Zákon 319/1948 Z. z. o zľudovení súdnictva.

§ 21.

Systemizácia služobných miest sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch a

konceptných úradníkov na okresných a krajských prokuratúrach.

Služobné miesta sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch a služobné miesta

konceptných úradníkov na okresných a krajských prokuratúrach sa systemizujú takto

Stupnice funkčného služného: Systematizované miesta

II. Predsedovia krajských súdov v Prahe, Brne, Bratislave a v Košiciach.

III. Predsedovia ostatných krajských súdov, námestníci predsedov krajských súdov,

uvedených v II. stupnici funkčného služného, krajskí prokurátori v Prahe, Brne, Bratislave

a v Košiciach.

IV. Námestníci predsedov ostatných krajských súdov, predsedovia okresných súdov s

najmenej 8 sudcovskými oddeleniami, ostatní krajskí prokurátori, námestníci krajských

prokurátorov, uvedených v III. stupnici funkčného služného, okresní prokurátori v

sídlach okresných súdov, ktorých predseda je v IV. stupnici funkčného služného.

V. Predsedovia ostatných okresných súdov, predsedovia senátov krajských a okresných

súdov, námestníci ostatných krajských prokurátorov, ostatní okresní prokurátori, námestníci

okresných prokurátorov, uvedených v IV. stupnici funkčného služného.

VI. Ostatní sudcovia, ustanovení na okresných súdoch, námestníci okresných prokurátorov,

uvedených v V. stupnici funkčného služného.

VII. Ostatní sudcovia, ustanovení na krajských súdoch.

§ 23.

Súdnu moc v občianskych veciach právnych vykonávajú okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší

súd (súdy riadne), pokiaľ výkon tejto moci nie je zákonom prikázaný súdom osobitným

alebo súdom rozhodčím.

§ 24.

Súdna moc sa vykonáva vo dvoch stoliciach. Nad okresným súdom je opravnou stolicou

krajský súd, nad krajským súdom Najvyšší súd.

§ 25.

(1)

Na súde prvej stolice vykonáva súdnu moc sudca z povolania ako samosudca, ak ide

o

a)

zaistenie dôkazov alebo vydanie platobných rozkazov v konaní upomínacom, platobných

rozkazov v konaní rozkaznom a zmenečnom, súdnych výpovedí a rozkazov v konaní nájomnom

(árendovnom);

b)

veci pozemnoknižné a registrové (firemné);

c)

veci súdnictva nesporného okrem rozhodovania: o úprave pomerov súdnych chránencov,

o pomere medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi a medzi rodičmi navzájom, o neprípustnosti

držania v uzavrenom ústave a o zbavení svojprávnosti a vo veciach podľa zákona na

ochranu nájomníkov, podľa zákona o udeľovaní nevyhnutných ciest a podľa restitučného

zákona;

d)

veci exekučné, okrem: sporov, vzniklých za exekučného konania alebo z jeho podnetu,

a rozhodnutí o odklade exekučných úkonov;

e)

dočasné opatrenia, pokiaľ o nich nerozhodol senát za konania;

f)

úkony konkurzného a vyrovnacieho komisára;

g)

úkony sudcu, dožiadaného a z rozkazu činného (vyslaného).

(2)

Minister spravodlivosti môže nariadením ustanoviť ďalšie veci, v ktorých má vykonávať

súdnu moc sudca z povolania ako samosudca.

(3)

Ustanovenie zákona zo dňa 27. marca 1931, č. 57 Sb., o použití úradníkov vyššej pomocnej

súdnej služby na súdoch a poručenských úradoch, ustanovenie § 4, ods. 1 dekrétu prezidenta

republiky zo dňa 2. októbra 1945, č. 90 Sb., o úprave niektorých organizačných a služobných

otázok v odbore súdnictva, a ustanovenie § 43, ods. 3 zákona zo dňa 12. júna 1942,

č. 112 Sl. z., o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy, zostávajú

nedotknuté.

§ 26.

Porada a hlasovanie.

(1)

Poradu i hlasovanie vedie predseda senátu.

(2)

Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to starší pred mladšími. Predseda

senátu hlasuje naposledy.

§ 27.

Odmietnutie sudcov.

(1)

O odmietnutí predsedu okresného súdu rozhoduje predseda nadriadeného krajského súdu,

o odmietnutí predsedu krajského súdu rozhoduje prvý predseda Najvyššieho súdu. O odmietnutí

iného sudcu rozhoduje predseda súdu, na ktorom je sudca činný. O odmietnutí prvého

predsedu Najvyššieho súdu rozhoduje Najvyšší súd v plenárnom zasadaní.

(2)

Proti rozhodnutiu o odmietnutí nie je opravný prostriedok.

§ 28.

Delegácia.

(1)

Právo na delegáciu prislúcha krajskému súdu; ak sa však má odňatá vec prikázať súdu

v obvode iného krajského súdu, prislúcha toto právo Najvyššiemu súdu.

(2)

Na návrh strany alebo účastníka konania možno delegovať iný súd i z dôvodu vhodnosti.

V exekučnom, konkurznom, vyrovnacom a nespornom konaní možno toto opatrenie urobiť

aj na návrh súdu.

(3)

Ak vedie vymáhajúci veriteľ proti tomu istému dlžníkovi viac exekúcií na rôznych

súdoch, možno opatrenie podľa odseku 2 urobiť aj pre jednotlivé exekučné úkony, pokiaľ

povaha exekúcie slúčenie takých úkonov pripúšťa.

(4)

Návrh na delegáciu nemá odkladný účinok. Rozhoduje sa o ňom bez ústneho prejednania.

Súd, rozhodujúci o delegácii, môže urobiť pred rozhodnutím potrebné vyšetrenie.

(5)

Proti rozhodnutiu o delegácii nie je opravný prostriedok.

§ 29.

Právna pomoc na žiadosť cudzozemského súdu alebo úradu.

(1)

Ak má dožiadaný súd pochybnosti, či sa môže poskytnúť právna pomoc cudzozemskému

súdu alebo úradu, oznámi to Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi potrebné. Opatrenie

Ministerstva spravodlivosti je pre dožiadaný súd záväzné.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane, ak vzniknú z poskytovania právnej pomoci medzi

súdom (úradom) dožadujúcim a dožiadaným neshody akéhokoľvek druhu.

