SK
ZÁKON 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
Table of Provisions (274)
Statutory Text (274 Articles)
§ 1
Úvodné ustanovenia
(1)
Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského
a záchranného zboru.
(2)
Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom,
zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru
a príslušníkov Horskej záchrannej služby.
(3)
Pod pojmom príslušník sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Hasičského a záchranného
zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Pod pojmom zbor sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský a záchranný zbor a Horská
záchranná služba, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Pod pojmom prezident zboru sa na účely tohto zákona rozumie prezident Hasičského
a záchranného zboru a riaditeľ Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje
inak.
§ 2
Zriadenie a riadenie zboru
(1)
Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.
(2)
Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.
1
)
(3)
Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.
(4)
Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
§ 3
Úlohy zboru
(1)
Zbor
a)
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,
1
)
b)
vykonáva štátny požiarny dozor,
c)
plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných
prác pri haváriách, nežiaducich udalostiach
1a
)
a pri ochrane životného prostredia,
d)
poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických
osôb a fyzických osôb,
e)
vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,
f)
zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti,
posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,
2
)
g)
plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred
požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,
h)
plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s
vykonávaním činností zboru,
i)
plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.
2a
)
(2)
Zbor sa podieľa
a)
na plnení úloh pri odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, nežiaducich
udalostiach
1a
)
a na poskytovaní zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v osobitných
predpisoch,
2b
)
b)
na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní
humanitárnej pomoci,
c)
na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,
d)
v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi
3
)
aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave
na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,
e)
na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.
(3)
Zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať obrazové alebo
iné záznamy o priebehu zásahu, záchranných prácach alebo pri zisťovaní príčin vzniku
požiarov vrátane príjmu tiesňového volania a uchovávať ich po dobu troch rokov odo
dňa ich vzniku; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.
3a
)
(4)
Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy,
právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.
(5)
Zbor sa môže podieľať na materiálno-technickom vybavení dobrovoľných hasičských zborov
obce, Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a iných občianskych združení,
ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi; ustanovenia osobitného
predpisu
3b
)
sa nepoužijú.
(6)
Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými
orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.
(7)
Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná.
4
)
(8)
Zbor v spolupráci s príslušnými cirkevnými autoritami
4a
)
vytvára podmienky na duchovný život a vykonávanie náboženských aktivít prostredníctvom
hasičských duchovných pre príslušníkov zboru a v potrebných situáciách spolu so zasahujúcimi
príslušníkmi aj iným osobám.
§ 4
(1)
Zbor tvoria
a)
prezídium zboru,
b)
krajské riaditeľstvá zboru,
c)
okresné riaditeľstvá zboru,
d)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
e)
zariadenia zboru,
f)
pracoviská zboru.
(2)
Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.
(3)
Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4)
Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.
(5)
Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na
návrh prezidenta zboru.
(6)
Krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva.
(7)
Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko
krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.
(8)
Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva
zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského
riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.
(9)
Krajské riaditeľstvo zboru, okresné riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych
veciach samostatne. Krajské riaditeľstvo zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Za krajské riaditeľstvo zboru koná pred súdom riaditeľ krajského riaditeľstva zboru
alebo ním poverený príslušník.
(10)
Vnútornú organizáciu zboru určuje minister na návrh prezidenta zboru.
(11)
Prezident zboru na zabezpečenie plnenia úloh zboru zriaďuje odborné služby. Odbornou
službou sa rozumie strojná služba, protiplynová služba, spojovacia služba, hasičská
a záchranná služba a povodňová záchranná služba.
§ 5
(1)
Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.
(2)
Sídla okresných riaditeľstiev zboru a Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru, Hasičského
a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev
zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
(3)
Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru,
alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné
nebytové priestory.
5
)
§ 6
(1)
Zbor je financovaný z rozpočtu ministerstva. Ministerstvo spravuje majetok vo vlastníctve
štátu, ktorý slúži na plnenie úloh zboru a záväzky štátu súvisiace s plnením úloh
zboru.
(2)
Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.
§ 7
Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru
(1)
Príslušník je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,
a)
vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam
vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,
b)
vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane
pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,
c)
vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,
d)
vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,
6
)
e)
nazerať do príslušnej dokumentácie,
f)
požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,
g)
požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na
účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený
život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.
7
)
(3)
Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený
pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér,
používať výbušniny
7a
)
a výbušné predmety.
7b
)
(4)
Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku
držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny
7a
)
a výbušné predmety.
7b
)
(5)
Príslušník je oprávnený na mieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do
vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného
predpisu,
7c
)
na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený
život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.
(6)
Činnosť podľa odseku 5 sa považuje za činnosť vykonávanú v služobnom pomere; pri
jej vykonávaní je nevyhnutné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci.
§ 8
(1)
Na vykonanie zásahu
8
)
podľa
§ 7 ods. 2
príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo
dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného
zboru o vykonaní zásahu.
(3)
Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného
zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú
osobitné predpisy.
9
)
(4)
Po vykonaní činnosti podľa
§ 7 ods. 5
v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o svojej činnosti
zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa vyhradeného technického zariadenia,
na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná činnosť.
§ 9
(1)
Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto
činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv
a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.
(2)
Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť
iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.
§ 10
Príslušník nie je povinný vykonať zásah, ak
a)
jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť
konať,
b)
na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a zásah takéto vyškolenie
alebo vycvičenie vyžaduje,
c)
nie je vybavený zodpovedajúcimi osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a technickými
prostriedkami, pričom zásah takéto prostriedky vyžaduje.
§ 11
(1)
Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou,
služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len
„ústne vyhlásenie“).
(2)
Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných
prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo
služobným preukazom.
(3)
Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z
rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.
§ 12
(1)
Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru
príslušníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí. Štátna služba sa vykonáva v služobnom
pomere.
(2)
Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom
pomere podľa tohto zákona.
(3)
Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku
riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy
návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy
podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom
úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)
Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené
miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.
(5)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
(6)
Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník
práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(7)
Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3,
§ 3 ods. 1 a 2
alebo podľa osobitného predpisu
9a
)
a sú zamestnancami ministerstva, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej
služby, sa vzťahuje osobitný predpis.
10
)
(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj
počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku,
je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu
10a
)
spracúvať osobné údaje uvedené v
§ 17
o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej
len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.
§ 13
(1)
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona
rozhoduje vedúci služobného úradu; ak to ustanovuje osobitný predpis,
10ab
)
na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného
orgánu. Vedúcim služobného úradu je
a)
minister vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby,
b)
minister alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2 vo vzťahu k príslušníkom
Hasičského a záchranného zboru,
c)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby.
(2)
Nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, príslušník
v štátnej službe,
10b
)
vedúci štátny zamestnanec
10c
)
alebo vedúci zamestnanec.
10d
)
(3)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ministerstvo,
b)
Horská záchranná služba.
(4)
Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným
útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.
(5)
Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia
úlohy zboru podľa
§ 3
,
§ 12 ods. 3
alebo podľa osobitného predpisu.
9a
)
§ 14
Druhy štátnej služby sú
a)
prípravná štátna služba (
§ 23
),
b)
stála štátna služba (
§ 29
),
c)
dočasná štátna služba (
§ 30
).
§ 15
(1)
Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy
príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda")
na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda
môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných
prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného
zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu kalendárneho roka úpravu v
počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné
príjmy príslušníkov v štátnej službe môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia
minister financií Slovenskej republiky.
(2)
Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov
na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej
štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej
republiky.
(3)
Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v
nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia")
schvaľuje na návrh prezidenta zboru minister.
(4)
Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej
systemizácie.
§ 16
(1)
Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do
štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným
zákonom.
10a
)
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu
manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti.
10e
)
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník
nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný
za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na
začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej
činnosti.
(4)
Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich
práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,
môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.
10a
)
(5)
Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať
preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
§ 17
(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý
o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa
§ 77 písm. c) až e)
alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení
podľa
§ 77 písm. c) až e)
,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,
11
)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný
úrad v služobnom predpise,
g)
má pobyt na území Slovenskej republiky.
12
)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode
a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný
čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď
bolo zahladené podľa osobitného predpisu,
12a
)
alebo ak sa podľa osobitného predpisu
12a
)
na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje
špecializovaným výpisom z registra trestov.
13
)
Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona fyzická osoba poskytne údaje
potrebné na vyžiadanie špecializovaného výpisu z registra trestov.
13
)
Údaje podľa štvrtej vety služobný úrad zašle pred vznikom služobného pomeru v elektronickej
podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky na vydanie špecializovaného výpisu z registra trestov.
(3)
Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa
§ 102d
lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia uchádzača o prijatie do služobného
pomeru (ďalej len „uchádzač“) lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.
(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru.
Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví
ministerstvo služobným predpisom.
(5)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(6)
Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač spĺňa podmienky prijatia
do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením a pracovnými činnosťami,
i)
miesto a čas povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom
bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej
informačnej službe, dosiahnutú hodnosť,
j)
všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,
k)
zdravotnú klasifikáciu z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
l)
závery psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti.
(7)
Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o
príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto
zákona aj po skončení služobného pomeru.
(8)
Príslušníkom vykonávajúcim službu hasičského duchovného môže byť iba osoba, ktorá
okrem podmienok uvedených v odseku 1 predloží aj súhlasné písomné stanovisko príslušnej
cirkevnej autority
4a
)
s vykonávaním služby hasičského duchovného.
§ 18
(1)
Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú
a)
požadované vzdelanie,
b)
osobitná odborná spôsobilosť, u príslušníka Horskej záchrannej služby odborná spôsobilosť
podľa osobitného predpisu,
14a
)
c)
odborná prax.
(2)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon
neustanovuje inak.
§ 19
(1)
Požadované vzdelanie je vzdelanie
15
)
v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.
(2)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len
„úplné stredné všeobecné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (ďalej len
„bakalárske vzdelanie“),
d)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (ďalej len
„vysokoškolské vzdelanie“).
(3)
Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa
odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka Hasičského
a záchranného zboru v
prílohe č. 1
a príslušníka Horskej záchrannej služby v
prílohe č. 1a
.
(4)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.
15
)
(5)
Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie
potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný
na vykonávanie činností v zbore, ustanovený pre príslušníka Hasičského a záchranného
zboru v
prílohe č. 1
a pre príslušníka Horskej záchrannej služby v
prílohe č. 1a
a zistený podľa
§ 105 a 106
. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax
na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.
§ 20
Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.
(2)
Ak je to v záujme služobného úradu, vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník
vykoná s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými
právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej
služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje
písomný záznam.
(3)
V prijímacom konaní uchádzač predloží
a)
písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
doklad o dosiahnutom vzdelaní alebo jeho osvedčenú kópiu,
e)
vojenskú knižku alebo iný doklad preukazujúci vykonanie vojenskej služby, náhradnej
služby alebo civilnej služby, ak ide o uchádzača, ktorý vykonal vojenskú službu, náhradnú
službu alebo civilnú službu,
f)
potvrdenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo o
spôsobilosti uchádzača podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti podľa odseku 6.
(4)
Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť
aj doklad o započítaných rokoch podľa
§ 34 ods. 4
a
§ 106
; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej
istej zložke.
(5)
Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej
činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež
požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na
vykonávanie štátnej služby v zbore.
(6)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí
podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu.
Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie sa ukončí.
(7)
Prijímacie konanie sa končí
a)
vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru,
b)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru z dôvodu, že v služobnom úrade
nie je voľné miesto, ktorého sa týka žiadosť o prijatie do služobného pomeru,
c)
späťvzatím žiadosti o prijatie do služobného pomeru,
d)
zamietnutím žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez zdôvodnenia, alebo
e)
úmrtím uchádzača.
(8)
Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho
konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr
však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(9)
Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného
pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického
vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru
možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho
vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.
(10)
Náklady súvisiace s prijímacím konaním uhrádza uchádzač.
(11)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 21
Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o
vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi
odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení
služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.
(2)
Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do
služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru
na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,
15a
)
je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby
na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená
a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadzuje aj bez prijímacieho konania príslušníkom
zaradeným mimo činnej štátnej služby podľa
§ 52 ods. 1
.
(3)
Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto
pobytu,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je vymenovaný,
e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto
vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
h)
dĺžku skúšobnej lehoty,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.
(4)
Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.
(5)
Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej
funkcii vykonávať v súlade s
prílohou č. 1
, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto
funkcia
platová trieda
hasič
1
hasič záchranár
2
technik-strojník inšpektor
3
hasič záchranár špecialista
technik špecialista
samostatný inšpektor
4
vedúci technik špecialista
odborný inšpektor
5
samostatný odborný inšpektor
6
samostatný odborný inšpektor špecialista
7
vrchný inšpektor
8
vrchný inšpektor špecialista
9.
(6)
Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v
príslušnej funkcii vykonávať podľa
prílohy č. 1a
, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto
funkcia
platová trieda
mladší záchranár
1
záchranár
2
starší záchranár, operátor
operačného strediska tiesňového volania
3
záchranár expert, odborný referent
4
záchranár špecialista
5
náčelník
6
manažér
7
starší manažér
8
vrchný manažér
9.
(7)
Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej
služby.
(8)
Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru
pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku
služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej
služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(9)
Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil
s výhradou.
§ 22
Služobná prísaha
(1)
Uchádzač pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá
znie
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje
sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok
pred požiarmi, haváriami, nežiaducimi udalosťami,
1a
)
a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite a nestranne.
Tak prisahám!“.
(2)
Uchádzač pri vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,
statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som poskytol
pomoc v horách každému, kto ju potrebuje tak, ako mi to káže česť, svedomie a povinnosť
príslušníka Horskej záchrannej služby, a to i s nasadením vlastného života, pretože
som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú život a zdravie
človeka. Tak prisahám!".
(3)
Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak
prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto
listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym
znakom a podpis vedúceho služobného úradu.
§ 23
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania
je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“),
ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú
odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa
osobitného predpisu.
14a
)
Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne
nadriadený čakateľa.
(4)
Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia
nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú
spôsobilosť podľa osobitného predpisu,
14a
)
najviac však o jeden rok.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou
okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý
bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej
služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí
sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej
služby skúškou na získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.
14a
)
Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v
§ 97 ods. 1 písm. b), c)
a
j) prvom až treťom bode
.
§ 24
Osobitná odborná spôsobilosť
(1)
Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitnej
odbornej spôsobilosti.
(2)
Odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti tvorí
a)
základná príprava,
b)
špecializovaná príprava.
(3)
V prípravnej štátnej službe po absolvovaní základnej prípravy plní príslušník úlohy
zboru vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.
(4)
Základnú prípravu vykonáva ministerstvo. Základná príprava sa končí skúškou pred
skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah základnej prípravy a priebeh skúšky upraví služobný
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(5)
Špecializovaná príprava príslušníkov sa vykonáva až po skončení základnej prípravy.
(6)
Špecializovanú prípravu vykonáva ministerstvo. Špecializovaná príprava sa končí skúškou
pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah špecializovanej prípravy pre určené funkcie
a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na príslušníka v dočasnej štátnej službe,
ktorý písomne požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.
§ 25
(1)
Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním
do stálej štátnej služby má vedomosti a zručnosti v rozsahu upravenom pre funkciu,
do ktorej má byť vymenovaný.
(2)
Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.
(3)
Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch
a)
skúška zo základnej prípravy do skončenia skúšobnej lehoty,
b)
skúška zo špecializovanej prípravy najneskôr do konca prípravnej štátnej služby.
