ZÁKON 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje organizáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“), postavenie jeho sudcov, postavenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „kancelária ústavného súdu“) a konanie pred ústavným súdom.

§ 2

Postavenie a sídlo ústavného súdu

(1)

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

(2)

Sídlom ústavného súdu je mesto Košice.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA, RIADENIE A ROZHODOVANIE ÚSTAVNÉHO SÚDU

§ 3

Zloženie ústavného súdu

(1)

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom ústavného

súdu a jeden podpredsedom ústavného súdu.

(2)

Predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva zo sudcov ústavného

súdu prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

§ 4

Predseda ústavného súdu

(1)

Ústavný súd riadi predseda ústavného súdu.

(2)

Predseda ústavného súdu

a)

koná v mene ústavného súdu a zastupuje ho navonok,

b)

zabezpečuje riadny chod ústavného súdu prostredníctvom kancelárie ústavného súdu,

c)

prijíma sľub zvoleného kandidáta na funkciu prezidenta,

d)

na základe oznámenia prezidenta písomne oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej

republiky skutočnosť, že prezident sa vzdal svojej funkcie,

e)

plní ďalšie úlohy, ktoré mu ukladá zákon.

(3)

Ak nie je prítomný predseda ústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak

nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu

ústavného súdu, neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších

sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného

súdu podľa odseku 4.

(4)

Predseda ústavného súdu môže písomne poveriť plnením úloh predsedu ústavného súdu

v určenom rozsahu aj niektorého zo sudcov ústavného súdu.

§ 5

Podpredseda ústavného súdu

(1)

Podpredseda ústavného súdu dočasne vykonáva právomoci predsedu ústavného súdu, ak

predseda ústavného súdu nie je vymenovaný.

(2)

Podpredseda ústavného súdu zastupuje predsedu ústavného súdu, ak predseda ústavného

súdu

a)

poverí podpredsedu ústavného súdu zastupovaním alebo

b)

nemôže svoju funkciu vykonávať; o zastupovaní v takom prípade rozhodne na návrh podpredsedu

ústavného súdu plénum ústavného súdu.

§ 6

Rozhodovanie ústavného súdu

(1)

Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.

(2)

Vec na rozhodnutie pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu pripravuje a

na zasadnutí pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu o nej referuje sudca

ústavného súdu, ktorému bola vec pridelená podľa

§ 46

(ďalej len „sudca spravodajca“), ak tento zákon v

§ 7

alebo v

§ 13

neustanovuje inak. V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda

senátu ústavného súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu.

Plénum ústavného súdu

§ 7

(1)

Ústavný súd rozhoduje v pléne

a)

vo veciach ustanovených v

čl. 105 ods. 2

,

čl. 107

,

čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)

,

čl. 125a ods. 1

,

čl. 125b ods. 1

,

čl. 126

,

čl. 128

,

čl. 129 ods. 2 až 6

,

čl. 129a

,

čl. 136 ods. 2 a 3

,

čl. 138 ods. 2 písm. b) a c)

a

čl. 152 ods. 2 a 3

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

b)

o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu,

c)

o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti

pléna ústavného súdu,

d)

o obnove konania podľa

čl. 133 ústavy

, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,

e)

o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané

v rôznych senátoch ústavného súdu,

f)

o disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu a o uložení disciplinárneho trestu

sudcovi ústavného súdu.

(2)

V pléne rozhoduje ústavný súd aj o

a)

úprave svojich vnútorných pomerov,

b)

návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu.

(3)

Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. f) a v odseku 2 rozhoduje plénum ústavného

súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého predsedom ústavného súdu, ak tento

zákon v

§ 27

neustanovuje inak.

§ 8

(1)

Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu.

(2)

Zasadnutie pléna ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda

ústavného súdu. Predseda ústavného súdu zvolá zasadnutie pléna ústavného súdu bezodkladne

aj vtedy, ak o to požiada nadpolovičná väčšina sudcov ústavného súdu.

(3)

Rokovanie pléna ústavného súdu vedie predseda ústavného súdu tak, aby sa prerokovali

všetky otázky a aby sa každý sudca ústavného súdu mohol k veci vyjadriť a vo veci

rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.

(4)

Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní

pléna ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného

súdu. Každý sudca ústavného súdu prítomný na rokovaní pléna je povinný hlasovať za

niektorý z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný;

zdržať sa hlasovania nie je prípustné.

(5)

Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov ústavného

súdu.

§ 9

(1)

Rokovanie pléna ústavného súdu je neverejné; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.

(2)

Na rokovaní pléna ústavného súdu sa môžu zúčastniť zamestnanci kancelárie ústavného

súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov, ak ich

na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného

súdu.

(3)

Porada a hlasovanie pléna o rozhodnutí sú vždy neverejné; ak sa vo veci konalo verejné

ústne pojednávanie, môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu,

ktorý bol prítomný na pojednávaní. Na začiatku porady o veci referuje sudca spravodajca,

po ktorom podá svoje stanovisko prípadný spoluspravodajca; títo zároveň navrhnú, ako

má ústavný súd o návrhu na začatie konania rozhodnúť. Potom nasleduje rozprava, v

ktorej môže každý zo sudcov ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého

dôvody zároveň stručne prednesie. Po skončení rozpravy sa hlasuje.

(4)

Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť

niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Sudca

ústavného súdu hlasuje tak, že sa vyjadrí, či je za návrh alebo proti návrhu. Služobne

mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného súdu

a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.

(5)

Ak žiaden návrh nezískal podporu potrebnej väčšiny (

§ 8 ods. 5

), hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného súdu na základe priebehu rozpravy

rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé sporné otázky, o ktorých sa hlasuje

jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje sudcov ústavného súdu pri hlasovaní

o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach návrhu.

Senát ústavného súdu

§ 10

V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ústavného

súdu.

§ 11

(1)

Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je

predsedom senátu ústavného súdu.

(2)

Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje na obdobie aspoň

jedného roka plénum ústavného súdu v rozvrhu práce. Zmenu v zložení senátu ústavného

súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie ústavného súdu.

(3)

Zasadnutie senátu ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda

senátu ústavného súdu.

(4)

Predsedu senátu ústavného súdu volí senát ústavného súdu zo svojich členov. Funkčné

obdobie predsedu senátu ústavného súdu je 12 mesiacov, ak v rozvrhu práce nie je určené

inak.

(5)

Predseda senátu ústavného súdu vedie rokovanie senátu ústavného súdu tak, aby sa

prerokovali všetky otázky a aby sa všetci jeho členovia mohli k veci vyjadriť a vo

veci rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.

(6)

Ústavný súd je spôsobilý v senáte konať a uznášať sa, ak sú na rokovaní a rozhodovaní

senátu ústavného súdu prítomní všetci jeho členovia. Hlasovať sú povinní všetci členovia

senátu ústavného súdu.

(7)

Senát ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov.

§ 12

Na rokovanie senátu ústavného súdu sa použije

§ 9

rovnako.

§ 13

Zjednocovanie právnych názorov senátov ústavného súdu

(1)

Ak senát ústavného súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospeje k právnemu názoru

odlišnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného

súdu, sudca spravodajca predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych

názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením. Senát

ústavného súdu je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.

(2)

V konaní pred plénom ústavného súdu podľa odseku 1 zostáva sudcom spravodajcom sudca

ústavného súdu, ktorý bol sudcom spravodajcom v tejto veci v senáte ústavného súdu.

(3)

Predseda ústavného súdu predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych

názorov, ak sa zistí, že senát ústavného súdu sa svojím rozhodnutím odchýlil od právneho

názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu. Plénum ústavného

súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením. Týmto uznesením sú senáty ústavného

súdu viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí.

(4)

V konaní pred plénom ústavného súdu podľa odseku 3 je sudcom spravodajcom predseda

ústavného súdu.

TRETIA ČASŤ

SUDCOVIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

Ustanovovanie sudcov ústavného súdu do funkcie

§ 14

(1)

Ak čl. 134 ods. 2 ústavy neustanovuje inak, sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) prezident.

(2)

Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých

má prezident vymenovať.

(3)

Za bezúhonnú sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný

trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené,

alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Bezúhonnosť

sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba

poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov; tieto údaje oprávnená

osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

(4)

Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného

súdu.

§ 15

(1)

Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu môžu podať národnej rade

a)

poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci národnej rady“),

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda ústavného súdu,

d)

predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

e)

najmenej päť členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

f)

predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“),

g)

predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho

správneho súdu“),

h)

generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),

i)

verejný ochranca práv,

j)

profesijné organizácie právnikov,

k)

vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.

(2)

Návrh na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu okrem náležitostí podľa osobitného

predpisu

1

)

obsahuje

a)

označenie navrhovateľa,

b)

predmet návrhu,

c)

listiny preukazujúce, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu spĺňa podmienky

na vymenovanie za sudcu ústavného súdu,

1.

originál alebo úradne overenú kópiu listiny osvedčujúcej meno, priezvisko, vek, štátne

občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

2.

originál alebo úradne overenú kópiu listiny preukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

3.

doklady, z ktorých vyplýva, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu je najmenej

15 rokov činný v právnickom povolaní,

4.

vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nie je členom politickej

strany alebo politického hnutia, a ak je, vyhlásenie, že pred zložením sľubu sa vzdá

členstva v politickej strane alebo politickom hnutí,

5.

vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nevykonáva funkciu alebo

činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, a ak

vykonáva, vyhlásenie, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá takejto funkcie alebo činnosti,

d)

dátum vyhotovenia návrhu a podpis navrhovateľa.

(3)

Návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu musí byť odôvodnený a jeho prílohou

musí byť motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na sudcu ústavného súdu.

§ 16

Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta sľub podľa

čl. 134 ods. 4

ústavy. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok

zánik funkcie sudcu ústavného súdu. Zloženie sľubu potvrdí sudca ústavného súdu svojím

podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia

sľubu.

Zánik funkcie sudcu ústavného súdu

§ 17

(1)

Sudcovi ústavného súdu zaniká jeho funkcia uplynutím funkčného obdobia, na ktoré

bol vymenovaný.

(2)

Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká sudcovi ústavného súdu jeho funkcia

a)

vzdaním sa funkcie,

b)

odvolaním z funkcie,

c)

k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 72 rokov, alebo

d)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(3)

Ak sudcovi ústavného súdu zanikne jeho funkcia pred uplynutím funkčného obdobia,

prezident vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie podľa

čl. 134 ods. 2 ústavy

.

§ 18

Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného

súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom

bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi ústavného súdu.

§ 19

(1)

Prezident sudcu ústavného súdu odvolá

a)

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin alebo ak

bol sudca ústavného súdu právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho

prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,

b)

na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný

s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,

c)

ak mu ústavný súd oznámil, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného

súdu dlhšie ako jeden rok alebo

d)

ak zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.

(2)

Funkcia sudcovi ústavného súdu zaniká nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia

prezidenta o jeho odvolaní z funkcie sudcu ústavného súdu.

(3)

Predseda ústavného súdu bezodkladne zašle prezidentovi

a)

právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie úmyselného

trestného činu,

b)

právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie trestného

činu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,

c)

disciplinárne rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že sudca ústavného súdu

spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,

d)

oznámenie, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie

ako jeden rok,

e)

oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.

(4)

Orgán verejnej moci, ktorý pri výkone svojej právomoci získa informáciu alebo vydá

rozhodnutie významné pre splnenie povinnosti predsedu ústavného súdu ustanovenej v

odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. e), je povinný bezodkladne takúto informáciu

oznámiť alebo takéto rozhodnutie zaslať predsedovi ústavného súdu.

Postavenie sudcov ústavného súdu, ich práva a povinnosti

§ 20

(1)

Sudca ústavného súdu nesmie vykonávať funkcie, zamestnania alebo činnosti, ktoré

sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára.

(2)

Ak sudca ústavného súdu vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku

1, predseda ústavného súdu ho vyzve, aby do desiatich dní od doručenia výzvy takú

funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončil alebo vykonal zákonom ustanovený právny

úkon smerujúci k jej skončeniu.

(3)

Ak sudca ústavného súdu neuposlúchne výzvu predsedu ústavného súdu a naďalej vykonáva

funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku 1, podá predseda ústavného súdu

proti sudcovi ústavného súdu podnet na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov.

§ 21

(1)

Sudca ústavného súdu vykonáva funkciu sudcu ústavného súdu ako ústavný činiteľ v

osobitnom právnom vzťahu k štátu, ktorý vzniká vymenovaním do funkcie sudcu ústavného

súdu a zaniká dňom zániku jeho funkcie sudcu ústavného súdu.

(2)

Pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, osobitný vzťah sudcu k

štátu alebo iný pracovnoprávny vzťah sudcu ústavného súdu k subjektu, s ktorým je

pred zložením sľubu v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere,

osobitnom vzťahu sudcu so štátom alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, zostáva zachovaný.

§ 22

(1)

Sudca ústavného súdu je povinný chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka,

práv občana a princípy demokratického a právneho štátu.

