Zákon 32/1950 Z. z. o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1950.

§ 1.

Nárok na dovolenku.

(1)

Zamestnancovi, pracovný pomer ktorého u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom

podniku trval nepretržite aspoň 11 mesiacov (čakacia doba), prislúcha za rok 1950

(v ďalšom „kalendárny rok“) platená dovolenka na zotavenie, ak v ňom konal práce aspoň

po 75 dní.

(2)

U zamestnanca mladšieho 26 rokov, ktorý v kalendárnom roku úspešne skončil návštevu

školy a po prvý raz vstúpil do pracovného pomeru, je čakacia doba 5 mesiacov.

(3)

Prerušenie pracovného pomeru kratšie 6 týždňov, ku ktorému došlo so súhlasom zamestnávateľa,

zastavuje, ale nepretrhuje, čakaciu dobu, avšak len pokiaľ zamestnanec v tom čase

nebol zamestnaný u iného zamestnávateľa.

§ 2.

(1)

Základná výmera dovolenky je 2 kalendárne týždne v kalendárnom roku.

(2)

Základná výmera dovolenky sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň zamestnancom

a)

mladším 18 rokov,

b)

starším 50 rokov, pokiaľ sa im dovolenka nepredlžuje podľa písm. c) alebo odseku

3,

c)

ktorí po dosiahnutí 18. roku veku boli v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa

alebo v tom istom podniku, poprípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine

povolania, dlhšie než 5 rokov.

(3)

Dovolenka podľa odseku 1 sa predlžuje o dva kalendárne týždne zamestnancom, ktorí

po dosiahnutí 18. roku veku boli v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa alebo

v tom istom podniku, poprípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania,

dlhšie než 15 rokov.

(4)

Zamestnancom v baníctve, ktorí pracovali v posledných 9 mesiacoch bezprostredne predchádzajúcich

nástupu dovolenky alebo jej časti pod zemou aspoň tri štvrtiny pracovného času, predlžuje

sa dovolenka o ďalší kalendárny týždeň.

(5)

Pokiaľ dĺžka dovolenky závisí od zamestnancovho veku alebo od dĺžky jeho pracovného

pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. mája kalendárneho roku.

§ 3.

Do času rozhodného pre predĺženie dovolenky podľa

§ 2 ods. 2 a 3

sa započítava čas, po ktorý zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože konal službu

v československej brannej moci alebo vo spojeneckej armáde, a čas, po ktorý nemohol

byť za doby neslobody zamestnaný pre národnostný, rasový alebo politický útlak. Vláda

môže po vypočutí jednotnej odborovej organizácie nariadením určiť ďalší čas, ktorý

sa započítava do času rozhodného pre predĺženie dovolenky, hoci zamestnanec nebol

v pracovnom pomere.

§ 4.

(1)

Ak nemohol zamestnanec v kalendárnom roku robiť práce po viac než 75 pracovných dní

pre dôležitú príčinu týkajúcu sa jeho osoby, ktorú nespôsobil úmyselne alebo hrubou

nedbanlivosťou, najmä pre nemoc, úraz alebo vojenskú službu, kráti sa mu dovolenka

za každých ďalších 25 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.

(2)

Za každý pracovný deň (smenu), ktorý zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (odsek

1), je zamestnávateľ povinný skrátiť mu dovolenku o dva dni. Ak zamešká zamestnanec

pracovné dni po vyčerpaní dovolenky, je zamestnávateľ povinný skrátiť mu rovnakým

spôsobom dovolenku v budúcom roku. Zameškané pracovné časy, ktoré sú kratšie než celý

pracovný deň, sa spočítajú.

(3)

Zamestnávateľ odpočíta od dovolenky pomernú časť dovolenky (

§ 9 ods. 5

), ktorú už iný zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárny rok poskytol alebo za ktorú

mu poskytol peňažnú náhradu.

(4)

U zamestnancov povinných návštevou základnej odbornej školy má zameškanie vyučovania

na tejto škole rovnaké následky ako zameškanie pracovného času.

(5)

Krátenie podľa odsekov 2 a 4 vykoná zamestnávateľ (

§ 18 ods. 2

) po vypočutí zamestnanca a po prejednaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov.

§ 5.

(1)

Do dovolenky sa započíta účasť na osobitnej liečebnej starostlivosti podľa ustanovení

§ 29 ods. 1 a 2 zákona o národnom poistení

alebo na opatreniach preventívnej starostlivosti podľa ustanovení

§ 95 ods. 1 písm. b)

a

e) toho istého zákona

, s výnimkou prípadov, v ktorých je zamestnanec práce neschopný a prípadov postavených

im na roveň. Ústredná národná poisťovňa, povoľujúc osobitnú liečebnú starostlivosť,

rozhodne, či sa zamestnanec po čas tejto liečebnej starostlivosti považuje za práce

neschopného alebo či ide o prípad postavený tomu na roveň.

