ZÁKON 313/2001 Z. z. o verejnej službe

§ 1

Základné ustanovenia

(1)

Tento zákon upravuje verejnú službu a pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní

verejnej služby k zamestnávateľom, ktorými sú

a)

ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány štátnej správy, orgány

alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia

úlohy štátnej správy a nevykonávajú štátne záležitosti v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom,

1

)

b)

ďalšie rozpočtové organizácie,

2

)

c)

príspevkové organizácie,

2

)

d)

vyššie územné celky a obce,

e)

štátne fondy,

2

)

f)

zamestnávatelia, na ktorých zriadenie je potrebný súhlas ministerstva podľa osobitného

predpisu

3

)

s výnimkou súkromných škôl a súkromných školských zariadení,

g)

Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná

poisťovňa, Rada pre vysielanie a retransmisiu,

h)

rezortná zdravotná poisťovňa, odvetvová zdravotná poisťovňa, podniková zdravotná

poisťovňa alebo občianska zdravotná poisťovňa, ktorá je zriadená podľa osobitného

predpisu,

4

)

i)

Slovenský pozemkový fond,

j)

verejné vysoké školy a štátne vysoké školy,

k)

Slovenská akadémia vied alebo

l)

zamestnávatelia, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

(2)

Verejná služba podľa tohto zákona je vykonávanie práce vo veciach verejného záujmu

a vykonávanie úkonov súvisiacich s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere.

(3)

Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere k zamestnávateľovi

uvedenému v odseku 1.

(4)

Fyzickej osobe sa zabezpečuje právo a možnosť bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie

podľa pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, viery a náboženstva, politického

alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti

k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia za rovnakých

podmienok stať sa zamestnancom verejnej služby. Práva ustanovené týmto zákonom sa

zaručujú rovnako všetkým zamestnancom verejnej služby.

(5)

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje

Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis

5

)

neustanovuje inak.

§ 2

Predpoklady na vykonávanie verejnej služby

(1)

Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá

a)

má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b)

je bezúhonná; predpoklad bezúhonnosti sa nevyžaduje, ak ide o zamestnanca, ktorý

vykonáva pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej

práce,

c)

spĺňa kvalifikačné predpoklady, ak nie je ďalej ustanovené inak,

d)

má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis,

6

)

e)

bola zvolená alebo vymenovaná, ak osobitný predpis

7

)

voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad na vykonávanie verejnej služby,

f)

zloží predpísaný sľub, ak nie je ďalej ustanovené inak,

g)

a ak ide o vyučovanie náboženstva, aj poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej

cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

7a

)

(2)

Bezúhonná fyzická osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne

odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov

nie starším ako tri mesiace.

8

)

(3)

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona ustanovený pre najnáročnejšiu pracovnú

činnosť z opisu pracovných činností, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu

práce dohodnutého v pracovnej zmluve podľa

§ 6

, je

a)

vzdelanie,

b)

osobitný kvalifikačný predpoklad podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

9

)

(4)

Kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania na účely tohto zákona je

a)

základné vzdelanie,

b)

stredné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie (ďalej len „stredné vzdelanie“),

c)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné

vzdelanie“),

d)

vyššie odborné vzdelanie,

e)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské

vzdelanie prvého stupňa"),

f)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho

štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").

(5)

Nadobudnutie kvalifikačného predpokladu (stupňa) vzdelania uvedeného v odseku 4 sa

posudzuje podľa osobitných predpisov.

10

)

(6)

Osobitný kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je absolvovanie špeciálnych

skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených všeobecne záväzným právnym

predpisom,

9

)

ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť.

(7)

Ak zamestnanec pri prijatí do verejnej služby nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom,

9

)

je povinný splniť ho v čase ustanovenom v tomto všeobecne záväznom právnom predpise,

ak nie je ďalej ustanovené inak; ak vo všeobecne záväznom právnom predpise nie je

ustanovený čas na splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov, určí ich zamestnávateľ.

Po tomto čase nemožno ich nesplnenie odpustiť.

(8)

Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných

činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného

kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky).

(9)

Predpoklady uvedené v odseku 1 písm. a) až e) musí zamestnanec spĺňať po celý čas

vykonávania verejnej služby.

§ 3

Posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov

(1)

Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera ich zložitosti

a zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž sú uvedené v charakteristikách platových

tried pre pracovné činnosti

a)

s prevahou duševnej práce vo verejnej službe v prílohe č. 1,

b)

remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce vo verejnej službe

v prílohe č. 2.

(2)

Pre jednotlivé pracovné činnosti sú kvalifikačné predpoklady uvedené v katalógoch,

ktoré sú vypracované v súlade s charakteristikami platových tried. Tieto katalógy

sú

a)

katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe alebo katalóg

pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej

práce vo verejnej službe (ďalej len „katalóg“) vydaný podľa

§ 46 ods. 3

, alebo

b)

rezortný katalóg pracovných činností (ďalej len „rezortný katalóg“) vydaný podľa

§ 46 ods. 4

,

c)

katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe a katalóg

pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej

práce vo verejnej službe zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorý sa určí ako súčasť jej platového poriadku.

10a

)

(3)

Ak najnáročnejšia pracovná činnosť z opisu pracovných činností, ktorú má zamestnanec

vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve podľa

§ 6

, nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu, zamestnávateľ určí kvalifikačný

predpoklad porovnaním tejto pracovnej činnosti z hľadiska miery jej zložitosti a zodpovednosti,

psychickej záťaže a fyzickej záťaže s obdobnými pracovnými činnosťami uvedenými v

niektorom z katalógov.

(4)

Ak zamestnanec nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený týmto zákonom alebo ktorý

je uvedený v katalógu alebo v rezortnom katalógu, nemožno mu udeliť výnimku z jeho

nesplnenia, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(5)

So zamestnancom, ktorý je samostatným divadelným umelcom, divadelným umelcom v zbore,

v orchestri alebo v inom umeleckom zoskupení alebo ktorý je ďalším umeleckým zamestnancom

10b

)

(ďalej len „divadelný umelec"), alebo so zamestnancom, ktorý je vrcholovým športovcom,

možno pracovnú zmluvu uzatvoriť, aj keď nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania

podľa odseku 2.

(6)

So zamestnancom, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa odseku

2 o jeden stupeň, možno pracovnú zmluvu uzatvoriť len vtedy, ak má vykonávať pracovné

činnosti s prevahou fyzickej práce, má byť zaradený do 6. platovej triedy alebo do

7. platovej triedy. Na vykonávanie týchto pracovných činností podľa rozhodnutia zamestnávateľa

stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a zamestnanec má v tomto odbore

prax najmenej päť rokov. Okruh takýchto pracovných činností určí zamestnávateľ v pracovnom

poriadku.

§ 4

Výberové konanie na miesta vedúcich zamestnancov

(1)

Miesta vedúcich zamestnancov sa obsadzujú na základe výsledku výberového konania,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý je divadelným

umelcom,

10b

)

sa môže obsadiť na základe priameho oslovenia divadelného umelca.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca (ďalej len „výberové konanie“)

sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné

vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.

Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru,

náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.

(3)

Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných

prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením

údajov o mieste vedúceho zamestnanca, ktorými sú

a)

názov zamestnávateľa vrátane obce sídla zamestnávateľa,

b)

funkcia, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,

c)

neodpustiteľné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie,

d)

iné kritériá a požiadavky na uchádzačov v súvislosti s výberovým konaním,

e)

význam predpokladov, kritérií a požiadaviek pri výberovom konaní pri rozhodovaní

o víťazovi výberového konania,

f)

zoznam požadovaných dokladov,

g)

dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

(4)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje zamestnávateľ. Členov

komisie vymenúva najvyšší vedúci zamestnanec zamestnávateľa okrem výberových konaní

na miesto najvyššieho vedúceho zamestnanca zamestnávateľa. Členov komisie pri výberovom

konaní na miesto najvyššieho vedúceho zamestnanca zamestnávateľa vymenuje zriaďovateľ.

2

)

Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa, vymenuje členov výberovej komisie ústredný orgán

štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má päť

členov, z toho najmenej jedného člena zvoleného zamestnancami zamestnávateľa. Ak člen

výberovej komisie je predpojatý, oznámi túto skutočnosť ostatným členom komisie.

(5)

Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. a) až g), výberová

komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(6)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí

poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie.

(7)

Výberová komisia zverejní výsledok výberového konania aj naplnenie predpokladov,

kritérií a požiadaviek jednotlivými uchádzačmi.

(8)

Výberová komisia písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich

dní od jeho skončenia.

(9)

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované

miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiaden uchádzač nevyhovuje, zamestnávateľ vyhlási

nové výberové konanie.

(10)

Na zastupovanie odvolaného vedúceho zamestnanca možno vymenovať bez výberového konania

dočasného vedúceho zamestnanca len do vykonania výberového konania podľa tohto zákona,

a to najviac na šesť mesiacov.