§ 30.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, náležia pred okresné súdy i občianske veci právne,

prikázané podľa doterajších predpisov v prvej stolici krajským a zemským (hlavným)

súdom, pracovným súdom (ďalej len pracovné spory) alebo banským rozhodčím súdom.

§ 31.

Z občianskych vecí právnych, prikázaných doteraz krajským súdom, náležia naďalej pred

tieto súdy len veci majetkového práva, v ktorých jednou stranou (účastníkom) je národný

podnik.

§ 32.

Ak ide o osoby, zamestnané v mieste rozdielnom od miesta závodu alebo prevodzovne,

je pre pracovné spory miestne príslušný i súd, v ktorého obvode je závod alebo prevodzovňa,

alebo súd, v ktorého obvode sa má alebo mala konať práca alebo platiť mzda alebo iné

služobné platy.

§ 33.

Tam, kde podľa doterajších predpisov rozhodovalo o určení miestnej príslušnosti domovské

právo strany (účastníka), je príslušný súd v Prahe alebo v Bratislave; ak je tým súdom

Okresný súd v Prahe, je príslušný Okresný súd civilný pre vnútornú Prahu.

§ 34.

Poručenský alebo opatrovnícky súd prenesie svoju príslušnosť vo veci poručenskej alebo

opatrovníckej na súd nového bydliska alebo pobytu poručenca alebo opatrovanca, len

čo sa o zmene jeho bydliska alebo pobytu dozvie.

§ 35.

Zmena inej príslušnosti.

O odpore proti povoleniu exekúcie alebo exekučného úkonu na základe cudzozemského

exekučného titulu rozhoduje súd, ktorý exekúciu alebo exekučný úkon povolil, usnesením

bez ústneho prejednania.

§ 36.

Spory o príslušnosť medzi súdmi riadnymi a osobitnými a rozhodčími.

Spory o príslušnosť medzi riadnymi a osobitnými súdmi a súdmi rozhodčími rozhoduje

krajský súd, v ktorého obvode majú sídlo; ak ide o spor medzi súdmi v obvodoch rôznych

krajských súdov, rozhoduje Najvyšší súd. Ak rozhodol už v tom alebo onom prípade o

otázke príslušnosti krajský súd, na rozhodnutie sporu o príslušnosť povolaný, alebo

Najvyšší súd, je toto rozhodnutie záväzné.

§ 37.

Vedenie verejných kníh.

(1)

Verejné knihy o nehnuteľnostiach vedú okresné súdy. Príslušný viesť verejné knihy

je, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, okresný súd, v ktorého obvode je celkom alebo

z hlavnej časti nehnuteľnosť, ktorá tvorí pozemnoknižné teleso.

(2)

Zemské desky a pozemkové knihy, vedené dosiaľ Krajským súdom civilným v Prahe, vedie

Okresný súd civilný pre vnútornú Prahu; zemské desky, vedené dosiaľ Krajským súdom

v Brne, vedie Okresný súd civilný pre Brno-mesto; zemské desky, vedené dosiaľ Krajským

súdom v Opave, vedie Okresný súd v Opave.

(3)

Banské knihy vedú

a)

Okresný súd v Plzni pre obvody krajských súdov v Prahe, Plzni a v Českých Budejoviciach;

b)

Okresný súd v Moste pre obvod Krajského súdu v Ústí nad Labem;

c)

Okresný súd v Kutnej Hore pre obvody krajských súdov v Pardubiciach, Hradci Královej

a v Liberci;

d)

Okresný súd v Chebe pre obvod Krajského súdu v Karlových Varoch;

e)

Okresný súd pre Ostravu-západ v Ostrave pre obvody krajských súdov v Brne, Olomouci,

Ostrave, v Zlíne a v Jihlave;

f)

Okresný súd v Banskej Bystrici pre obvody krajských súdov v Bratislave, Banskej Bystrici,

Nitre a v Žiline;

g)

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi pre obvody krajských súdov v Košiciach a v Prešove.

(4)

Železničnú knihu, vedenú dosiaľ Krajským súdom civilným v Prahe, vedie Okresný súd

civilný pre vnútornú Prahu. Príslušnosť Okresného súdu civilného pre Brno-mesto a

Okresného súdu v Bratislave viesť železničné knihy zostáva nedotknutá.

§ 38.

Vedenie obchodných a spoločenstevných registrov.

(1)

Obchodné (firemné) a spoločenstevné registre vedie okresný súd v sídle krajského

súdu pre celý obvod krajského súdu. V Prahe vedie tieto registre Okresný súd civilný

pre vnútornú Prahu, v Brne Okresný súd civilný pre Brno-mesto, v Ostrave Okresný súd

pre Ostravu-západ.

(2)

Okresné súdy, príslušné viesť obchodné (firemné) a spoločenstevné registre, vydávajú

tiež potvrdenie o tom, že obchodné knihy sú podľa právnych predpisov riadne vedené.

§ 39.

Zastúpenie.

(1)

V konaní pred súdmi prvej stolice nie sú strany (účastníci) povinné sa nechať zastupovať

advokátom; ak nepresahuje hodnota predmetu sporu 5.000 Kčs, je v pracovných sporoch

zastúpenie advokátom vylúčené. V odvolacom konaní musia strany byť zastúpené advokátom,

v pracovných sporoch však môžu byť zamestnanci zastúpení aj práva znalými zamestnancami

jednotnej odborovej organizácie.

(2)

Splnomocnencom môže byť každá spôsobilá osoba, ktorá je svojprávna, štátne spoľahlivá

a občiansky bezúhonná a, pokiaľ nie je advokátom alebo notárom, s účinkom prísahy

vyhlási, že stranu (účastníka) zastupuje bez odplaty. Ak nie je strana (účastník)

schopná srozumiteľne sa vyjadrovať, môže jej súd uložiť, aby si ustanovila splnomocnenca.

§ 40.

(1)

Pokiaľ v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia o konaní pred súdmi prvej stolice

doterajšie predpisy o konaní pred súdmi okresnými.

(2)

Ak rozhoduje súd prvej stolice v senáte, platia o právach a povinnostiach predsedu

senátu doterajšie predpisy o právach a povinnostiach predsedu senátu na krajskom súde.

(3)

Pokiaľ Najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd, platí o konaní pred nim ustanovenie

civilných súdnych poriadkov o odvolacom konaní.

