ZÁKON 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje

a)

spotrebiteľské rozhodcovské konanie,

b)

postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho

rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály

rozhodcovský súd"),

c)

podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi

a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),

d)

disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,

e)

kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

"ministerstvo") a

f)

sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

(2)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské

spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,

1

)

vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý

právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

(3)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo

zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom

stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu

alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

(4)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,

2

)

len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.

(5)

Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území

iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis.

3

)

§ 2

Spotrebiteľské spory, spotrebiteľské rozhodcovské konanie a konanie na súde

(1)

Spotrebiteľským sporom je spor medzi obchodníkom

4

)

a spotrebiteľom

5

)

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len

na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa

§ 3

a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa

§ 3

môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

(2)

Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania uzavrieť

spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa

§ 3

, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá

po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa

§ 3

má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím

podľa osobitného predpisu.

6

)

§ 3

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

(1)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi obchodníkom a spotrebiteľom o

tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo

s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa

§ 18

a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

(2)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená

od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským

rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná

aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu

uzavreli.

(3)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať

a)

identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné

číslo obchodníka a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b)

označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých

sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c)

označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d)

webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok

stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje

podľa

§ 18 ods. 3

a adresu pre elektronickú komunikáciu a

e)

poučenie podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 1

.

(4)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

(5)

Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej

zmluvy.

(6)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd.

Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať

svojho práva podaním žaloby na súd a obchodník ani jeho právny nástupca sa nemôžu

účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,

7

)

ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je

spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského

rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

(7)

Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak

zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka

sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli

inak.

(8)

Obchodník, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú

zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej

podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred

uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia

podľa

prílohy č. 1

.

DRUHÁ ČASŤ

ROZHODCA, STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD A OPRÁVNENIE ROZHODOVAŤ SPOTREBITEĽSKÉ SPORY

PRVÁ HLAVA

ROZHODCA

§ 4

Predpoklady pre výkon funkcie rozhodcu

(1)

Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom (ďalej

len "zoznam rozhodcov") a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského

súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy spor rozhodnúť (ďalej len "rozhodca").

(2)

Funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej jej výkon nepripúšťa osobitný predpis.

Odborná spôsobilosť na zápis do zoznamu rozhodcov a na výkon funkcie rozhodcu a skúška

odbornej spôsobilosti rozhodcu

§ 5

(1)

Fyzická osoba musí pred zápisom do zoznamu rozhodcov úspešne zložiť skúšku odbornej

spôsobilosti rozhodcu (ďalej len "skúška") a spĺňať predpoklady bezúhonnosti, dôveryhodnosti,

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a právnickej praxe

v trvaní aspoň päť rokov. Skúšku uskutočňuje ministerstvo podľa potreby, najmenej

jedenkrát ročne.

(2)

Podmienka vykonania skúšky je splnená, ak fyzická osoba úspešne zložila odbornú justičnú

skúšku, prokurátorskú skúšku, notársku skúšku, advokátsku skúšku alebo ak spĺňa podmienky

na zápis do zoznamu advokátov.

8

)

§ 6

(1)

Skúškou sa pred päťčlennou skúšobnou komisiou overuje, či má fyzická osoba potrebné

odborné znalosti a spôsobilosť rozhodovať spotrebiteľské spory.

(2)

Skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Písomná časť skúšky pozostáva z písomného

testu a prípadovej štúdie.

(3)

Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len "minister"). Členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov rozhodcov

oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, osôb pôsobiacich v sektore vysokých škôl

alebo vykonávajúcich právnické povolanie.

(4)

Členovia skúšobnej komisie volia spomedzi seba predsedu skúšobnej komisie. Skúšobná

komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.

Jej rozhodnutie je platné, ak zaň zahlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

(5)

Na skúšku sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť fyzická osoba,

ktorá s výnimkou skúšky ku dňu prihlásenia spĺňa predpoklady na výkon funkcie rozhodcu

podľa

§ 5 ods. 1

a zaplatila správny poplatok za vykonanie skúšky (ďalej len "uchádzač"). Uchádzačovi,

ktorý nespĺňa podmienky na účasť na skúške, ministerstvo účasť neumožní a tohto zo

zoznamu uchádzačov vyčiarkne.

(6)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o

podmienkach a náležitosti vyhlásenia skúšky, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o

funkciu rozhodcu predložiť, spôsob vykonania skúšky, podrobnosti o písomnej časti

a o ústnej časti skúšky, spôsob vyhodnotenia výsledkov skúšky, náležitosti zápisnice

o priebehu skúšky a podrobnosti o písomnom osvedčení o výsledku skúšky.

§ 7

Ďalšie vzdelávanie rozhodcov

(1)

Ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne odborný seminár

ako súčasť ďalšieho vzdelávania rozhodcov. Poverená osoba vydá rozhodcovi osvedčenie

o účasti na odbornom seminári, ktorého rovnopis predloží rozhodca ministerstvu najneskôr

do 15 dní po absolvovaní ďalšieho vzdelávania.

(2)

Ak sa rozhodca nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas dvoch po sebe nasledujúcich

rokov, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Na preskúšanie sa primerane použijú

ustanovenia o skúške.

(3)

Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, rozhodca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní

v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní rozhodca nevyhovie alebo nevykoná

preskúšanie v určenom termíne, ministerstvo rozhodcu vyčiarkne zo zoznamu rozhodcov.

(4)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o

ďalšom vzdelávaní rozhodcov a o preskúšavaní rozhodcov ministerstvom.

§ 8

Bezúhonnosť a dôveryhodnosť

(1)

Rozhodca musí na účely zápisu do zoznamu rozhodcov a počas celého obdobia výkonu

funkcie rozhodcu spĺňať predpoklady bezúhonnosti a dôveryhodnosti.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin, právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade

nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, za trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa, za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom a za

ďalšie trestné činy spáchané pri výkone funkcie verejného činiteľa, za trestné činy

korupcie, za trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného

zákona alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu. Bezúhonnosť

sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní

podľa tohto zákona poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra

trestov.

8a

)

Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(3)

Za dôveryhodného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,

a)

kto bol podľa tohto zákona inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý zo zoznamu rozhodcov,

b)

kto bol na základe disciplinárneho rozhodnutia alebo za porušenie právnych predpisov

odvolaný z funkcie sudcu, odvolaný z funkcie prokurátora, zbavený výkonu funkcie súdneho

exekútora, zbavený notárskeho úradu, vyčiarknutý zo zoznamu správcov, zoznamu znalcov,

tlmočníkov a prekladateľov, zoznamu audítorov, zoznamu daňových poradcov, zoznamu

patentových zástupcov alebo zo zoznamu advokátov, euroadvokátov, zahraničných advokátov,

medzinárodných advokátov alebo vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov, exekútorských

koncipientov, notárskych kandidátov alebo notárskych koncipientov,

c)

na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie

povolenia vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia,

potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho

majetok bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči

komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

d)

u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti

rozhodcu alebo

e)

kto bol ako fyzická osoba - podnikateľ v posledných piatich rokoch právoplatne postihnutý

orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa uložením sankcie

podľa osobitného predpisu

9

)

alebo zastával funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo mal majetkovú účasť

v takej právnickej osobe v čase, keď bola právnická osoba postihnutá orgánom dozoru

za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

§ 9

Zánik funkcie rozhodcu

(1)

Funkcia rozhodcu zaniká

a)

odvolaním z funkcie,

b)

vzdaním sa funkcie,

c)

uplynutím funkčného obdobia, na ktoré je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského

súdu,

d)

výmazom zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

e)

vyčiarknutím zo zoznamu rozhodcov,

f)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Funkcia rozhodcu v prebiehajúcom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaniká aj rozhodnutím

o vylúčení.

(3)

Ak sa rozhodca vzdá funkcie, urobí všetky úkony, ktoré neznesú odklad.

(4)

Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo ak hrozia prieťahy

v konaní a predseda stáleho rozhodcovského súdu z vlastného podnetu, na podnet účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo tretej osoby rozhodcu na to upozornil,

môže ho predseda stáleho rozhodcovského súdu odvolať z funkcie rozhodcu v tomto konaní.

(5)

Predseda stáleho rozhodcovského súdu písomne informuje o zániku, pozastavení alebo

o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu účastníkov neskončených spotrebiteľských

rozhodcovských konaní, ako aj zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.

DRUHÁ HLAVA

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD

§ 10

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "zriaďovateľ") môže byť len

záujmové združenie právnických osôb alebo komora zriadená zákonom.

9a

)

Ak to ustanovuje osobitný predpis,

10

)

právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský

súd.

(2)

Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého

zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona.

(3)

Zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "štatút")

a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

(4)

Stály rozhodcovský súd musí mať predsedníctvo a predsedu.

(5)

Poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia uhrádza zriaďovateľ.

§ 11

Podmienky získania povolenia

(1)

Žiadosť o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva po zverejnení informácií

podľa

§ 13 ods. 1

zriaďovateľ ministerstvu v dvoch vyhotoveniach.