§ 5

Sľub

(1)

Zamestnanec pri uzatvorení pracovnej zmluvy je povinný zložiť zamestnávateľovi sľub,

ktorý znie: „Sľubujem, že pri vykonávaní verejnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej

republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a uplatňovať

ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť

a ľudské práva.“.

(2)

O zložení sľubu sa vyhotoví záznam, ktorý zamestnanec podpíše.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti

remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.

§ 6

Pracovná zmluva

(1)

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť

a)

druh práce (opis pracovných činností), na ktorý sa zamestnanec prijíma,

b)

miesto výkonu práce (obec, organizačná časť alebo inak určené miesto),

c)

deň nástupu do práce.

(2)

Opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý

v pracovnej zmluve, na účely tohto zákona je súhrn pracovných činností (pracovná náplň),

ktoré má zamestnanec vykonávať.

(3)

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného

platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného

platu.

(4)

Pracovná zmluva musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

§ 7

Podriadenosť zamestnancov

Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,

11

)

nemožno zaradiť tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole

druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

§ 8

Predĺženie výpovednej doby

Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil 45 rokov veku a vykonával verejnú

službu najmenej 15 rokov, z dôvodu, že sa stal nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia,

o znížení stavu zamestnancov na účely zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných

zmenách, je výpovedná doba najmenej šesť mesiacov.

§ 9

Povinnosti zamestnanca

(1)

Zamestnanec pri vykonávaní verejnej služby je povinný plniť všetky povinnosti ustanovené

týmto zákonom a Zákonníkom práce a konať v súlade so sľubom podľa

§ 5 ods. 1

.

(2)

Zamestnanec je ďalej povinný

a)

konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri vykonávaní verejnej služby všetkého,

čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

b)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní verejnej

služby a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení

pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo

ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis

12

)

neustanovuje inak,

c)

v súvislosti s vykonávaním verejnej služby neprijímať dary alebo iné výhody s výnimkou

darov alebo iných výhod poskytovaných zamestnávateľom,

d)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami,

najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo

vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného.

§ 10

Povinnosti vedúceho zamestnanca

(1)

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu zamestnávateľa uvedeného

v

§ 1 ods. 1

, a ďalší vedúci zamestnanci, u ktorých to určí pracovný poriadok, nesmú podnikať

alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných

orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zákaz členstva v

riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú

podnikateľskú činnosť sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu

štatutárneho zástupcu verejnej vysokej školy a vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva

funkciu štatutárneho zástupcu Slovenskej akadémie vied. Obmedzenie vykonávať inú zárobkovú

činnosť sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych

zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom

je obec, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú

činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť, činnosti sprostredkovateľa

a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu

majetku svojich detí. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štatutárny zástupca vykonávať

len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.

(2)

Vedúci zamestnanec je počas vykonávania svojej funkcie povinný deklarovať svoje majetkové

pomery do

a)

30 dní od vymenovania do funkcie,

b)

31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie.

(3)

Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, oznamuje údaje

o svojich majetkových pomeroch deklarovaných podľa odseku 2 v rozsahu podľa osobitného

predpisu

13

)

orgánu, ktorý ho vymenoval do funkcie. Ak tento orgán zistí, že štatutárny zástupca

uviedol v majetkovom priznaní neúplné alebo nepravdivé údaje alebo zistí porušenie

povinnosti podľa odseku 1, odvolá ho z funkcie.

(4)

Ostatní vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch deklarovaných

podľa odseku 2 v rozsahu podľa osobitného predpisu

13

)

štatutárnemu zástupcovi. Uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom

priznaní alebo porušenie povinnosti podľa odseku 1 zo strany vedúceho zamestnanca

sa považuje za dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa osobitného predpisu.

14

)

§ 11

Pracovný poriadok

Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového

orgánu, inak je neplatný.

§ 12

Pracovný čas

(1)

Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný

čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej

prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne, a vo všetkých zmenách

v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny

týždenne.

(2)

Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov

15

)

pozostáva z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu činnosť

a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace

s pedagogickou prácou. Rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti ustanoví nariadenie

vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

(3)

Týždenný pracovný čas zamestnanca, ktorý je samostatným divadelným umelcom

15a

)

alebo divadelným umelcom v zbore, v orchestri alebo v inom umeleckom zoskupení,

15b

)

skladá sa z času, v ktorom tento zamestnanec vykonáva umeleckú činnosť (predstavenie,

koncert, skúška), a z domácej prípravy.

§ 12a

Neplatené pracovné voľno

Zamestnávateľ poskytne neplatené pracovné voľno zamestnancovi, ktorý nasleduje manžela

do sídla služobného úradu v zahraničí, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo nasleduje

manžela, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí.

§ 13

Náhrada škody

(1)

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú

škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.

(2)

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný

vyúčtovať, a za stratu zverených predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu

v plnej sume.

(3)

Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec

zodpovedá.

(4)

Náhradu škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobil vedúci zamestnanec, ktorý je

štatutárnym orgánom, jeho zástupca, sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom,

náhradu škody určí zriaďovateľ.

(5)

Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže zamestnávateľ

upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré

zamestnanec spôsobil úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok

alebo psychotropných látok, na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo

stratou zverených predmetov.

§ 14

Uspokojovanie nárokov zamestnancov zrušeného zamestnávateľa

(1)

Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má povinnosť uspokojiť

nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa, prípadne uplatňovať jeho nároky, likvidátor.

Ak likvidátor ku dňu skončenia likvidácie zamestnávateľa neuspokojí nároky jeho zamestnancov,

má túto povinnosť zriaďovateľ alebo správca konkurznej podstaty.

(2)

Na uspokojovanie nárokov zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia, ktorá zaniká zrušením bez právneho nástupcu, sa vzťahuje

osobitný predpis.

16

)

§ 15

Plat zamestnanca

(1)

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým

je

a)

tarifný plat,

b)

osobný plat,

c)

príplatok za riadenie,

d)

príplatok za zastupovanie,

e)

osobný príplatok,

f)

príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,

g)

príplatok za prácu v krízovej oblasti,

h)

príplatok leteckému personálu,

i)

príplatok za zmennosť,

j)

výkonnostný príplatok,

k)

príplatok za praktickú prípravu,

l)

rozdielový príplatok,

m)

príplatok za prácu v noci,

n)

príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,

o)

príplatok za prácu vo sviatok,

p)

plat za prácu nadčas,

r)

odmena,

s)

ďalší plat.

(2)

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa

odseku 1 patrí náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť.

(3)

Plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje

náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a plnenia poskytované zamestnancovi

podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné

a cestovné náhrady.

(4)

Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu alebo osobného platu,

zvýšenia tarifného platu podľa

§ 19 ods. 12 až 15

a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až i). Funkčným platom

je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa

§ 55 ods. 8 a 9

.

(5)

Ak ide o zamestnancov, ktorým sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa

§ 28

, funkčným platom na účely tohto zákona je súčet funkčného platu podľa odseku 4 a

priemerného výkonnostného príplatku. Priemerným výkonnostným príplatkom je suma rovnajúca

sa priemeru výkonnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

(6)

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa tohto zákona, všeobecne záväzných

právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej

zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.

§ 16

(1)

Zamestnanec sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti

z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú

má vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných predpokladov,

ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.

(2)

Ak zamestnanec má vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, zaradí ho

zamestnávateľ do niektorej z platových tried 3 až 14.

(3)

Ak zamestnanec má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné

s prevahou fyzickej práce, zaradí ho zamestnávateľ do niektorej z platových tried

1 až 7.

(4)

Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s

a)

charakteristikou platovej triedy a

b)

katalógom alebo

c)

rezortným katalógom.

(5)

Ak najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci opisu

pracovných činností, nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu, zamestnávateľ

ho dočasne zaradí do platovej triedy porovnaním tejto pracovnej činnosti s príkladmi

pracovných činností uvedenými v katalógoch. Pri porovnaní pracovných činností sa vychádza

z charakteristiky príslušnej platovej triedy podľa

§ 3 ods. 1

, pričom pracovné činnosti sa porovnávajú z hľadiska

a)

potrebných kvalifikačných predpokladov,

b)

miery zložitosti,

c)

miery zodpovednosti,

d)

miery psychickej záťaže a fyzickej záťaže.

(6)

Ak zamestnávateľ dočasne zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa odseku 5, požiada

bez zbytočného odkladu o doplnenie katalógu alebo rezortného katalógu o novú pracovnú

činnosť podľa

§ 46 ods. 3

. O definitívnom zaradení zamestnanca do platovej triedy rozhodne zamestnávateľ v

súlade s doplnením tejto pracovnej činnosti do katalógu alebo rezortného katalógu.

Finančné nároky zamestnanca alebo zamestnávateľa vyplývajúce z nesúladu dočasného

zaradenia zamestnanca do platovej triedy a jeho definitívneho zaradenia do platovej

triedy sa nevyrovnávajú.