(4)
Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná
štátna služba podľa tohto zákona neskončila a zo služobného hodnotenia podľa
§ 40 ods. 6 písm. a)
vyplýva jeho spôsobilosť na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej
služby deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu
14a
)
je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Služobný úrad vydá rozhodnutie
o vymenovaní do stálej štátnej služby, a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič, aj rozhodnutie
o preradení na funkciu hasič záchranár, alebo ak ide o čakateľa vo funkcii mladší
záchranár, aj rozhodnutie o preradení na funkciu záchranár. Na preradenie čakateľa
vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a čakateľa vo funkcii mladší záchranár
na funkciu záchranár nie je potrebný ich písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu
o vymenovaní do stálej štátnej služby, proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii
hasič na funkciu hasič záchranár a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii
mladší záchranár na funkciu záchranár sa nemožno odvolať.
§ 26
(1)
Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí
mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej
odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno
opakovať len raz.
(2)
Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť
služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.
(3)
Skúšku zo základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci a najneskôr do troch
mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať
najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej
skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.
§ 27
(1)
Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo.
(2)
Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru z príslušníkov
v stálej štátnej službe. Skúšobná komisia má najmenej troch členov.
(3)
Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná
komisia sa uznáša o výsledku skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen skúšobnej
komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie skúšobnej komisie znie „vyhovel“ alebo
„nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví v písomnej forme.
§ 28
Skúšobná lehota
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe sa určí skúšobná lehota, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Určená skúšobná lehota
je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne
predlžovať.
(2)
Skúšobná lehota začína plynúť odo dňa prijatia do služobného pomeru. Do skúšobnej
lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v
§ 97 ods. 1
okrem písmena e).
§ 29
Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti
a u príslušníka Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného
predpisu.
14a
)
(3)
Príslušník sa vymenuje do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po splnení podmienok podľa
§ 30 ods. 3
alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej
štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého
predchádzajúci služobný pomer trval; obdobím trvania služobného pomeru je obdobie,
ktoré sa započítava do výsluhy rokov v hodnosti (
§ 34 ods. 4
).
(4)
Do stálej štátnej služby sa po prijatí vymenuje aj uchádzač, ktorého predchádzajúci
pracovný pomer v Zbore požiarnej ochrany alebo v závodnom hasičskom útvare trval aspoň
dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci
pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol
prijatý.
§ 30
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v
ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú
štátnu službu možno vykonávať opakovane.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka
počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej
dovolenky, neplateného služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa
odseku 1.
(3)
Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej
odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu
14a
)
a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov
služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby.
(4)
Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej
štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 31
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov v služobnom pomere
(1)
Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,
16
)
nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo
podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním
do štátnej služby.
(3)
Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti
uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.
§ 32
(1)
Príslušníkovi patrí rovnošata a jej súčasti.
(2)
Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce
jeho príslušnosť k zboru.
(3)
Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.
(4)
Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.
§ 33
(1)
Pri vzniku služobného pomeru patria príslušníkovi bezplatne tieto naturálne náležitosti
a)
rovnošata a jej súčasti,
b)
osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na vykonávanie štátnej
služby.
(2)
Služobný úrad poskytuje príslušníčke raz za rok peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty
rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad nezabezpečuje.
(3)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí príslušníkovi každý rok náhrada formou
nepeňažného plnenia na obnovu naturálnych náležitostí vo výške 50 % hodnoty rovnošaty
a jej súčastí.
(4)
Hodnotu rovnošaty a jej súčastí podľa reálnych nákupných cien ustanoví každý rok
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(5)
Nárok na náhradu formou nepeňažného plnenia na obnovu naturálnych náležitostí príslušník
uplatní do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku, inak zanikne.
(6)
Náhrada formou nepeňažného plnenia na obnovu naturálnych náležitostí sa pri skončení
služobného pomeru preplatí príslušníkovi najviac do výšky 40 % hodnoty rovnošaty a
jej súčastí.
(7)
Naturálne náležitosti, peňažný príspevok a náhrada formou nepeňažného plnenia na
obnovu naturálnych náležitostí nepatria príslušníkom za čas, ktorý sa nezapočítava
do času výsluhy rokov v hodnosti podľa
§ 34 ods. 4.
(8)
Naturálne náležitosti, peňažný príspevok, náhrada formou nepeňažného plnenia na obnovu
naturálnych náležitostí a preplatenie náhrady podľa odseku 6 nepodliehajú dani z príjmu
zo závislej činnosti fyzických osôb.
(9)
Podrobnosti o druhoch rovnošiat a ich súčastiach, ich poskytovaní, nosení, vyobrazení
a o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve upraví ministerstvo služobným predpisom.
§ 34
Hodnosti
(1)
Príslušníkovi patrí hodnosť.
(2)
Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti
hodnosť
výsluha rokov v hodnosti
a) práporčícke hodnosti
1. rotmajster
dva roky
2. nadrotmajster
tri roky
3. podpráporčík
štyri roky
4. práporčík
päť rokov
5. nadpráporčík
b) dôstojnícke hodnosti
1. podporučík
jeden rok
2. poručík
dva roky
3. nadporučík
tri roky
4. kapitán
tri roky
5. major
štyri roky
6. podplukovník
päť rokov
7. plukovník
c) generálske hodnosti
generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti
neustanovuje.
(4)
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou
času
a)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
c)
rodičovskej dovolenky podľa
§ 102ad ods. 2
,
d)
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas
ktorej má príslušník nárok na zníženú sumu nemocenského podľa osobitného predpisu,
16a
)
e)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa
§ 52
a
§ 54 ods. 1
a
2
,
f)
na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden
stupeň na obdobie jedného roka.
(5)
Do hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníka vedúci služobného úradu; mimoriadne povýšenie
do dôstojníckej hodnosti vykonáva minister na návrh prezidenta zboru.
(6)
Prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.
§ 35
(1)
Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.
(2)
Ak má príslušník úplné stredné všeobecné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru
je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.
(3)
Ak má príslušník vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, pri prijatí
do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre
funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje
do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.
(4)
Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný
do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto
hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá
je pre túto funkciu plánovaná.
(5)
Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom
dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný,
môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však
do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť
vymenovaný.
(6)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti
a) nadporučíka
3 roky,
b) kapitána
6 rokov,
c) majora
10 rokov,
d) podplukovníka
15 rokov,
e) plukovníka
21 rokov.
(7)
Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti
upraví ministerstvo v služobnom predpise.
§ 36
(1)
Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom
prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak je pre túto funkciu takáto
hodnosť plánovaná. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti
podľa
§ 35 ods. 5
. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti,
možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná
pre funkciu, do ktorej sa prijíma.
(2)
Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v
závodnom požiarnom útvare alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným
zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného
pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto
zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu,
do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný
do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto
zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa
§ 35 ods. 2 až 4
.
§ 37
(1)
Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky
a)
je vo funkcii, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie
do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné všeobecné vzdelanie, alebo najvyššie
do hodnosti majora, ak má vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, alebo
do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynul určený čas výsluhy rokov v hodnosti (
§ 34 ods. 2
).
(2)
Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná
dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie
do
a)
hodnosti podporučíka, ak dosiahol úplné stredné všeobecné vzdelanie,
b)
hodnosti poručíka, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie,
c)
hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie, ak je takáto hodnosť pre
funkciu plánovaná.
(3)
Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie
do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.
§ 38
Návrh na vymenovanie príslušníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej
republiky vláda.
§ 39
Prepožičanie hodnosti
(1)
Príslušníkovi vymenovanému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby
možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na obdobie, počas ktorého to nevyhnutne
vyžaduje funkcia, do ktorej je príslušník vymenovaný. Hodnosť prepožičiava príslušníkovi
prezident zboru; prezidentovi zboru hodnosť prepožičiava minister.
(2)
Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, do ktorej je príslušník
vymenovaný, s výnimkou hodnosti generála.
(3)
Príslušníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť,
do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
§ 40
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné
hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich
uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,
c)
vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,
f)
zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.
(3)
Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho
služobného hodnotenia.
(4)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka
na vymenovanie do stálej štátnej služby, a to ešte pred vyslaním príslušníka Hasičského
a záchranného zboru na špecializovanú prípravu,
b)
ak príslušník vymenovaný do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o
vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie.
(6)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia
sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo
b)
nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(7)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia
sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,
b)
je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo
c)
nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.
§ 41
(1)
O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného
návrhu, ktorý vypracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie
pripravuje pre vedúceho služobného úradu osobný úrad.
(2)
Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť
príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.
(3)
Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie
písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží
ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu.
Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.
(4)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka
alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať
nové služobné hodnotenie.
§ 44
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového
služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere príslušníka, ku ktorým
má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.
(2)
Služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu príslušníka.
(3)
Podrobnosti o služobnom hodnotení a o zriadení, zložení a činnosti komisie upraví
ministerstvo v služobnom predpise.
§ 45
Zmena služobného pomeru je
a)
preradenie na inú funkciu,
b)
preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby,
c)
prevelenie,
d)
vymenovanie za nadriadeného,
e)
zastupovanie nadriadeného viac ako tri týždne,
f)
odvolanie nadriadeného,
g)
zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby,
h)
opätovné zaradenie príslušníka do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej
štátnej služby.
§ 46
Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý
je príslušný podľa
§ 13 ods. 1
, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 47
Preradenie a preloženie
(1)
Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
a)
preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo
b)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,
c)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby
v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa
§ 49
,
d)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby
a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa
§ 21 ods. 3 písm. d)
,
e)
preložiť na vykonávanie služobných činností aj na iný služobný úrad, iný útvar ministerstva
alebo na plnenie úloh pre zbor na iný orgán štátnej správy.
(2)
Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1
písm. b), c) alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)
a)
na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo
b)
trvale.
(3)
Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený
a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom
mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.
(4)
Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na
základe jeho písomnej žiadosti.
(5)
Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v
územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci
služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim
služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.
(6)
Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v
§ 102
nie je potrebný jej súhlas.
(7)
Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje
§ 20
.
§ 48
Prevelenie
(1)
Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných
požiaroch, haváriách, nežiaducich udalostiach
1a
)
na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej
jednotky na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní a s jeho súhlasom
najdlhšie na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré
nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.
(2)
Príslušníka preveluje vedúci služobného úradu personálnym rozkazom, ktorý v prípade
naliehavosti situácie možno oznámiť ústne. Písomné vyhotovenie personálneho rozkazu
sa doručí príslušníkovi bez zbytočného odkladu. Odvolanie proti personálnemu rozkazu
o prevelení nemá odkladný účinok.
(3)
Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady
ako pri služobnej ceste.
§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného
(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v zbore, je vymenovaný
za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska,
e)
vedúci zmeny,
f)
vedúci oddelenia,
g)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia,
h)
zástupca veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy,
i)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
j)
riaditeľ okresného riaditeľstva zboru,
k)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia,
l)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru,
m)
riaditeľ odboru,
n)
viceprezident zboru,
o)
prezident zboru.
(3)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v Horskej záchrannej
službe, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
riaditeľ strediska,
b)
vedúci oddelenia,
c)
zástupca riaditeľa,
d)
riaditeľ.
(4)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie
nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia
funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného,
ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť
dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(5)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval
nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi
nepatrí príplatok za zastupovanie podľa
§ 110
. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín,
poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.
§ 50
Odvolanie nadriadeného
(1)
Vedúci služobného úradu (
§ 13 ods. 1
) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
b)
nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov,
c)
nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie,
d)
pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia
nadriadeného alebo
e)
nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
podľa osobitného predpisu,
16b
)
ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.
(2)
Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže
byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.
(3)
Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí.
Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie
byť dlhšie ako jeden mesiac.
(4)
Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného
hodnotenia so záverom podľa
§ 40 ods. 7 písm. b) a c)
a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia
podľa
§ 77 písm. b) až d)
.
§ 51
(1)
Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa
osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo
a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí
sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o
príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode
a dojčiacej príslušníčke. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby
služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
(2)
Dňom nástupu na rodičovskú dovolenku sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby
na čas, po ktorý bude túto dovolenku čerpať. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby
z toho dôvodu príslušníkovi nepatrí služobný plat.
§ 52
(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný
pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej
službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú
voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť
alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade,
v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou
16
)
nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením
a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu
v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo
ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením
alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných
misiách a operáciách krízového manažmentu (ďalej len „misia“),
f)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu
zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo
s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú
funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
g)
nemôže podľa záverov psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti vykonávať
doterajšiu funkciu a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením
a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho psychickú spôsobilosť vhodnú funkciu,
najdlhšie však na 24 mesiacov,
h)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného
predpisu,
16b
)
ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením
alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie
však na deväť mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d), f) a g) patrí príslušníkovi 70 % služobného
platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a h) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý
by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však vo výške
minimálnej mzdy,
c)
podľa odseku 2 písm. e) patrí príslušníkovi služobný príjem podľa
§ 103 ods. 1 písm. a) až e)
a
g) až i)
a zahraničný príspevok od 200 eur do 2 000 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná, alebo záväzné podmienky účasti na plnení úloh v misii
neustanovujú inak; výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru
vykonávanej služobnej činnosti, miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí a miery
ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(4)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo
podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by
ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas
zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril,
ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa
zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril,
ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(5)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby
podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí
sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý
by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený
mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol
zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(6)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník
povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej
spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam
s tým spojeným.
(7)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa
zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(9)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na
čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto
doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného
pobytu a plniť povinnosti podľa
§ 69 ods. 3 písm. a)
,
b)
,
d)
,
e)
,
n) až x)
,
z)
a
aa)
, a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa
§ 72
. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej
služby.
(10)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí
najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom
priznania predčasného starobného dôchodku.
§ 53
(1)
Zaradenie príslušníka vyslaného na denné štúdium mimo činnej štátnej služby sa vykoná
dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do skončenia alebo prerušenia štúdia.
(2)
Pri zaradení mimo činnej štátnej služby sa príslušník vyslaný na denné štúdium ustanoví
do funkcie vyčlenenej pre toto zaradenie v služobnom úrade.
§ 53a
(1)
Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie štátnej služby v zahraničí
na plnenie úloh v misii. Doba jeho vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri
roky, pričom o skrátení, skončení alebo o predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného
úradu.
(2)
Príslušník vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii
sa zaradí mimo činnej štátnej služby; zaradenie mimo činnej štátnej služby sa vykoná
dňom povolenia alebo vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie
úloh v misii a trvá do skončenia alebo prerušenia vykonávania štátnej služby v zahraničí
na plnenie úloh v misii.
(3)
Na príslušníka, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby v súvislosti s vyslaním
do zahraničia na plnenie úloh v misii, platia ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje inak.
§ 54
Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby
(1)
Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej
rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej
republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej
rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného
celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom
vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej
organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej
štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí
služobný plat príslušníka.
(2)
Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v zahraničí, alebo
ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa
pracovnej zmluvy v zahraničí, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia
príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka. Príslušník,
ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri
medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie
a príslušník dočasne vyslaný podľa osobitného predpisu,
16c
)
sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej
služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(3)
Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta
Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí
mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri
roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného
úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat tvorený tarifným platom, osobným
príplatkom a hodnostným príplatkom, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie
funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním
okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie,
do ktorej bol vyslaný.