(2)

Sudca ústavného súdu je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je

viazaný ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

(3)

Sudca ústavného súdu je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade

a)

nariadení vlády, právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, a so zákonmi,

b)

všeobecne záväzných nariadení podľa

čl. 68 ústavy

s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a

so zákonmi,

c)

právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení

orgánov územnej samosprávy podľa

čl. 71 ods. 2

ústavy, s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom

ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a s právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

§ 23

(1)

Sudca ústavného súdu je povinný vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri

jej výkone i v občianskom živote konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť

ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.

(2)

Sudca ústavného súdu je povinný zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti

nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu (

§ 20 ods. 1

).

(3)

Sudca ústavného súdu je povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel

pri výkone sudcovskej funkcie, aj po jej zániku; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje

na oznámenie trestného činu. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu ústavného

súdu zbaviť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže tejto povinnosti

zbaviť prezident. Sudcu ústavného súdu nemožno zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť

o hlasovaní pléna ústavného súdu a senátu ústavného súdu; tým nie je dotknuté právo

sudcu ústavného súdu pripojiť k rozhodnutiu ústavného súdu svoje odlišné stanovisko.

§ 24

(1)

Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne alebo disciplinárne

stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.

(2)

Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, generálny

prokurátor je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu

ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu.

(3)

Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Žiadosť o

súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny

prokurátor.

(4)

Ak generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o

súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, predseda ústavného súdu zvolá bezodkladne

plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti, pričom

umožní sudcovi ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci. Sudca

ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, nehlasuje.

(5)

Prílohou žiadosti podľa odseku 4 je vyšetrovací spis.

(6)

Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd rozhodne

o žiadosti generálneho prokurátora o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia ústavného súdu musí byť sudcovi ústavného súdu doručené

bezodkladne.

(7)

Ak je sudca ústavného súdu vo výkone väzby, jeho funkcia sudcu ústavného súdu nezaniká;

tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 19 ods. 1 písm. c)

.

§ 25

(1)

Platové pomery sudcov ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis.

2

)

(2)

V čase, keď sudca ústavného súdu nevykonáva svoju funkciu z dôvodu, že bol pre chorobu

alebo úraz uznaný za dočasne pracovne neschopného alebo mu bolo nariadené karanténne

opatrenie, patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného

predpisu,

2

)

najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku.

(3)

Sudca ústavného súdu má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky

v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady preventívnej rehabilitácie a s

ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.

§ 26

(1)

Sudca ústavného súdu, ktorý svoju funkciu vykonával aspoň štyri roky, má nárok na

príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ak

a)

skončil výkon funkcie sudcu ústavného súdu okrem prípadu, ak prezident odvolal sudcu

ústavného súdu podľa

§ 19 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)

, a

b)

má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku.

(2)

Sudcovi ústavného súdu patrí príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu vo výške

33,3 % platu sudcu ústavného súdu v dobe vyplácania príplatku zaokrúhlený nahor na

celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil

podmienky ustanovené v odseku 1.

(3)

Sudcovi ústavného súdu patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného

súdu bez ohľadu na počet funkčných období, v ktorých vykonával túto funkciu.

(4)

Ak má sudca ústavného súdu nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu

a súčasne má nárok aj na príplatok za výkon funkcie podľa osobitného predpisu,

3

)

patrí mu iba ten príplatok, ktorý je preňho výhodnejší. To sa vzťahuje aj na príspevok

pozostalým po sudcovi ústavného súdu.

(5)

Príspevok pozostalým patrí

a)

vdove po manželovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na

ktorý by mal sudca ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,

b)

vdovcovi po manželke, ktorá bola sudkyňou ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku,

na ktorý by mala sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,

c)

nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo

výške

30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca alebo sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu

svojej smrti; ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho

príspevku je

60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý by mal nárok

zomretý sudca alebo sudkyňa ústavného súdu ku dňu svojej smrti.

(6)

Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa zvýšia,

ak sa zvýši plat sudcu ústavného súdu v čase vyplácania príplatku. Zvýšený príplatok

alebo príspevok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši plat sudcu ústavného

súdu.

(7)

O príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a o príspevku pozostalým rozhodne

kancelária ústavného súdu do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Na rozhodovanie

o príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevku pozostalým sa použije

správny poriadok.

(8)

Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa vypláca

bezhotovostným prevodom na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.

Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým vypláca kancelária

ústavného súdu vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr 15.

deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok alebo príspevok vypláca.

Disciplinárna zodpovednosť sudcov ústavného súdu

§ 27

(1)

Sudca ústavného súdu sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak zavinene poruší povinnosti,

ktoré mu vyplývajú z funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ak svojím správaním naruší

alebo ohrozí vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie

sudcu ústavného súdu.

(2)

O disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu koná a o uložení disciplinárneho

trestu rozhoduje plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu, ktorý musí

byť odôvodnený. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu predsedu ústavného

súdu na začatie disciplinárneho konania členom pléna ústavného súdu. Ak návrh na začatie

disciplinárneho konania nebol členom pléna ústavného súdu doručený v rovnaký deň,

disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol doručený návrh na začatie disciplinárneho

konania sudcovi ústavného súdu ako poslednému. Ak sudcovi ústavného súdu, proti ktorému

návrh smeruje, sa nepodarilo doručiť návrh na začatie disciplinárneho konania alebo

ak sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, prevzal návrh na začatie disciplinárneho

konania ako posledný, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na

začatie disciplinárneho konania doručený ako poslednému inému sudcovi ústavného súdu.

(3)

Návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu môže podať

prezident alebo najmenej jedna tretina poslancov národnej rady. Návrh musí byť odôvodnený

a obsahovať zoznam podpisov poslancov, ktorí ho podávajú. Disciplinárne konanie sa

začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.

(4)

Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi

ústavného súdu možno podať, ak sa podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu

sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia

podľa odseku 1 alebo ak u nich vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť

funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie

ústavného súdu.

(5)

Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,

keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú

tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho

previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne

znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé

a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.

(6)

Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli tri roky od konania sudcu ústavného

súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo dôvodom na podanie návrhu na začatie

disciplinárneho konania.

(7)

Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného

súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania

postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho

konania.

§ 28

(1)

Plénum ústavného súdu vypočuje sudcu ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie

disciplinárneho konania smeruje. Dotknutému sudcovi ústavného súdu musí byť najneskôr

pri vypočutí umožnené oboznámiť sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Predseda

ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a

sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje,

sa zúčastnia rokovania pléna ústavného súdu v tejto veci okrem porady a hlasovania

pléna ústavného súdu.

(2)

Plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne, ak zistí,

že je zjavne neopodstatnený.

(3)

Plénum ústavného súdu disciplinárne konanie zastaví, ak

a)

sa týka sudcu ústavného súdu, ktorého skoršie disciplinárne konanie vedené pre ten

istý skutok sa skončilo rozhodnutím pléna ústavného súdu o odmietnutí návrhu na začatie

disciplinárneho konania alebo niektorým z rozhodnutí pléna ústavného súdu prijatom

podľa odseku 7,

b)

uplynula lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania,

c)

zanikla disciplinárna zodpovednosť sudcu ústavného súdu,

d)

zanikla sudcovi ústavného súdu jeho funkcia.

(4)

Ak plénum ústavného súdu návrh neodmietne alebo disciplinárne konanie nezastaví,

ustanoví trojčlenný disciplinárny senát. Členovia disciplinárneho senátu sa vyberajú

náhodným výberom. Predseda ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie

disciplinárneho konania, a sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho

konania smeruje, nesmú byť členmi disciplinárneho senátu.

(5)

Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa nedopustil disciplinárneho

previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby dotknutého sudcu ústavného súdu oslobodilo.

(6)

Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho

previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa

odseku 7 písm. a) alebo písm. d). Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že podpredseda

ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu,

aby mu uložilo disciplinárny trest podľa odseku 7 písm. a), písm. b) alebo písm. d).

Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že predseda ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho

previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa

odseku 7 písm. a), písm. c) alebo písm. d).

(7)

Plénum ústavného súdu nie je odporúčaním disciplinárneho senátu viazané. Plénum ústavného

súdu môže rozhodnúť o

a)

uložení disciplinárneho trestu napomenutia,

b)

podaní návrhu prezidentovi na odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu

ústavného súdu,

c)

podaní návrhu prezidentovi na odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu

ústavného súdu,

d)

podaní návrhu prezidentovi na odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný

s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu alebo

e)

oslobodení sudcu ústavného súdu.

(8)

V disciplinárnom konaní plénum ústavného súdu a disciplinárny senát rozhodujú uznesením.

(9)

Disciplinárny trest uložený sudcovi ústavného súdu vykoná predseda ústavného súdu

napomenutím sudcu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým

sa navrhuje odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom

funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ktorým sa navrhuje odvolanie podpredsedu ústavného

súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu, prezidentovi. Disciplinárny trest uložený

predsedovi ústavného súdu vykoná podpredseda ústavného súdu napomenutím predsedu ústavného

súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie

predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu alebo ktorým sa navrhuje

odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je

nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, prezidentovi.

(10)

Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa primerane použije prvá časť Trestného

zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak odseky

1 až 9 a

§ 27

neustanovujú inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

ŠTVRTÁ ČASŤ

KANCELÁRIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

Organizačné a personálne zabezpečenie činnosti ústavného súdu

§ 29

(1)

Odbornú podporu a plnenie úloh spojených s organizačným, personálnym, ekonomickým,

administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu zabezpečuje kancelária

ústavného súdu. Kancelária ústavného súdu je štátnou rozpočtovou organizáciou.

(2)

Kanceláriu ústavného súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie ústavného

súdu. Vedúceho kancelárie ústavného súdu vymenúva a odvoláva predseda ústavného súdu.

Vedúci kancelárie ústavného súdu zodpovedá za svoju činnosť predsedovi ústavného súdu.

Vedúcemu kancelárie ústavného súdu určuje plat podľa osobitného predpisu

4

)

predseda ústavného súdu. Ďalšie náležitosti spojené s výkonom funkcie vedúceho kancelárie

ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis.

5

)

(3)

Úlohy kancelárie ústavného súdu plnia štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone

práce vo verejnom záujme.

(4)

Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie ústavného súdu a postavení štátnych

zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v kancelárii ústavného

súdu upravuje organizačný poriadok kancelárie ústavného súdu, ktorý vydáva vedúci

kancelárie ústavného súdu.

§ 30

(1)

Na štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby v kancelárii ústavného súdu sa

vzťahuje osobitný predpis,

4

)

ak odsek 2 alebo odsek 3 neustanovujú inak.

(2)

Štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v kancelárii ústavného súdu, sú

odmeňovaní podľa osobitného predpisu

6

)

charakteristík platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii ústavného súdu a

platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu. Charakteristiky

platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii ústavného súdu sú uvedené v

prílohe č. 1

. Platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu sú uvedené v

prílohe č. 2

.

(3)

Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu sa upravuje

v súlade s výškou a termínom splatnosti určenými podľa osobitného predpisu.

6

)

Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu určí služobný

predpis kancelárie ústavného súdu.

(4)

Na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v kancelárii ústavného súdu sa

vzťahuje osobitný predpis.

7

)

Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v kancelárii ústavného súdu sú odmeňovaní

podľa osobitného predpisu.

8

)

§ 31

Súdni poradcovia

(1)

Na ústavnom súde pôsobia súdni poradcovia. Súdni poradcovia môžu byť štátnymi zamestnancami

v kancelárii ústavného súdu alebo môžu činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe

zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného súdu.

(2)

Súdny poradca vykonáva svoju funkciu podľa pokynov sudcu ústavného súdu, najmä pripravuje

podklady pre rozhodovanie, spracúva koncepty rozhodnutí a plní ďalšie odborné úlohy.

Predseda ústavného súdu, predseda senátu ústavného súdu a sudca ústavného súdu môžu

súdneho poradcu poveriť jednotlivými procesnými úkonmi, ktoré inak patria sudcovi

ústavného súdu, najmä obstaraním listín potrebných na rozhodnutie a zabezpečením náležitostí

návrhu na začatie konania. Súdny poradca je viazaný pokynmi sudcu ústavného súdu.

Súdny poradca nemôže vypočúvať účastníkov konania ani svedkov.

(3)

Súdny poradca musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súdny poradca

musí byť bezúhonný; za bezúhonného sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola odsúdená

za úmyselný trestný čin. Na účel preukázania bezúhonnosti uchádzač o funkciu súdneho

poradcu poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov; tieto údaje

kancelária ústavného súdu bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(4)

Každý sudca ústavného súdu má právo na pridelenie najmenej štyroch súdnych poradcov.

Sudcovi ústavného súdu, na základe jeho návrhu, pridelí predseda ústavného súdu najmenej

troch súdnych poradcov zo súdnych poradcov, ktorí sú štátnymi zamestnancami v kancelárii

ústavného súdu a ktorí v čase prideľovania už nie sú pridelení inému sudcovi ústavného

súdu. Sudca ústavného súdu má právo vybrať si ostatných súdnych poradcov, ktorí budú

činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného

súdu.

(5)

Povinnosť mlčanlivosti podľa

§ 23 ods. 3

sa vzťahuje aj na súdnych poradcov. Súdneho poradcu môže zbaviť povinnosti zachovávať

mlčanlivosť predseda ústavného súdu.

