ZÁKON 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri

a)

odovzdaní majetkového rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie

a výkon v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a

b)

uznávaní a výkone cudzieho majetkového rozhodnutia vydaného súdom členského štátu

v trestnom konaní.

(2)

Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu

k iným členským štátom sa tento zákon použije primerane a v rozsahu v akom osobitný

predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu

1

)

neustanovuje inak.

§ 2

Základné ustanovenia

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

majetkovým rozhodnutím právoplatné rozhodnutie súdu štátu pôvodu vydané v trestnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku alebo časti

majetku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako sankcie za spáchanie trestného

činu,

b)

štátom pôvodu členský štát, ktorého súd vydal majetkové rozhodnutie a odovzdal ho

na uznanie a výkon v inom členskom štáte,

c)

vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa koná o uznaní a výkone majetkového

rozhodnutia vydaného súdom iného členského štátu,

d)

justičným orgánom štátu pôvodu justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc

vydať majetkové rozhodnutie a požiadať o jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte

podľa svojho právneho poriadku,

e)

vykonávajúcim justičným orgánom justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc

rozhodnúť o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia podľa svojho právneho poriadku,

f)

povinnou osobou fyzická osoba alebo právnická osoba podľa písmena a).

(2)

Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní

príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je

a)

vykonávajúcim orgánom

1a

)

súd príslušný podľa

§ 7 ods. 2

,

b)

ústredným orgánom

1b

)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 3

Rozsah pôsobnosti

(1)

Majetkové rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak

a)

povinná osoba má v Slovenskej republike obvyklý pobyt alebo sídlo alebo majetok alebo

vec, ktorej sa rozhodnutie týka,

b)

skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak,

c)

ide o prepadnutie majetku a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ide o skutok,

za ktorý možno uložiť trest prepadnutia majetku.

(2)

Ak sa žiada o uznanie a vykonanie majetkového rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý

možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby

najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní majetkového rozhodnutia (ďalej len

„osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo viacerým

kategóriám trestných činov uvedeným v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

(3)

Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú

a)

účasť na zločinnom spolčení,

b)

terorizmus,

c)

obchodovanie s ľuďmi,

d)

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

e)

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

f)

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

g)

korupcia,

h)

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru

o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,

i)

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

j)

falšovanie a pozmeňovanie meny,

k)

počítačová kriminalita,

l)

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými

živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

m)

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

n)

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

o)

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

p)

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

q)

rasizmus a xenofóbia,

r)

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

s)

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi predmetmi vrátane starožitností a umeleckých

diel,

t)

podvodné konanie,

u)

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

v)

falšovanie a pirátstvo výrobkov,

w)

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

x)

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

y)

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu

rastu,

z)

nedovolené obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,

aa)

obchodovanie s odcudzenými motorovými vozidlami,

ab)

znásilnenie,

ac)

podpaľačstvo,

ad)

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

ae)

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

af)

sabotáž.

(4)

Pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v

odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho

poriadku štátu pôvodu a právneho poriadku Slovenskej republiky zhodovali.

(5)

Súd pri overovaní skutočností podľa odsekov 1 až 4 vychádza z údajov uvedených v

osvedčení, a ak je to potrebné aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným

orgánom štátu pôvodu na základe žiadosti súdu alebo na základe vlastného šetrenia.

DRUHÁ ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU

§ 4

Odovzdanie výkonu rozhodnutia

(1)

Podľa tejto časti sa postupuje pri odovzdaní majetkového rozhodnutia na jeho uznanie

a výkon do iného členského štátu, ktorým bol uložený trest alebo ochranné opatrenie

a)

prepadnutia majetku,

1c

)

b)

prepadnutia veci,

2

)

c)

zhabania veci, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin,

alebo nadobudnutá hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo

ako odmena za trestný čin,

3

)

d)

zhabanie časti majetku.

3a

)

(2)

Na zabezpečenie riadneho výkonu majetkového rozhodnutia, môže súd, ktorý rozhodoval

vo veci v prvom stupni, odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do

členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.

Ak nie je známe, v ktorom členskom štáte sa majetok alebo vec povinnej osoby nachádza,

možno majetkové rozhodnutie odovzdať do členského štátu, v ktorom má povinná osoba

obvyklý pobyt alebo sídlo.

