OZNÁMENIE 317/1994 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Článok 2

(1)

Vzájomné zamestnávanie občanov jedného zmluvného štátu u zamestnávateľa so sídlom

na území druhého zmluvného štátu (ďalej len „vzájomné zamestnávanie") vychádza z právnych

predpisov platných v štáte, v ktorom je sídlo zamestnávateľa, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

(2)

Vzájomné zamestnávanie podľa tejto zmluvy nevyžaduje udelenie povolenia na zamestnanie.

Zamestnávateľ má povinnosť zaregistrovať občanov druhého zmluvného štátu na územnom

orgáne práce príslušnom podľa sídla zamestnávateľa.

(3)

Pracovné povolenie sa nevyžaduje ani pre zamestnancov, ktorých zamestnávateľ so sídlom

na území jedného zmluvného štátu vysiela na výkon práce na územie druhého zmluvného

štátu. Zamestnávateľ je však povinný týchto zamestnancov zaregistrovať na územnom

orgáne práce príslušnom podľa miesta výkonu práce.

Článok 3

Občania zmluvných štátov majú pri vzájomnom zamestnávaní právo na pobyt počas doby

zamestnania. Povolenie na pobyt sa udeľuje na základe potvrdenia zamestnávateľa o

prijatí do zamestnania.

Článok 4

Príspevok na zamestnanosť pri vzájomnom zamestnávaní podľa tejto zmluvy odvádza zamestnávateľ

podľa právnych predpisov platných na území zmluvného štátu, v ktorom má zamestnávateľ

svoje sídlo.

Článok 5

(1)

Podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie (ďalej len

„podpora"), jeho výška a vyplácanie sa riadia právnymi predpismi platnými na území

zmluvného štátu, v ktorom má zamestnávateľ svoje sídlo.

(2)

Doba zamestnania na území druhého zmluvného štátu sa započítava do doby rozhodujúcej

pre vznik nároku na podporu. Na výpočet podpory sa zamestnanie na území druhého zmluvného

štátu nepovažuje za zamestnanie vykonávané v cudzine.

Článok 6

Zdaňovanie miezd a platov za prácu, ich náhrad a ďalších dávok poskytovaných v súvislosti

so vzájomným zamestnávaním sa riadi daňovými predpismi zmluvného štátu, na ktorého

území má svoje sídlo zamestnávateľ, so zreteľom na Zmluvu medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

Článok 7

Finančné plnenia vyplývajúce zo vzájomného zamestnávania, ako aj podpory sa na území

druhého zmluvného štátu vykonávajú na základe platobnej dohody uzavretej medzi oboma

zmluvnými štátmi; ak by takáto dohoda nebola, v mene zameniteľnej v štáte, v ktorom

má zamestnávateľ svoje sídlo.

Článok 8

Sociálne zabezpečenie občanov jedného zmluvného štátu zamestnaných na území druhého

zmluvného štátu sa riadi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o

sociálnom zabezpečení.

Článok 9

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo práce

a sociálnych vecí Českej republiky dohodnú v správnej dohode nevyhnutné opatrenia

na vykonávanie tejto zmluvy a spôsob použitia jej ustanovení.

Článok 10

(1)

Táto zmluva nadobúda platnosť po tom, keď ju podľa svojich ústavných predpisov schvália

obe zmluvné strany. Zmluva sa bude predbežne vykonávať od 1. januára 1993.

(2)

Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Každý zo zmluvných štátov ju môže písomne vypovedať

diplomatickou cestou.

(3)

Ak sa zmluva vypovie, stratí platnosť po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia

výpovede druhému zmluvnému štátu.

(4)

Táto zmluva sa môže zmeniť alebo doplniť so súhlasom oboch zmluvných štátov.

Článok 11

Táto zmluva je vyhotovená v dvoch exemplároch, každý v slovenskom a českom jazyku,

pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Dané v Prahe 29. októbra 1992.

Článok 1

Táto zmluva sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej

republike a na občanov Českej republiky s trvalým pobytom v Českej republike, ktorí

budú zamestnávaní na území druhého zmluvného štátu; zamestnávanie sa môže uskutočňovať

individuálne alebo skupinovo.