(2)

Názov stáleho rozhodcovského súdu sa musí odlišovať od názvu stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý bol už skôr zriadený, zanikol, alebo od názvu stáleho rozhodcovského súdu,

ktorého zriaďovateľovi bolo odňaté povolenie. Názov stáleho rozhodcovského súdu sa

môže zhodovať s názvom skôr zriadeného stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ

sa stal členom zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 73 ods. 5

. Názov stáleho rozhodcovského súdu nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej

moci.

(3)

Na účely udelenia povolenia musí zriaďovateľ hodnoverne preukázať

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho sídla a podateľne stáleho rozhodcovského

súdu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,

b)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude mať sídlo a vykonávať činnosť vo verejne

dostupných priestoroch, ktoré svojím charakterom, umiestnením a rozlohou umožnia zabezpečiť

riadny a dôstojný výkon činnosti stáleho rozhodcovského súdu vrátane verejného vyhlásenia

rozsudku a prípadného ústneho pojednávania,

c)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd má dostatočné technické, programové a administratívne

vybavenie a zabezpečenie, ktoré umožňuje príjem podaní,

11

)

vedenie agendy spotrebiteľských rozhodcovských konaní a plnenie ďalších úloh podľa

tohto zákona,

d)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je dostatočne odborne, organizačne a personálne

spôsobilý zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu, vedenie spotrebiteľského

rozhodcovského konania a všetkých súvisiacich úkonov a činností s tým spojených,

e)

skutočnosť, že v prípade, ak stály rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktorých účastníkom

je člen zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu, stály rozhodcovský súd disponuje

dostatočnými oddelenými a osobitne určenými prostriedkami na splnenie svojich úloh,

najmä na odmeňovanie rozhodcov,

f)

že zriaďovateľ nie je zrušený, nie je v úpadku, na majetok zriaďovateľa nie je vyhlásený

konkurz ani povolená reštrukturalizácia,

g)

že zriaďovateľovi nebolo odňaté povolenie,

h)

že v zozname rozhodcov sú zapísaní aspoň piati rozhodcovia s udeleným povolením na

rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ktorí majú aspoň trojročnú rozhodcovskú prax,

vrátane súhlasu týchto osôb s ich zápisom do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského

súdu,

i)

že zriaďovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu,

12

)

j)

že zriaďovateľ zaplatil správny poplatok,

k)

zriadenie a udržiavanie webového sídla stáleho rozhodcovského súdu,

l)

že štatút a rokovací poriadok sú v súlade s týmto zákonom,

m)

splnenie podmienky podľa

§ 73 ods. 5

, ak ide o zriaďovateľa podľa

§ 73 ods. 5

; to neplatí, ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitných predpisov

10

)

povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,

n)

zriaďovateľ má zavedený systém opatrení na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov

a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych

konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.

(4)

Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady stály rozhodcovský

súd podľa osobitných predpisov

10

)

nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa odseku 3.

§ 12

Zverejňovanie informácií stálym rozhodcovským súdom

(1)

Zriaďovateľ je povinný zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla,

na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené

informácie o stálom rozhodcovskom súde v rozsahu

a)

názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,

b)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, adresa na doručovanie, adresa na podávanie

žalôb a iných podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt,

c)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname vedenom ministerstvom

s uvedením čísla zápisu,

d)

aktuálny zoznam členov predsedníctva a označenie predsedu stáleho rozhodcovského

súdu, a to s uvedením mena a priezviska,

e)

zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedený týmto stálym

rozhodcovským súdom (ďalej len "zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu") s uvedením

mena a priezviska, spôsob a podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov, začiatok a koniec

ich funkčného obdobia,

f)

členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných

spotrebiteľských sporov,

g)

druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať,

ak podľa štatútu je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať iba určité druhy spotrebiteľských

sporov,

h)

právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje stály rozhodcovský súd, úplné znenie štatútu

a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov

a pravidiel, na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského

konania; úplné znenie sa zverejní po zapracovaní každej zmeny,

i)

jazyk, v ktorom je možné viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie a podať žalobu

na stály rozhodcovský súd,

j)

informácia, že žalobu je možné počas spotrebiteľského rozhodcovského konania vziať

späť,

k)

priemerná dĺžka trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania na stálom rozhodcovskom

súde,

l)

informácia o záväznosti a právnych následkoch rozhodcovského rozsudku pre účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania,

m)

správa o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 2,

n)

dokumenty, ktoré sú prílohami k tomuto zákonu.

(2)

Stály rozhodcovský súd je povinný vypracovať a zverejniť správu o činnosti stáleho

rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov za kalendárny

rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať informácie o

a)

počte žalôb a najčastejších nárokoch, ktorých sa účastníci domáhajú,

b)

najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom,

c)

počte spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ktoré boli zastavené, a o dôvode ich

zastavenia,

d)

priemernej dĺžke trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania,

e)

miere, v akej sú rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu dobrovoľne plnené, ak má

stály rozhodcovský súd takéto informácie,

f)

členstve, prípadne spolupráci stáleho rozhodcovského súdu s nadnárodnými organizáciami,

ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.

(3)

Na základe žiadosti poskytne stály rozhodcovský súd informácie podľa odsekov 1 a

2 aj na trvalom médiu.

(4)

Zriaďovateľ spracúva a zverejňuje osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom

na účely tohto zákona v súlade s osobitným predpisom.

13

)

§ 13

Zverejňovanie v Obchodnom vestníku

(1)

Zriaďovateľ je povinný v Obchodnom vestníku

14

)

zverejniť

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,

b)

zrušenie stáleho rozhodcovského súdu; to sa rovnako vzťahuje na zrušenie stáleho

rozhodcovského súdu, ku ktorému dochádza v dôsledku zrušenia jeho zriaďovateľa,

c)

štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

(2)

Údaje podľa odseku 1 je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo

zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 1 písm.

c) došlo. Štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú

zverejnené v Obchodnom vestníku.

§ 14

Štatút

Štatút upravuje najmä

a)

organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby alebo menovania predsedníctva,

predsedu a ich pôsobnosti,

b)

vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s týmto zákonom,

c)

podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

d)

opatrenia na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie

a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov,

e)

orgán stáleho rozhodcovského súdu na rozhodovanie o námietke proti rozhodcovi,

f)

spôsob prideľovania vecí rozhodcom a

g)

postup pri prešetrovaní sťažností podľa tohto zákona.

§ 15

Rokovací poriadok

(1)

Rokovací poriadok upravuje najmä

a)

pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní

o námietke voči rozhodcovi,

b)

pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania,

c)

pravidlá zmierovacieho konania,

d)

ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského

rozhodcovského konania.

(2)

Pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku

musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo

každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským

súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

§ 16

Zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vrátane

jeho zmien, ktorý zverejňuje podľa tohto zákona.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže zapísať do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

iba osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

(3)

V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu,

titul a doba, na ktorú je rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského

súdu.

(4)

Rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu na dobu najmenej

štyroch rokov. Rozhodca môže byť zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať

predsedu stáleho rozhodcovského súdu o výmaz zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského

súdu ku dňu uvedenému v žiadosti.

TRETIA HLAVA

POVOLENIE A ZOZNAMY VEDENÉ MINISTERSTVOM

§ 17

(1)

Ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa (ďalej len "žiadateľ") udelí povolenie fyzickej

osobe, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklady

odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Ministerstvo preskúma žiadosť

a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva,

čoho sa týka, čo sa navrhuje, a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie

podmienok na udelenie povolenia. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak žiadateľ nedostatočne

preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a

vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo

žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak

žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

(2)

Ak ministerstvo udelí povolenie podľa odseku 1, ku dňu jeho udelenia zapíše rozhodcu

do zoznamu rozhodcov. Podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov musia byť v celom rozsahu

splnené počas celej doby trvania tohto zápisu.

(3)

Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, do ktorého zapisuje

a)

meno a priezvisko rozhodcu,

b)

adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého

zozname je zapísaný,

c)

číslo povolenia,

d)

deň zápisu do zoznamu rozhodcov,

e)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, v zozname ktorého je rozhodca zapísaný,

f)

deň a zákonný dôvod vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov alebo pozastavenia alebo dočasného

pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a dobu, na ktorú bol výkon funkcie rozhodcu pozastavený

alebo dočasne pozastavený,

g)

iné údaje.

(4)

Ak rozhodca prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je rozhodca

povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto

skutočnosti mohol dozvedieť.

(5)

Ak rozhodca prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší.

Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve rozhodcu na odstránenie nedostatkov v lehote,

ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Po zrušení povolenia ministerstvo ku dňu právoplatnosti

rozhodnutia o zrušení povolenia vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo

rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyčiarkne aj vtedy, ak

a)

rozhodcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov,

a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie,

b)

rozhodca o vyčiarknutie písomne požiadal, a to ku dňu uvedenému v tejto žiadosti,

inak ku dňu nasledujúcemu po doručení žiadosti ministerstvu,

c)

rozhodca nevyhovel pri preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal,

d)

súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti

rozhodcu na právne úkony,

e)

rozhodca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(6)

Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, ministerstvo vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu

rozhodcov ku dňu, keď nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k vyčiarknutiu.

