvom uskladneného hnojiva, umiestnených v záchytnej vani, ktorej objem prevyšuje

objem najväčšej skladovacej nádrže umiestnenej vo vani.

(2)

Suspenzné hnojivá sa skladujú v nádržiach s účinným miešacím zariadením.

(3)

Pri skladovaní kvapalných hnojív je nutné dôsledne dodržiavať podmienky skladovania

predpísané ich výrobcom.

§ 13

Jednozložkové hnojivá typu dusičnanu amónneho s celkovým obsahom oboch foriem dusíka

vyšším ako 28 % možno skladovať len

a)

v skladoch, oddelene a chránené pred akýmkoľvek prístupom organických látok, najmä

pilín, slamy, dreva, oleja alebo ropných látok,

b)

balené a v množstve maximálne do 25 ton,

c)

tak, aby boli chránené pred priamym slnečným žiarením a teplom zo svetelného zdroja,

d)

minimálne vo vzdialenosti 1 m od stropu skladu a tepelného a svetelného zdroja,

e)

v sklade, v ktorom je zakázané fajčiť, kúriť a manipulovať s otvoreným ohňom a ktorý

je označený nápisom „nebezpečenstvo výbuchu“.

§ 14

(1)

Skladovacie priestory hospodárskych hnojív je potrebné zosúladiť so skutočnou produkciou

hnoja v podniku za obdobie

a)

šiestich mesiacov pri vyvážke hnoja dvakrát ročne,

b)

12 mesiacov pri vyvážke jedenkrát ročne.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na tuhé hospodárske hnojivá uložené na poľnohospodárskej

pôde pred ich použitím s výnimkami ustanovenými osobitným predpisom.

2

)

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pastevný spôsob chovu zvierat, ktorý trvá celoročne

alebo sezónne. Vyžaduje sa však písomné potvrdenie chovateľa zvierat, že akékoľvek

aj malé množstvo hospodárskych hnojív z prístreškov zvierat bolo využité spôsobom

nepoškodzujúcim životné prostredie.

(4)

Zásobníky na uskladnenie hnojovice majú mať objem na štvormesačnú produkciu v podniku,

pri močovke je potrebný objem na trojmesačnú produkciu. Pri prevádzkovaných zásobníkoch

nie je prípustný prítok povrchových vôd.

(5)

Ak sú hospodárske zvieratá chované na pasienku prevažnú časť roka, kapacita zásobníkov

na kvapalné hospodárske hnojivá musí pokryť minimálne obdobie zákazu aplikácie na

poľnohospodársku pôdu a dobu ustajnenia zvierat v maštali.

(6)

Ustajnenie na hlbokej podstielke nevyžaduje skladovacie priestory, ak je preukázané,

že hospodárske hnojivo bolo využité tak, aby nebolo poškodené životné prostredie.

§ 15

(1)

Pri používaní hnojív, hospodárskych hnojív a pôdnych pomocných látok na poľnohospodárskych

pozemkoch nesmie prísť k ich priamemu prieniku alebo k splaveniu do povrchových vôd

alebo na vedľajšie pozemky. Tuhé hospodárske a organické hnojivá musia byť zapracované

do 48 hodín po ich aplikácii.

(2)

Pri používaní hnojovice alebo močovky na povrchu ornej pôdy sa musí zabrániť úniku

amoniaku jej priamou aplikáciou alebo následným zapracovaním do pôdy, najneskôr do

24 hodín po aplikácii.

(3)

Pri použití dusíka s cieľom rozložiť slamu alebo iné rastlinné zvyšky možno použiť

hnojovicu alebo močovku v dávke do 80 kg dusíka na hektár.

(4)

Používanie hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch je obmedzené v období od 15. novembra

do 31. januára. Hnojivá sa neaplikujú na pozemkoch

a)

svahovitých so sklonom viac ako 12

o

, ak je nebezpečenstvo ich splavenia do povrchových vôd,

b)

zamokrených alebo prevlhčených na svahu,

c)

odvodnených do dvoch mesiacov od odvodnenia pri tuhých formách hnojív a do dvoch

rokov od odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov pri kvapalných formách hnojív,

d)

susediacich s vodárenskými zdrojmi povrchových vôd a vodárenskými zdrojmi podzemných

vôd.

(5)

Pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov na poľnohospodársky pozemok

sa postupuje podľa osobitného predpisu.

3

)

(6)

Pri určovaní dávky hnojív sa vychádza zo zásad cieleného hnojenia, ktoré zohľadňuje

a)

potreby plodiny na dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie,

b)

množstvo prístupných živín v poľnohospodárskej pôde, výsledky bilančného porovnávania

živín na poľnohospodárskom pozemku alebo analýzy rastlín a vonkajšie príznaky porúch

vo výžive,

c)

pôdnu reakciu, pomer dôležitých katiónov vápnika, horčíka a draslíka a výsledky bilančného

porovnania pôdnej organickej hmoty (humus),

d)

podmienky pôdneho stanovišťa, a to pôdny druh a typ, vlhkostné, tepelné pomery a

svahovitosť,

e)

pestovateľské podmienky ovplyvňujúce prístupnosť živín, napríklad predplodina, spracovanie

poľnohospodárskej pôdy, organizácia porastu, závlaha.

§ 16

(1)

Každý, kto hospodári na poľnohospodárskej pôde, každoročne spracúva bilančné porovnanie

živín a pôdnej organickej hmoty na všetkých poľnohospodárskych pozemkoch vedených

v evidencii podľa

prílohy č. 8

.

