ZÁKON 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje postavenie základných zložiek ozbrojených síl Slovenskej republiky

(ďalej len „ozbrojené sily"), ich úlohy a ich použitie, riadenie, velenie a kontrolu

ozbrojených síl, mobilizáciu ozbrojených síl a prípravu ozbrojených síl. Ďalej vymedzuje

vojenskú zbraň a vojenský zbraňový systém a upravuje ich použitie, ako aj použitie

donucovacích prostriedkov, medzinárodnú spoluprácu ozbrojených síl a vyslanie ozbrojených

síl mimo územia Slovenskej republiky.

§ 2

Ozbrojené sily

(1)

Ozbrojené sily sa vytvárajú na zachovanie mieru, zaručovanie obrany Slovenskej republiky

a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná.

(2)

Zloženie ozbrojených síl v stave bezpečnosti, v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu upravuje ústavný zákon.

1

)

(3)

Súčasťou ozbrojených síl sú aj Národné obranné sily, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje

plnenie niektorých opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu.

2

)

(4)

Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci,

ktorí tvoria civilný personál ozbrojených síl (ďalej len „zamestnanec").

(5)

Vnútorné organizačné členenie zväzkov, útvarov, jednotiek, úradov a zariadení ozbrojených

síl a ich logistické zabezpečenie určuje na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených

síl (ďalej len „náčelník generálneho štábu) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej

len „minister obrany").

(6)

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej

republiky sú vojenské útvary ozbrojených síl; vnútorné organizačné členenie, rozmiestnenie

a početné stavy vojakov a zamestnancov Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej

republiky a Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky určuje prezident Slovenskej

republiky ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.

(7)

Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany").

(8)

Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl, spravuje ministerstvo obrany.

(9)

Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva

obrany.

§ 3

Vojenská prísaha

(1)

Príslušník ozbrojených síl (ďalej len „vojak") skladá vojenskú prísahu, ktorá znie

„Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne

plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných

zákonov, zákonov, a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným

vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť

Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc.

Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život.

Tak prisahám!“.

(2)

Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv

na plnenie jeho povinností.

§ 3a

Preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám

(1)

Vojak preukazuje príslušnosť k ozbrojeným silám vojenskou rovnošatou označenou štátnym

znakom Slovenskej republiky a špecifickými znakmi

4

)

(ďalej len „vojenská rovnošata“) alebo osobnou identifikačnou kartou.

4a

)

(2)

Vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky preukazuje príslušnosť

k ozbrojeným silám v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná.

4b

)

(3)

Príslušnosť k Vojenskej polícii a Vojenskému spravodajstvu vojak preukazuje podľa

osobitných predpisov.

4c

)

§ 4

(1)

Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany štátu. Hlavnou úlohou

ozbrojených síl je brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou, brániť

jej zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a plniť záväzky vyplývajúce

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Ozbrojené sily sa podieľajú na zachovaní bezpečnosti Slovenskej republiky.

5

)

Povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa aj na plnení úloh v čase výnimočného stavu

alebo núdzového stavu,

5a

)

pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok.

(3)

Ozbrojené sily plnia úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným

právom; plnia úlohy v rámci poskytovania humanitárnej pomoci, vojenského cvičenia,

mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, úlohy vyplývajúce zo zastupovania

Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo úlohy medzinárodného vojenského

veliteľstva

5b

)

a úlohy v rámci spolupráce ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami.

(4)

Ozbrojené sily možno použiť na

a)

ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti

ministerstva obrany a ostatných objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých

objektov,

b)

ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti

ministerstva obrany, vojenských obvodov, vojenských letísk, vojenských heliportov,

vojenských objektov a priestorov potrebných na plnenie úloh ozbrojených síl alebo

zahraničných ozbrojených síl plniacich úlohy na území Slovenskej republiky v rámci

organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom,

vojenských konvojov a vojenských transportov pred zakázanou činnosťou bezpilotného

lietadla

5c

)

za podmienok ustanovených týmto zákonom,

c)

odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu

5a

)

a na riešenie mimoriadnych udalostí,

7

)

d)

boj proti terorizmu,

e)

pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,

8

)

f)

zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou Slovenskej republiky

(ďalej len „vláda“),

g)

zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,

h)

zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej

prevádzky,

i)

ochranu majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva obrany,

j)

poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky,

8a

)

k)

plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie,

l)

plnenie ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi

8b

)

na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky.

(5)

Pri plnení úloh ministerstva obrany a Vojenského spravodajstva v oblasti zabezpečovania

obrany štátu v kybernetickom priestore a kybernetickej bezpečnosti podľa osobitných

predpisov

8c

)

ozbrojené sily poskytujú súčinnosť v rozsahu, ktorý určí minister obrany na návrh

riaditeľa Vojenského spravodajstva po dohode s náčelníkom generálneho štábu.