§ 18

(1)

Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie, ak zriaďovateľ hodnoverne preukázal splnenie

podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje

a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia.

Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť

nie je úplná alebo ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie

povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo

odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne,

ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie

podmienok hodnoverne nepreukázal.

(2)

Ak ministerstvo udelí povolenie, ku dňu jeho udelenia zapíše stály rozhodcovský súd

do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory

(ďalej len "zoznam stálych rozhodcovských súdov").

(3)

Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam stálych rozhodcovských

súdov, do ktorého zapisuje

a)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu,

b)

číslo povolenia,

c)

názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,

d)

deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov,

e)

deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských

súdov,

f)

údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 73 ods. 5

,

g)

iné údaje.

(4)

Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia,

je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní,

odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.

(5)

Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo

povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve zriaďovateľa na odstránenie

nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ministerstvo vyčiarkne

stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu právoplatnosti

rozhodnutia o zrušení povolenia.

§ 19

Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 20

Súčinnosť rozhodcu

Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu rozhodcov, ako aj na účely konania

o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov je rozhodca povinný poskytnúť

všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia

akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

§ 21

Súčinnosť stáleho rozhodcovského súdu

Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ako

aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu stálych rozhodcovských

sú zriaďovateľ, predseda stáleho rozhodcovského súdu a predsedníctvo stáleho rozhodcovského

súdu povinní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania

spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

TRETIA ČASŤ

SPOTREBITEĽSKÉ ROZHODCOVSKÉ KONANIE

§ 22

Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského

rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba") na stály rozhodcovský súd.

(2)

Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaný je zmluvná strana, proti

ktorej žaloba smeruje. Zmluvné strany sa začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania

stávajú účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 23

Zloženie stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Na účely spotrebiteľského rozhodcovského konania sa stálym rozhodcovským súdom rozumie

jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.

(2)

Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní rozhoduje jeden rozhodca.

§ 24

Ustanovenie rozhodcu

(1)

Vec rozhoduje rozhodca alebo traja rozhodcovia určení spôsobom uvedeným v štatúte

podľa predmetu konania tak, aby bola vylúčená možnosť účastníka spotrebiteľského rozhodcovského

konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

(2)

Ak zanikne funkcia rozhodcu alebo ak dôjde k pozastaveniu alebo dočasnému pozastaveniu

výkonu funkcie rozhodcu v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania, ustanoví

predseda stáleho rozhodcovského súdu vo veci náhradného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov

stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

§ 25

Žaloba a žalobná odpoveď

(1)

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne

aj ich zástupcov,

b)

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

c)

označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,

d)

označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,

e)

návrh vo veci samej,

f)

podpis žalobcu.

(2)

K žalobe sa pripojí kópia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých

sa žalobca v žalobe dovoláva.

(3)

Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy

podľa odseku 2, žalobca žalobu doplní v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom,

ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak nebola žaloba doplnená v lehote podľa prvej

vety, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

(4)

Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa,

po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho

rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota

pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie

byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí

obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 2

. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými

dôkazmi.

(5)

Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa odseku 4, stály rozhodcovský

súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento

nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

(6)

Žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia

dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

(7)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom,

poplatok podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského

súdu a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalobca poplatok v určenej lehote

neuhradí, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom

písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(8)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, požadovať

preddavok na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania a

určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak preddavok v určenej lehote nie je uhradený,

stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne

upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 26

Účinky podania žaloby

(1)

Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola

žaloba podaná na súde.

(2)

Po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať

a rozhodovať na súde alebo pred iným stálym rozhodcovským súdom okrem prípadov ustanovených

všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

15

)

§ 27

Vzájomná žaloba

(1)

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do

začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to určenej

stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola určená, do vyhlásenia rozhodcovského

rozsudku. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva.

(2)

Žalobca sa v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom vyjadrí k vzájomnej žalobe.

Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam

veci.

(3)

O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných

trov spotrebiteľského rozhodcovského konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia

o žalobe.

§ 28

Základné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(1)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa

zásad spravodlivosti a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne

miesto v Slovenskej republike.

(2)

Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému

súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.

(3)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského

súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(4)

V spotrebiteľskom spore s cudzím prvkom sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne

aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.

16

)

(5)

Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede,

vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku

právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku.

(6)

Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný

nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,

ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa.

17

)

Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho

úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

(7)

Spotrebiteľ sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade

so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

15

)

(8)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd nemôže proti spotrebiteľovi

vydať predbežné opatrenie ani rozhodnúť v skrátenom konaní.

(9)

Stály rozhodcovský súd je povinný umožniť podávanie žalôb a iných podaní v rámci

spotrebiteľského rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe tým, že zverejní

a udržuje elektronickú adresu, na ktorú môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského

konania odosielať podania.

(10)

Ak stály rozhodcovský súd nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom

spotrebiteľského rozhodcovského konania dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol,

a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.

(11)

Ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené

rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú

dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto

skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských

rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení

povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania

a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú

zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského

súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského

konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby

podľa osobitného predpisu.

18

)

(12)

Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti

s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný

povinnosťou zachovávať mlčanlivosť; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

19

)

(13)

Odmena rozhodcu nesmie závisieť od rozhodnutia spotrebiteľského sporu, najmä musí

byť rovnaká bez ohľadu na formu alebo spôsob skončenia spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Rozhodca nesmie za svoju rozhodcovskú činnosť prijímať odmenu alebo akékoľvek

výhody od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname

je zapísaný.

§ 29

Námietka proti rozhodcovi

(1)

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania a stály rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach,

pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom

na jej pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k

ich zástupcom možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rozhodca je bez zbytočného

odkladu povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania o akýchkoľvek

okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré by

mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo

vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom

má rozhodnúť.

(2)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči

rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach podľa odseku 1

alebo o nesplnení podmienok podľa

§ 8 ods. 1

, písomné oznámenie dôvodov námietky stálemu rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou

druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje za dohodu o

odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená,

funkcie nevzdá alebo ak druhý účastník konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke

rozhodne na žiadosť účastníka konania orgán určený štatútom, a to do 30 dní od jej

doručenia.

§ 30

Rozhodovanie o právomoci

(1)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci

vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo

veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

(2)

Stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania

rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd

rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského

rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia

o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály

rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým

určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný

prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať

v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.

§ 31

Úkony v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(1)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského

súdu.

(2)

Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd

môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie

svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie

tovaru, majetku alebo listín.

§ 32

Jazyk spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Spotrebiteľ má právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom

jazyku, a ak je to pre spotrebiteľa prijateľné, v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s obchodníkom. V ostatných

prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol stály rozhodcovský súd, ak sa na jazyku

spotrebiteľského rozhodcovského konania pred súdom nedohodli účastníci spotrebiteľského

rozhodcovského konania.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný

preklad do jazyka podľa odseku 1.

§ 33

Doručovanie

(1)

Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom,

osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého

pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po

vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú

za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému

súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta

trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje

overiť snahu doručiť písomnosti.

(2)

Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu

uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským

súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania

oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register

obyvateľov Slovenskej republiky.

20

)

Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených

adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

(3)

Písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať

aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými

prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami

alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými

prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho

rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju

adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou

komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.

(4)

Doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne

prístupného miesta je vylúčené.

(5)

Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu

21

)

za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.

§ 34

Ústne pojednávanie a písomné konanie

(1)

Stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude

písomné. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie aj na návrh účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní.

K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie

na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho

pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia

nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský

súd nariadi ústne pojednávanie.

(3)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci spotrebiteľského

rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastník konania môže kedykoľvek v priebehu

konania požiadať stály rozhodcovský súd o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.

(4)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje

priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského

konania nemohli včas a riadne vykonať potrebný úkon, stály rozhodcovský súd im môže

umožniť vykonať ho dodatočne.

(5)

Účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom

ústnom pojednávaní stáleho rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, nie

menej ako päť dní pred jeho konaním a vždy najmenej 30 dní pred konaním ústneho pojednávania,

ak sa oznámenie doručuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania do cudziny.

Súčasťou oznámenia je aj výzva na predloženie listín a predmetov, ak tieto doposiaľ

účastník nepredložil, v lehote nie kratšej ako 30 dní, a poučenie o následkoch podľa

odseku 6.

(6)

Ak sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený

o čase a mieste spotrebiteľského rozhodcovského konania, po predchádzajúcom ospravedlnení

nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, stály rozhodcovský

súd môže pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok

na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Ustanovenie

§ 25 ods. 5

tým nie je dotknuté.