§ 55
Opätovné zaradenie príslušníka na vykonávanie štátnej služby
Zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby sa skončí jeho zaradením
a)
na vykonávanie štátnej služby na funkčné miesto toho istého služobného úradu a do
rovnakej funkcie,
b)
na základe jeho písomného súhlasu na iné voľné funkčné miesto toho istého služobného
úradu, pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady,
c)
na základe jeho písomného súhlasu na voľné funkčné miesto iného služobného úradu,
pre ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady.
§ 56
(1)
Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie
štátnej služby do iného miesta, ako je pravidelné miesto vykonávania štátnej služby,
vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty,
do skončenia tejto služobnej cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na
cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby
v zahraničí do skončenia tejto cesty.
(3)
Služobný úrad vyšle príslušníka na služobnú cestu na návrh nadriadeného, o ktorom
to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí
miesto nástupu a cieľ cesty, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej
cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný
prihliadať na oprávnené záujmy príslušníka.
(4)
Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov
pri služobnej ceste alebo zahraničnej služobnej ceste je miesto vykonávania štátnej
služby uvedené v rozhodnutí o vymenovaní príslušníka do štátnej služby.
(5)
Príslušník je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné
podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok tým nie sú dotknuté.
(6)
Časom nástupu a časom skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie
čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka
prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
§ 57
(1)
Príslušníka možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe
do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu na čas
dlhší ako 90 dní v kalendárnom roku len s jeho súhlasom.
(2)
Príslušníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí náhrada výdavkov podľa osobitného
predpisu.
17
)
§ 58
Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením
(1)
Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej
ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.
(2)
Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby
z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako
pri služobnej ceste; organizačnými dôvodmi sú zrušenie doterajšej funkcie príslušníka
a nevytvorenie novej funkcie alebo zrušenie doterajšej funkcie príslušníka a vytvorenie
novej funkcie s inou náplňou činnosti alebo zrušenie doterajšej funkcie príslušníka
a vytvorenie novej funkcie s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste vykonávania štátnej
služby. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného
úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.
(3)
Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku
prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania
štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako
pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích
výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych
dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.
(4)
Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do
miesta pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných
výdavkov z miesta pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej
ceste.
(5)
Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo
pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania
štátnej služby.
§ 58a
(1)
Príslušníkovi, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí, okrem
príslušníka, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie
úloh v misii, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami
miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu.
17
)
(2)
Príslušníkovi, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie
úloh v misii, patrí denná náhrada výdavkov v eurách alebo v cudzej mene v sume od
60 eur do 160 eur. Výšku dennej náhrady výdavkov určí minister.
(3)
Zahraničný príspevok podľa
§ 52 ods. 3 písm. c)
patrí príslušníkovi dňom vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie
úloh v misii, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky,
až do dňa skončenia vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí, najdlhšie
však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky.
(4)
Zahraničný príspevok podľa
§ 52 ods. 3 písm. c)
nepatrí príslušníkovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný príjem alebo náhrada služobného
platu.
17aaaa
)
(5)
Zahraničný plat sa vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutom
peňažnom ústave v krajine vykonávania štátnej služby.
(6)
Ak príslušníkovi vyslanému na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh
v misii denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia alebo iná fyzická
osoba alebo právnická osoba, denná náhrada výdavkov podľa odseku 2 mu nepatrí. Ak
medzinárodná organizácia alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba preukázateľne
poskytne príslušníkovi dennú náhradu výdavkov len čiastočne, príslušníkovi patrí zostávajúca
časť dennej náhrady výdavkov do rozsahu a sumy podľa odseku 2.
§ 59
(1)
Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním z funkcie z dôvodov uvedených v
§ 60 ods. 1 až 3
,
b)
na základe písomnej žiadosti príslušníka podľa
§ 61
,
c)
v skúšobnej lehote podľa
§ 62
alebo
d)
na základe zákona podľa
§ 63
.
(2)
Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.
(3)
Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného
pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie
o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného
úradu.
§ 60
Skončenie služobného pomeru služobným úradom
(1)
Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať
predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa
podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu
17aaaa
)
a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného
predpisu.
17aaa
)
(3)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí
služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest.
(4)
Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní
z funkcie; podanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný
pomer z dôvodov podľa odsekov 1 a 3.
§ 61
Skončenie služobného pomeru na žiadosť príslušníka
(1)
Na základe písomnej žiadosti príslušníka sa služobný pomer skončí rozhodnutím služobného
úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia žiadosti.
(2)
Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia
nesmie byť kratšie ako 30 dní a dlhšie ako 60 dní, ak sa nedohodli inak.
(3)
Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, služobný pomer
sa skončí šesťdesiatym dňom od doručenia žiadosti príslušníka.
§ 62
Skončenie služobného pomeru v skúšobnej lehote
Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo
dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany
služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný úrad môže skončiť služobný
pomer v skúšobnej dobe s tehotnou príslušníčkou, príslušníčkou po skončení materskej
dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou príslušníčkou len písomne,
vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí
ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa skončí uplynutím
troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia vedúceho
služobného úradu alebo príslušníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej lehoty.
§ 63
Skončenie služobného pomeru na základe zákona
(1)
Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie
osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby skúška odbornej
spôsobilosti podľa osobitného predpisu
14a
)
alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa
§ 195
,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný
trestný čin uvedený v
§ 17 ods. 2
alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
d)
uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby,
e)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie podľa
§ 102d
o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v
zbore alebo dňom straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu, ak ho
nemožno preradiť ani preložiť na inú funkciu v zbore,
f)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia
zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia
z prípravnej štátnej služby,
g)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je
spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, alebo
h)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je
spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
i)
straty odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,
14a
)
j)
odvolania súhlasného písomného stanoviska príslušnej cirkevnej autority
4a
)
s vykonávaním služby hasičského duchovného.
(2)
Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým
sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.
§ 64
Neplatné skončenie služobného pomeru
Ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný
pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného
zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril,
ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.
§ 65
(1)
Služobný úrad vydá príslušníkovi na základe jeho písomnej žiadosti služobný posudok
najneskôr v deň skončenia služobného pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti
týkajúce sa vykonávania štátnej služby.
(2)
Služobný posudok príslušníkovi vydá služobný úrad písomne, pričom vychádza zo služobného
hodnotenia a z osobného spisu príslušníka.
§ 66
(1)
Služobný úrad vydá príslušníkovi v deň skončenia služobného pomeru písomné potvrdenie
o štátnej službe, pričom vychádza z osobného spisu príslušníka.
(2)
Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä
a)
čas trvania služobného pomeru,
b)
záväzky príslušníka súvisiace so služobným pomerom,
c)
v akom poradí a v čí prospech sa z platu príslušníka vykonávajú zrážky,
d)
skončenie prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby z dôvodu zníženia počtu
funkčných miest v systemizácii,
e)
údaj o funkcii a služobnom plate príslušníka, ak o to príslušník písomne požiada,
f)
skutočnosti rozhodujúce na posúdenie nároku na dovolenku.
§ 67
Osobný spis príslušníka
(1)
Všetky písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka sa zakladajú do jeho
osobného spisu. Osobný spis príslušníka vedie osobný úrad.
(2)
Služobný úrad poskytuje príslušníkovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú
uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie
písomností uložených v jeho osobnom spise.
(3)
Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi len s jeho súhlasom alebo
vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
14
)
(4)
Osobný spis príslušníka sa spravuje 50 rokov po skončení služobného pomeru.
§ 68
Služobná disciplína
Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených.
§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka
(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného
úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov
alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá,
že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené;
to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti
takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje
ako sťažnosť.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním
štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu, a to
aj po skončení služobného pomeru; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
10e
)
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú
fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave
a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem
darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými
záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho
zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo
spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie
zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin uvedený v
§ 17 ods. 2
alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného
úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť
vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím,
m)
oznámiť bezodkladne nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu,
n)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
o)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí
tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil
vážnemu ohrozeniu,
p)
dodržiavať služobnú disciplínu,
q)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky v služobnom čase
a nenastupovať pod ich vplyvom na vykonávanie štátnej služby,
r)
podrobiť sa v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj
vyšetreniu,
17ab
)
ktoré nariadil nadriadený na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok,
s)
dodržiavať určený služobný čas,
t)
doručiť bezodkladne nadriadenému potvrdenie o dočasnej neschopnosti na vykonávanie
štátnej služby pre chorobu alebo úraz vystavené ošetrujúcim lekárom, ak nebola dočasná
neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz zaznamenaná v systéme
elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe a bezodkladne oznámiť nadriadenému
každú zmenu adresy, na ktorej sa počas dočasnej neschopnosti zdržiava, a každú zmenu
súvisiacu s dočasnou neschopnosťou,
u)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti
na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej
republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie
štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo na tieto účely zaznamenanej v systéme
elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, ak nie je zdravotná starostlivosť
poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky,
v)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho
zovňajšku,
x)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným
úradom,
y)
podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu
na zistenie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti na vykonávanie štátnej
služby,
z)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať
sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
aa)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení
a služieb, ktoré mu boli zverené,
ab)
oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa
§ 70
služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom
kalendárnom roku presiahol sumu 1 659,69 eura,
ac)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného
upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,
musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné
potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný
odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho
splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu
nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na
úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou
činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem
zdaňovaný podľa osobitného predpisu,
17aa
)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného
orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou
alebo založenou štátom,
5.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou
založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou
založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
7.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej
republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby
16
)
pri vykonávaní štátnej služby,
e)
vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú
činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu
činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú
činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,
17a
)
na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí.
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika
požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,
17b
)
ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.
(7)
Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie,
prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 70
Majetkové priznanie
(1)
Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové
priznanie musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm.
b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa
tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia
ako 16 596,95 eura. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto
účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18
)
(4)
Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že
nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,
19
)
ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu
služobného úradu, ktorý zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia
prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.
(6)
Na výzvu vedúceho služobného úradu, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti
priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide
o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 16 596,95
eura.
§ 71
Konanie vo veciach majetkového priznania
(1)
Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa
§ 70
, vyzve ho vedúci služobného úradu na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr
do 30 dní.
(2)
Vedúci služobného úradu preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka,
aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa
§ 70 ods. 5
zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov
a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod.
Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu určí príslušníkovi primeranú
lehotu, najviac 60 dní.
(4)
Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu oznámi
spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii.
Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu nepovažuje splnenie povinnosti podľa
odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku
príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu
majetkového prírastku.
§ 72
Povinnosti nadriadeného
Okrem plnenia povinností podľa
§ 69
je nadriadený ďalej povinný
a)
riadiť, organizovať, kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených príslušníkov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení príslušníci mali požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti
a fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby,
c)
vytvárať priaznivé podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a podriadených
príslušníkov viesť k služobnej disciplíne,
d)
slušne sa správať voči podriadeným príslušníkom,
e)
vystupovať pred disciplinárnou komisiou a v konaní pred súdom,
f)
vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených príslušníkov,
g)
oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky
z porušovania služobných povinností,
h)
vykonávať školiteľa čakateľovi, ktorému je bezprostredne nadriadený,
i)
zabezpečovať výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu u príslušníka dočasne
neschopného na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
§ 73
(1)
Vedúci služobného úradu môže podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci
udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2)
Vedúci služobného úradu je oprávnený udeliť disciplinárnu odmenu podľa
§ 74
. Disciplinárne opatrenie podľa
§ 77 písm. a) až c)
môže prezidentovi zboru, riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, riaditeľovi okresného
riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy uložiť len minister.
(3)
Podrobnosti o udeľovaní disciplinárnych odmien, o služobných previneniach a ukladaní
disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.
§ 74
Disciplinárne odmeny
(1)
Disciplinárne odmeny sú
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovanie do prvej dôstojníckej
hodnosti.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému
plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.
(3)
Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (
§ 120
).
(4)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane
ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,
1
)
mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia
Slovenskej republiky alebo zboru.
(5)
Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže
udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(6)
Pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej
dôstojníckej hodnosti neplatia ustanovenia
§ 37 ods. 1 písm. a) a b)
.
(7)
Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne
povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti
podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.
§ 75
Služobné previnenia
(1)
Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá
za služobné previnenie.
(2)
Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu
porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia,
opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.
Za závažné služobné previnenie sa považuje porušenie povinnosti ustanovenej v
§ 69 ods. 3 písm. q)
.
§ 76
Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % najviac na tri mesiace,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.
§ 77
Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych
opatrení
a)
zníženie služobného platu až o 30 % najviac na tri mesiace,
b)
odvolanie nadriadeného z funkcie,
c)
prepustenie zo stálej štátnej služby,
d)
prepustenie z dočasnej štátnej služby,
e)
prepustenie z prípravnej štátnej služby.
§ 77a
Výčitka
Ak postačí na nápravu príslušníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné
konanie, ktoré má znaky služobného previnenia, výčitka, disciplinárne opatrenie sa
neuloží.
§ 78
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi
v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.
§ 79
(1)
Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.
(2)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť
sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(3)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho
konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť
škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.
(5)
Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 80
(1)
Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci
deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom
previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa
spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o
služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných
predpisov,
18a
)
sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov.
18b
)
(2)
Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o
uložení disciplinárneho opatrenia.
(3)
Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec
bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie
podľa
§ 154a ods. 6
začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej
veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení
veci príslušnému služobnému orgánu.
§ 81
Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v zahraničí, lehota 60 dní na uloženie
disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka
zo zahraničia, ak sa vedúci služobného úradu o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa
príslušník zdržiaval v zahraničí; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu zo
zahraničia. Ustanovenia
§ 80 ods. 1 posledná veta, ods. 2 a 3
platia rovnako.
§ 82
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný
súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa
jeho uloženia.
§ 83
(1)
Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci
služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.
(2)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného
spisu príslušníka.
(3)
Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení
disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie
nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia
zo štátnej služby.
(4)
Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť
aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby
a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie
zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí
polovice času vykonania tohto opatrenia.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka
vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené
disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie
prepustenie zo štátnej služby.
§ 84
Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho
opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.
§ 85
Týždenný služobný čas
(1)
Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu
a je k dispozícii služobnému úradu.
(2)
Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času
príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
(3)
Priemerný týždenný služobný čas príslušníka vrátane štátnej služby nadčas a služobnej
pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby nesmie prekročiť 48 hodín, ak odsek 4 neustanovuje
inak.
(4)
Priemerný týždenný služobný čas príslušníka môže prekročiť 48 hodín za obdobie 6
po sebe nasledujúcich mesiacov, ak príslušník s takým rozsahom služobného času súhlasí.
Priemerný týždenný služobný čas príslušníka podľa prvej vety vrátane štátnej služby
nadčas a služobnej pohotovosti nesmie presiahnuť 72 hodín.
(5)
Služobný úrad je povinný viesť aktuálne záznamy o príslušníkoch, ktorí súhlasili
s prekročením priemerného týždenného služobného času podľa odseku 4, a poskytovať
ich príslušným orgánom dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
o ne požiadajú.
(6)
Príslušník nesmie byť zo strany služobného úradu prenasledovaný alebo inak postihovaný
za to, že nesúhlasí s rozsahom služobného času nad 48 hodín týždenne v priemere.
