ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov

326

ÚSTAVNÝ ZÁKON

zo 16. júla 1991,

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení

neskorších predpisov

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto

ústavnom zákone

Čl. I

Ústavný zákon č.

100/1960 Zb.

Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov sa

mení a dopĺňa takto

1.

Čl. 97 znie

„Čl. 97

Súdy a prokuratúra chránia štát, jeho ústavné zriadenie i práva a oprávnené záujmy

fyzických a právnických osôb.“.

2.

Čl. 98 ods. 1, 2, 3 a 4 znejú

„Čl. 98

(1)

Súdnictvo vykonávajú nezávislé súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej

republiky a Slovenskej republiky.

(2)

Súdmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej

pohotovosti štátu tiež vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

(3)

Sídlo Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví zákon

Federálneho zhromaždenia.

(4)

Súdmi Českej republiky a Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky,

Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy a okresné súdy (ďalej len „súdy republík“).“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

3.

Čl. 99 znie

„Čl. 99

(1)

Najvyšším súdnym orgánom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Najvyšší

súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sleduje právoplatné rozhodnutia

najvyšších súdov republík a vojenských súdov a zabezpečuje zákonnosť a jednotnosť

rozhodovania medzi republikami a vojenskými súdmi tým, že

a)

rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov

v prípadoch ustanovených zákonom,

b)

rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam najvyšších súdov

republík a všetkých vojenských súdov, proti rozhodnutiam senátov vojenského kolégia

Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval

o riadnom opravnom prostriedku, a ďalej proti rozhodnutiam iných orgánov činných v

trestnom konaní vo vojenských veciach v prípadoch ustanovených zákonom,

c)

zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov s federálnou pôsobnosťou,

d)

rozhoduje v iných zákonom ustanovených prípadoch.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ďalej

a)

preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, ak neustanovuje zákon inak,

b)

rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo

orgánmi štátnej správy druhej republiky a spory o právomoc medzi súdmi a federálnymi

orgánmi štátnej správy; rozhoduje spory o príslušnosť medzi súdmi a medzi súdmi a

štátnymi notárstvami a určuje ich príslušnosť v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní

pred súdmi a štátnymi notárstvami,

c)

rozhoduje o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí cudzozemských súdov na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva.

(3)

V Českej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej republiky, v Slovenskej

republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší

súd republiky dbá o zjednocujúci výklad a zjednocujúce používanie zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov ostatnými súdmi republiky.“.

4.

V čl. 100 ods. 1 sa slová „sudcovia z ľudu“ nahrádzajú slovom „prísediaci“ a vypúšťajú

sa slová „z povolania“.

5.

V čl. 100 ods. 2 sa vypúšťajú slová „z povolania“; slová „sudcovia z ľudu“ sa nahrádzajú

slovom „prísediaci“.

6.

Čl. 101 znie

„Čl. 101

(1)

Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva prezident

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládou Českej republiky a s vládou

Slovenskej republiky spravidla v rovnakom počte z občanov Českej republiky a z občanov

Slovenskej republiky. Vymenovanie za sudcu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nadobúda účinnosť schválením oboma snemovňami Federálneho zhromaždenia.

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva na návrh vlády Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky zo sudcov tohto súdu; ak za predsedu vymenoval

občana Českej republiky, vymenuje za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo

naopak.

(2)

Sudcov vojenských súdov vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(3)

Sudcov najvyššieho súdu republiky a ostatných súdov republík vymenúva predsedníctvo

príslušnej národnej rady na návrh vlády príslušnej republiky.

(4)

Sudcovia a prísediaci môžu byť odvolaní, prípadne zbavení svojej funkcie len z dôvodov

a spôsobom ustanovenými zákonom. Pre porušenie svojich povinností môžu byť sudcovia

odvolaní len na základe právoplatného rozhodnutia kárneho súdu.

(5)

Podmienky pre výkon funkcie sudcu a prísediaceho, včítane znenia sľubu, ktorého zloženie

je predpokladom výkonu funkcie, ustanoví a voľbu prísediacich vojenských súdov upraví

zákon Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia upraví tiež dôvody

odvolania a podmienky iného zániku funkcie sudcu a funkcie prísediaceho vojenských

súdov. Voľbu a odvolanie a podmienky iného zániku funkcie prísediacich okresných a

krajských súdov upravia zákony národných rád.“.

7.

Čl. 102 znie

„Čl. 102

(1)

Sudcovia a prísediaci sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine

zákonom.

(2)

Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie

preruší a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu

je preň i pre ostatné všeobecné súdy záväzný.

(3)

Sudcovia a prísediaci sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia, sú povinní rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo.“.

8.

Čl. 103 sa zrušuje.

9.

V čl. 104 ods. 1 sa vypúšťa slovo „súdy“.

10.

V čl. 106a ods. 1 sa vypúšťajú slová "Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky a“ a v odseku 2 slová „najvyššieho súdu republiky a“.

Čl. II

Zrušuje sa čl. III ústavného zákona č. 376/1990 Zb., ktorým sa mení Ústava Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Ústavný zákon č.

155/1969 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava Ústavy, sa mení takto

V § 3 sa vypúšťa odsek 2; doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

Čl. IV

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991.

Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.