Zákon 323/1948 Z. z. ktorým sa zavádza odborná justičná skúška a doplňujú sa predpisy o prípravnej službe sudcovskej.

§ 1.

(1)

Na odbornú justičnú skúšku (ďalej len „skúška“) môžu byť pripustení

a)

sudcovskí čakatelia,

b)

úradníci (čakatelia) v kategórii úradníkov právnej služby na

finančných prokuratúrach,

c)

advokátski koncipienti a

d)

kandidáti notárstva (verejného notárstva).

(2)

Podmienkou pripustenia na skúšku je, že kandidát vykonal alebo najneskoršie do dňa

ústnej skúšky vykoná predpísanú právnu prax (§ 2).

§ 2.

(1)

Právna prax, predpísaná pre pripustenie na skúšku, je dvojročná a rozumie sa ňou

a)

u sudcovského čakateľa prípravná služba sudcovská,

b)

u úradníka (čakateľa) v kategórii úradníkov právnej služby na finančných prokuratúrach

právna služba na finančnej prokuratúre,

c)

u advokátskeho koncipienta právna služba u advokáta a

d)

u kandidáta notárstva (verejného notárstva) právna služba u notára (verejného notára).

(2)

Jednotlivé druhy právnej praxe, uvedené v odseku 1, sa pre právnu prax predpísanú

pre pripustenie na skúšku navzájom započítavajú.

(3)

Čas, v ktorom nebola právna prax konaná pre nemoc, dovolenú, vojenskú službu za brannej

pohotovosti štátu, povinné cvičenie vo zbrani (cvičenie služobné) alebo z iných dôvodov

osobitného zreteľa hodných, počíta sa do predpísanej právnej praxe, pokiaľ nepresahuje

celkom 6 mesiacov. Započítanie ďalšieho času takto ospravedlnenej neprítomnosti až

do výmery jedného roku môže povoliť Ministerstvo spravodlivosti, a to pokiaľ ide o

úradníkov (čakateľov) v kategórii úradníkov právnej služby na finančných prokuratúrach

po dohode s Ministerstvom financií.

§ 3.

(1)

Skúškou sa zisťuje, či kandidát vykazuje odborné vedomosti, potrebné na vykonávanie

úradu sudcu z povolania, advokácie alebo úradu notára (verejného notára) v súlade

so zásadami ľudovodemokratického zriadenia.

(2)

Skúška je písomná a ústna a koná sa v jazyku českom alebo slovenskom.

§ 4.

(1)

Pre výkon skúšok sa zriaďujú na Ministerstve spravodlivosti a na Povereníctve spravodlivosti

komisie pre odborné justičné skúšky (ďalej len „komisia“).

(2)

Predsedu, jeho námestníkov a ďalších členov komisie vymenúva minister spravodlivosti

na funkčné obdobie troch rokov. Minister spravodlivosti môže odvolať členov komisie

aj pred uplynutím funkčného obdobia, ak nekonajú riadne svoje povinnosti alebo z iných

závažných dôvodov.

§ 5.

(1)

O žiadosti o pripustenie na skúšku rozhoduje predseda komisie.

(2)

Z rozhodnutia, ktorým bolo odoprené pripustenie na skúšku, možno sa do 15 dní od

jeho doručenia odvolať na Ministerstvo spravodlivosti.

§ 6.

Skúšky sa konajú pred päťčlenným skúšobným senátom, ktorý sa skladá z predsedu a zo

štyroch skúšobných komisárov ako prísediacich.

§ 7.

(1)

Skúšobný senát môže uznať kandidáta pri skúške spôsobilým alebo nespôsobilým.

(2)

Kandidát, ktorý bol uznaný nespôsobilým, môže sa podrobiť opravnej skúške.

(3)

Kandidát, ktorý bol pri opravnej skúške dva razy uznaný nespôsobilým, nesmie skúšku

už opakovať. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže minister spravodlivosti povoliť

výnimku, a to pokiaľ ide o kandidátov z radov úradníkov (čakateľov) právnej služby

na finančných prokuratúrach po dohode s ministrom financií.

(4)

O skúške, vykonanej s úspechom, vydá sa kandidátovi vysvedčenie.

§ 8.

Za pripustenie na skúšku a za jej výkon sa nevyberajú dávky za úradné úkony vo veciach

správnych.

§ 9.

(1)

Pokiaľ doterajšie predpisy hovoria o sudcovskej skúške, jednotnej sudcovskej a advokátskej

skúške, advokátskej skúške alebo o notárskej skúške, rozumie sa tým skúška podľa tohto

zákona.

