SK
BRANNÝ ZÁKON 331/1992 Z. z. vyhlasuje úplné znenie branného zákona z 23. marca 1949 č. 92 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných Ústavou Československej socialistickej republiky z 11. júla 1960 č. 100 Zb. v znení ústavného zákona z 20. apríla 1990 č. 101 Zb., ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. v znení ústavného zákona z 20. decembra 1970 č. 125 Zb. a ústavného zákona z 20. decembra 1970 č. 126 Zb., zákonom z 12. júla 1950 č. 86 Zb., zákonom z 12. júla 1950 č. 88 Zb., zákonom zo 16. apríla 1958 č. 19 Zb., zákonom z 29. novembra 1961 č. 140 Zb. v znení neskorších predpisov, zákonom zo 17. novembra 1970 č. 100 Zb. v znení neskorších predpisov, zákonom z 24. apríla 1974 č. 40 Zb. v znení neskorších predpisov, zákonom z 21. júna 1978 č. 64 Zb., zákonom zo 14. marca 1990 č. 72 Zb., zákonom z 15. mája 1991 č. 227 Zb. a zákonom z 10. marca 1992 č. 164 Zb.
Table of Provisions (69)
Statutory Text (69 Articles)
§ 1
Úlohy ozbrojených síl
(1)
Na obranu slobody a nezávislosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ochranu
jej ústavného zriadenia vytvára česko-slovenský štát ozbrojené sily.
(2)
Úlohou ozbrojených síl je
a)
odvrátiť ozbrojenou silou napadnutie alebo ohrozenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky vonkajším nepriateľom,
b)
bojovať za samostatnosť, celistvosť a jednotu štátu a ústavné zriadenie proti vonkajším
nepriateľom a plniť vojenské úlohy vyplývajúce zo spojeneckých záväzkov Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a
c)
spolupôsobiť pri udržiavaní bezpečnosti vnútri štátu v prípade priameho násilného
útoku proti ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Vojaci v činnej službe sa smú použiť aj pri pohromách ohrozujúcich ľudské životy
alebo dôležité hospodárske majetky. Podrobnosti, najmä pokiaľ ide o právne pomery
vznikajúce z takého použitia, ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
nariadením.
(4)
Vojaci v činnej službe sa smú so súhlasom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky použiť aj pri strážení objektov osobitného významu a na ochranu štátnych
hraníc. Vojaci pri strážení majú práva a povinnosti ako policajti.
1
)
Podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
§ 2
Zloženie ozbrojených síl
(1)
Ozbrojené sily tvorí vojsko (odsek 2) ako ich základ a verejné ozbrojené zbory, ktoré
určí vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, časti týchto zborov alebo jednotliví
ich príslušníci, pokiaľ podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov podliehajú vojenskému
veleniu; v dobe mimoriadnych opatrení podľa tohto zákona (
§ 46 až 50
) po príslušnom povolaní (
§ 46 ods. 2
) aj verejné ochranné zbory určené osobitnými predpismi, ich časti alebo jednotliví
príslušníci a jednotky zložené z týchto osôb, ako aj osoby povolané na osobné úkony
pre potreby ozbrojených síl (
§ 45
).
(2)
Vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (
§ 15
) a majú služobnú povinnosť (
§ 20
).
§ 3
Organizácia ozbrojených síl
(1)
Útvary ozbrojených síl sa doplňujú bez rozdielu národnosti. Služobným jazykom je
jazyk český a slovenský; v styku s mužstvom, ktoré nepozná služobný jazyk, možno použiť
aj jeho materinský jazyk.
(2)
Podrobnosti o právnych pomeroch príslušníkov ozbrojených síl plynúcich z ich príslušnosti
k nim, najmä z nadriadenosti alebo podriadenosti voči iným ich príslušníkom, o spôsobe,
akým sa vojenský výcvik a vojenská služba vôbec vykonávajú, ako aj o organizácii ozbrojených
síl upraví v medziach tohto zákona, prípadne v medziach vládnych nariadení vydaných
na jeho vykonanie vo svojej pôsobnosti Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo
vnútra služobnými predpismi, pokiaľ táto úprava nenáleží prezidentovi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky ako najvyššiemu veliteľovi ozbrojených síl.
(3)
Počty vojska ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh ministra
obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predložený, pokiaľ ide o vojská
ministerstva vnútra, v dohode s ministrom vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
§ 4
Obsah brannej povinnosti
Branná povinnosť záleží v povinnosti
a)
odvodnej (
§ 10
),
b)
služobnej (
§ 20
),
c)
na zvláštnu službu (
§ 41
),
d)
na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl
(§ 45
).
§ 5
Osobný rozsah brannej povinnosti
(1)
Brannej povinnosti podliehajú v medziach ustanovenia odseku 2 občania Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, vynímajúc tých, ktorí požívajú na jej území diplomatické a
konzulárne výsady a imunity.
(2)
Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17 rokov, ak bola
však prevzatá dobrovoľne (
§ 6 ods. 1
), dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60 rokov. Osoby
staršie majú brannú povinnosť len vtedy, ak konajú vojenskú činnú službu v dobe mimoriadnych
opatrení (
§ 46 ods. 4
), alebo ak im bola na ich žiadosť doba trvania brannej povinnosti predĺžená (
§ 22 ods. 3
).
(3)
Ženám sa môže uložiť odvodná a služobná povinnosť len v dobe brannej povinnosti štátu,
pokiaľ ju neprevzali dobrovoľne.
(4)
Osobný rozsah brannej povinnosti môže byť upravený ústavným činiteľom Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a generálnemu inšpektorovi ozbrojených síl Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky na základe tohto zákona.
§ 6
Dobrovoľné prevzatie a rozšírenie brannej povinnosti
(1)
Osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v
ktorom dovŕšia 17 rokov, za brannej pohotovosti štátu (
§ 5 zákona č. 40/1961 Zb.
) bez ohľadu na vek so zvolením potrebným podľa tohto zákona dobrovoľne prevziať brannú
povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a predpismi vydanými
na jeho vykonanie.
(2)
Osoby podliehajúce brannej povinnosti môžu za podmienok uvedených v odseku 1 prevziať
dobrovoľne plnenie tých spôsobov brannej povinnosti, ktoré by inak od nich nebolo
možné požadovať, a môže im byť na ich žiadosť predĺžená doba trvania brannej povinnosti,
ktorá by inak zanikla.
(3)
Služobnú povinnosť možno dobrovoľne prevziať zásadne len v celom jej rozsahu. Vopred
však môžu túto povinnosť obmedziť
a)
príslušníci cudzích štátov,
b)
občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za brannej pohotovosti štátu na
dobu vojny, ak nejde o mužov, ktorí majú ešte pravidelnú odvodnú povinnosť (
§ 11
) alebo ktorým táto povinnosť ešte nevznikla.
§ 7
Úľavy v plnení brannej povinnosti
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, aké úľavy v
plnení brannej povinnosti prislúchajú občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
ktorí sú trvale v cudzine.
§ 8
Zhodnotenie výkonu brannej povinnosti
Tam, kde pre posúdenie platových, mzdových alebo akýchkoľvek iných nárokov plynúcich
z pracovného pomeru rozhoduje doba strávená v dotyčnom zamestnaní, alebo povolaní,
započítava sa do tejto doby doba, po ktorú dotyčná osoba konala vojenskú činnú službu
(
§ 20 ods. 2
), pričom osobitné predpisy ustanovujú podrobnosti; nedotknuté zostávajú ustanovenia
osobitných predpisov o započítavaní vojenskej činnej služby pre účely nemocenského
poistenia zamestnancov, sociálneho zabezpečenia a platenej dovolenky na zotavenie.
§ 9
Ústavné práva a slobody vojakov v činnej službe
(1)
Výkon ústavou zaručených práv a slobôd vojakov v činnej službe môže byť obmedzený
len na základe zákona.
(2)
Vojakom v činnej službe je zaručená sloboda prejavu náboženského vyznania včítane
účasti na náboženských obradoch a umožnenie vstupu do vojenských objektov duchovným
štátom uznaných cirkví, pokiaľ tomu nebránia povinnosti pri výkone služby.
§ 10
Obsah a vznik odvodnej povinnosti
(1)
Odvodná povinnosť záleží v povinnosti podrobiť sa úradnému konaniu, ktorého účelom
je rozhodnúť o povinnosti na vojenskú činnú službu. Vzniká buď zo zákona ako odvodná
povinnosť pravidelná (
§ 11
) alebo mimoriadna (
§ 12
), alebo prejavom vôle ako odvodná povinnosť dobrovoľná (
§ 13
).
(2)
Odvodná povinnosť obsahuje povinnosť ustanoviť sa na zápis a odvod (
§ 15
), prípadne na preskúšanie (
§ 18
) a podrobiť sa predpísanému konaniu, počítajúc do toho potrebné lekárske, prípadne
i nemocničné vyšetrenie, ako i vyšetrenie zvláštnych osobných schopností a vlastností
dotyčnej osoby (výberové vyšetrenie). Osoba, ktorá má odvodnú povinnosť, nazýva sa
branec.
(3)
Osoby, ktoré svoju odvodnú povinnosť nesplnili, môžu byť na odvod predvedené.
(4)
Od povinnosti ustanoviť sa na odvod sú oslobodené osoby
a)
bez končatiny,
b)
nevidomé,
c)
hluchonemé, hluché a nemé,
d)
pozbavené spôsobilosti na právne úkony,
e)
postihnuté chybou, ktorá ich robí trvalo neschopnými samostatne sa pohybovať,
f)
postihnuté nevyliečiteľnou a život ohrozujúcou chorobou.
(5)
Skutočnosti uvedené v odseku 4 sa zisťujú pri zápise (
§ 15
). Náčelník okresnej vojenskej správy branca vyzve, aby na účely zápisu predložil
doklady, na ktorých základe možno rozhodnúť, že osoba uvedená v odseku 4 sa nemusí
ustanoviť na odvod.