(3)

Súd môže odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do viacerých členských

štátov, ak majetkové rozhodnutie ukladá

a)

prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci alebo časti majetku, ktoré sa

nachádzajú vo viacerých členských štátoch,

b)

prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci alebo časti majetku, o ktorých

sa vedie súdne konanie vo viacerých členských štátoch,

c)

prepadnutie majetku alebo veci alebo zhabanie veci alebo časti majetku, o ktorých

možno dôvodne predpokladať, že sa nachádzajú v jednom z viacerých členských štátov,

alebo

d)

prepadnutie alebo zhabanie peňažných prostriedkov, pričom peňažné prostriedky neboli

v príslušnej výške na tieto účely v inom členskom štáte zaistené.

(4)

Majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte súd zasiela prostredníctvom

ministerstva, ktorému na tento účel zašle rovnopis majetkového rozhodnutia s riadne

vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 1

. Súd súčasne zabezpečí preklad osvedčenia do jazyka podľa

§ 17

.

(5)

Odovzdanie majetkového rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu

nebráni výkonu majetkového rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

§ 5

Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu

(1)

Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu poskytne súd dodatočné informácie potrebné

na účely uznania a výkonu majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte.

(2)

Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán, ak

a)

na základe zistených informácií možno dôvodne predpokladať, že také rozhodnutie už

bolo alebo v najbližšej dobe bude úplne alebo sčasti vykonané v Slovenskej republike

alebo v inom členskom štáte vrátane predpokladaného rozsahu jeho výkonu,

b)

nedošlo k výkonu majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike alebo v inom členskom

štáte, alebo že k nemu došlo v rozsahu inom ako bolo rozhodnuté, alebo

c)

povinnej osobe bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia alebo o

inom rozhodnutí, opatrení či inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané majetkové

rozhodnutie stalo nevykonateľným alebo vykonateľným len čiastočne.

§ 6

Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom alebo vecou alebo časťou majetku

vo vykonávajúcom štáte

(1)

Majetok alebo vec alebo časť majetku, ktorá prepadla, alebo vec alebo časť majetku,

ktorá bola zhabaná vo vykonávajúcom štáte na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky,

sa rozdelí medzi Slovenskú republiku a vykonávajúci štát spôsobom ustanoveným právnym

poriadkom vykonávajúceho štátu, ak sa nedohodne inak.

(2)

Na uzavretie dohody s vykonávajúcim štátom podľa odseku 1 je za Slovenskú republiku

príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takej dohody môže ministerstvu podať aj

súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

TRETIA ČASŤ

POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV

AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV

§ 7

Príslušnosť

(1)

Na prijímanie osvedčenia a majetkového rozhodnutia na účely jeho uznania a výkonu

v Slovenskej republike je príslušné ministerstvo.

(2)

Na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia je príslušný okresný súd, v

ktorého obvode má povinná osoba trvalý pobyt alebo sídlo. Ak nie je možné určiť príslušnosť

súdu podľa prvej vety, je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok

alebo vec, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka. Ak je založená príslušnosť viacerých

súdov, na konanie je príslušný okresný súd, ktorému ministerstvo ako prvému doručilo

alebo postúpilo osvedčenie a majetkové rozhodnutie, o ktorého uznanie a výkon sa žiada.

Na zmenu rozhodných skutočností na určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.

(3)

O postúpení veci vecne a miestne príslušnému súdu, súd, ktorý vec postupuje, upovedomí

ministerstvo a príslušný orgán štátu pôvodu.

(4)

Ak boli ministerstvu zaslané dve alebo viacero cudzích majetkových rozhodnutí, ktoré

sa týkajú tej istej povinnej osoby alebo toho istého majetku alebo veci, je na konanie

o všetkých takýchto rozhodnutiach príslušný súd, ktorý začal konanie o uznaní a výkone

niektorého z takých rozhodnutí ako prvý.

(5)

Súd príslušný podľa odsekov 2 až 4 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho

konania.

(6)

Ak je osvedčenie a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu

priamo príslušnému súdu, súd o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo,

ktorému súčasne zašle kópiu osvedčenia a majetkového rozhodnutia. Ak je osvedčenie

a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo súdu, ktorý

nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec ministerstvu, o čom informuje

justičný orgán štátu pôvodu.

§ 8

Postup ministerstva

(1)

Ministerstvo predloží bezodkladne osvedčenie spolu s majetkovým rozhodnutím príslušnému

súdu na rozhodnutie.

(2)

Ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je príslušný na jeho vydanie alebo ak nie je

založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon majetkového rozhodnutia podľa

tohto zákona, ministerstvo vráti vec tomuto orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.

