Nariadenie ministra spravodlivosti 324/1948 Z. z. ktorým sa vydávajú podrobné predpisy o odbornej justičnej skúške.

§ 1.

Predmety odbornej justičnej skúšky (ďalej len „skúška“) sú

a)

politická náuka (marxizmus-leninizmus),

b)

ústavné právo a základy práva správneho a finančného,

c)

súkromné právo,

d)

civilné právo procesné,

e)

trestné právo hmotné a procesné.

§ 2.

(1)

Komisia pre odborné justičné skúšky (ďalej len „komisia“) sa skladá z predsedu, dvoch

námestníkov a z potrebného počtu ďalších členov, vymenovaných pre jednotlivé predmety

skúšky z radov pracujúcich občanov, ktorí vykazujú osobitné odborné vedomosti z odboru

niektorého skúšobného predmetu, hlavne zo sudcov z povolania, konceptných pragmatikálnych

úradníkov, úradov verejnej obžaloby, úradníkov právnej služby Ministerstva (Povereníctva)

spravodlivosti, úradníkov právnej služby finančných prokuratúr, advokátov a notárov

(verejných notárov).

(2)

Predsedu komisie a jeho námestníkov vymenúva minister spravodlivosti buď zo sudcov

z povolania, alebo z konceptných pragmatikálnych úradníkov úradov verejnej obžaloby

alebo z úradníkov právnej služby Ministerstva (Povereníctva) spravodlivosti, ktorí

sú spôsobilí na sudcovský úrad.

(3)

Členov komisie z radov úradníkov právnej služby finančných prokuratúr vymenúva minister

spravodlivosti po dohode s ministrom financií, členov z radov advokátov a notárov

(verejných notárov) po vypočutí Ústredného sdruženia advokátov, po prípade notárskych

(verejnonotárskych) komôr.

(4)

V prípade potreby môže minister spravodlivosti vymenovať ďalších členov komisie aj

pre zvyšok funkčného obdobia.

(5)

Členovia komisie vykonávajú svoju funkciu v komisii aj po uplynutí trojročného funkčného

obdobia, pokiaľ nedôjde k menovaniu členov komisie na ďalšie funkčné obdobie.

§ 3.

(1)

Päťčlenný skúšobný senát sostavuje predseda komisie z členov komisie. Predseda má

na starosti, aby pre každý skúšobný predmet [§ 1, písm. a) až e)] bol v senáte člen

komisie pre tento predmet vymenovaný a aby v senáte bol podľa možnosti jeden prísediaci

z radov advokátov (úradníkov právnej služby finančných prokuratúr) a jeden z radov

notárov (verejných notárov). Predsedom senátu musí byť sudca z povolania alebo konceptný

pragmatikálny úradník úradu verejnej obžaloby alebo úradník právnej služby Ministerstva

(Povereníctva) spravodlivosti, ktorý je spôsobilý na sudcovský úrad.

(2)

Pri ústnej skúške skúšajú jednotlivé predmety členovia senátu, ktorí sú pre tieto

vymenovaní. Predseda senátu môže dávať otázky aj z iného predmetu, ostatní členovia

senátu len s jeho súhlasom.

(3)

Hlasovanie v skúšobnom senáte vedie predseda. Skúšobný senát rozhoduje prostou väčšinou

hlasov, ak sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

§ 4.

(1)

Skúšky sa konajú každoročne v pravidelných obdobiach, a to v mesiacoch január, apríl,

júl a október.

(2)

Predseda komisie môže z dôvodov zreteľa hodných určiť termín skúšky aj mimo pravidelného

obdobia, hlavne keď kandidát, pripustený na skúšku v pravidelnom období, sa nemohol

na ňu dostaviť pre nemoc alebo inú nepredvídanú a neodvratnú prekážku.

(3)

Kandidát, ktorý žiadosť o pripustení na skúšku odvolal po uplynutí lehoty, ustanovenej

v § 5, ods. 1, alebo ktorý sa na skúšku nedostavil bez riadneho ospravediteľného dôvodu,

môže byť znova pripustený na skúšku najskôr v nasledujúcom pravidelnom období.

§ 5.

(1)

Žiadosť na pripustenie na skúšku sa podáva na služobnom úrade žiadateľa, po prípade

na príslušnom krajskom sdružení advokátov alebo na príslušnej notárskej (verejnonotárskej)

komore (podacie miesto), a to najneskôr jeden mesiac pred začiatkom pravidelného obdobia.

(2)

Keď žiadateľ preukáže vedľa právnej praxe, ktorú koná v čase podania žiadosti, ešte

inú právnu prax, ktorá sa podľa § 2, ods. 2 zákona započítava do právnej praxe, predpísanej

pre pripustenie na skúšku, alebo keď mu bol podľa § 2, ods. 3, poslednej vety zákona

započítaný do predpísanej právnej praxe čas, v ktorom právna prax konaná nebola, pripojí

o tom k žiadosti potrebný doklad.

(3)

Podacie miesto predloží žiadosť bezodkladne predsedovi komisie na rozhodnutie. Služobný

úrad pripojí k nej osobný výkaz žiadateľa a jeho kvalifikačnú tabuľku, krajské sdruženie

advokátov alebo notárska (verejnonotárska) komora pripojí potvrdenie o vykonanej právnej

praxi.

§ 6.