§ 41.

Pri vybavení žaloby skúma súd z moci úradnej tiež, či ide o spor pracovný alebo o

spor z národného poistenia. Strana môže vzniesť námietku, že ide alebo nejde o taký

spor, najneskoršie na prvom roku (ústnom pojednávaní) skôr než sa pustila do pojednávania

o veci samej. Ak sú tu pochybnosti alebo ak bola vznesená námietka, rozhodne súd o

tejto otázke oddelene; do rozhodnutia je prípustný rekurz. V hlavnej veci pokračuje

súd až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

§ 42.

Strany môžu predložiť po jednom prípravnom spise, len ak to zvolil súd na ústnom pojednávaní,

pretože ide o rozsiahle skutkové tvrdenia alebo o složitý právny pomer. Ak sú strany

zastúpené advokátmi, môže im súd v takých prípadoch predloženie prípravného spisu

uložiť; ak nie sú, môže predseda vypočuť k príprave ústneho pojednávania strany a

spísať o tom zápisnicu.

§ 43.

I v súdnom konaní spornom môže súd vykonávať ktorýkoľvek dôkaz z moci úradnej; pri

svojom rozhodovaní vezme do úvahy tiež skutočnosti, ktoré stranami síce prednesené

neboly, vyšli však v konaní inak najavo.

§ 44.

Kde doterajšie predpisy o súdnom konaní určujú lehotu 14 dní, nahradzuje sa táto lehota

lehotou 15 dní.

§ 45.

Rozsudky sa vyhotovujú písomne a doručujú stranám; odvolacia lehota sa počíta vždy

odo dňa doručenia.

§ 46.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej stolice možno podať ústne do zápisnice

alebo písomným podaním. Opravný prostriedok musí tiež obsahovať aspoň stručné dôvody,

skutkové tvrdenia a označenia dôkazov; advokátov podpis nie je potrebný.

§ 47.

(1)

Odvolací súd prejednáva vec v medziach odvolacích návrhov znovu. O tom, či sa má

už vykonaný dôkaz opakovať, či sa majú použiť výsledky skorej už vykonaného dôkazu,

rozhodne odvolací súd, zhodnotiac starostlivo všetky okolnosti prípadu.

(2)

Strany môžu v odvolacom konaní predniesť tiež skutkové okolnosti a ponúknuť dôkazy,

ktoré v konaní pred prvým súdom neboly uvedené alebo ponúknuté.

§ 48.

Rekurz možno oprieť o nové skutočnosti a nové dôkazy.

§ 49.

(1)

V opravnom konaní nemožno, vynímajúc nárok na náhradu trov opravného konania, vzniesť

nový nárok a nemožno zmeniť žalobu ani so súhlasom odporcovým.

(2)

Odvolacie dôvody a návrhy možno do konca ústneho odvolacieho pojednávania zmeniť;

trovy tým vzniklé však treba odporcovi nahradiť.

§ 50.

(1)

Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom Ústrednej národnej poisťovne náleží

okrem vecí, uvedených v odseku 2, okresnému súdu, v ktorého obvode je sídlo poisťovne

(ústredne alebo územnej organizačnej složky Ústrednej národnej poisťovne), ktorá výmer

vydala. Ak podáva opravný prostriedok poistenec (jeho rodinný príslušník alebo pozostalý),

môže miesto tohto súdu voliť súd, v ktorého obvode má svoje bydlisko.

(2)

Rozhodovať vo sporoch o dávky dôchodkového národného poistenia (

§ 60 zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb.

, o národnom poistení), počítajúc v to dávky z dôchodkového pripoistenia (

§§ 143 a 144 toho istého zákona

) náleží krajskému súdu, v ktorého obvode má žalobca svoje bydlisko.

(3)

Rozhodovať

o sporoch z pripoistenia podľa

§§ 143 a 144 zák. č. 99/1948 Sb.

, neuvedených v odseku 2 a o veciach podľa

§§ 149

a

151 toho istého zákona

;

o opravných prostriedkoch proti výmerom príplatkových ústavov podľa

§ 17 zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 98 Sb.

, o sústredení penzijného poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách a

o niektorých ďalších opatreniach v odbore verejnoprávneho sociálneho poistenia;

o sporoch medzi Ústrednou národnou poisťovňou a zdravotnými ústavmi (zariadeniami)

podľa

§§ 198 a 199 zák. č. 99/1948 Sb.

, vzniklých pri vykonávaní toho istého zákona, náleží okresnému súdu, v ktorého obvode

je sídlo žalovanej strany, a ak je ňou Ústredná národná poisťovňa, okresnému súdu,

v ktorého obvode je sídlo príslušnej územnej organizačnej složky.

§ 51.

(1)

Opravným prostriedkom proti výmerom Ústrednej národnej poisťovne alebo príplatkového

ústavu, ktorými sa rozhodlo o dávke z poistenia alebo o rodinnom prídavku podľa

zákona zo dňa 13. decembra 1945, čís. 154 Sb.

, o rodinných prídavkoch niektorých osôb, poistených pre prípad nemoci, v znení noviel,

je žaloba. Opravným prostriedkom proti ostatným výmerom je sťažnosť.

(2)

Opravný prostriedok treba podať do 30 dní odo dňa doručenia výmeru na okresnej národnej

poisťovni, v ktorej obvode strana býva, po prípade príplatkovému ústavu, ktorý výmer

vydal, a to písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo ústne do zápisnice. Opravný prostriedok

podaný na inej než príslušnej organizačnej zložke Ústrednej národnej poisťovne alebo

na niektorom súde, pokladá sa za platne podaný.

(3)

Ak požiada strana poisťovňu (príplatkový ústav) pred uplynutím lehoty podľa odseku

2 o oznámenie výpočtu dôchodku, počíta sa lehota, uvedená v odseku 2, odo dňa doručenia

tohto výpočtu strane.

(4)

Poisťovňa (príplatkový ústav) môže do 15 dní odo dňa podania opravného prostriedku

sama mu vyhovieť; ak tak neurobí, je povinná ho v uvedenej lehote predložiť príslušnému

súdu.

§ 52.

(1)

Pre konanie o žalobách platia predpisy o súdnom konaní spornom. Pre konanie o sťažnostiach

(

§ 51, ods. 1

, veta druhá) platia predpisy súdneho konania nesporného.