(3)

Ak k osvedčeniu nie je pripojené majetkové rozhodnutie alebo ak osvedčenie nie je

preložené do jazyka podľa

§ 17

, ministerstvo vyzve justičný orgán štátu pôvodu na odstránenie zistených nedostatkov

v lehote 90 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Ak justičný orgán štátu pôvodu zistené

nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo vráti vec justičnému orgánu štátu

pôvodu bez vybavenia, o čom ho vopred informuje.

§ 9

Rozhodnutie o uznaní a výkone

(1)

Ak súd nepovažuje osvedčenie a majetkové rozhodnutie za dostatočný podklad na rozhodnutie

o jeho uznaní a výkone, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie dodatočných

informácií v určenej lehote. Ak justičný orgán štátu pôvodu nezašle dodatočné informácie

v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, súd

konanie ukončí a vyrozumie o ukončení konania justičný orgán štátu pôvodu. Na tieto

následky musí byť justičný orgán štátu pôvodu vopred upozornený.

(2)

Ak nie sú splnené podmienky na uznanie a výkon majetkového rozhodnutia v Slovenskej

republike podľa

§ 3 ods. 1 písm. a)

, súd o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu a vráti

mu vec bez vybavenia.

(3)

O uznaní majetkového rozhodnutia rozhodne súd po písomnom vyjadrení prokurátora na

neverejnom zasadnutí; súd rozhoduje rozsudkom, ktorý doručuje povinnej osobe, prokurátorovi

a ministerstvu.

(4)

Proti rozsudku podľa odseku 3 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinná osoba,

prokurátor alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky; odvolanie má odkladný

účinok. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo uznané majetkové rozhodnutie

vydané v inom členskom štáte.

§ 10

Dôvody odmietnutia

(1)

Súd rozhodnutím odmietne uznať majetkové rozhodnutie, ak

a)

voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským

súdom, alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti

tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom,

ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa

právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,

b)

skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa

§ 3

; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nemožno odmietnuť uznanie majetkového

rozhodnutia len preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký

druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov,

ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

c)

majetok alebo vec alebo časť majetku, ktorých sa rozhodnutie týka, nepodlieha prepadnutiu

alebo zhabaniu podľa iných právnych predpisov,

d)

povinná osoba je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a

súdu,

4

)

e)

výkonu takého rozhodnutia bránia práva tretích osôb,

f)

výkon majetkového rozhodnutia je premlčaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

a na stíhanie trestného činu alebo iného deliktu je daná právomoc slovenských orgánov

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

g)

majetok alebo vec alebo časť majetku, ktorého sa majetkové rozhodnutie týka, už prepadol

alebo bol zhabaný, stratil sa, bol zničený alebo ho nemožno nájsť na mieste uvedenom

v osvedčení alebo takéto miesto nie je v osvedčení uvedené dostatočne presne,

h)

trest alebo ochranné opatrenie týkajúce sa prepadnutia majetku alebo veci alebo zhabania

veci alebo časti majetku, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka, už bol v celom rozsahu

vykonaný v inom členskom štáte, alebo ak povinná osoba požadovanú čiastku v inom členskom

štáte dobrovoľne uhradila,

i)

z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo

k vydaniu majetkového rozhodnutia okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá

osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu

1.

bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo

k vydaniu majetkového rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie

o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola

vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže

vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo

2.

vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný

dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny

zástupca ju v konaní obhajoval, alebo

3.

po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve na opravný

prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožní opätovné

preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného

rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný

prostriedok alebo nepodala opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty, alebo

j)

nie sú splnené podmienky podľa

§ 3 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Súd môže rozhodnutím odmietnuť uznať majetkové rozhodnutie, ak majetkové rozhodnutie

sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za

spáchané v celom rozsahu alebo čiastočne na území Slovenskej republiky, alebo ak sa

majetkové rozhodnutie týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a

právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky,

ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.

(3)

Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm.

a), e), g) a h) alebo odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný

orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné aj o bezodkladné zaslanie dodatočných

informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu

pôvodu o stanovisko aj v prípade, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.

§ 11

Uznanie a výkon uznaného majetkového rozhodnutia

(1)

Ak nejde o prípad uvedený v

§ 9 ods. 1 alebo ods. 2

alebo ak nie je daný dôvod na odmietnutie uznania podľa

§ 10

, súd uzná majetkové rozhodnutie a súčasne rozhodne, že sa trest alebo ochranné opatrenie

uložené týmto rozhodnutím vykoná.