(6)

Súdny poradca, ktorý je štátnym zamestnancom v kancelárii ústavného súdu, má právo

vykonať odbornú justičnú skúšku za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Na

prípravu a vykonanie odbornej justičnej skúšky poskytne kancelária ústavného súdu

súdnemu poradcovi služobné voľno s náhradou platu v trvaní štyroch týždňov. Návrh

na vykonanie odbornej justičnej skúšky súdnym poradcom predkladá Justičnej akadémii

Slovenskej republiky predseda ústavného súdu. K návrhu priloží aj hodnotenie súdneho

poradcu.

PIATA ČASŤ

KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvý diel

Účastníci konania, vedľajší účastník konania a zúčastnená osoba

§ 32

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, proti komu návrh na začatie konania smeruje,

a osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

§ 33

(1)

Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon,

ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva

a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba

sám za seba.

(2)

Zúčastnenou osobou je osoba, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom

verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo

vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa,

ak

§ 140

,

§ 194

alebo

§ 208

neustanovuje inak.

(3)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, či osoba je vedľajším účastníkom konania alebo zúčastnenou

osobou, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.

Druhý diel

Zastúpenie

§ 34

(1)

Navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo

§ 35

neustanovuje inak.

(2)

Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený.

§ 35

(1)

Orgán verejnej moci ako účastníka konania zastupuje osoba oprávnená konať v jeho

mene alebo ňou poverený zástupca, ktorý musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. Skupinu poslancov národnej rady podľa

čl. 130 ods. 1 písm. a)

ústavy ako účastníka konania zastupuje poverený zástupca. Orgán verejnej moci, ako

aj skupina poslancov národnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy sa môžu v

konaní nechať zastúpiť advokátom.

(2)

Za súd ako navrhovateľa podľa

čl. 130 ods. 1 písm. d)

ústavy koná príslušný sudca alebo predseda príslušného senátu.

§ 36

V konaní pred ústavným súdom sa advokát nemôže dať zastúpiť advokátskym koncipientom.

§ 37

(1)

Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery

navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti;

to neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa osobitného predpisu.

8a

)

(2)

Trovy ustanoveného právneho zástupcu znáša štát.

Tretí diel

Právo konať vo svojom jazyku

§ 38

(1)

Každý má právo konať pred ústavným súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému

rozumie. Ústavný súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich

práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie ústavný súd tlmočníka.

(2)

Trovy konania spojené s tým, že účastník koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,

ktorému rozumie, znáša štát.

Štvrtý diel

Podanie

Podanie

§ 39

(1)

Podanie je úkon určený ústavnému súdu.

(2)

Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

(3)

Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.

(4)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania pred ústavným súdom.

§ 40

Forma podania

(1)

Podanie sa ústavnému súdu podáva písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

(2)

Podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente

je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

(3)

Podanie podané v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu

ústavného súdu a aby každému ďalšiemu účastníkovi a zúčastnenej osobe mohol byť ústavným

súdom doručený jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, ústavný súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Piaty diel

Návrh na začatie konania

§ 41

(1)

Konanie pred ústavným súdom sa začína na návrh oprávnených subjektov uvedených v

čl. 130 ods. 1

ústavy alebo v osobitných predpisoch,

9

)

ak

§ 206

neustanovuje inak. Vo veciach podľa

čl. 126

a

čl. 129

ústavy začne ústavný súd konanie na návrh subjektov oprávnených podľa tohto zákona.

(2)

Konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie konania ústavnému súdu.

§ 42

(1)

Podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

(2)

Návrhom na začatie konania je

a)

návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

čl. 125

ústavy,

b)

návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa

čl. 125a

ústavy,

c)

návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda podľa

čl. 125b

ústavy,

d)

návrh na začatie konania v kompetenčných sporoch podľa

čl. 126 ods. 1

ústavy,

e)

návrh na začatie konania v sporoch o kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) podľa

čl. 126 ods. 2

ústavy,

f)

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

čl. 127

ústavy (ďalej len „ústavná sťažnosť“),

g)

sťažnosť orgánu územnej samosprávy podľa

čl. 127a

ústavy,

h)

návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona podľa

čl. 128

ústavy,

i)

sťažnosť proti rozhodnutiu o overení alebo o neoverení mandátu poslanca národnej

rady podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy (ďalej len „sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy“),

j)

návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do národnej

rady a volieb do Európskeho parlamentu podľa

čl. 129 ods. 2

ústavy,

k)

sťažnosť proti výsledku referenda podľa

čl. 129 ods. 3

ústavy,

l)

sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta podľa

čl. 129 ods. 3

ústavy (ďalej len „ľudové hlasovanie“),

m)

návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta podľa

čl. 105 ods. 2

ústavy,

n)

návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia podľa

čl. 129 ods. 4

ústavy,

o)

obžaloba prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa

čl. 129 ods. 5

ústavy,

p)

návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo

núdzového stavu a na takéto rozhodnutie nadväzujúcich ďalších rozhodnutí podľa

čl. 129 ods. 6

ústavy,

q)

sťažnosť podľa

čl. 129 ods. 7

ústavy proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)

podľa

čl. 154d ods. 2

ústavy,

r)

návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa

čl. 133

ústavy,

s)

žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu podľa

čl. 136 ods. 2

ústavy,

t)

návrh na začatie disciplinárneho konania voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi

najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „podpredseda najvyššieho súdu“), podpredsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho správneho súdu“) alebo generálnemu prokurátorovi

podľa

čl. 136 ods. 3

druhej vety ústavy,

u)

návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa

čl. 152 ods. 2 a 3

ústavy,

v)

návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa osobitného zákona.

§ 43

Všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania

(1)

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 39

musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné

číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie

subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy.

(2)

Návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

(3)

K návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa

advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému

advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

§ 44

Hromadný návrh na začatie konania

Hromadný návrh na začatie konania tvorí najmenej desať návrhov na začatie konania

doručených ústavnému súdu tým istým navrhovateľom v jeden deň.

§ 45

Viazanosť návrhom na začatie konania

Ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak

§ 89

alebo

§ 131a

neustanovujú inak.

Šiesty diel

Prideľovanie vecí

§ 46

Veci sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenia veci.

§ 47

(1)

Na konanie vo veci patriacej do pôsobnosti senátu ústavného súdu je príslušný senát

ústavného súdu, členom ktorého je podľa rozvrhu práce sudca spravodajca, ktorému bola

vec pridelená podľa

§ 46

.

(2)

Ak je sudca spravodajca, ktorému bola pridelená vec patriaca do pôsobnosti pléna

ústavného súdu, z konania vylúčený (

§ 49 až 51

), pridelí sa vec postupom podľa

§ 46

novému sudcovi spravodajcovi. Ak je z konania vylúčený sudca spravodajca, ktorému

bola pridelená vec patriaca do pôsobnosti senátu ústavného súdu, príslušnosť senátu

ústavného súdu určeného na prerokovanie veci podľa odseku 1 zostáva zachovaná. Novým

sudcom spravodajcom sa stáva sudca ústavného súdu, ktorý má podľa rozvrhu práce vylúčeného

sudcu ústavného súdu v príslušnom senáte ústavného súdu nahradiť.

§ 48

Veci začaté na základe hromadného návrhu, sa prideľujú priebežne tak, aby bola zachovaná

plynulosť prideľovania ostatných vecí.

Siedmy diel

Vylúčenie sudcov ústavného súdu a iných osôb

§ 49

(1)

Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom

na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno

mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

(2)

Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol

v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu

ústavného súdu.

(3)

Za činnosť podľa odseku 2 sa nepovažuje účasť na príprave a prejednávaní návrhov

právnych predpisov ani vyslovenie názorov na právne otázky spojené s prejednávanou

vecou v rámci vedeckej, pedagogickej alebo literárnej činnosti.

(4)

Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne

predsedovi ústavného súdu.

§ 50

(1)

Sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne

bezodkladne a uviesť jej dôvody. Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené

tým istým sudcom ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak

už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci rozhodol.

(2)

Účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu,

ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania

povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník

konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti

musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje,

je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané

proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne,

ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.

§ 51

(1)

Ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje

plénum ústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka

zaujatosti účastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý

oznámil dôvody vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4

, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného súdu

nezúčastní. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia námietky

zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia

sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia dôvodov

vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4

nie je možný postup podľa predchádzajúcich viet, rozhodne o veci samej plénum ústavného

súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu

ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti

vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4

sa neprihliada.

(2)

Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje

iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného

súdu, z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom

ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci

alebo z dôvodu oznámenia dôvodov vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4

nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát ústavného

súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu

ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti

vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa

§ 49 ods. 4

sa neprihliada.

§ 52

(1)

O vylúčení súdneho poradcu, zapisovateľa, znalca alebo tlmočníka rozhoduje

a)

predseda ústavného súdu, ak o veci rozhoduje plénum ústavného súdu,

b)

predseda senátu ústavného súdu, ak o veci rozhoduje senát ústavného súdu.

(2)

Na vylúčenie súdneho poradcu, zapisovateľa, znalca alebo tlmočníka sa primerane vzťahujú

ustanovenia

§ 49 až 51

.

Ôsmy diel

Odloženie podania

§ 53

Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania,

podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil

na ústavný súd.

Deviaty diel

Prerokovanie návrhu na začatie konania

§ 54

Poradie prerokovania návrhov na začatie konania

(1)

Pri prerokovaní návrhov na začatie konania sa ústavný súd nemusí riadiť poradím,

v akom mu boli doručené, ak vec, ktorej sa niektorý návrh na začatie konania týka,

považuje za naliehavú.

(2)

Pri prerokovaní návrhov na začatie konania tvoriacich hromadný návrh postupuje ústavný

súd tak, aby bola zachovaná plynulosť prerokovania návrhov na začatie konania aj v

iných veciach.

§ 55

Neprípustnosť návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a)

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b)

ústavný súd v tej istej veci koná,

c)

navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d)

to ustanovuje tento zákon v

§ 132 ods. 1

alebo

§ 142 ods. 1.

§ 56

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

(1)

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v

§ 9

neustanovuje inak.

(2)

Ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť

návrh na začatie konania,

a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b)

ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa

§ 34

alebo

§ 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa

§ 37

,

c)

ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d)

ktorý je neprípustný,

e)

ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f)

ktorý je podaný oneskorene,

g)

podľa

§ 42 ods. 2 písm. a)

,

f)

,

g)

,

q)

,

r)

,

t)

alebo

písm. v)

, ktorý je zjavne neopodstatnený.

(3)

Ak má návrh na začatie konania uvedený v

§ 42 ods. 2 písm. f), g)

,

i) až l)

,

n)

,

q)

,

r)

a

v)

odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote

tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni,

ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania

uvedeného v

§ 42 ods. 2 písm. a) až e)

,

h)

,

m)

,

o)

,

p)

a

s) až u)

ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

(4)

Ak ústavný súd návrh na začatie konania podľa

§ 42 ods. 2 písm. f)

odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá ústavnému súdu ďalší návrh na

začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný s predchádzajúcim návrhom, ktorý

možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené

odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom

návrhu na začatie konania.

(5)

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

(6)

Ústavný súd návrh na začatie konania, ktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným

účastníkom konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí;

uvedené sa rovnako vzťahuje aj na konanie, ktoré predchádza prijatiu návrhu na ďalšie

konanie.

§ 58

Ústne pojednávanie

(1)

Ústne pojednávanie sa uskutočňuje v konaní

a)

o súlade právnych predpisov podľa

čl. 125

ústavy,

b)

o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa

čl. 125a

ústavy,

c)

o súlade predmetu referenda podľa

čl. 125b

ústavy,

d)

o kompetenčných sporoch podľa

čl. 126 ods. 1

ústavy,

e)

o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti najvyššieho kontrolného úradu podľa

čl. 126 ods. 2

ústavy,

f)

o ústavnej sťažnosti,

g)

o sťažnosti orgánu územnej samosprávy podľa

čl. 127a

ústavy,

h)

o sťažnosti podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy,

i)

o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia podľa

čl. 129 ods. 4

ústavy,

j)

o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa

čl. 129 ods. 5

ústavy,

k)

o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu súdnej rady podľa

čl. 154d ods. 2

ústavy,

l)

o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa

čl. 152 ods. 2 a 3

ústavy.

(2)

Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania, zúčastnená osoba

a ich zástupcovia.

(3)

Ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho

pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu

zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach

podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a l) môže ústavný súd za rovnakých podmienok upustiť

od ústneho pojednávania, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal

najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.

§ 59

Verejnosť ústneho pojednávania

(1)

Ústne pojednávanie je verejné v konaní

a)

o súlade právnych predpisov podľa

čl. 125

ústavy,

b)

o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa

čl. 125a

ústavy,

c)

o súlade predmetu referenda podľa

čl. 125b

ústavy,

d)

o kompetenčných sporoch podľa

čl. 126 ods. 1

ústavy,

e)

o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti najvyššieho kontrolného úradu podľa

čl. 126 ods. 2

ústavy,

f)

o sťažnosti orgánu územnej samosprávy podľa

čl. 127a

ústavy,

g)

o sťažnosti podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy,

h)

o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia podľa

čl. 129 ods. 4

ústavy,

i)

o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa

čl. 129 ods. 5

ústavy,

j)

o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa

čl. 152 ods. 2 a 3

ústavy.