(2)

Z ustanovenia odseku 1 platia tieto odchýlky

a)

súd pojednáva a rozhoduje tiež za neprítomnosti riadne predvolaných strán;

b)

rozsudok pre zmeškanie nemožno vyniesť;

c)

v sporoch o dávky z poistenia môže žalobná žiadosť a rozsudok znieť na uznanie nároku

bez uvedenia jeho výšky, v ktorom prípade je poisťovňa povinná najneskoršie do 15

dní od právoplatnosti rozsudku vydať výmer o výške prisúdenej dávky.

(3)

Odvolacia (rekurzná) lehota robí 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 53.

Krajské súdy založia pre svoj obvod zoznam znalcov lekárov z odboru národného poistenia.

Do tohto zoznamu nech sú zapisovaní lekári, ktorí vykazujú niekoľkoročnú úspešnú činnosť

v posudkových otázkach sociálneho poistenia a nie sú úradnými lekármi poisťovne (

§ 188 zák. č. 99/1948 Sb.

) . Pred zápisom lekára do tohto zoznamu nech je vypočutá jednotná odborová organizácia

a Ústredná národná poisťovňa.

§ 54.

(1)

Poistenci (rodinní príslušníci, pozostalí) môžu sa pred súdmi nechať zastupovať zamestnancami

jednotnej odborovej organizácie, po prípade vrcholných záujmových organizácií, Ústredná

národná poisťovňa svojimi zamestnancami.

(2)

V odvolacom konaní musia byť strany zastúpené advokátom alebo osobami, uvedenými

v odseku 1, ak sú tieto osoby práva znalé.

(3)

Pre zastúpenie Ústrednej národnej poisťovne pri vymáhaní poistného súdnou exekúciou

platí ustanovenie predchádzajúcich odsekov obdobne.

§ 55.

(1)

Generálny prokurátor môže do právoplatného rozhodnutia súdu riadneho, osobitného

alebo rozhodčieho podať sťažnosť pre zachovanie zákona, ak je toho názoru, že v konaní

alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon. Pre vady konania možno sťažnosť podať len

vtedy, ak ide o vec odňatú tuzemskému súdnictvu alebo aspoň súdom riadnym alebo ak

maly vady konania za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(2)

Sťažnosť pre zachovanie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

(3)

Generálny prokurátor je podriadený ministrovi spravodlivosti.

§ 56.

(1)

Sťažnosť pre zachovanie zákona sa podáva písomne na Najvyššom súde.

(2)

Okrem všeobecnej náležitosti podania musí sťažnosť obsahovať

a)

označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje;

b)

údaj o tom, v čom sa spatruje porušenie zákona, s náležitým odôvodnením;

c)

určité vyhlásenie, či sa navrhuje len vyslovenie, že bol zákon porušený, alebo i

zrušenie či zmena pôvodného rozhodnutia a aká.

(3)

Generálny prokurátor môže až do rozhodnutia o sťažnosti meniť jej dôvody a návrh.

§ 57.

Generálny prokurátor si môže vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy o právoplatne skončenom

konaní, aby mohol posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre zachovanie zákona.

§ 58.

Sťažnosť pre zachovanie zákona nie je viazaná lehotou.

§ 59.

Ak navrhuje generálny prokurátor tiež zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia,

môže Najvyšší súd i z úradnej moci až do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu

odložiť vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia.

§ 60.

O sťažnosti pre zachovanie zákona rozhoduje Najvyšší súd rozsudkom po ústnom pojednávaní,

na ktoré predvoláva len generálneho prokurátora. Najvyšší súd môže i z úradnej moci

nariadiť potrebné vyšetrenie.

§ 61.

Vo svojom rozsudku vysloví Najvyšší súd, že bol porušený zákon, alebo sťažnosť zamietne.

Rozsudok musí byť odôvodnený a treba ho podľa možnosti doručiť i stranám (účastníkom)

alebo ich právnym nástupcom.

§ 62.

Ak vyslovil Najvyšší súd vo svojom rozsudku, že bol porušený zákon, môže strana (účastník)

alebo jej právny nástupca do pätnásť dní odo dňa doručenia rozsudku navrhnúť na súde,

ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia.

Ak bol taký návrh urobený alebo ak podal už taký návrh generálny prokurátor, urobí

súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, opatrenie, vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho

súdu, súc pritom viazaný jeho právnym názorom. Pre toto konanie platia predpisy o

obnove primerane.

§ 63.

Okrem prípadu, uvedeného v

§ 62

, nemá rozsudok Najvyššieho súdu právny účinok na právne pomery strán (účastníkov)

pôvodného konania. Právne pomery tretích osôb nemôžu byť dotknuté ani novým rozhodnutím

vo veci samej, iba že by im porušenie zákona známe bolo alebo byť muselo.

§ 130.

Zmeny v príslušnosti vo veciach disciplinárnych.

Disciplinárne konanie a ukladanie disciplinárnych trestov kancelárskym pomocným silám

(časť prvá vládneho nariadenia zo dňa 7. júla 1926, č. 113 Sb., o úprave služobných

a platových pomerov štátnych zamestnancov v pomocnej kancelárskej službe) a ukladanie

disciplinárnych trestov pomocným zriadencom (časť prvá vládneho nariadenia zo dňa

7. júla 1926, č. 114 Sb., o úprave služobných a platových pomerov pomocných zriadencov,

v znení nariadenia všetkých členov vlády zo dňa 13. júla 1944, č. 156 Sb., o novej

úprave disciplinárneho práva pomocných zriadencov a podobných zamestnancov), náleží

v prvej stolici predsedovi krajského súdu.

§ 131.

Zmeny v príslušnosti v kárnych veciach sudcov.

(1)

Kárnym súdom, príslušným pre sudcovských úradníkov, ustanovených na okresných a krajských

súdoch, pri týchto s výnimkou predsedu krajského súdu a jeho námestníka, pre sudcovských

úradníkov, ustanovených pre obvod osobného úradu, a pre notárov je krajský súd, v

obvode ktorého mal obvinený v čase stíhaného porušenia povinností svoje služobné pôsobisko.