(7)
Príslušník má právo odvolať súhlas podľa odseku 4; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím
jedného mesiaca odo dňa doručenia písomného oznámenia služobnému úradu.
§ 86
Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času
(1)
Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý
služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.
(2)
Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných
dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne
nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je
najviac 24 hodín v služobnom dni.
(3)
Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu
služobného času vykonáva štátnu službu.
(4)
Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným
časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného
času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho
mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby
aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.
§ 87
Prestávky v štátnej službe
(1)
Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej
služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom
služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec
tejto prestávky určí služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej
služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým
služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.
(3)
Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi
aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a
oddych.
(4)
Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.
§ 88
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami
(1)
Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom
služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň
12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)
Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný
odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín.
Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka,
považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.
§ 89
Dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni
(1)
Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali
raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať
na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.
(2)
Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú
sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných
dňoch týždňa.
(3)
Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov
1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý
odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak,
aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.
§ 90
Dni služobného pokoja
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu
službu nad určený služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.
(2)
Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho
obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.
§ 91
Štátna služba nadčas
(1)
Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného
času.
(2)
Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby,
a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi
sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý
odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem
hodín.
(3)
V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac
300 hodín.
§ 92
Služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov
(1)
Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste
vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby
podľa
§ 86 ods. 2
v rámci rozvrhnutia služobného času.
(2)
Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť
príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času
a)
v mieste vykonávania štátnej služby,
b)
v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(3)
Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť počas dovolenky.
(4)
Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na
inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.
(5)
Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní
osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho
zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto
pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v
určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu
o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu
nemá odkladný účinok.
§ 93
(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku.
Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho
roka dovŕši 33 rokov veku alebo sa trvale stará o dieťa. Základnú výmeru dovolenky
možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa
§ 86
, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto
rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky.
Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých
21 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa
§ 94
; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu
toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
§ 94
Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.
§ 95
(1)
Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité
osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné
voľno sa poskytuje v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku
v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.
§ 96
Platené služobné voľno
(1)
Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky
na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.
(2)
Príslušníkovi patrí platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny
a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej
nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo
ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo služobného
času príslušníka, najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ
potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Príslušníkovi, ktorý má v trvalej
starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky
a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych
dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. V tom istom prípade
ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému
z oprávnených.
(3)
Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 2 patrí príslušníkovi služobný plat.
§ 96a
Neplatené služobné voľno
Neplatené služobné voľno sa príslušníkovi poskytne z dôvodu poskytovania osobnej starostlivosti
dieťaťu, manželovi, manželke alebo rodičovi, vyžadujúcim rozsiahlu opateru alebo podporu
z vážneho zdravotného dôvodu alebo s vekom súvisiaceho dôvodu na nevyhnutne potrebný
čas, najviac na päť dní v kalendárnom roku.
§ 97
(1)
Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného služobného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,
20
)
d)
účasti na rekondičnom pobyte,
e)
prehlbovania kvalifikácie,
f)
zvyšovania kvalifikácie,
g)
prestávok na dojčenie,
h)
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,
i)
keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak
obvyklý služobný deň,
j)
neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,
2.
karantény,
3.
materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku
dieťaťa, starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim
osobitnú starostlivosť do šiestich rokov dieťaťa,
4.
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa
§ 52
, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby,
k)
vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej
únie,
l)
vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa
§ 160 ods. 2
.
(2)
Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej
dovolenky a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo
úraz okrem dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby vzniknutej v dôsledku
služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.
(3)
Na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času, ktorý vrátane služobnej
pohotovosti podľa
§ 92 ods. 1
a
ods. 2 písm. a)
a štátnej služby nadčas v období šiestich mesiacov nesmie prekročiť 48 hodín, sa
ako vykonávanie štátnej služby neposudzujú časy podľa odseku 1 písm. a) až d), okrem
rekondičného pobytu podľa
§ 161 ods. 4 písm. a)
, a odseku 1 písm. h) až l); čerpanie dovolenky podľa
§ 93 ods. 1
prvej a druhej vety a čas podľa odseku 1 písm. j) prvého bodu sa na účely výpočtu
priemerného týždenného služobného času do obdobia šiestich mesiacov nezapočítavajú.
§ 98
(1)
Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.
(2)
Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava
príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných
vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby
v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.
(3)
Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný
úrad príslušníkovi služobné voľno; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat.
Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.
(4)
Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.
(5)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia
predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou
služobného úradu.
(6)
Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie
príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.
(7)
Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje
a)
stupeň vzdelania a spôsob jeho zvýšenia,
b)
čas, v priebehu ktorého je príslušník povinný zotrvať v služobnom pomere po získaní
kvalifikácie,
c)
druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré príslušník uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať
v štátnej službe.
(8)
Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na
základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného
predpisu
15
)
a)
v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
päť služobných dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky,
d)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky,
e)
30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.
(9)
Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat.
(10)
Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo
čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí,
ak sa služobný pomer skončil podľa
§ 60 ods. 3
a
§ 63 ods. 1 písm. f)
.
§ 99
Služobný úrad utvára príslušníkom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie
štátnej služby; zabezpečuje najmä
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, technické normy a informácie
potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie
štátnej služby,
c)
vytváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,
d)
poskytovanie rovnošaty príslušníkovi.
§ 100
Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času
stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne
rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne
rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac
však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa
osobitného predpisu
17
)
na každé jedlo.
§ 101
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených
podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku
požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.
(2)
Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku
ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.
§ 102
(1)
Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.
(2)
Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená
na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo
zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej príslušníčke.
(3)
Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 102a
Zdravotná starostlivosť
Príslušníkovi sa poskytuje
a)
zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,
20a
)
b)
špecifická zdravotná starostlivosť.
§ 102aa
(1)
Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie
vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú
pohotovosť. Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa, ktoré dovŕšilo jeden rok a nedovŕšilo
tri roky, môže byť nariadené vykonávanie štátnej služby v noci a vykonávanie štátnej
služby nad základný čas služby v týždni len s jej písomným súhlasom. Príslušníčke,
ktorá sa stará o dieťa, ktoré dovŕšilo jeden rok a nedovŕšilo 15 rokov, môže byť nariadená
služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom.
(2)
Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa
môže vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu
s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.
§ 102ab
(1)
Tehotnú príslušníčku a príslušníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok až
do dosiahnutia veku dieťaťa osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta
vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta
vykonávania štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú príslušníčku starajúcu sa o dieťa mladšie
ako 15 rokov.
§ 102ac
(1)
Vedúci služobného úradu je povinný pri vymenovaní do funkcie prihliadať aj na povinnosti
príslušníčky a príslušníka trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15
rokov.
(2)
Vedúci služobného úradu určí príslušníčke a príslušníkovi trvale sa starajúcim aspoň
o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej príslušníčke na ich žiadosť kratší
služobný čas v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej
služby. Zamietnutie žiadosti vedúci služobného úradu písomne odôvodní.
(3)
Vedúci služobného úradu určí príslušníčke a príslušníkovi poskytujúcim osobnú starostlivosť
dieťaťu, manželovi, manželke alebo rodičovi, vyžadujúcim rozsiahlu opateru alebo podporu
z vážneho zdravotného dôvodu alebo s vekom súvisiaceho dôvodu, na ich žiadosť kratší
služobný čas v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej
služby. Zamietnutie žiadosti vedúci služobného úradu písomne odôvodní.
§ 102ad
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská
dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí materská dovolenka po dobu
37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská
dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí
príslušníkovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov; osamelému
príslušníkovi patrí otcovská dovolenka po dobu 31 týždňov a príslušníkovi v súvislosti
so starostlivosťou zároveň o narodené dve alebo viac detí patrí otcovská dovolenka
po dobu 37 týždňov.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo
príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do
troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci
osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne
požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka
sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však
na jeden mesiac.
(3)
Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(4)
Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov,
pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej
nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka vyčerpá z materskej
dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská
dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne
materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň
dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(5)
Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.
§ 102ae
(1)
Nárok na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka
alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené
rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti,
alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Materská dovolenka alebo otcovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi
odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému
príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal
dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky
veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo
otcovskej dovolenky až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne
šesť rokov veku.
§ 102af
(1)
Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto
nástupom materská dovolenka, otcovská dovolenka alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky
sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná
časť sa príslušníčke alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia
opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie
však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.
(2)
Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého
dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti
detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská
dovolenka, otcovská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého
sa o dieťa nestará.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke, príslušník na
otcovskej dovolenke alebo príslušníčka a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje
sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do
dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.
§ 102ag
Ak príslušníčka alebo príslušník požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak,
aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky
alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný žiadosti vyhovieť. Ak príslušníčka
alebo príslušník nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej
dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne
nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky
alebo rodičovskej dovolenky.
§ 102ah
Prestávky na dojčenie
(1)
Príslušníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť okrem prestávok
na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Príslušníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,
patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky
a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas;
tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.
(3)
Ak príslušníčka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň
polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka,
a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne
služobný plat.
§ 102ai
Ustanovenia
§ 102aa až 102ac
sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.
§ 102aj
(1)
Za tehotnú príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúcemu
služobného úradu predložila o tehotenstve lekárske potvrdenie.
(2)
Za dojčiacu príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúceho
služobného úradu písomne informovala o tejto skutočnosti.
(3)
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené príslušníčky, slobodní,
ovdovení alebo rozvedení príslušníci, alebo príslušníčky a príslušníci osamelí z iných
vážnych dôvodov.
§ 102b
(1)
Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
preventívna lekárska prehliadka, ktorá sa vykonáva mimo preventívnej prehliadky vykonávanej
podľa osobitného predpisu,
20b
)
b)
zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva alebo služobného úradu
pri výcviku príslušníka, zabezpečovaní osôb a objektov a pri určených krízových situáciách,
c)
lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby.
20c
)
(2)
Výsledky preventívnej lekárskej prehliadky a lekárskej preventívnej prehliadky vo
vzťahu k vykonávaniu štátnej služby sú podkladom pre lekársku posudkovú činnosť podľa
§ 102d
.
(3)
Za preventívnu lekársku prehliadku a lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k
vykonávaniu štátnej služby sa považuje tiež lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom
zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ambulantnej
zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným
na periodickú preventívnu lekársku prehliadku alebo lekársku preventívnu prehliadku
vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo
požadovanému rozsahu podľa odseku 5.
(4)
Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti
ministerstva a v určených zdravotníckych zariadeniach.
20d
)
(5)
Rozsah a frekvenciu preventívnej lekárskej prehliadky podľa služobnej činnosti, ktorú
príslušník vykonáva, ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
§ 102c
Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti hradí služobný úrad s výnimkou vyšetrení
určených orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva podľa osobitného
predpisu.
20c
)
§ 102d
Lekárska posudková činnosť
(1)
Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti
a)
uchádzača podľa
§ 17 ods. 3
,
b)
príslušníka na vykonávanie štátnej služby.
(2)
Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou
klasifikáciou takto
a)
zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na vykonávanie štátnej služby príslušníka,
b)
zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na vykonávanie štátnej služby príslušníka s
obmedzením,
c)
zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na vykonávanie štátnej služby príslušníka.
(3)
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva
a)
služobný posudkový lekár v pôsobnosti zboru, ktorý vykonáva posudkovú činnosť aj
pre potreby Horskej záchrannej služby, a
b)
orgány lekárskej posudkovej činnosti.
(4)
Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia, ktorú aj pre potreby Horskej
záchrannej služby zriaďuje prezident zboru, a ústredná lekárska komisia ministerstva,
ktorú zriaďuje ministerstvo.
(5)
Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b).
(6)
Ústredná lekárska komisia ministerstva rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu lekárskej
komisie.
(7)
Podrobnosti o lekárskej posudkovej činnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
§ 102e
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného
stavu príslušníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalšie vykonávanie
štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu
s vykonávaním štátnej služby, vykonáva lekárska komisia. Prieskumné konanie je súčasťou
lekárskej posudkovej činnosti.
(2)
Ak je schopnosť príslušníka na vykonávanie štátnej služby zo zdravotných dôvodov
dlhodobo zmenená, určí mu lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie
vykonávania štátnej služby.
(3)
Ak sa príslušníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalšie vykonávanie
štátnej služby, môže príslušník požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho
zabezpečenia
20e
)
alebo sociálneho poistenia.
20f
)
(4)
Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.
§ 103
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý
tvoria tieto zložky
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
hodnostný príplatok,
f)
plat za štátnu službu nadčas,
g)
príplatok za zmennosť,
h)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach
s ohrozením života a zdravia,
i)
odmena,
j)
doplatok k služobnému platu podľa § 209e.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a
g).
(3)
Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa
§ 200 ods. 2 písm. a)
, služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku
podľa
§ 200 ods. 2 písm. a)
.
(4)
Služobný plat na účely sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu
17aaaa
)
tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j).
(5)
Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného
príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť
pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.
§ 104
Platová trieda
(1)
Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej
funkcie podľa
§ 21 ods. 3
sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.
(2)
Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia,
ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo
poverený zastupovaním nadriadeného.
(3)
Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie
z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže
v súlade s
prílohou č. 1
, u príslušníka Horskej záchrannej služby v súlade s
prílohou č. 1a
a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý
všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti
služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami
tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.
(4)
Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť,
zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.
§ 105
Platový stupeň a započítaná prax
(1)
Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.
(2)
Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.
§ 106
Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas
a)
vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou
času zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby
z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby podľa
§ 54 ods. 3
, počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov
veku dieťaťa a starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim
osobitnú starostlivosť do šiestich rokov dieťaťa,
b)
odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca
pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej
funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 107
(1)
Do ďalšieho času sa započítava čas
a)
praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby
v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej
služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,
b)
skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,
c)
civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,
d)
starostlivosti o dieťa,
1.
zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať
najviac tri roky,
2.
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, ustanovený
osobitným predpisom,
ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac
však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,
e)
hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov,
21
)
f)
doktorandského štúdia
22
)
v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie
požadovanej činnosti,
g)
vykonávania funkcií podľa
§ 54
a
§ 160 ods. 2
,
h)
získaný na základe služobného hodnotenia,
i)
zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa
§ 52
, ak sa preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby.
(2)
Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda
nariadením.
(3)
Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania
štátnej služby.
§ 108
Určenie tarifného platu
(1)
Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa
§ 104
a platového stupňa podľa
§ 105
patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe
č. 2.
(2)
Ak príslušník započítaním rokov podľa
§ 106 a 107
dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za
každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 109
Príplatok za riadenie
(1)
Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu
platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje
tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia
je ustanovené v prílohe č. 3.
(2)
Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov
nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti
nadriadeného.
§ 110
Príplatok za zastupovanie
(1)
Príslušníkovi, ktorý podľa
§ 49 ods. 4 a 5
zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok
za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku
zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného
nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas
zmeny štátnej služby mu nepatrí.
(3)
Príslušníkovi, ktorý podľa
§ 49 ods. 4 a 5
zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne,
patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného
úradu spôsobom uvedeným v
§ 109
.
(4)
Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa
§ 49 ods. 4 a 5
príplatok za riadenie nepatrí.
§ 111
Osobný príplatok
(1)
Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno
priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor až do sumy
zodpovedajúcej stanovenému limitu.
(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo
znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným
písomným návrhom sa príslušník oboznámi.
