ZÁKON 335/1991 Z. z. o súdoch a sudcoch

§ 1

(1)

Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.

(2)

Súdy Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“), Špeciálny súd, krajské súdy a okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové

súdy (ďalej len „vojenský súd“); v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné

a nižšie poľné súdy.

(3)

Pôsobnosť okresných súdov, krajských súdov a vojenských súdov môžu v prípadoch ustanovených

zákonom vykonávať aj súdy inak označené.

(4)

Vojenský súd vykonáva súdnictvo aj na území iného štátu v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej

medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 2

Rozhodnutia všetkých súdov Slovenskej republiky sú účinné a vykonateľné na jej území.

§ 3

Úlohou súdov je najmä

a)

rozhodovať o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických

osôb a štátu, pokiaľ zákon neustanovuje inak,

b)

rozhodovať o vine obžalovaného a ukladať zákonom ustanovené tresty, prípadne iné

opatrenia,

c)

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak,

d)

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanovuje zákon.

§ 6

(1)

Na orgány štátnej správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami na postup súdu, len

ak ide o prieťahy v konaní alebo nevhodné správanie súdnych osôb alebo narušovanie

dôstojnosti konania pred súdom.

(2)

Anonymné podania sa nevybavujú.

(3)

Podrobnosti o sťažnostiach na postup súdu a o ich vybavovaní ustanovujú osobitné

zákony.

§ 7

(1)

Všetci sú si pred zákonom aj pred súdom rovní. Každý má právo na ochranu svojich

práv, slobôd a právom chránených záujmov pred súdom, pokiaľ zákon nezveruje túto ochranu

iným orgánom. Súdy rozhodujú samy a nezávisle, či vec, ktorá im bola predložená na

rozhodnutie, patrí do ich právomoci.

(2)

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie

o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia

určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

(3)

Každý môže pred súdom konať vo svojom materinskom jazyku. Zákon ustanovuje, kedy

trovy spojené s pribratím tlmočníka uhrádza štát.

§ 8

(1)

Konanie pred súdmi je zásadne ústne a verejné. Výnimku môže ustanoviť len zákon.

(2)

Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.

§ 9

(1)

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších

sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

(2)

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť,

v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

(3)

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu a dvoch prísediacich.

§ 10

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ zákony o konaní pred súdmi neustanovujú

inak.

§ 11

Predseda a podpredseda okresného súdu v súlade s rozvrhom práce vykonávajú súdnictvo

patriace okresnému súdu ako predsedovia senátov alebo ako samosudcovia. Predseda okresného

súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania

príslušným súdom vyššieho stupňa.

§ 12

(1)

Krajský súd sa skladá z predsedu a podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich

sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

(2)

Krajský súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených

zákonmi o konaní pred súdmi. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže

rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

(3)

Senáty krajského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov, z ktorých jeden je predsedom, a troch prísediacich, ak rozhodujú

ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,

b)

z predsedu a dvoch sudcov v ostatných prípadoch.

§ 13

(1)

Krajské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali

v prvom stupni okresné súdy. Zákony o konaní pred súdmi ustanovujú, kedy krajské súdy

rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

(2)

Krajský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa

osobitných zákonov,

1

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov je príslušný

krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie;

krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže,

ak sa majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.

(4)

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o konaní pred súdmi.

§ 14

Predseda a podpredsedovia krajského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo

patriace krajskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda krajského

súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania

najvyššiemu súdu.

§ 15

(1)

Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov najvyššieho

súdu a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

(2)

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho

súdu. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec

súdu poverený sudcom.

(3)

V senátoch najvyššieho súdu zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov najvyššieho

súdu sa rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov

najvyššieho súdu v prípadoch, keď tieto senáty rozhodovali o riadnom opravnom prostriedku;

z rozhodovania tohto senátu sú vylúčení sudcovia najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali

o napadnutom rozhodnutí.

(4)

Ustanovenia

§ 19e a 19f

sa vzťahujú rovnako na osoby určené na najvyššom súde na plnenie úloh pri rozhodovaní

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.