(2)

Ustanovenie zákona zo dňa 21. mája 1868, č. 46 r. z., o kárnom konaní so sudcovskými

úradníkmi a ich nedobrovoľnom preložení na iné miesto alebo na odpočinok, pokiaľ upravujú

složenie a príslušnosť zemských súdov ako súdov kárnych, platí obdobne pre krajské

súdy ako súdy kárne.

§ 132.

Opravné prostriedky proti rozhodnutiu notárskych komôr.

(1)

Proti usneseniu alebo opatreniu notárskej komory alebo jeho prezidenta je prípustná

sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd.

(2)

Ustanovenie

§ 3, ods. 2 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 138 Sb.

, o úprave niektorých otázok, týkajúcich sa notárstva, zostávajú nedotknuté.

§ 134.

(1)

Občianske veci právne, v ktorých nebolo do dňa začiatku účinnosti tohto zákona skončené

konanie v prvej stolici, postupujú sa, ak je to potrebné, bez návrhu strán príslušnému

súdu podľa tohto zákona. Pre ďalšie konanie, najmä tiež prípustnosť opravných prostriedkov,

sú smerodajné ustanovenia tohto zákona.

(2)

V občianskych veciach právnych, v ktorých bolo už rozhodnuté krajským súdom alebo

zemským (hlavným) súdom ako súdom prvej stolice pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne

o opravnom prostriedku s konečnou platnosťou krajský súd v sídle zemského súdu, ktorý

rozhodol vo veci alebo by bol podľa doterajších predpisov príslušný na rozhodnutie

o opravnom prostriedku, v osobitnom senáte, složenom z troch sudcov z povolania. O

konaní pred týmto osobitným senátom platia doterajšie ustanovenia o konaní odvolacom.

Ak sa zruší rozhodnutie, prikáže sa vec na nové rozhodnutie alebo na nové prejednanie

a rozhodnutie súdu, ktorý je príslušný v prvej stolici podľa tohto zákona. Pre ďalšie

konanie, najmä tiež pre prípustnosť opravných prostriedkov sú smerodajné ustanovenia

tohto zákona.

(3)

V občianskych veciach právnych, v ktorých bolo už rozhodnuté v druhej stolici pred

účinnosťou tohto zákona, rozhoduje o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu

zemského (hlavného) súdu, Najvyšší súd v doterajšom složení a podľa doterajších predpisov;

ak ide však o rozhodnutie krajského súdu, rozhoduje o opravnom prostriedku osobitný

senát krajského súdu, uvedený v odseku 2. Keď sa zruší rozhodnutie, prikáže sa vec

na nové rozhodnutie alebo nové prejednanie a rozhodnutie súdu príslušnému v druhej

stolici podľa tohto zákona. Pre ďalšie konanie platia ustanovenia tohto zákona.

(4)

Žaloba pre zmätočnosť a o obnovu a návrh na obnovu v konaní nespornom proti rozhodnutiu,

vydanému podľa doterajších predpisov krajským súdom v prvej stolici, sa podávajú na

súde, príslušnom v prvej stolici podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, vydané

krajským alebo zemským (hlavným) súdom v druhej stolici, treba žalobu pre zmätočnosť

a obnovu (návrh) podať na súde, príslušnom vo veci rozhodovať v druhej stolici podľa

tohto zákona. Na tom istom súde sa podáva žaloba (návrh), ak smeruje proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu, vydanému v druhej alebo v tretej stolici alebo proti rozhodnutiu

hlavného súdu, vydanému v tretej stolici.

(5)

Ak by bolo treba podľa doterajších predpisov podať žalobu (návrh) na niektorom zrušenom

súde alebo na súde, ktorý podľa ustanovenia tohto zákona nie je už pre vec samú príslušný,

podáva sa žaloba (návrh) na súde, ktorý je alebo by bol vo veci samej príslušný podľa

tohto zákona. Ak je v týchto prípadoch pochybné, ktorý súd je miestne príslušný, užije

sa predpisov o všeobecnej príslušnosti.

§ 135.

Veci národného poistenia (verejnoprávneho sociálneho poistenia), v ktorých konanie

nebolo ešte skončené pred účinnosťou tohto zákona, postupujú súdy a úrady, doteraz

príslušné, súdom, príslušným podľa tohto zákona. O ďalšom konaní platia ustanovenia

tohto zákona.

§ 136.

(1)

V trestnom konaní, začatom pred účinnosťou tohto zákona, pokračuje okresný súd podľa

tohto zákona.

(2)

Ak ale bol v konaní, začatom pred účinnosťou tohto zákona, už vynesený rozsudok v

prvej stolici, skončí sa konanie podľa doterajších predpisov; pokiaľ ale podľa doterajších

predpisov náležalo rozhodovať o opravnom prostriedku zemskému (hlavnému) súdu, koná

a rozhoduje krajský súd, zriadený v doterajšom sídle onoho súdu, v trojčlennom senáte

bez účasti sudcov z ľudu. Ak bude rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej stolice

na nové prejednanie, pokračuje v konaní okresný súd podľa ustanovenia tohto zákona.

(3)

Ak sa skončilo konanie, začaté pred účinnosťou tohto zákona, právoplatným odsúdením

obžalovaného, urobí rozhodnutie a opatrenie vo výkone trestu, náležiace podľa doterajších

predpisov krajskému súdu, okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol

v prvej stolici; jemu prislúcha tiež nariadiť výkon trestu podmienečne odloženého.

§ 137.

(1)

Veci súdnej správy, ktoré v deň začiatku účinnosti tohto zákona nebudú vybavené doteraz

príslušnými súdmi, po prípade úradmi, budú vybavené súdom, po prípade úradom, príslušným

podľa tohto zákona.

(2)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov (štátnych zastupiteľstiev),

vydaným v odbore správnej pôsobnosti pred účinnosťou tohto zákona, rozhodne Ministerstvo

spravodlivosti.

(3)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam zemských (hlavných) súdov a zemských

(hlavných) štátnych zastupiteľstiev, vydaným v odbore správnej pôsobnosti pred účinnosťou

tohto zákona, rozhodne súd alebo úrad, príslušný podľa doterajších predpisov.

§ 138.