(3)
Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového
stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat; minister
môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej tarify najvyššieho
platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný
plat.
(4)
Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera
postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice
platových taríf podľa
§ 131
ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých
platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho
účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových
taríf (
§ 131 ods. 3
). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého
limitu osobného príplatku v nariadení vlády.
§ 112
Hodnostný príplatok
(1)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti
hodnosť
hodnostný príplatok
v eurách mesačne
rotmajster
2,00
nadrotmajster
8,50
podpráporčík – podporučík
18,50
práporčík – poručík
25,00
nadpráporčík – nadporučík
32,00
kapitán
38,50
major
45,00
podplukovník
51,50
plukovník
58,50
generál
65,50.
(2)
Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti,
aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho
povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
§ 116
Plat za štátnu službu nadčas
(1)
Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby
príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o
30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.
(2)
Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník
s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený
povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.
(3)
V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.
§ 117
Príplatok za zmennosť
Príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo
vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 20 % až 50 % z platovej tarify
prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety
patrí aj príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa
určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
§ 118
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach
s ohrozením života a zdravia
(1)
Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných
prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných nežiaducich udalostiach
1a
)
a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto
činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej
triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(2)
Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja
alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým
látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami
patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej
tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje
na desať eurocentov smerom nahor.
(3)
Príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených
pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v
horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom
teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných
prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené
umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok
za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového
stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom
nahor.
(4)
Príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom
teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom
a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom
lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým
patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify
prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať
eurocentov smerom nahor.
(5)
Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok
za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového
stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku
sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(6)
Príslušníkovi za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom
lane v dĺžke 100 metrov a viac patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume,
ktorou je 10 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma
príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.
(7)
Za vykonávanie činností podľa odsekov 2 až 6 sa považuje aj výcvik príslušníka a
špecializovaná príprava.
§ 120
Odmena
(1)
Príslušníkovi možno poskytovať odmenu
a)
za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah
činností vyplývajúcich z príslušného služobného miesta,
b)
za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy,
alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),
c)
pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho mesačného služobného platu.
(2)
Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne
odôvodní príslušný nadriadený.
§ 122
Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť
(1)
Ak je príslušníkovi podľa
§ 92 ods. 1
určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada
50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 100 % z tejto sumy,
ak ide o deň služobného pokoja.
(2)
Ak je príslušníkovi podľa
§ 92 ods. 2
nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná
náhrada
a)
50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť
vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide
o deň služobného pokoja,
b)
15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť
vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy,
ak ide o deň služobného pokoja,
c)
5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť
vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy,
ak ide o deň služobného pokoja.
(3)
Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo
počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je
štátnou službou nadčas.
(4)
Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje
§ 92 ods. 5
, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5
% až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti
o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne
oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na 50 eurocentov
nahor.
§ 123
Platové pomery čakateľa
(1)
Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa
§ 103
okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.
(2)
Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.
(3)
Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia
§ 103 ods. 2
,
§ 104 až 108
,
§ 111 až 118
,
§ 120
a
122
.
§ 124
Platové pomery príslušníka v dočasnej štátnej službe
Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia
§ 103 až 118
,
§ 120
a
122
.
§ 125
Krátenie služobného platu v dôsledku nesplnenia služobného úväzku
(1)
Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat
o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník
s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie
podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.
(2)
Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní určený
služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený
kratší služobný čas.
§ 126
Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach
príslušníka.
§ 127
Prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.
§ 128
(1)
Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej
funkcii odo dňa účinnosti preradenia.
(2)
Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa
§ 49
v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(3)
Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa
§ 49 ods. 4 a 5
v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(4)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa
§ 108 ods. 2
patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa
§ 105
dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo
mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.
(5)
Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších
príplatkov určených mesačnou sumou.
§ 129
(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov,
obsahujú ustanovenia
a)
o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,
b)
o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa
§ 103 ods. 2
tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(2)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný
plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného
na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti
podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat
zisťuje.
§ 130
Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom
služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná
časť služobného platu úmerne upraví.
§ 131
(1)
V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa
§ 190
sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného
vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových
možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice
platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Dohodnuté
zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu
zákona o štátnom rozpočte.
(2)
Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf
a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona
o štátnom rozpočte.
(3)
Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví
vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v
prílohe č. 2
stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.
§ 134
Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník
zodpovedá služobnému úradu.
§ 134a
(1)
Príslušník nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal
spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto
rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor
písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne
odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k
dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach
a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.
§ 134aa
(1)
Príslušník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním.
Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov podľa
§ 134ad
.
(2)
Predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri vykonávaní štátnej služby a plnení služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d)
zavinenie.
§ 134ab
Príslušník, ktorý pod vplyvom duševnej poruchy spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len
ak je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.
§ 134ac
Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
Príslušník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu
povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému
úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý patril príslušníkovi v čase porušenia
služobnej povinnosti podľa prvej vety.
§ 134ad
Osobitná zodpovednosť
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, zodpovedá za
vzniknutý schodok alebo za stratu zverených predmetov.
(2)
Príslušník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že k schodku
alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je príslušník preradený na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej
služby, preložený, preložený a preradený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta
vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne
prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je príslušník
povinný vyúčtovať alebo vrátiť služobnému úradu.
(4)
Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín,
tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať
alebo vrátiť, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 134ae
(1)
Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v
peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u príslušníka presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená
a)
vznikom schodku alebo stratou zverených predmetov podľa
§ 134ad ods. 1
, alebo
b)
pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
(4)
Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj
náhradu inej škody.
§ 134af
(1)
Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je príslušník povinný nahradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak za škodu zodpovedá niekoľko príslušníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne
alebo podľa
§ 134ae ods. 3 písm. b)
, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.
§ 134ag
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo
straty.
§ 134ah
(1)
Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou,
než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý
mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady
škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok
služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,
z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka, ktorý mu patril
v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú
podľa
§ 134ae ods. 3
, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú
trestným činom, aj súd.
(2)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných
povinností príslušníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na
osobné pomery príslušníka.
(3)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa
§ 134ae ods. 3 písm. b)
.
§ 134ai
(1)
Služobný úrad je povinný vyžadovať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník
zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje vedúci služobného
úradu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje vedúci služobného úradu.
(2)
Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti príslušníka uhradiť škodu rozhodne
vedúci služobného úradu, len ak o nej nerozhodol súd.
(3)
Ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom,
o výške náhrady škody rozhoduje ten, kto vedúceho služobného úradu vymenoval.
§ 134aj
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s
ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený
porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby spôsobené poškodenie zdravia
inou osobou, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi, ktorému bolo konaním
inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre vykonávanie štátnej služby.
§ 134ak
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1)
Ak príslušník utrpel vecnú škodu pri vykonávaní služobných činností, zodpovedá za
ňu služobný úrad.
(2)
Príslušník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej
náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal
a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
§ 135
Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe
mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy
náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo
podľa
§ 134ae ods. 3
.
§ 135a
(1)
Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu
zdravia príslušníka alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz"), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa príslušníkovi
stal na ceste do služby a späť, okrem, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu
štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý príslušník utrpel pre výkon štátnej
služby.
(3)
Za škodu spôsobenú príslušníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak
v ňom príslušník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok,
z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do
zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac
troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 135b
(1)
Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že príslušník svojím zavinením porušil právne predpisy,
rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej
služby a ochrany pred požiarmi, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b)
škodu si spôsobil príslušník požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný
úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a)
príslušník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a ochrany
pred požiarmi, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z
príčin škody,
b)
jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým príslušníkom,
c)
príslušníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a ochrany pred požiarmi, konal
ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti,
že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša
príslušník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí
však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika výkonu štátnej služby.
§ 135c
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak príslušník utrpel služobný úraz
a)
pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) a d)
alebo pri plnení úloh Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu,
24a
)
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, ak príslušník tento stav sám úmyselne nevyvolal.
§ 135d
Rozsah a spôsob náhrady škody
Príslušníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania,
je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu
za vecnú škodu.
§ 135e
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného
pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá
je predmetom služobnej cesty.
(2)
Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej
organizácie alebo záujmového združenia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná
pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu príslušník nepotrebuje osobitné
oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.
(3)
V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej
služby a úkony počas štátnej služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej
služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie
v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo
na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
(4)
Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie
kvalifikácie zabezpečované služobným úradom.
§ 136
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti za škodu
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného
úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného
úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.
(3)
Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,
platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením,
že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
(4)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto
poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,
25
)
a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred
nedohodlo inak.
(5)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil,
nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval
alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania,
ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval
alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.
§ 137
Predmet konania
(1)
Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce
sa služobného pomeru okrem
a)
overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa
§ 25 až 27
a overovania odbornej spôsobilosti príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného
predpisu,
14a
)
b)
zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej
komisie, zriaďovania komisie podľa
§ 41 ods. 1
a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
c)
služobnej cesty podľa
§ 56 a 57
,
d)
priznávania zložiek služobného príjmu podľa
§ 103
, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa
§ 122
,
e)
sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu.
17aaaa
)
(2)
V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.
§ 138
V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je
a)
vedúci služobného úradu,
b)
služobný posudkový lekár podľa
§ 17 ods. 3
.
§ 139
Účastník konania
Účastníkom konania je
a)
príslušník,
b)
bývalý príslušník,
c)
pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme
alebo o jeho povinnosti.
§ 139a
Zastúpenie
Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný
predpis.
25
)
§ 140
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu
príslušnému vo veci rozhodnúť.
(3)
Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný
orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí
konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.
§ 141
Postup v konaní
(1)
Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený
stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.
(2)
Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
(3)
Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a služobnými predpismi.
(4)
Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný
mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
(5)
Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných
prieťahov v konaní.
(6)
Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene
nepredlžoval konanie.
(7)
Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie
a)
v disciplinárnom konaní podľa
§ 79 až 83
, alebo
b)
ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie
spravidla na mieste obhliadky.
(8)
Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.
(9)
Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu,
ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
§ 142
Podanie
(1)
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
25a
)
Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh
vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných
dní.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva,
akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené
dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť
aj ďalšie náležitosti podania.
(3)
Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.
(4)
Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve,
aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
(5)
Služobný orgán na žiadosť účastníka konania potvrdí prijatie podania.
§ 143
Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o ústnom pojednávaní, o
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníka konania a o hlasovaní sa vyhotovuje
zápisnica.
(2)
Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet
konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli
podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj návrh na
výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu po prečítaní podpisujú všetci príslušníci služobného orgánu alebo zamestnanci
služobného orgánu, ktorí konanie uskutočňujú a podľa povahy veci aj účastník konania,
ako aj osoba, ktorá sa na konaní zúčastnila. V zápisnici sa uvedie odopretie podpisu
zápisnice, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.
§ 144
Postúpenie
Ak účastník konania urobil podanie na služobný orgán, ktorý nie je vecne príslušný
a miestne príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bez zbytočného
odkladu postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 144a
Príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje,
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak
a)
so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi možno
mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti,
b)
v tej istej veci uskutočňoval konanie v prvom stupni.
§ 144b
Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na
a)
bezprostredne nadriadeného vykonávajúceho služobné hodnotenie príslušníka podľa
§ 40 až 44
,
b)
vedúceho služobného úradu,
c)
predsedu lekárskej komisie,
d)
predsedu ústrednej lekárskej komisie,
e)
ministra, ak koná a rozhoduje ako odvolací orgán,
f)
prezidenta zboru, ak koná a rozhoduje ako odvolací orgán.
§ 144c
Účastník konania oznámi služobnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie príslušníka
služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje,
len čo sa o nich dozvie. Účastník konania je povinný návrh na vylúčenie odôvodniť,
inak naň služobný orgán neprihliadne.
§ 144d
(1)
Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý
konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi
to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej
komisie a člen ústrednej lekárskej komisie predsedovi ústrednej lekárskej komisie.
(2)
Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý
konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba
za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného
orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim
odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.
§ 144e
(1)
O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý
konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide
o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena ústrednej lekárskej
komisie predseda ústrednej lekárskej komisie.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného
orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.
(3)
Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu,
ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda
lekárskej komisie alebo predseda ústrednej lekárskej komisie opatrenie potrebné na
zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
§ 145
Nazeranie do spisu
(1)
Účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si
z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo
dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.
(2)
Služobný orgán môže povoliť nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpis, odpis, môže
vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo môže poskytnúť informáciu
zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom aj inej osobe, ktorá preukáže
odôvodnenosť svojej požiadavky. Zákaz poskytnutia zápisnice o hlasovaní sa nevzťahuje
na výkon oprávnení orgánov činných v trestnom konaní.
(3)
Služobný orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť,
16b
)
bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom
uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4)
Služobný orgán umožňuje vyhotovenie kópie spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených
so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
§ 146
Dokazovanie
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav
veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko,
čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania,
výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka.
(2)
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je
známy.
(3)
Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom
konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci.
(4)
Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(5)
Skutočnosť všeobecne známu alebo známu služobnému orgánu z jeho činnosti netreba
dokazovať.
§ 146a
Svedok
(1)
Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
(2)
Ako svedok nesmie byť vypočúvaný ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť,
16b
)
bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne
uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by ho tejto povinnosti
zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
(3)
Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám.
16
)
(4)
Služobný orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti
vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede.
§ 146b
Znalci
Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký
posudok, služobný orgán ustanoví znalca.
§ 146c
Listiny
(1)
Služobný orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu
potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.
(2)
Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie
byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
§ 146d
Obhliadka
(1)
Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť služobnému orgánu predmet obhliadky
alebo strpieť obhliadku na mieste.
(2)
Obhliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť
vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.
(3)
Na miestnu obhliadku služobný orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený
s predmetom obhliadky nakladať.
§ 146e
Čestné vyhlásenie
(1)
Služobný orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Čestné vyhlásenie služobný orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo,
ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno
nahradiť znalecký posudok.
(3)
V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Služobný orgán
musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
§ 146f
Predbežné otázky
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán,
je služobný orgán, ktorý vo veci koná, takým rozhodnutím viazaný; inak si služobný
orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie
konania.
(2)
Služobný orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o osobnom stave fyzickej osoby alebo
o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
§ 147
Predvolanie
(1)
Služobný orgán môže predvolať osobu, ktorej osobná účasť pri prejednávaní veci je
nevyhnutná.
(2)
V predvolaní služobný orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.
(3)
Ak sa účastník konania ani na opakované predvolanie osobne nedostaví na prejednanie
veci, môže sa konať v jeho neprítomnosti, ak to povaha veci pripúšťa.
§ 147a
Predbežné opatrenia
(1)
Služobný orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie
jeho účelu
a)
uložiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,
b)
nariadiť zabezpečenie veci, ktorá sa má zničiť alebo urobiť nepotrebnou, alebo ktorá
je potrebná na vykonanie dôkazov.
(2)
Služobný orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené;
inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§ 147b
Dožiadanie
Ak služobný orgán, ktorý vo veci koná, nemôže vykonať procesný úkon sám, alebo ak
je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie dožiadať iný služobný úrad; dožiadaný
služobný úrad vykoná tento úkon bezodkladne. Na príslušníka alebo zamestnanca dožiadaného
služobného úradu, ktorý bude vykonávať dožiadaný procesný úkon, sa vzťahujú ustanovenia
§ 144a až 144d
.