(7)

Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania riadne a včas, najmenej tri dni

pred konaním ústneho pojednávania, ospravedlní svoju neúčasť na ústnom pojednávaní

a súčasne požiada stály rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní

za jeho prítomnosti, stály rozhodcovský súd určí náhradný termín ústneho pojednávania.

(8)

Ak stály rozhodcovský súd v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania zmení sídlo, má spotrebiteľ právo,

aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné

sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

§ 35

Dokazovanie

(1)

Stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného

prínosu k objasneniu veci.

(2)

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných

skutočnostiach chránených podľa osobitných predpisov

22

)

a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch

možno vykonávať výsluch, len ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť

príslušný orgán alebo ten, v záujme ochrany koho má túto povinnosť. To platí primerane

aj pri vykonávaní iných dôkazov.

(3)

Ak stály rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.

23

)

Stály rozhodcovský súd uloží účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania,

ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania.

Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov spotrebiteľského

rozhodcovského konania.

(4)

Výsledky dokazovania hodnotí stály rozhodcovský súd jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach

nestranne podľa svojej úvahy.

(5)

V záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie,

listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho

rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu

súd.

(6)

Všetky listinné dôkazy alebo podania predložené stálemu rozhodcovskému súdu jedným

účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu

doručiť ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rovnako sa musí

všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania doručiť každý listinný

dôkaz, ktorý stály rozhodcovský súd zaobstaral vlastnou činnosťou.

(7)

Ak spotrebiteľ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže predložiť navrhovaný

doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním,

pretože doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským

konaním má iný účastník, ktorý má na základe zmluvy alebo zákona taký doklad, listinu

alebo iný dôkaz, je tento účastník povinný na základe návrhu spotrebiteľa alebo na

požiadanie stáleho rozhodcovského súdu predložiť bez zbytočného odkladu stálemu rozhodcovskému

súdu tento doklad, listinu alebo iný dôkaz, ktorý nemôže predložiť spotrebiteľ. To

neplatí, ak účastník konania inak preukáže skutočnosť, ktorej sa uvedený doklad, listina

alebo iný dôkaz týka.

§ 36

Ustanovenie znalca

(1)

Stály rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca,

24

)

ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti.

Znalec podá znalecký posudok písomne; stály rozhodcovský súd podľa odseku 3 rozhodne,

v ktorých prípadoch znalca vyslúchne.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania,

aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil

všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby

niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

(3)

Ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o

to požiada jeden z nich a stály rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže stály

rozhodcovský súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci

spotrebiteľského rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.

§ 37

Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského

rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské

rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom

advokát.

(2)

Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(3)

Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského

rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo.

(4)

Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť

sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské

rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť

výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

25

)

(5)

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, stály rozhodcovský súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä

na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva

náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;

to neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti

a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v sporoch, ktorých hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 2 000 eur, neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd

nepriznať alebo znížiť.

(6)

Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku

právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

Rozhodcovské rozhodnutie

§ 38

Rozhodovanie viacerými rozhodcami

(1)

Ak vec rozhodujú viacerí rozhodcovia, dohodnú sa, ktorý z nich bude predsedajúcim

rozhodcom. Ak sa nedohodnú, rozhodne o predsedajúcom rozhodcovi predseda stáleho rozhodcovského

súdu. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé

rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.

Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia

môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.

(2)

Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť

k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. Rozhodcovské

rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské

rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí

spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.

(3)

Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia

o procesných otázkach počas spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 39

Rozhodcovský rozsudok

(1)

Stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok

a)

ak rozhoduje vo veci samej,

b)

na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom

návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas

spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov

okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje

zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné.

Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,

17

)

najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno

prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa

len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých

došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3)

Stály rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe

alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný

rozhodcovský rozsudok.

§ 40

Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

(1)

Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

(2)

Rozhodcovský rozsudok obsahuje

a)

označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal,

b)

mená a priezviská rozhodcov,

c)

označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa

§ 25 ods. 1 písm. a)

,

d)

miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania,

e)

dátum vydania rozhodcovského rozsudku,

f)

výrok,

g)

odôvodnenie,

h)

poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote

na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený

vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

prílohy č. 3.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť

trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci

spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť

niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni.

(4)

Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc,

čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne

iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský

súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní

použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 41

Účinky rozhodcovského rozsudku

(1)

Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa

§ 46 ods. 2

pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu.

(2)

Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1,

je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného

predpisu.

27

)

§ 42

Oprava rozhodcovského rozsudku

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského

rozhodnutia opraví stály rozhodcovský súd kedykoľvek aj bez návrhu. Opravné rozhodcovské

uznesenie sa doručí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 43

Rozhodcovské uznesenie

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, stály rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským

uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského

rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci

na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení spotrebiteľského rozhodcovského konania,

o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú

vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia

§ 39 až 42

.

§ 44

Zmier

(1)

Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier,

stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania môže stály rozhodcovský súd schváliť uzavretý

zmier formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Stály rozhodcovský

súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie nezastaví a uzavretý zmier formou rozhodcovského

rozsudku neschváli, ak je zmier v rozpore s hmotným právom a s právnymi predpismi

na ochranu práv spotrebiteľa.

(2)

Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 39 až 42

.

§ 45

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

(1)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému

účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a)

účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,

b)

účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa

zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c)

rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo

spotrebiteľského rozhodcovského konania,

d)

stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený

nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa

§ 3

alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f)

stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie

navrhoval podľa

§ 34 ods. 2

a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba

jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať

s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok

sporu,

g)

v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi

predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h)

vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)

stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych

predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,

17

)

a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j)

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania

na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom,

k)

výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l)

rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor

je uvedený v

prílohe č. 3

. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského

rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v

prílohe č. 3

, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje

tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)

Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody

na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa

dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší

rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od

nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

§ 46

Lehota na podanie žaloby

(1)

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo

dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského

konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa

§ 42

, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

(2)

Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie

žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku.

(3)

Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu

28

)

aj v exekúcii.

§ 47

Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku

(1)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo

z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,

pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

(2)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský

súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania

a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

(3)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol

na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,

17

)

a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský

súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky

alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SŤAŽNOSŤ NA POSTUP ROZHODCU A DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ROZHODCU

§ 48

Sťažnosť na postup rozhodcu

(1)

Účastník konania môže podať predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo ministerstvu

sťažnosť na postup rozhodcu (ďalej len "sťažnosť"). Predseda stáleho rozhodcovského

súdu je povinný zabezpečiť riadne a včasné prešetrenie sťažnosti a udržiavať systematické

opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrovania sťažností a odstraňovanie a nápravu

nedostatkov vyplývajúcich zo zistení pri prešetrovaní sťažností.

(2)

Ak sťažnosť smeruje proti predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, prešetrí ju predsedníctvo

stáleho rozhodcovského súdu.

(3)

Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia,

podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi

na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu. Ak je to potrebné, ministerstvo

na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná

kontrolu podľa tohto zákona.

(4)

Podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní.

§ 49

Zásady prešetrovania sťažností a oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

(1)

Prešetrovaním sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu zisťuje skutočný stav

veci a jeho súlad alebo rozpor s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi

na ochranu práv spotrebiteľa a so štatútom a rokovacím poriadkom, ako aj príčiny vzniku

zistených nedostatkov a ich následky.

(2)

Pri prešetrovaní sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu vychádza z obsahu

sťažnosti bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak

je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa

sťažnosť skladá z viacerých častí, prešetruje sa každá z nich osobitne.

(3)

Členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov

stáleho rozhodcovského súdu sú povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na účel riadneho

prešetrenia sťažnosti.

(4)

Ak predseda stáleho rozhodcovského súdu zistí porušenie povinností rozhodcu podľa

tohto zákona alebo zistí, že rozhodca postupoval v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne

záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, so štatútom alebo s rokovacím

poriadkom, vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a príjme vhodné opatrenia zamerané

na nápravu zistených nedostatkov; ak postup rozhodcu alebo porušenie povinností rozhodcu

zakladá disciplinárne previnenie, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. V

ostatných prípadoch predseda stáleho rozhodcovského súdu sťažnosť vyhodnotí ako neopodstatnenú.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa použije aj vtedy, ak sťažnosť prešetruje predsedníctvo stáleho

rozhodcovského súdu.

(6)

Sťažnosť je prešetrená spísaním zápisnice o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania,

ktorej súčasťou je aj vyhodnotenie prešetrenia sťažnosti a v prípade jej opodstatnenosti

uvedenie konkrétnych opatrení zameraných na nápravu zistených nedostatkov.

(7)

Predseda stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu

výsledok prešetrenia sťažnosti podľa odseku 6 a prijaté opatrenia oznámi sťažovateľovi

a ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti; oznámenie obsahuje

aj odôvodnenie vyhodnotenia sťažnosti a ministerstvu sa vždy poskytne aj zápisnica

o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania.