(1)

Sudcov a konceptných úradníkov, ustanovených na služobných miestach na súdoch (úradoch

verejnej obžaloby), ktoré sa týmto zákonom zrušujú, preloží minister spravodlivosti

na služobné miesta na iných súdoch (úradoch verejnej obžaloby). Pokiaľ by s týmto

preložením bolo spojené preradenie do nižšej stupnice funkčného služného alebo na

služobné miesto, systemizované v druhej skupine služobných miest sudcovských, určí

sa preloženému zamestnancovi služné podľa § 51, ods. 1 platového zákona. Ustanovenie

predchádzajúcej vety platí obdobne aj pre iné prekladanie sudcov (konceptných úradníkov

úradov verejnej obžaloby), ktoré je potrebné na vykonanie tohto zákona.

(2)

Zamestnanci, ustanovení na služobných miestach systemizovaných v učtárňach zemských

súdov, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona zamestnancami v osobnom stave učtárne

Ministerstva spravodlivosti bez zmeny doterajšej služobnej hodnosti a platového zaradenia.

Systemizácia služobných miest účtovných úradníkov Ministerstva spravodlivosti sa doplňuje

služobnými miestami, udelenými týmto zamestnancom pred účinnosťou tohto zákona.

(3)

Ostatných zamestnancov, ustanovených na služobných miestach, systemizovaných na zemských

(hlavných) súdoch, prevedie minister spravodlivosti na iné súdy, po prípade justičné

úrady. Ak nie sú pre nich voľné systemizované miesta, budú títo zamestnanci vedení

nad systemizovaný stav a zaradia sa na systemizované služobné miesta, len čo sa tieto

uvoľnia.

§ 139.

Až do dňa, keď nadobudnú účinnosť ustanovenia častí I a II tohto zákona, platí pre

príslušnosť súdov a úradov vo veciach národného poistenia prechodne toto

1.

O žalobách proti výmerom, ktorými bolo rozhodnuté o dávkach nemocenského poistenia

podľa zákona o národnom poistení alebo podľa doterajších predpisov o verejnoprávnom

nemocenskom poistení, rozhodujú rozhodčie súdy, zriadené podľa zákona zo dňa 9. októbra

1924, č. 221 Sb., o poistení zamestnancov na prípad nemoci, invalidity a staroby,

v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich (ďalej len „rozhodčie súdy“). Miestne

príslušný je súd v sídle okresnej národnej poisťovne, ktorá vydala výmer, alebo podľa

voľby žalujúceho súd, v obvode ktorého žalujúci býva.

2.

O žalobách proti výmerom, ktorými bolo rozhodnuté o dávkach dôchodkového poistenia

podľa zák. č.

99/1948 Sb.

alebo podľa doterajších predpisov o verejnoprávnom poistení dôchodkovom a úrazovom,

rozhodujú poisťovacie súdy, zriadené podľa zák. č. 221/1924 Sb. (ďalej len „poisťovacie

súdy“). Miestne príslušný je poisťovací súd, v obvode ktorého žalobca býva.

3.

Poisťovacie súdy sú príslušné rozhodovať vo sporoch medzi nositeľom poistenia a zdravotnými

ústavmi (zariadeniami), vzniklých pri vykonávaní doterajších predpisov o verejnoprávnom

sociálnom poistení alebo pri vykonávaní ustanovení

§§ 198 a 199 zák. č. 99/1948 Sb.

Miestne príslušný je poisťovací súd, v obvode ktorého je sídlo žalovanej strany.

Ak je žalovaná Ústredná národná poisťovňa a ak patrí vec výhradne do pôsobnosti niektorej

jej územnej organizačnej zložky alebo ak sa jej výhradne týka, môže byť žalovaná tiež

na súde, v obvode ktorého je sídlo územnej organizačnej zložky.

4.

Pokiaľ sa výmermi, vydanými poisťovňou (ústrednou alebo územnou organizačnou složkou

Ústrednej národnej poisťovne) pri vykonávaní zákona o národnom poistení alebo doterajších

predpisov o verejnoprávnom sociálnom poistení, nerozhoduje o dávkach z poistenia (č.

1 a 2), rozhodujú o sťažnostiach (odvolaniach, námietkach) proti týmto výmerom okresné

národné výbory. Miestne príslušný je okresný národný výbor, v obvode ktorého má sídlo

poisťovňa (ústredňa alebo územná organizačná zložka Ústrednej národnej poisťovne),

ktorej výmeru sa odporuje.

5.

Žalobu podľa č. 1 a 2 treba podať do 60 dní a sťažnosť podľa č. 4 do 30 dní odo dňa

doručenia výmeru, žalobu podľa č. 3 do 60 dní odo dňa, keď sa strana dozvedela o tom,

že nárok vznikol alebo že sa stal sporným. Žaloba a sťažnosť podľa č. 1 a 4 sa podáva

na okresnú národnú poisťovňu, ktorá napadnutý výmer vydala, žaloba podľa č. 2 na okresnú

národnú poisťovňu, v obvode ktorej žalobca býva. Ak bola žaloba (sťažnosť) podaná

v určenej lehote na inú organizačnú složku Ústrednej národnej poisťovne, pokladá sa

za včas podanú. Žaloba podľa č. 3 sa podáva priamo na príslušný súd. Žaloba (sťažnosť)

sa podáva písomne vo dvoch vyhotoveniach, možno ju však podať tiež ústne do zápisnice.

Výmer sa k žalobe (sťažnosti) pripojuje.

6.

V konaní pred rozhodčími súdmi a poisťovacími súdmi obidvoch stolíc sa postupuje

podľa zákona č. 221/1924 Sb. a podľa vládneho nariadenia zo dňa 28. decembra 1928,

č. 213 Sb., ktorým sa vydávajú podrobné predpisy o službe na rozhodčích súdoch nemocenských

poisťovní, súdoch poisťovacích a vrchného poisťovacieho súdu a upravuje sa ich spravovací

poriadok; v konaní o sťažnostiach (odvolaniach, námietkach), uvedených v č. 4, sa

postupuje podľa predpisov o správnom konaní. Proti rozhodnutiu okresného národného

výboru je prípustné odvolanie na zemský národný výbor, na Slovensku na Povereníctvo

sociálnej starostlivosti.

7.

Minister sociálnej starostlivosti môže na návrh jednotnej odborovej organizácie a

vrcholných záujmových organizácií doplniť počet prísediacich súdov, uvedených v č.

1 a 2, tak aby v nich boly zastúpené všetky skupiny poistencov Ústrednej národnej

poisťovne podľa povolania.