§ 147c
Poriadkové opatrenia
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže služobný orgán vykázať z miesta pojednávania;
ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.
§ 148
Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, uhrádza tento orgán. Náklady konania,
ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.
(2)
Služobný orgán môže účastníkovi konania, svedkovi, znalcovi a tlmočníkovi uložiť,
aby nahradili náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu ich zavinením; môže
im tiež uložiť, aby nahradili náklady, ktoré vznikli ich zavinením inému účastníkovi
konania.
(3)
Služobný orgán nahradí svedkovi preukázané hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok.
Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po výsluchu, inak zaniká, o čom musí byť svedok
poučený.
(4)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto
nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.
(5)
Na náhradu hotových výdavkov a na poskytovanie odmeny znalcovi a tlmočníkovi sa vzťahujú
osobitné predpisy.
26
)
§ 148a
Prerušenie konania
(1)
Služobný orgán konanie preruší, ak
a)
sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote doplnil predpísané náležitosti
podania,
c)
účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho
má mať.
(2)
Služobný orgán môže konanie prerušiť počas dočasnej pracovnej neschopnosti účastníka
konania alebo inej osoby, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná, alebo, ak
to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný
určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.
(3)
Lekárska komisia a ústredná lekárska komisia môžu konanie o preskúmanie zdravotného
stavu príslušníka prerušiť na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu absolvovania lekárskych
vyšetrení potrebných ako podklad na vydanie rozhodnutia v konaní o preskúmanie zdravotného
stavu príslušníka. V rozhodnutí sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia povinné
určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.
(4)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5)
Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania,
len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na
ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 149
Zastavenie konania
(1)
Služobný orgán konanie zastaví, ak
a)
zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde
o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
b)
účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného
účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a
nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,
c)
účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týka len tohto
účastníka konania,
d)
účastník konania na výzvu služobného orgánu v určenej lehote nedoplnil predpísané
náležitosti podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e)
zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f)
odpadol dôvod konania začatého na podnet služobného orgánu,
g)
sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
h)
tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno
odvolať.
(3)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.
§ 150
V konaní sa rozhoduje
a)
personálnym rozkazom pri
1.
vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru
podľa
§ 21 ods. 3
,
2.
povýšení do hodnosti,
3.
prepožičaní hodnosti,
4.
prevelení,
5.
ukladaní disciplinárnych odmien podľa
§ 74
a odmien podľa
§ 120
,
6.
zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa
§ 92 ods. 5
,
b)
rozhodnutím v ostatných prípadoch
(ďalej len „rozhodnutie“).
§ 150a
(1)
Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia
k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.
(2)
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia
sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka
konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky
a oznámené účastníkovi konania.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho
predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu
alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.
(5)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti
nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu.
(6)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
§ 151
Lehota na rozhodnutie
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených
účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach
je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do
60 dní od začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaní
(ďalej len „odvolací orgán“) . Ak služobný orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne
do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
§ 152
Oznámenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto
rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením.
O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom
oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením
podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.
§ 152a
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Dôležité písomnosti v konaní, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk účastníkovi
konania alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
(2)
Služobný orgán písomnosti doručuje účastníkovi konania v služobnom úrade, v mieste
vykonávania štátnej služby, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie
je možné, možno písomnosť doručiť poštou. Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na
poslednú známu adresu účastníka konania ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou
„do vlastných rúk“.
(3)
Ak nebol účastník konania, ktorému sa doručuje písomnosť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane
bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a účastníka konania o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si účastník konania nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,
posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa účastník konania
o uložení nedozvedel.
(4)
Ak účastník konania bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa
jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
§ 153
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak
a)
sa proti nemu nemožno odvolať alebo podať rozklad a bezvýsledne uplynula lehota na
plnenie, alebo
b)
odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok.
(3)
Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.
27
)
§ 154
(1)
Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.
(2)
Ak účastník v dôsledku nesprávneho poučenia, alebo preto, že nebol poučený vôbec,
podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom, predpokladá sa, že ho
podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie
oznámené.
(3)
Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov
a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a
zároveň podá odvolanie.
(4)
Účastník konania podáva odvolanie služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.
(5)
Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník
konania vzal odvolanie späť, nemôže znova podať odvolanie.
(6)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom
výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže
služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný
účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)
Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.
§ 154a
(1)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov
konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby
doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
(2)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,
ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania
ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí,
je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania,
predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.
(3)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
(4)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný
rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému
orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.
(5)
Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje
na ústrednú lekársku komisiu.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti
alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje
obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(10)
Ustanovenia
§ 137 až 152a
sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
(11)
Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 155
Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad.
O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane
vzťahujú ustanovenia o odvolaní.
§ 156
(1)
Konanie možno obnoviť na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu,
ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi
konania alebo služobnému orgánu bez jeho viny v čase konania známe, nemohol ich uplatniť
a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.
(2)
Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania
alebo služobný orgán dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(3)
Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu
konania len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(4)
V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas.
§ 156a
(1)
Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu služobný
orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
(2)
Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie alebo rozklad. Rozhodnutie
o povolení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte
nevykonalo.
§ 156b
(1)
Nové konanie vo veci uskutoční orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania
týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia orgánu uvedeného v
§ 138
, ako aj odvolacieho orgánu, nové konanie uskutoční služobný orgán, ktorý konal v
prvom stupni.
(2)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(3)
Proti novému rozhodnutiu vo veci možno podať odvolanie alebo rozklad.
§ 157
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie. Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom
rozsahu vyhovieť aj služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka
iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(2)
Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá
na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a
skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť
rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti,
z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti.
(5)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania,
možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať
rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa
nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.
§ 158
Preskúmanie rozhodnutia správnym súdom
Správna žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru
sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.
§ 159
(1)
Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
a)
služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru,
b)
opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
c)
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov,
d)
podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok.
(2)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich
dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.
(3)
Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby
v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä
a)
delegovať svojich členov do poradných orgánov zriadených na prerokúvanie návrhov
niektorých personálnych opatrení a zásadných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia,
rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov,
b)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
c)
vyžadovať od nadriadených potrebné informácie a podklady,
d)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
e)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
f)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie
nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré
podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(4)
Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového
orgánu.
(5)
Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu
potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.
(6)
V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov
personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.
§ 160
(1)
Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník
sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného
pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
(2)
Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie
vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v rozsahu
určeného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej
služby. Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby z tohto dôvodu mu patrí
služobný plat len vtedy, ak vykonáva funkciu vo vyššom odborovom orgáne odborového
zväzu, ktorý združuje viac ako 1 000 príslušníkov.
§ 161
Rekondičný pobyt
(1)
Vybraní príslušníci sú povinní zúčastniť sa v záujme predchádzania vzniku chorôb
z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia na rekondičnom pobyte v trvaní
14 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku.
(2)
Vybraným príslušníkom je
a)
príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorý bezprostredne plní úlohy podľa
§ 3 ods. 1 písm. c)
a
d)
a jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov a príslušník Horskej záchrannej služby,
ktorý plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu
24a
)
a jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov,
b)
iný príslušník Hasičského a záchranného zboru starší ako 45 rokov, ak jeho služobný
pomer trvá najmenej desať rokov a iný príslušník Horskej záchrannej služby starší
ako 45 rokov, ak jeho služobný pomer trvá najmenej desať rokov.
(3)
Rekondičný pobyt sa neposkytne príslušníkovi
a)
ktorému sa končí služobný pomer z dôvodu uvedeného v
§ 59 ods. 1
,
b)
ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,
c)
u ktorého to vylučuje jeho zdravotný stav,
d)
počas materskej dovolenky alebo otcovskej dovolenky,
e)
ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodne služobný úrad na základe písomnej
žiadosti príslušníka,
f)
ktorému sú preplatené náklady podľa odseku 12.
(4)
Rekondičný pobyt sa vykoná
a)
internátnym spôsobom v kúpeľno-liečebnom ústave, kúpeľno-rehabilitačnom ústave alebo
v zdravotníckom zariadení určenom služobným úradom,
b)
formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti
príslušníka.
(5)
Služobný úrad počas rekondičného pobytu podľa odseku 4 písm. a) zabezpečí programovo
riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie.
(6)
Príslušníka na rekondičný pobyt vyšle vedúci služobného úradu. V dôležitom záujme
štátnej služby, najmä na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti
organizačnej jednotky, vedúci služobného úradu môže príslušníkovi rekondičný pobyt
prerušiť, skrátiť alebo príslušníka z rekondičného pobytu odvolať.
(7)
Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný termín
sa môže príslušníkovi určiť, ak nemôže nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne
zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody
včas oznámi vedúcemu služobného úradu, ktorý ho vyslal na rekondičný pobyt.
(8)
Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody podľa
odseku 7, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady
s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.
(9)
Vedúci služobného úradu určí príslušníkovi pri jeho vyslaní na rekondičný pobyt podľa
odseku 4 písm. a) spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.
(10)
Rekondičný pobyt podľa odseku 4 písm. a) sa príslušníkovi poskytuje bezodplatne;
náklady spojené s rekondičným pobytom podľa odseku 4 písm. a) znáša služobný úrad.
(11)
Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na rekondičnom pobyte podľa odseku 4 písm. a),
zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto rekondičnom pobyte alebo v priamej
súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na rekondičnom pobyte určil. Príslušník
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu
podľa odseku 4 písm. a), tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte podľa odseku
4 písm. a) alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na rekondičný pobyt a späť
po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom
objekte okrem povolenej neorganizovanej vychádzky. Rekondičný pobyt vykonávaný formou
aktívneho odpočinku podľa odseku 4 písm. b) sa nepovažuje na účely náhrady škody za
vykonávanie štátnej služby alebo za priamu súvislosť s vykonávaním štátnej služby.
(12)
Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti
podľa osobitného predpisu
27a
)
v kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení
dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti,
ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného
predpisu,
27a
)
a to najdlhšie za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.
(13)
Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie štátnej služby. Príslušníkovi
počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.
(14)
Rekondičný pobyt sa v kalendárnom roku poskytuje príslušníkovi len raz a len v jednej
forme.
(15)
Podrobnosti o rekondičnom pobyte určí minister.
§ 162
Ministerstvo upraví služobným predpisom bezpečnosť práce
a)
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní
pomoci a pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a iných nežiaducich udalostiach,
1a
)
b)
príslušníkov Horskej záchrannej služby pri poskytovaní pomoci, pri vykonávaní záchranných
prác v horských oblastiach a iných mimoriadnych udalostiach.
§ 172
Poistné na zdravotné poistenie
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie
29
)
sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
§ 174
Premlčanie a zánik práva
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie
sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá; v takomto
prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2)
Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným
zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na
odložených veciach a trov konania. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty,
prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.
(3)
Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia
lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané
a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 175
Lehoty
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo rozhodnuté o plnení v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie práva
na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia
splátky.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných pohľadávok zo
služobného pomeru tri roky.
(4)
Ak ide o opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie práva na jednotlivé plnenia
tri roky od ich splatnosti.
(5)
Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na
náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote
desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
(6)
Právo priznané právoplatným rozhodnutím sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo
dňa, keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.
(7)
Premlčacia lehota uvedená v odseku 6 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo
plnenie v rozhodnutí rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína
odo dňa ich splatnosti.
(8)
Práva na opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia,
sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.
§ 176
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného
platu príslušníka; zrážky zo služobného platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so služobným platom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka zaplatiť peňažnú sumu služobnému
úradu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť
písomným vyhlásením, že tento nárok uspokojí, ak tak neurobí povinný sám.
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na
jeho požiadanie čiastku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak tento nárok neuspokojí príslušník,
hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
služobnému úradu príslušník.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže
uspokojiť príslušník.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka
náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
§ 177
Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením
(1)
Ak zanikne služobný úrad na základe tohto zákona alebo osobitného zákona zlúčením
alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného
pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.
(2)
Ak zanikne služobný úrad na základe tohto zákona alebo osobitného zákona rozdelením,
práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady.
Tento zákon alebo osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov
preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.
§ 178
Prevod časti služobného úradu
(1)
Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného
úradu, práva a povinnosti zo služobného pomeru voči príslušníkom tejto časti služobného
úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.
(2)
Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči príslušníkom prechádzajúcej
časti služobného úradu, ktorých služobné pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú
nedotknuté.
§ 179
Zrušenie služobného úradu
Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na
ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru príslušníka
zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť
práva príslušníka zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.
§ 180
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Právo musí byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia
určené v rozhodnutí, je ním miesto pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník
požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené
v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho,
koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie
alebo ak nie je prítomný.
(7)
Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje
povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.
(8)
Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na
vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási,
že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.
(9)
Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže
mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí,
ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať
zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto
právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť
celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky
z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením
veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo
zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo
neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci,
znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom
potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom
písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva
odoprieť.
§ 181
Uplynutie času
Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
§ 182
Smrť príslušníka
(1)
Peňažné nároky príslušníka jeho smrťou nezanikajú; do trojnásobku jeho služobného
platu zo služobného pomeru prechádzajú platové nároky postupne priamo na jeho manžela,
deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v domácnosti;
19
)
predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(2)
Peňažné nároky služobného úradu zanikajú smrťou príslušníka okrem práva, o ktorom
sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré príslušník pred svojou smrťou uznal čo do dôvodov
a sumy a nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo
inej návykovej látky.
§ 183
Osobitné ustanovenie o bývalom príslušníkovi, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo bývalého príslušníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti
nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva čas, na ktorý mu nebol
ustanovený opatrovník.
§ 184
Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný
deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4)
Návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.
(5)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú obdobia, ktorého uplynutím je podmienený
vznik práva alebo povinnosti; tieto obdobia sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím
posledného dňa určeného obdobia.
§ 185
Služobný úrad sa môže dať zastúpiť podľa osobitného predpisu.
25
)
§ 189
Kolektívne zmluvy
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok
výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok
na využívanie voľného času sa uzatvárajú kolektívna zmluva vyššieho stupňa a podnikové
kolektívne zmluvy. Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného
predpisu,
33
)
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho
stupňa môžu
a)
za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie
vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,
b)
ministerstvo.
§ 190
Postup pri uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
(1)
Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná
strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.
(2)
Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť.
(3)
Podmienky vykonávania štátnej služby podľa
§ 189 ods. 1
upravené v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom
rozpočte.
§ 191
Kolektívny spor
(1)
Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho
stupňa.
(2)
Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.
(3)
Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa určiť
po vzájomnej dohode zmierovateľa.
(4)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa po konaní pred zmierovateľom,
zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých
po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho
výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.
§ 193
Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia
§ 39
,
§ 40 ods. 11
,
§ 64 ods. 1 písm. a)
a
c)
,
§ 85
a
86
,
§ 88 až 90
,
§ 95
,
§ 98 a 99
,
§ 105
,
§ 109 až 117
,
§ 129 až 132
,
§ 136 až 138
,
§ 141 ods. 2 až 5
,
§ 142 a 143
,
§ 145 až 151
,
§ 152 ods. 1
,
2
,
ods. 4
tretej vety,
ods. 5
a
7
,
§ 152a
,
§ 152b
,
§ 152c
,
§ 157 ods. 1 a 2
,
§ 166 ods. 3
,
§ 177 a 178
,
§ 222
,
§ 230
,
§ 231 ods. 4
,
§ 232 až 240
a
§ 250b ods. 6
a
7
Zákonníka práce.