(8)

Prešetrením sťažnosti orgánmi stáleho rozhodcovského súdu nie je dotknutá právomoc

ministerstva podľa

§ 48 ods. 3

.

(9)

V súlade s týmto zákonom môže stály rozhodcovský súd v štatúte upresniť postup prešetrovania

sťažností.

§ 50

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením rozhodcu je

a)

porušenie povinnosti rozhodcu oznámiť skutočnosti podľa tohto zákona,

b)

porušenie povinnosti rozhodcu postupovať v konaní nestranne a nezaujato,

c)

zavinené konanie rozhodcu, ktoré má za následok závažné prieťahy v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní alebo v disciplinárnom konaní,

d)

výkon funkcie rozhodcu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných

látok,

e)

svojvoľné rozhodnutie rozhodcu.

(2)

Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou rozhodcu je

a)

spáchanie disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za rovnaké disciplinárne

previnenie uložené disciplinárne opatrenie,

b)

spáchanie disciplinárneho previnenia, ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti,

spôsob konania, mieru zavinenia alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou

rozhodcu,

c)

porušenie povinnosti vyjadriť sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo

neúčasť na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu, na ktoré bol predvolaný, bez

riadneho a včasného ospravedlnenia, doručeného najmenej tri dni predo dňom ústneho

pojednávania,

d)

prijatie odmeny alebo iného plnenia za rozhodovanie spotrebiteľských sporov od inej

osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je rozhodca

zapísaný,

e)

plnenie pokynov od zriaďovateľa, ktoréhokoľvek účastníka spotrebiteľského rozhodcovského

konania alebo jeho zástupcu alebo inej tretej osoby súvisiacich s rozhodovaním v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní.

§ 51

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnymi opatreniami sú

a)

písomné napomenutie, ktoré môže byť vo forme verejného napomenutia,

b)

peňažná pokuta od 500 eur do 5 000 eur,

c)

preskúšanie,

d)

pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu,

e)

vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov.

§ 52

Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu

(1)

Disciplinárne obvinenému rozhodcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie

za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu, za ktoré

je možné uložiť disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, možno dočasne

pozastaviť výkon funkcie rozhodcu až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.

(2)

Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu podáva ten, kto podal návrh

na začatie disciplinárneho konania.

(3)

O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu disciplinárny senát rozhodne

v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu

funkcie rozhodcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu

funkcie rozhodcu, zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na

návrh toho, kto ho navrhol, na návrh disciplinárne obvineného alebo aj bez návrhu.

Disciplinárne obvinený môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení

výkonu funkcie rozhodcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.

(4)

Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia

disciplinárneho senátu.

§ 53

O disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu rozhodujú a disciplinárne opatrenia podľa

tohto zákona ukladajú senáty stálej disciplinárnej komisie (ďalej len "disciplinárne

senáty").

§ 54

Stála disciplinárna komisia a disciplinárny senát

(1)

Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa zriaďuje stála disciplinárna komisia.

Stála disciplinárna komisia pozostáva z 15 členov menovaných ministrom, z ktorých

a)

päť členov vymenúva minister aspoň z desiatich kandidátov navrhnutých z radov rozhodcov

záujmovým združením zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov alebo záujmovým združením

rozhodcov,

b)

desať členov vymenúva minister zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia

najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie;

tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu

oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.

(2)

Minister odvolá člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen stratil predpoklady

na vymenovanie za člena stálej disciplinárnej komisie.

(3)

Minister môže odvolať člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen neplní riadne

povinnosti člena stálej disciplinárnej komisie a svojím konaním sťažuje činnosť disciplinárneho

senátu; odvolaním zaniká členstvo v disciplinárnom senáte.

(4)

Ak nie je možné členov stálej disciplinárnej komisie vymenovať podľa odseku 1, vymenuje

minister členov zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti

občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.

(5)

Po vymenovaní členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť

samostatných disciplinárnych senátov stálej disciplinárnej komisie, ktoré budú vykonávať

jej disciplinárnu pôsobnosť tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen stálej

disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. a) a dvaja členovia stálej disciplinárnej

komisie podľa odseku 1 písm. b). Ustanovenie sa primerane použije aj pre prípad postupu

podľa odseku 4.

(6)

Podľa pravidiel ustanovených v odsekoch 1 a 4 minister vymenuje rovnaký počet náhradníkov

členov stálej disciplinárnej komisie.

(7)

Predsedu disciplinárneho senátu zvolia spomedzi seba členovia disciplinárneho senátu

bezodkladne po vytvorení disciplinárneho senátu; inak je predsedom disciplinárneho

senátu člen disciplinárneho senátu navrhnutý ministrom.

(8)

Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu

bez nároku na odmenu; majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie

podľa osobitného predpisu.

29

)

(9)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonáva všetky úkony v disciplinárnom konaní disciplinárny

senát.

(10)

Ministerstvo vedie zoznam predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych

senátov v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

(11)

Ministerstvo zverejňuje zoznam členov stálej disciplinárnej komisie s uvedením ich

mena a priezviska a zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov podľa odseku 5 na

webovom sídle ministerstva a bezodkladne zverejňuje všetky zmeny v zložení stálej

disciplinárnej komisie alebo disciplinárnych senátov.

§ 55

(1)

Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, ak

a)

rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka,

b)

je alebo bol zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého

zozname je zapísaný aj rozhodca, ktorého vec sa disciplinárne prejednáva,

c)

nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu,

d)

iný disciplinárny senát na základe písomnej námietky zaujatosti účastníka konania

rozhodol, že predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

(2)

Ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený,

písomne sa vzdal členstva v stálej disciplinárnej komisii, zomrel alebo bol vyhlásený

za mŕtveho, minister určí nového predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho

senátu z náhradníkov.

(3)

Členstva v stálej disciplinárnej komisii sa možno vzdať písomným oznámením adresovaným

ministrovi; členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné

oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené ministrovi.

§ 56

Spôsob pridelenia veci disciplinárnemu senátu

Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu

o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárnemu senátu pridelí náhodným výberom.

Náhodný výber sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov

schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho

senátu. Technické a programové prostriedky podľa druhej vety sú súčasťou Centrálneho

informačného systému súdnictva.

§ 57

Disciplinárne konanie

(1)

Disciplinárne konanie sa začína na návrh podaný ministerstvu. Disciplinárne konanie

je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu

alebo predseda stáleho rozhodcovského súdu voči rozhodcom, ktorí sú zapísaní v zozname

tohto stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno

podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení;

ak je navrhovateľom minister, táto lehota neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia

oznámenia predsedu stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctva stáleho rozhodcovského

súdu podľa

§ 49 ods. 7

. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať najneskôr v lehote dvoch rokov

odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.

(3)

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho

konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie

zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh

opiera. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú

v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.

(4)

Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda

disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote

15 dní od doručenia výzvy a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej

lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.

(5)

Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne

konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí

navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako

prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa.

Navrhovatelia, ktorí pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom

konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne

konanie. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania je možné iba so súhlasom

všetkých navrhovateľov.

(6)

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne

obvinenému, a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom,

len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi.

(7)

Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia

osobitného predpisu,

30

)

ak to povaha veci pripúšťa alebo ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon

neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne konanie všeobecný predpis o správnom

konaní.

31

)

§ 58

Účastníci a zastupovanie

(1)

Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a rozhodca, proti ktorému návrh

na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len "disciplinárne obvinený").

(2)

Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo

opatrovníkom.

(3)

Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo

ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla stáleho rozhodcovského

súdu, v ktorého zozname je zapísaný, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne

opatrovníka zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, do zoznamu ktorého je

disciplinárne obvinený zapísaný; ak nemožno ustanoviť iného rozhodcu, ustanoví predseda

disciplinárneho senátu za opatrovníka predsedu stáleho rozhodcovského súdu. Ak nie

je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, ustanoví predseda disciplinárneho

senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

15

)

§ 59

(1)

Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému,

jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi

a)

doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,

b)

oznámi zloženie disciplinárneho senátu,

c)

doručí výzvu, aby sa k návrhu na začatie konania, ako aj ku skutočnostiam, ktoré

sa mu kladú za vinu, vyjadril v lehote 15 dní od jej doručenia a aby predložil alebo

označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a poučí ho o práve zvoliť si zástupcu

do piatich dní od doručenia návrhu.

(2)

S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi

navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.

(3)

Disciplinárne obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu

kladú za vinu, a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ

sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní.

Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade

s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne

disciplinárny senát.

(4)

Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom

vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

(5)

Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností, a ak je to pre rozhodnutie

disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie

veci, zabezpečuje a vykonáva predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho

senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od

tretích osôb, disciplinárny senát si ich vyžiada; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné

poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát,

inak bezodkladne.

(6)

Disciplinárny senát vec prejedná na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže

upustiť od ústneho pojednávania, ak sa disciplinárne obvinený vzdal práva na ústne

prejednanie veci. Termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie

uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé

ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania

predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania

sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi

doručí najneskôr desať dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne

pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného

záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak,

je ústne pojednávanie vždy verejné. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre

účasť verejnosti na ústnom pojednávaní. Termín ústneho pojednávania zverejní ministerstvo

na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.