(1)

Skúška sa koná v sídle komisie. Predseda komisie môže určiť, aby sa skúška konala

aj v inom mieste.

(2)

Skúška je neverejná.

§ 7.

(1)

Kandidát koná najprv ústnu skúšku zo skúšobného predmetu, uvedeného v § 1, písm.

a). Aby bol kandidát uznaný spôsobilým z tohto skúšobného predmetu, treba jednomyselnosť

členov senátu. Keď kandidát nebol uznaný spôsobilým z tohto skúšobného predmetu, nemôže

v skúške pokračovať a predpokladá sa, že bol uznaný pri nej nespôsobilým.

§ 8.

Kandidát, ktorý bol uznaný spôsobilým z predmetu, uvedeného v § 1, písm. a), podrobí

sa najprv písomnej skúške a potom ústnej skúške.

§ 9.

(1)

Písomná skúška sa koná jednak z odboru súkromného práva a civilného práva procesného,

jednak z odboru trestného práva hmotného a procesného, a to vo dvoch dňoch vždy od

9. do 18. hodiny.

(2)

Písomná skúška je klauzúrna. Úradný dohľad vykonáva pri nej člen komisie, ktorého

určí predseda komisie.

(3)

Pri písomnej skúške zo súkromného práva a civilného práva procesného sa kandidátovi

uloží, aby podľa súdnych spisov alebo oznámeného skutkového stavu vypracoval súdne

rozhodnutie, žalobu alebo opravný prostriedok. Pri písomnej skúške z trestného práva

hmotného a procesného sa kandidátovi uloží, aby podľa súdnych spisov alebo oznámeného

skutkového stavu vypracoval obžalovací spis, súdne rozhodnutie alebo opravný prostriedok.

(4)

Pri písomnej skúške kandidát nesmie používať vzory a nesmie sa o svojej úlohe s nikým

radiť.

(5)

Kandidát, ktorý nedbá napomenutie dohliadajúceho člena komisie (ods. 2) alebo sa

hrubo prehreší proti ustanoveniu ods. 4, môže byť dohliadajúcim členom komisie z ďalšieho

konania skúšky vylúčený. V tomto prípade treba predpokladať, že bol na skúške uznaný

za nespôsobilého.

(6)

Písomné úlohy posúdia členovia senátu, ktorí boli vymenovaní pre príslušné predmety

a predložia ich s písomným posudkom najneskôr pred začiatkom ústnej skúšky predsedovi

senátu.

§ 10.

(1)

Ústna skúška sa koná súčasne najviac s dvoma kandidátmi a trvá najdlhšie dve hodiny.

(2)

Skúšobný senát môže uznať kandidáta spôsobilým alebo nespôsobilým. V prípade, že

kandidát preukáže vo všetkých skúšobných predmetoch vynikajúce schopnosti, môže byť

uznaný výtečne spôsobilým, keď sa usnesie na tom skúšobný senát jednomyselne. Pri

hodnotení výsledku skúšky sa prihliadne tiež na výsledky písomnej skúšky. Výsledok

skúšky vyhlási predseda.

§ 11.

Kandidátovi, ktorý bol uznaný spôsobilým (výtečne spôsobilým), vydá predseda komisie

vysvedčenie, ktoré podpíše a opatrí úradnou pečiatkou komisie pre odborné justičné

skúšky.

§ 12.

Keď kandidát bol uznaný nespôsobilým alebo keď sa predpokladá, že bol uznaný za nespôsobilého

(§ 7, § 9, ods. 5), smie vykonať opravnú skúšku najskôr v najbližšom nasledujúcom

pravidelnom období. Pre opravnú skúšku platia rovnaké predpisy ako pre skúšku konanú

po prvý raz s tou výnimkou, že sa s úspechom vykonaná skúška zo skúšobného predmetu,

uvedeného v § 1, písm. a), pri opravnej skúške neopakuje.

§ 13.

O výsledku skúšky upovedomí predseda komisie kandidátov služobný úrad a vráti mu osobný

výkaz a kvalifikačnú tabuľku, u advokátskych koncipientov upovedomí príslušné krajské

sdruženie advokátov a u kandidátov notárstva príslušnú notársku (verejnonotársku)

komoru.

§ 14.

(1)

Členom komisie, ktorí nie sú verejnými zamestnancami a ktorí boli predvolaní na skúšku

do miesta mimo svojho bydliska, prislúcha náhrada cestovných trov, rovnajúca sa náhrade,

ktorá by prislúchala verejnému úradníkovi na služobnom mieste, systemizovanom v 3.

platovej stupnici.

(2)

Členovi komisie prislúcha paušálna náhrada 30 Kčs za každého skúšaného kandidáta

a každý deň, ktorého sa zúčastnil na ústnej skúške.

(3)

Náhrady, uvedené v odseku 1, sa uplatňujú účtom, ktorý treba predložiť predsedovi

komisie najneskôr do 8 dní odo dňa, ktorého sa účtujúci na skúške zúčastnil.

(4)

O priznaní náhrad podľa odseku 1 a 2 rozhoduje s konečnou platnosťou predseda komisie.

§ 15.

V roku 1949 sa konajú skúšky v mesiacoch marec, apríl, júl a október. Kandidáti, ktorí

sa podrobia skúške v marcovom období a budú uznaní nespôsobilými, smú opakovať skúšku

najskoršie v júlovom období.

§ 16.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.