§ 16

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky. Dbá o jednotný výklad

a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tým,

že

a)

rozhoduje o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho

súdu, krajských, okresných a vojenských súdov v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní

pred súdmi,

b)

zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov,

c)

preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,

ak zákon neustanovuje inak,

e)

rozhoduje v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.

§ 17

(1)

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti trestné,

občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Sudca môže byť členom len jedného kolégia.

Sudca môže byť preložený do iného kolégia len s jeho súhlasom.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií. Na základe právoplatných

rozhodnutí senátov navrhujú kolégiám zaujatie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 18

(1)

Plénum najvyššieho súdu sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho

súdu a ostatných sudcov. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín

všetkých sudcov najvyššieho súdu.

(2)

Plénum najvyššieho súdu najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie

predsedov kolégií,

b)

zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo sporných medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a na ich podklade dáva podnety k novej právnej úprave.

(3)

Zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné. Na zasadaní pléna najvyššieho súdu

sa môže zúčastniť minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister

spravodlivosti“), generálny prokurátor Slovenskej republiky a členovia súdnej rady.

Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.

§ 19

(1)

Predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo

patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia. Predseda najvyššieho

súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov navrhuje kolégiám alebo plénu, aby

zaujali stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov.

(2)

Predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu, navrhuje jeho program

a vedie jeho rokovanie. Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum, ak o to

požiada písomne najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina

všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak

predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti,

zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady

najvyššieho súdu. Program rokovania schvaľuje plénum.

§ 19a

(1)

Špeciálny súd rozhoduje o trestných veciach osôb, o ktorých to ustanovuje zákon.

1a

)

(2)

Špeciálny súd má postavenie súdu vyššieho stupňa. Jeho nadriadeným súdom je najvyšší

súd.

§ 19b

(1)

Špeciálny súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu, ďalších sudcov a zamestnancov

súdu podľa osobitného predpisu.

(2)

Špeciálny súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených

zákonmi o konaní pred súdmi. Senát Špeciálneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých

jeden je predsedom senátu.

§ 19c

(1)

Špeciálny súd rozhoduje ako súd prvého stupňa, ak

Trestný poriadok

neustanovuje inak.

(2)

Špeciálny súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov

podľa osobitných zákonov

1

)

vo veciach patriacich do jeho právomoci.

1a

)

§ 19d

Predseda a podpredseda Špeciálneho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo

patriace Špeciálnemu súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda Špeciálneho

súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania

najvyššiemu súdu.

§ 19e

(1)

Osoba určená na plnenie úloh Špeciálneho súdu má právo v odôvodnených prípadoch na

zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jej blízkych osôb

1b

)

a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie

primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.

Minister vnútra Slovenskej republiky na základe žiadosti predsedu Špeciálneho súdu

vydá rozhodnutie o bezplatnom zaistení bezpečnosti osôb a obydlia Policajným zborom.

Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany osôb určených na plnenie úloh Špeciálneho

súdu znáša tento súd.

(2)

Bez súhlasu osoby určenej na plnenie úloh Špeciálneho súdu nemožno zverejňovať jej

podobizeň a pobyt; to sa vzťahuje aj na jej blízke osoby, ak je to potrebné na účinnú

ochranu osoby určenej na plnenie úloh Špeciálneho súdu a jej blízkych osôb a blízke

osoby s tým súhlasia. Osoba určená na plnenie úloh Špeciálneho súdu má právo aj na

primerané utajenie údajov o svojej osobe a jej blízkych osobách.

(3)

Práva uvedené v odsekoch 1 a 2 má v odôvodnených prípadoch osoba určená na plnenie

úloh Špeciálneho súdu aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu na Špeciálnom súde.

§ 19f

Osoba určená na plnenie úloh Špeciálneho súdu môže byť vymenovaná alebo pridelená

na Špeciálny súd len vtedy, ak podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu podľa

osobitného zákona

1c

)

je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné

alebo Tajné a ak ide o sudcu, stupňa utajenia Prísne tajné; túto podmienku musí spĺňať

po celý čas výkonu funkcie na Špeciálnom súde.

§ 20

(1)

Vojenské súdy rozhodujú o trestných veciach osôb, o ktorých to ustanovuje zákon,

2

)

a o ďalších veciach podľa osobitného zákona.