(2)

V ostatných veciach je ústne pojednávanie verejné vtedy, ak ústavný súd verejnosť

z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúči. Verejnosť možno na celé ústne

pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo

ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania

alebo mravnosť.

§ 60

Dokazovanie

(1)

Ústavný súd môže vykonať dôkazy potrebné na svoje rozhodnutie. Vykonaním dôkazu mimo

ústneho pojednávania môže poveriť niektorého zo sudcov ústavného súdu. O vykonanie

dôkazu môže požiadať aj iný súd.

(2)

Každý je povinný poskytnúť ústavnému súdu na jeho požiadanie súčinnosť pri obstarávaní

podkladov pre jeho rozhodovanie.

§ 61

Prerušenie konania

(1)

Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskej únie

o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná.

(2)

Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Európsky súd pre ľudské

práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo

uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ak je konanie prerušené, môže ústavný súd v konaní pokračovať aj vtedy, ak

Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.

(3)

Ústavný súd môže prerušiť konanie, ak pred ústavným súdom prebieha konanie, ktoré

môže mať pre toto konanie význam, alebo ak sa také konanie navrhne podľa čl. 127 ods.

5 ústavy.

Použitie ustanovení iných predpisov

§ 62

Ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na

konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok alebo

Správny súdny poriadok.

§ 63

(1)

Na konanie pred ústavným súdom sa použije zákon o e-Governmente.

(2)

Vytváranie, aktualizáciu a zrušovanie platnosti elektronického formulára pre elektronický

úradný dokument na účely konania podľa tohto zákona vykonáva ústavný súd.

(3)

Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný vykonať právny úkon

pri výkone verejnej moci elektronicky, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako

elektronicky.

(4)

Na konanie pred ústavným súdom sa použijú osobitné ustanovenia o elektronickom výkone

verejnej moci na súdoch.

§ 64

Formy rozhodnutí

Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon v

§ 224

,

§ 239 ods. 1

alebo

§ 241 ods. 3 a

lebo

ods. 4

neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom

rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa

čl. 129 ods. 5 ústavy

.

§ 65

Verejné vyhlásenie rozhodnutia

(1)

Nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie, a rozsudok ústavného

súdu sa vyhlasujú verejne „V mene Slovenskej republiky“.

(2)

Rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyhlasuje verejne, musí byť v deň vyhlásenia

aj písomne vyhotovené.

(3)

Ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 nevyhlasuje ihneď po skončení ústneho pojednávania,

vyhlasuje ho len predseda ústavného súdu alebo predseda senátu bez prítomnosti ostatných

sudcov.

§ 66

Odôvodnenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutia ústavného súdu o čo i len čiastočnom odmietnutí návrhu na začatie konania

pri predbežnom prerokovaní, o vylúčení sudcu ústavného súdu, o vedľajšom účastníctve,

o nevyhovení žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, o pozastavení účinnosti napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, o dočasnom opatrení,

o trovách konania a o veci samej musia byť odôvodnené. Rozhodnutia ústavného súdu

v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach

môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje

skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci obsahujúce riadne odôvodnenie.

(2)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje sudca spravodajca. Ak bol ustanovený spoluspravodajca

a plénum prijalo rozhodnutie, ktorého návrh predložil, vypracuje písomné vyhotovenie

rozhodnutia spoluspravodajca. Ak však plénum prijalo rozhodnutie, ktoré odporuje návrhu

sudcu spravodajcu, ako aj návrhu spoluspravodajcu, predseda ústavného súdu môže určiť

iného sudcu, ktorý hlasoval za prijaté rozhodnutie, aby vypracoval príslušné časti

odôvodnenia rozhodnutia. To platí aj pri rozhodovaní senátu ústavného súdu s tým,

že iného sudcu určuje predseda senátu.

§ 67

Odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu

(1)

Sudca ústavného súdu, ktorý sa zúčastnil hlasovania o rozhodnutí pléna ústavného

súdu alebo senátu ústavného súdu, má právo pripojiť k tomuto rozhodnutiu svoje odlišné

stanovisko. Sudca ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť

do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia ústavného súdu, ku ktorému

odlišné stanovisko pripojil.

(2)

Odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu sa môže týkať výroku alebo odôvodnenia rozhodnutia.

Doručuje sa rovnako ako rozhodnutie. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), vyhlási sa v zbierke zákonov aj

odlišné stanovisko. Na webovom sídle ústavného súdu sa odlišné stanovisko zverejňuje

spolu s rozhodnutím.

(3)

Ustanovenia odseku 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska

sudcu ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu písomne

vyhotovené v lehote podľa odseku 1.

§ 68

Doručovanie a vyhlasovanie rozhodnutí

(1)

Účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia

ústavného súdu v príslušnej veci. Ak ústavný súd odmietol návrh na začatie konania

podľa

§ 56

a neinformoval účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, o tom, že na ústavný

súd bol proti nemu podaný návrh na začatie konania, môže rozhodnutie podľa

§ 56

doručiť len navrhovateľovi.

(2)

Rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, v konaní o súlade

medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu referenda, v konaní o výklad ústavy

a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku referenda, v konaní o sťažnosti

proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní

o neplatnosti právnych predpisov sa vyhlasujú v zbierke zákonov v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom.

(3)

Na návrh predsedu ústavného súdu môže plénum ústavného súdu rozhodnúť, že právny

názor ústavného súdu vyslovený v rozhodnutí, ktoré sa inak nevyhlasuje v zbierke zákonov,

bude vyhlásený v zbierke zákonov, ak tento právny názor má všeobecný význam.

§ 69

Opravný prostriedok

Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. To neplatí, ak

rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „orgán medzinárodnej organizácie“),

vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Rozhodnutie ústavného súdu musí obsahovať poučenie

o možnosti podania opravného prostriedku.

§ 70

Právoplatnosť a vykonateľnosť

(1)

Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia

poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v

§ 24 ods. 6

,

§ 83

,

§ 90

,

§ 100

,

§ 108

,

§ 150

,

§ 163 ods. 3

,

§ 168

,

§ 175

,

§ 179

alebo

§ 225

neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

(2)

Ústavný súd je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie,

rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia na svojom webovom sídle.

(3)

V rozhodnutiach uvedených v odseku 2 sa pred zverejnením anonymizujú také údaje,

ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených

záujmov. Kategórie údajov, ktoré sa v rozhodnutiach anonymizujú, a postup pri zverejňovaní

súdnych rozhodnutí ustanoví plénum ústavného súdu v spravovacom a rokovacom poriadku

ústavného súdu.

(4)

Ústavný súd sprístupňuje verejnosti na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií

všetky súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.

Pritom robí opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov podľa zákona o slobode

informácií.

Desiaty diel

Súdny poplatok a trovy konania

Súdny poplatok

§ 71

Konanie pred ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak tento zákon v

§ 72

neustanovuje inak.

§ 72

(1)

V konaní o ústavných sťažnostiach, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých

už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný

súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú

ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom

kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa osoba

obracia na ústavný súd podľa

čl. 127

ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú

sťažnosť. Proti uzneseniu, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok,

nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej

organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu

preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ak ústavný súd vydá nesprávne rozhodnutie

o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, a to

aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

(2)

Ústavný súd v uznesení podľa odseku 1 určí navrhovateľovi lehotu na zaplatenie súdneho

poplatku. Súdny poplatok sa platí na účet kancelárie ústavného súdu a je ho možné

zaplatiť poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky.

(3)

Ak navrhovateľ súdny poplatok v lehote určenej ústavným súdom nezaplatí, ústavný

súd uznesením konanie zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu

medzinárodnej organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným

súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Právoplatnosťou uznesenia

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť uložená

uznesením podľa odseku 1 zanikne.

(4)

Súdny poplatok sa bez krátenia podľa osobitného predpisu

10

)

vráti, ak ho zaplatil ten, kto ho nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe

nesprávneho rozhodnutia ústavného súdu o poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok sa

vráti aj v prípade zastavenia konania. V iných prípadoch sa súdny poplatok nevracia.

(5)

Ak tento zákon v odsekoch 1 až 4 a

§ 71

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na vyberanie súdnych poplatkov

primerane ustanovenia osobitného predpisu o súdnych poplatkoch.

§ 73

Trovy konania

(1)

Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník

konania.

(2)

Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená

osoba.

(3)

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi

konania alebo štátu trovy konania.

DRUHÁ HLAVA

KONANIE O SÚLADE PRÁVNYCH PREDPISOV

§ 74

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1

ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej

právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a

ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

prezident

c)

vláda,

d)

súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e)

senát ústavného súdu v súvislosti s prejednávanou sťažnosťou podľa

čl. 127 ústavy

,

f)

generálny prokurátor,

g)

predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva,

h)

verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné

práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“).

§ 75

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov okrem všeobecných náležitostí

podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého

nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou navrhovateľ

namieta,

b)

dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily

alebo medzinárodnou zmluvou,

c)

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia

alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ktorým napadnutý

právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

§ 76

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a orgán verejnej moci, ktorý napadnutý právny predpis

vydal. Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

§ 77

Späťvzatie návrhu na začatie konania

Navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov späť.

Ústavný súd v takom prípade konanie zastaví, ak nerozhodne o tom, že späťvzatie návrhu

nepripúšťa, najmä ak hrozí závažné porušenie ústavou chránených práv a slobôd.

Pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu

§ 78

Ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ďalšie

konanie (

§ 56 ods. 5

), môže aj bez návrhu pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné

práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný

následok.

§ 79

V návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého jeho ustanovenia musí byť uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu

byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov

alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.

§ 80

O návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo

niektorého jeho ustanovenia rozhodne ústavný súd bezodkladne.

§ 81

Pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia ústavný súd zruší aj bez návrhu, ak pominuli dôvody na pozastavenie

účinnosti. Inak platnosť rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká právoplatnosťou

rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej alebo rozhodnutia o zastavení konania.

§ 82

Výroková časť a poučenie o právnych účinkoch uznesenia ústavného súdu o pozastavení

účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

uznesenia o zrušení pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenia o zastavení konania, v ktorom bola pozastavená

účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

sa spolu s informáciou o pripojenom odlišnom stanovisku vyhlasujú v zbierke zákonov.

§ 83

Uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho

časti alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenie o zrušení pozastavenia účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je právoplatné

a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

§ 84

(1)

Pozastavením účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia sa neobnovuje platnosť právnych predpisov ním zrušených, ak ústavný

súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny

predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne

inak.

(2)

Pozastavením účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia, sa pozastavuje účinnosť aj príslušného vykonávacieho právneho predpisu

vydaného na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.

§ 85

Ak sa zruší alebo zanikne pozastavenie účinnosti ustanovenia právneho predpisu, ktoré

ustanovuje lehotu pre uplatnenie práva, splnenie povinnosti alebo pre vykonanie iného

úkonu, začne dňom zrušenia alebo zániku pozastavenia účinnosti právneho predpisu plynúť

nová dvojročná lehota; to neplatí, ak ústavný súd podľa

§ 88 ods. 2

vyslovil nesúlad tohto ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo

ak podľa

§ 87

rozhodol o zastavení konania.

§ 86

Vyžiadanie stanovísk

(1)

Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu

verejnej moci, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal, stanovisko vlády, za ktorú

stanovisko predkladá ministerstvo spravodlivosti. Orgán verejnej moci, ktorý právny

predpis vydal, je povinný pripojiť k svojmu stanovisku dôvodovú správu. Ak právny

predpis vydala národná rada, k stanovisku a k dôvodovej správe pripojí aj záznam z

rozpravy na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.

(2)

Predseda ústavného súdu si môže vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho súdu,

stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora.

Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko

verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných

organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva,

stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.

(3)

Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2,

je povinný toto stanovisko poskytnúť.

(4)

K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia

odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.

§ 87

Zastavenie konania

Ústavný súd konanie zastaví, ak napadnutý právny predpis, jeho časť alebo niektoré

jeho ustanovenie alebo právny predpis vyššej právnej sily, jeho časť alebo niektoré

jeho ustanovenie alebo medzinárodná zmluva, jej časť alebo niektoré jej ustanovenie,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade, stratí platnosť

pred vyhlásením nálezu vo veci. Ak sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa

čl. 125 ods. 1

a

čl. 144 ods. 2

ústavy alebo na základe návrhu senátu ústavného súdu podľa

čl. 127 ods. 5

ústavy, rozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci.

Rozhodnutie

§ 88

(1)

Ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného

právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie

konania alebo jeho časti nevyhovie.

(2)

Ak ústavný súd zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily

alebo s medzinárodnou zmluvou, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými

ustanoveniami právneho predpisu vyššej právnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie

je preskúmavaný právny predpis nižšej právnej sily, jeho časť alebo niektoré jeho

ustanovenia v súlade.