(2)

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže po vypočutí jednotnej odborovej

organizácie vyhláškou v Úradnom liste určiť podrobnosti na vykonanie odseku 1.

§ 6.

Požitky po čas dovolenky.

(1)

Zamestnancovi prislúchajú za čas dovolenky všetky peňažné požitky ako keby pracoval,

okrem náhrady hotových výdavkov. Pritom sa za základ výpočtu peňažných požitkov berie

u zamestnanca s premenlivými požitkami priemerný týždenný zárobok za posledných 6

mesiacov pred nastúpením dovolenky, a ak ide o zamestnanca v poľnohospodárstve a lesníctve,

za posledných 12 mesiacov. Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže vyhláškou

v Úradnom liste ustanoviť, akým spôsobom sa určia požitky po čas dovolenky u zamestnancov,

ktorým sa požitky vyplácajú v iných než obvyklých mzdových obdobiach alebo u ktorých

požitky nie sú len odmenou za vykonanú prácu.

(2)

Po čas dovolenky prislúchajú zamestnancovi aj všetky naturálne požitky, pokiaľ ich

môže užívať. Za stravu a iné naturálne požitky s výnimkou bytu, svetla a kúrenia,

pokiaľ tieto požitky nemôže užívať, prislúcha mu náhrada v peniazoch. Výška tejto

náhrady sa určí podľa predpisov vydaných na účely národného poistenia.

(3)

Peňažné požitky a náhrada naturálnych požitkov za čas dovolenky sú sročné v obvyklých

výplatných dňoch. Ak však požiada o to zamestnanec, musia byť tieto požitky vyplatené

pri nastúpení dovolenky. Pritom sa však daň zo mzdy sráža podľa obvyklých výplatných

období.

§ 7.

Nastúpenie dovolenky.

(1)

Nastúpenie dovolenky určuje so zreteľom na jednotný hospodársky plán zamestnávateľ

po prerokovaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov. Pritom prihliada v medziach

prevádzkových potrieb závodu aj na oprávnené požiadavky zamestnancov. Dovolenka vo

vedľajšom zamestnaní sa má podľa možnosti poskytnúť zároveň s dovolenkou v hlavnom

zamestnaní. Zamestnávateľ oznámi zamestnancovi deň nastúpenia dovolenky zpravidla

aspoň 14 dní vopred.

(2)

Ak je to v záujme plnenia jednotného hospodárskeho plánu, môže Ministerstvo práce

a sociálnej starostlivosti po dohode so zúčastnenými ministerstvami a po vypočutí

jednotnej odborovej organizácie ustanoviť vyhláškou v Úradnom liste, že niektorí zamestnanci

sú povinní vyčerpať časť svojej dovolenky v zimnom období.

(3)

Zamestnancovi možno poskytnúť dovolenku alebo jej časť za kalendárny rok aj po jeho

uplynutí, ak o to požiada alebo ak nemohol ju vyčerpať z dôvodov naliehavej potreby

prevádzky závodu alebo pre niektorú z príčin uvedených v

§ 4 ods. 1

. V takých prípadoch však musí zamestnanec nastúpiť dovolenku tak, aby skončila najneskoršie

31. marca budúceho roku; inak stráca nárok na dovolenku bez ujmy prípadného nároku

na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku (

§ 11

).

§ 8.

Hromadná závodná dovolenka.

(1)

Hromadná závodná dovolenka je prípustná len, ak je z prevádzkových dôvodov potrebná

a slučiteľná s verejným záujmom, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží plnenie jednotného

hospodárskeho plánu. Hromadná závodná dovolenka nesmie trvať dlhšie než 14 dní.

(2)

Ak sa udelí v závode hromadná závodná dovolenka, majú zamestnanci, ktorým v čase

tejto dovolenky neprislúcha buď vôbec nárok na dovolenku alebo ktorým prislúcha nárok

na dovolenku kratšiu, než je hromadná závodná dovolenka, po celý čas jej trvania nárok

na všetky požitky podľa ustanovení

§ 6

, i keď nemôžu byť po čas hromadnej závodnej dovolenky primerane zamestnaní. Ak nadobudnú

títo zamestnanci dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku alebo nárok na dlhšiu

dovolenku, započíta sa im do nej čas hromadnej závodnej dovolenky, po ktorý boli platení

a nepracovali. Inak sú títo zamestnanci povinní konať na zamestnávateľov príkaz bezplatne

náhradné práce po čas, rovnajúci sa pracovnému času, za ktorý dostali požitky podľa

ustanovenia prvej vety v čase hromadnej závodnej dovolenky.