3

)

(2)

Vyšší vojenský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov

vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú

službu a občianskym zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo obrany") v súvislosti s ich pracovnou činnosťou, alebo ak

je žiadateľom Vojenské spravodajstvo

4

)

, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 21

(1)

Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov

a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného zákona.

(2)

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže

ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

(3)

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu a z dvoch prísediacich.

(4)

Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa, pokiaľ Trestný poriadok

neustanovuje inak.

§ 22

(1)

Predseda, prípadne podpredseda vojenského obvodového súdu vykonáva v súlade s rozvrhom

práce súdnictvo patriace vojenskému obvodovému súdu ako predseda senátu alebo samosudca.

Predseda vojenského obvodového súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti

dbá na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti

sudcov a na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí

súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania príslušným súdom vyšších stupňov.

(2)

Predseda vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu, zabezpečuje

jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará

sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského obvodového súdu a plní

ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní

sťažností fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov

dbá na sudcovskú nezávislosť.

(3)

Predsedu vojenského obvodového súdu zastupuje podpredseda, alebo ak niet podpredsedu,

iný sudca predsedom súdu na to určený.

§ 23

(1)

Vyšší vojenský súd sa skladá z predsedu, podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich.

(2)

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť,

v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

(3)

Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov, z ktorých jeden je predsedom, a troch prísediacich, ak rozhodujú

ako súdy prvého stupňa,

b)

z predsedu a dvoch sudcov v ostatných prípadoch.

(4)

Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali

v prvom stupni vojenské obvodové súdy. Zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy

Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa.

§ 24

(1)

Predseda a podpredseda Vyššieho vojenského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce

súdnictvo patriace Vyššiemu vojenskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia.

Predseda Vyššieho vojenského súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti

dbá na svojom súde aj na vojenských obvodových súdoch na to, aby nedochádzalo k prieťahom

v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti sudcov, dbá na dodržiavanie zásad

sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie

rozhodovania najvyššiemu súdu.

(2)

Predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, zabezpečuje

jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará

sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Vyššieho vojenského súdu, riadi

a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti, ktoré

vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní sťažností fyzických

a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov dbá na sudcovskú

nezávislosť.

(3)

Predsedu Vyššieho vojenského súdu zastupuje podpredseda Vyššieho vojenského súdu.

§ 25

Výkon správy vojenských súdov

Správu vojenského súdnictva vykonáva minister spravodlivosti po dohode s ministrom

obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“). Za tým účelom pri rešpektovaní

sudcovskej nezávislosti najmä

a)

zabezpečuje riadny chod vojenských súdov po personálnej, organizačnej, hospodárskej

a finančnej stránke,

b)

vybavuje personálne veci sudcov vojenských súdov,

c)

organizuje, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy súdov uskutočňovaný predsedami

vojenských súdov,

d)

organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov na vojenských súdoch a ďalšiu

odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenských súdov,

e)

sleduje stav súdnej agendy, sleduje a hodnotí postup vojenských súdov v konaní a

ich rozhodovanie z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania a sudcovskej etiky,

plynulosti konania a za tým účelom vykonáva previerky práce vojenských súdov,

f)

dáva najvyššiemu súdu podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne

záväzných právnych predpisov,

g)

vybavuje sťažnosti fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie

sudcov.

§ 26

(1)

Činnosť súdov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce

na kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom a vyšším súdnym úradníkom náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") tak,

aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

(3)

Rozvrh práce obsahuje

a)

určenie sudcov, samosudcov, senátov a vyšších súdnych úradníkov poverených vybavovaním

jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,

b)

zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov, prípadne prísediacich

sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených

do toho istého senátu zodpovedá za riadny chod senátu,

c)

obsadenie a rozdelenie funkcií ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu,

d)

určenie spôsobu zastupovania sudcov, samosudcov, predsedov senátov a vyšších súdnych

úradníkov tak, aby v prípade ich neprítomnosti bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými

predpismi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci,

e)

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa zmení personálne obsadenie

súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného predpisu uvedení

v rozvrhu práce,

f)

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v

pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych

dôvodov v priebehu kalendárneho roka,

g)

spôsob prideľovania vecí sudcom a vyšším súdnym úradníkom v prípade nemožnosti využitia

technických prostriedkov a programových prostriedkov,

h)

rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania

vecí náhodným výberom,

i)

aj spôsob a podmienky zaradenia sudcov do jednotlivých kolégií, ak ide o rozvrh práce

najvyššieho súdu.