(7)

Zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie, do

9. platovej triedy len vtedy, ak má podľa opisu pracovných činností vykonávať pracovné

činnosti zaradené v katalógu alebo v rezortnom katalógu do tejto platovej triedy a

spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad požadovaný podľa všeobecne záväzného právneho

predpisu.

9

)

(8)

Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom,

10b

)

a zamestnanca, ktorý je vrcholovým športovcom a ktorý je profesionálnym rodičom,

9a

)

môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená

ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, aj keď pre túto platovú triedu nespĺňa

kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa

§ 3 ods. 2

.

(9)

Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné

s prevahou fyzickej práce, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do 6. platovej triedy

alebo 7. platovej triedy podľa ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej činnosti,

ak na vykonávanie tejto pracovnej činnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí

stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a zamestnanec má v tomto odbore prax

najmenej päť rokov.

(10)

Pri zaradení zamestnanca do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutie

vyššieho stupňa vzdelania alebo iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu

ako stupňa vzdelania, alebo druhu osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré sú

ustanovené pre pracovnú činnosť zaradenú do príslušnej platovej triedy v charakteristikách

platových tried, v katalógu alebo v rezortnom katalógu, alebo vo všeobecne záväznom

právnom predpise.

9

)

§ 17

(1)

Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce a pred

dosiahnutím potrebného stupňa vzdelania nezískal odbornú prax podľa

§ 18 ods. 3

, možno počas získavania praktických skúseností na vykonávanie požadovaných pracovných

činností zaradiť najvyššie do

a)

3. platovej triedy, ak dosiahol stredné vzdelanie,

b)

4. platovej triedy, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,

c)

7. platovej triedy, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie,

d)

8. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

e)

9. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(2)

Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné

s prevahou fyzickej práce a pred dosiahnutím potrebného stupňa vzdelania nezískal

odbornú prax podľa

§ 18 ods. 3

, možno počas získavania praktických skúseností na vykonávanie požadovaných pracovných

činností zaradiť najvyššie do

a)

3. platovej triedy, ak dosiahol stredné vzdelanie,

b)

4. platovej triedy, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie.

(3)

Ak zaradenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 nie je v súlade s

§ 16 ods. 1

, zamestnanec môže byť takto zaradený najdlhšie jeden rok od začiatku vykonávania

požadovanej pracovnej činnosti.

§ 18

Platové stupne a zaraďovanie zamestnancov do platových stupňov

(1)

Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí

do jedného z 12 platových stupňov. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného

v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

a pre zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným

predpisom.

16a

)

(2)

Započítaná prax podľa tohto zákona je

a)

odborná prax,

b)

prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť,

ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa, v závislosti od miery jej využitia

na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu najviac dvoch tretín.

(3)

Odborná prax na účely tohto zákona je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní

pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť,

ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.

(4)

Do započítanej praxe sa ďalej započítava čas

a)

skutočného vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby najviac v rozsahu

ustanovenom osobitným predpisom

17

)

platným v čase jej vykonávania,

b)

civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonávania, najviac v rozsahu 18 mesiacov,

c)

starostlivosti o dieťa

1.

zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej

dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno

dieťa možno započítať najviac tri roky,

2.

dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo starostlivosti

o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť

ustanovený osobitnými predpismi,

d)

hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných

predpisov,

18

)

e)

doktorandského štúdia

19

)

v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie

požadovanej pracovnej činnosti,

f)

vykonávania funkcie podľa osobitného predpisu.

20

)

(5)

Ustanovenie odseku 4 písm. c) sa použije, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom

štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov.

(6)

Zamestnancovi, ktorý bol do platovej triedy výnimočne zaradený podľa

§ 16 ods. 8 a 9

,

§ 55 ods. 3

alebo odseku 5, zamestnávateľ odpočíta z dĺžky započítanej praxe podľa odseku 2,

ak zamestnanec kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania nespĺňa o

a)

jeden stupeň, dva roky,

b)

dva stupne, tri roky,

c)

tri stupne, päť rokov.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom.

10b

)

§ 19

Tarifný plat

(1)

Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa

§ 16

patrí tarifný plat vo výške platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový

stupeň, do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa

osobitnej stupnice platových taríf. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného

v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

a pre zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným

predpisom.

16a

)

Základná stupnica platových taríf je uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice platových

taríf sú uvedené v prílohách č. 4 a 7 . Stupnica platových taríf zamestnancov Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky sa určí ako súčasť jej platového poriadku.

21

)

(2)

Zamestnávateľ určí tarifný plat vedúcemu zamestnancovi podľa stupnice platových taríf,

podľa ktorej je určovaný tarifný plat jemu podriadeným zamestnancom. Rovnako sa postupuje,

ak ide o vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom. To neplatí pre vedúceho

zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

a pre vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené

osobitným predpisom.

16a

)

Ak sa tarifný plat podriadeným zamestnancom určuje podľa rôznych stupníc platových

taríf, tarifný plat vedúcemu zamestnancovi sa určí podľa stupnice platových taríf,

ktorá je preňho výhodnejšia.

(3)

Tarifný plat zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným

predpisom,

16a

)

nesmie byť nižší ako minimálna platová tarifa ustanovená pre platovú triedu (príloha

č. 3), v ktorej je zaradený podľa

§ 16 alebo § 17

.

(4)

Tarifný plat vedúceho zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

a vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené

osobitným predpisom,

16a

)

určí zamestnávateľ podľa odseku 3 s prihliadnutím na náročnosť jeho riadiacej práce.

(5)

Zamestnancovi, ktorý je vrcholovým športovcom, alebo zamestnancovi, ktorý je členom

Horskej služby Tatranského národného parku a vykonáva záchrannú službu, môže zamestnávateľ

určiť tarifný plat podľa základnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č.

3 v rámci rozpätia najnižšej platovej tarify a najvyššej platovej tarify platovej

triedy, do ktorej ho zaradil, bez závislosti od dĺžky započítanej praxe. Takto určený

tarifný plat nesmie byť nižší, ako by bol tarifný plat určený podľa zaradenia do platového

stupňa.

(6)

Okruh zamestnancov, ktorí sú vrcholovými športovcami, alebo okruh zamestnancov, ktorí

ako členovia Horskej služby Tatranského národného parku vykonávajú záchrannú službu

a ktorým sa tarifný plat určí podľa odseku 5, dohodne zamestnávateľ so zriaďovateľom.

(7)

Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa

§ 16 ods. 3

môže zamestnávateľ určiť tarifný plat podľa základnej stupnice platových taríf uvedenej

v prílohe č. 3 v rámci rozpätia najnižšej platovej tarify a najvyššej platovej tarify

platovej triedy, do ktorej ho zaradil, bez závislosti od dĺžky započítanej praxe.

Takto určený tarifný plat nesmie byť nižší, ako by bol tarifný plat určený podľa zaradenia

do platového stupňa.

(8)

Okruh pracovných činností, ktoré vykonávajú zamestnanci zaradení do platovej triedy

podľa

§ 16 ods. 3

, ktorým sa tarifný plat určí podľa odseku 7, dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom.

(9)

Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej

v prílohe č. 4 zamestnancovi

a)

štátneho zdravotníckeho zariadenia,

22

)

ktorý je zdravotníckym zamestnancom podľa osobitného predpisu,

23

)

b)

Sociálnej poisťovne, ktorý je posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia

24

)

a vykonáva posudkovú činnosť sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,

25

)

c)

Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne, rezortnej zdravotnej

poisťovne alebo občianskej zdravotnej poisťovne zriadenej podľa osobitného predpisu,

4

)

ktorý je revíznym lekárom a vykonáva kontrolnú činnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu,

4

)

d)

zariadenia sociálnych služieb s právnou subjektivitou alebo zariadenia sociálnych

služieb, ktoré je organizačnou súčasťou zriaďovateľa, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní

poskytovania zdravotnej starostlivosti,

26

)

e)

školy alebo školského zariadenia,

15

)

ktorý sa podieľa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti

a mládež,

f)

obce, ktorá prevádzkuje neštátne zdravotnícke zariadenie bez právnej subjektivity,

ktorý je zdravotníckym zamestnancom podľa osobitného predpisu,

23

)

g)

zamestnancovi neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je obec

alebo samosprávny kraj, ktorý je zdravotníckym zamestnancom podľa osobitného predpisu,

23

)

h)

zamestnancovi, ktorý pôsobí na vysokej škole ako učiteľ [ods. 12 písm. c)],

i)

Rady pre vysielanie a retransmisiu,

j)

zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva vedeckopedagogickú

alebo vedeckovýskumnú činnosť na vedeckovýskumnom pracovisku (ďalej len „vedeckovýskumný

zamestnanec").

26c

)

(10)

Ustanovenie odseku 9 sa vzťahuje aj na pedagogického zamestnanca verejnej vysokej

školy zaradeného na lekárskej fakulte, farmaceutickej fakulte, fakulte zdravotníctva

a sociálnej práce, strednej zdravotníckej školy podľa odseku 12 a Slovenskej postgraduálnej

akadémie medicíny, ktorý je zdravotníckym pracovníkom podľa osobitného predpisu,

26a

)

poskytuje zdravotnú starostlivosť vo výučbovej základni

26b

)

v štátnom zdravotníckom zariadení a je uvedený v zozname pracovníkov.