§ 11
Pravidelná odvodná povinnosť
(1)
Pravidelná odvodná povinnosť vzniká, s výhradou ustanovenia odseku 3, mužom 1. januárom
roku, v ktorom dovŕšia 18 rokov, ak nie sú už vojakmi na podklade mimoriadneho alebo
dobrovoľného odvodu. Pravidelná odvodná povinnosť trvá, ak nejde o niektorý z prípadov
uvedených v odseku 2 alebo 3 alebo o preskúšanie (
§ 18
), do konca odvodného konania, ktorému sa osoba tejto povinnosti podliehajúca podrobila
v roku, v ktorom dovŕšila 20 rokov, ak nezanikla vydaním konečného odvodného rozhodnutia
(
§ 15 ods. 3
) už skôr.
(2)
Občania, ktorí v dobe ustanovenej v odseku 1 pre trvanie pravidelnej odvodnej povinnosti
nesplnili z akýchkoľvek dôvodov túto povinnosť, podliehajú jej až do vydania konečného
odvodného rozhodnutia, najdlhšie však do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšia 60 rokov.
(3)
Osoby, ktoré nadobudli štátne občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
po dni ustanovenom v odseku 1 pre vznik pravidelnej odvodnej povinnosti, podliehajú
tejto povinnosti od doby nadobudnutia tohto občianstva až do doby uvedenej v odseku
2.
§ 12
Mimoriadna odvodná povinnosť
Mimoriadnej odvodnej povinnosti podliehajú občania Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorí nie sú vojakmi, za podmienok ustanovených v
§ 49 ods. 1
.
§ 13
Dobrovoľná odvodná povinnosť
Dobrovoľnej odvodnej povinnosti podliehajú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup
do vojska (
§ 14
).
§ 14
Dobrovoľný vstup do vojska
(1)
Do vojska dobrovoľne vstúpi, kto na seba dobrovoľne vezme služobnú povinnosť, ktorú
by inak nemal, ak mu to bolo na jeho žiadosť povolené. Kto chce dobrovoľne prevziať
túto povinnosť, musí, s výhradou ustanovenia odseku 2, na seba vziať aj povinnosť
podrobiť sa odvodu, ktorej by inak nepodliehal (dobrovoľná odvodná povinnosť). Dobrovoľná
služobná povinnosť vznikne, len ak dotyčná osoba je uznaná za schopnú na vojenskú
činnú službu. Povolenie na dobrovoľný vstup do vojska sa môže udeliť občanovi začínajúc
1. januárom roka, v ktorom dovŕši 17 rokov. Maloletí potrebujú na dobrovoľný vstup
do vojska súhlas zákonného zástupcu.
(2)
Ak nastanú za brannej pohotovosti štátu mimoriadne okolnosti, ktoré znemožňujú vykonanie
odvodu, možno dobrovoľne vstúpiť do vojska i bez odvodu. Osoby, ktoré takto do vojska
vstúpili, sa pokladajú za odvedené dňom nastúpenia vojenskej činnej služby. Podrobnosti
ustanoví Federálne ministerstvo obrany služobným predpisom.
(3)
O náležitostiach a záväznosti žiadostí o dobrovoľný vstup do vojska platia všeobecné
ustanovenia občianskeho práva o prejave vôle, pokiaľ tento zákon alebo nariadenie
vydané vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na jeho vykonanie neustanoví
ďalšie podmienky.
(4)
Osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
môžu dobrovoľne vstúpiť do vojska len s povolením prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ak vyhovujú podmienkam ustanoveným pre dobrovoľný vstup. Žiadosti sa podávajú
na Federálnom ministerstve obrany. K žiadosti sa pripájajú
a)
rodný (krstný) list alebo doklady ho nahrádzajúce,
b)
písomné povolenie príslušného úradu alebo orgánu domovského štátu žiadateľa na dobrovoľný
vstup do vojska, ak neodpustilo Federálne ministerstvo obrany predloženie tohto dokladu,
c)
vyhlásenie, ktorým sa uchádzač zaväzuje na vojenskú činnú službu,
d)
doklady o dosiahnutom vzdelaní.
§ 15
Zápis a odvody
(1)
Zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie,
zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie
zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.
(2)
Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti
brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov
na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený),
sa nazýva odvedením.
(3)
Odvody vykonávajú okresné odvodné komisie. Odvodné rozhodnutie robí zástupca vojenskej
správy. Dobrovoľné odvody môžu vykonávať aj vojenské odvodné komisie. Proti odvodnému
rozhodnutiu, že branec je alebo nie je odvedený (konečné odvodné rozhodnutie) alebo
že sa má ustanoviť na odvod v nasledujúcom roku (odvod odročený), sa môže branec odvolať.
Odvolanie proti odvodnému rozhodnutiu je možné iba na základe nových skutočností,
ktoré v čase odvodného konania neboli známe; podanie odvolania nemá odkladný účinok.
Odvod možno odročiť zo zdravotných alebo iných dôvodov na jeden rok, najviac však
po dobu troch rokov. Po tejto dobe rozhodne komisia s konečnou platnosťou o schopnosti
alebo neschopnosti branca na vojenskú činnú službu. Brancom, ktorým bol odročený odvod
zo zdravotných dôvodov, sa poskytuje bezodplatná liečebná starostlivosť v zdravotníckych
zariadeniach štátnej zdravotníckej správy.
(4)
Na vykonávanie pravidelných odvodov sa zriaďujú na okresných vojenských správach
okresné odvodné komisie v zložení
a)
predseda-náčelník okresnej vojenskej správy alebo ním určený zástupca,
b)
členovia
1.
zástupca okresného úradu alebo jemu na roveň postaveného územného orgánu štátnej
správy,
2.
dvaja lekári, ktorých zabezpečí príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy na žiadosť
náčelníka okresnej vojenskej správy; Federálne ministerstvo obrany môže po dohode
s Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky alebo s Ministerstvom zdravotníctva
Slovenskej republiky určiť namiesto jedného lekára štátnej zdravotníckej správy lekára
vojenskej správy.
(5)
Na odvodnom konaní môžu byť prítomní tiež zástupcovia orgánov obcí, z ktorých sa
branci predvolávajú na odvod.
(6)
Okrem osôb uvedených v odsekoch 4 a 5 a branca, ktorý sa ustanovil na odvod, smú
byť v odvodnej miestnosti prítomné len osoby, ktoré na to dostanú poverenie orgánov
nadriadených okresnej vojenskej správe.
(7)
Okresný úrad alebo jemu na roveň postavený územný orgán štátnej správy zabezpečí
na žiadosť náčelníka okresnej vojenskej správy materiálne prostriedky a potrebný personál
na vykonávanie lekárskych prehliadok.
(8)
Zloženie vyššej odvodnej komisie
2
)
určí orgán nadriadený okresným vojenským správam. Jej členmi sú zástupcovia územného
orgánu vojenskej správy a lekári vojenskej správy.
(9)
Vyššia odvodná komisia
a)
riadi a kontroluje činnosť okresných odvodných komisií,
b)
rozhoduje o odvolaní odvedencov proti odvodnému rozhodnutiu,
c)
rozhoduje o sťažnostiach členov okresných odvodných komisií proti odvodnému rozhodnutiu
týchto komisií,
d)
preskúmava konečné odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec nebol odvedený, ak je
odôvodnená domnienka, že toto rozhodnutie je nesprávne,
e)
rieši sťažnosti na neurčenie na náhradnú službu a odvolanie proti nepovoleniu odkladu
základnej (náhradnej) služby.
(10)
Predseda vyššej odvodnej komisie vyhlasuje rozhodnutie komisie. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je opravný prostriedok.
§ 16
Pravidelné odvody
(1)
Pravidelnému odvodu sa podrobujú osoby podliehajúce pravidelnej odvodnej povinnosti.
(2)
Pravidelné odvody sa konajú ako hlavné alebo dodatočné. Hlavné odvody sa konajú každoročne
spravidla v mesiacoch septembri a októbri, ak neustanoví Federálne ministerstvo obrany
inak. Dodatočné odvody sa konajú podľa potreby.
(3)
Okresné vojenské správy zapisujú na pravidelný odvod každoročne občanov, ktorí do
31. decembra bežného roka dovŕšia 18 rokov.
(4)
Zoznamy občanov podľa odseku 3, na ktorých sa vzťahuje pravidelná odvodná povinnosť,
vyhotovujú každoročne k 1. januáru obce poverené výkonom štátnej správy, v ktorých
odvode sú občania prihlásení na trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno a priezvisko, deň,
mesiac a rok narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a predkladá
sa príslušnej okresnej vojenskej správe do 15. januára.
(5)
Zoznamy občanov podľa odseku 3, na ktorých sa vzťahuje pravidelná odvodná povinnosť
a ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, vyhotovujú zastupiteľské úrady, v ktorých obvode
občania žijú. Zoznam s údajmi podľa odseku 4 sa zasiela prostredníctvom Federálneho
ministerstva zahraničných vecí Federálnemu ministerstvu obrany do 31. januára každého
roka.
(6)
O tom, že sa majú ustanoviť na odvod, upovedomujú sa občania povolávacím rozkazom,
prípadne verejnou vyhláškou. Občania podliehajúci odvodu sú povinní ustanoviť sa naň
na miesto a v čase určenom povolávacím rozkazom alebo vo verejnej vyhláške a preukázať
svoju totožnosť.
(7)
Za vážne príčiny, ktoré nedovoľujú občanovi ustanoviť sa na odvod, možno považovať
len
a)
chorobu občana, ktorá je podľa lekárskeho potvrdenia prekážkou, aby sa ustanovil,
b)
trvalý pobyt v zahraničí,
c)
zaistenie, zadržanie, zatknutie, väzbu a výkon trestu odňatia slobody,
d)
iné prekážky vzniknuté nezávisle od neho, ktoré mu bránia ustanoviť sa včas; o tom
však musí občan predložiť potvrdenie obecného úradu, polície alebo iného príslušného
orgánu miesta, kde prekážka vznikla.
Občania, ktorí podliehajú odvodnej povinnosti, sú povinní bezodkladne hlásiť okresnej
vojenskej správe miesta ich trvalého pobytu zaniknutie prekážok, ktoré im bránili
ustanoviť sa na odvod. Odvodu sa podrobia dodatočne.