§ 89

Ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov zistí nesúlad preskúmavaného právneho

predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom v priamej vecnej

súvislosti s predmetom svojho prieskumu zistí nesúlad aj ďalšieho právneho predpisu,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s tým istým právnym predpisom vyššej

právnej sily alebo s tou istou medzinárodnou zmluvou, ktoré sú uvedené v návrhu na

začatie konania o súlade právnych predpisov, vydá nález o zistenom nesúlade aj tohto

ďalšieho právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.

§ 90

Doručovanie a vyhlasovanie nálezu

(1)

Predseda ústavného súdu môže rozhodnúť, že v konaní o súlade právnych predpisov sa

nález okrem účastníkov konania doručí aj ďalším osobám.

(2)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu,

ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právnych predpisov, alebo rozhodnutia ústavného

súdu vo veci samej, na základe ktorého zaniká platnosť rozhodnutia ústavného súdu

o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého

jeho ustanovenia, sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk vyhlási v zbierke

zákonov. Plénum ústavného súdu môže aj bez návrhu predsedu ústavného súdu rozhodnúť,

že v zbierke zákonov sa vyhlási aj iné rozhodnutie ústavného súdu. Plénum ústavného

súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor

ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(3)

Nález ústavného súdu je právoplatný a všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v

zbierke zákonov.

Účinky nálezu

§ 91

(1)

Právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom

vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu

ústavného súdu v zbierke zákonov.

(2)

Orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa

čl. 125 ods. 3

ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu. Ak do šiestich

mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov neuvedie právny predpis do súladu

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny

predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej

právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.

(3)

Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného

súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne

inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v

znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne inak.

§ 92

Dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právneho

predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily,

v zbierke zákonov strácajú účinnosť aj príslušné vykonávacie právne predpisy vydané

na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia.

§ 93

(1)

Ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa

čl. 125 ods. 3

ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti

takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu

konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak.

(2)

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom

konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení

stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami

nemožno nútene vymáhať.

TRETIA HLAVA

KONANIE O SÚLADE MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV

§ 94

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa

čl. 125a

ústavy o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas národnej

rady, s ústavou alebo ústavným zákonom môže podať ústavnému súdu prezident alebo vláda

pred jej predložením na rokovanie národnej rady.

§ 95

Návrh na začatie konania

(1)

Návrh na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy okrem všeobecných náležitostí

podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, ktorého

nesúlad s ústavou alebo ústavným zákonom navrhovateľ namieta,

b)

dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade medzinárodnej zmluvy, jej

časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ústavou alebo ústavným zákonom,

c)

označenie ustanovení ústavy alebo ústavného zákona, s ktorými medzinárodná zmluva

podľa navrhovateľa nie je v súlade,

d)

podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednávaní medzinárodnej zmluvy, ak ich má

navrhovateľ k dispozícii.

(2)

K návrhu na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy sa pripojí medzinárodná

zmluva v autentickom znení a v slovenskom preklade.

§ 96

Účastníci

(1)

Účastníkmi konania sú prezident, vláda a národná rada.

(2)

Predseda ústavného súdu vyzve prezidenta a vládu, aby zadovážili a predložili podklady,

z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy.

§ 97

Vyžiadanie stanovísk

(1)

Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu môže vyžiadať stanovisko

predsedu najvyššieho súdu, stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko

generálneho prokurátora.

(2)

Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko

verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných

organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva,

stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.

(3)

Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2,

je povinný toto stanovisko poskytnúť.

(4)

K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia

odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.

Rozhodnutie

§ 98

Ústavný súd o návrhu na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy rozhodne do

šiestich mesiacov od jeho doručenia.

§ 99

(1)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom, nálezom vysloví, že medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom.

(2)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou

alebo ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými

ustanoveniami ústavy alebo ústavného zákona nie je medzinárodná zmluva v súlade.

§ 100

(1)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o súlade medzinárodných zmlúv sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk

vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia

nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu

viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(2)

Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

§ 101

Ak ústavný súd rozhodne, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo ústavným

zákonom, nemožno ju ratifikovať.

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIE O SÚLADE PREDMETU REFERENDA

§ 102

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa čl. 125b ústavy o súlade predmetu referenda, ktoré

sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia národnej rady, s ústavou

alebo s ústavným zákonom, môže podať ústavnému súdu prezident, ak pred vyhlásením

referenda má pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo ústavným

zákonom.

§ 103

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda okrem všeobecných náležitostí

podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

predmet referenda,

b)

právny základ vyhlásenia referenda,

c)

dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade predmetu referenda s ústavou

alebo ústavným zákonom,

d)

označenie ustanovení ústavy alebo ústavného zákona, s ktorými predmet referenda podľa

navrhovateľa nie je v súlade.

§ 104

Účastníci

Účastníkmi konania sú prezident a národná rada. Ak sa má referendum vyhlásiť na základe

petície občanov, účastníkmi konania sú prezident a petičný výbor.

§ 105

Vyžiadanie stanovísk

(1)

Predseda ústavného súdu si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko národnej rady, a ak

sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov, aj stanovisko petičného výboru.

(2)

Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odseku 1, je

povinný toto stanovisko poskytnúť.

(3)

K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia

odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.

Rozhodnutie

§ 106

Ústavný súd rozhodne o návrhu na začatie konania o súlade predmetu referenda do 60

dní od jeho doručenia.

§ 107

(1)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že predmet referenda je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom, vysloví tento súlad nálezom.

(2)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými ustanoveniami

ústavy alebo ústavného zákona nie je predmet referenda v súlade.

§ 108

(1)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o súlade predmetu referenda sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk

vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia

nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu

viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(2)

Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

§ 109

Ak ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou alebo ústavným

zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.

PIATA HLAVA

KOMPETENČNÉ SPORY

Prvý diel

Kompetenčný spor medzi ústrednými orgánmi štátnej správy

§ 110

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania v kompetenčnom spore medzi ústrednými orgánmi štátnej správy

podľa

čl. 126 ods. 1

ústavy môže podať ústredný orgán štátnej správy, ktorý tvrdí, že má právomoc vo veci

rozhodnúť, ako aj ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý svoju právomoc rozhodnúť

vo veci odmieta.

§ 111

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania v kompetenčnom spore okrem všeobecných náležitostí podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

skutkový základ sporu a právny základ sporu,

b)

dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k tvrdeniu, že má právomoc vo veci rozhodnúť, alebo

k tvrdeniu, že nemá právomoc vo veci rozhodnúť,

c)

listinné podklady týkajúce sa veci, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.

§ 112

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a ústredné orgány štátnej správy, ktorých sa kompetenčný

spor týka.

§ 113

Späťvzatie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania v spore o právomoc medzi ústrednými orgánmi štátnej správy,

ktorý bol prijatý na ďalšie konanie, môže navrhovateľ vziať späť iba so súhlasom ústavného

súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie konania späť a ústavný súd so späťvzatím

návrhu súhlasí, uznesením konanie zastaví.

Rozhodnutie

§ 114

Ak rozhodnutie v kompetenčnom spore patrí do právomoci iného štátneho orgánu, ústavný

súd návrh uznesením odmietne pre nedostatok právomoci na jeho prerokovanie.

§ 115

(1)

Ústavný súd nálezom rozhodne, ktorý z ústredných orgánov štátnej správy, ktorých

sa kompetenčný spor týka, má právomoc vo veci rozhodnúť.

(2)

Ak ústredný orgán štátnej správy vydal rozhodnutie vo veci, ktorej sa kompetenčný

spor týka, a podľa ústavného súdu má právomoc vo veci rozhodnúť iný ústredný orgán

štátnej správy, ústavný súd svojím nálezom takéto rozhodnutie zruší.

(3)

Ak ústredný orgán štátnej správy vydal vo veci, ktorej sa kompetenčný spor týka,

rozhodnutie, ktorým poprel svoju právomoc, a podľa ústavného súdu má právomoc vo veci

rozhodnúť, ústavný súd svojím nálezom takéto rozhodnutie zruší.

Druhý diel

Kompetenčný spor medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom

§ 115a

Na kompetenčné spory medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom sa primerane

použijú

§ 110 až 115

.

Tretí diel

Spor o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu

§ 116

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu

podľa

čl. 126 ods. 2

ústavy môže podať najvyšší kontrolný úrad, ak je jeho kontrolná pôsobnosť v konkrétnom

prípade dotknutým subjektom namietaná, ako aj ten, kto ako dotknutý subjekt namieta

kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu v konkrétnej veci.

§ 117

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu

okrem všeobecných náležitostí podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

skutkový základ sporu a právny základ sporu,

b)

dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k tvrdeniu, že vec patrí do kontrolnej pôsobnosti

najvyššieho kontrolného úradu, alebo k tvrdeniu, že vec do takej pôsobnosti nepatrí,

c)

listinné podklady týkajúce sa veci, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.

§ 118

Účastníci

Účastníkmi konania sú najvyšší kontrolný úrad a ten, kto je priamo dotknutý namietanou

kontrolnou pôsobnosťou najvyššieho kontrolného úradu.

§ 119

Späťvzatie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu

môže navrhovateľ vziať späť iba so súhlasom ústavného súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj

návrh na začatie konania späť a ústavný súd so späťvzatím návrhu súhlasí, uznesením

konanie zastaví.

Rozhodnutie

§ 120

Ústavný súd nálezom rozhodne, či v spornom prípade je daná kontrolná pôsobnosť najvyššieho

kontrolného úradu.

§ 121

Od podania návrhu na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného

úradu do rozhodnutia ústavného súdu v tomto konaní nemôže najvyšší kontrolný úrad

v konkrétnej veci, ktorej sa spor o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu

týka, vykonať kontrolu, a ak s vykonávaním kontroly už začal, nemôže v nej pokračovať.

ŠIESTA HLAVA

KONANIE O ÚSTAVNEJ SŤAŽNOSTI

§ 122

Procesná legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti

Ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

§ 123

Ústavná sťažnosť

(1)

Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa

§ 43

obsahovať

a)

označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b)

označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa

boli porušené jeho základné práva a slobody,

c)

označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d)

konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

(2)

Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti

uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

(3)

Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných

práv a slobôd.

(4)

Spolu s ústavnou sťažnosťou podľa odseku 1 môže sťažovateľ podať návrh, aby senát

ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

, ak všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie,

ktoré sa týka podanej sťažnosti, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej

zmluve podľa

čl. 7 ods. 5 ústavy

alebo zákonu. Takýto návrh musí obsahovať

a)

označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého

nesúlad s ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 5 ústavy

alebo zákonom sťažovateľ namieta,

b)

dôvody, ktoré vedú sťažovateľa k pochybnostiam o súlade označeného právneho predpisu,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa

čl. 7 ods. 5 ústavy

alebo zákonom,

c)

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia

podľa písmena b), s ktorým označený právny predpis podľa písmena a) podľa sťažovateľa

nie je v súlade,

d)

preukázanie, že označený právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 5 ústavy

alebo zákonom sťažovateľ namieta, sa týka prejednávanej veci.

§ 124

Lehota na podanie ústavnej sťažnosti

Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení

alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa

podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota

plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie

doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia

tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

Účastníci konania a zúčastnená osoba

§ 125

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť

smeruje.

§ 126

Ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie

(

§ 56 ods. 5

), upovedomí o podanej ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo

vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.

§ 127

Späťvzatie ústavnej sťažnosti

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením

zastaví.

§ 128

Podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok.

Odklad vykonateľnosti a dočasné opatrenie

§ 129

Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti

nie je v rozpore s verejným záujmom.

§ 130

Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je

v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám,

najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva

a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

§ 131

(1)

Odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou

rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom

zrušení.

(2)

Odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu,

ak sa v priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadili, alebo

sa ukáže, že tieto dôvody vôbec neboli dané.

§ 131a

Predloženie veci na konanie o súlade právnych predpisov

(1)

Ak sťažovateľ spolu s ústavnou sťažnosťou podal návrh podľa

§ 123 ods. 4

, a ak senát ústavného súdu dospeje k záveru, že tento návrh je dôvodný, konanie o

sťažnosti preruší a podá návrh na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

.

(2)

Senát ústavného súdu je v prípade podania návrhu na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

viazaný rozsahom návrhu sťažovateľa podľa

§ 123 ods. 4

, avšak nie dôvodmi takéhoto návrhu. Návrh na začatie konania podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

predloží ústavnému súdu sudca spravodajca.

(3)

V konaní pred ústavným súdom podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

zostáva sudcom spravodajcom sudca ústavného súdu, ktorý je sudcom spravodajcom vo

veci v senáte ústavného súdu.

(4)

Senát ústavného súdu pokračuje v prerušenom konaní po právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu v konaní podľa

čl. 125 ods. 1 ústavy

. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre senát ústavného súdu

záväzný.

Rozhodovanie

§ 132

(1)

Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa

vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

(2)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno ústavnú sťažnosť podľa odseku 1 neodmietnuť.

§ 133

(1)

Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva

a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej

zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené základné práva a slobody.

(2)

Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva

a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.

(3)

Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže

a)

prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,

vo veci konal,

b)

vrátiť vec na ďalšie konanie,

c)

zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa,

d)

prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav

pred ich porušením,

e)

priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.