(7)

Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak

nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník

povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne disciplinárny

senát bezodkladne po doručení ospravedlnenia.

§ 60

Prerušenie disciplinárneho konania

(1)

Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému

kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi

príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Disciplinárny senát disciplinárne konanie

preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie

začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.

(2)

Okrem prípadu podľa odseku 1 disciplinárny senát konanie preruší vtedy, ak sa o otázke,

ktorá má právny význam na posúdenie toho, či sa rozhodca dopustil disciplinárneho

previnenia, vedie súdne konanie.

(3)

Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu

disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže

disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 60 dní.

(4)

Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak disciplinárne obvinený požiadal

o výmaz zo zoznamu rozhodcov; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne

obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov.

(5)

Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo

ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil ministerstvu

na disciplinárne konanie.

(6)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia

konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných

v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.

§ 61

Zastavenie disciplinárneho konania

(1)

Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak

a)

bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,

b)

bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,

c)

navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky

svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia disciplinárneho konania poučený,

d)

zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,

e)

disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý

je predmetom disciplinárneho konania, alebo

f)

disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Ak existujú dôvody zastavenia disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne

konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c)

a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.

§ 62

Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada

(1)

Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho

konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.

(2)

Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy

svojho zástupcu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3)

Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ

a ministerstvo voči rozhodcovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok

na náhradu trov disciplinárneho konania vo výške účelne vynaložených výdavkov, ktoré

im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

§ 63

Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania

(1)

O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát

na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho

konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania

vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny

senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení

rozhodnutia.

(2)

Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny

senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná.

(3)

Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým

sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.

(4)

Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť

trovy alebo peňažná pokuta, je exekučným titulom podľa osobitného predpisu.

32

)

§ 64

Rozhodnutie

(1)

Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase,

keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak

je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.

(2)

Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.

(3)

Disciplinárny senát rozhoduje podľa pravidiel ustanovených v

§ 38

. Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie.

(4)

Ak disciplinárny senát zistí, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho

previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie.

(5)

Ak disciplinárny senát zistí, že rozhodca sa disciplinárneho previnenia nedopustil,

rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.

(6)

Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu najneskôr do

šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa

začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh

na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.

(7)

Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie

prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie,

v ktorom vyjadrí, ktoré konanie rozhodcu považuje za disciplinárne previnenie a z

akých dôvodov. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné,

disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle

ministerstva.

(8)

Za disciplinárne previnenie môže disciplinárny senát popri písomnom napomenutí alebo

peňažnej pokute uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu najmenej na šesť a

najviac na 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, disciplinárny

senát môže rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu

uložiť aj preskúšanie. Výnos peňažných pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

(9)

Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom

funkcie rozhodcu je vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.

(10)

Disciplinárny senát môže výnimočne upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia,

ak prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje za postačujúce vzhľadom na menej

závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.

(11)

Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia.

Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi stáleho

rozhodcovského súdu, ak nie je navrhovateľom, a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.

Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, keď bolo doručené účastníkom disciplinárneho

konania.

(12)

Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 65

Zahladenie disciplinárneho postihu

(1)

Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho

opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na rozhodcu, ako keby nebol

za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia v lehote

podľa prvej vety neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho

opatrenia.

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, na žiadosť rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne

vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.

(3)

Disciplinárne opatrenie podľa

§ 51 písm. e)

sa nezahladzuje.

§ 66

Spoločné ustanovenie o disciplinárnom konaní

Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú

mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu; o

vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu

a ministra.

PIATA ČASŤ

KONTROLA A SANKCIE

§ 67

(1)

Ministerstvo

a)

vykonáva kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a plnením podmienok zriaďovateľa,

rozhodcu a stáleho rozhodcovského súdu pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona,

b)

rozhoduje o uložení sankcií.

(2)

Na účely rozhodnutia o sťažnosti si ministerstvo môže vyžiadať od predsedu stáleho

rozhodcovského súdu všetky potrebné informácie vrátane spisov.

(3)

Ak nie je informácia poskytnutá podľa odseku 2 dostatočná, môže ministerstvo vykonať

kontrolu podľa tohto zákona.

(4)

Zriaďovateľ, členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia stáleho rozhodcovského

súdu sú povinní umožniť výkon kontroly a vytvoriť podmienky na riadny výkon kontroly,

poskytnúť súčinnosť požadovanú na výkon kontroly, zdržať sa konania, ktoré by mohlo

sťažovať alebo mariť výkon kontroly, ako aj poskytnúť všetky informácie a dokumentáciu

podľa požiadaviek ministerstva.

(5)

Zamestnanci ministerstva vrátane prizvaných osôb sú pri výkone kontroly oprávnení

a)

vstupovať do objektov, sídla, zariadení, na pozemky a do iných priestorov stáleho

rozhodcovského súdu a zriaďovateľa,

b)

vyžadovať od zriaďovateľa alebo predsedu stáleho rozhodcovského súdu, aby v určenej

lehote poskytol doklady, iné písomnosti, spisy, vyjadrenia a informácie potrebné na

výkon kontroly vrátane informácií na technických nosičoch dát,

c)

nahliadať do spisu, účtovníctva a iných záznamov zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského

súdu a robiť z nich kópie a odpisy,

d)

v odôvodnených prípadoch odoberať písomnosti a iné záznamy,

e)

vyžadovať od zriaďovateľa a stáleho rozhodcovského súdu, jeho zamestnancov, prípadne

jeho spoločníkov všetky informácie týkajúce sa výkonu ich činnosti.

(6)

Zamestnanci ministerstva sú pri výkone kontroly povinní preukázať sa služobným preukazom

a písomným poverením na výkon kontroly.

(7)

Výkon kontroly nesmie zasahovať do prebiehajúceho spotrebiteľského rozhodcovského

konania.

(8)

Trovy ministerstva spojené s kontrolou uhrádza ministerstvo a trovy zriaďovateľa

alebo stáleho rozhodcovského súdu spojené s kontrolou uhrádza zriaďovateľ.

§ 68

(1)

Za porušenie povinností podľa tohto zákona a za sťaženie alebo zmarenie výkonu kontroly

uloží ministerstvo peňažnú pokutu.

(2)

Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom okrem povinností uvedených v odseku

3 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur.

(3)

Za porušenie povinností ustanovených v

§ 10 ods. 3

a

4

,

§ 12

,

13

,

16

,

§ 17 ods. 4

a

§ 18 ods. 4

ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 5 000 eur do 20 000 eur.

(4)

Tomu, kto sťaží alebo zmarí výkon kontroly, uloží ministerstvo peňažnú pokutu od

500 eur do 1 000 eur.

§ 69

(1)

Konanie o uložení peňažnej pokuty možno začať do dvoch rokov od zistenia porušenia

povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(2)

Peňažná pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo

právoplatnosť. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

(3)

Na konanie o uložení peňažnej pokuty podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní.

31

)

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 70

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy

stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona.

Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského

súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti obchodníkovi.

§ 71

(1)

Ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane

ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,

15

)

ak to povaha veci pripúšťa.

(2)

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

31

)

ak v

§ 57 ods. 7

a

§ 69 ods. 3

nie je ustanovené inak.

(3)

Ak zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zruší stály rozhodcovský súd z iného dôvodu

ako pre zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory podľa

§ 18 ods. 5

, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom

sa prerušujú dňom, ktorým zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

v Obchodnom vestníku zverejnil zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, a zastavujú

sa uplynutím troch mesiacov od tohto zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu.

V dôsledku rozhodnutia zriaďovateľa o zrušení stáleho rozhodcovského súdu odo dňa

zverejnenia jeho zrušenia podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

nemožno začať spotrebiteľské rozhodcovské konanie a tiež nemožno pokračovať v začatom

a neskončenom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským

súdom; zrušenie stáleho rozhodcovského súdu nemá vplyv na rozhodcovské rozsudky vydané

týmto stálym rozhodcovským súdom pred jeho zrušením. Účinky už podaného návrhu na

začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa prvej vety zostávajú zachované, ak do

troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podá účastník

konania žalobu na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde alebo ak účastníci

konania spoločným vyhlásením do zápisnice pred iným stálym rozhodcovským súdom oprávneným

rozhodovať spotrebiteľské spory vyjadria súhlas, že rozhodcovské konanie neskončené

pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom bude ďalej prebiehať pred týmto iným stálym

rozhodcovským súdom podľa jeho pravidiel a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Doba trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa prvej vety, ktorého účastníci

využili postup podľa tretej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby.