8.

Ustanovenia č. 1 až 7 platia pre spory a konania, začaté po 30. septembri 1948 a

právoplatne neskončené do dňa vyhlásenia tohto zákona. Spory a konania, začaté po

30. septembri 1948 na súdoch a úradoch, nepríslušných podľa týchto ustanovení a neskončené

do dňa vyhlásenia tohto zákona, postúpia sa v tom stave, v akom sú v tento deň, súdom

a úradom, príslušným podľa č. 1 a 4.

§ 140.

(1)

Nedotknuté zostávajú predpisy civilných súdnych poriadkov o príslušnosti súdu pre

žalobu pre zmätočnosť a pre žalobu o obnovu a predpisy restitučného zákona o súdnej

príslušnosti.

(2)

Nedotknuté zostáva tiež ustanovenie

§ 1 zákona zo dňa 1. decembra 1948, č. 273 Sb.

, o úprave uspokojenia a o určení splatnosti niektorých záväzkov, dotknutých znárodňovacími

a inými predpismi.

§ 141.

Zrušujú sa

1.

zemské (hlavné) súdy a zemské (hlavné) štátne zastupiteľstvá;

2. Okresný súd obchodný a Krajský súd obchodný v Prahe;

3. pracovné súdy (osobitné oddelenie okresných súdov pre pracovné spory);

4. rozhodčie súdy verejnoprávneho sociálneho poistenia a poisťovacie súdy;

5. banské rozhodčie súdy a hlavný banský súd rozhodčí.

§ 142.

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona. Zrušujú sa najmä

1.

ustanovenia §§ 22 a 23 zák. čl. XXXIII/1871;

2.

zákon zo dňa 12. júla 1872, č. 112 r. z., ktorým sa upravuje právo stránok žalovať

pre porušenia práva, spôsobené sudcovskými úradníkmi pri vykonávaní ich úradu;

3.

ustanovenie čl. VII uvodz. zákona k trestnému poriadku č. 119/1873 r. z.;

4.

ustanovenia §§ 8 až 13, §§ 15, 16, 32, 33, ods. 2, § 41, ods. 2, §§ 48, 49, 52, ods.

2, §§ 62, 63, 68, ods. 2, veta druhá, § 89, ods. 2 a 3, § 92, ods. 3, §§ 94, 95 a

108, ods. 2, §§ 114, 126, ods. 3 až 5, §§ 189, 192 až 195, § 196, veta druhá, §§ 207

až 219, §§ 227, 261, 280 až 296, §§ 362, 363, č. 4, §§ 384, 405, ods. 1, § 427, ods.

3, §§ 447 až 481 a § 485 trestného poriadku č. 119/1873 r. z.;

5.

zákon zo dňa 31. decembra 1877, č. 3 r. z. z roku 1878, ktorým sa doplňujú a menia

ustanovenia trestného poriadku o zmätočných sťažnostiach;

6.

ustanovenia §§ 28, 36 a 39 zák. čl. V/1878;

7.

ustanovenie čl. XIV zákona zo dňa 1. augusta 1895, č. 110 r. z., ktorým sa uvádza

zákon o vykonávaní súdnej moci a o príslušnosti riadnych súdov v občianskych veciach

právnych (jurisdikčná norma), v znení noviel;

8.

ustanovenia §§ 1 až 7, § 7a, §§ 8, 10, 23, 30, 31, 40 a 42, ods. 2 až 4, § 45, ods.

2, § 46, ods. 3, §§ 49 až 53, §§ 61 až 64, § 68, §§ 70 až 73, §§ 79 a 111, ods. 1

a 2, §§ 118 a 120 zákona zo dňa 1. augusta 1895, č. 111 r. z., o vykonávaní súdnej

moci a o príslušnosti riadnych súdov v občianskych veciach právnych (jurisdikčná norma),

v znení noviel;

9.

ustanovenia § 27, ods. 1 a 2, § 29, ods. 1, § 482, §§ 502 až 513, §§ 519 a 527, ods.

2, §§ 528 a 575, ods. 3, §§ 600 až 602 zákona zo dňa 1. augusta 1895 č. 113 r. z.,

o súdnom konaní v občianskych veciach právnych (civilný súdny poriadok), v znení noviel;

10.

ustanovenia §§ 21, 22 a 82, ods. 1, § 83, ods. 2, veta druhá zákona zo dňa 27. mája

1896, č. 79 r. z., o exekučnom a zaisťovacom konaní (exekučný poriadok), v znení noviel;

11.

ustanovenie § 25, ods. 2 zákona zo dňa 27. novembra 1896, č. 217 r. z., ktorým sa

vydávajú predpisy o obsadzovaní, vnútornom zariadení a spravovacom poriadku súdov

(zákon o súdnej organizácii);

12.

ustanovenia §§ 7 až 14, §§ 17, 18, 23 a 25 uvodz. zák. k trestnému poriadku zák.

čl. XXXIII/1896;

13.

ustanovenia § 2, ods. 2, § 17, ods. 4, §§ 28, 29, 34, ods. 2, §§ 37, 42, 56, ods.

1, §§ 69, 75, 103, 107, 110 až 112, §§ 115, 123 a 124, ods. 8, § 145, ods. 5, § 146,

ods. 3, § 158, ods. 1 až 3, § 160, ods. 4, §§ 162 až 168, § 215, ods. 2, § 238, ods.