§ 134

(1)

Ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti

na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal

iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe

je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

(2)

Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah,

je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d)

; toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

§ 135

Primerané finančné zadosťučinenie

(1)

Ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej

moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi

priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

(2)

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote

ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje

sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania

až do jeho zaplatenia.

SIEDMA HLAVA

KONANIE O SŤAŽNOSTI ORGÁNU ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

§ 136

Procesná legitimácia na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy

(1)

Sťažnosť proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému

alebo nezákonnému zásahu do veci územnej samosprávy podľa

čl. 127a

ústavy (ďalej len „sťažnosť vo veciach územnej samosprávy“) môže podať orgán územnej

samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím alebo iným neústavným

alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy.

(2)

Na účely tohto zákona sa vecou územnej samosprávy rozumie najmä právomoc a pôsobnosť

obce a samosprávneho kraja, ako aj princípy samosprávy.

§ 137

Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy

(1)

Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie

konania podľa

§ 43

musí obsahovať

a)

označenie veci územnej samosprávy, do ktorej sa podľa orgánu územnej samosprávy,

ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, zasiahlo,

b)

označenie toho, kto podľa orgánu územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach

územnej samosprávy, zasiahol do veci územnej samosprávy,

c)

označenie právoplatného rozhodnutia alebo iného zásahu, ktorým sa podľa orgánu územnej

samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, zasiahlo do veci územnej

samosprávy.

(2)

Orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, pripojí

k sťažnosti vo veciach územnej samosprávy kópiu právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz

o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k zásahu do veci územnej samosprávy.

§ 138

Lehota na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy

Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy.

Táto lehota sa pri inom zásahu počíta odo dňa, keď sa orgán územnej samosprávy o tomto

zásahu mohol dozvedieť. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota

na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré

bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Účastníci konania a zúčastnená osoba

§ 139

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a ten orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť

vo veciach územnej samosprávy smeruje.

§ 140

Ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť vo veciach územnej samosprávy

na ďalšie konanie (

§ 56 ods. 5

) a povaha veci to vyžaduje, môže upovedomiť o podanej sťažnosti vo veciach územnej

samosprávy osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci,

v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie alebo vykonaný iný neústavný alebo nezákonný

zásah, ktorým malo dôjsť k zásahu do veci územnej samosprávy, ak by rozhodnutím ústavného

súdu o sťažnosti vo veciach územnej samosprávy mohlo byť právne postavenie tejto osoby

priamo dotknuté. Táto osoba má postavenie zúčastnenej osoby a má právo vyjadriť sa

k sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.

§ 141

Späťvzatie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy

Ak orgán územnej samosprávy vezme svoju sťažnosť vo veciach územnej samosprávy späť,

ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

Rozhodovanie

§ 142

(1)

Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy je neprípustná, ak o ochrane pred namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom do veci územnej samosprávy je príslušný rozhodovať

iný súd alebo ak orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej

samosprávy, nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu pred namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom do veci územnej samosprávy priznáva.

(2)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno sťažnosť vo veciach územnej samosprávy

podľa odseku 1 neodmietnuť.

§ 143

(1)

Ak ústavný súd sťažnosti vo veciach územnej samosprávy vyhovie, v náleze vysloví,

v čom spočíva neústavnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia alebo iného zásahu do veci

územnej samosprávy, ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo zákona bolo porušené

a akým právoplatným rozhodnutím alebo zásahom k porušeniu došlo.

(2)

Ak sa do vecí územnej samosprávy zasiahlo rozhodnutím, ústavný súd toto rozhodnutie

zruší. Ak je to potrebné, ústavný súd môže rozhodnúť o vrátení veci na ďalšie konanie.

(3)

Ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie, ten,

kto vo veci vydal rozhodnutie, je povinný vec znovu prerokovať a rozhodnúť. V tomto

konaní je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

(4)

Ak sa do veci územnej samosprávy zasiahlo iným zásahom, ústavný súd zakáže pokračovať

v porušovaní ústavy, ústavného zákona alebo zákona a prikáže, ak je to možné, aby

sa obnovil stav pred porušením. Orgán verejnej moci, ktorému bola táto povinnosť uložená,

je rozhodnutím ústavného súdu viazaný.

§ 144

Na konanie o sťažnosti orgánu územnej samosprávy sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 128 až 131

.

ÔSMA HLAVA

KONANIE O VÝKLADE ÚSTAVY ALEBO ÚSTAVNÝCH ZÁKONOV

§ 145

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.

§ 146

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa

čl. 128 ústavy

o výklad ústavy alebo ústavného zákona môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

prezident

c)

vláda,

d)

súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e)

generálny prokurátor.

§ 147

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona musí okrem všeobecných

náležitostí podľa

§ 43

obsahovať údaj o tom,

a)

ktorú časť ústavy alebo ktoré z jej ustanovení, ktorý ústavný zákon, ktorú jeho časť

alebo ktoré z jeho ustanovení má ústavný súd vyložiť,

b)

z akých dôvodov je vec sporná,

c)

ktorý orgán verejnej moci nesprávne vykladá podľa navrhovateľa ústavu alebo ústavný

zákon.

§ 148

Účastníci

Účastníkom konania je okrem navrhovateľa aj iný orgán verejnej moci, o ktorom navrhovateľ

tvrdí, že ústavu alebo ústavný zákon nesprávne vykladá.

§ 149

Späťvzatie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov môže navrhovateľ

vziať späť iba so súhlasom ústavného súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie

konania späť a ústavný súd so späťvzatím návrhu súhlasí, uznesením konanie zastaví.

§ 150

Vyhlasovanie nálezu

(1)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa spolu so znením pripojených odlišných

stanovísk vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia

nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu

viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(2)

Nález ústavného súdu je právoplatný a všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v

zbierke zákonov.

DEVIATA HLAVA

KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI ROZHODNUTIU O OVERENÍ ALEBO

NEOVERENÍ MANDÁTU POSLANCA NÁRODNEJ RADY

§ 151

Procesná legitimácia na podanie sťažnosti

Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy môže podať poslanec národnej rady, ktorý namieta

overenie mandátu iného poslanca, a osoba, ktorá tvrdí, že jej mandát poslanca národnej

rady mal byť overený.

§ 152

Sťažnosť

Sťažnosť podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania podľa

§ 43

. Ku sťažnosti podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy sa pripojí uznesenie národnej rady o overení alebo neoverení mandátu.

§ 153

Lehota na podanie sťažnosti

Sťažnosť podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy možno podať do desiatich dní od prijatia uznesenia o overení alebo neoverení

mandátu poslanca národnej rady.

§ 154

Účastníci

Okrem sťažovateľa je účastníkom konania národná rada. Ak sa sťažnosťou podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy namieta overenie mandátu iného poslanca, je účastníkom konania aj dotknutý

poslanec národnej rady.

§ 155

Rozhodnutie

Ústavný súd sťažnosti podľa

čl. 129 ods. 1

ústavy nevyhovie, ak je uznesenie národnej rady vecne správne, alebo ho zruší a vec

vráti národnej rade na ďalšie konanie. Národná rada je v ďalšom konaní viazaná právnym

názorom ústavného súdu.

DESIATA HLAVA

KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH

§ 156

Účelom konania vo volebných veciach je napraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť

napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.

§ 157

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

(1)

Návrh na začatie konania podľa

čl. 129 ods. 2

ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta môžu podať

a)

kandidát na funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 5 % platných

hlasov,

b)

skupina najmenej 15-tich poslancov národnej rady, ktorá podala platný návrh na kandidáta

na funkciu prezidenta,

c)

generálny prokurátor,

d)

petičný výbor zastupujúci skupinu občanov, ktorá podala platný návrh na kandidáta

na funkciu prezidenta.

(2)

Návrh na začatie konania podľa

čl. 129 ods. 2

ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady a do Európskeho parlamentu

môže podať politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali

platnú kandidátnu listinu podľa osobitných predpisov.

§ 158

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania vo volebných veciach musí okrem všeobecných náležitostí podľa

§ 43

obsahovať

a)

vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľby ako celok, alebo len v určitom volebnom

obvode,

b)

údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa

§ 157

okrem generálneho prokurátora,

c)

vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb

alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré

boli podľa neho porušené,

d)

dôvody, pre ktoré napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov,

e)

návrh rozhodnutia ústavného súdu podľa

§ 163 ods. 1 písm. a), písm. b)

alebo

písm. c)

.

§ 159

Lehota na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení

výsledku volieb.

§ 160

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a v konaní o ústavnosti alebo zákonnosti volieb

a)

prezidenta kandidát, ktorý bol v napadnutých voľbách zvolený za prezidenta,

b)

do národnej rady alebo volieb do Európskeho parlamentu politická strana alebo politické

hnutie alebo ich koalícia, ktoré získali v napadnutých voľbách zastúpenie v národnej

rade alebo v Európskom parlamente.

§ 161

Dokazovanie

(1)

Ústavný súd si vyžiada všetky volebné dokumenty, ak je to potrebné, a vykoná úkony

potrebné na dosiahnutie účelu konania. Ak ústavný súd otvorí zapečatenú volebnú dokumentáciu,

umožní účastníkom konania a predsedovi príslušnej volebnej komisie, aby boli prítomní

pri jej otvorení.

(2)

O otvorení zapečatenej volebnej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné

osoby, medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.

(3)

Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd volebnú dokumentáciu zapečatí.

(4)

Sudca spravodajca môže vypočuť svedkov. Pri výsluchu môžu byť prítomní účastníci

konania, ich zástupcovia a poverení zamestnanci kancelárie ústavného súdu.

Rozhodnutie

§ 162

Ústavný súd rozhodne o návrhu na začatie konania podľa

čl. 129 ods. 2

ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do 90 dní od doručenia návrhu.

§ 163

(1)

Ústavný súd môže

a)

vyhlásiť voľby za neplatné,

b)

zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c)

zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d)

návrhu na začatie konania nevyhovieť.

(2)

Nález ústavného súdu podľa odseku 1 sa doručí účastníkom konania, národnej rade a

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“); ak ide

o voľby do Európskeho parlamentu, doručí sa aj Európskemu parlamentu.

(3)

Nález ústavného súdu podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom doručenia

národnej rade.

(4)

Nález ústavného súdu podľa odseku 1 je záväzný pre všetky orgány verejnej moci, osoby,

ktorých sa týka. Dotknuté orgány verejnej moci sú povinné bezodkladne zabezpečiť jeho

vykonanie.

JEDENÁSTA HLAVA

KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI VÝSLEDKU REFERENDA

§ 164

Procesná legitimácia na podanie sťažnosti

Sťažnosť proti výsledku referenda podľa

čl. 129 ods. 3

ústavy môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

prezident,

c)

vláda,

d)

generálny prokurátor,

e)

petičný výbor zastupujúci skupinu aspoň 350 000 občanov, na ktorej požiadanie prezident

referendum vyhlásil.

§ 165

Lehota na podanie sťažnosti

Sťažnosť proti výsledku referenda možno podať do desiatich dní od zverejnenia výsledku

referenda.

§ 166

Dokazovanie

(1)

Ústavný súd si vyžiada všetky doklady o hlasovaní, ak je to potrebné, a vykoná úkony

potrebné na preskúmanie ústavnosti alebo zákonnosti priebehu referenda. Ak ústavný

súd otvorí zapečatenú dokumentáciu o hlasovaní, umožní navrhovateľovi a predsedovi

príslušnej volebnej komisie, aby boli prítomní pri jej otvorení.

(2)

O otvorení zapečatenej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné osoby,

medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.

(3)

Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd dokumentáciu opätovne zapečatí.

Rozhodnutie

§ 167

(1)

Ústavný súd rozhodne o sťažnosti proti výsledku referenda podľa

čl. 129 ods. 3

ústavy do 60 dní od doručenia sťažnosti.

(2)

Ak ústavný súd zistí, že porušenie ústavy alebo zákona mohlo ovplyvniť výsledok referenda,

vyhlási referendum za neplatné.

(3)

Ak ústavný súd zistí, že skutočný výsledok referenda bol iný, zruší zápisnicu Štátnej

komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku referenda a

vyhlási výsledok referenda.

(4)

Ak ústavný súd nezistí skutočnosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, sťažnosti nevyhovie.

§ 168

(1)

Nález ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi.

(2)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o sťažnosti proti výsledku referenda sa spolu so znením pripojených odlišných

stanovísk vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej

republiky (ďalej len „tlačová agentúra“). Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť

odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody

ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(3)

Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

DVANÁSTA HLAVA

KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI VÝSLEDKU ĽUDOVÉHO HLASOVANIA

§ 169

Procesná legitimácia na podanie sťažnosti

Sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania môžu podať

a)

prezident, o ktorého odvolaní sa uskutočnilo ľudové hlasovanie,

b)

najmenej pätina poslancov národnej rady.

§ 170

Lehota na podanie sťažnosti

Sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania možno podať do desiatich dní od vyhlásenia

výsledku ľudového hlasovania.

§ 171

Účastníci

Účastníkmi konania sú sťažovateľ, prezident, o ktorého odvolaní sa uskutočnilo ľudové

hlasovanie, ak nie je sťažovateľom, a národná rada.