§ 193a
Ustanovenia
§ 1 ods. 1
,
§ 2 až 11
,
§ 13 ods. 1 písm. b)
,
§ 21 ods. 5
,
§ 22 ods. 1
,
§ 24
,
§ 25 ods. 1 až 4
,
§ 26 a 27
,
§ 29 ods. 4
,
§ 32 a 33
, § 49 ods. 2,
§ 92 ods. 5
,
§ 96 ods. 1
,
§ 99 písm. d)
,
§ 101
,
§ 103 ods. 5 časti vety za druhou spojkou
,
§ 122 ods. 4
,
§ 194 až 198a
a
§ 200 až 209
sa nevzťahujú na príslušníka Horskej záchrannej služby.
§ 194
(1)
Mestský požiarny zbor mesta Košice zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1.
apríla 2002 stáva súčasťou zboru.
(2)
Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej
ochrany, alebo zamestnanec, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona zamestnancom Mestského
požiarneho zboru mesta Košice (ďalej len „zamestnanec“) počas najmenej dvoch rokov,
plní úlohy uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
a spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej
štátnej službe.
(3)
Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy aj príslušník alebo zamestnanec uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa
podmienku požadovaného vzdelania podľa
§ 19
, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak
a)
dosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu
34
)
alebo
b)
dosiahol vek 50 rokov, odpracoval v Zbore požiarnej ochrany minimálne 10 rokov, bola
mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu
35
)
a je zaradený najvyššie do 2. platovej triedy.
§ 194a
(1)
Vojenské záchranné útvary civilnej ochrany (ďalej len „vojská civilnej ochrany")
sa po transformácii od 1. januára 2003 stávajú súčasťou zboru ako jeho zariadenia.
(2)
Profesionálny vojak vojsk civilnej ochrany v stálom služobnom pomere alebo v dočasnom
služobnom pomere, zamestnanec vojsk civilnej ochrany alebo zamestnanec úradu civilnej
ochrany ministerstva (ďalej len „zamestnanec ministerstva"), ktorí budú plniť úlohy
uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
a ktorí boli k 31. decembru 2002 profesionálnymi vojakmi vojsk civilnej ochrany alebo
zamestnancami ministerstva počas najmenej dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov,
ktorí sa podieľali na zabezpečovaní činnosti vojsk civilnej ochrany počas najmenej
dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov a spĺňajú podmienky ustanovené v
§ 17
okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti, stávajú sa na základe vymenovania
a po zložení služobnej prísahy príslušníkmi v dočasnej štátnej službe podľa tohto
zákona.
(3)
Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy aj zamestnanec ministerstva uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku
požadovaného vzdelania podľa
§ 19
, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak dosiahol
vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného predpisu.
35a
)
(4)
Dĺžka štátnej služby príslušníka podľa odsekov 2 a 3 je najviac dva roky. Príslušník
v dočasnej štátnej službe vymenovaný podľa odsekov 2 a 3 sa po získaní osobitnej odbornej
spôsobilosti (
§ 24 až 27
) stáva na základe vymenovania príslušníkom v stálej štátnej službe; ustanovenie
§ 30 ods. 2
v tomto prípade neplatí.
§ 194b
(1)
Mestský Hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1. januára 2003 stáva súčasťou zboru ako
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadený
ministerstvom ako osobitné zariadenie zboru; na riadení tohto útvaru sa hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava spolupodieľa.
(2)
Zamestnanec obce, ktorý bol aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky k 31. decembru
2002 zamestnancom obce v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a po 1. apríli 2002 zamestnancom obce v Mestskom hasičskom a záchrannom
zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo verejnej službe (ďalej len
„zamestnanec obce"), bude plniť úlohy uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
a spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej
štátnej službe.
(3)
Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku
požadovaného vzdelania podľa
§ 19
, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie za podmienok
ustanovených v
§ 194 ods. 3 písm. a)
.
(4)
Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý spĺňa podmienky ustanovené
v
§ 17
okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti; ustanovenie
§ 194a ods. 4
platí rovnako.
§ 195
(1)
Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej
ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
, spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
a odpracoval menej ako bezprostredne predchádzajúce dva roky v Zbore požiarnej ochrany
alebo v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice, stáva sa na základe vymenovania a po
zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.
(2)
Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej
ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v
§ 3 ods. 1 písm. c) až e)
, spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
okrem podmienky požadovaného kvalifikačného predpokladu vzdelania, je zaradený do
funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie,
odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobnom úrade alebo u jeho
právneho predchodcu, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy
príslušníkom v prípravnej štátnej službe, ak
a)
nedosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu
36
)
až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie
však na obdobie štyroch rokov,
b)
bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu
37
)
a riadne pokračuje v štúdiu, ktorým získa požadované vzdelanie na funkciu, do ktorej
je vymenovaný, alebo
c)
bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu
38
)
z kvalifikačného predpokladu úplného stredného vzdelania, najdlhšie však na obdobie
štyroch rokov.
(3)
Ustanovenie § 123 ods. 3 sa nevzťahuje na príslušníka uvedeného v odseku 2, ktorý
si dopĺňa požadované vzdelanie.
§ 195a
(1)
Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky ustanovené
v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne
predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva, stáva sa na základe vymenovania
a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.
(2)
Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v
§ 3 ods. 1 písm. c) až e)
a i) až k) a ktorý k 31. decembru 2002 bol zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky
ustanovené v
§ 17
okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie
najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie,
odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva,
stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej
štátnej službe, ak nedosiahol vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného
predpisu
38a
)
až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie
však na obdobie štyroch rokov.
§ 195b
(1)
Zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v
§ 3
a
§ 12 ods. 3
a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom obce, spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce
roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
alebo v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, stáva
sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej
štátnej službe.
(2)
Zamestnanec obce, ktorý k 31. decembru 2002 odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce
roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
a v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bude
plniť úlohy uvedené v
§ 3 ods. 1 písm. c) až e)
, spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
okrem požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu
a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, stáva sa na základe vymenovania
a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe za podmienok
ustanovených v
§ 195 ods. 2 a 3
.
§ 196
Príslušník Zboru požiarnej ochrany alebo zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu na určitý čas, spĺňa
podmienky ustanovené v
§ 17
, plní úlohy uvedené v
§ 3
alebo
§ 12 ods. 3
, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej
štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa v takomto prípade končí
uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.
§ 196a
Zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v
§ 3
alebo v
§ 12 ods. 3
, bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere k ministerstvu
alebo bol v pracovnom pomere k obci na určitý čas, spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
okrem osobitnej odbornej spôsobilosti, stáva sa na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej
službe sa v takom prípade končí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.
§ 197
(1)
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v
§ 194 až 196
sa postupuje podľa
§ 17 až 19
,
§ 49
,
§ 103 až 122
.
(2)
Ak zamestnanec alebo príslušník Zboru požiarnej ochrany
a)
nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,
b)
nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,
c)
nespĺňa predpoklady ustanovené v
§ 17 ods. 1 písm. a)
a
h)
,
d)
odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo sa
nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému
úradu, alebo
e)
do 30. apríla 2002 dovŕši vek 65 rokov,
skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002. V
takomto prípade patrí príslušníkovi náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.
§ 197a
(1)
Pri vymenovaní zamestnanca ministerstva alebo zamestnanca obce uvedeného v
§ 194a, 194b
,
§ 195a, 195b
a
§ 196a
sa postupuje podľa
§ 17 až 19
,
§ 49
,
§ 103 až 122
.
(2)
Ak zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce
a)
nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,
b)
nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,
c)
nespĺňa predpoklady ustanovené v
§ 17 ods. 1 písm. a) až h)
,
d)
odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo sa
nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému
úradu, alebo
e)
do 31. januára 2003 dovŕši vek 65 rokov,
skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. januára 2003. V
takom prípade patrí zamestnancovi vojsk civilnej ochrany, zamestnancovi úradu civilnej
ochrany ministerstva alebo zamestnancovi obce náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku.
§ 198
(1)
Príslušník Zboru požiarnej ochrany, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto
zákona, stáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy
sa spravujú osobitnými predpismi.
10
)
(2)
Zamestnanec, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, nestáva sa zamestnancom
príslušného služobného úradu.
§ 198a
(1)
Zamestnanec ministerstva, ktorý bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo
v pracovnom pomere k ministerstvu a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona
alebo pracovný pomer podľa osobitného predpisu,
10
)
nestáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy
sa spravujú osobitnými predpismi.
38b
)
(2)
Zamestnanec obce, ktorý plnil úlohy uvedené v osobitnom predpise
38c
)
a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, stáva sa zamestnancom ministerstva
podľa osobitného predpisu.
10
)
§ 199
Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v
§ 69 ods. 5
spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.
39
)
§ 200
(1)
Nároky z pracovného pomeru z obdobia pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa
predpisov platných do účinnosti tohto zákona.
(2)
Príslušníkom podľa
§ 194
a)
sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak
určením služobného platu podľa siedmej hlavy dôjde k poklesu platu určeného podľa
doterajších predpisov; doplatok k služobnému platu sa poskytuje do času, kým určený
služobný plat nedosiahne sumu platu určenú podľa predpisov platných pred účinnosťou
tohto zákona; platom určeným podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona
je tarifný plat alebo zvýšený tarifný plat a príplatky určené mesačnou sumou, ak ich
sumy boli určené v súlade s týmito predpismi,
b)
započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná.
(3)
Doplatok k služobnému platu podľa odseku 2 písm. a) poskytuje služobný úrad príslušníkovi
iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú príslušník v služobnom úrade
vykonáva v rámci opisu činnosti príslušnej funkcie a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú
náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti,
psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná
pred účinnosťou tohto zákona.
§ 201
(1)
Hodnosti príslušníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti
príslušníkov podľa tohto zákona.
(2)
Príslušníkovi v hodnosti rotného sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť
rotmajstra.
(3)
Príslušníkovi v hodnosti podporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou bakalárskeho
vzdelania, sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť poručíka.
(4)
Ak príslušník splní čas výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje
sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.
(5)
Zamestnanec, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, môže byť vymenovaný
do hodnosti rotmajstra alebo s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú
prax do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je
plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.
§ 201a
Zamestnanca ministerstva, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, možno
vymenovať s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú odbornú prax podľa
§ 106
najvyššie do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.
Profesionálnemu vojakovi vojsk civilnej ochrany, ktorý bol vymenovaný do hodnosti
nižšej, akú dosiahol počas služby vo vojskách civilnej ochrany, možno prepožičať takto
dosiahnutú hodnosť do 31. decembra 2004.
§ 202
Do nadobudnutia účinnosti
§ 112
patrí príslušníkovi hodnostný príplatok, a to
hodnosť
Sk mesačne
rotmajster
900
nadrotmajster
950
podpráporčík
1 000
práporčík
1 050
nadpráporčík
1 100
podporučík
1 150
poručík
1 200
nadporučík
1 250
kapitán
1 300
major
1 450
podplukovník
1 600
plukovník
1 750
generál
2 000.
§ 204
Na zodpovednosť za škodu pri služobnom úraze a chorobe z povolania sa vzťahuje osobitný
predpis.
40
)
§ 205
(1)
Za vyššie odborné vzdelanie na účely tohto zákona sa príslušníkom Zboru požiarnej
ochrany a zamestnancom uznáva aj špecializačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana
a kvalifikačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana v strednej škole požiarnej ochrany.
(2)
Odborná spôsobilosť príslušníka Zboru požiarnej ochrany a zamestnanca získaná podľa
doterajších predpisov sa považuje za osobitnú odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.
(3)
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona
podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa
tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade
s týmto zákonom.
(4)
Na zamestnanca právnickej osoby alebo na zamestnanca podnikajúcej fyzickej osoby,
ktorý vykonával činnosti podľa
§ 3
v závodnom hasičskom útvare, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 rovnako.
§ 205a
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené do 31. decembra 2002 podľa doterajších predpisov
sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia
o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.
§ 205b
(1)
Štátna služba príslušníkov v služobnom pomere podľa tohto zákona sa nepovažuje za
štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.
40a
)
(2)
Rovnošaty podľa doterajších predpisov používané do 31. decembra 2002 vo vojskách
civilnej ochrany alebo v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy sa do 31. decembra 2004 považujú za rovnošaty príslušníka podľa
tohto zákona. Spôsob označenia príslušnosti k zboru na týchto rovnošatách ustanoví
ministerstvo služobným predpisom.
§ 205c
Na zamestnancov obce uvedených v
§ 194b
a
195b
platia ustanovenia
§ 201 ods. 5
a
§ 205 ods. 1 a 2
rovnako.
§ 206
(1)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov Zboru požiarnej ochrany
prechádzajú z krajských úradov a z okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru,
v ktorých územnom obvode majú sídlo.
(2)
Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov okresných úradov a
krajských úradov týkajúce sa odborov požiarnej ochrany krajských úradov a odborov
požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek Zboru požiarnej ochrany okresných úradov
prechádzajú na krajské riaditeľstvá zboru, a to v stave ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
§ 206a
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. januára 2013
(1)
Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnej služby príslušníkov krajského riaditeľstva
zboru ako služobného úradu, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v krajskom
riaditeľstve zboru, prechádzajú na ministerstvo.
(2)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 31. decembru
2012 vykonávali práce vo verejnom záujme v krajskom riaditeľstve zboru, prechádzajú
na ministerstvo.
(3)
Nároky vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 1 a 2 uspokojí ministerstvo
podľa osobitných predpisov.
(4)
Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe krajské riaditeľstvo zboru
k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.
(5)
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté do 31. decembra 2012, v ktorom koná krajské
riaditeľstvo zboru, dokončí ministerstvo.
§ 207
(1)
Správa majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v užívaní odborov
požiarnej ochrany krajských úradov, odborov požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek
Zboru požiarnej ochrany okresných úradov, prechádza z krajských úradov a z okresných
úradov na krajské riaditeľstvá zboru.
(2)
Prevod majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo vlastníctve
mesta Košice a v užívaní Mestského požiarneho zboru mesta Košice, sa uskutoční podľa
osobitného predpisu.
41
)
(3)
Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, ktorý užíval do 31. decembra 2002 Mestský hasičský a záchranný zbor hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, zostáva v užívaní Hasičského a záchranného
útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Sumu úhrady za užívanie hnuteľného
majetku a nehnuteľného majetku ustanoví osobitná dohoda medzi hlavným mestom Slovenskej
republiky Bratislavou a ministerstvom.
§ 207a
Suma vyrovnávacieho príspevku, ktorý bol priznaný pred 31. decembrom 2004 vrátane,
sa po 1. januári 2005 upraví podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných
od 1. januára 2005. Rozdiel medzi vyrovnávacím príspevkom vyplácaným pred 31. decembrom
2004 vrátane a vyplácaným po 1. januári 2005 sa neposkytuje, nevracia a ani nevymáha.
§ 207b
(1)
Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa
do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič
záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol
služobný pomer pred 1. januárom 2006.
(3)
Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1.
januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.
(4)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu
17aaa
)
pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.
(5)
Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok
právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.
(6)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred
1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol
vyplácaný.
(7)
Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa
§ 194a
a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa
§ 161 ods. 2 písm. a) alebo b)
okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa
§ 161 ods. 15
, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym
vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich
bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť
sa rekondičného pobytu podľa
§ 161 ods. 2
.