26b

)

(11)

Rozdiel medzi tarifným platom, ktorý patrí pedagogickému zamestnancovi podľa odseku

12, a tarifným platom, ktorý patrí zamestnancovi podľa odseku 9 písm. a), uhrádza

príslušné zdravotnícke zariadenie zamestnávateľovi pedagogického zamestnanca, ak spĺňa

podmienky uvedené v odseku 10.

(12)

Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej

v prílohe č. 7 pedagogickému zamestnancovi podľa písm. a) alebo b). Pedagogický zamestnanec

je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý

a)

zabezpečuje výchovnú starostlivosť detí v predškolskom zariadení,

27

)

b)

vyučuje a vychováva deti a mládež alebo dospelých na základnej škole, na strednej

škole alebo na špeciálnej škole alebo vykonáva obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov,

28

)

c)

pôsobí na vysokej škole ako učiteľ,

29

)

d)

pôsobí ako odborný zamestnanec pedagogicko-psychologickej poradne, špeciálnopedagogickej

poradne, centra výchovnej a psychologickej prevencie, liečebno-výchovného sanatória,

detského integračného centra, diagnostického centra, reedukačného detského domova,

reedukačného domova pre mládež alebo ako školský špeciálny pedagóg, alebo školský

psychológ v školách a školských zariadeniach.

29g

)

(13)

Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej

v prílohe č. 7 zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním, ktorý vykonáva tvorivú umeleckú

činnosť na vysokej škole.

(14)

Zamestnancovi, ktorému sa tarifný plat určuje podľa odseku 9, zamestnávateľ môže

zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15%. Zvýšenie tarifného platu

sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(15)

Zamestnancovi, ktorý tvorivým spôsobom utvára vedecky originálne práce dôležité pre

rozvoj bádania v určitom vednom odbore alebo pre spoločenskú prax s nešpecifikovanými

výstupmi, zamerané na získavanie nových poznatkov a ich prenášanie do praxe, a ktorému

bola udelená vedecká hodnosť doktora vied (doctor scientiarum, v skratke „DrSc.“),

zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15 %. Zamestnancovi,

ktorému bola udelená vedecká hodnosť kandidát vied (candidatus scientiarum, v skratke

„CSc.“ alebo philosophiae doctor „PhD.“), zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat

určený podľa odseku 1 až o 5 %. Zvýšenie tarifného platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou

na celé desiatky korún nahor.

(16)

Zamestnancovi s vedecko-pedagogickým titulom alebo umelecko-pedagogickým titulom

profesor zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15

%; ak ide o zamestnanca s vedecko-pedagogickým titulom alebo umelecko-pedagogickým

titulom docent, môže zvýšiť jeho tarifný plat až o 10 %. Zvýšenie tarifného platu

sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(17)

Zamestnancovi podľa

§ 1 ods. 1 písm. d)

, ktorý vykonáva úlohy územnej samosprávy, patrí zvýšenie tarifného platu určeného

podľa odseku 1 o 15 %. Okruh týchto zamestnancov určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

Zvýšenie tarifného platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún

nahor.

(18)

Podieľaním sa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach

podľa odseku 9 písm. d) a e) na účely tohto zákona je odborná pracovná činnosť zameraná

na včasné zistenie zmeny zdravotného stavu občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadeniach sociálnych služieb alebo včasné zistenie zmeny zdravotného stavu detí

a mládeže v škole alebo v školskom zariadení, a ďalšie činnosti vykonávané zamestnancom

s príslušným zdravotníckym vzdelaním,

23

)

ktorý sa priamo podieľa na vykonávaní týchto činností.

(19)

Druhy škôl a školských zariadení na účely určenia tarifného platu podľa odseku 9

písm. e) a na účely zvýšenia tarifného platu podľa odseku 12 ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

(20)

Zamestnávateľ uvedený v

§ 1 ods. 1 písm. d)

,

g), h)

,

j)

a

k)

, zamestnávateľ, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným predpisom,

16a

)

a zamestnávateľ, ktorého zriaďovateľom je zamestnávateľ uvedený v

§ 1 ods. 1 písm. d)

,

g), h)

,

j)

a

k)

, môžu uzatvoriť so zamestnancom vykonávajúcim verejnú službu pracovnú zmluvu podľa

§ 6

, v ktorej sa dohodne vyšší tarifný plat, ktorý zamestnancovi patrí podľa tohto zákona.

(21)

Vyšší tarifný plat možno dohodnúť v pevnej sume alebo ako súčet tarifného platu,

ktorý zamestnancovi patrí podľa tohto zákona, a osobitnej časti tarifného platu. Osobitná

časť môže byť určená pevnou sumou alebo ako percento tarifného platu, ktorý zamestnancovi

patrí podľa tohto zákona.

(22)

Ak po zvýšení stupnice platových taríf podľa

§ 46 ods. 1

by mal byť tarifný plat dohodnutý podľa odsekov 18 a 19 nižší ako tarifný plat, ktorý

zamestnancovi patrí podľa tohto zákona, patrí zamestnancovi tarifný plat, ktorý zamestnancovi

patrí podľa tohto zákona.

(23)

Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf pre pedagogických

zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 zamestnancovi, ktorý v oblasti tvorby, šírenia,

uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt vykonáva

a)

zhromažďovanie, zhodnocovanie, odbornú správu, využívanie alebo sprístupňovanie múzejných

zbierkových predmetov alebo galerijných zbierkových predmetov,

29a

)

b)

poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie,

ochranu alebo využívanie knižničných fondov,

29b

)

c)

odbornú činnosť pri ochrane pamiatkového fondu,

29c

)

d)

osvetovú činnosť,

29d

)

e)

činnosť divadelného umelca,

10b

)

f)

odbornú činnosť pri ochrane a využívaní archívnych dokumentov,

29e

)

g)

inú tvorivú koncepčnú, analytickú, dokumentačnú, informačnú, edičnú, propagačnú,

výskumnú alebo metodickú činnosť v špecializovanej organizácii v rezorte kultúry alebo

v inej ustanovizni, ktorou je múzeum alebo galéria,

29a

)

knižnica,

29b

)

osvetové zariadenie,

29d

)

alebo divadlo.

29f

)

(24)

Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf pre pedagogických

zamestnancov a pre zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti tvorby,

šírenia, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt, uvedenej v prílohe č. 7,

zamestnancom, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti geológie, ochrany prírody

a krajiny, ochrany vôd, ochrany ovzdušia a odpadového hospodárstva. Na účely tohto

zákona zamestnanec v oblasti geológie, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, ochrany

ovzdušia a odpadového hospodárstva zabezpečuje tieto odborné činnosti

a)

zabezpečovanie odborných činností na výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody

a krajiny vrátane zabezpečovania environmentálnej výchovy a vzdelávania so zameraním

na ochranu prírody a krajiny,

29h

)

kultúrno-výchovnú, chovateľskú, ochranársku, výskumnú a poradenskú činnosť v oblasti

ochrany prírody a krajiny vrátane vedeckej činnosti,

29h

)

b)

zabezpečovanie starostlivosti o životné prostredie a rozvoja environmentalistiky

v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja,

29i

)

c)

zabezpečovanie systematického a komplexného geologického výskumu územia Slovenskej

republiky, projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác v rozsahu

ustanovenom osobitnými predpismi,

29j

)

d)

monitorovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov charakterizujúcich stav

ovzdušia a vôd, zhromažďovanie, validáciu, hodnotenie, archiváciu a interpretáciu

údajov a informácií o stave a režime ovzdušia a vôd.

29k

)

§ 20

Osobný plat

(1)

Zamestnancovi,

31

)

ktorý tvorivo interpretuje náročné umelecké diela, alebo ďalšiemu umeleckému zamestnancovi,

31a

)

ktorý vykonáva náročnú tvorivú pracovnú činnosť, môže zamestnávateľ namiesto tarifného

platu podľa

§ 19 ods. 1

priznať osobný plat.

(2)

Za zamestnanca, ktorý tvorivo interpretuje náročné umelecké diela podľa odseku 1,

na účely tohto zákona sa považuje aj zamestnanec, ktorý tvorivo interpretuje náročné

hudobné diela vo filharmonickom orchestri alebo vo filharmonickom zbore.

31b

)

(3)

Zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý na vedeckovýskumnom

pracovisku alebo na vysokej škole na základe poverenia zamestnávateľom vykonáva vedeckovýskumnú

činnosť, vedecko-pedagogickú činnosť alebo umelecko-pedagogickú činnosť v rámci schváleného

projektu medzinárodnej spolupráce financovaného z prostriedkov prijatých od Európskej

komisie alebo od iných subjektov s výnimkou verejných financií, zamestnávateľ môže

namiesto tarifného platu podľa

§ 19

priznať osobný plat.