§ 172

Dokazovanie

(1)

Ústavný súd si vyžiada všetky doklady o ľudovom hlasovaní, ak je to potrebné, a vykoná

úkony potrebné na preskúmanie jeho ústavnosti alebo zákonnosti. Ak ústavný súd otvorí

zapečatenú dokumentáciu o hlasovaní, umožní účastníkom konania a predsedovi príslušnej

volebnej komisie, aby boli prítomní pri jej otvorení.

(2)

O otvorení zapečatenej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné osoby,

medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.

(3)

Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd dokumentáciu opätovne zapečatí.

Rozhodnutie

§ 173

O sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania rozhodne ústavný súd do 30 dní od jej

doručenia.

§ 174

(1)

Ak ústavný súd zistí, že porušenie ústavy alebo zákona mohlo ovplyvniť výsledok ľudového

hlasovania, vyhlási hlasovanie za neplatné.

(2)

Ak ústavný súd zistí, že skutočný výsledok ľudového hlasovania bol iný, zruší zápisnicu

ústrednej komisie pre hlasovanie a vyhlási výsledok hlasovania.

(3)

Ak ústavný súd nezistí skutočnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, sťažnosti nevyhovie.

§ 175

(1)

Nález ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania.

(2)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania sa spolu so znením pripojených

odlišných stanovísk vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom tlačovej agentúry.

Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé,

aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke

zákonov.

(3)

Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

TRINÁSTA HLAVA

KONANIE O UVOĽNENÍ

FUNKCIE PREZIDENTA

§ 176

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na vyhlásenie rozhodnutia podľa

čl. 105 ods. 2

ústavy, že funkcia prezidenta sa uvoľnila, môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

vláda,

c)

generálny prokurátor.

§ 177

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prezident.

§ 178

Dokazovanie

Ústavný súd si môže vyžiadať všetky doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie,

či prezident nemôže vykonávať svoju funkciu. Ústavný súd má právo aj na sprístupnenie

údajov zo zdravotnej dokumentácie prezidenta, na vyhlásenie uvoľnenia funkcie ktorého

bol podaný návrh.

§ 179

Rozhodnutie

(1)

Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v

konaní o uvoľnení funkcie prezidenta sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk

vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom tlačovej agentúry. Plénum ústavného súdu

rozhodne, ktorá časť odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného

súdu a aké dôvody ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.

(2)

Nález o uvoľnení funkcie prezidenta je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke

zákonov.

(3)

Ak ústavný súd rozhodne, že funkcia prezidenta sa uvoľnila, dňom vyhlásenia nálezu

v zbierke zákonov sa skončí funkčné obdobie prezidenta.

ŠTRNÁSTA HLAVA

KONANIE O PRESKÚMANÍ ROZHODNUTIA O ROZPUSTENÍ ALEBO

POZASTAVENÍ ČINNOSTI

POLITICKEJ STRANY ALEBO POLITICKÉHO HNUTIA

§ 180

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej

strany alebo politického hnutia podľa

čl. 129 ods. 4

ústavy môže podať politická strana alebo politické hnutie, ktoré bolo rozpustené

alebo ktorého činnosť bola pozastavená, alebo generálny prokurátor.

§ 181

Návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania má odkladný účinok; ústavný súd bezodkladne oznámi ministerstvu

vnútra doručenie návrhu na začatie konania.

§ 182

Účastníci

Účastníkom konania je orgán verejnej moci, ktorý rozhodol o rozpustení alebo o pozastavení

činnosti politickej strany alebo politického hnutia v poslednom stupni, politická

strana alebo politické hnutie, ktoré bolo rozpustené alebo ktorého činnosť bola pozastavená,

a generálny prokurátor.

§ 183

Rozhodovanie

V konaní o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického

hnutia sa primerane použijú ustanovenia šiestej hlavy piatej časti tohto zákona.

§ 184

Doručovanie

Rozhodnutie ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania a ministerstvu vnútra.

PÄTNÁSTA HLAVA

KONANIE O OBŽALOBE PROTI PREZIDENTOVI

§ 185

Procesná legitimácia na podanie obžaloby

Obžalobu proti prezidentovi za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu podľa

čl. 129 ods. 5

ústavy môže podať národná rada.

§ 186

Účastníci

Účastníkmi konania podľa čl. 129 ods. 5 ústavy sú národná rada a prezident.

Rozhodovanie

§ 187

Použitie ustanovení iných predpisov

(1)

Pri rozhodovaní o obžalobe národnej rady proti prezidentovi za vlastizradu je ústavný

súd viazaný

Trestným zákonom

, len ak ide o posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady

podľa

§ 311 Trestného zákona

.

(2)

V konaní o obžalobe proti prezidentovi sa primerane použijú ustanovenia

Trestného poriadku

.

§ 188

Odsudzujúci rozsudok ústavného súdu znamená podľa

čl. 107 ústavy

stratu funkcie prezidenta a stratu spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

ŠESTNÁSTA HLAVA

KONANIE O SÚLADE ROZHODNUTIA

O VYHLÁSENÍ VÝNIMOČNÉHO STAVU ALEBO NÚDZOVÉHO STAVU

§ 189

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa

čl. 129 ods. 6

ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a

ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

prezident,

c)

vláda,

d)

generálny prokurátor,

e)

verejný ochranca práv.

§ 190

Návrhom na začatie konania podľa

čl. 129 ods. 6

ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a

ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom možno napadnúť

a)

rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu,

b)

rozhodnutie o predĺžení výnimočného stavu,

c)

rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu,

d)

rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu,

e)

rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutie podľa písmena a), písmena b), písmena c) alebo

písmena d).

Návrh na začatie konania

§ 191

Návrh na začatie konania musí smerovať proti orgánu verejnej moci, ktorý vydal napadnuté

rozhodnutie.

§ 192

(1)

Návrh na začatie konania musí okrem všeobecných náležitostí podľa

§ 43

obsahovať

a)

vymedzenie napadnutého rozhodnutia,

b)

dôvody, pre ktoré navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za odporujúce ústave

alebo ústavnému zákonu.

(2)

Navrhovateľ, ak je to možné, pripojí rovnopis napadnutého rozhodnutia alebo uvedie,

kedy a ako sa o rozhodnutí dozvedel.

§ 193

Lehota na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania možno podať do piatich dní od

a)

vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu, ak sa napáda rozhodnutie o vyhlásení

výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

b)

predĺženia výnimočného stavu alebo núdzového stavu, ak sa napáda rozhodnutie o predĺžení

výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

c)

vyhlásenia alebo oznámenia napadnutého rozhodnutia nadväzujúceho na rozhodnutie o

vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

d)

vyhlásenia alebo oznámenia napadnutého rozhodnutia nadväzujúceho na rozhodnutie o

predĺžení výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

§ 194

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a ten orgán verejnej moci, ktorý vydal napadnuté

rozhodnutie. Vláda, ak nie je navrhovateľom, má postavenie zúčastnenej osoby.

Rozhodnutie

§ 195

Ústavný súd rozhodne do 10 dní od doručenia návrhu na začatie konania.

§ 196

(1)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ústavou alebo

ústavným zákonom, vysloví tento súlad nálezom.

(2)

Ak ústavný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s ústavou

alebo ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými

ustanoveniami ústavy alebo ústavného zákona nie je napadnuté rozhodnutie v súlade

a napadnuté rozhodnutie zruší.

§ 197

(1)

Rozhodnutie sa doručuje účastníkom konania a predsedovi národnej rady.

(2)

Výroková časť nálezu sa spolu s informáciou o pripojenom odlišnom stanovisku vyhlási

prostredníctvom tlačovej agentúry.

SEDEMNÁSTA HLAVA

KONANIE O SÚLADE UZNESENIA NÁRODNEJ RADY O ZRUŠENÍ AMNESTIE

ALEBO INDIVIDUÁLNEJ MILOSTI

§ 206

Ústavný súd začne konanie vo veci podľa

čl. 129a ústavy

bez návrhu, konanie sa začína dňom vyhlásenia uznesenia prijatého národnou radou

podľa

čl. 86 písm. i)

ústavy v zbierke zákonov.

Účastník konania a zúčastnená osoba

§ 207

Účastníkom konania je národná rada.

§ 208

(1)

Vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti má postavenie zúčastnenej osoby, ak

sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila amnestia.

(2)

Prezident má postavenie zúčastnenej osoby, ak sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila

individuálna milosť.

§ 209

Vyžiadanie stanovísk

Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada

a)

stanovisko národnej rady a záznam z rozpravy na jej schôdzi k uzneseniu prijatému

národnou radou podľa

čl. 86 písm. i)

ústavy,

b)

stanovisko prezidenta a

c)

stanovisko vlády; stanovisko za vládu predkladá ministerstvo spravodlivosti.

Rozhodnutie

§ 210

Plénum ústavného súdu rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje národnej

rade a vláde, ak ide o amnestiu, a prezidentovi, ak ide o individuálnu milosť. Predseda

ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.

§ 211

Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej

milosti alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania; ak ústavný súd v tejto

lehote nerozhodne alebo ak sa ústavný súd neuznesie nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých sudcov ústavného súdu, konanie sa zastaví.

§ 212

Rozhodnutie ústavného súdu o zastavení konania alebo o zamietnutí veci (

§ 8 ods. 5

) vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia národnej

rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti ústavným súdom.

§ 213

Na konanie o súlade uznesenia národnej rady prijatého podľa

čl. 86 písm. i)

ústavy sa primerane použijú ustanovenia

§ 74 až 93

.

OSEMNÁSTA HLAVA

OBNOVA KONANIA PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM

§ 214

Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom

napadnúť návrhom na obnovu konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej

organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu

preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie

§ 55 písm. c)

sa v tomto prípade nepoužije.

§ 215

Procesná legitimácia na podanie návrhu na obnovu konania

Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci

uvedenej v

§ 214

účastníkom konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie

rozhodol.

§ 216

Návrh na obnovu konania

Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa

čl. 133 ústavy

musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa

§ 43

obsahovať označenie

a)

rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,

b)

rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.

§ 217

Lehota na podanie návrhu na obnovu konania

Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,

keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho

času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.

§ 218

Účastníci

Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú navrhovateľ a ďalší účastníci konania

pred ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná.

Rozhodovanie

§ 219

(1)

O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna ústavného súdu,

rozhoduje plénum ústavného súdu.

(2)

O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu ústavného súdu,

rozhoduje iný senát ústavného súdu.

§ 220

(1)

Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva

povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na

obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.

(2)

Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť

opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, svojím nálezom obnovu

konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť

aj ďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho

názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné

na dosiahnutie účelu obnovy konania.

(3)

Ak na základe návrhu na obnovu konania ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje

pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom

vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.

DEVÄTNÁSTA HLAVA

PRÁVOMOC ÚSTAVNÉHO SÚDU

V DISCIPLINÁRNYCH VECIACH

Disciplinárne veci

§ 221

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa

čl. 136 ods. 3 ústavy

voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi

najvyššieho súdu alebo podpredsedovi najvyššieho správneho súdu môže podať prezident

alebo subjekty oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania podľa osobitného

predpisu.

11

)

§ 222

Lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

Lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania upravuje osobitný predpis.

12

)

Rozhodovanie

§ 223

Použitie ustanovení iných predpisov

Na disciplinárne konanie voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho

správneho súdu, podpredsedovi najvyššieho súdu alebo podpredsedovi najvyššieho správneho

súdu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnej zodpovednosti

sudcov upravujúce rozsah disciplinárnej zodpovednosti sudcu, disciplinárne previnenie,

disciplinárne opatrenie, zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu, prerušenie disciplinárneho

konania a rozhodnutie disciplinárneho senátu.

§ 224

O návrhu na začatie disciplinárneho konania rozhodne ústavný súd uznesením.

§ 225

Uznesenie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd rozhodol

o návrhu na začatie disciplinárneho konania. Písomné vyhotovenie uznesenia ústavného

súdu musí byť dotknutej osobe doručené bezodkladne.

DVADSIATA HLAVA

KONANIE O NEPLATNOSTI PRÁVNYCH PREDPISOV

§ 230

Zákony a iné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,

ktoré sú v rozpore s ústavou, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu

v zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu ústavného

súdu v zbierke zákonov.

§ 231

Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania

Návrh na začatie konania podľa

čl. 152 ods. 2 a 3

ústavy o neplatnosti právnych predpisov môžu podať

a)

najmenej pätina poslancov národnej rady,

b)

prezident,

c)

vláda,

d)

súd v súvislosti s prejednávanou vecou,

e)

generálny prokurátor,

f)

verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné

práva a slobody.

§ 232

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a orgán verejnej moci oprávnený na zmenu alebo zrušenie

napadnutého právneho predpisu.

§ 233

Rozhodovanie

Na konanie o neplatnosti právnych predpisov sa primerane použijú ustanovenia druhej

hlavy piatej časti tohto zákona.

DVADSIATAPRVÁ HLAVA

PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ VO VECI OCHRANY VEREJNÉHO ZÁUJMU

A ZAMEDZENIA ROZPORU ZÁUJMOV

Prvý diel

Preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu

§ 234

(1)

Ústavný súd preskúma, či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie

a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej

len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou a príslušnými právnymi

prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

(2)

Ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia príslušného orgánu verejnej moci, ktoré

znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd.