(6)

Na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ

v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodnúť o okamžitom použití vojakov ozbrojených síl

a o nevyhnutnej logistickej podpore potrebnej na riešenie mimoriadnej udalosti.

7

)

(7)

Rozsah pôsobnosti veliteľa, ak ním nie je hlavný veliteľ ozbrojených síl, na plnenie

úloh podľa odseku 6 určí minister obrany; ustanovenie osobitného predpisu týmto nie

je dotknuté.

9

)

(8)

Ak v čase vojny alebo vojnového stavu a následnej vojenskej operácie boli rozhodnutím

príslušnej bezpečnostnej rady

7

)

evakuované z postihnutého územia orgány miestnej štátnej správy, orgány obcí alebo

orgány vyššieho územného celku a tieto nemôžu vykonávať svoju pôsobnosť, správu postihnutého

územia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas vykonáva veliteľ vojenskej operácie

určený náčelníkom generálneho štábu.

(9)

Vojenským zväzkom, vojenským útvarom alebo vojenským jednotkám ozbrojených síl určeným

na základe rozhodnutia vlády na obranu štátnej hranice podľa odseku 1 velí veliteľ

ustanovený náčelníkom generálneho štábu.

(10)

Za obranu štátnej hranice zodpovedá veliteľ podľa odseku 9 až po zaujatí určeného

priestoru obrany a dosiahnutí pripravenosti na plnenie tejto úlohy.

(11)

Postavenie a úlohy Vojenskej polície ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva

upravujú osobitné zákony.

10

)

(12)

Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy,

11

)

vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie

a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany.

(13)

Ozbrojené sily sa podieľajú na príprave obyvateľstva na obranu štátu, na rozvíjaní

vojenských tradícií a na zabezpečení kultúrnych, vzdelávacích, športových a spoločenských

podujatí k tomu organizovaných.

§ 4a

Na účely použitia ozbrojených síl na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru

Slovenskej republiky

13a

)

sa rozumie

a)

vzdušným objektom lietadlo

13b

)

alebo iný neidentifikovaný vzdušný prostriedok,

b)

vojenským vzdušným objektom lietadlo vo vojenských službách alebo iný neidentifikovaný

vzdušný prostriedok,

c)

činom protiprávneho zasahovania čin týkajúci sa vzdušného objektu vo vzdušnom priestore

Slovenskej republiky uvedený v osobitnom predpise upravujúcom civilné letectvo,

13c

)

d)

príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky poskytovateľ letových prevádzkových

služieb podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo

13d

)

alebo poskytovateľ letových prevádzkových služieb a riadenia letov lietadiel vo vojenských

službách alebo v policajných službách,

13e

)

e)

pohotovostným lietadlom lietadlo pohotovostných síl a prostriedkov ozbrojených síl

určených na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

§ 4b

(1)

Za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ktorý sa

stal objektom činu protiprávneho zasahovania a ktorého zámer je nejasný.

(2)

Za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje aj vzdušný objekt, na ktorého

sa vzťahujú najmenej dve z týchto podmienok

a)

vzdušný objekt bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky

prenikol do vzdušného priestoru Slovenskej republiky alebo porušil režim letu určený

letovým plánom,

b)

vzdušný objekt nekomunikuje s príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky alebo

nevykonáva pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky, ak pravidlá lietania

vydané pre jednotlivé časti vzdušného priestoru neustanovujú inak,

c)

vzdušný objekt náhle mení parametre letu alebo vykonáva neprimerané odchýlky od plánovanej

dráhy letu,

d)

vzdušný objekt neodôvodnene mení kód odpovedača sekundárneho radaru alebo nadmerne

využíva režim signálu identifikácie bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu

riadenia letovej prevádzky,

e)

posádka vzdušného objektu používa neštandardnú frazeológiu alebo sú zaznamenané iné

zmeny v rádiovej komunikácii nesúvisiacej s vykonávaním letu,

f)

kód odpovedača sekundárneho radaru vzdušného objektu signalizuje stav núdze v súlade

s medzinárodne ustanovenými kódmi,

g)

došlo k prerušeniu alebo k úplnej strate signálov z odpovedača sekundárneho radaru,

h)

od orgánov štátnej moci iných štátov, medzinárodných organizácií alebo od mimovládnych

organizácií bolo získané upovedomenie o zámeroch vzdušného objektu,

i)

bola prijatá informácia o neurčitej hrozbe násilia prostredníctvom tretej strany.

(3)

Za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt,

a)

ktorého kód odpovedača signalizuje čin protiprávneho zasahovania na palube v súlade

s medzinárodne ustanovenými kódmi,

b)

kvalifikovaný ako podozrivý narušiteľ vzdušného priestoru podľa odseku 1 alebo 2,

ktorý nevykonáva pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo nevykonáva

pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla.