(2)

Na výkon uznaného majetkového rozhodnutia sa použijú ustanovenia Trestného poriadku

o výkone trestu prepadnutia majetku, výkone trestu prepadnutia veci, výkone zhabania

veci a výkone zhabania časti majetku.

(3)

Ak justičný orgán štátu pôvodu informuje súd o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí

či opatrení, v ktorých dôsledku sa uznané majetkové rozhodnutie stalo podľa právneho

poriadku štátu pôvodu nevykonateľným, súd rozhodne o zastavení jeho výkonu a zašle

rovnopis tohto rozhodnutia orgánu, ktorý zabezpečuje výkon uznaného majetkového rozhodnutia

podľa odseku 1.

§ 12

Poskytovanie informácii štátu pôvodu

Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o

a)

odmietnutí uznania majetkového rozhodnutia podľa

§ 10

,

b)

ukončení výkonu uznaného majetkového rozhodnutia,

c)

čiastočnom výkone uznaného majetkového rozhodnutia a o jeho rozsahu,

d)

nevykonaní uznaného majetkového rozhodnutia, alebo

e)

akejkoľvek prekážke, ktorá bráni riadnemu výkonu uznaného majetkového rozhodnutia.

§ 13

Súbeh žiadostí o uznanie a výkon majetkového rozhodnutia

Ak súd vedie súbežne konanie o uznanie a výkon dvoch alebo viacerých cudzích majetkových

rozhodnutí týkajúcich sa toho istého majetku alebo veci, alebo ak súbežný výkon dvoch

alebo viacerých cudzích majetkových rozhodnutí nemožno zabezpečiť z dôvodu nedostatku

majetku povinnej osoby, o tom, ktoré rozhodnutie sa uzná a vykoná, rozhodne súd. Súd

pri svojom rozhodnutí prihliada na okolnosti danej veci, všetky rozhodujúce okolnosti,

ktoré sú mu známe, najmä práva poškodených, závažnosť a miesto spáchania trestných

činov a údaje o vydaní a doručení majetkových rozhodnutí. Súd taktiež prihliadne na

to, či príslušný majetok bol zaistený v niektorom z trestných konaní, na ktorého účely

sa žiada o uznanie a výkon majetkových rozhodnutí. O svojom rozhodnutí upovedomí bezodkladne

príslušné justičné orgány iných členských štátov.

§ 14

Odklad výkonu uznaného majetkového rozhodnutia

(1)

Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia, ak

a)

získané informácie nasvedčujú tomu, že vzhľadom na súbežný výkon majetkového rozhodnutia

vo viacerých členských štátoch, by celková peňažná suma získaná jeho výkonom mohla

prevýšiť sumu uvedenú v takom rozhodnutí,

b)

by výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k narušeniu alebo zmareniu účelu trestného konania

vedeného v Slovenskej republike,

c)

v Slovenskej republike sa už vedie iné konanie, o ktorom možno predpokladať, že bude

viesť k prepadnutiu, zhabaniu, exekúcii alebo inému trvalému odňatiu majetku alebo

veci, ktorej alebo časti majetku, ktorých sa rozhodnutie týka.

(2)

Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia len na nevyhnutný čas; súd

bezodkladne informuje príslušný justičný orgán štátu pôvodu o odklade výkonu s uvedením

dôvodu podľa odseku 1 a predpokladaného času odkladu.

(3)

Ak je obava, že výkon uznaného majetkového rozhodnutia bude zmarený alebo sťažený,

môže súd súčasne s odkladom výkonu rozhodnúť o zaistení majetku alebo veci, ktorej

sa rozhodnutie týka.

(4)

Ak pominú dôvody odkladu podľa odseku 1, súd pristúpi k výkonu uznaného majetkového

rozhodnutia podľa

§ 11

; súd o tejto skutočnosti informuje justičný orgán štátu pôvodu.

§ 15

Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom

(1)

Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu

peňažných prostriedkov v celkovej výške do 10 000 eur, táto čiastka pripadne Slovenskej

republike.

(2)

Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu

peňažných prostriedkov v celkovej výške nad 10 000 eur, polovica tejto čiastky pripadne

Slovenskej republike a polovica štátu pôvodu.

(3)

Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu

inej veci ako uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2, vec sa predá postupom podľa osobitného

predpisu.

5

)

S čiastkou získanou predajom takej veci sa naloží podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(4)

Ak majetok alebo vec nemožno vzhľadom k jeho povahe predať, pripadne Slovenskej republike.

S majetkom, ktorý je národným kultúrnym dedičstvom iného členského štátu, sa naloží

podľa osobitného predpisu.