§ 9.

Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenku.

(1)

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenky predčasne zrušený zamestnancom bez

dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom,

stráca zamestnanec nárok na dovolenku.

(2)

Ak bol pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky, avšak pred uplynutím kalendárneho roku,

predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého

dôvodu zavineného zamestnancom, je zamestnávateľ povinný od zamestnanca požadovať

peňažnú náhradu za dovolenku, poprípade za jej časť, ktorú pred zrušením pracovného

pomeru vyčerpal. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť si príslušnú sumu pri poslednej

výplate zamestnancových požitkov.

(3)

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru pred nastúpením dovolenky prislúcha

zamestnancovi jej pomerná časť, ak sú u neho splnené podmienky pre vznik nároku na

ňu; pritom platia ustanovenia o obmedzení dovolenky.

(4)

Za dni, ktoré zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (

§ 4 ods. 2

a

4

) po vyčerpaní dovolenky v kalendárnom roku, avšak pred skončením pracovného pomeru,

je zamestnávateľ povinný požadovať od zamestnanca dvojnásobok peňažných požitkov pripadajúcich

na 1 deň poskytnutej dovolenky. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety platí obdobne.

(5)

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru po vyčerpaní dovolenky, avšak pred

uplynutím kalendárneho roku, je zamestnávateľ oprávnený od zamestnanca požadovať peňažnú

náhradu za pomernú časť dovolenky, pripadajúcej na ostávajúcu časť roka, pokiaľ nejde

o prípady uvedené v

§ 12 ods. 1

. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety platí obdobne.

(6)

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že sa poskytne za každý mesiac trvania pracovného

pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky.

§ 10.

Zamestnanci poľnohospodárski a lesní, ktorí nekonajú nepretržite prácu.

Zamestnancom poľnohospodárskym a lesným, ktorí za trvania pracovného pomeru nekonajú

prácu nepretržite, prislúcha dovolenka podľa ustanovení

§ 2

, ak v kalendárnom roku pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku

viac než 150 dní; inak im prislúcha pomerná časť dovolenky vo výmere jednej dvanástiny

za každých 25 dní konanej práce. Čas rozhodný pre predĺženie dovolenky podľa

§ 2

sa zistí súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval aspoň 150 dní.

§ 11.

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku.

(1)

Poskytovanie peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku je okrem prípadov uvedených

v odseku 2 alebo 3 neprípustné.

(2)

Ak nemohol zamestnanec vyčerpať dovolenku alebo jej časť do 31. marca budúceho roku

z príčin uvedených v

§ 4 ods. 1

alebo z príkazu zamestnávateľa odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok

na peňažnú náhradu za dovolenku alebo jej nevyčerpanú časť.

(3)

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť prislúcha zamestnancovi tiež,

ak ju nemohol vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru.

(4)

Peňažná náhrada za dovolenku sa rovná peňažným požitkom zodpovedajúcim času dovolenky,

okrem náhrady hotových výdavkov a odmeny za prácu nad čas, a peňažnej náhrade za naturálne

požitky (

§ 6 ods. 1 a 2

).

(5)

Peňažná náhrada za dovolenku sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení a je oslobodená od dane zo mzdy.

§ 12.

Dovolenka v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, pri pridelení na výkon naliehavých

prác a pri účasti na pracovných brigádach.

(1)

Zamestnancom, s ktorými bol pracovný pomer po 1. januári 1947 bez ich zavinenia rozviazaný

podľa predpisov o hospodárnom zamestnávaní pracujúcich, o uvoľnení postrádateľných

zamestnancov alebo o návrate odborne vyškolených zamestnancov do ich povolania, započíta

sa do času rozhodného pre vznik nároku na dovolenku (

§ 1

) a pre predĺženie dovolenky (

§ 2

) v novom zamestnaní trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov po dokončení

18. roku veku. To isté platí pre zamestnancov, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne

prešli z administratívneho zamestnania do zamestnania výrobného alebo zo zamestnania

výrobného do iného výrobného zamestnania dôležitejšieho pre splnenie jednotného hospodárskeho

plánu, pokiaľ ich za také vyhlási Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou

v Úradnom liste. Ustanovenie vety prvej platí i pre zamestnancov, ktorí zmenili zamestnanie

v dôsledku reorganizácie podniku alebo po skončení okupácie z dôvodov verejného záujmu

alebo na doporučenie úradného lekára.

(2)

Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú voči svojmu doterajšiemu zamestnávateľovi nárok

na pomernú časť dovolenky, ak boli v kalendárnom roku zamestnaní u toho istého zamestnávateľa

alebo v tom istom podniku aspoň 2 mesiace a ak nemali v tomto roku plnú dovolenku.