(2)

Bilančné porovnanie živín sa nevzťahuje na poľnohospodárske pozemky, ktoré sa využívajú

na

a)

ekologické pestovanie plodín,

b)

škôlky ovocných drevín a okrasných drevín a skleníkové hospodárstvo,

c)

poľnohospodárske pozemky dočasne vyradené z obhospodarovania až do skončenia takéhoto

stavu.

(3)

Bilančné porovnanie živín za poľnohospodársky pozemok sa spracúva zo vstupov a výstupov

hlavných živín, ktorými sú dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), a vyjadruje rozdiel

medzi množstvom živín dodaných do poľnohospodárskej pôdy a množstvom živín odčerpaných

úrodou z jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov výpočtom podľa vzorcov uvedených

v

prílohe č. 10

. Výsledná bilancia živín (A+B+C) - (D+E) sa dopĺňa do evidenčnej tabuľky uvedenej

v

prílohe č. 8

takto

a)

bilancia dusíka = (A+B+C) - (D+E),

b)

bilancia fosforu a draslíka = (A+B) - (D+E),

kde

A = vstup živín (v kg . ha

-1

) v minerálnych, organických a organicko-minerálnych hnojivách,

B = vstup živín (v kg . ha

-1

) v hospodárskych hnojivách a v upravených kaloch,

C = vstup dusíka (v kg . ha

-1

) biologickou fixáciou,

1.

ak ide o ďatelinoviny (ďatelina, lucerna), 240 kg N.ha

-1

,

2.

ak ide o strukoviny (hrach, bôb, lupina, fazuľa, šošovica, sója a iné), 80 kg N.ha

-1

,

3.

ak ide o ostatné (t. j. ďatelinotrávne a lucernotrávne a strukovinoobilné miešanky),

25 kg N.ha

-1

,

D = výstup živín (v kg . ha

-1

) z úrody hlavného produktu,

E = výstup živín (v kg . ha

-1

) z úrody vedľajšieho produktu (len v prípade, ak je odvezený z poľnohospodárskeho

pozemku).

(4)

Na určenie dávok živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky sa používajú obsahy

živín v prvkoch uvedené na označení hnojív. Pri aplikácii organických hnojív a organicko-minerálnych

hnojív vlastnej výroby, hospodárskych hnojív, upravených kalov a ďalších sekundárnych

zdrojov živín sa využívajú výsledky aktuálnych analýz alebo obsahy živín podľa tabuľky

uvedenej v

prílohe č. 11

. Súčasťou prílohy sú aj koeficienty na prepočet prvkov na oxidy a opačne a hodnoty

bilančných prebytkov podľa jednotlivých živín.

(5)

Na určenie výstupu živín úrodou hlavného a vedľajšieho produktu pri spracúvaní bilančného

porovnania živín sa používajú stredné hodnoty odberu živín podľa tabuľky uvedenej

v

prílohe č. 12

.

(6)

Úroda vedľajšieho zberového produktu sa určuje na základe pomeru hlavného produktu

a vedľajšieho produktu takto

a)

ak ide o obilniny

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 0,8,

b)

ak ide o kukuricu

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,2,

c)

ak ide o strukoviny

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 1,1,

d)

ak ide o slnečnicu

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 3,1,

e)

ak ide o cukrovú repu

množstvo buliev : množstvo skrojkov 1 : 0,7,

f)

ak ide o repku olejnú

množstvo zrna : množstvo slamy 1 : 2,0 - 3,2,

g)

ak ide o vinič

množstvo hrozna : množstvo listov a dreva 1 : 0,5,

h)

ak ide o chmeľ

množstvo zelených hlávok : množstvo listov a dreva 1: 1,5.

§ 17

(1)

Celkové vstupy živín na jednotlivé poľnohospodárske pozemky a výstupy živín sa spracúvajú

do výsledného bilančného porovnania živín za celú obhospodarovanú výmeru poľnohospodárskej

pôdy podľa tabuľky uvedenej v

prílohe č. 13

.

(2)

Vysoký bilančný prebytok živín, ktorý je nežiaduci z hľadiska optimálnej výživy rastlín

a ochrany životného prostredia, možno znížiť obmedzením vstupov živín zo všetkých

druhov hnojív alebo zmenou osevného postupu vyšším zastúpením plodín náročnejších

na živiny.

§ 18

(1)

Bilančným porovnaním pôdnej organickej hmoty na každom poľnohospodárskom pozemku

sa sleduje, či nedochádza k jej bilančnému schodku.

(2)

Po zistení bilančného schodku pôdnej organickej hmoty, ktorá je dôsledkom nedostatočných

vstupov, sa vykonávajú nápravné opatrenia následným organickým hnojením.

(3)

Spôsob spracúvania bilančného porovnania pôdnej organickej hmoty na poľnohospodárskom

pozemku vyjadrený jej transformáciou na obsah humusu je uvedený v

prílohe č. 14

. Bilančné saldo humusu sa vypočíta zo vstupov a výstupov organickej hmoty. Vyjadruje

rozdiel medzi množstvom dodaného humusu zo zdrojov uvedených v

prílohe č. 15

a korekčného vplyvu plodiny osevného postupu na saldo humusu v pôde pozemku uvedeného

v

prílohe č. 16

. Vypočítané bilančné saldo pôdneho humusu na poľnohospodárskom pozemku celkom ( A+B+C

) sa dopĺňa do tabuľky v

prílohe č. 8

.

§ 19

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

č. 21/2001 Z. z.

o agrochemickom skúšaní pôd a zisťovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov.

§ 20

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2005 okrem

§ 16 až 18

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.