6

)

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu

nedohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo.

Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý je príslušný

pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.

(6)

Správu majetku, ktorý sa stal vlastníctvom štátu, vykonáva správca majetku štátu

podľa osobitného predpisu.

7

)

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 16

Spôsob styku a zasielanie písomností

(1)

Ak

§ 4 ods. 4

alebo

§ 7 ods. 1

neustanovuje inak, súd v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi

členských štátov priamo.

(2)

Osvedčenie, majetkové rozhodnutie a ostatné písomnosti možno zasielať do členského

štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje

vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť.

Ak to súd pre overenie hodnovernosti osvedčenia, majetkového rozhodnutia a ostatných

písomností považuje za potrebné, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie originálov.

§ 17

Preklady

(1)

Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho

štátu alebo v jednom z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.

(2)

Osvedčenie adresované slovenským orgánom musí byť vyhotovené v štátnom jazyku.

8

)

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členskému štátu, v ktorom je

použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené

na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.

(4)

Preklad majetkového rozhodnutia a ostatných písomností sa nevyžaduje.

§ 18

Prepočet meny

Ak je to v konaní podľa tohto zákona potrebné, súd vykoná prepočet peňažnej čiastky

získanej výkonom majetkového rozhodnutia v cudzej mene na eurá referenčným výmenným

kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,

platným ku dňu, kedy bolo majetkové rozhodnutie vydané; takto upravená výška peňažnej

čiastky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

§ 19

Náklady

Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, znáša Slovenská

republika a uhradí orgán, ktorému vznikli; to neplatí, ak sa Slovenská republika so

štátom pôvodu dohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné

ministerstvo. Návrh na uzavretie takej dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý

je príslušný pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.

§ 20

Regresné náhrady

(1)

Ministerstvo uhradí na žiadosť vykonávajúceho štátu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie

súdu Slovenskej republiky, peňažnú čiastku, ktorú tento štát vyplatil v súlade so

svojím právnym poriadkom ako náhradu škody určitej osobe, a to v rozsahu, v akom bola

vzniknutá škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím súdu Slovenskej republiky. Ak žiadosť

vykonávajúceho štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo príslušný orgán

tohto štátu k jej doplneniu v určenej lehote. Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu

nevyhovie výzve ministerstva v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody,

pre ktoré tak neurobil, ministerstvo žiadosť odmietne, o čom ho vopred informuje.

(2)

Ministerstvo je oprávnené žiadať od štátu pôvodu úhradu peňažnej čiastky, ktorú vyplatilo

ako náhradu škody podľa osobitného predpisu

9

)

v rozsahu, v akom bola vzniknutá škoda spôsobená postupom tohto štátu. Nárok na úhradu

vyplatenej náhrady škody sa uplatní formou žiadosti adresovanej príslušnému orgánu

štátu pôvodu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu.

§ 21

Poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií

(1)

Ministerstvo na žiadosť súdu poskytne súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií

v konaní podľa tohto zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho

štátu, ktorému má byť zaslané majetkové rozhodnutie, alebo pri overení podmienok podľa

právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie majetkového rozhodnutia. Rovnakú

súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť orgánu iného členského štátu pri zistení

potrebných informácií, ak ide o príslušné orgány Slovenskej republiky alebo o overenie

podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

(2)

Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť

aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste

10

)

alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.

(3)

Na účely podávania správ orgánom Európskej únie a zjednodušenia spolupráce s inými

členskými štátmi súd poskytne ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie, najmä

o počte zaslaných majetkových rozhodnutí do iných členských štátov na ich uznanie

a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch, ako aj obdobné informácie o

majetkových rozhodnutiach zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.

§ 22

Ak štát pôvodu požiadal o výkon majetkového rozhodnutia pred účinnosťou tohto zákona,

postupuje sa podľa doterajších predpisov.

§ 23

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný

poriadok.

§ 23a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Konanie začaté pred 1. januárom 2020 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom

do 31. decembra 2019.

§ 24

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 2

.

Čl. II

Zákon č.

300/2005 Z. z.

Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008

Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z.,

zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona

č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011

Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013

Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona

č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015

Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.

a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 58 ods. 2 sa za slová „§ 192 ods. 3 alebo 4,“ vkladajú slová „trestného činu

nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 alebo 4,“.

2.

§ 88 znie

㤠88

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej

hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie

hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu

prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa

§ 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu

rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania

extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania

holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d,

trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu

podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.