(4)

Za potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ak získané

informácie potvrdzujú, že vzdušný objekt má byť použitý ako prostriedok teroristického

útoku alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.

(5)

Narušiteľ režimu letu je vzdušný objekt, ktorý vybočí z priestoru plánovanej činnosti

bez oznámenia tejto skutočnosti príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky v dôsledku

nepriaznivých poveternostných podmienok, chýb v činnosti posádky vzdušného objektu

a pozemných orgánov alebo nesprávnej činnosti rádiotechnického zariadenia, pričom

plní okamžite a presne pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo

pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla.

§ 4c

(1)

Ak sa vzdušný objekt pohybuje vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky v rozpore

s osobitným predpisom upravujúcim civilné letectvo

8

)

alebo s medzinárodnou zmluvou a nevykonáva pokyny príslušných orgánov riadenia letovej

prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku alebo ohrozuje

bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky, alebo je dôvodné podozrenie, že je objektom

činu protiprávneho zasahovania, príslušné orgány riadenia letovej prevádzky informujú

o tejto skutočnosti príslušnú zložku ozbrojených síl zabezpečujúcu nedotknuteľnosť

vzdušného priestoru.

(2)

Proti narušiteľovi vzdušného priestoru uvedenému v

§ 4b ods. 1 až 4

sa môžu použiť tieto opatrenia

a)

odklonenie letu,

b)

vynútenie pristátia,

c)

hrozba použitia zbrane,

d)

vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov mimo narušiteľa

vzdušného priestoru,

ak ďalej nie je uvedené inak.

(3)

Pokiaľ z okolností jasne vyplýva, že vzdušný objekt by mal byť použitý proti životom

ľudí alebo na spôsobenie obzvlášť závažného následku, možno použiť ozbrojené sily

aj na prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (

§ 4b ods. 4

), ak je prerušenie letu jediným opatrením na odvrátenie tohto nebezpečenstva.

(4)

Z opatrení podľa odseku 2 sa môžu použiť tie opatrenia, ktoré najviac šetria životy

a majetok osôb. Opatrenia sa môžu uskutočňovať len do takého času a v takom rozsahu,

ako si to ich účel vyžaduje. Nesmú viesť k ujme, ktorá je zrejme neprimeraná predpokladanému

následku činu protiprávneho zasahovania alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej

republiky.

(5)

O použití ozbrojených síl na účel podľa odseku 2 rozhoduje minister obrany, ak ďalej

nie je uvedené inak; o tomto použití minister obrany bezodkladne informuje prezidenta

Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

(6)

Minister obrany môže poveriť prijatím opatrení podľa odseku 2 písm. a) až d) veliteľa

vzdušných síl ozbrojených síl, jeho zástupcu alebo náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených

síl.

(7)

O použití opatrenia podľa odseku 3 rozhoduje minister obrany a v čase jeho neprítomnosti

na základe poverenia predsedu vlády minister vnútra Slovenskej republiky alebo minister

spravodlivosti Slovenskej republiky alebo minister dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky alebo iný člen vlády.

(8)

O použití opatrenia podľa odseku 3 minister obrany alebo člen vlády poverený podľa

odseku 7 bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra

zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 4d

(1)

Ustanovenia

§ 4b a 4c

sa nepoužijú pri narušení vzdušného priestoru Slovenskej republiky

13g

)

vojenským vzdušným objektom.

(2)

Ustanovenia

§ 4b a 4c

sa nepoužijú v čase vojny a vojnového stavu.

(3)

V čase vojny a vojnového stavu alebo pri narušení vzdušného priestoru Slovenskej

republiky vojenským vzdušným objektom v čase mieru ozbrojené sily určené rozhodnutím

Národnej rady Slovenskej republiky plnia úlohy zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného

priestoru Slovenskej republiky podľa pravidiel organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti,

ktorej je Slovenská republika členom.

§ 5

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej

republiky

(1)

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky

a)

zabezpečuje úlohy súvisiace s

1.

výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených

síl,

2.

velením Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky,

3.

výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky podľa

§ 7 ods. 3

,

b)

podieľa sa na zabezpečovaní úloh súvisiacich s výkonom ústavných právomocí prezidenta

Slovenskej republiky.

(2)

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky

a)

vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta Slovenskej republiky a hostí prezidenta

Slovenskej republiky v tomto sídle,

b)

organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov

iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej

republiky,

c)

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

5a

)

plní úlohy ochrany prezidenta Slovenskej republiky a obrany jeho sídla.

§ 6

Riadenie ozbrojených síl

(1)

Riadenie ozbrojených síl je proces, v ktorom vláda a ministerstvo obrany v rozsahu

svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených

síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených

síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti.

