ZÁKON 323/1996 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z.

Čl. I

Zákon č.

119/1992 Zb.

o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

Vo všetkých ustanoveniach zákona sa slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“

nahrádzajú slovami „Slovenská republika“, slovo „prislúcha“ sa nahrádza slovom „patrí“,

skratka „Kčs“ sa nahrádza skratkou „Sk“ a slovo „česko-slovenská“ sa nahrádza slovom

„slovenská“ v príslušnom gramatickom tvare.

2.

V § 1 ods. 1 sa slová „pri prijatí do zamestnania“ nahrádzajú slovami „pri vzniku

pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“)“.

3.

V § 1 ods. 1 písm. b) sa slová „u ktorých súčasťou členstva“ nahrádzajú slovami „ak

podľa stanov podmienkou členstva“.

4.

V § 2 ods. 1 sa slová „návratu zamestnanca z“ nahrádzajú slovom „ukončenia“.

5.

V § 2 ods. 2 znie

„(2)

Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca

na cestu na výkon práce do zahraničia, vrátane výkonu práce v zahraničí, do ukončenia

tejto cesty.“.

6.

V § 2 ods. 3 sa za slová „rozumie miesto“ vkladá slovo „písomne“.

7.

V § 3 sa slovo „ukončenie“ nahrádza slovami „miesto ukončenia“.

8.

V § 5 ods. 3 sa slovo „prípadne“ nahrádza slovami „ako aj“.

9.

V § 5 ods. 4 znie

„(4)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie

v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje; ak má zamestnanec preukázateľne

zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti.“.

10.

§ 6 vrátane nadpisu znie

㤠6

Náhrady pri preložení a pri vzniku pracovného pomeru

(1)

Zamestnancovi patria pri preložení

3

) náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2)

Zamestnávateľ môže pri preložení na žiadosť zamestnanca

3a

) a pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe alebo

k fyzickej osobe

3b

) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky

ustanovenej v § 4 a 5.

(3)

Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru

3c

) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky

ustanovenej v § 4 a 5; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr

do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

(4)

Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe

vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca

výhodnejšia.

(5)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi

aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom

3

),

3a

),

3b

) a

3c

) znejú

„3)

§ 38 ods. 3 Zákonníka práce.

3a)

§ 40 Zákonníka práce.

3b)

§ 38 ods. 4 Zákonníka práce.

§ 5 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým

sa vykonáva Zákonník práce.

3c)

§ 27 Zákonníka práce.

§ 33 Zákonníka práce.“.

11.

V § 7 ods. 4 znie

„(4)

Náhrada výdavkov za pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok

platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom

preukaze vozidla takto

a)

Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa slovenskej technickej

normy,

3d

) na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; v prípade jazdy vozidla len v

meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %.

b)

Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej

normy aj normy EHK alebo len podľa normy EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa

normy EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; v prípade jazdy vozidla len v meste,

použije sa spotreba určená pre mesto.

c)

Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet

sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim

podmienkam pracovnej cesty.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

3d

) znie

„3d)

§ 11 zákona č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 143/1995 Z. z.“.

12.

V § 8 ods. 1 sa za slová „v § 5 ods. 1 a 2“ vkladajú slová „a v § 16 ods. 4“.

13.

V § 8 ods. 2 znie

„(2)

Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky

4

) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov

Štatistického úradu Slovenskej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

4

) znie

„4)

§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.“.

14.

§ 9 vrátane nadpisu znie

㤠9

Iné a vyššie náhrady

Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,

5

) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými

zmenami miesta výkonu práce a so vznikom pracovného pomeru a vyššie náhrady, ako ustanovuje

tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve, v pracovnej

zmluve alebo v inej písomnej dohode.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

5

) znie

„5)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.“.

15.

Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠10a

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov

za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi

nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.“.

16.

§ 11 vrátane nadpisu znie

㤠11

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri zahraničnej pracovnej ceste písomne dohodne

na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej trvalého pobytu, patrí zamestnancovi náhrada

písomne dohodnutých výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej

pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny

zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.“.

17.

§ 12 vrátane nadpisu znie

㤠12

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky

a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej

republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku

dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky

4

) Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(2)

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom

dni 12 hodín a menej alebo ak trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje

stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho

odseku.

(3)

Ak sú pri zahraničnej pracovnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté

aj výdavky za raňajky, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa

predchádzajúcich odsekov znížené o sumu výdavkov za raňajky, najviac však o 15 % stravného

určeného podľa predchádzajúcich odsekov.“.

18.

§ 13 vrátane nadpisu znie

㤠13

Vreckové

Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri náhrade

preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 písm. d)] vreckové v cudzej mene

do výšky 40 % stravného určeného podľa § 12 ods. 1 alebo ods. 2.“.

19.

V § 14 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ sa

s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne

nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.“.

20.

V § 15 ods. 2 sa za slovo „ceste“ vkladá čiarka a slová „ktorá sa začína na území

Slovenskej republiky,“.

21.

§ 15 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou

pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene začiatok pracovnej cesty.“.

22.

V § 16 ods. 4 znie

„(4)

Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky sa poskytuje stravné

až do výšky 400 Sk na deň a vreckové do výšky 40 % stravného.“.

23.

V § 16 sa vypúšťa odsek 5.

24.

V § 17 v druhej vete sa slová „so zamestnancom cestuje“ nahrádzajú slovami „zamestnanca

nasleduje“.

25.

§ 18 sa vypúšťa.

26.

V § 21 ods. 1 sa slová „predpokladanej náhrady“ nahrádzajú slovami „predpokladaných

náhrad“.

27.

§ 22 znie

㤠22

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho

zavinenia inak ako plnením pracovných úloh sa považuje za výkon práce.“.

28.

§ 24 znie

㤠24

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť pre zamestnancov zamestnávateľov,

ktorí sú štátnymi rozpočtovými alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, aj iné

náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce, so vznikom

pracovného pomeru a s pridelením na výkon práce v zahraničí.“.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách,

ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. 53/1996 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.