(4)

Zamestnancovi leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý pri

zabezpečovaní leteckej prepravy vykonáva pracovné činnosti výkonného letca alebo palubného

personálu, zamestnávateľ môže namiesto tarifného platu podľa

§ 19 ods. 1

priznať osobný plat.

(5)

Osobný plat určený podľa odseku 1, 3 alebo odseku 4 nesmie byť nižší ako tarifný

plat, ktorý by zamestnancovi patril podľa

§ 19

.

§ 21

Príplatok za riadenie

(1)

Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie.

(2)

Príplatok za riadenie vedúcemu zamestnancovi určí zamestnávateľ v rámci rozpätia

percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy,

do ktorej je zaradený. Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia a pôsobnosti

zamestnávateľa je uvedené v prílohe č. 5. Pôsobnosť zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g), h)

,

j)

a

k)

a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným

predpisom,

16a

)

sa určí podľa platného organizačného usporiadania zamestnávateľa vnútorným predpisom.

(3)

Príplatok za riadenie podľa odseku 2 určí zamestnávateľ s prihliadnutím na náročnosť

riadiacej práce pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

§ 22

Príplatok za zastupovanie

(1)

Zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v celom rozsahu činnosti súvisle

dlhšie ako štyri týždne a zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností

vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, patrí od prvého dňa zastupovania príplatok za zastupovanie

vo výške príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(2)

Ak vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia a

toto zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností, patrí mu za podmienok

podľa odseku 1 príplatok za zastupovanie. Príplatok za zastupovanie určí zamestnávateľ

vo výške príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca, ak je to pre zastupujúceho

vedúceho zamestnanca výhodnejšie, najmenej však vo výške príplatku za riadenie určeného

zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi; pôvodne určený príplatok za riadenie mu počas

zastupovania nepatrí.

§ 23

Osobný príplatok

(1)

Zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných

výsledkov možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu;

to sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca a zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g), h)

,

j)

a

k)

a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným

predpisom,

16a

)

zamestnanca, ktorému zamestnávateľ priznal osobný plat podľa

§ 20

, a zamestnanca zaradeného do platovej triedy podľa

§ 16 ods. 3

, ktorému zamestnávateľ poskytuje výkonnostný príplatok podľa

§ 28

. Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí

rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

(3)

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového

stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený.

(4)

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera

postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupníc

platových taríf podľa

§ 49 ods. 1

alebo

§ 51 ods. 7

tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná.

§ 24

Príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí

(1)

Zamestnancovi patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,

ak vykonáva pracovné činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia,

v pracovnom prostredí s rizikom škodlivého pôsobenia

a)

profesionálnej infekcie,

b)

ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia,

c)

chemických karcinogénov,

d)

chemických škodlivín alebo

e)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Činnosti, pri ktorých vykonávaní patrí zamestnancovi príplatok za prácu v sťaženom

a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa odseku 1, s prihliadnutím na mieru rizika,

intenzitu a čas pôsobenia škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania pracovných činností,

sú rozdelené do dvoch skupín. Zoznam týchto činností je uvedený v prílohe č. 6.

(3)

Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom

pracovnom prostredí pri vykonávaní pracovných činností uvedených v

a)

I. skupine mesačne v rámci rozpätia 2,1 % až 23 % platovej tarify prvého platového

stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf,

b)

II. skupine mesačne v rámci rozpätia 6,3 % až 42 % platovej tarify prvého platového

stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

(4)

Ak zamestnanec vykonáva rôzne pracovné činnosti, ktoré sú zaradené do I. skupiny

a do II. skupiny, patrí mu príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom

prostredí najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre II. skupinu.

(5)

Rozhodujúcimi kritériami na zaradenie pracovnej činnosti do príslušnej skupiny príplatkov

sú

a)

charakter práce a použité postupy,

b)

fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov pracovného

prostredia a postupy práce, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré

najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,

c)

vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus).

(6)

Rozhodujúcimi kritériami na určenie príplatku za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom

pracovnom prostredí v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a

rozboru sú

a)

čas, v ktorom je zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a škodlivých vplyvov,

b)

doterajší výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním

pracovnej činnosti,

c)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti

na zdravie na posudzovanom pracovisku s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami,

dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci.

(7)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na zvyčajné podmienky

na pracovisku, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

(8)

Ak sa vyskytne ďalší sťažujúci a škodlivý vplyv alebo pracovná činnosť, pri ktorej

vykonávaní treba poskytovať príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom

prostredí, zamestnávateľ požiada príslušný orgán na ochranu zdravia

32

)

o zaradenie tejto činnosti do príslušnej skupiny.

(9)

Zamestnancovi za prácu vykonávanú pri použití dýchacieho izolačného prístroja alebo

odevu proti sálavému teplu, pri práci pod vodou alebo pri ničení a výskumných skúškach

výbušných predmetov patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom

prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify prvého

platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

(10)

Zamestnancovi za prácu s výbušninami pod vodou patrí príplatok za prácu v sťaženom

a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá

je 1,3 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice

platových taríf, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 9.

(11)

Zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné zdravotnícke činnosti pri leteckej zdravotníckej

záchrannej službe, patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom

prostredí za každú letovú hodinu v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify prvého platového

stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

(12)

Zamestnancovi za prácu vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách

patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú

hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,3 % platovej tarify prvého platového stupňa

prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

(13)

Zamestnancovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane

z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za prácu v

sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú letovú hodinu v sume, ktorá

je 0,9 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice

platových taríf.

(14)

Zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom

horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných

a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom

pracovnom prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify

prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

(15)

Zamestnancovi za prácu v podzemí pri geologickom výskume a prieskume patrí príplatok

za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú hodinu tejto

práce v sume, ktorá je 0,4 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej

triedy základnej stupnice platových taríf.

(16)

Príplatok určený mesačnou sumou podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún

nahor. Príplatok určený hodinovou sadzbou podľa odsekov 9 až 15 sa zaokrúhľuje na

celé koruny nahor.

§ 25

Príplatok za prácu v krízovej oblasti

(1)

Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a

ktorého vykonávanie pracovnej činnosti je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou

záťažou v krízovej oblasti, patrí mesačne príplatok až do 10 % súčtu jeho tarifného

platu a osobného príplatku alebo výkonnostného príplatku.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej

republiky.

§ 26

Príplatok leteckému personálu

(1)

Zamestnancovi Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý pri

zabezpečovaní leteckej prepravy vykonáva pracovné činnosti výkonného letca alebo palubného

personálu, patrí príplatok mesačne v rámci rozpätia 4,2 % až 41,7 % platovej tarify

prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

Príplatok určený podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

(2)

Zamestnancovi, ktorý má priznaný príplatok podľa odseku 1, nepatrí príplatok podľa

§ 24

.

§ 27

Príplatok za zmennosť

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ v dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke

alebo nepretržitej prevádzke rozvrhol pracovný čas tak, že prácu vykonáva striedavo

vo všetkých zmenách, patrí príplatok za zmennosť mesačne v rámci rozpätia 2,1 % až

16,7 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice

platových taríf. Príplatok určený podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé desiatky

korún nahor. Príplatok za zmennosť v rovnakom rozpätí patrí aj zamestnancovi, ktorého

pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

§ 28

Výkonnostný príplatok

Zamestnancovi s osobným platom priznaným podľa

§ 20

alebo zamestnancovi zaradenému podľa

§ 16 ods. 3

, ktorému sa neposkytuje osobný príplatok podľa

§ 23

, zamestnávateľ môže mesačne poskytovať výkonnostný príplatok podľa množstva a kvality

vykonanej práce.

§ 29

Príplatok za praktickú prípravu

Pedagogickému zamestnancovi fakultnej (univerzitnej) cvičnej školy alebo fakultného

(univerzitného) cvičného školského zariadenia, cvičného školského zariadenia pedagogickej

akadémie, ktorý pripravuje učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre predškolské

zariadenia, iné školské zariadenia, iné zariadenia, základné školy a stredné školy

a učiteľov odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy,

19

)

patrí za hodinu takejto činnosti príplatok až do 50 % hodinovej sadzby funkčného

platu.

§ 31

Príplatok za prácu v noci

Zamestnancovi patrí za hodinu práce v noci príplatok v sume 25 % hodinovej sadzby

funkčného platu.

§ 32

Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu

Zamestnancovi patrí za hodinu práce v sobotu alebo v nedeľu príplatok v sume 30 %

hodinovej sadzby funkčného platu.

§ 33

Príplatok za prácu vo sviatok

(1)

Zamestnancovi patrí za hodinu práce vo sviatok príplatok v sume 100 % hodinovej sadzby

funkčného platu.

(2)

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu

vo sviatok, patrí mu za hodinu tejto práce hodina náhradného voľna; v tomto prípade

príplatok podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi

náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní

práce vo sviatok, patrí zamestnancovi príplatok podľa odseku 1. Za čas čerpania náhradného

voľna patrí zamestnancovi funkčný plat.