(8)
Branci povolaní na odvod sa podrobia lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári-členovia
okresnej odvodnej komisie. Ak lekári nemôžu zistiť presne zdravotný stav branca, odošlú
ho na dopĺňajúce odborné lekárske vyšetrenie. U brancov, ktorí sa dlhodobo liečia,
zabezpečí štátna zdravotnícka správa najneskôr do 14 dní pred začatím odvodného konania
odborné vyšetrenie tak, aby odvodná komisia mohla komplexne posúdiť ich zdravotný
stav. Výsledky zdravotného vyšetrenia s príslušným návrhom odovzdá lekár okresnej
vojenskej správe miesta trvalého pobytu branca. Brancov, u ktorých lekári zistia dočasnú
neschopnosť na vojenskú činnú službu pre chorobu (chybu), určuje náčelník okresnej
vojenskej správy na liečebnú starostlivosť. Týmto brancom sa poskytuje bezplatná liečebná
starostlivosť v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Českej
republiky alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Federálnym
ministerstvom obrany.
(9)
Podľa výsledku lekárskej prehliadky vyhlási predseda komisie odvodné rozhodnutie
a)
o schopnosti branca na vojenskú činnú službu alebo
b)
o trvalej neschopnosti branca na vojenskú činnú službu, alebo
c)
o odročení odvodu pri dočasnej neschopnosti branca pre chorobu (chybu).
(10)
Branci sú po dobu svojho trvalého pobytu v zahraničí oslobodení od povinnosti ustanoviť
sa do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby splnili pravidelnú odvodnú povinnosť.
Odvodu sa podrobia po návrate na trvalý pobyt do Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
§ 17
Mimoriadne a dobrovoľné odvody
(1)
Mimoriadnym odvodom sa podrobujú osoby podliehajúce mimoriadnej odvodnej povinnosti.
Ak nemožno pre mimoriadne okolnosti vykonať takéto odvody spôsobom ustanoveným týmto
zákonom upraví spôsob ich vykonania Federálne ministerstvo obrany so zreteľom na dané
okolnosti. Proti odvodnému rozhodnutiu nie je opravný prostriedok.
(2)
O mimoriadnych odvodoch platia obdobne ustanovenia o pravidelných odvodoch. Ak sa
nariaďujú mimoriadne odvody, sú osoby im podliehajúce povinné prihlásiť sa na ne na
orgáne obce poverenej výkonom štátnej správy príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
(3)
Dobrovoľným odvodom sa podrobujú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup do vojska.
Dobrovoľné odvody sa konajú podľa potreby. O dobrovoľných odvodoch platia obdobne
ustanovenia o pravidelných odvodoch.
§ 18
Preskúšanie
(1)
Ak je odôvodnená domnienka, že konečné odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec
nebol odvedený, je nesprávne, preskúša ho vyššia odvodná komisia.
(2)
Preskúšanie je prípustné len do troch rokov po 31. decembri roku, v ktorom došlo
k odvodnému rozhodnutiu. Ak však bolo toto rozhodnutie spôsobené činom, ktorý zakladá
skutkovú podstatu trestného činu, možno preskúšanie vykonať kedykoľvek.
(3)
Preskúšanie nariaďujú orgány nadriadené okresným vojenským správam,
a)
ak je podozrenie, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec nebol odvedený, bolo
vydané v dôsledku konania, ktoré je trestným činom,
b)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti odvodného konania, v ktorom branec nebol odvedený.
(4)
Ak sa vedie trestné konanie pre podozrenie, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého
branec nebol odvedený, bolo spôsobené trestným činom, oznámi orgán činný v trestnom
konaní, ktorý vo veci vydal právoplatné rozhodnutie, výsledok konania orgánu nadriadenému
okresnej vojenskej správe, v ktorej obvode bol branec podrobený odvodu.
(5)
Preskúšanie vykonáva vyššia odvodná komisia. Jej členom nesmie byť osoba, ktorá bola
v tej istej veci členom okresnej odvodnej komisie.
(6)
O preskúšacom konaní platia obdobne ustanovenia o odvodnom konaní. Ak treba odborné
lekárske vyšetrenie, môže sa branec odoslať aj do iného zdravotníckeho zariadenia.
(7)
Proti rozhodnutiu vyššej odvodnej komisie niet opravného prostriedku.
§ 19
Náklady spojené so zápisom, odvodom a preskúšaním
(1)
Brancovi sa pri použití verejných dopravných prostriedkov uhrádzajú preukázané výdavky
vynaložené na cestu z miesta trvalého alebo prechodného bydliska na zápis, odvod,
preskúšanie alebo na dopĺňajúce odborné vyšetrenie zdravotného stavu a späť. Brancovi
sa uhrádza cestovné autobusom alebo cestovné v najnižšej triede osobného vlaku alebo
rýchlika. Cestovné na zápis, odvod a preskúšanie uhrádza obecný úrad miesta trvalého
pobytu občana; cestovné na dopĺňajúce odborné vyšetrenie zdravotného stavu uhrádza
vojenská správa. Pokiaľ povolanie na úkon zavinil občan zanedbaním alebo obchádzaním
povinnosti alebo uvádzaním komisie do omylu, cestovné sa neuhrádza.
(2)
Osobe, ktorá sa neustanovila bez vážneho dôvodu na preskúšanie, alebo ak bolo preskúšanie
nariadené preto, že rozhodnutie o neschopnosti na vojenskú činnú službu bolo vydané
v dôsledku konania tejto osoby, ktoré je trestným činom, je povinná nahradiť náklady
vynaložené na preskúšanie. Ak je pri odoslaní niektorej osoby do vojenskej nemocnice
potrebné sprevádzanie pre jej odpor alebo pre podozrenie z úteku, uhrádza náklady
za sprevádzanie dotknutá osoba.
(3)
Priestory a miestnosti na vykonávanie odvodu, ich vykurovanie a udržiavanie po dobu
úradného konania zabezpečuje a vzniknuté náklady uhrádza na žiadosť okresnej vojenskej
správy okresný úrad alebo jemu na roveň postavený orgán štátnej správy.
(4)
Náklady vzniknuté obciam alebo okresným úradom pri plnení úloh podľa tohto zákona,
ktoré nemožno pokryť z ich rozpočtov, sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu federácie.
§ 20
Pojem a druhy služobnej povinnosti
(1)
Služobná povinnosť je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú
službu (odsek 2).
(2)
Vojenská činná služba zahrňuje
a)
základnú službu (
§ 27
),
b)
náhradnú službu (
§ 28
),
c)
ďalšiu službu (
§ 37
),
d)
službu vojakov z povolania (
§ 25 ods. 1
),
e)
službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne do vojenskej činnej služby (
§ 25 ods. 3
),
f)
vojenské cvičenia (
§ 39
) a
g)
mimoriadnu službu (
§ 46 ods. 1
,
§ 47 ods. 1
,
§ 49 ods. 2
).
(3)
Každý vojak je povinný plniť služobnú povinnosť osobne podľa svojich duševných i
telesných schopností a znalostí.
(4)
Vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej
službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby.
§ 21
Začiatok, koniec a oslobodenie od služobnej povinnosti
(1)
Služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska
a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby sa označujú
vojaci výrazom „odvedenci“.
(2)
Povinnosť základnej (náhradnej) služby sú muži povinní plniť po dovŕšení veku 18
rokov, pokiaľ ju neprevzali dobrovoľne.
(3)
Služobná povinnosť sa končí prepustením z vojska (
§ 22
).
(4)
Od služobnej povinnosti sú oslobodené osoby, ktoré podali vyhlásenie o odmietnutí
základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia.
3
)
§ 22
Prepustenie z vojska
(1)
Z vojska sa prepustia
a)
osoby, ktoré boli odvedené bez toho, že by bol daný pre to správny podklad;
b)
osoby, ktoré dovŕšili vek, keď sa končí ich branná povinnosť. Ak vykonáva osoba,
ktorá dovŕšila tento vek, vojenskú činnú službu v dobe, keď sa nariadilo niektoré
z mimoriadnych opatrení, predlžuje sa jej branná povinnosť až do jej prepustenia z
tejto služby; pri zrušení mimoriadnych opatrení musia však byť tieto osoby prepustené;
c)
osoby, ktoré sa na základe prieskumného konania stali trvale neschopnými na vojenskú
činnú službu, vynímajúc vojakov z povolania a vo výslužbe, ktorých možno prepustiť
len na ich písomnú žiadosť;
d)
osoby, u ktorých nastali iné okolnosti spôsobujúce zánik brannej povinnosti a ktoré
pritom nehodlajú so súhlasom vojenskej správy dobrovoľne prevziať ďalšie plnenie brannej
povinnosti;
e)
osoby, ktoré sú povinné konať civilnú službu.
(2)
Osobám, ktoré dovŕšili vek, keď sa končí ich branná povinnosť, môže vojenská správa
na ich žiadosť dobu jej trvania predĺžiť. Takéto osoby možno potom z vojska prepustiť
na ich žiadosť, ak nebolo nariadené niektoré z mimoriadnych opatrení. Z úradnej moci
možno ich prepustiť kedykoľvek. O vojakoch z povolania a vo výslužbe, ktorí sami nepožiadajú
o prepustenie z vojska, predpokladá sa, že im bola doba trvania brannej povinnosti
predĺžená.
§ 23
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumným konaním sa zisťuje zdravotná schopnosť alebo neschopnosť vojakov na vojenskú
činnú službu.
(2)
Prieskumné konanie vykonávajú prieskumné komisie pri okresných vojenských správach,
orgánoch nadriadených okresným vojenským správam a vo vojenských nemocniciach. Ich
zriaďovanie, zloženie a činnosť ustanoví Federálne ministerstvo obrany všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(3)
Členmi prieskumných komisií pri okresných vojenských správach sú lekári obdobne ako
pri odvodných komisiách.
(4)
Povolaní vojaci sú povinní ustanoviť sa na prieskumné konanie. Cestovné v najnižšej
triede osobného vlaku alebo rýchlika alebo cestovné autobusom z miesta pobytu do miesta
prieskumu a späť uhrádza vojenská správa.