(2)

Vláda pri riadení ozbrojených síl

a)

schvaľuje návrhy koncepčných dokumentov, strategických dokumentov a dokumentov ustanovených

osobitným predpisom

13h

)

na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl,

b)

rozhoduje o plánoch použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu,

c)

rozhoduje o rozmiestnení zväzkov, útvarov, úradov a zariadení ozbrojených síl a o

celkových početných stavoch vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia

obrany Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná, ak tento zákon neustanovuje inak,

d)

rozhoduje o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní a vojenských zbraňových systémov

a bojovej techniky v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a

bezpečnosti štátu a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

e)

rozhoduje v ustanovenom rozsahu o použití vojakov,

f)

určuje ústavných činiteľov, pre ktorých ozbrojené sily zabezpečujú leteckú prepravu,

g)

schvaľuje návrh na určenie ozbrojených síl na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti

vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej

bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, alebo návrh na určenie ozbrojených

síl na plnenie ďalších úloh na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej

kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, a predkladá ho Národnej

rade Slovenskej republiky na rozhodnutie.

(3)

Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl

a)

spracúva návrhy koncepčných dokumentov, strategických dokumentov a dokumentov ustanovených

osobitným predpisom

13h

)

na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl a predkladá ich vláde,

b)

spracúva plány použitia ozbrojených síl alebo ich častí v čase vojny alebo vojnového

stavu v súčinnosti s Generálnym štábom ozbrojených síl (ďalej len „generálny štáb“),

c)

navrhuje počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov

a bojovej techniky v súlade s potrebou zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a

bezpečnosti štátu a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika

viazaná,

d)

navrhuje rozmiestnenie zväzkov, útvarov, úradov a zariadení ozbrojených síl a celkové

početné stavy vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej

republiky a bezpečnosti štátu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika

viazaná, a predkladá ich vláde na rozhodnutie,

e)

zodpovedá za doplňovanie ozbrojených síl vojakmi a zamestnancami,

f)

zabezpečuje ozbrojené sily vojenskými zbraňami, vojenskými zbraňovými systémami,

vojenským materiálom a bojovou technikou na plnenie úloh ozbrojených síl,

g)

zodpovedá za prípravu a riadenie mobilizácie ozbrojených síl,

h)

vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách,

i)

spracúva návrh na určenie ozbrojených síl na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti

vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej

bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, alebo návrh na určenie ozbrojených

síl na plnenie ďalších úloh na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej

kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, a predkladá ho vláde,

j)

plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.

14

)

§ 7

Velenie ozbrojeným silám

(1)

Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti

vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.

(2)

Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí

a)

prezident Slovenskej republiky,

15

)

b)

náčelník generálneho štábu,

c)

ostatní ustanovení velitelia,

16

)

d)

veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika

členom, podľa odseku 11,

e)

veliteľ podľa odseku 12.

(3)

Prezident Slovenskej republiky

a)

vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám,

b)

schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky,

c)

schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej

republiky,

d)

zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom,

e)

zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy,

f)

na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta

Slovenskej republiky, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.

(4)

Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb.

(5)

Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám.

Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na

návrh vlády. Je podriadený ministrovi obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie.

(6)

Náčelník generálneho štábu je vymenovaný na štyri roky; vymenovanie je obmedzené

naviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou.

(7)

Náčelník generálneho štábu má počas vykonávania funkcie právo na bezplatné

a)

používanie jedného služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho

na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti

v čase vykonávania funkcie.

(8)

Limit bezplatného používania služobného mobilného telefónu podľa odseku 7 písm. b)

určuje minister obrany.

(9)

Peňažné náležitosti

17

)

náčelníka generálneho štábu, ako aj nároky vyplývajúce zo služobného pomeru

18

)

určuje minister obrany podľa osobitných predpisov.

(10)

Na zabezpečenie velenia ozbrojeným silám v čase vojny alebo vojnového stavu generálny

štáb vytvára hlavné miesto velenia.

(11)

Príslušný veliteľ organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská

republika členom, velí podľa odseku 2 písm. d) ozbrojeným silám, ktoré sú podľa

§ 6 ods. 2 písm. g)

určené na plnenie úloh zabezpečovania nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej

republiky, alebo na plnenie ďalších úloh na území Slovenskej republiky v rámci organizácie

vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, podľa pravidiel

tejto organizácie.

(12)

Ozbrojeným silám vyslaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky môže veliť

v súlade s medzinárodným právom príslušný veliteľ zahraničných ozbrojených síl alebo

príslušný veliteľ medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.

§ 8

Kontrola ozbrojených síl

Kontrolu ozbrojených síl vykonávajú štátne orgány v rozsahu ustanovenom osobitnými

predpismi.