(3)

Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný

deň, patrí funkčný plat; sviatok sa považuje za odpracovaný deň. Zamestnancovi, ktorý

podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a ktorému patrí funkčný

plat podľa prvej vety, sa poskytuje 43 % funkčného platu v inej ako slovenskej mene

(

§ 39 ods. 1

).

(4)

Funkčný plat a príplatok za prácu vo sviatok nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene

zameškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu,

alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto

zmien.

§ 34

Plat za prácu nadčas

(1)

Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi príslušná časť funkčného platu zvýšená

o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej

sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného

voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce

nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak

zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov

alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie

podľa prvej vety.

(2)

Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok,

patria mu aj príplatky podľa

§ 31 až 33

. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

(3)

Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím

na prácu nadčas. To sa nevzťahuje na prácu nadčas vykonávanú vedúcim zamestnancom,

ktorý je štatutárnym orgánom štátneho zdravotníckeho zariadenia alebo neštátneho zdravotníckeho

zariadenia zriadeného obcou, ktorú vykonáva v rámci nariadenej pracovnej pohotovosti.

§ 35

Odmena

(1)

Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu za

a)

kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec

pracovných činností vyplývajúcich z druhu práce podľa

§ 6 ods. 1 písm. a)

,

b)

splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo

vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy,

c)

pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu,

d)

poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru

36

)

alebo mimoriadnej udalosti,

37

)

pri likvidácii a odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života,

zdravia alebo majetku, alebo

e)

aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa,

ktorý je príspevkovou organizáciou.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej výšky písomne

odôvodní príslušný vedúci zamestnanec.

§ 36

Vyrovnávací príspevok

(1)

Tanečnému umelcovi sólistovi (baletu), ktorý vykonával túto pracovnú činnosť 20 rokov,

a členovi tanečného (baletného) zboru, ktorý 22 rokov vykonával túto pracovnú činnosť

alebo dosiahol vek 35 rokov a vykonávanie tejto pracovnej činnosti skončil preto,

že podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť

vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť alebo akúkoľvek pracovnú činnosť v tanečnom

zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia, a nemá nárok na dôchodok

zo sociálneho zabezpečenia, sa poskytuje vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku

potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.

(2)

Vyrovnávací príspevok patrí umelcovi uvedenému v odseku 1 odo dňa skončenia vykonávania

pracovnej činnosti tanečného umelca do takej sumy, aby spolu s príjmami inej zárobkovej

činnosti a dávkami sociálneho zabezpečenia dosiahla sumu priemerného funkčného platu

za posledných dvanásť mesiacov zamestnania. Vyrovnávací príspevok vypláca na základe

žiadosti zamestnanca ten bývalý zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec odpracoval najviac

rokov.

§ 37

Ďalší plat

(1)

Zamestnancovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume funkčného

platu, ak nie je ďalej ustanovené inak, priznaného mu v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší

plat poskytne, ak v príslušnom polroku k 31. máju alebo k 30. novembru príslušného

kalendárneho roka

a)

odpracoval aspoň 75 dní alebo 600 hodín, alebo v zmenovom režime práce 560 hodín

u toho istého zamestnávateľa, alebo u jeho právneho predchodcu a

b)

jeho pracovný pomer trvá.

(2)

Ďalší plat patrí aj zamestnancovi, ktorý splní podmienky ustanovené v odseku 1 k

30. júnu alebo k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.

(3)

Ďalší plat nepatrí zamestnancovi,

a)

ktorý v čase podľa odseku 1 alebo odseku 2 neospravedlnene zameškal zmenu alebo

b)

ktorému v čase podľa odseku 1 alebo odseku 2 bola daná výpoveď z dôvodov, pre ktoré

by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu sústavného menej závažného porušovania pracovnej

disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s takýmto porušením

pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(4)

Zamestnancovi po splnení podmienok podľa odseku 1 zamestnávateľ vyplatí ďalší plat

v termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj alebo november. Zamestnancovi, u

ktorého sa postupuje podľa odseku 2, zamestnávateľ vyplatí ďalší plat v termíne na

výplatu platu za mesiac jún alebo december.

(5)

Za odpracovaný deň sa na účely poskytnutia ďalšieho platu považuje aj čas, v ktorom

zamestnanec

a)

odpracoval prevažnú časť zmeny,

b)

nepracoval preto, že na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok,

c)

čerpal dovolenku,

d)

čerpal náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,

e)

bol dočasne práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

f)

prehlboval si kvalifikáciu.

§ 38

Náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť, patrí mu

za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť

a)

v mieste vykonávania práce alebo v inom mieste určenom na vykonávanie práce mimo

pracovného času zamestnanca, náhrada v sume 50 % hodinovej sadzby funkčného platu

alebo 100 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,

b)

v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, alebo v inom dohodnutom mieste

mimo pracovného času zamestnanca, náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby funkčného platu

alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,

c)

mimo miesta vykonávania práce s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov

spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 10 % tejto sumy,

ak ide o deň pracovného pokoja.

(2)

Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k

vykonávaniu práce; takéto vykonávanie práce je prácou nadčas.

(3)

Podrobnosti o organizácii, druhoch, nariaďovaní a rozsahu pracovnej pohotovosti zdravotníckych

zamestnancov a započítavaní času vykonávania práce počas jej trvania do pracovného

času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky po dohode s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré

sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení.

(4)

Ak ide o zamestnanca, ktorého zamestnávateľ zaradil do plánu vyrozumenia a ktorý

je povinný hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu mimo pracovného času a byť

pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní

opatrení na obdobie brannej pohotovosti štátu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť

pri zabezpečovaní opatrení na obdobie brannej pohotovosti štátu. Zamestnancovi, ktorému

bola nariadená pohotovosť podľa prvej vety, patrí náhrada mesačne v rámci rozpätia

4,2 % až 41,7 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej

stupnice platových taríf. Náhrada určená podľa druhej vety sa zaokrúhľuje na celé

desiatky korún nahor. Zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť.

§ 39

Plat pri vykonávaní verejnej služby v zahraničí

(1)

Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí,

možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť platu v peňažných prostriedkoch v inej

ako v slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich

57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa

poskytuje aj plat podľa

§ 15 ods. 1 písm. m) až s)

a náhrada za pracovnú pohotovosť.

(2)

Funkčný plat zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v

zahraničí, je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa

odseku 1.

(3)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas vykonávania

verejnej služby v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov. Vykonávanie

takejto verejnej služby sa na účely tohto zákona považuje za pracovnú cestu a zamestnancovi

patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.

38

)

(4)

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú

službu v zahraničí, preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch

v inej ako slovenskej mene. Poskytnutý preddavok je zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr

do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol

tento preddavok poskytnutý. Po skončení vykonávania verejnej služby v zahraničí vráti

zamestnanec poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom zo

zahraničia.

(5)

Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a

ktorému patrí za čas čerpania dovolenky náhrada funkčného platu, sa podľa odseku 1

poskytuje 43 % náhrady funkčného platu v inej ako slovenskej mene.

§ 40

Platová relácia

Časť platu podľa

§ 39 ods. 1

vynásobená platovou reláciou podľa osobitného predpisu

39

)

je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.

§ 40a

Zahraničný príspevok v inej ako slovenskej mene zamestnancovi pôsobiacemu v mierovej

misii

(1)

Zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej vyslaní

rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo s ktorej vyslaním vyslovila súhlas Národná

rada Slovenskej republiky (ďalej len „mierová misia"), patrí počas jeho pôsobenia

v zahraničí zahraničný príspevok v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene

v sume 500 až 2500 USD mesačne.

(2)

Zamestnancovi uvedenému v odseku 1 patrí plat podľa

§ 15 ods. 1 písm. a)

,

c)

,

e)

a

s)

. U tohto zamestnanca sa neuplatní

§ 39

.

(3)

Okruhu zamestnancov uvedených v odseku 1, ktorým patrí zahraničný príspevok v peňažných

prostriedkoch v inej ako slovenskej mene, sumu príplatku v závislosti od náročnosti

vykonávanej pracovnej činnosti a ďalšie podrobnosti ustanoví nariadenie vlády.

§ 41

Odchodné

Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný

dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť

ďalšie odchodné nad ustanovený rozsah a nad rozsah dohodnutý podľa

§ 49 ods. 1

až vo výške trojnásobku funkčného platu zamestnanca.

§ 41a

Odstupné

Pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v

§ 63 ods. 1 písm. a)

alebo písm.

b) Zákonníka práce

, ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo ak vyplynuli z osobitného

zákona, zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť ďalšie odstupné nad ustanovený

rozsah a nad rozsah dohodnutý podľa

§ 49 ods. 1

až vo výške osemnásobku funkčného platu zamestnanca.