§ 235

Procesná legitimácia na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia

Návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa

§ 234

môže podať verejný funkcionár, ktorého sa týka rozhodnutie príslušného orgánu verejnej

moci.

§ 236

Návrh na preskúmanie rozhodnutia

(1)

K návrhu na preskúmanie rozhodnutia sa pripojí napadnuté rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci.

(2)

Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov má odkladný účinok.

§ 237

Účastníci

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán verejnej moci.

Rozhodovanie

§ 238

Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa

§ 234

do 60 dní od doručenia návrhu na neverejnom zasadnutí.

§ 239

(1)

Ústavný súd rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci uznesením potvrdí, ak zistí,

že je v súlade s ústavou a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.

(2)

Ústavný súd nálezom zruší rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti

na ďalšie konanie, ak zistí, že

a)

rozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi prepismi vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,

b)

rozhodnutie je nepreskúmateľné alebo

c)

príslušný orgán verejnej moci nedostatočne alebo nesprávne zistil skutkový stav.

(3)

Ak ústavný súd zruší rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti

na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej moci viazaný právnym názorom ústavného

súdu.

§ 240

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné. To neplatí, ak medzinárodná zmluva, ktorou

je Slovenská republiky viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť

sa na orgán medzinárodnej organizácie so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým

bola vyslovená strata mandátu alebo verejnej funkcie, a ak sa verejný funkcionár obráti

na tento orgán medzinárodnej organizácie so žiadosťou o preskúmanie takého rozhodnutia,

považuje sa také rozhodnutie o strate mandátu alebo verejnej funkcie za právoplatné

a vykonateľné až vtedy, keď ho tento orgán medzinárodnej organizácie potvrdí.

Druhý diel

Preskúmanie rozhodnutia o uložení poriadkového opatrenia

§ 241

(1)

Subjekt, ktorému príslušný orgán verejnej moci uložil pokutu za nesplnenie zákonnej

povinnosti vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, môže podať

ústavnému súdu návrh na preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty do 15 dní od doručenia

rozhodnutia.

(2)

Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o uložení

pokuty má odkladný účinok.

(3)

Ak ústavný súd po preskúmaní zistí, že návrh nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie.

(4)

Ak ústavný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, rozhodnutie príslušného orgánu

verejnej moci o uložení pokuty uznesením zruší. Ak výška pokuty bola uložená v rozpore

s ústavou a príslušnými právnymi prepismi, ústavný súd zároveň vráti vec príslušnému

orgánu verejnej moci na ďalšie konanie.

(5)

Ústavný súd rozhodne o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty do 60 dní

od doručenia návrhu.

(6)

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné. Ak ústavný súd zruší rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej moci

viazaný právnym názorom ústavného súdu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 242

(1)

Zakazujú sa zhromaždenia v okruhu 100 metrov od budov ústavného súdu a od miest,

kde ústavný súd pravidelne pojednáva.

(2)

Zakazuje sa činnosť bezpilotného lietadla v priestore nad budovami ústavného súdu,

nad budovami kancelárie ústavného súdu a nad miestami, kde ústavný súd pravidelne

pojednáva alebo zasadá do výšky 120 m nad úrovňou zeme.

(3)

Zákaz podľa odseku 2 sa nevzťahuje na činnosti vykonávané s písomným súhlasom vedúceho

kancelárie ústavného súdu a na činnosti uskutočňované lietadlami podľa osobitného

predpisu.

13

)

(4)

Zákaz podľa odseku 2 musí byť na budovách a miestach podľa odseku 2 vhodným spôsobom

vyznačený.

(5)

Kancelária ústavného súdu môže obstarať technické zariadenia alebo systémy na detekciu

bezpilotného leteckého systému a na prerušenie činnosti bezpilotného lietadla na účel

zabezpečenia ochrany budov a miest podľa odseku 2. Obsluhu obstaraných technických

zariadení alebo systémov podľa prvej vety zabezpečuje Policajný zbor.

§ 243

(1)

Podrobnosti o organizácii ústavného súdu a o konaní pred ním upravuje spravovací

a rokovací poriadok ústavného súdu, ktorý schvaľuje plénum ústavného súdu a ktorý

sa vyhlasuje v zbierke zákonov.

(2)

Plénum ústavného súdu prijíma rozvrh práce ústavného súdu a rozhoduje o jeho zmenách

a dodatkoch. Rozvrh práce ústavného súdu obsahuje najmä zloženie senátov ústavného

súdu s uvedením predsedu senátu ústavného súdu a ďalších členov senátu ústavného súdu,

určenie príslušnosti senátov ústavného súdu na prerokovanie veci, určenie príslušnosti

senátov ústavného súdu pri rozhodovaní o vylúčení sudcu ústavného súdu, určenie spôsobu

dočasného zastúpenia neprítomného alebo vylúčeného predsedu senátu ústavného súdu

alebo člena senátu ústavného súdu, určenie spôsobu náhodného prideľovania vecí v pléne

ústavného súdu a v senátoch ústavného súdu a určenie pojednávacích dní pléna ústavného

súdu a senátov ústavného súdu. Rozvrh práce ústavného súdu, jeho zmeny a dodatky sa

zverejňujú na webovom sídle ústavného súdu.

§ 244

Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte

vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom

vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie

získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v

oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

§ 245

Rozpočet kancelárie ústavného súdu tvorí v štátnom rozpočte Slovenskej republiky samostatnú

kapitolu.

Prechodné ustanovenia

§ 246

(1)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28.

februára 2019.

(2)

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

(3)

Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú

ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie

lehota až v tomto neskoršom čase.

§ 247

(1)

Ak plénum ústavného súdu nerozhodne inak, spravovací a rokovací poriadok ústavného

súdu vydaný podľa zákona účinného do 28. februára 2019 ostáva v platnosti v rozsahu,

v akom neodporuje tomuto zákonu, až do schválenia nového spravovacieho a rokovacieho

poriadku plénom ústavného súdu podľa tohto zákona.

(2)

Ak plénum ústavného súdu nerozhodne inak, rozvrh práce ústavného súdu vydaný podľa

zákona účinného do 28. februára 2019 ostáva v platnosti v rozsahu, v akom neodporuje

tomuto zákonu, až do schválenia nového rozvrhu práce ústavného súdu plénom ústavného

súdu podľa tohto zákona.

§ 248

Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne, ak už vo veci rozhodol v konaní o ústavnej

sťažnosti, v konaní o podnete alebo v konaní o sťažnosti podľa zákona účinného do

28. februára 2019.

§ 249

(1)

Kancelária ústavného súdu zriadená podľa zákona účinného do 14. novembra 2018 sa

považuje za kanceláriu ústavného súdu podľa tohto zákona.

(2)

Štátnozamestnanecké pomery a pracovné pomery zamestnancov kancelárie ústavného súdu,

ktoré vznikli podľa predpisov účinných do 14. novembra 2018, ostávajú zachované.

§ 250

(1)

Pracovný pomer sudcu ústavného súdu je od 1. marca 2019 osobitným právnym vzťahom

k štátu podľa

§ 21 ods. 1

.

(2)

Ustanovenia

§ 26

sa vzťahujú aj na sudcu ústavného súdu, ktorý vykonával funkciu sudcu ústavného súdu

do 28. februára 2019, ako aj na pozostalých tohto sudcu ústavného súdu.

(3)

Príplatok k dôchodku pozostalých je od 1. marca 2019 príspevkom pozostalým.

§ 250a

Prechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Zloženie senátov sa podľa

§ 11 ods. 2

v znení účinnom od 1. januára 2021 prvýkrát obmení v rozvrhu práce na rok 2024.

(2)

Ustanovenie

§ 49 ods. 3

v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nevzťahuje na sudcov ústavného súdu vymenovaných

do funkcie do 31. decembra 2020.

§ 251

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

38/1993

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona

č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003

Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z.,

zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona

č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011

Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z.,

zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z.

z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,

zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 72/2017 Z. z. a zákona č. 314/2018 Z. z.

Čl. II

Zákon č.

301/2005

Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z.,

zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona

č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009

Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona

č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010

Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z.,

zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona

č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014

Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z.,

zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z.

z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z.,

zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona

č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017

Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z. a zákona č. 161/2018 Z.

z. sa mení takto

V § 394 odsek 4 znie

„(4)

Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a)

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora

alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené

základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia

nemožno inak napraviť,

b)

strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa

čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho

predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť,

ale nebol vykonaný.“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

38/1993

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona

č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003

Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z.,

zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona

č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011

Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z.,

zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z.

z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,

zákona č. 55/2017 Z. z. a zákona č. 72/2017 Z. z. sa mení takto

1.

§ 9 až 10 sa vypúšťajú.

2.

Nadpis pod § 11 sa vypúšťa.

3.

V § 11 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002

Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z.,

zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona

č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011

Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z.,

zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona

č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017

Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z. a zákona č. 217/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie

„

71

) Čl. 134 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 15 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.“.

2.

Poznámka pod čiarou k odkazu 72 znie

„

72

) § 15 zákona č. 314/2018 Z. z.“.

3.

V § 116a ods. 1 sa za slová „výsledky vedeckej,“ vkladá slovo „publikačnej,“.

4.

V § 116a odsek 3 znie

„(3)

Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru

navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu a prezidenta republiky; prezidenta

republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie

prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada.

So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej

republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody,

pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú

činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie

dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát

na sudcu ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho

výboru a prezidenta republiky prípadne jeho zástupcu.“.

5.

V § 116a ods. 5 sa slová „sedem dní“ nahrádzajú slovami „45 dní“.

6.

§ 116a sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie

„(6)

Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný

audiovizuálny prenos.“.

7.

Za § 150b sa vkladá § 150c, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠150c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018

Pri voľbe sudcov ústavného súdu podľa zákona účinného od 15. novembra 2018 na voľné

miesta sudcov ústavného súdu uvoľnené v roku 2019 je lehota podľa § 116a ods. 5 15

dní.“.

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2018 okrem čl. I

§ 1 až 13

a

§ 16 až 28

a

§ 32 až 248

a

§ 250 a 251

,

čl. II

,

čl. VI až čl. VIII

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.

Čl. V

Zákon č.

385/2000

Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003

Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z.,

zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona

č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004

Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona

č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona

č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011

Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z.,

zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona

č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014

Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015

Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 28a ods. 2 sa za slovo „komunikácie“ vkladajú slová „s odkazom na podrobnosti

uvedené vo vyhlásení výberového konania zverejnenom na webovom sídle súdnej rady a

ministerstva“.

2.

V § 28d odsek 3 znie

„(3)

V databázach podľa odseku 1 sa kandidáti na funkciu sudcu zoradia podľa úspešnosti

v hromadnom výberovom konaní. Databázy podľa odseku 1 sa na základe výsledkov ďalšieho

hromadného výberového konania dopĺňajú podľa poradia úspešnosti o kandidátov na funkciu

sudcu z ďalšieho hromadného výberového konania ich zaradením do databázy za kandidátov

na funkciu sudcu zaradených do databázy skôr. Voľné miesta sudcov sa obsadzujú z kandidátov

na funkciu sudcu podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, ktoré je v databáze

podľa odseku 1 uvedené ako prvé v poradí.“.

3.

Za § 151zb sa vkladá § 151zc, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠151zc

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018

Kandidáti na funkciu sudcu zaradení do databázy kandidátov na funkciu sudcu k 14.

novembru 2018 sú na účely § 28d ods. 3 v znení účinnom od 15. novembra 2018 kandidátmi

na funkciu sudcu z jedného hromadného výberového konania.“.

Čl. VI

Zákon č.

153/2001

Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona

č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona

č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011

Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a

zákona č. 18/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „volieb do národnej rady, volieb do orgánov

územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu,“.

2.

V § 15 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h).

3.

V § 15 ods. 2 sa za slovo „predpisov“ vkladajú slová „alebo neplatnosti právnych

predpisov“.

4.

V § 15 odsek 3 znie

„(3)

Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu medzinárodných zmlúv je generálny

prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko

požiada predseda ústavného súdu.“.

Čl. VII

Zákon č.

461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z.

z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona

č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004

Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z.,

zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona

č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona

č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007

Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z.,

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z.

z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z.,

zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona

č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010

Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z.,

zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona

č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012

Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z.,

zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona

č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015

Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z.,

zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona

č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015

Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z.,

zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona

č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017

Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z.,

zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z. a zákona č. 282/2018 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

§ 35 znie

㤠35

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

a)

má nárok na výplatu materského alebo

b)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa

osobitného predpisu.

50a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie

„

50a

) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 43 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa

osobitného predpisu.

50a

)“.

3.

Za § 51 sa vkladá § 51a, ktorý znie

㤠51a

Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú

neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria

náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.

50a

)“.

Čl. VIII

Zákon č.

462/2003

Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006

Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z.,

zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z. a zákona č. 285/2016 Z. z. sa dopĺňa

takto

V § 5 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

ak pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa

osobitného predpisu.

11

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie

„

11

) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.“.