19

)

§ 9

Príprava ozbrojených síl

(1)

Hlavným cieľom prípravy ozbrojených síl je sformovať, rozvíjať a zdokonaľovať vojenskú

odbornú pripravenosť a psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť a sociálnu, mravnú, intelektuálnu

a kultúrnu vyspelosť každého vojaka na plnenie úloh ozbrojených síl.

(2)

Základnou metódou prípravy ozbrojených síl podľa odseku 1 je vojenské vyučovanie

a výcvik vojakov.

(3)

Vojenské vyučovanie a výcvik vojakov sa uskutočňuje najmä na území Slovenskej republiky;

možno ho uskutočniť aj na území iných štátov na základe medzinárodných zmlúv a v súlade

s platným právnym poriadkom zmluvných strán.

(4)

Ozbrojené sily sa pripravujú na obranu štátu aj spolu s ďalšími prvkami systému obrany

štátu podľa osobitného predpisu.

19a

)

(5)

Zamestnanci, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, sú povinní udržiavať,

obnovovať, prehlbovať a zvyšovať si svoju odbornú pripravenosť a kvalifikáciu; rozsah

a podmienky vzdelávania týchto zamestnancov určí minister obrany.

§ 10

Mobilizácia ozbrojených síl

(1)

Mobilizácia ozbrojených síl je

a)

hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon

mimoriadnej služby,

b)

nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu

službu podľa osobitného predpisu,

20

)

a vojakom v zálohe povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených

síl a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy,

c)

poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami

oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,

d)

plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.

21

)

(2)

Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie

prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby.

(3)

Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,

20

)

a vojaci v zálohe, ktorí vykonávajú pravidelné cvičenie alebo plnia úlohy ozbrojených

síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom

Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby.

(4)

Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná.

(5)

Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých

registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú

štátnu službu podľa osobitného predpisu,

20

)

ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými

osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti

fyzickými osobami

21

)

v prospech ozbrojených síl.

(6)

Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo

na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych

vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,

20

)

ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami,

fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej

povinnosti fyzickými osobami

21

)

v prospech ozbrojených síl.

(7)

Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť

a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu

odňatia slobody a na osoby vo výkone väzby.

(8)

Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,

právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť

úlohy vyplývajúce z

a)

mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o

nariadení mobilizácie ozbrojených síl,

b)

mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby

oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl,

c)

povolávacích rozkazov,

d)

rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania.

(9)

Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe

žiadosti obvodného úradu v sídle kraja spôsobom v obci obvyklým.

(10)

Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu

službu podľa osobitného predpisu,

20

)

ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie

ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na

výkon mimoriadnej služby.

(11)

Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia

Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu.

(12)

Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe,

ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie

na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.

§ 11

Medzinárodná spolupráca ozbrojených síl

Ozbrojené sily spolupracujú so zahraničnými ozbrojenými silami na základe medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe členstva Slovenskej republiky

v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

§ 12

Vyslanie ozbrojených síl mimo územia

Slovenskej republiky

(1)

O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné

orgány,

24

)

a to na účely

a)

humanitárnej pomoci,

b)

vojenského cvičenia,

c)

mierovej pozorovateľskej misie,

d)

vojenskej operácie,

e)

plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu,

24a

)

f)

zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenia úloh

medzinárodného vojenského veliteľstva,

5b

)

g)

ďalšej spolupráce ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným

právom.

(2)

Na účely tohto ustanovenia

a)

humanitárna pomoc ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky je činnosť zameraná

na zmierňovanie alebo odstraňovanie následkov živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej,

dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie alebo inej obdobnej udalosti, v ktorej dôsledku

sú ohrozené životy a zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie v štáte, na ktorého

územie sa ozbrojené sily vysielajú,

b)

vojenské cvičenie je výcvik ozbrojených síl uskutočňovaný so zahraničnými ozbrojenými

silami mimo územia Slovenskej republiky, ktoré je zamerané na zladenie činnosti, zvýšenie

bojovej pripravenosti a spoločnej previerky vojenských jednotiek, vojenských útvarov,

vojenských zväzkov, ozbrojených síl so zahraničnými ozbrojenými silami,

c)

mierová pozorovateľská misia mimo územia Slovenskej republiky je činnosť ozbrojených

síl uskutočňovaná spoločne so zahraničnými ozbrojenými silami mimo územia Slovenskej

republiky, zameraná na pozorovanie vývoja situácie na území iného štátu, na ktorom

hrozí vznik ozbrojeného konfliktu, alebo pozorovanie vývoja situácie na území iného

štátu, ktoré je postihnuté ozbrojeným konfliktom, s cieľom napomáhať jeho urovnanie

mierovými prostriedkami, obnoviť vzájomnú dôveru a dohliadať na dodržiavanie demokratického

poriadku na území tohto štátu,

d)

vojenská operácia mimo územia Slovenskej republiky je činnosť vojenských jednotiek,

vojenských útvarov, vojenských zväzkov, ozbrojených síl, ktoré sú vyzbrojené vojenskými

zbraňami a vojenskými zbraňovými systémami, príslušnou bojovou technikou a logistickým

zabezpečením, ktorá sa uskutočňuje pod velením medzinárodnej organizácie, ktorej je

Slovenská republika členom spoločne so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s

medzinárodným právom na účely predchádzania ozbrojeným konfliktom, dosiahnutia mieru

a jeho udržania na území ohrozenom alebo postihnutom ozbrojeným konfliktom.