Zamestnancovi prislúcha pomerná časť dovolenky, i keď mu podľa ustanovení

§ 1

nevznikol nárok na dovolenku.

(3)

Ak nemal zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, v kalendárnom roku v doterajšom

pracovnom pomere plnú dovolenku alebo ak mal dovolenku kratšiu než mu prislúcha v

novom pracovnom pomere, má voči novému zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne pre dovolenku zamestnancov pridelených

podľa príslušných predpisov na výkon naliehavých prác a pre účastníkov pracovných

brigád, pokiaľ trvajú dlhšie než 2 mesiace.

§ 13.

Zamestnanci pri sezónnych alebo kampaňových prácach.

(1)

Zamestnancom prijatým na sezónne alebo kampaňové práce prislúcha pri skončení pracovného

pomeru miesto dovolenky za každých 25 dní konanej práce peňažná náhrada vo výške jednej

dvanástiny požitkov, ktoré by im prislúchaly po čas dovolenky určenej podľa

§ 2

, keby u nich boly splnené podmienky pre vznik nároku na dovolenku (

§ 1

).

(2)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 14.

Zamestnanci v stavebníctve.

Pre dovolenku zamestnancov v stavebníctve a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich

platia ustanovenia

časti I tohto zákona

. Vláda však môže nariadením ustanoviť pre niektoré skupiny zamestnancov odchylnú

úpravu poskytovania dovolenky. Podrobnosti upraví Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a po vypočutí jednotnej odborovej organizácie

vyhláškou v Úradnom liste.

§ 15.

(1)

Domáckym robotníkom a domáckym živnostníkom, ktorí nezamestnávajú cudzie pracovné

sily, prislúcha miesto dovolenky peňažná náhrada, a to

za dovolenku 2 kalendárnych týždňov 4 %,

za dovolenku 3 kalendárnych týždňov 6 %,

za dovolenku 4 kalendárnych týždňov 8 %

pracovnej odmeny dosiahnutej v kalendárnom roku. Pre určenie dĺžky dovolenky platia

obdobne ustanovenia

§§ 2 a 3

. Náhrada neprislúcha, ak skončilo zamestnanie z viny domáckeho robotníka alebo domáckeho

živnostníka. Peňažná náhrada je sročná dňa 31. decembra alebo pri skončení zamestnania;

na žiadosť domáckeho robotníka alebo domáckeho živnostníka sa však na ňu poskytne

preddavok zodpovedajúci dosiahnutej pracovnej odmene.

(2)

Pracovnou odmenou podľa odseku 1 sa rozumie hrubá odmena bez príplatkov za hotové

výdavky.

(3)

Podnikatelia domáckej práce sú povinní nahradiť sprostredkovateľom domáckej práce

sumy, ktoré títo vyplatia domáckym robotníkom alebo domáckym živnostníkom podľa ustanovení

odseku 1.

(4)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 16.

(1)

Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch a pracovnom pomere platia obdobne o učňoch

a učebnom pomere.

(2)

Dĺžka dovolenky baníckych učňov je 4 kalendárne týždne v roku; pre týchto učňov neplatia

ustanovenia

§ 2

.

§ 17.

U zamestnancov, ktorých pracovný pomer trvá po dosiahnutí 18. roku veku u toho istého

zamestnávateľa alebo v tom istom podniku na území obsadenom v roku 1938 cudzou brannou

mocou aspoň od 1. mája 1946, sa čas trvania pracovného pomeru rozhodný pre nárok na

dovolenku v dĺžke 3 kalendárnych týždňov [

§ 2 ods. 2 písm. c)

] skracuje na 4 roky.

§ 18.

(1)

Dohovory odporujúce tomuto zákonu alebo predpisom vydaným podľa neho sú neplatné,

a to i keď boly uzavreté pred jeho účinnosťou.

(2)

Platená dovolenka na zotavenie smie byť poskytovaná len, ak sú splnené predpoklady

ustanovené týmto zákonom, a nesmie presahovať výmeru vyplývajúcu z jeho ustanovení.

Za splnenie ustanovenia vety prvej sú zamestnávatelia osobne zodpovední. Konania a

opomenutia odporujúce ustanoveniu prvej vety sa trescú podľa ustanovení

§ 17 zákona č. 244/1948 Sb.

, o štátnej mzdovej politike.

§ 19.

(1)

Tento zákon sa nevzťahuje na úpravu platenej dovolenky na zotavenie vojenských osôb

z povolania.

(2)

Dovolenku príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti upraví Ministerstvo vnútra, dovolenku

príslušníkov Sboru väzenskej stráže Ministerstvo spravodlivosti, a to po dohode s

Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti.

§ 20.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1950; vykonajú ho ministri práce a sociálnej

starostlivosti, vnútra a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.