(4)

Nemožnosťou využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa odseku

3 písm. f) sa na účely tohto zákona rozumie ich porucha znemožňujúca prístup k dátam

potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní.

(5)

Nemožnosťou prideľovania vecí náhodným výberom podľa odseku 3 písm. g) sa na účely

tohto zákona rozumie potreba prideliť vec na rozhodnutie bez zbytočného odkladu, a

to v prípadoch ustanovenia obhajcu, príkazu na zatknutie, rozhodnutia o väzbe, príkazu

na domovú prehliadku, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,

príkazu na vyšetrenie duševného stavu a súhlasu na použitie informačno-technických

prostriedkov.

§ 27

(1)

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu po predchádzajúcom prerokovaní so sudcami a

vyššími súdnymi úradníkmi tohto súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho zaradenia

sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu

musí byť návrh s nimi prerokovaný vopred.

(2)

Pri tvorbe rozvrhu práce sa musí rešpektovať zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov

a vyšších súdnych úradníkov.

(3)

Rozvrh práce vydáva predseda súdu s uvedením výsledku prerokovania v sudcovskej rade.

(4)

Evidencia rozdeľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly,

aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných

pomôcok preveriť pridelenie vecí zákonnému sudcovi.

(5)

Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 28

Spracúvanie a poskytovanie údajov

(1)

Súdy a na účely právneho styku s cudzinou aj ministerstvo spravodlivosti spracúvajú

podľa tohto zákona a osobitného zákona

4a

)

na účely trestného konania osobné údaje týkajúce sa trestne stíhaných osôb a poškodených,

údaje o trestných činoch, ktoré boli alebo mali byť spáchané, a údaje s tým bezprostredne

súvisiace získané pri plnení úloh, ktoré patria do ich pôsobnosti, a pri vzájomnej

výmene informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a na účely právneho styku

s cudzinou aj s ministerstvom spravodlivosti (ďalej len „informačný systém").

(2)

Ministerstvo spravodlivosti spracúva podľa tohto zákona a osobitného zákona

4a

)

na účely trestného konania osobné údaje týkajúce sa trestne stíhaných osôb a poškodených,

údaje o trestných činoch, ktoré boli alebo mali byť spáchané, a údaje s tým bezprostredne

súvisiace získané z informačných systémov súdov, a na účely právneho styku s cudzinou

aj z informačného systému ministerstva spravodlivosti a pri vzájomnej výmene informácií

medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a na účely právneho styku s cudzinou aj s

ministerstvom spravodlivosti (ďalej len „centrálny informačný systém"). Ministerstvo

spravodlivosti zároveň uskutočňuje metodické usmerňovanie súdov pri prevádzke a vývoji

informačného systému.

(3)

Osobnými údajmi týkajúcimi sa trestne stíhanej osoby sú meno, priezvisko, rodné priezvisko,

rodné číslo a pobyt trestne stíhanej osoby, ako aj meno, priezvisko a rodné priezvisko

matky trestne stíhanej osoby; ak trestne stíhaná osoba má zmenené meno alebo priezvisko,

aj jej pôvodné meno a pôvodné priezvisko.

(4)

Osobnými údajmi týkajúcimi sa poškodeného sú

a)

meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo a pobyt poškodeného; ak poškodený

má zmenené meno alebo priezvisko, aj jeho pôvodné meno a pôvodné priezvisko,

b)

údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod poškodeného, jeho politické názory,

náboženskú vieru alebo svetonázor a členstvo v politických stranách alebo politických

hnutiach, ak bol poškodený trestným činom pre svoje politické presvedčenie, národnosť,

rasu, príslušnosť k etnickej skupine, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania.