3.

§ 91 znie

㤠91

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti

tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia

smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu

sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného

činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických

materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa

§ 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických

režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa,

rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej

a etnickej nenávisti podľa § 424.“.

4.

V § 120 odsek 2 znie

„(2)

Výkon trestu uloženého za trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti

tohto zákona sa ani u mladistvého nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory

a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421,

trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv

a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a,

trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu

prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a

schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa

§ 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného

činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.

5.

V § 130 ods. 7 sa v písm. a) a b) za slovo „smerujú“ vkladajú slová „alebo v minulosti

smerovali“.

6.

V § 130 ods. 7 písm. c) sa na konci pripája slovo „alebo“.

7.

V § 130 ods. 7 písmeno d) znie

„d)

ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny

proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo

účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného

na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika,

alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.“.

8.

V § 130 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).

9.

V § 130 odsek 8 znie

„(8)

Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne

vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom

realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.“.

10.

V § 139 ods. 1 písm. h) sa vypúšťa slovo „alebo“.

11.

V § 139 ods. 1 písm. i) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

12.

V § 139 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie

„j)

zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane

života alebo ochrane zdravia.“.

13.

V § 140 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmená e) až g) sa označujú ako písmená d) až f).

14.

V § 140 písmeno e) znie

„e)

z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú

príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný

alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo

náboženské vyznanie, alebo“.

15.

§ 140a vrátane nadpisu znie

㤠140a

Trestné činy extrémizmu

Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho

k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu

k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroby extrémistických materiálov

podľa

§ 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických

materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických

režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia

podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424,

apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného

motívu podľa

§ 140 písm. e).“.

16.

V § 140b sa slová „podľa § 140 písm. e)“ nahrádzajú slovami „podľa § 140 písm. d)“.

17.

V § 208 odsek 2 znie

„(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku

1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.“.

18.

V § 212 ods. 4 písm. d) sa vypúšťa slovo „alebo“.

19.

V § 212 ods. 4 písm. e) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

20.

V § 212 sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie

„f)

na chránenej osobe.“.

21.

V § 213 odsek 3 znie

„(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

a spôsobí ním značnú škodu, alebo

b)

na chránenej osobe.“.

22.

V § 221 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.

23.

V § 221 ods. 3 písm. c) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

24.

V § 221 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

na chránenej osobe.“.

25.

V § 265 ods. 1 sa za slová „alebo tovaru,“ vkladajú slová „alebo kto neoprávnene

použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto takú dôvernú informáciu

nepovolanej osobe vyzradí,“ a slovo „tri“ sa nahrádza slovom „štyri“.

26.

Za § 265 sa vkladá § 265a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠265a

Manipulácia s trhom

(1)

Kto neoprávnene

a)

uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje o ponuke, dopyte alebo o cene finančného

nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít,

b)

spôsobí dosiahnutie alebo udržanie ceny finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej

zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni,

c)

manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty na trhu, potrestá sa odňatím slobody až

na štyri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto s použitím podvodného konania alebo machinácie

uskutoční obchod, dá pokyn na uskutočnenie obchodu alebo sa dopustí iného konania

ovplyvňujúceho cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej

sa komodít.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním väčšiu škodu,

b)

z osobitného motívu, alebo

c)

závažnejším spôsobom konania.

(4)

Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 a spôsobí ním značnú škodu.

(5)

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

a)

a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

27.

V § 269 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie

„b)

na chránenej osobe,“.

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

28.

§ 269a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo odseku 2 na chránenej osobe.“.

29.

§ 421 vrátane nadpisu znie

㤠421

Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a

slobôd

(1)

Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje

k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú

alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo kto propaguje

skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných

práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom,

b)

závažnejším spôsobom konania, alebo

c)

za krízovej situácie.“.

30.

§ 422 vrátane nadpisu znie

㤠422

Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd

(1)

Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov,

rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá

smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo

ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči

inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené

zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.“.

31.

V § 422a ods. 2 písm. a) sa na konci pripája slovo „alebo“.

32.

V § 422a ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

33.

Nadpis § 422d znie

„

Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti

ľudskosti

“.

34.

Doterajší text § 422d sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje,

hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny

proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo

nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto

činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného

práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom

súdu Slovenskej republiky.“.

35.

V § 423 ods. 1 písmeno b) znie

„b)

skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej

rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod,

farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,“.

36.