§ 207c
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. septembra 2007
(1)
Suma vyrovnávacieho príspevku, ktorý bol právoplatne priznaný od 1. apríla 2002 vrátane
do 31. decembra 2005 vrátane, ak 1. septembra 2007 trval nárok na jeho poskytovanie,
sa zvýši za každý rok o rovnaké percento, ako sa v príslušnom roku zvýšila stupnica
platových taríf príslušníka, a to s účinnosťou k tomu istému dňu, ako nadobudlo účinnosť
zvýšenie stupnice platových taríf príslušníka. Suma vyrovnávacieho príspevku sa takto
upraví o všetky zvýšenia stupnice platových taríf príslušníka, ktoré nadobudli účinnosť
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vyrovnávací príspevok priznaný.
Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa
§ 207a
sa nepovažuje za priznanie vyrovnávacieho príspevku.
(2)
Rozdiel medzi vyrovnávacím príspevkom vyplácaným pred 1. septembrom 2007 a vyrovnávacím
príspevkom upraveným podľa odseku 1 sa spätne vyplatí len za obdobie od 1. júla 2006
v sume zodpovedajúcej zvýšeniu stupnice platových taríf príslušníka za roky 2006 a
2007.
(3)
Služobný úrad vydá do 30. novembra 2007 rozhodnutie, ktorým prizná zvýšenú sumu vyrovnávacieho
príspevku podľa odseku 1.
(4)
Ustanovenie
§ 207b ods. 5
sa od 1. septembra 2007 nepoužije.
§ 208
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem Zbor požiarnej ochrany,
rozumie sa tým Hasičský a záchranný zbor podľa tohto zákona.
§ 208a
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem vojská civilnej ochrany
alebo vojenské záchranné útvary civilnej ochrany, rozumie sa tým Hasičský a záchranný
zbor podľa tohto zákona.
§ 209
(1)
Systemizáciu v štátnej službe na rok 2002 podľa
§ 15 ods. 1 a 2
určí vláda do 31. októbra 2001.
(2)
Systemizáciu a organizačnú štruktúru Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s
§ 194b ods. 1
určí ministerstvo po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy.
§ 209a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v
prílohe č. 4
.
§ 209b
(1)
Ak príslušníkovi vznikol nárok na príplatok k ošetrovnému do 31. decembra 2007, zaniká
tento nárok dňom 1. januára 2008.
(2)
Na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému,
na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni,
sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007. Na výplatu týchto príplatkov sú
naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(3)
Na odchodné a úmrtné, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007,
sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2007.
(4)
Bývalému príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na vyrovnávací príspevok do 31. decembra
2007, zostáva tento nárok zachovaný a vyrovnávací príspevok sa mu poskytuje podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(5)
Bývalému príslušníkovi, manželke, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu po zomretom
príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku do 31.
decembra 2007, zostáva tento nárok zachovaný a príplatok za štátnu službu k dôchodku
sa mu poskytuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(6)
Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil v
období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2007 a k 1. januáru 2008 nemal priznaný príplatok
za štátnu službu k dôchodku, patrí odo dňa priznania starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku príplatok za štátnu službu k dôchodku
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(7)
Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skočí v období
od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorý podľa osobitného predpisu požiada
17aaaa
)
Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku,
patrí odo dňa priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(8)
Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončí v období
od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorý podľa osobitného predpisu
17aaaa
)
požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku, patrí, ak ide o prvý odchod do dôchodku, odchodné podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2007.
§ 209c
(1)
Zamestnanec, ktorý k 1. januáru 2008 bol zamestnancom Horskej záchrannej služby,
plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu
9a
)
alebo podľa
§ 12 ods. 3
a spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej
štátnej službe.
(2)
Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy aj zamestnanec uvedený v odseku 1, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného
vzdelania podľa
§ 19
, ak svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek
50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov a je zaradený do
funkcie najvyššie pre 7. platovú triedu.
(3)
Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení
služobnej prísahy zamestnanec uvedený v odseku 1, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného
vzdelania podľa
§ 19
, ak svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie a riadne pokračuje
v štúdiu, ktorým získa požadované vzdelanie na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie
však na obdobie piatich rokov.
(4)
Zamestnanec, ktorý k 1. januára 2008 bol zamestnancom Horskej záchrannej služby,
plní úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu
9a
)
alebo podľa
§ 12 ods. 3
a spĺňa podmienky ustanovené v
§ 17
okrem odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,
14a
)
stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej
štátnej službe.
(5)
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v odsekoch 1 až 4 sa postupuje podľa
§ 17 až 19
,
§ 21 ods. 3 a 4
,
§ 103 ods. 1 až 3
a
ods. 5 okrem časti vety za druhou spojkou
,
§ 104 až 122 ods. 1 a 2
.
(6)
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v odsekoch 1 až 4 do hodnosti sa do času výsluhy
rokov v hodnosti započítavajú roky podľa § 161 ods. 16.
(7)
Zamestnanec Horskej záchrannej služby, ktorý plnil úlohy Horskej záchrannej služby
podľa osobitného predpisu
9a
)
alebo podľa
§ 12 ods. 3
a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, zostáva zamestnancom Horskej
záchrannej služby podľa osobitného predpisu
10
)
a jeho pracovný pomer skončí najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. Tomuto zamestnancovi
patrí náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
(8)
Nároky z pracovného pomeru z obdobia pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2007.
(9)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca Horskej záchrannej služby
prechádzajú na služobný úrad uvedený v § 13 ods. 4 písm. d).
(10)
Zamestnancom Horskej záchrannej služby podľa odsekov 1 až 4 započítaná prax priznaná
zamestnávateľom podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná.
(11)
Zamestnanca Horskej záchrannej služby, ktorý bol vymenovaný za nadriadeného podľa
doterajších predpisov a funkciu nadriadeného plnil aj k 31. decembru 2007, vymenuje
vedúci služobného úradu za nadriadeného podľa tohto zákona na tom istom stupni riadenia.
Ustanovenie
§ 49 ods. 1 až 3
sa nepoužije.
(12)
Za nadriadeného podľa odseku 11 možno vymenovať aj zamestnanca Horskej záchrannej
služby, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania, najdlhšie však na obdobie
piatich rokov.
(13)
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené do 31. decembra 2007 medzi zamestnancom
Horskej záchrannej služby a jeho zamestnávateľom podľa doterajších predpisov sa považujú
za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní
kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.
(14)
Príslušníkom Horskej záchrannej služby sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému
podľa tohto zákona v prípade, ak určením služobného platu podľa siedmej hlavy dôjde
k poklesu mzdy určenej podľa doterajších predpisov; doplatok k služobnému platu sa
poskytuje do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov
platných pred účinnosťou tohto zákona; mzdou určenou podľa predpisov platných pred
účinnosťou tohto zákona je tarifná mzda a príplatky určené mesačnou sumou, ak ich
sumy boli určené v súlade s týmito predpismi.
(15)
Doplatok k služobnému platu podľa odseku 14 poskytuje služobný úrad príslušníkovi
iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú príslušník v služobnom úrade
vykonáva v rámci opisu činnosti príslušnej funkcie a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú
náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti,
psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná
pred účinnosťou tohto zákona.
§ 209d
Ustanovenie
§ 205b ods. 1
sa od 1. januára 2008 nepoužije.
§ 209e
(1)
Ak výberové konanie začalo alebo bolo vyhlásené pred 1. aprílom 2009, dokončí sa
podľa doterajších predpisov.
(2)
Príslušník s vyšším odborným vzdelaním, ktorý do 31. marca 2009 nedosiahol hodnosť
podporučíka, povýši sa k 1. aprílu 2009 do hodnosti podporučíka.
(3)
Ak dňom 1. apríla 2009 dôjde k zníženiu služobného platu príslušníka podľa
§ 103 ods. 1 písm. a) až e)
a
j)
oproti sume, ktorá je súčtom posledného priznaného služobného platu podľa
§ 103 ods. 1 písm. a) až e)
a
g)
, poskytne sa príslušníkovi doplatok k služobnému platu v sume vzniknutého rozdielu.
Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z doplatku
odpočítava suma valorizácie v nasledujúcich rokoch, najdlhšie však do skončenia vykonávania
funkcie, ktorú vykonával do 31. marca 2009.
§ 209f
(1)
Bývalý príslušník, manželka, manžel alebo nezaopatrené dieťa po zomretom príslušníkovi
(ďalej len “poberateľ„), ktorý poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku formou
bezhotovostnej platby na osobný účet poberateľa príplatku za štátnu službu k dôchodku,
je povinný dvakrát za rok v termínoch do 31. januára a do 31. júla písomne oznámiť
ministerstvu, či príplatok za štátnu službu k dôchodku je poukazovaný včas a v priznanej
sume. Poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku oznámi každú zmenu skutočností,
ktoré majú vplyv na sumu a výplatu príplatku za štátnu službu k dôchodku.
(2)
Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné oznámenie
v termínoch podľa odseku 1, ministerstvo vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku
zastaví až do splnenia povinnosti podľa v odseku 1.
(3)
Ak je poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku nezaopatrené dieťa, je poberateľ
príplatku za štátnu službu k dôchodku povinný po ukončení povinnej školskej dochádzky
do 30. septembra bežného kalendárneho roka zaslať ministerstvu potvrdenie o návšteve
školy. Ak poberateľ príplatku za štátnu službu k dôchodku nezašle ministerstvu písomné
potvrdenie o návšteve školy v stanovenom termíne, ministerstvo vyplácanie príplatku
za štátnu službu k dôchodku zastaví.
§ 209g
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Príslušníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a príslušníkovi,
ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa
§ 102ad ods. 1
pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí
táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
§ 209h
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2012
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa začleňuje
do Krajského riaditeľstva zboru v Bratislave. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na Krajské riaditeľstvo zboru v Bratislave.
Majetok štátu v správe Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy prechádza dňom účinnosti tohto zákona do správy Krajského riaditeľstva
zboru v Bratislave. Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov
prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona z Hasičského a záchranného útvaru hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy na Krajské riaditeľstvo zboru v Bratislave.
§ 209i
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2020
(1)
Príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku alebo predčasnému starobnému dôchodku
podľa
§ 209b ods. 7
nepatrí bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil
v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a je mu podľa osobitného predpisu
17aaaa
)
priznaný výsluhový dôchodok.
(2)
Nárok na priznaný príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku alebo predčasnému
starobnému dôchodku a jeho výplatu zaniká dňom 31. decembra 2019 bývalému príslušníkovi,
ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil v období od 1. januára 2008
do 31. decembra 2010 a je mu podľa osobitného predpisu
17aaaa
)
priznaný výsluhový dôchodok.
§ 209j
Prechodné ustanovenia súvisiace s krízovou situáciou
spôsobenou ochorením COVID-19
(1)
Príslušníkovi, ktorý nemôže vykonávať štátnu službu počas mimoriadnej situácie, núdzového
stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej
len „krízová situácia“) z dôvodu nariadenej karantény v súvislosti s výkonom štátnej
služby, nadriadený poskytne platené služobné voľno po dobu jej trvania.
(2)
Príslušníkovi počas krízovej situácie nadriadený poskytne platené služobné voľno
od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho
roku veku, ak detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je,
alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
a to najdlhšie do dňa ich opätovného otvorenia, alebo ak dieťa nemôže byť pre nariadenú
karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy,
a to najdlhšie do dňa ukončenia nariadenej karantény, alebo ak osoba, ktorá sa inak
o takéto dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa, a to najdlhšie
do dňa ukončenia nariadenej karantény alebo do dňa ukončenia ochorenia.
(3)
Príslušníkovi počas krízovej situácie nadriadený poskytne platené služobné voľno
od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, manžela alebo manželku,
ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba
ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté
alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.
(4)
Príslušníkovi, ktorému bolo poskytnuté platené služobné voľno podľa odsekov 2 a 3,
patrí služobný plat vo výške 75 % z posledného priznaného služobného platu podľa
§ 103 ods. 4.
(5)
Služobné voľno podľa odsekov 2 a 3 sa príslušníkovi neposkytne, ak sa za starostlivosť
o člena rodiny uvedeného v odsekoch 2 a 3 vypláca ošetrovné podľa osobitného predpisu
alebo poskytuje služobné voľno alebo pracovné voľno inej osobe, ktorá sa o takého
člena rodiny v tomto čase a z tohto dôvodu stará; splnenie podmienky nároku na služobné
voľno príslušník preukáže čestným vyhlásením.
(6)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na služobné voľno z dôvodu podľa odseku 2 pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol počas krízovej situácie pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba starostlivosti o dieťa trvá aj po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na platené služobné voľno podľa tohto zákona
aj za obdobie potreby starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na služobné voľno pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 209k
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra
2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný
postupovať podľa osobitného predpisu
42
)
do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021.
§ 209l
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1)
Preukazovanie bezúhonnosti začaté do 31. decembra 2025 sa dokončí podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2025.
(2)
Preukázanie bezúhonnosti odpisom registra trestov podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2025 sa považuje za preukázanie bezúhonnosti špecializovaným výpisom z registra
trestov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.
§ 209m
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026
(1)
Na príslušníka, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona čerpá služobné voľno
podľa
§ 96 ods. 3
v znení účinnom do 30. júna 2026, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce
toto služobné voľno v znení účinnom do 30. júna 2026.
(2)
Na príslušníka, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona čerpá rodičovskú
dovolenku podľa
§ 102ad ods. 1
v znení účinnom do 30. júna 2026, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce
túto rodičovskú dovolenku v znení účinnom do 30. júna 2026.
(3)
Na príslušníka, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona čerpá rodičovskú
dovolenku podľa
§ 102ad ods. 3
v znení účinnom do 30. júna 2026, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce
túto rodičovskú dovolenku v znení účinnom do 30. júna 2026.
(4)
Pri uplatnení nároku na otcovskú dovolenku podľa
§ 102ad ods. 1
druhej vety poskytovanú v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa sa doba
služobného voľna podľa
§ 96 ods. 3
v znení účinnom do 30. júna 2026, doba rodičovskej dovolenky podľa
§ 102ad ods. 1
v znení účinnom do 30. júna 2026, doba služobného voľna podľa odseku 1 alebo doba
rodičovskej dovolenky podľa odsekov 2 a 3 poskytnuté na starostlivosť o toto narodené
dieťa započítava do doby tejto otcovskej dovolenky. Ak tieto doby poskytnuté na starostlivosť
o narodené dieťa nie je možné započítať do otcovskej dovolenky podľa
§ 102ad ods. 1
druhej vety, započítajú sa do rodičovskej dovolenky podľa
§ 102ad ods. 2
poskytnutej na prehĺbenie starostlivosti o toto dieťa, počas ktorej má príslušník
nárok na materské podľa osobitného predpisu.
43
)
§ 210
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa
1.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
250/1992 Zb.
o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v
znení neskorších predpisov,
2.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 1991 č. PO-142/2-91,
ktorým sa upravujú podrobnosti o hodnostiach príslušníkov Zboru požiarnej ochrany
(oznámené pod č.
450/1991 Zb.
),
3.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 21. júla 1992 č. PO-267/2-92, ktorým
sa upravujú podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany
(oznámené pod č.
424/1992 Zb.
),
4.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 6. februára 1995 č. PO-1555/2-94
o rovnošatách príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámenie č.
41/1995 Z. z.
).
§ 211
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem
§ 4 a 5
, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2001,
§ 15 ods. 1 a 2
, ktorý nadobúda účinnosť 31. októbra 2001, a
§ 112
, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.