§ 42

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním

súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

§ 43

V kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

podrobnejšie upraviť podmienky na určenie tarifného platu, zvýšenie tarifného platu,

priznanie osobného platu, priznanie osobného príplatku, poskytnutie príplatku za prácu

v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, poskytnutie príplatku leteckému

personálu, poskytnutie príplatku za zmennosť, poskytnutie výkonnostného príplatku,

poskytnutie príplatku za praktickú prípravu, poskytovanie odmien, priznanie náhrady

za pohotovosť a na poskytnutie odchodného, ako vyplývajú z

§ 19 ods. 7, 8

,

12 až 14

a

18 až 20

,

§ 20

,

§ 23 ods. 1

,

§ 24 ods. 3

,

§ 26 až 29

,

§ 35

,

§ 38 ods. 4

,

§ 41

a §

41a

.

§ 44

(1)

Vedúcemu zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, určí plat podľa tohto zákona

ten, kto ho do funkcie ustanovil, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Rektorovi vysokej školy určí plat podľa tohto zákona príslušný ústredný orgán štátnej

správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 45

(1)

Tarifný plat alebo osobný plat, zvýšenie tarifného platu podľa

§ 19 ods. 12 až 15

a príplatky určené mesačnou sumou sa poskytujú za prácu vykonávanú v rozsahu ustanoveného

pracovného času.

(2)

Tarifný plat alebo osobný plat, zvýšenie tarifného platu podľa

§ 19 ods. 12 až 15

a príplatky patria zamestnancovi v pomernej výške zodpovedajúcej odpracovanému času.

(3)

Ak je na účely odmeňovania zamestnancov potrebné zistiť hodinovú sadzbu funkčného

platu, je ňou 1/175 funkčného platu určeného pre pracovný čas 40 hodín týždenne; pri

zníženej dĺžke pracovného času v zmenovom režime práce alebo ak sa podľa

§ 49 ods. 1

dohodne pracovný čas pod ustanovený rozsah, hodinová sadzba funkčného platu sa úmerne

upraví.

(4)

Ak je zamestnanec preradený do inej platovej triedy, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci

novému zaradeniu dňom účinnosti tohto preradenia.

(5)

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí zamestnancovi od prvého dňa mesiaca,

v ktorom dosiahol počet rokov započítanej praxe potrebný na postup do vyššieho platového

stupňa.

§ 45a

Na účely tohto zákona sa za divadelného umelca

10b

)

považuje aj zamestnanec inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je

interpretovať hudobné diela.

39b

)

§ 46

(1)

Nariadenie vlády ustanoví

a)

zvýšené stupnice platových taríf, ktoré sa vypracujú v závislosti od výsledkov kolektívneho

vyjednávania podľa

§ 49 ods. 1 písm. c)

alebo

§ 51 ods. 7

, a termín ich účinnosti,

b)

znížený limit osobného príplatku podľa

§ 23 ods. 4

a termín jeho účinnosti.

(2)

Zvýšené platové tarify vo zvýšených stupniciach platových taríf sa zaokrúhľujú na

celé desiatky korún. Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3, osobitná

stupnica platových taríf uvedená v prílohách č. 4 a 7 a limit osobného príplatku podľa

§ 23 ods. 3

strácajú platnosť ustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa odseku 1 písm.

a) a ustanovením nového zníženého limitu osobného príplatku podľa odseku 1 písm. b).

(3)

Katalóg [

§ 3 ods. 2 písm. a)

] s kvalifikačnými predpokladmi v súlade s charakteristikami platových tried a orientačnou

dĺžkou odbornej praxe pre jednotlivé pracovné činnosti, zmeny a doplnky týchto katalógov,

postup predkladania žiadostí o ich doplnenie alebo o doplnenie rezortného katalógu

[

§ 3 ods. 2 písm. b)

] o nové pracovné činnosti (

§ 16 ods. 6

) a obsah týchto žiadostí ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú katalógy

pracovných činností vo verejnej službe.

(4)

Rezortný katalóg pracovných činností, jeho zmeny a doplnky ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý môže vydať príslušný ústredný orgán štátnej správy so súhlasom

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Rezortný katalóg musí byť vypracovaný v súlade s charakteristikami platových tried

a v súlade s katalógmi podľa odseku 3.

(5)

Ministerstvo je povinné dbať, aby dopĺňanie katalógov a rezortných katalógov o nové

pracovné činnosti bolo v súlade s charakteristikami platových tried.

§ 47

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa

§ 1 ods. 1

, obsahujú ustanovenia o mzde, je nimi plat podľa tohto zákona.

(2)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa

§ 1 ods. 1

, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, je tým funkčný

plat podľa

§ 15 ods. 4 alebo odseku 5

alebo funkčný plat podľa

§ 55 ods. 8 a 9

priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného

platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové

poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok

a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat

zisťuje.

(4)

Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ

neuplatní ustanovenia

§ 43 ods. 1

,

§ 96 ods. 3

,

§ 118 ods. 2 a 3

,

§ 119 ods. 2

,

§ 120 až 124

,

§ 125 ods. 2

,

§ 127 ods. 1 až 3

,

§ 128

,

§ 134 a 135 Zákonníka práce

.

§ 48

Kolektívne vyjednávanie

Kolektívne vyjednávanie vo verejnej službe je proces vyjednávania o podmienkach zamestnania,

ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody alebo kolektívnej zmluvy.

§ 49

Kolektívna dohoda

(1)

V kolektívnej dohode možno upraviť

a)

skrátenie pracovného času pod ustanovený rozsah bez zníženia platu,

b)

predĺženie výmery dovolenky nad ustanovený rozsah,

c)

zvýšenie stupníc platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od možností štátneho rozpočtu v

príslušnom roku s prihliadnutím na mieru úpravy minimálnej mzdy a termín účinnosti

zvýšených stupníc platových taríf,

d)

predĺženie výpovednej doby nad rozsah ustanovený v

§ 8

,

e)

výšku odstupného presahujúcu dvojnásobok funkčného platu,

f)

výšku odchodného presahujúcu funkčný plat,

g)

výšku príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného

predpisu,

40

)

h)

výšku tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu.

41

)

(2)

Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu môžu zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia

(ďalej len „zmluvné strany“), a to za

a)

zamestnancov zástupcovia príslušných vyšších odborových orgánov a zástupcovia príslušných

ústredných odborových orgánov,

b)

zamestnávateľov uvedených v

§ 1 ods. 1

1.

písm. a) až c), e), f) a i) vládou splnomocnení zástupcovia,

2.

písm. d), g) a h) ich reprezentatívni zástupcovia.

§ 50

Postup pri vyjednávaní o uzatvorenie kolektívnej dohody

(1)

Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej

dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.

(2)

Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu potrebnú súčinnosť

tak, aby sa kolektívne vyjednávanie skončilo najneskôr do konca mesiaca mája bežného

roka.

(3)

Výdavky súvisiace s podmienkami zamestnania podľa kolektívnej dohody sa zahrnú do

návrhu zákona o štátnom rozpočte, do návrhov poistných rozpočtov

42

)

poisťovní zriadených na vykonávanie zdravotného poistenia, do rozpočtov vyšších územných

celkov, do rozpočtov obcí a do rozpočtov zamestnávateľov podľa

§ 1 ods. 1 písm. c)

,

g) až i)

.

(4)

Kolektívna dohoda nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom

rozpočte.

§ 51

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody môžu po vzájomnej dohode

určiť zmierovateľa.

(4)

Zmierovacie konanie pred zmierovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa do 30 dní

od predloženia písomného návrhu na začatie zmierovacieho konania pred zmierovateľom

neuzatvorí kolektívna dohoda.

(5)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, môžu si

zmluvné strany určiť paritnú zmierovaciu komisiu.

(6)

Zmierovacie konanie pred zmierovacou komisiou sa považuje za neúspešné, ak sa do

30 dní od predloženia písomného návrhu na začatie zmierovacieho konania pred zmierovacou

komisiou neuzatvorí kolektívna dohoda.

(7)

Ak zmierovacie konanie podľa odsekov 4 a 6 bolo neúspešné, zvýšenie stupníc platových

taríf a termín účinnosti ich zvýšenia navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom

rozpočte.

§ 52

Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody

(1)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom a zmluvné

strany nepostupujú podľa

§ 51 ods. 5

, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody vyhlásiť

štrajk.

(2)

Zamestnanci, ktorí pri vykonávaní verejnej služby vykonávajú pracovné činnosti súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania

zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych

služieb, v školách alebo v školských zariadeniach, a zamestnanci pri obsluhe zariadení

so štiepnym materiálom si nemôžu právo na štrajk uplatniť, ak by ich účasťou na štrajku

došlo k ohrozeniu života alebo zdravia obyvateľstva.

(3)

Zamestnanci pri vykonávaní verejnej služby, ktorí pracujú v oblasti postihnutej mimoriadnou

udalosťou,

37

)

v ktorej bola príslušným štátnym orgánom vyhlásená mimoriadna situácia, si počas

trvania mimoriadnej situácie nemôžu uplatniť právo na štrajk.

(4)

Na štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody sa primerane použije osobitný

predpis.

43

)

§ 53

Kolektívna zmluva

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb zamestnancov a na zlepšenie podmienok

pri vykonávaní verejnej služby uzatvára zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom

kolektívnu zmluvu.