3 až 5, § 285, ods. 2, § 286, ods. 2, § 335, ods. 4, § 378, ods. 2, §§ 381 až 423,

ods. 1 až 5 a 7, §§ 424 a 425, ods. 3, §§ 426 až 442, § 476, ods. 4, §§ 521 až 560

a § 564 trestného poriadku zák. čl. XXXIII/1896;

14.

ustanovenia §§ 1 až 4, §§ 22, 54, 55 a 65, ods. 2, §§ 95 a 399, ods. 2 a 3, §§ 515,

520 až 547, §§ 551, 583 až 587 zák. čl. I/1911, v znení noviel;

15.

ustanovenia §§ 29 až 36 porotnej novely zák. čl. XXXIII/1914;

16.

ustanovenia §§ 5 a 6 zákona zo dňa 21. marca 1918, č. 109 r. z., o odškodnení osôb,

neprávom odsúdených;

17.

ustanovenie § 6 zákona zo dňa 18. augusta 1918, č. 318 r. z., o odškodnení za vyšetrovaciu

väzbu;

18.

ustanovenia §§ 4 a 5 zákona zo dňa 11. decembra 1923, č. 8 Sb. z roku 1924, o trestnom

konaní, konanom podľa trestného poriadku zák. čl. XXXIII/1896, proti neprítomným osobám;

19.

zákon zo dňa 3. júla 1924, č. 170 Sb., o banských súdoch rozhodčích;

20.

vládne nariadenie zo dňa 26. januára 1925, č. 18 Sb., ktorým sa vykonáva zákon zo

dňa 3. júla 1924, č. 170 Sb., o banských súdoch rozhodčích;

21.

ustanovenia čl. II, §§ 1 a 2 zák. č. 107/1927 Sb.;

22.

ustanovenie čl. XV, ods. 2 zákona zo dňa 19. januára 1928, č. 23 Sb., ktorým sa menia

a doplňujú niektoré ustanovenia zákonov o súdnom konaní vo veciach občianskych a o

konaní exekučnom;

23.

ustanovenie §§ 10 až 14 zákona zo dňa 21. marca 1929, č. 31 Sb., ktorým sa menia

a doplňujú trestné zákony a trestné poriadky;

24.

ustanovenie čl. V, ods. 1, veta prvá a druhá zákona zo dňa 8. júla 1930, č. 130 Sb.,

ktorým sa doplňujú a menia niektoré ustanovenia zákonov o súdnom konaní vo veciach

občianskych a o konaní exekučnom;

25.

ustanovenia §§ 28 až 36, §§ 44, 47 a § 70 zákona zo dňa 11. marca 1931, č. 48 Sb.,

o trestnom súdnictve nad mládežou;

26.

ustanovenia § 3, ods. 1 a 2 a §§ 45, 46 a 47 zákona zo dňa 19. júna 1931 č. 100 Sb.,

o základných ustanoveniach súdneho konania nesporného;

27.

zákon zo dňa 4. júla 1931, č. 131 Sb., o súdnictve vo sporoch z pomeru pracovného,

služobného a učebného (o pracovných súdoch), v znení noviel;

28.

zákon zo dňa 3. mája 1934, č. 91 Sb., o ukladaní trestu smrti a o doživotných trestoch;

29.

ustanovenie čl. V, č. 1 zákona zo dňa 11. decembra 1934, č. 251 Sb., ktorým sa menia

a doplňujú niektoré ustanovenia zákonov o občianskom konaní súdnom, o konaní exekučnom

a o konaní nespornom;

30.

zákon zo dňa 12. júna 1940, č. 146 Sl. z., o vydávaní trestných príkazov v konaní

pred okresnými súdmi;

31.

ustanovenia §§ 2, 18 a 82 zákona zo dňa 12. júna 1942, č. 112 Sl. z., o organizácii

súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy;

32.

ustanovenie čl. XIII, ods. 2 zákona zo dňa 16. júna 1942, č. 113 Sl.z., ktorým sa

uvádza do účinnosti zákon o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy;

33.

zákon zo dňa 8. októbra 1942, č. 209 Sl. z., o prenesení pôsobnosti Hlavného banského

rozhodčieho súdu na Hlavný súd v Bratislave;

34.

používateľnosť vládneho nariadenia zo dňa 16. decembra 1943, č. 41 Sb. z roku 1944,

o prenesení niektorých správnych úloh v justičnom odbore;

35.

ustanovenia §§ 14 až 23, § 26, ods. 2 až 4, §§ 27 až 29 a §§ 36 až 38 nariadenia

Slovenskej národnej rady zo dňa 6. júna 1945, č. 53 Sb. n. SNR, o úprave niektorých

hmotnoprávnych otázok, súvisiacich s obnovením československého právneho poriadku,

a o novelizácii niektorých ustanovení trestného práva procesného;

36.

ustanovenie čl. III a IV dekrétu prezidenta republiky zo dňa 8. augusta 1945, č.

62 Sb., o úľavách v trestnom konaní súdnom;

37.

dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1945, č. 112 Sb.

, o správe súdnych väzníc a trestných ústavov;

38.

ustanovenia §§ 1 až 87 a §§ 91 a 92 zákona zo dňa 10. decembra 1946, č. 232 Sb.,

o porotných súdoch;

39.

ustanovenie

§ 1, ods. 1

a

§§ 3

a

47, ods. 1 vládneho nariadenia zo dňa 17. decembra 1946, č. 3 Sb. z r. 1947

, ktorým sa upravujú niektoré otázky organizácie a služobné a platové pomery Sboru

uniformovanej väzenskej stráže;

40.

ustanovenie

čl. I zákona zo dňa 12. júna 1947, č. 105 Sb.

, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia o súdnej organizácii a o príslušnosti

a konaní v občianskych veciach právnych;

41.

ustanovenie

§ 9 vládneho nariadenia zo dňa 17. júna 1947, č. 121 Sb.

, o znalečnom v trestnom konaní súdnom;

42.

ustanovenie § 19 zákona č. 98/1948 Sb.;

43.

ustanovenia §§ 228 až 240 zák. č. 99/1948 Sb.;

44.

ustanovenia

§ 67, ods. 2 a 3 zákona zo dňa 6. októbra 1948, č. 231 Sb.

, na ochranu ľudovodemokratickej republiky.

§ 143.

(1)

Minister spravodlivosti môže nariadením vydať predpisy, súvisiace s vykonaním tohto

zákona. Najmä môže nariadením upraviť spravovací poriadok pre súdy.

(2)

Minister spravodlivosti po dohode s ministrom financií určí, ktoré okresné súdy na

Slovensku vykonávajú súdnu moc ako trestné súdy dôchodkové.

§ 144.

(1)

Tento zákon nadobúda, pokiaľ nie je v odseku 2 ustanovené inak, účinnosť dňom, ktorý

určí minister spravodlivosti nariadením.

(2)

Dňom 1. januára 1949 nadobúda účinnosť ustanovenie § 128, ods. 1; dňom vyhlásenia

tohto zákona nadobúda účinnosť ustanovenie

§ 139

a ustanovenie

§ 142, čís. 9

o zrušení § 575, ods. 3 c.ř.s.

(3)

Zákon vykoná minister spravodlivosti.