(3)

Súhlas na vyslanie profesionálneho vojaka a vojaka mimoriadnej služby na plnenie

úloh podľa odseku 1 sa nevyžaduje. Zamestnanca, ktorý sa podieľa na plnení úloh ozbrojených

síl podľa odseku 1, možno vyslať len s jeho súhlasom.

(4)

Návrh na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky vláde predkladá

minister obrany; návrh obsahuje

a)

názvy zväzkov, útvarov a jednotiek alebo počet vysielaných vojakov a zamestnancov,

ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, územie, na ktoré sa vysielajú na

plnenie úloh, a čas, na ktorý sa vysielajú mimo územia Slovenskej republiky,

b)

účel vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ich úlohy a rozsah

ich činnosti,

c)

systém velenia vyslaným ozbrojeným silám mimo územia Slovenskej republiky,

d)

orgány štátnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú zodpovedné za spoluprácu s riadiacimi

orgánmi príslušnej medzinárodnej organizácie v oblasti riadenia činnosti a zabezpečenia

ozbrojených síl, ktoré plnia úlohy mimo územia Slovenskej republiky,

e)

určenie vojenskej výzbroje, vojenskej techniky a vojenského materiálu vo vlastníctve

Slovenskej republiky,

f)

termín odchodu a návratu vyslaných ozbrojených síl.

(5)

Čas, na ktorý sú ozbrojené sily vyslané mimo územia Slovenskej republiky, je určený

trvaním mandátu pre danú misiu.

25

)

O každej zmene mandátu misie a o zmene územia mimo Slovenskej republiky, na ktoré

boli ozbrojené sily vyslané, rozhoduje vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.

(6)

Ak treba skrátiť určený čas vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,

o skrátení tohto času rozhoduje vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.

(7)

Vojakov a zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, možno

vyslať mimo územia Slovenskej republiky až po dosiahnutí určenej úrovne ich vycvičenosti

a odbornej pripravenosti.

(8)

Požiadavky na úroveň vycvičenosti a odbornej pripravenosti vojakov ozbrojených síl

a zamestnancov podľa pravidiel medzinárodných organizácií vzájomnej kolektívnej bezpečnosti,

ktorých je Slovenská republika členom, a v nadväznosti na špecifickosť úloh, na ktorých

plnenie majú byť vojaci a zamestnanci vyslaní mimo územia Slovenskej republiky, určí

náčelník generálneho štábu.

(9)

Výber vojakov a zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo

územia Slovenskej republiky, vykonáva náčelník generálneho štábu alebo ním určený

veliteľ.

(10)

Vojaci a zamestnanci, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl a pôsobia

mimo územia Slovenskej republiky, sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky

a sú povinní dodržiavať právny poriadok prijímajúceho štátu, ak medzinárodná zmluva

neustanovuje inak.

§ 13

Vojenská zbraň, vojenský zbraňový systém a ich použitie

(1)

Na základe vojenského rozkazu je vojak povinný použiť vojenskú zbraň alebo vojenský

zbraňový systém na účely

a)

zaručovania obrany Slovenskej republiky pred napadnutím cudzou mocou a plnenia úloh

zachovania jej bezpečnosti podľa

§ 4 ods. 4 písm. a) až d)

,

b)

plnenia úloh prípravy ozbrojených síl podľa tohto zákona,

c)

plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vojenskej

povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je

a)

palná zbraň,

27

)

b)

bodná zbraň a sečná zbraň.

(3)

Vojenským zbraňovým systémom podľa odseku 1 je kombinácia jednej vojenskej zbrane

alebo viacerých vojenských zbraní, ktorá zahŕňa vojenské zariadenia, vojenský materiál,

ich obsluhu, prostriedky dopravy, prípadne rozmiestnenie vojenských útvarov a vojenských

zväzkov.

(4)

Použitie vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému vojakmi vyslanými mimo

územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy,

ktorými je Slovenská republika viazaná, pravidlami medzinárodnej organizácie, ktorej

je Slovenská republika členom, alebo medzinárodným právom.