18

)

Ak v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom

nebol vydaný rozhodcovský rozsudok najneskôr ku dňu zrušenia stáleho rozhodcovského

súdu, zriaďovateľ zrušeného stáleho rozhodcovského súdu je povinný vrátiť účastníkovi

konania zaplatený poplatok do 30 dní, ak o vrátenie poplatku účastník konania požiada

v lehote troch mesiacov od zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

v Obchodnom vestníku; ak účastník konania v žiadosti uvedie číslo bankového účtu,

zriaďovateľ je povinný uhradiť vracaný poplatok na tento účet. O skutočnostiach podľa

prvej až piatej vety a aj o skutočnostiach podľa odseku 4 je zriaďovateľ povinný do

15 dní od zrušenia stáleho rozhodcovského súdu preukázateľne písomne informovať účastníkov

spotrebiteľských rozhodcovských konaní neskončených pred stálym rozhodcovským súdom

do zverejnenia jeho zrušenia podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

.

(4)

Ak všeobecný súd na základe

§ 47 ods. 2

zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom

zrušený a ktorý by inak bol príslušný na nové spotrebiteľské rozhodcovské konanie

a rozhodnutie, na ďalší postup v takejto veci sa obdobne vzťahujú ustanovenia odseku

3 druhej až piatej vety s tým, že rozhodným dňom pre začatie plynutia a počítanie

lehôt podľa odseku 3 tretej vety namiesto dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského

súdu je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu o zrušení rozhodcovského

rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol medzičasom zrušený.

(5)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (

§ 3

), na základe ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie

spotrebiteľského sporu medzi jej účastníkmi a na základe ktorej sa nezačalo žiadne

spotrebiteľské rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu,

stráca platnosť dňom zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 13 ods. 1 písm. b)

.

§ 72

Pri výkone kontroly alebo v disciplinárnom konaní sa rozhodca, predseda stáleho rozhodcovského

súdu a ani zriaďovateľ nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti, obchodného tajomstva

a ani inej prekážky poskytnutia súčinnosti ministerstvu a disciplinárnemu senátu;

to sa rovnako vzťahuje na výkon dohľadu podľa osobitných predpisov,

33

)

ak činnosť rozhodcu alebo stáleho rozhodcovského súdu súvisí so spotrebiteľskými

spormi dohliadaných subjektov podľa osobitných predpisov.

33

)

§ 73

Prechodné ustanovenia

(1)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský

spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom

konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

(2)

Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra

2014; ustanovenie

§ 46 ods. 3

tým nie je dotknuté.

(3)

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými

v čase jej uzavretia.

(4)

Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci

podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

(5)

Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015

odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa

tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského

súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa

nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň

traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24

mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného

predpisu

10

)

povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

(6)

Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona

a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom

konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí

spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa

nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym

stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie

do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje

sa podľa

§ 28 ods. 11

. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname

rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje

sa podľa

§ 24 ods. 2

. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.

(7)

Ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na

vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,

10

)

možno v rozhodcovských konaniach začatých pred 1. januárom 2015, ktorých predmetom

je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ

získa povolenie podľa tohto zákona. Rozhodcovské konanie sa do času získania povolenia

prerušuje.

(8)

Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená

právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať

stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské

konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním

žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály

rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným

oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať

dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí

alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak,

aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa

§ 34 ods. 8

, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota

spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský

súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských

súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom

má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie

rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom

2015.

(9)

V poradí prvú správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona zverejní

stály rozhodcovský súd do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom

bol zriadený.

§ 74

Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 4

.

Čl. II

Zákon č.

99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990

Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona

č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998

Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999

Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z.,

zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona

č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona

č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004

Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z.,

zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona

č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007

Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z.,

zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona

č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009

Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z.,

zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona

č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013

Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 180/2014 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 88 odsek 2 znie

„(2)

Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého

obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ,

je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého

obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na

území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko

alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo

alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého

obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.“.

2.

§ 106 znie

㤠106

(1)

Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej

zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže

vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,

že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej

republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci

ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie

10b

) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená

rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

(2)

Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný

návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu

zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti

uznesenia súdu o zastavení konania. Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené

pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa

rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,

10c

) zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude návrh

na začatie konania pred súdom podaný do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského

súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o

určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.

(3)

Súd zastaví konanie o návrhu na určenie neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej

zmluvy, ak žalovaný preukáže, že podal návrh na začatie rozhodcovského konania a toto

konanie prebieha; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10b a 10c znejú

„10b)

Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

10c)

§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.“.

3.

V § 141a ods. 1 štvrtá veta znie: "Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej

lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom

je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie

preddavku na trovy konania zastaví.".

4.

Za § 372v sa vkladá § 372w, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠372w

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015

Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,

10b

) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili,

prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.“.

Čl. III

Zákon č.

40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona

č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990

Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona

č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001

Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z.,

zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona

č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004

Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z.,

zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona

č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007

Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z.,

zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona

č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012

Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 106/2014 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 53 ods. 4 písmeno r) znie

„r)

umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia

podmienok ustanovených osobitným zákonom,“.

2.

Za Dvadsiatu hlavu sa vkladá Dvadsiata prvá hlava, ktorá vrátane nadpisu znie

„DVADSIATA PRVÁ HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2015

§ 879s

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri

2014.“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997

Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona

č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001

Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,

zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona

č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003

Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z.,

zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona

č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004

Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z.,

zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona

č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004

Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona

č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005

Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z.,

zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona

č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006

Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z.,

zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona

č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007

Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z.,

zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona

č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007

Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z.,

zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona

č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007

Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z.,

zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona

č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008

Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z.,

zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona

č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009

Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z.,

zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona

č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010

Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z.,

zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona

č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011

Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z.,

zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona

č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011

Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z.,

zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona

č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012

Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona

č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013

Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z.,

zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona

č. 347/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013

Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z.,

zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona

č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z. a zákona č. 293/2014 Z. z. sa dopĺňa takto

V sadzobníku správnych poplatkov I. časti "Všeobecná správa" položke 5 sa dopĺňajú

písmená q) až u), ktoré znejú

„q)

Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory zriaďovateľovi stáleho

rozhodcovského súdu 3 000 eur

r)

Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi 500 eur

s)

Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu podľa osobitného predpisu 300 eur

t)

Výpis zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú

stranu 1,50 eura

u)

Výpis zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské

spory, za každú stranu 1,50 eura“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona

č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002

Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z.,

zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z.

z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona

č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008

Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z.,

zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona

č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012

Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013

Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z.

a zákona č. 106/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 16a ods. 5 sa slová "§ 44 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 44 ods. 4".

2.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4d sa vypúšťajú slová "§ 68c zákona č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.,".

3.

V § 41 ods. 2 písmeno b) znie

„b)

cudzieho exekučného titulu,“.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4ea sa vypúšťa.

5.

V § 41 ods. 4 sa slová "§ 44 ods. 5, § 45 ods. 4, § 56 ods. 2 až 5" nahrádzajú slovami

"§ 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6".

6.

V § 42 odsek 4 znie

„(4)

Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom exekučnom titule, ktorého uznanie

sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím

4eab

) alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu.

4eac

) Pri ostatných cudzích exekučných tituloch potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie

súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4eab a 4eac znejú

„4eab)

§ 67 zákona č. 97/1963 Zb.

§ 49 zákona č. 244/2002 Z. z.

4eac)

Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske

konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006), nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), oddiel 1

kapitola IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom

práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti

(Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012

z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych

veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).“.

7.

V § 44 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore

4ead

) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu

na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky

ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom

spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný

v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským

súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať

spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného

predpisu

4ead

) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok

podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.“.

Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4ead znie

„4ead)

Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

8.

V § 44 ods. 5 sa slová "Odseky 1 až 3" nahrádzajú slovami "Odseky 1, 2 a 4".

9.

V § 44 odsek 6 znie

„(6)

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého

uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím,

4eab

) ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu,

4eac

) alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným

postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

4eb

) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho

exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému

do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný

do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu

alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné

uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,

4eae

) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu,

a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku

2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4eae znie

„4eae)

§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.“.

10.

V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie

„(7)

Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

4eb

) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho

exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu

vykoná.“.

Odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.

11.

V § 44 ods. 9 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 8".

12.

V § 44 ods. 11 sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 10".

13.

V § 45 sa vypúšťa odsek 4.

14.

V § 47 ods. 5 sa slová "§ 56 ods. 10" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 11".

15.

Doterajší text § 48 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu

4ead

) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti

podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného

predpisu.

4g

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4g znie

„4g)

Príloha č. 3 k zákonu č. 335/2014 Z. z.“.

16.

§ 48 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu

o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,

4h

) aj iné listiny.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4h znie

„4h)

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.“.

17.

V § 56 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo ak bol podaný návrh na neuznanie

cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný

predpis.

6a

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie

„6a)

§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.

Nariadenie (ES) č. 805/2004.

Nariadenie (ES) č. 1896/2006.

Nariadenie (ES) č. 861/2007.

Nariadenia (ES) č. 4/2009.

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.

Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.

18.

V § 56 ods. 4 sa odkaz "6a" nad slovom "predpisov" nahrádza odkazom "6aa".

19.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6aa znie

„6aa)

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,

kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe

verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

20.