V § 423 odsek 2 znie

„(2)

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1

a)

ako člen extrémistickej skupiny,

b)

ako verejný činiteľ, alebo

c)

z osobitného motívu.“.

37.

V § 424 odsek 1 znie

„(1)

Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi

pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej

skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické

presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje

k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.

38.

V § 424 ods. 3 sa vypúšťajú písmená a) a b).

Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená a) až d).

39.

§ 424a vrátane nadpisu znie

㤠424a

Apartheid a diskriminácia skupiny osôb

(1)

Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu,

alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím

slobody na štyri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1

a)

ako člen extrémistickej skupiny,

b)

ako verejný činiteľ,

c)

z osobitného motívu,

d)

a vystaví ním takú skupinu osôb neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,

e)

a vydá ním takú skupinu osôb do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti,

alebo

f)

za krízovej situácie.“.

40.

§ 425 vrátane nadpisu znie

㤠425

Neľudskosť

Kto sa v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného voči civilnému obyvateľstvu

dopustí

a)

vraždy,

b)

vyhladzovania ľudí,

c)

zotročovania,

d)

deportácie alebo násilného presunu obyvateľstva,

e)

mučenia,

f)

znásilnenia, sexuálneho otroctva, vynútenej prostitúcie, násilného tehotenstva, nezákonnej

sterilizácie alebo inej formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,

g)

perzekúcie skupiny obyvateľstva na politickom, rasovom, národnostnom, etnickom, kultúrnom

alebo náboženskom základe, z dôvodu pohlavia alebo z iného podobného dôvodu,

h)

uväznenia alebo iného závažného pozbavenia osobnej slobody porušujúceho základné

pravidlá medzinárodného práva alebo akéhokoľvek iného obmedzenia osobnej slobody s

následným nedobrovoľným zmiznutím ľudí,

i)

apartheidu alebo inej podobnej segregácie alebo diskriminácie, alebo

j)

iného neľudského činu, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť

rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“.

41.

Príloha sa dopĺňa bodmi 24 a 25, ktoré znejú

„24.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii

prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4.

2014).

25.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách

za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.

Čl. III

Zákon č.

301/2005 Z. z.

Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008

Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z.,

zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona

č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010

Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z.,

zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona

č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014

Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z.,

zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z.

z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z.,

zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona

č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 14 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie

„o)

trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.“.

2.

V § 17 ods. 2 sa slovo „Obvodom“ nahrádza slovami „Ak osobitný predpis neustanovuje

inak, obvodom“.

3.

V § 28 ods. 9 sa slová „podľa § 34 ods. 5“ nahrádzajú slovami „podľa § 34 ods. 6“.

4.

V § 34 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom

konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu,

ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým

došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou

mladistvý, vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu

mladistvého orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý

ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ak ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní

na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je

cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať

s týmto konzulárnym úradom. Obvinený, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac

dvakrát počas obmedzenia osobnej slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom

telefónneho zariadenia s osobou, ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného

konania a je to technicky možné, a to v trvaní najviac 20 minút. Počas telefonického

hovoru obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je vždy prítomný policajt, ktorý

je oprávnený ukončiť hovor, ak je z jeho obsahu zrejmé, že je marený účel trestného

konania.“.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.

5.

V § 34 ods. 5 sa čiarka za slovami „o práve nazerať do spisov“ nahrádza spojkou „a“,

čiarka za slovami „odovzdaný súdu“ nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „a v prípade,

že bude vzatý do väzby, o jeho práve vyrozumieť rodinného príslušníka alebo inú osobu“.

6.

V § 562 ods. 1 prvá veta znie: „V sídle Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu

v Košiciach sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1 rozumie Okresný súd Bratislava I,

Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV,

Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice II; obvody týchto

súdov ustanovuje osobitný predpis.“.

7.

Za § 567l sa vkladá § 567m, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠567m

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017

Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra

2016.“.

8.

Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú

„12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii

prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4.

2014).

„

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup

k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie

tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi

úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

Čl. IV

Zákon č.

371/2004 Z. z.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z., zákona

č. 757/2004 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009

Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z.,

zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona

č. 336/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 87/2015

Z. z., zákona č. 343/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto

1.

V § 7 ods. 2 písmeno a) znie

„a)

v obvode Krajského súdu v Bratislave je

1.

Okresný súd Bratislava I pre územný obvod okresu Bratislava I, územný obvod okresu

Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec,

2.

Okresný súd Bratislava II pre územný obvod okresu Bratislava II,

3.