§ 23a
Úľavy zo služobnej povinnosti
(1)
Prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, poslancom Federálneho zhromaždenia
- členom výborov Federálneho zhromaždenia zriadených pre brannú politiku, predsedovi
a členom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, predsedovi a členom Rady
obrany štátu, sudcom Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
sudcom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálnemu prokurátorovi
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a generálnemu inšpektorovi ozbrojených
síl Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa po dobu výkonu funkcie preruší alebo
odloží výkon vojenskej činnej služby.
(2)
Ak osoby uvedené v odseku 1 neprevezmú dobrovoľne služobnú povinnosť, môže sa im
uložiť iba za mimoriadnych opatrení a v čase brannej povinnosti štátu (
§ 46 až 49
).
(3)
Ustanovenie o dobrovoľnom prevzatí služobnej povinnosti podľa odseku 2 platí i po
ukončení funkčného obdobia.
§ 24
Dočasné úľavy zo služobnej povinnosti
(1)
U poslancov zákonodarných zborov sa vojenská činná služba odloží, prípadne sa ich
vojenská činná služba preruší na dobu, po ktorú sú poslancami zákonodarných zborov.
Vojenské cvičenie takto zameškané sa odpúšťa. Ustanovenie o odpúšťaní neplatí, ak
bol vyhlásený stav brannej pohotovosti štátu. Obdobne sa postupuje pri zvolení do
platnej funkcie v obecnom zastupiteľstve.
(2)
Odboroví funkcionári sa nepovolávajú na vojenské cvičenie a na výkon základnej služby
po dobu trvania štrajku alebo štrajkovej pohotovosti.
(3)
Funkcionári politických strán a politických hnutí a kandidáti do zákonodarných zborov
sa nepovolávajú na vojenské cvičenie a na výkon základnej služby po dobu trvania volebnej
kampane až do skončenia volieb.
(4)
U kandidátov do zákonodarných zborov sa nástup vojenskej činnej služby odloží, prípadne
sa ich vojenská činná služba preruší na dobu volebnej kampane až do skončenia volieb.
§ 25
Služobná povinnosť vojakov z povolania a vo výslužbe
(1)
Vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie
v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania
sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.
(2)
Vojaci z povolania zotrvávajú vo vojenskej činnej službe do splnenia prevzatého záväzku,
ktorý je najmenej 10 rokov.
(3)
Vojaci z povolania po splnení prevzatého záväzku so svojím súhlasom zotrvávajú vo
vojenskej činnej službe a generáli, dôstojníci a práporčíci v zálohe zotrvávajú v
zálohe podľa vojenských hodností do dosiahnutia týchto vekových hraníc
Vojenské hodnosti
Vekové hranice
Vojenská činná služba
Záloha l. kategórie
Záloha 2. kategórie
Záloha 3. kategórie
rotní, rotmajstri a nadrotmajstri
45
50
-
55
podpráporčíci, práporčíci a nadpráporčíci
50
50
-
55
podporučíci a poručíci
40
40
45
50
nadporučíci a kapitáni
40
45
50
55
majori
45
45
50
55
podplukovníci
45
50
55
60
plukovníci
50
55
-
60
generáli
55
60
-
65
generáli - ženy
50
-
-
50
ostatné vojačky z povolania a vojačky v zálohe
podľa hodností
-
-
50
Po dobu určenú vekovou hranicou na zotrvanie v zálohe 3. kategórie predlžuje sa generálom
v zálohe branná povinnosť (
§ 5 ods. 2
).
(4)
Vojakmi vo výslužbe sa stávajú generáli, dôstojníci a práporčíci, ktorí boli
a)
prepustení z vojenskej činnej služby po dosiahnutí vekových hraníc zálohy 3. kategórie,
b)
preložení do zálohy a dosiahli vekové hranice zálohy 3. kategórie,
c)
prepustení z vojenskej činnej služby pre trvalú neschopnosť na vojenskú činnú službu.
Služobná povinnosť vojakov vo výslužbe trvá, dokiaľ neboli prepustení z vojska. Vláda
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy môžu byť na prechodnú
dobu povolaní do vojenskej činnej služby.
§ 26
Oslobodenie od služobnej povinnosti príslušníkov Federálneho policajného zboru, Polície
Českej republiky, Policajného zboru Slovenskej republiky, Zboru hradnej polície, Federálnej
bezpečnostnej informačnej služby, Zboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a opatrenia pri ich prepustení (uvoľnení)
zo služobného pomeru
(1)
Príslušníci Federálneho policajného zboru, Polície Českej republiky, Policajného
zboru Slovenskej republiky, Zboru hradnej polície, Federálnej bezpečnostnej informačnej
služby, Zboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len „zbory a bezpečnostná služba“), ktorí vykonali základnú
službu, sú po dobu služobného pomeru v zbore alebo bezpečnostnej službe oslobodení
od služobnej povinnosti (
§ 20
), ktorou by inak boli povinní.
(2)
Osoby, ktorých služobný pomer v zbore alebo bezpečnostnej službe sa skončil, majú
služobnú povinnosť ako vojaci v zálohe.
(3)
Hodnosti, ktoré dosiahli príslušníci zborov alebo bezpečnostnej služby vo vojsku,
sa spravidla nemenia po dobu ich služby v týchto zboroch alebo bezpečnostnej službe,
ani pri ich prepustení alebo uvoľnení zo služobného pomeru, ibaže by sa im táto vojenská
hodnosť nemohla podľa všeobecne záväzných právnych predpisov ponechať.
(4)
Na žiadosť osoby uvedenej v odseku 3, podanú po jej prepustení alebo uvoľnení zo
služobného pomeru v zbore alebo bezpečnostnej službe, môže sa vojenská hodnosť upraviť
podľa hodnosti, ktorú dosiahla v týchto zboroch alebo bezpečnostnej službe. Úprava
hodnosti sa môže vykonať aj na návrh orgánu, ktorý osobu prepúšťa (uvoľňuje) zo služobného
pomeru.
(5)
Personálne útvary zborov alebo bezpečnostnej služby oznámia prepustenie alebo uvoľnenie
zo služobného pomeru príslušnej okresnej vojenskej správe.
§ 27
Základná služba
(1)
Základnou službou sú povinné, ak nie sú určené na náhradnú službu (
§ 28
), osoby, ktoré boli odvedené
a)
pri pravidelných odvodoch alebo pri dobrovoľných odvodoch, ku ktorým došlo mimo doby
brannej pohotovosti štátu, alebo
b)
pri dobrovoľných odvodoch za brannej pohotovosti štátu, ak neobmedzili svoju služobnú
povinnosť dobrovoľne prevzatú po dobu vojny [
§ 6 ods. 3 písm. b)
], alebo
c)
pri mimoriadnych odvodoch, ak ide o mužov odvedených v čase, keď nemali ešte pravidelnú
odvodnú povinnosť alebo keď by inak pravidelnej odvodnej povinnosti ešte podliehali,
alebo o odvedencov, ktorí sa zaviazali na základnú službu, na ktorú neboli povinní.
(2)
Základná služba trvá 18 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo obrany môže do tejto doby započítať vykonanú mimoriadnu službu alebo
jej časť.
(3)
Doba trvania základnej služby
a)
absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium štátnou skúškou,
sa určuje na 12 mesiacov,
b)
absolventov vysokých škôl, ktorí boli zaradení do vojenskej prípravy na vysokých
školách a ukončili časť tejto prípravy zápočtom, sa určuje na 11 mesiacov,
c)
absolventov vysokých škôl, ktorí boli zaradení do vojenskej prípravy na vysokých
školách a ukončili túto prípravu záverečnými skúškami, žien, ktoré dobrovoľne vstúpili
do vojska, a vojakov, ktorí prevzali záväzok na ďalšiu službu, sa určuje na 9 mesiacov.
(4)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže dobu trvania základnej služby
skrátiť nariadením.
§ 28
Náhradná služba
(1)
Namiesto základnej služby vykonávajú náhradnú službu osoby na ňu určené podľa
§ 29 až 31
.
(2)
Určenie na náhradnú službu sa stane zo zákona (
§ 29
), na žiadosť (
§ 30
) alebo z úradnej moci (
§ 31
).
(3)
Náhradná služba trvá 5 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo obrany môže do tejto doby započítať vykonanú mimoriadnu službu alebo
jej časť.
§ 28a
Započítanie základnej (náhradnej) služby
Osobám, ktoré už slúžili vo vojsku a boli z neho prepustené, sa základná (náhradná)
služba už vykonaná započítava do základnej (náhradnej) služby.
§ 29
Určenie na náhradnú službu zo zákona
Na náhradnú službu sa určia osoby, ktoré bez vlastnej viny boli odvedené po 31. decembri
roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov, alebo bez vlastnej viny nenastúpili základnú službu
do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov.
§ 30
Určenie na náhradnú službu na žiadosť
(1)
Ak bolo odvedené viacej osôb, než je potrebné na doplnenie počtu vojska ustanoveného
podľa
§ 3 ods. 3
, určí sa ďalej na náhradnú službu počet osôb rovnajúci sa rozdielu medzi týmto potrebným
počtom a počtom osôb, ktoré boli skutočne odvedené. Tento počet ustanoví každoročne
Federálne ministerstvo obrany podľa početných prírastkov a úbytkov, ku ktorým pravdepodobne
dôjde po nastúpení odvedencov do základnej služby.
(2)
Na náhradnú službu podľa odseku 1 možno určiť predovšetkým odvedencov a osoby, ktoré
doteraz nevykonali 5 mesiacov základnej služby, pokiaľ o to požiadajú, ak majú pre
svoju žiadosť osobitné dôvody rodinné, hospodárske alebo sociálne. Osoby dobrovoľne
odvedené možno na náhradnú službu určiť, len ak vznikli dôvody pre toto určenie po
ich odvedení. Ak prestanú dôvody po podaní žiadosti, je žiadateľ povinný túto okolnosť
bez meškania hlásiť.
(3)
O žiadostiach za určenie na náhradnú službu rozhoduje náčelník okresnej vojenskej
správy. Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok.