V § 56 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii

podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd

žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.“.

Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.

21.

V § 57 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie

„l)

je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.“.

22.

V § 58 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "k)" sa vkladajú slová "a

l)".

23.

V § 79 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods. 5".

24.

V § 100 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods.

5".

25.

V § 141 ods. 7 sa slová "§ 56 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 6".

26.

Za ôsmu časť sa vkladá nová deviata časť, ktorá vrátane nadpisu znie

„DEVIATA ČASŤ

CENTRÁLNY REGISTER EXEKÚCIÍ

§ 211a

(1)

Komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len "register

exekúcií") a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa

zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického

a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie,

vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je

verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne

neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje

a)

označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

b)

spisová značka súdu podľa písmena a),

c)

označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,

d)

spisová značka exekučného spisu exekútora,

e)

deň, mesiac a rok

1.

udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,

2.

vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,

3.

vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,

f)

označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd,

g)

ak ide o povinného

1.

fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,

2.

fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo

miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

3.

právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

(2)

Ak bola exekúcia právoplatne zastavená alebo skončená inak ako zastavením, exekútor

vymaže z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie.

(3)

Zápis, zmenu a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 do registra exekúcií vykonáva a za

ich správnosť zodpovedá exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, zástupca,

náhradník alebo nástupca exekútora. Ak exekútor nesplní povinnosť podľa prechádzajúcej

vety, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne komora,

ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.

Zápis, zmena a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v lehotách a postupom,

ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(4)

Na účely zápisu, zmeny a výmazu údajov používa exekútor pri svojej činnosti technické

a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos

dát určené vnútorným predpisom komory.

(5)

Do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori a orgány verejnej moci.

(6)

Ak povinný namieta zápis v registri exekúcií, môže podať sťažnosť proti zápisu. Sťažnosť

proti zápisu v registri exekúcií komora vybaví do 14 dní od jej doručenia postupom

podľa § 218b ods. 1 až 3. Ak komora námietke vyhovie, vymaže údaje z registra exekúcií

v lehote na vybavenie sťažnosti.

§ 211b

(1)

Komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý

zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú

verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania;

rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať,

ak sa nepreukáže opak.

(2)

Komore za prístup do registra exekúcií a za vydania výpisu alebo potvrdenia podľa

odseku 1 patrí odmena, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá ministerstvo.“.

Doterajšia deviata až jedenásta časť sa označujú ako desiata až dvanásta časť.

27.

V § 212 sa odsek 5 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

disciplinárna komisia.“.

28.

V § 213 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane náhradníkov členov

disciplinárnej komisie".

29.

V § 213 ods. 4 písmeno b) znie

„b)

schvaľuje organizačný, disciplinárny a volebný poriadok,“.

30.

V § 214 ods. 1 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie

„l)

na webovom sídle komory zverejňuje členov orgánov komory a ich zmeny,“.

Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená m) až o).

31.

V § 214 ods. 6 sa za slovo "členstvom" vkladajú slová "v disciplinárnej komisii alebo".

32.

§ 217 znie

㤠217

Disciplinárna komisia

(1)

Disciplinárna komisia má 11 členov.

(2)

Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.

(3)

Podrobnosti o vytváraní disciplinárnych senátov, nahrádzaní členov disciplinárnych

senátov, prideľovaní vecí a o disciplinárnom konaní, ak toto nie je upravené zákonom,

upraví disciplinárny poriadok, ktorý vydá komora po schválení ministerstvom.“.

33.

Nadpis jedenástej časti znie: "Vybavovanie sťažností, kontrola exekučnej činnosti,

disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora a správne delikty".

34.

V § 218d ods. 1 úvodnej vete sa na konci pripája slovo "najmä".

35.

V § 218d ods. 1 písm. a) sa slová "dodržiavanie ustanovení" nahrádzajú slovami "dodržiavanie

všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení".

36.

V § 222b ods. 1 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "disciplinárna

komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu".

37.

§ 222b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárnych

senátov na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v

personálnom zložení disciplinárnych senátov.“.

38.

§ 222c znie

㤠222c

(1)

Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom,

musí spĺňať tieto podmienky

a)

pôsobí vo funkcii najmenej päť rokov,

b)

nevedie sa proti nemu disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,

c)

nie je mu pozastavený výkon funkcie exekútora,

d)

v posledných troch rokoch mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie,

e)

nie je členom niektorého z iných orgánov komory.

(2)

Funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý

je exekútorom, zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia, ak disciplinárny poriadok neustanoví inak,

b)

ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie exekútora alebo podmienky podľa odseku

1,

c)

vzdaním sa funkcie v disciplinárnej komisii.

(3)

Exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu

nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady

hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.“.

39.

§ 222d až 222g sa vypúšťajú.

40.

V § 224 ods. 2 sa slovo "komore" nahrádza slovami "predsedovi disciplinárnej komisie".

41.

V § 224 ods. 5 sa slová "disciplinárny senát, ktorého vytvorenie podľa § 222f bezprostredne

predchádzalo okamihu doručenia námietky zaujatosti" sa nahrádzajú slovami "predseda

disciplinárnej komisie; o vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho

senátu, ktorý je predsedom disciplinárnej komisie, rozhodne prezídium komory" a vypúšťa

sa posledná veta.

42.

V § 224 sa vypúšťa odsek 6.

43.

V § 226 ods. 6 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "predseda disciplinárneho

senátu".

44.

V § 228a ods. 3 sa slová "tomu disciplinárnemu senátu, ktorý bol vytvorený pri prvom

podanom odvolaní v tomto disciplinárnom konaní" nahrádzajú slovami "disciplinárnemu

senátu podľa odseku 2, ktorý rozhodol v tomto disciplinárnom konaní o skôr podanom

odvolaní".

45.

V nadpise nad § 228g sa vypúšťajú slová "o disciplinárnom konaní".

46.

V § 228g odsek 1 znie

„(1)

Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú

mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo

prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne

predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia

o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej

komisie a prezidentovi komory.“.

47.

V § 228g ods. 2 sa za slová "prezidenta komory" vkladá čiarka a slová "predsedu disciplinárnej

komisie".

48.

V jedenástej časti sa za tretiu hlavu vkladá štvrtá hlava, ktorá znie

„ŠTVRTÁ HLAVA

SPRÁVNE DELIKTY

§ 228i

(1)

Komora sa dopustí správneho deliktu tým, že nevedie register exekúcií alebo nepostupuje

podľa § 211a a 211b.

(2)

Za správny delikt sa komore uloží pokuta do 16 000 eur.

(3)

Správne delikty komory prejednáva a pokuty vymáha ministerstvo.

(4)

Pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a

dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia komory.

(5)

Zodpovednosť komory za správny delikt zanikne, ak ministerstvo nezačne konanie, ktorého

predmetom je zodpovednosť za správny delikt, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o ňom

dozvedelo, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď bol správny delikt spáchaný.

(6)

Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.

i).

(7)

Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

(8)

Pri prejednávaní správneho deliktu a ukladaní pokuty za správny delikt sa postupuje

podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,

19a

) ak tento zákon neustanovuje inak.“.

49.

Za § 243c sa vkladá § 243d, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠243d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1)

Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead)

vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.

(2)

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky

podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú

predpisy účinné do 31. decembra 2014.

(3)

Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených

exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií;

táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.

(4)

Ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení

exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný

na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie

prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na

tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov

účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na

disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje

podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu

veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1.

januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných

od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať

súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

(5)

Ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho

senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti

nečinný a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne

orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára

2015 o návrhu na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu

pridelenia veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie. Ostatné lehoty v disciplinárnom

konaní začnú plynúť od okamihu pridelenia veci orgánu komory príslušnému na disciplinárne

konanie.

(6)

Databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov vytvorené

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 sa k účinnosti tohto zákona zrušujú.

(7)

Konferencia exekútorov zvolí členov disciplinárnej komisie tak, aby sa títo mohli

ujať svojej funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak konferencia

exekútorov nezvolí členov disciplinárnej komisie v lehote podľa prvej vety, zvolí

členov disciplinárnej komisie prezídium komory bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov

od účinnosti tohto zákona. Ak členovia disciplinárnej komisie nebudú zvolení podľa

prvej alebo druhej vety, vymenuje ich minister.“.

Čl. VI

Zákon č.

253/1998 Z. z.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z.

z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z.,

zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona

č. 216/2008 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z. a zákona č. 190/2013 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 23a ods. 2 sa za slovo "súdom" vkladajú slová "stálym rozhodcovským súdom,

8aa

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie

„8aa)

Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

Čl. VII

Zákon č.

575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona

č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003

Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z.,

zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona

č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005

Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z.,

zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona

č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008

Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z.,

zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona

č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010

Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z.,

zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z. a zákona č. 313/2013 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

V § 13 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie

„(5)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu

kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi,

rozhodcami a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské

spory.“.

Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem čl. V § 211b v dvadsiatom šiestom

bode, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.