(2)

V kolektívnej zmluve možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí

a ostatné nároky zamestnancov v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom, kolektívnou dohodou podľa

§ 49 ods. 1

a osobitným predpisom.

44

)

(3)

Na kolektívne vyjednávanie podľa odseku 1 sa vzťahuje osobitný predpis.

43

)

§ 54

(1)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere

k zamestnávateľovi uvedenému v

§ 1 ods. 1

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 2 ods. 1 písm. a) až e)

a zloží sľub, ak sa naňho vzťahuje táto povinnosť podľa

§ 5

, stáva sa zamestnancom podľa tohto zákona.

(2)

Zamestnancovi, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nespĺňa predpoklady

ustanovené v

§ 2 ods. 1

, sa pracovný pomer skončí na základe zákona najneskôr do jedného mesiaca odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Pri takomto skončení pracovného pomeru zamestnancovi

patrí náhrada vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné mu

nepatrí.

(3)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere

k zamestnávateľovi, ktorým je krajský úrad alebo okresný úrad, spĺňa predpoklady ustanovené

v

§ 2 ods. 1 písm. a) až e)

, zloží sľub, ak sa naňho vzťahuje táto povinnosť podľa

§ 5

, a vykonáva činnosti, ktoré po 1. apríli 2002 prechádzajú na samosprávny kraj alebo

obec, stáva sa zamestnancom podľa tohto zákona.

(4)

Pracovný pomer zamestnanca podľa odseku 2, ktorému nevznikne pracovný pomer podľa

tohto zákona, sa spravuje podľa predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona.

(5)

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca podľa odseku 2 o skončení jeho pracovného

pomeru po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bez zbytočného odkladu.

(6)

Záväzky z kolektívnych zmlúv uzatvorených do 31. marca 2002 dotýkajúce sa dĺžky pracovného

času a výmery dovolenky zostávajú zachované do uzatvorenia kolektívnej dohody podľa

tohto zákona. Výmera dovolenky u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobila odborová organizácia,

a zamestnávateľ predĺžil nárok na dovolenku vo vnútornom predpise v súlade s osobitným

predpisom,

47

)

ostáva zachovaná do uzatvorenia kolektívnej dohody podľa tohto zákona.

§ 55

(1)

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ udelil podľa osobitných predpisov

45

)

výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, táto výnimka zostáva zachovaná

po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom,

aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola udelená výnimka. U takého zamestnanca

sa neuplatní

§ 54 ods. 2

.

(2)

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelil

podľa všeobecne záväzného právneho predpisu

46

)

výnimku z plnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, zostáva táto výnimka zachovaná.

(3)

Zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. c)

,

g) až i)

, ktorý dosiahol základné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný

predpoklad (stupeň) vzdelania podľa

§ 2 ods. 4 písm. b)

, zamestnanca, ktorý dosiahol stredné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa

kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa

§ 2 ods. 4 písm. c)

, a zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona

nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa

§ 2 ods. 4 písm. d) až f)

, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu

zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, najdlhšie do 30. júna 2010.

Časové obmedzenie podľa prvej vety neplatí pre zamestnanca, ktorého odborná prax podľa

§ 18 ods. 2 písm. a)

je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona najmenej 10 rokov, zamestnanec je starší

ako 45 rokov a vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým alebo obdobným charakterom ako

pracovnú činnosť, ktorú vykonával pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak ide

o takého zamestnanca, neuplatní sa

§ 54 ods. 2

.

(4)

Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom

10b

)

a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň)

vzdelania podľa

§ 2 ods. 4 písm. b) až f)

, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu

zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť. Ak ide o takého zamestnanca,

neuplatní sa

§ 54 ods. 2

.

(5)

Zamestnanca, ktorý bol zaradený do príslušnej platovej triedy na základe ním vykonávanej

činnosti, kde doteraz platný predpis nevyžadoval osobitný kvalifikačný predpoklad,

ktorý sa vyžaduje podľa tohto zákona, zamestnávateľ zaradí do platovej triedy, v ktorej

je zaradená najnáročnejšia ním vykonávaná pracovná činnosť bez ohľadu na osobitný

kvalifikačný predpoklad, najdlhšie do 30. júna 2010. Časové obmedzenie podľa prvej

vety neplatí pre zamestnanca, ktorého odborná prax podľa

§ 18 ods. 2 písm. a)

je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona najmenej 10 rokov a zamestnanec je

starší ako 45 rokov.

(6)

Zamestnanca obecnej polície, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný

predpoklad (stupeň) vzdelania podľa

§ 2 ods. 4 písm. c)

a na ktorého sa vzťahuje

§ 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb.

o obecnej polícii v znení zákona č. 319/1999 Z. z., môže zamestnávateľ výnimočne

zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia

pracovná činnosť, najdlhšie do 30. júna 2003. Ak ide o takého zamestnanca, neuplatní

sa

§ 54 ods. 2

.

(7)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zamestnávateľ povinný zaradiť zamestnanca

do platovej triedy podľa

§ 16

a určiť mu funkčný plat podľa tohto zákona. Rovnako sa postupuje, ak ide o zamestnanca

podľa

§ 17

.

(8)

Zamestnávateľ, ktorý na účely odmeňovania zamestnancov pred účinnosťou tohto zákona

uplatňoval zákon č.

1/1992 Zb.

o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov,

je povinný na účely určenia tarifného platu určiť zamestnancovi započítanú prax podľa

§ 18

. To neplatí pre zamestnávateľa uvedeného v

§ 1 ods. 1 písm. g) a h)

.

(9)

Ak funkčný plat podľa odseku 6 nedosiahne sumu, ktorá sa rovná platu určenému podľa

predpisov platných do 31. marca 2002, a ak plat bol určený v súlade s týmito predpismi,

zamestnancovi sa poskytuje funkčný plat v tejto sume. Platom určeným podľa predpisov

platných do 31. marca 2002 je súčet tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu

a príplatkov určených mesačnou sumou, ak ide o zamestnanca, ktorému sa platové náležitosti

určovali podľa zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových

a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, alebo

priemerný mesačný zárobok zistený k 1. januáru 2002 postupom podľa odseku 9, ak ide

o zamestnanca, ktorému sa mzda určovala podľa zákona č.

1/1992 Zb.

(10)

Na účely zistenia platu podľa odseku 8 sa zo mzdy zamestnanca zúčtovanej za 4. štvrťrok

2001 vylúči mzda poskytovaná v závislosti od plnenia vopred ustanovených kritérií,

mzda poskytnutá za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok vrátane častí takejto mzdy

prenášanej z predchádzajúcich štvrťrokov, mzda poskytnutá za splnenie mimoriadnej

pracovnej úlohy, mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia

alebo životného výročia a mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok,

za nočnú prácu a ak je dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, aj

príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.

(11)

Funkčný plat v sume podľa odseku 8 sa poskytuje iba počas vykonávania najnáročnejšej

pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámci opisu pracovných činností u

toho istého zamestnávateľa a ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako ním vykonávaná

najnáročnejšia pracovná činnosť pred uplatnením tohto zákona.

(12)

Započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona zostáva zamestnancovi zachovaná.

(13)

Do času vykonávania verejnej služby na účely

§ 8

sa započítava aj čas trvania pracovného pomeru zamestnanca pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, ak ide o zamestnávateľov uvedených v

§ 1 ods. 1

.

§ 56

(1)

Ďalší plat podľa

§ 37

v kalendárnych rokoch 2002 a 2003 zamestnancovi nepatrí.

(2)

Ďalší plat podľa

§ 37

patrí zamestnancovi v kalendárnom roku

a)

2004 v prvom polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v druhom polroku vo výške 0,5

funkčného platu,

b)

2005 v prvom polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v druhom polroku vo výške funkčného

platu.

§ 57

Opatrenia na odmeňovanie vydané podľa predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona strácajú platnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 58

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon č.

143/1992 Zb.

o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách

a orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 260/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996

Z. z., zákona č. 333/1997 Z. z. a zákona č. 190/1998 Z. z.,

2.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

227/1992 Zb.

o poskytovaní osobitného príplatku za prácu v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných

podmienkach v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z. z.,

3.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

249/1992 Zb.

o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách

a orgánoch v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 636/1992 Zb., nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 72/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 169/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z., nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 279/1994 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 193/1996 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 121/1997 Z. z., nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 157/1998 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 193/2000 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2001 Z. z.,

4.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

250/1992 Zb.

o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v

znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 637/1992 Zb., nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 73/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/1994 Z. z.,

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 121/1997 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1998 Z.

z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2000 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 237/2001 Z. z.,

5.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

169/1993 Z. z.

o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 157/1995 Z. z.,

6.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

229/1994 Z. z.

o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických

zamestnancov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 203/2000 Z. z.,

7.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

30/1996 Z. z.

o postupe a spôsobe zistenia východiskových údajov o mzdách pre úpravu stupnice platových

taríf.

§ 59

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.