(5)

Údaje z informačného systému a centrálneho informačného systému sa poskytujú na účel

trestného konania orgánom činným v trestnom konaní a na účely právneho styku s cudzinou

a podľa odseku 2 aj ministerstvu spravodlivosti.

(6)

Informačný systém a centrálny informačný systém sa vedie písomne a elektronickou

formou. Vzájomná výmena informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a na účely

právneho styku s cudzinou a podľa odseku 2 aj s ministerstvom spravodlivosti sa môže

uskutočňovať aj elektronickou formou.

(7)

Informačný systém a centrálny informačný systém nepodliehajú registrácii podľa osobitného

zákona.

4b

)

(8)

Súdy a ministerstvo spravodlivosti, ktoré vedú informačný systém a centrálny informačný

systém, po splnení účelu bezodkladne zabezpečia likvidáciu osobných údajov.

§ 33

Sídla a obvody súdov

(1)

Sídlom najvyššieho súdu je Bratislava.

(2)

Sídla a obvody okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu a vojenských súdov

ustanoví zákon.

(3)

Vojenské obvodové súdy a Vyšší vojenský súd sa zriaďujú a zrušujú zákonom, ktorý

tiež ustanoví ich sídla a obvody.

§ 36

Počet sudcov a prísediacich

(1)

Počet sudcov a počet voľných miest sudcov na jednotlivých súdoch určuje minister

spravodlivosti; u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany.

(2)

Počet prísediacich určuje predseda príslušného súdu, a to tak, aby jednotliví prísediaci

spravidla nemuseli zasadať viac ako 12 dní v roku.

§ 39

Vymenúvanie súdnych funkcionárov

(1)

Predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu vymenúva zo sudcov tohto

súdu prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky na päť

rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu

najvyššieho súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(2)

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu,

ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

(3)

Predsedov a podpredsedov vojenských súdov vymenúva spomedzi sudcov vojenských súdov

minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

§ 39a

Povinnosti súdnych funkcionárov

(1)

Sudca, ktorý bol vymenovaný do funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, sa musí

zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo

podpredsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nezávislý, nestranný a spravodlivý výkon tejto

funkcie.

(2)

Sudca, ktorý bol vymenovaný do funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, je povinný

a)

vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu správy

súdov,

b)

voči sudcom súdu, ktorého správu vykonáva, pristupovať nezaujato a zachovávať za

rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôže zvýhodňovať alebo znevýhodňovať

sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje

člena sudcovskej rady alebo sudcu,

c)

nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami

politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,

d)

vyzvať sudcu, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo

lekárskemu vyšetreniu odberom krvi alebo iného biologického materiálu, ak má dôvodné

podozrenie, že sudca vykonáva funkciu sudcu počas trvania nariadenej pohotovosti alebo

v priestoroch súdu počas pracovného času sudcu pod vplyvom alkoholu, omamnej látky

alebo psychotropnej látky,

e)

na vyzvanie predsedu súdu vyššieho stupňa alebo podpredsedu súdu vyššieho stupňa

podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom,

ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo lekárskemu vyšetreniu odberom

krvi alebo iného biologického materiálu.

(3)

Predseda súdu je povinný, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania, zisťovať

potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie dôkazov, ktoré môžu byť obsahom návrhu

na začatie disciplinárneho konania.

(4)

Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní zdržať sa verejného vyslovovania svojho

názoru o veciach prejednávaných súdom, ktorého správu vykonáva.

§ 43

Spôsob dopĺňania sudcov vojenských súdov za brannej pohotovosti štátu upraví ministerstvo

obrany po dohode s ministerstvom spravodlivosti.

§ 50

Odvolanie a uvoľnenie súdnych funkcionárov

(1)

Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie uvedenej v

§ 39

. O uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie vymenoval.

(2)

Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu orgánom, ktorý ho do

tejto funkcie vymenoval. Odvolať z funkcií uvedených v

§ 39 ods. 1

možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na vymenovanie do týchto funkcií.

(3)

Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej

rady Slovenskej republiky odvolať predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho

súdu

a)

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,

b)

ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody,

c)

na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom

funkcie sudcu,

d)

ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky,

e)

ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať

sudcovské povinnosti alebo

f)

ak dosiahol vek 65 rokov.