(5)

Použitie vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných

výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu

na základe rozkazu veliteľa podľa

§ 7 ods. 2 písm. d)

, ktorý velí ozbrojeným silám určeným na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti

vzdušného priestoru Slovenskej republiky, podlieha predchádzajúcemu súhlasu ministra

obrany; minister obrany môže poveriť vydaním tohto súhlasu veliteľa vzdušných síl

ozbrojených síl, jeho zástupcu alebo náčelníka štábu vzdušných síl ozbrojených síl.

§ 14

(1)

Vojak môže pri plnení úloh ozbrojených síl vo výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej,

dozornej služby alebo pri plnení úloh podľa

§ 4 ods. 4 písm. a)

použiť donucovacie prostriedky, ktorými na účely tohto zákona sú

a)

hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,

b)

použitie služobného psa,

c)

technický prostriedok na prerušenie činnosti bezpilotného lietadla,

d)

úder zbraňou,

e)

hrozba zbraňou,

f)

varovný výstrel do vzduchu,

g)

vojenská zbraň podľa

§ 13 ods. 2

.

(2)

Zamestnanec, ktorý sa podieľa na plnení úloh ozbrojených síl a je zaradený na výkon

strážnej služby alebo dozornej služby, môže pri jej výkone použiť donucovacie prostriedky

podľa odseku 1 v tých prípadoch a za tých istých podmienok ako vojak; to neplatí,

ak by mal byť donucovací prostriedok použitý na účel prerušenia činnosti bezpilotného

lietadla.

(3)

Zamestnancom podľa odseku 2 môže byť osoba, ktorá je občanom len Slovenskej republiky,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je bezúhonná, spoľahlivá a zdravotne

spôsobilá v rozsahu ustanovenom pre fyzické osoby prevádzkujúce strážnu službu podľa

osobitného predpisu.

29

)

§ 15

(1)

Pred použitím donucovacích prostriedkov je vojak povinný osobu, proti ktorej zakročuje,

vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitý niektorý

z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže vojak upustiť iba v prípade,

keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie

odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti. Na účel prerušenia činnosti bezpilotného

lietadla môže vojak upustiť od výzvy a výstrahy, len ak osobu, ktorá ovláda bezpilotné

lietadlo, nie je schopný lokalizovať alebo ak výzvu a výstrahu vzhľadom na okolnosti

v danom mieste a čase nie je účelné vykonať.

(2)

O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov vojak použije, rozhoduje podľa konkrétnej

situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný zákrokom a použitý donucovací prostriedok

a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku alebo zakázanej

činnosti. Vojak upustí od použitia donucovacieho prostriedku, ak by prerušením činnosti

bezpilotného lietadla mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

(3)

Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou

alebo chorobou a proti osobe mladšej ako 15 rokov je vojak oprávnený použiť z donucovacích

prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je vojak oprávnený

použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy alebo zdravie

iných osôb alebo vojaka alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno

odvrátiť inak.

§ 16

Použitie vojenskej zbrane

(1)

Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa

§ 13 ods. 2

pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby,

a)

ak ide o nutnú obranu

30

)

alebo o krajnú núdzu,

31

)

b)

na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva

útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve

na upustenie od útoku,

c)

na účel prerušenia činnosti bezpilotného lietadla, ak nemožno inak prerušiť činnosť

bezpilotného lietadla na mieste, kde je taká činnosť zakázaná,

31aa

)

d)

na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej

osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu,

ktorú nemožno iným spôsobom zadržať.

(2)

Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti

ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá

vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť

aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!”, „Stoj, lebo strelím!” a varovného

výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak

je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad. Od výstrahy

zvolaním „Stoj!”, „Stoj, lebo strelím!” a varovného výstrelu do vzduchu môže vojak

upustiť aj vtedy, ak nie je schopný lokalizovať osobu, ktorá ovláda bezpilotné lietadlo

alebo ak výstrahu a varovný výstrel do vzduchu vzhľadom na okolnosti v danom mieste

a čase nie je účelné vykonať a ide o použitie zbrane podľa odseku 1 písm. c).

(3)

Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť,

najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol

ohrozený život ani zdravie iných osôb.

(4)

Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej

republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská

republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.

§ 16a

Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste

Ak je to nevyhnutné pre plnenie úloh podľa

§ 4 ods. 4 písm. a)

, vojak je oprávnený každému prikázať, aby

a)

v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,

b)

na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

§ 17

Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku

(1)

Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa

§ 16 ods. 1

alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti

dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie.

(2)

Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa

§ 16 ods. 1

alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného

úradu alebo veliteľovi.

(3)

O použití vojenskej zbrane podľa

§ 16 ods. 1

alebo iného donucovacieho prostriedku vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ

úradný záznam; ak použitím vojenskej zbrane podľa

§ 16 ods. 1

alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť, úradný záznam predloží

príslušnému prokurátorovi.