(2)

Sudcovské skúšky, jednotné sudcovské a advokátske skúšky, advokátske skúšky a notárske

skúšky, vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké právne účinky ako skúška

podľa tohto zákona.

§ 10.

Kandidát, ktorému bola pred účinnosťou tohto zákona povolená opravná skúška, vykoná

ju podľa doterajších predpisov, ale pred komisiou, zriadenou podľa tohto zákona.

§ 11.

Podrobnejšie predpisy o skúške a o složení komisií, skúšobný poriadok a predpisy o

náhradách, prislúchajúcich skúšobným komisárom, vydá nariadením minister spravodlivosti

po dohode s ministrom financií.

§ 12.

(1)

Do prípravnej služby sudcovskej možno prijať uchádzača, ktorý splňuje náležitosti,

predpísané všeobecne pre prijatie do štátnej služby, vykonal na tuzemskej univerzite

právnické a štátovedecké štúdiá a s úspechom složil predpísané štátne skúšky.

(2)

Zo zvlášte závažných služobných dôvodov môže minister spravodlivosti v jednotlivom

prípade odpustiť odbornú spôsobilosť, predpísanú v odseku 1.

(3)

Čakateľ v prípravnej službe sudcovskej môže byť po úspešnom vykonaní odbornej justičnej

skúšky ustanovený sudcom z povolania alebo konceptným úradníkom verejnej obžaloby.

(4)

Podrobnejšie predpisy o prípravnej službe sudcovskej vydá minister spravodlivosti

nariadením.

§ 13.

Zrušujú sa všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, najmä

1.

nariadenie zo dňa 10. októbra 1854, č. 262 r.z., ktorým sa vydávajú nové zákonné

predpisy o praxi politických a sudcovských úradníkov a o praktických politických a

sudcovských skúškach, pokiaľ upravuje skúšky sudcovské, advokátske a notárske;

2.

nariadenie zo dňa 11. októbra 1854, č. 264 r.z., ktorým sa vydávajú nové zákonné

predpisy o praktickej skúške, požadovanej na výkon advokácie, a o praxi, potrebnej

na pripustenie na túto skúšku;

3.

ustanovenia §§ 2 a 3 nariadenia zo dňa 11. októbra 1854, č. 266 r.z., ktorým sa vydávajú

nové zákonné predpisy o praktickej skúške, požadovanej na výkon notárstva, a o praxi,

potrebnej na pripustenie na túto skúšku;

4.

ustanovenia § 4, ods. 3, §§ 8, 12, 13, § 14, ods. 1 a § 15 zákona zo dňa 27. novembra

1896, č. 217 r.z., ktorým sa vydávajú predpisy o obsadzovaní, vnútornom zariadení

a spravovacom poriadku súdov (zákon o súdnej organizácii);

5.

nariadenie zo dňa 1. novembra 1900, č. 182 r.z., o sudcovských skúškach;

6.

zákon zo dňa 12. júla 1913, č. 139 r.z., o započítaní jednotlivých vojenských služieb

do času sudcovskej prípravnej služby, súdnej, notárskej a advokátskej praxe;

7.

zákon zo dňa 6. apríla 1920, č. 216 Sb., ktorým sa dočasne a čiastočne mení ustanovenie

zákona zo dňa 27. novembra 1896, č. 217 r.z., o ustanovení sudcov a prípravnej službe

sudcovskej;

8.

ustanovenie § 37, ods. 2 a 3 zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 103 Sb., o úprave platových

a niektorých služobných pomerov štátnych zamestnancov (platový zákon);

9.

ustanovenie § 7 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 138 Sb., o úprave niektorých otázok,

týkajúcich sa notárstva, pokiaľ sa vzťahuje na prax, predpísanú na pripustenie na

notársku skúšku;

10.

ustanovenia §§ 50 a 56 zákona zo dňa 17. júna 1942, č. 112 Sl.z., o organizácii súdov,

úradov verejnej obžaloby a súdnej správy;

11.

zákon zo dňa 10. septembra 1942, č. 186 Sl.z., o jednotnej sudcovskej a advokátskej

skúške;

12.

vládne nariadenie zo dňa 4. septembra 1942, č. 216 Sl.z., o jednotnej sudcovskej

a advokátskej skúške a jej skúšobnom poriadku;

13.

vládne nariadenie zo dňa 14. mája 1943, č. 62 Sl.z., o členstve v komisii pre jednotnú

sudcovskú a advokátsku skúšku.

§ 14.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister spravodlivosti po

dohode so zúčastnenými členmi vlády.