§ 52

(1)

Funkcia sudcu a prísediaceho je verejnou funkciou.

(2)

Na vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie sudcu sa vzťahujú, s výnimkou sudcov vojenských

súdov, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia

Zákonníka práce

. Pracovný vzťah vzniká dňom, ktorý je určený na nástup do funkcie, a zaniká dňom

zániku funkcie sudcu podľa tohto zákona.

(3)

Funkcia sudcu a prísediaceho je nezlučiteľná s funkciou poslanca zákonodarného orgánu

alebo orgánu miestnej samosprávy a s funkciou vo verejnej správe.

(4)

Sudca nesmie ďalej zastávať žiadnu inú platenú funkciu ani vykonávať inú zárobkovú

činnosť s výnimkou správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej,

publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje dôstojnosť

sudcovskej funkcie alebo neohrozuje dôveru v nezávislosť a nestrannosť súdnictva.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prísediaceho.

(5)

Platové pomery sudcov ustanoví osobitný zákon.

§ 53

(1)

Sudcovia vojenských súdov sú vojakmi z povolania, a pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre vojakov z povolania.

(2)

Sudcu vojenského súdu nemožno prepustiť z vojenskej činnej služby, ak predtým nebol

z funkcie sudcu odvolaný alebo sa tejto funkcie nevzdal.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby

na vlastnú žiadosť.

(4)

Ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie

sudcu, minister spravodlivosti ho môže prideliť podľa zásad uvedených v § 40 na civilný

súd.

§ 58

(1)

Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady, ktoré sa zriaďujú na krajských

súdoch, Špeciálnom súde, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde.

(2)

Sudcovská rada sa skladá najviac z pätnástich sudcov. Členov sudcovskej rady volí

zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní.

(3)

Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a dvoch

podpredsedov sudcovskej rady.

(4)

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria všetci sudcovia

týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov

Špeciálneho súdu tvoria sudcovia tohto súdu. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu

tvoria sudcovia tohto súdu.

(5)

Zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie vekovo starší podpredseda sudcovskej

rady. Ak podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie zhromaždenia

sudcov zvoláva a vedie prípravný výbor zložený z troch vekovo najstarších sudcov.

(6)

Zhromaždenie sudcov je schopné uznášať sa, ak je na jeho zasadaní prítomná nadpolovičná

väčšina sudcov. Na platnosť uznesenia zhromaždenia sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny sudcov prítomných na zasadaní. Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia sudcov

a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok zhromaždenia

sudcov schválený zhromaždením sudcov.

(7)

Rokovania sudcovskej rady zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda

sudcovskej rady. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada. Predseda súdu a podpredseda

súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady. Podrobnosti o spôsobe rokovania

sudcovskej rady, o hlasovaní a prijímaní uznesení sudcovskej rady upravuje ňou schválený

rokovací poriadok.

(8)

Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada rozhoduje o

voľbe predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady, keď je hlasovanie sudcovskej

rady tajné. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach,

ktoré sa ho priamo dotýkajú. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny jej členov. Ak rozhodnutie sudcovskej rady podľa odseku 10 písm.

c) až f) nebolo prijaté jednomyseľne, uznesenie obsahuje aj názor odlišný od názoru

väčšiny aj s jeho odôvodnením.

(9)

Predseda sudcovskej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady

na voľne prístupnej internetovej stránke, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady,

návrh programu, prijaté uznesenia sudcovskej rady, zápisnicu z hlasovania a zápisnicu

zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej

rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

(10)

Sudcovská rada plní najmä tieto úlohy

a)

vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov a k čerpaniu rozpočtových prostriedkov,

b)

prerokúva rozvrh práce súdov a zúčastňuje sa na vyhodnocovaní ich plnenia,

c)

spolupracuje pri hodnotení práce sudcov a vyjadruje sa k hodnoteniu vypracovanému

predsedom súdu,

d)

vyjadruje sa k splneniu podmienok ustanovených zákonom pre funkčný postup sudcov,

e)

zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na vymenovanie sudcov a k návrhom na pridelenie

sudcov na súdy vyššieho stupňa,

f)

vyjadruje sa k návrhom na vymenovanie predsedov senátov a k návrhom na ich odvolanie

z funkcie,

g)

vyjadruje sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov súdov,

h)

schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady.