(4)

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane

podľa

§ 16 ods. 1

alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je povinný zistiť,

či sa vojenská strelná zbraň podľa

§ 16 ods. 1

alebo iný donucovací prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia

spíše úradný záznam.

§ 17a

Zákaz používať označenie ozbrojených síl, vojenskú rovnošatu a osobnú identifikačnú

kartu

(1)

Zakazuje sa inej osobe ako vojakovi na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej

stránky a na motorovom vozidle používať označenie „ozbrojené sily Slovenskej republiky“,

„ozbrojené sily SR“ alebo „OS SR“ vo všetkých tvaroch vrátane zmien v ich diakritike

a veľkosti písmen, alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením.

(2)

Ak osobitné predpisy

31a

)

neustanovujú inak, zakazuje sa inej osobe ako vojakovi používať vojenskú rovnošatu

alebo odev označený štátnym znakom Slovenskej republiky a špecifickými znakmi, ktorý

môže byť zameniteľný s vojenskou rovnošatou; rovnako sa zakazuje inej osobe ako vojakovi

používať osobnú identifikačnú kartu alebo kartu, ktorá môže byť zameniteľná s osobnou

identifikačnou kartou.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané s písomným súhlasom

ministerstva obrany.

§ 17b

Priestupky

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto poruší zákaz používať

a)

označenie „ozbrojené sily Slovenskej republiky“, „ozbrojené sily SR“ alebo „OS SR“

(

§ 17a ods. 1

),

b)

vojenskú rovnošatu alebo odev označený štátnym znakom Slovenskej republiky a špecifickými

znakmi, ktorý môže byť zameniteľný s vojenskou rovnošatou (

§ 17a ods. 2

),

c)

osobnú identifikačnú kartu alebo kartu, ktorá môže byť zameniteľná s osobnou identifikačnou

kartou (

§ 17a ods. 2

).

(2)

Za priestupky podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 500 eur. V blokovom konaní a

rozkaznom konaní možno za priestupky podľa odseku 1 uložiť pokutu do 300 eur.

(3)

Priestupky podľa odseku 1 objasňuje a v blokovom konaní prejednáva Vojenská polícia.

(4)

Výnosy pokút za priestupky podľa odseku 1 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5)

Na priestupky podľa odseku 1 a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o

priestupkoch.

31b

)

§ 18

Prechodné ustanovenia

(1)

Vytvorením ozbrojených síl sa výkon povinnej vojenskej služby, prípravnej služby

alebo profesionálnej služby neprerušuje.

(2)

Vytvorením ozbrojených síl sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí plnia úlohy

Armády Slovenskej republiky, neprerušujú.

(3)

Vojenská prísaha zložená vojakmi podľa doterajších predpisov sa považuje za vojenskú

prísahu zloženú podľa tohto zákona.

(4)

Základnými zložkami ozbrojených síl sú do 31. decembra 2002 aj Vojská ministerstva

vnútra a Železničné vojsko; k 31. decembru 2002 sa tieto vojská zrušujú.

(5)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Vojsk ministerstva vnútra

a zamestnancov Železničného vojska sa do 31. decembra 2002 nemenia; od 1. januára

2003 sa prechod týchto práv a povinností voči prevedeným zamestnancom spravuje ustanoveniami

všeobecných predpisov.

32

)

(6)

Do určenia novej organizačnej štruktúry ozbrojených síl podľa

§ 2 ods. 5

a

§ 6 ods. 2 písm. c)

sa doterajšia organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky považuje za organizačnú

štruktúru ozbrojených síl podľa tohto zákona.

(7)

Do vymenovania náčelníka generálneho štábu podľa

§ 7 ods. 5 a 6

funkciu náčelníka generálneho štábu vykonáva náčelník generálneho štábu Armády Slovenskej

republiky vymenovaný podľa doterajších predpisov, najneskoršie však do uplynutia štyroch

rokov od jeho vymenovania do funkcie náčelníka generálneho štábu Armády Slovenskej

republiky.

(8)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Armáda Slovenskej

republiky", rozumejú sa tým „Ozbrojené sily Slovenskej republiky".

§ 19

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 540/1990 Zb.

o Generálnom inšpektorovi ozbrojených síl Českej a Slovenskej Federatívnej republiky,

2.

zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 3/1993 Z. z.

o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 263/1994 Z. z.

, zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 166/1995 Z. z.

, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 4/1997 Z. z.

, zákona

č. 343/1997 Z. z.

a zákona

č. 269/1999 Z. z.,

3.

§ 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii

prezidenta Slovenskej republiky,

4.

§ 175 až 178 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.

§ 19a

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 59/2005 Z. z.

o postupoch proti činom protiprávneho zasahovania vo vzdušnom priestore Slovenskej

republiky.

§ 20

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 s výnimkou § 14 ods. 3, ktorý nadobúda

účinnosť 1. januára 2003.