(4)
Ak sa dodatočne ukáže, že tu neboli dôvody, pre ktoré došlo k určeniu na náhradnú
službu, alebo ak prestanú neskoršie tieto dôvody a niet ani iných dôvodov pre toto
určenie, zruší náčelník okresnej vojenskej správy po vypočutí žiadateľa pôvodné rozhodnutie
a žiadateľ sa povolá do základnej služby. Pritom sa mu započítava do základnej služby
doba, po ktorú konal náhradnú službu alebo časť základnej služby, ako i doba, po ktorú
trvali ešte po prepustení zo základnej alebo náhradnej služby dôvody, o ktoré bola
opretá žiadosť za určenie na náhradnú službu.
§ 31
Určenie na náhradnú službu z úradnej moci
(1)
Ak nedosahuje počet osôb určených na náhradnú službu podľa ustanovenia
§ 30 ods. 2
celý početný prebytok (
§ 30 ods. 1
), určí vojenská správa na náhradnú službu ďalšie osoby, ktoré doteraz nevykonali
5 mesiacov základnej služby. Pri výbere treba dbať predovšetkým na záujmy služobné,
zároveň sa však prihliadne aj na rodinné, hospodárske a sociálne pomery.
(2)
Rozhodnutie vykonané podľa odseku 1 možno zo služobných dôvodov zrušiť. V tomto prípade
sa povolá osoba určená na náhradnú službu pre výkon základnej služby len na dobu končiacu
dňom, ktorým by sa bola jej základná služba skončila, keby nebola bývala určená na
náhradnú službu.
(3)
Ak nie sú splnené podmienky
§ 30 ods. 1
možno odvedencov určiť na náhradnú službu len so súhlasom vlády Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
§ 32
Prepustenie na trvalú dovolenku miesto určenia na náhradnú službu
(1)
Osoby, ktoré by mali byť podľa ustanovenia
§ 30 ods. 2
alebo
§ 31 ods. 1
určené na náhradnú službu, nemožno však byť na túto službu určené jedine preto, že
vykonali základnú službu dlhšiu ako 5 mesiacov, prepustia sa na trvalú dovolenku.
(2)
O zrušení rozhodnutia vykonaného podľa odseku 1 a o opätovnom povolaní osoby prepustenej
na trvalú dovolenku do základnej služby platia obdobne ustanovenia
§ 30 ods. 4
a
§ 31 ods. 2
.
§ 33
Nastúpenie základnej a náhradnej služby
(1)
Osoby odvedené pri pravidelných odvodoch, ktorým nebol povolený odklad základnej
(náhradnej) služby (
§ 34
), nastupujú túto službu v kalendárnom roku, v ktorom boli odvedené, alebo v roku
nasledujúcom.
(2)
Nástupné dni vyhlási každoročne Federálne ministerstvo obrany.
(3)
Ak došlo k odvodu po určenom nástupnom dni alebo ak nenastúpil odvedenec základnú
(náhradnú) službu tohto dňa, môže mu vojenská správa povoliť odklad tejto služby do
príslušného nástupného dňa v nasledujúcom kalendárnom roku.
(4)
Federálne ministerstvo obrany môže z dôležitých dôvodov povoliť v osobitných prípadoch
nastúpenie základnej (náhradnej) služby aj mimo nástupných dní vyhlásených podľa odseku
2. Podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
(5)
Pokiaľ dobrovoľníci odvedení za brannej pohotovosti štátu a osoby odvedené pri mimoriadnych
odvodoch sú povinní konať základnú (náhradnú) službu, nastúpia ju spravidla dňom nasledujúcim
po prepustení z mimoriadnej služby.
§ 34
Odklad základnej a náhradnej služby
(1)
Odvedencom, ktorí sa pripravujú na určité povolania, možno na ich žiadosť povoliť
odklad základnej (náhradnej) služby, a to najdlhšie do určeného nástupného dňa v roku,
v ktorom dovŕšia 25 rokov, a ak ide o študujúcich vysokých škôl, do ukončenia štúdia,
najdlhšie však do 30 rokov. Obdobne možno povoliť odklad, najdlhšie však do nástupného
dňa v roku, v ktorom žiadateľ dovŕši 25 rokov, ak to vyžadujú iné dôvody hodné osobitného
zreteľa.
(2)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, kedy možno
odložiť nastúpenie základnej (náhradnej) služby z úradnej moci.
(3)
Osoby, ktorým sa povolil odklad, nastúpia základnú (náhradnú) službu v roku, keď
sa odklad končí, alebo v nasledujúcom roku v určený nástupný deň.
(4)
Ak sa dodatočne ukáže, že tu neboli dôvody, pre ktoré bol odklad základnej (náhradnej)
služby povolený, alebo ak prestanú dodatočne tieto dôvody, možno povolenie odkladu
zrušiť.
(5)
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením, ako sa vykonáva
povoľovanie odkladov základnej (náhradnej) služby, upraví konanie o žiadostiach za
ne a ustanoví, ako sa postupuje, ak bolo zrušené rozhodnutie o povolení odkladu.
(6)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť za odklad odmietla alebo ktorým sa rozhodnutie
o povolení odkladu zrušilo, možno podať odvolanie do 15 dní po doručení u orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, k orgánu nadriadenému, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou.
Rozhodnutie musí obsahovať poučenie o odvolaní.
§ 35
Odpustenie náhradnej služby
Osobám, ktoré bez vlastnej viny do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov,
nenastúpili náhradnú službu, na ktorú boli určení na žiadosť alebo z úradnej moci,
ako aj osobám určeným na náhradnú službu zo zákona, môže Federálne ministerstvo obrany
vykonanie náhradnej služby odpustiť.
§ 36
Trvalá dovolenka
(1)
Vojakmi na trvalej dovolenke sú vojaci, ktorí boli zo základnej (náhradnej) služby
predčasne prepustení a neboli doteraz preložení do zálohy. Okrem dôvodu uvedeného
v
§ 32 ods. 1
možno predčasne prepustiť zo základnej služby na trvalú dovolenku vojakov
a)
ak sa majú odstrániť ich prebytočné počty,
b)
ak ide o hromadné prepustenie príslušníkov jedného nástupného ročníka pred ich preložením
do zálohy,
c)
ak tak rozhodne prieskumná komisia,
d)
ktorým bol dodatočne povolený odklad,
e)
ktorým sa mala udeliť zdravotná dovolenka najmenej na dobu, ktorá zvyšuje na dokončenie
základnej služby,
f)
ženy, u ktorých bolo zistené tehotenstvo,
g)
ktorí boli vzatí do väzby,
h)
ktorí boli právoplatne odsúdení na trest odňatia slobody, dňom nástupu trestu.
(2)
Z náhradnej služby možno predčasne prepustiť na trvalú dovolenku vojakov z dôvodov
uvedených v odseku 1 písm. b) až h) a vojakov, ktorí nemôžu vykonávať náhradnú službu
pre chorobu nepretržite po dobu dlhšiu ako 28 dní, ak podľa vyjadrenia odborného lekára
nie je pravdepodobné, že sa uzdravia najneskôr v ďalších 14 dňoch.
(3)
Prepustením na trvalú dovolenku sa základná (náhradná) služba prerušuje. Vojaci na
trvalej dovolenke sú povinní nastúpiť na pokračovanie v základnej (náhradnej) službe
v najbližšom nástupnom termíne, ktorý nasleduje po zaniknutí dôvodov, pre ktoré boli
prepustení na trvalú dovolenku.
§ 36a
Odpustenie zvyšku základnej (náhradnej) služby
(1)
Vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa
§ 36 ods. 1 písm. a), b)
,
e) a f)
sa zvyšok základnej služby odpúšťa, ak nepresahuje šesť mesiacov. Zvyšok náhradnej
služby vojakom uvedeným v
§ 36 ods. 2
sa odpúšťa v prípade, že k prepusteniu dôjde v poslednom mesiaci náhradnej služby.
(2)
Ak pri prepustení podľa
§ 36 ods. 1 písm. b)
ide o dobu kratšiu ako 10 dní, započítava sa táto doba ako vykonaná vojenská činná
služba.
(3)
Vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa
§ 36 ods. 1 písm. c) a d)
môže Federálne ministerstvo obrany odpustiť zvyšok základnej služby, ak nepresahuje
šesť mesiacov, a vojakom prepusteným na trvalú dovolenku podľa
§ 36 ods. 1 písm. g) a h)
zvyšok základnej služby do jedného mesiaca.
§ 37
Ďalšia služba
(1)
Vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali
ďalšiu službu. Vojakom, ktorí vykonali len náhradnú službu, možno toto povolenie udeliť,
len ak boli na náhradnú službu určení podľa
§ 29 alebo 31
.
(2)
Na ďalšiu službu sú povinní vojaci,
a)
ak sú na svoju žiadosť vzdelávaní alebo cvičení pre vojenskú službu alebo
b)
ak prevzali záväzok na takú službu.
(3)
Do ďalšej služby sa prijímajú vojaci podľa odseku 2 písm. b) na dobu 2 až 5 rokov.
§ 37a
Náhrada nákladov
(1)
Vojaci v ďalšej službe, ktorí sú na vlastnú žiadosť alebo z dôvodu právoplatného
odsúdenia súdom pre trestný čin alebo pre služobnú nespôsobilosť prepustení pred splnením
povinnosti na ďalšiu službu alebo pred splnením prevzatého záväzku, sú povinní vrátiť
sumu, ktorá sa rovná nákladom vynaloženým na materiálne a finančné zabezpečenie ich
vzdelania alebo vycvičenia (ďalej len „náhrada nákladov“).
(2)
Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia všeobecne
záväzným právnym predpisom podmienky zníženia alebo odpustenia náhrady nákladov a
po dohode s Federálnym ministerstvom financií výšku náhrady nákladov.
§ 38
Záloha
(1)
Preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej (náhradnej)
služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložení do
výslužby a majú ešte služobnú povinnosť. Ďalej budú preložené do zálohy dňom, ktorý
nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, osoby odvedené pri mimoriadnych odvodoch,
ktoré po svojom prepustení z tejto služby nie sú povinné základnou (náhradnou) službou
a ktorých služobná povinnosť trvá podľa zákona alebo na podklade dobrovoľného prevzatia.