§ 58b

Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade

(1)

Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná

funkcia. Funkciu člena sudcovskej rady možno zastávať len dve po sebe idúce volebné

obdobia; toto obmedzenie sa nevzťahuje na člena sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom

súde. Členovia sudcovských rád majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou

v sudcovskej rade podľa osobitného zákona.

6

)

(2)

Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať. Preložením

člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady jeho členstvo v sudcovskej

rade zaniká.

(3)

Člen sudcovskej rady môže byť pred uplynutím volebného obdobia odvolaný z funkcie

alebo členstva v sudcovskej rade z disciplinárnych dôvodov právoplatným rozhodnutím

kárneho senátu.

(4)

Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného predpisu,

7

)

členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká.

§ 59

Povolávanie na súdne pojednávanie

Prísediaci vojenských súdov sa povolávajú spravidla z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného

zboru, ktorých je obvinený príslušníkom; musia mať aspoň rovnakú hodnosť ako ten z

obvinených, ktorý má najvyššiu hodnosť. Velitelia sú povinní umožniť prísediacim plnenie

povinností vyplývajúcich z ich funkcie.

§ 61

Prípravná služba justičných čakateľov

(1)

Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie

sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti

môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú

činnosť v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania

skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať

dva roky. U justičných čakateľov vojenských súdov toto započítanie vykoná minister

spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

(2)

Justiční čakatelia vykonávajú prípravnú službu na súdoch a v Justičnej akadémii.

Za výkon prípravnej služby justičných čakateľov sa považuje aj účasť justičných čakateľov

na všetkých vzdelávacích podujatiach zabezpečovaných Justičnou akadémiou.

(3)

Prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby

predsedom príslušného krajského súdu (Vyššieho vojenského súdu) po absolvovaní výberového

konania a skončí sa vykonaním odbornej justičnej skúšky.

(4)

Odborná justičná skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa osobitného predpisu.

7

)

§ 62

(1)

Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady

pre funkciu sudcu (§ 34 ods. 1, 2 a 3) s výnimkou veku, skúseností a odbornej justičnej

skúšky.

(2)

Justiční čakatelia sú oprávnení vykonávať pod dozorom sudcu jednoduché úkony vyhradené

samosudcovi, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti vyhláškou.

(3)

Justiční čakatelia sú povinní, a to aj po skončení prípravnej služby, zachovávať

mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, v rovnakom

rozsahu ako sudcovia. Zbaviť tejto povinnosti ich môže predseda krajského súdu z vážnych

dôvodov.

(4)

Justičným čakateľom na vojenskom súde sa môže stať len vojak v činnej službe.

(5)

Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce do rúk predsedu príslušného krajského

súdu (vyššieho vojenského súdu) tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že

sa budem spravovať zákonmi, budem sa svedomite pripravovať na výkon sudcovskej funkcie

a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“

(6)

Platové pomery justičných čakateľov ustanoví osobitný zákon.

§ 63

(1)

Po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky vykonáva justičný čakateľ svoju funkciu

v stálej štátnej službe do času, kým bude vymenovaný za sudcu. Justičný čakateľ sa

v stálej štátnej službe ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu.

(2)

Justičný čakateľ môže po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky konať a rozhodovať

o tých istých veciach ako vyšší súdny úradník podľa osobitného predpisu.

§ 64

Ak nie je na Špeciálnom súde ustanovený senát alebo ak z iného dôvodu nemôže Špeciálny

súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

1a

)

vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát krajského súdu sa v takom prípade

skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu.

§ 73b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2003

Členovia sudcovskej rady podľa tohto zákona sa zvolia do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona. Zvolením sudcovskej rady podľa tohto zákona sa skončí členstvo

v sudcovskej rade členom sudcovskej rady zvoleným alebo vymenovaným podľa doterajších

predpisov.

§ 74

(1)

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení § 64 až 66,

ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

(2)

Ustanovenie

§ 33 ods. 1

bude vykonané najneskôr do 31. decembra 1992.