Okresný súd Bratislava III pre územný obvod okresu Bratislava III,

4.

Okresný súd Bratislava IV pre územný obvod okresu Bratislava IV,

5.

Okresný súd Bratislava V pre územný obvod okresu Bratislava V,“.

2.

V § 7 ods. 2 písmeno h) znie

„h)

v obvode Krajského súdu v Košiciach je

1.

Okresný súd Košice I pre územný obvod okresu Gelnica, územný obvod okresu Košice

I, územný obvod okresu Košice III, územný obvod okresu Košice-okolie, územný obvod

okresu Levoča, územný obvod okresu Rožňava a územný obvod okresu Spišská Nová Ves,

2.

Okresný súd Košice II pre územný obvod okresu Košice II, územný obvod okresu Košice

IV, územný obvod okresu Michalovce, územný obvod okresu Sobrance a územný obvod okresu

Trebišov,“.

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Čl. V

Zákon č.

513/2009 Z. z.

o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z.,

zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona

č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014

Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z.

sa dopĺňa takto

§ 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a

zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku

vykonáva Policajný zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.“.

Čl. VI

Zákon č.

154/2010 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z., zákona č. 174/2015

Z. z. a zákona č. 444/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 5 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie

„(10)

Ak vyžiadaná osoba nemá v trestom konaní vedenom na území Slovenskej republiky zvoleného

alebo ustanoveného obhajcu a justičný orgán vykonávajúceho štátu vyrozumie súd, ktorý

vydal európsky zatýkací rozkaz o uplatnení práva vyžiadanej osoby zvoliť si obhajcu

na území Slovenskej republiky na účel poskytovania súčinnosti obhajcovi v konaní o

európskom zatýkacom rozkaze vo vykonávajúcom štáte, súd bez zbytočného odkladu poskytne

vyžiadanej osobe prostredníctvom príslušného orgánu vykonávajúceho štátu zoznam obhajcov,

ktorý na tento účel vedie Slovenská advokátska komora; ustanovenie § 40 ods. 2 všeobecného

predpisu o trestnom konaní sa pritom nepoužije.“.

2.

V § 13 ods. 1 druhej vete sa slová „o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka“

nahrádzajú slovami „o jej právach podľa § 14“.

3.

V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Vyžiadaná osoba má právo zvoliť si obhajcu aj v štáte pôvodu v súlade s právom tohto

štátu na účel poskytovania súčinnosti obhajcovi, ktorý zastupuje vyžiadanú osobu v

konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky; uplatnenie práva

vyžiadanej osoby v štáte pôvodu nemá vplyv na lehoty podľa § 24 a 25. O využití tohto

práva vyžiadanej osoby informuje prokurátor bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

4.

V § 31 ods. 2 písm. a) sa za slovo „vráti“ vkladajú slová „späť, alebo je dopravená

zákonným spôsobom“.

5.

Príloha č. 2 sa dopĺňa piatym bodom, ktorý znie

„5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup

k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie

tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi

úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

Čl. VII

Zákon č.

383/2011 Z. z.

o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa mení takto

V § 2 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.

Čl. VIII

Zákon č.

91/2016 Z. z.

o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 3 sa za slová „§ 211,“ vkladajú slová „sprenevera podľa § 213, podvod podľa §

221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod

podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok

podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka

lotérií a iných podobných hier podľa § 230,“, za slová „§ 235,“ sa vkladajú slová

„poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240,“, za slová

„podľa § 247d,“ sa vkladajú slová „neoprávnené podnikanie podľa § 251,“, za slová

„podľa § 251a“ sa vkladajú slová „skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie

podľa § 259 a 260,“, za slová „podľa § 261 až 263,“ sa vkladajú slová „zneužívanie

informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie

pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267,“, za slová „§ 336,“

sa vkladajú slová „marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, slová „podpora

a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421

a 422“ sa nahrádzajú slovami „založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k

potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu

k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422“, slová „popieranie a schvaľovanie

holokaustu a zločinov politických režimov“ sa nahrádzajú slovami „popieranie a schvaľovanie

holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti“, slová „podľa

§ 424 a podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej

rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu“ sa nahrádzajú

slovami „podľa § 424, apartheid a diskriminácia skupiny osôb“ a za slová „§ 424a“

sa vkladajú slová „a neľudskosť podľa § 425“.

2.

Príloha sa dopĺňa bodmi 15 a 16, ktoré znejú

„15.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii

prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4.

2014).

16.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách

za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.