Dobrovoľníci odvedení za brannej pohotovosti štátu sa preložia za obdobných podmienok
do zálohy dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, ak nejde o osoby,
ktoré dobrovoľne prevzali služobnú povinnosť len na dobu vojny. Takéto osoby sa z
vojska prepustia [
§ 22 ods. 1 písm. d)
].
(2)
Osoby, ktorým bola náhradná služba odpustená podľa ustanovenia
§ 35
, zaradia sa do zálohy, a ak už nastúpili náhradnú službu, preložia sa do zálohy dňom,
ktorý nasleduje po dni prepustenia z tejto služby.
(3)
Osoby preložené do zálohy sú až do doby, keď budú prepustené z vojska alebo keď sa
stanú vojakmi z povolania alebo v ďalšej službe, vojakmi v zálohe. Služobnú povinnosť
plnia konaním vojenských cvičení (
§ 39
) a mimoriadnej služby (
§ 46 ods. 1
,
§ 47 ods. 1
).
§ 39
Vojenské cvičenia
(1)
Vojaci, slobodníci a poddôstojníci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnom
čase 12 týždňov; vojaci v zálohe, ktorí konali základnú (náhradnú) službu kratšiu
ako tri štvrtiny tejto služby (
§ 27 ods. 2 a 3
,
§ 28 ods. 3
) sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnom čase 16 týždňov.
(2)
Generáli, dôstojníci a práporčíci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnom
čase 16 týždňov; do neho sa započítavajú vojenské cvičenia, ktoré vykonali ako príslušníci
mužstva alebo poddôstojníci.
(3)
Vojaci v zálohe sa povolávajú spravidla na štyri pravidelné cvičenia po troch alebo
štyroch týždňoch. Federálne ministerstvo obrany ustanoví počet a dĺžku jednotlivých
cvičení s ohľadom na potreby výcviku alebo zabezpečenia pripravenosti ozbrojených
síl tak, aby sa neprekročil úhrnný čas podľa odseku 1 alebo 2; môže odpustiť vojakom
v zálohe konanie cvičení, pokiaľ je vycvičených viac osôb alebo pokiaľ vzhľadom na
vykonávané zamestnanie alebo inú prípravu sú v potrebnom rozsahu vycvičení. Ak mimoriadna
alebo zvláštna služba presahuje šesť mesiacov, môže ju Federálne ministerstvo obrany
započítať ako jedno alebo dve cvičenia.
(4)
Vojaci z povolania, ako i vojaci, ktorí konali ďalšiu službu (
§ 37
), sú po preložení do zálohy povinní vojenskými cvičeniami ako príslušníci toho istého
ročníka narodenia.
(5)
Vojaci v zálohe, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, sa nepovolávajú po túto
dobu na cvičenia, sú však povinní ich vykonať po návrate zo zahraničia. Federálne
ministerstvo obrany môže týmto vojakom z dôvodov hodných osobitného zreteľa odpustiť
vykonanie všetkých alebo niektorých cvičení.
(6)
Vojakom v zálohe môže byť na ich žiadosť povolené, aby konali mimo povinných cvičení
aj cvičenia dobrovoľné. Dobrovoľné cvičenia sa nezapočítavajú do úhrnného času cvičení.
(7)
Ak sa zavádzajú nové bojové prostriedky alebo ak to vyžadujú výcvikové dôvody, môžu
byť povolaní vojaci v zálohe na výnimočné vojenské cvičenie na dobu nevyhnutnej potreby.
Povolanie vojakov v zálohe v rozsahu presahujúcom priemerný počet dvoch ročníkov narodenia
vyžaduje predchádzajúce schválenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Výnimočné cvičenie sa podľa možnosti započíta do úhrnného času cvičenia ustanoveného
v odsekoch 1, 2 a 4.
(8)
Vojakom v zálohe môže na ich žiadosť okresná vojenská správa povoliť odklad vykonania
cvičenia na iné obdobie roka, prípadne na nasledujúci rok. O odklad cvičenia môže
so súhlasom vojaka žiadať aj zamestnávateľ. Podanie žiadosti nemá odkladný účinok.
(9)
Z cvičenia sa predčasne prepustia vojaci, ktorí sa z dôvodu choroby alebo úrazu stanú
na zostávajúcu dobu neschopnými na vojenskú činnú službu, ktorí boli počas cvičenia
vzatí do väzby alebo ktorým sa počas cvičenia povolil odklad cvičenia. Doba, po ktorú
konali cvičenie, sa im započíta do úhrnného času cvičení.
§ 40
Nahrádzanie zameškanej základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia
(1)
Vojaci konajúci základnú (náhradnú) službu alebo vojenské cvičenie sú povinní plne
nahradiť službu, ktorú zameškali prekročením riadnej a osobitnej dovolenky, dovolenkou
bez nároku na peňažné náležitosti, výkonom disciplinárneho trestu väzenia, zbehnutím
alebo svojmocným odlúčením.
(2)
Nahrádzanie vojenskej činnej služby podľa odseku 1 možno odpustiť. Nemožno však odpustiť
dobu zameškanú zbehnutím a svojmocným odlúčením.
(3)
Základná (náhradná) služba alebo vojenské cvičenie zameškané chorobou, úrazom alebo
zdravotnou dovolenkou sa nenahrádza, ak choroba alebo úraz nevznikli alebo sa nezhoršili
vlastnou vinou vojaka.
§ 41
Druhy zvláštnej služby
Zvláštnou službou sa rozumie
a)
služba príslušníkov verejných ozbrojených zborov konaná v ozbrojených silách podľa
tohto zákona (
§ 46 ods. 2
) alebo podľa osobitných zákonov,
b)
služba konaná v ozbrojených silách podľa tohto zákona (
§ 46 ods. 2
) príslušníkmi verejných ochranných zborov.
§ 42
Vznik a koniec povinnosti na zvláštnu službu
(1)
Povinnosť na zvláštnu službu vzniká dňom, na ktorý znie povolanie do tejto služby,
bez ohľadu na prípadné skoršie zaradenie dotyčných osôb do vojska.
(2)
Povinnosť na zvláštnu službu sa končí prepustením z tejto služby (
§ 43
).
§ 43
Prepustenie zo zvláštnej služby
Zo zvláštnej služby budú prepustené
a)
osoby, ktoré boli povolané bez toho, že by bol pre to daný právny podklad,
b)
osoby, ktoré sa stali telesne alebo duševne nespôsobilými na zvláštnu službu,
c)
osoby, u ktorých nastali iné okolnosti spôsobujúce zánik brannej povinnosti, vynímajúc
dovŕšenie ustanoveného veku (
§ 46 ods. 4
),
d)
osoby povolané do mimoriadnej služby,
e)
osoby povolané do tejto služby v dobe mimoriadnych opatrení, len čo sa zrušia tieto
opatrenia.
§ 44
Zrušený
§ 45
Rozsah povolania
(1)
Osobnými úkonmi pre potreby ozbrojených síl sa rozumie činnosť vojakov v zálohe súvisiaca
s vyhlásením mimoriadnych opatrení.
(2)
Ak bolo nariadené akékoľvek mimoriadne opatrenie podľa tohto zákona, možno pre potreby
ozbrojených síl požadovať osobné úkony od vojakov v zálohe, ktorí môžu byť pre tento
prípad vopred určení. Títo vojaci podliehajú po dobu plnenia osobných úkonov vojenskej
disciplinárnej a súdnej právomoci.
(3)
Povolaním vojakov v zálohe do mimoriadnej služby sa zrušuje ich určenie na osobné
úkony.
(4)
Vojaci v zálohe vopred určení na osobné úkony vykonávajú namiesto vojenských cvičení
nevyhnutnú prípravu.
(5)
O povolaní na osobné úkony, o náhrade cestovného povolaných osôb, o nastúpení na
výkon osobných úkonov a o prepustení z nich platia obdobne ustanovenia o mimoriadnej
službe a vojenských cvičeniach.
§ 46
Mimoriadne opatrenia mimo doby brannej pohotovosti štátu
(1)
Ak dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou samostatnosť, celistvosť a jednotu
štátu, alebo ústavné zriadenie (doba zvýšeného ohrozenia štátu), môže prezident Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť, aby boli povolaní do mimoriadnej služby
na dobu nevyhnutnej potreby vojaci v zálohe, a to v počte nepresahujúcom počet vojakov
v zálohe siedmich najmladších ročníkov narodenia.
(2)
Okrem opatrení uvedených v odseku 1 môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť, aby
boli povolané do zvláštnej služby verejné ozbrojené zbory, ktoré vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky určila, verejné ochranné zbory, časti alebo jednotliví príslušníci
týchto zborov a jednotky zložené z týchto osôb. Osoby, ktoré v takýchto prípadoch
budú povolané, môžu byť už vopred určené. Povolané osoby podliehajú vojenskému veleniu,
stávajú sa príslušníkmi ozbrojených síl, i keď nie sú vojakmi, dňom, na ktorý sú povolané,
pri povolaní zborov, jednotiek alebo ich častí dňom, na ktorý je povolaný zbor, jednotka
alebo časť, ku ktorým náležia. Podliehajú po dobu tejto zvláštnej služby vojenskej
kázenskej a súdnej právomoci a ustanovením Trestného zákona o trestných činoch vojenských.
(3)
Po dobu trvania mimoriadnych opatrení podľa odseku 1 alebo 2 nemožno prepustiť ani
z vojenskej činnej služby ani zo zvláštnej služby osoby, ktoré v dobe vykonávania
tejto služby dovŕšili vek, keď by inak sa skončila ich branná povinnosť.
(4)
Mimoriadne opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 zrušuje prezident Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
§ 47
Mobilizácia
(1)
Mobilizáciou sa podľa tohto zákona rozumie hromadné povolanie vojakov mimo činnej
služby do mimoriadnej služby, ak toto povolanie presahuje svojím rozsahom rozsah opatrení
uvedených v
§ 46
.
(2)
Mobilizácia môže byť všeobecná alebo čiastočná; všeobecná mobilizácia sa vzťahuje
na všetkých vojakov mimo činnej služby, ktorí nie sú oslobodení od mimoriadnej služby,
ako i na celé štátne územie; čiastočná mobilizácia sa vzťahuje na časť uvedených vojakov,
prípadne na časť štátneho územia.
(3)
Mobilizáciu nariaďuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Opatrenia nariadené na vykonanie mobilizácie sa zrušujú demobilizáciou. Nariaďuje
ju prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
§ 48
Niektoré právne účinky vyhlásenia stavu brannej pohotovosti štátu
(1)
Len čo je verejne známe, že štát mobilizáciou vstúpil do stavu brannej pohotovosti,
sú vojaci, ktorí sú mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, povinní
ustanoviť sa bez osobitného povolania bez meškania na nastúpenie vojenskej činnej
služby. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže vyzvať vojakov,
ktorí z dôvodov nezávislých od ich vôle nemôžu nastúpiť vojenskú činnú službu z územia
mimo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby sa prihlásili do vojenských služieb
spojeneckého štátu, v ktorom sú alebo do ktorého sa môžu dostať, a aby pre prípad,
že im na podklade ich prihlášky bude umožnená služba v armáde spojeneckého štátu,
túto službu konali po dobu vojny. Vojaci sú povinní túto výzvu poslúchnuť.
(2)
Za brannej pohotovosti štátu sa konajú len mimoriadne a dobrovoľné odvody. Dobrovoľne
môžu však v tejto dobe vstúpiť do vojska len osoby, ktoré v čase prihlášky neboli
ešte povolané na mimoriadny odvod. Vojakom v zálohe a vo výslužbe, ktorí neboli povolaní
do vojenskej činnej služby, môže vojenská správa na ich žiadosť povoliť dobrovoľné
konanie mimoriadnej služby. Žiadosť za povolenie dobrovoľného konania mimoriadnej
služby nemožno odvolať.
§ 49
Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu
(1)
Za brannej pohotovosti štátu môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadiť mimoriadne odvody
(
§ 17 ods. 1
) osôb podliehajúcich brannej povinnosti (
§ 5
), ktoré doteraz neboli odvedené alebo boli z vojska prepustené. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na osoby uvedené v
§ 22 ods. 1 písm. e)
.
(2)
Osoby odvedené pri mimoriadnych odvodoch nastupujú mimoriadnu službu v nástupné dni,
ktoré ustanoví Federálne ministerstvo obrany, a zotrvajú v nej až do prepustenia.
Musia byť prepustené z tejto služby, len čo bol ukončený stav brannej pohotovosti
štátu. Ženy odvedené pri mimoriadnych odvodoch, ako i osoby, ktoré dobrovoľne vstúpili
do vojska iba na dobu vojny, sa prepustia dňom prepustenia z mimoriadnej služby zároveň
z vojska [
§ 22 ods. 1 písm. d)
], ak nepožiadajú o preloženie do zálohy a ak sa nezaviazali ani konať základnú službu
po skončení mimoriadnej služby.
§ 50
Oslobodenie od mimoriadnej služby
(1)
Od povinnosti nastúpiť mimoriadnu službu možno oslobodiť osoby, u ktorých je v dôležitom
záujme ozbrojených síl alebo v inom dôležitom všeobecnom záujme potrebné, aby mohli
ďalej vykonávať svoje zamestnanie. Vojaci v zálohe mladší ako 35 rokov môžu byť oslobodení
len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(2)
Zamestnávatelia môžu požiadať o oslobodenie od povinnosti mimoriadnej služby pre
svojich zamestnancov okresnú vojenskú správu, v ktorej obvode majú sídlo. Orgány štátnej
správy môžu vyžadovať oslobodenie pre občanov, pokiaľ však ide o osoby v pracovnom
alebo obdobnom pomere, až po prerokovaní s ich zamestnávateľom.
(3)
Od povinnosti na mimoriadnu službu možno oslobodiť vopred alebo až za mimoriadnych
opatrení. Oslobodenie nadobúda účinnosť, ak sa vykoná vopred, dňom vyhlásenia mimoriadnych
opatrení, ak sa vykoná až za mimoriadnych opatrení dňom, keď príslušný orgán vojenskej
správy rozhodol o oslobodení. Zamestnávatelia a orgány štátnej správy sú povinní oznámiť
zaniknutie dôvodov, pre ktoré sa oslobodenie vykonalo, okresnej vojenskej správe,
ktorá oslobodenie vykonala, a okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu oslobodenej
osoby.
(4)
Oslobodenie možno obmedziť na určitú dobu. Rozhodnutie, ktorým sa povolilo oslobodenie,
možno po zaniknutí dôvodov alebo v dôležitom záujme ozbrojených síl zrušiť.
§ 51
Ohlasovacia povinnosť a vojenská evidencia
(1)
Branci, vojaci a osoby, ktoré boli určené na zvláštnu službu a boli o tomto svojom
určení upovedomené, sú povinní bezodkladne hlásiť skutočnosť dôležité pre vojenskú
evidenciu, a to zmeny miesta trvalého a prechodného pobytu, zamestnávateľa, zamestnania,
úrazy a vážne ochorenia majúce vplyv na výkon ich brannej povinnosti a zmeny údajov
uvedených vo vojenských preukazoch orgánom vojenskej správy, na ktorých sú vedení
v evidencii.
(2)
Vojenskú evidenciu vojakov v činnej službe vedú príslušné orgány ozbrojených síl,
ostatných osôb uvedených v odseku 1 okresné vojenské správy. Spôsob vedenia vojenskej
evidencie ustanoví Federálne ministerstvo obrany všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zastupiteľské úrady vedú vojenskú evidenciu občanov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky žijúcich v zahraničí.
(3)
Orgány, ktoré vedú evidenciu obyvateľstva, spolupracujú s okresnými vojenskými správami
pri vedení vojenskej evidencie, najmä oznamujú príslušným okresným vojenským správam,
ktorí branci a vojaci mimo činnej služby sa prihlásili na trvalý pobyt alebo sa z
neho odhlásili.
(4)
Orgány činné v trestnom konaní oznamujú vzatie do väzby alebo právoplatné odsúdenie
branca alebo vojaka mimo činnej služby okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu;
nápravnovýchovné ústavy Ministerstva spravodlivosti Českej republiky a ústavy Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky oznamujú prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
(5)
Orgán poverený vedením matriky príslušný podľa miesta trvalého pobytu branca alebo
vojaka mimo činnej služby oznamuje jeho úmrtie príslušnej okresnej vojenskej správe.
Pri úmrtí vojaka v činnej službe zasiela kópiu úmrtného listu vojenskému útvaru, ktorého
bol vojak príslušníkom.
(6)
Zamestnávatelia môžu vyžadovať od svojich zamestnancov predloženie vojenského preukazu
na zistenie údajov potrebných pre ich oslobodenie (
§ 50
) a zabezpečenie ostatných úloh pre dobu mimoriadnych opatrení.
§ 52
O povolávaní
(1)
Osoby, ktoré boli povolané do vojenskej činnej služby, do zvláštnej služby, na osobné
úkony pre potreby ozbrojených síl alebo pre zistenie neschopnosti na vojenskú činnú
službu alebo nespôsobilosti na zvláštnu službu alebo na osobné úkony, sú povinné povolanie
poslúchnuť.
(2)
Povolanie sa vykonáva povolávacím rozkazom, prípadne verejnou vyhláškou; pri mobilizácii
tiež mobilizačnou výzvou. Druhy povolávacích rozkazov ustanoví Federálne ministerstvo
obrany. Povolávacie rozkazy sa doručujú poštou alebo prostredníctvom orgánov obcí
poverených výkonom štátnej správy; pri mimoriadnych opatreniach takisto prostredníctvom
vojakov v zálohe určených na osobné úkony. Ak pri povolaní na mimoriadnu službu nebude
ustanovené inak, sú povolané osoby povinné do štyroch hodín po upovedomení nastúpiť
cestu do určeného miesta.
(3)
Povolaným osobám uhradzuje štát cestovné z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia,
osobám prepusteným cestovné z miesta prepustenia do miesta budúceho trvalého pobytu;
podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
(4)
Osoby, ktoré porušia odvodnú povinnosť alebo narušia priebeh odvodného konania, neuposlúchnu
povolanie vydané na základe branného zákona orgánom vojenskej správy, úmyselne zničia,
poškodia alebo zneužijú preukaz vydaný brancovi alebo vojakovi alebo preukaz o neschopnosti
na vojenskú činnú službu, sa dopúšťajú priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu do
3000 Kčs. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí aj o osobách určených na osobné úkony
pre potreby ozbrojených síl alebo na zvláštnu službu a o osobách, u ktorých sa má
zistiť neschopnosť na vojenskú činnú službu alebo nespôsobilosť na zvláštnu službu
alebo na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl.
§ 53
Vojenské preukazy
(1)
Na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám a pre potreby vojenskej evidencie
osôb podliehajúcich služobnej povinnosti sa vydáva vojenský preukaz. Pri služobnom
styku a v prípadoch, keď to vyplýva z účelu úkonu, je vojak v činnej službe povinný
preukázať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám vojenským preukazom.
(2)
Osobám trvalo neschopným na vojenskú činnú službu sa vydáva preukaz o neschopnosti
na vojenskú činnú službu, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého
pobytu a deň prepustenia osoby z vojska.
(3)
Vojenské preukazy vydáva Federálne ministerstvo obrany. Vo vojenských preukazoch
pre osoby podliehajúce služobnej povinnosti sa uvádza meno, priezvisko, rodné číslo,
miesto trvalého pobytu vojaka, vojenská hodnosť a vojenský útvar; v preukazoch pre
vojakov v základnej (náhradnej) službe a v zálohe sa ďalej uvádzajú údaje o druhu
služobnej povinnosti, vojenskej odbornosti a iné osobitné záznamy (zdravotné a pod.).
(4)
Vojenský preukaz nemožno pripojiť ako prílohu k podaniam, odovzdať nepovolaným osobám
ani vyviezť do zahraničia. Stratu vojenského preukazu je občan povinný hlásiť vojenskej
správe bez zbytočného odkladu.
§ 54
Styk občanov s orgánmi vojenskej správy
(1)
Branci, odvedenci, vojaci na trvalej dovolenke a v zálohe predkladajú všetky podania
vo veciach svojho branného pomeru okresnej vojenskej správe miesta trvalého pobytu.
Rozhodnutia orgánov vojenskej správy a doklady sa občanom doručujú priamo, poštou
alebo prostredníctvom obecných úradov poverených výkonom štátnej správy.
(2)
Okresné vojenské správy môžu povolať občanov na rokovanie v prípade vzniku pochybností
o splnení ich brannej povinnosti.
§ 55
Cestovanie do zahraničia
V dobe mimoriadnych opatrení musia mať osoby podliehajúce brannej povinnosti na cestovanie
do zahraničia súhlas vojenskej správy.
§ 56
Vstup do cudzích vojenských služieb
(1)
Občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky smú vstúpiť do cudzích vojenských
služieb len s povolením prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Osoba,
ktorej sa udelilo toto povolenie, je po dobu, po ktorú vykonáva službu v armáde cudzieho
štátu, oslobodená od plnenia brannej povinnosti v ozbrojených silách Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky. Po skončení výkonu tejto služby podlieha brannej povinnosti
zodpovedajúcej jej veku.
(2)
Povolenie udelené podľa odseku 1 môže prezident Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky kedykoľvek odvolať. Stráca platnosť aj vtedy, ak sa ocitne štát, do vojenských
služieb ktorého občan vstúpil, vo vojnovom stave s Českou a Slovenskou Federatívnou
Republikou alebo so štátom, ktorý je spojencom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Podrobnosti ustanoví vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
§ 57 až 74
Zrušené
§ 75
Vykonávacie predpisy
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydá vykonávacie predpisy k tomuto
zákonu nariadením, ktoré môže vyhradiť bližšiu úpravu niektorých vecí vo svojich medziach
služobným predpisom Federálneho ministerstva obrany.
§ 76
Kompetencia
(1)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú inak, sú na vydávanie
rozhodnutí a opatrení podľa tohto zákona príslušné v prvom stupni okresné (a im na
roveň postavené) vojenské správy a príslušné územné orgány štátnej správy, v druhom
stupni orgány nadriadené okresným vojenským správam a príslušné územné orgány štátnej
správy.
4
)
Sídla územných vojenských správnych orgánov a obvody ich pôsobnosti ustanoví Federálne
ministerstvo obrany. Príslušnosť vojenských útvarov vo veciach vojakov v činnej službe
upraví Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra služobnými predpismi.
(2)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú odchýlky od všeobecných
predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.
(3)
Súdy, prokuratúra a orgány štátnej správy sú v medziach svojej pôsobnosti povinné
spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona a predpisov vydaných podľa neho.
(4)
Útvary Polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky sú v medziach
svojej pôsobnosti povinné vyhovieť priamym dožiadaniam okresných vojenských správ
v prípadoch, keď je nebezpečenstvo v meškaní, najmä vo veciach týkajúcich sa zisťovania
pobytu osôb, ktoré sa neustanovili na zápis alebo na odvod, vojakov mimo činnej služby,
ktorí sa neprihlásili na pobyt, a vojakov, ktorí nenastúpili vojenskú činnú službu.
§ 77
Oslobodenie od poplatkov
Podania, zápisnice a vysvedčenia potrebné na vykonanie tohto zákona alebo predpisov
podľa neho vydaných sú oslobodené od poplatkov a dávok.
§ 78 až 81
Zrušené
§ 82
Započítanie vojenskej služby vykonanej v niektorých ozbrojených zboroch
(1)
Na odvody vykonané na Slovensku v dobe od 15. marca 1939 do 28. augusta 1944 sa hľadí,
ako keby boli vykonané podľa doterajšieho branného zákona.
(2)
Služba vykonaná v brannej moci tzv. Slovenského štátu v dobe od 15. marca 1939 do
28. augusta 1944 sa započítava do celkovej doby základnej (náhradnej) služby podľa
tohto zákona.
(3)
Krajanom, ktorí sa navrátili do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa započítava
do celkovej doby základnej (náhradnej) služby podľa tohto zákona doba vojenskej služby,
ktorú vykonali v spojeneckých armádach. O započítaní vojenskej služby vykonanej v
iných armádach rozhoduje Federálne ministerstvo obrany v dohode s Federálnym ministerstvom
zahraničných vecí.
(4)
Doterajšie predpisy upravujúce započítanie vojenskej služby vykonanej v česko-slovenskej
armáde v zahraničí, v spojeneckej armáde, v prvej česko-slovenskej armáde na Slovensku
alebo v partizánskej jednotke zostávajú nedotknuté. Pokiaľ nejde o vojakov z povolania,
hodnotí sa vojenská služba všetkých týchto druhov ako mimoriadna služba podľa tohto
zákona.
(5)
Vojenská služba vykonaná v spojeneckej armáde na podklade výzvy podľa ustanovenia
§ 48 ods. 1 druhej vety
sa započítava ako mimoriadna služba konaná podľa ustanovení tohto zákona.
(6)
Federálne ministerstvo obrany môže v dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných
vecí osobám, ktoré nadobudli štátne občianstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
započítať do celkovej doby základnej (náhradnej) služby dobu vojenskej služby, ktorú
vykonali v cudzích armádach.
§ 83
Výklad niektorých pojmov
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, rozumejú sa tam, kde sa hovorí o „generáloch“,
muži i ženy, o „dôstojníkoch, práporčíkoch, poddôstojníkoch, vojakoch, vojakoch v
zálohe a dobrovoľníkoch“ aj „dôstojníčky, práporčíčky, poddôstojníčky, vojačky, vojačky
v zálohe a dobrovoľníčky“ a výrazom „mužstvo“ sa rozumejú muži aj ženy.
§ 84
Pomer k doterajším predpisom
(1)
Zrušujú sa všetky doterajšie predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona,
najmä
1.
branný zákon Československej republiky z 19. marca 1920 č. 193 Zb. v znení neskorších
predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
2.
zákon z 8. apríla 1927 č. 53 Zb. o ročnom kontingente brancov, o náhradnej zálohe
a o niektorých zmenách branného zákona,
3.
vládne nariadenie z 15. apríla 1932 č. 52 Zb., ktorým sa poskytujú úľavy vo vykonávaní
brannej povinnosti príslušníkom československým trvale usadeným v mimoeurópskych krajinách,
4.
zákon z 11. mája 1932 č. 66 Zb. o dĺžke prezenčnej služby a o niektorých zmenách
branného zákona a zákona z 8. apríla 1927 č. 53 Zb.,
5.
vládne nariadenie z 28. apríla 1933 č. 71 Zb. o odklade prezenčnej služby,
6.
zákon z 19. decembra 1934 č. 267 Zb. o dĺžke prezenčnej služby,
7.
zákon z 3. marca 1937 č. 26 Zb., ktorým sa mení § 3 zákona z 11. mája 1932 č. 66
Zb.,
8.
zákon
č. 14/1946 Zb.
,
9.
ustanovenie § 401 b) zákona č. 119/1873 r. z.,
10.
ustanovenie § 509 ods. 2 zák. čl. XXXIII/1896,
11.
ustanovenia článku I zákona z 1. júla
1947 č. 130 Zb.
, ktorým sa menia ustanovenia branného zákona o povoľovaní sobášov osôb podliehajúcich
brannej povinnosti a s tým súvisiace ustanovenia zákona o vyživovacom príspevku.
(2)
Zákon zo 7. apríla
1948 č. 85 Zb.
, ktorým sa na prechodnú dobu vylučuje preloženie do zálohy (prepustenie zo zväzku
česko-slovenskej brannej moci) niektorých kategórií dôstojníkov z povolania, stratil
účinnosť 31. decembrom 1952.
§ 85
Účinnosť a vykonanie zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1949; vykonajú ho ministri obrany a vnútra
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v dohode so zúčastnenými členmi vlády Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Ústava Československej socialistickej republiky č.
100/1960 Zb.
z 11. júla 1960 nadobudla účinnosť 11. júlom 1960, ústavný zákon č.
101/1990 Zb.
z 20. apríla 1990 nadobudol účinnosť 20. aprílom 1990, ústavný zákon č.
143/1968 Zb.
z 27. októbra 1968 o československej federácii nadobudol účinnosť 1. januárom 1969,
ústavný zákon č.
125/1970 Zb.
z 20. decembra 1970, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č.
143/1968 Zb.
o československej federácii, nadobudol účinnosť 22. decembra 1970, ústavný zákon
č.
126/1970 Zb.
z 20. decembra 1970 o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele
ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, nadobudol účinnosť
1. januárom 1971, Trestný zákon č.
86/1950 Zb.
z 12. júla 1950 nadobudol účinnosť 1. augustom 1950, Trestný zákon správny č.
88/1950 Zb.
z 12. júla 1950 nadobudol účinnosť 1. augustom 1950, zákon č.
19/1958 Zb.
zo 16. apríla 1958, ktorým sa mení a doplňuje branný zákon č.
92/1949 Zb.
, nadobudol účinnosť 2. májom 1958, Trestný zákon č.
140/1961 Zb.
z 29. novembra 1961 nadobudol účinnosť 1. januárom 1962, zákon č.
100/1970 Zb.
zo 17. novembra 1970 o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti nadobudol
účinnosť 1. januárom 1971, zákon č.
40/1974 Zb.
z 24. apríla 1974 o Zbore národnej bezpečnosti nadobudol účinnosť 1. júlom 1974,
zákon č.
64/1978 Zb.
z 21. júna 1978, ktorým sa mení a dopĺňa
branný zákon
, nadobudol účinnosť 1. januárom 1979, zákon č.
72/1990 Zb.
zo 14. marca 1990, ktorým sa mení a dopĺňa
branný zákon
, nadobudol účinnosť 14. marcom 1990, zákon č.
227/1991 Zb.
z 15. mája 1991, ktorým sa mení a dopĺňa
branný zákon
, nadobudol účinnosť 24. júnom 1991 a zákon č.
164/1992 Zb.
z 10. marca 1992, ktorým sa mení a dopĺňa
branný zákon
, nadobudol účinnosť 15. aprílom 1992.