ZÁKON 30/1965 Z. z. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania

§ 1

(1)

Organizácia je povinná pracovníka, ktorý bol poškodený na zdraví pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania, po skončení jeho pracovnej neschopnosti zamestnávať na

jeho pôvodnom pracovnom mieste alebo na takom pracovnom mieste, kde druh požadovanej

práce a pracovné podmienky sú preňho vhodné vzhľadom na jeho schopnosti a jeho zdravotný

stav a kde pracovník, aj keď jeho pracovná schopnosť je zmenená, môže dosahovať zárobok,

ktorý mal pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z povolania.

(2)

Ak organizácia nemôže poskytnúť také pracovné miesto, je povinná obstarať ho pracovníkovi

v spolupráci s okresným národným výborom v inej organizácii.

(3)

Ak pracovník utrpel pracovný úraz alebo ak bola u neho zistená choroba z povolania

a organizácia zodpovedá podľa ďalších ustanovení za škodu, ktorá tým vznikla, pri

nesplnení povinností ustanovených v predchádzajúcich odsekoch je povinná vzniknutú

škodu pracovníkovi nahradiť.

§ 2

(1)

Ak došlo u pracovníka pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním

k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „pracovný úraz“), zodpovedá

za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom

pomere.

(2)

Za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v ktorej

pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z

ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Ak bola táto organizácia

zrušená a jej práva a záväzky neprešli na inú organizáciu, zodpovedá za škodu štát.

Chorobami z povolania sú choroby uvedené v predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak

vznikli za podmienok uvedených v týchto predpisoch.

*)

(3)

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania

a späť.

(4)

Organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z predpisov

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pokiaľ sa nezbaví zodpovednosti podľa

§ 3

.

§ 3

(1)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil predpisy

alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi

riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo,

alebo

b)

škodu si privodil postihnutý pracovník svojou opilosťou a organizácia nemohla škode

zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti čiastočne, ak preukáže, že

a)

postihnutý pracovník porušil svojím zavinením predpisy alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto

porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého pracovníka,

c)

pracovníkovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania

sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a vzhľadom na svoju kvalifikáciu a

skúsenosti musel si byť pritom vedomý toho, že si môže privodiť úraz alebo chorobu

z povolania.

(3)

Pri posudzovaní, či pracovník porušil predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], nemožno sa dovolávať len všeobecných

ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval zdravie svoje a

zdravie iných.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie [odsek 2 písm. c)] nemožno považovať bežnú neopatrnosť a

konanie vyplývajúce z rizika práce.

§ 4

Ak sa organizácia zbaví zodpovednosti čiastočne (

§ 3 ods. 2

), určí sa časť škody, ktorú znáša pracovník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade

uvedenom v

§ 3 ods. 2 písm. c)

uhradí však organizácia aspoň jednu tretinu škody.

§ 5

Organizácia sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak pracovník utrpel pracovný úraz pri

odvracaní škody hroziacej tejto organizácii alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho

životu alebo zdraviu.

§ 6

Pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania,

organizácia je povinná v rozsahu, v akom zodpovedá za škodu, poskytnúť náhradu za

a)

stratu na zárobku,

b)

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c)

účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d)

vecnú škodu.

§ 7

Náhrada za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti pracovníka je rozdiel

medzi priemerným zárobkom pracovníka pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby

z povolania a plnou výškou nemocenského, ktorá by mu podľa predpisov o nemocenskom

poistení patrila pri mimoústavnom ošetrovaní.

§ 8

(1)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

plnej či čiastočnej invalidity je rozdiel medzi priemerným zárobkom pracovníka pred

pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a jeho zárobkom po pracovnom

úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo

čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu. Na zvýšenie invalidného

dôchodku pre bezvládnosť sa neprihliada.

(2)

Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka a prípadným

invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným pri pracovnom úraze

nesmie presiahnuť u pracovníka vykonávajúceho v čase pracovného úrazu alebo zistenia

choroby z povolania práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej

kategórie sumu 2 200 Kčs mesačne, do II. pracovnej kategórie sumu 1 800 Kčs mesačne

a do III. pracovnej kategórie sumu 1 600 Kčs mesačne.

(3)

Pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená

(

§ 1

), patrí náhrada za stratu na zárobku podľa predchádzajúcich odsekov iba vo výške

rozdielu medzi priemerným zárobkom pred pracovným úrazom alebo zistením choroby z

povolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť v práci, ktorá mu bola zabezpečená.

(4)

Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoví, pri ktorých

chorobách z povolania patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

len po dobu, než bude postihnutý pracovník schopný dosahovať pôvodný zárobok.

§ 9

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vznikli pracovníkovi

následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytujú jednorazove.

§ 10

(1)

Ak vznikla pracovníkovi následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania vecná

škoda, uhrádza sa len skutočná škoda, a to v peniazoch, pokiaľ ju organizácia neodčiní

uvedením do predošlého stavu.

(2)

Pri určení výšky škody na veci vychádza sa z jej ceny v čase poškodenia.

§ 11

(1)

Ak pracovník následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, organizácia

je povinná v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť

a)

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením,

b)

náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c)

náhradu nákladov na výživu pozostalých,

d)

jednorazové odškodnenie pozostalých.

(2)

Nároky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku nezávisia od toho, či postihnutý pracovník

uplatnil v ustanovenej lehote svoje nároky na náhradu škody. Treba ich však uplatniť

v lehote podľa

§ 18 ods. 1

.

§ 12

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú tomu, kto tieto

náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté

podľa predpisov o nemocenskom poistení.

§ 13

(1)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval

alebo bol povinný poskytovať.

(2)

Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; pritom sa

však neprihliada na sumu, o ktorú tento priemerný zárobok presahuje hranice uvedené

v

§ 8 ods. 2

.

(3)

Náhrada nákladov patrí, pokiaľ sa neuhrádza dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými

z toho istého dôvodu. Od týchto dávok sa odpočíta suma, ktorá zodpovedá výške skôr

poskytovaných prídavkov na deti.

§ 14

Jednorazové odškodnenie patrí manželovi, manželke a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský

dôchodok. Dieťaťu patrí vo výške 5 000 Kčs, ostatným oprávneným vo výške po 3 000

Kčs. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške 3 000

Kčs priznať aj rodičom zomretého.

§ 15

(1)

Nároky na náhradu škody podľa ustanovení tohto oddielu patria aj pri pracovných úrazoch

a chorobách z povolania učňov, členov výrobných družstiev, členov jednotných roľníckych

družstiev, príslušníkov ozbrojených síl a príslušníkov bezpečnostných sborov Ministerstva

vnútra, študentov vysokých škôl a vedeckých (umeleckých) ašpirantov, žiakov základných

deväťročných a stredných škôl, ako aj osôb, ktoré sú činné pre socialistické organizácie

v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pomeru člena jednotného roľníckeho družstva,

a iných osôb, u ktorých to ustanoví Ústredná rada odborov.

(2)

Osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku zodpovedá za škodu organizácia, pre ktorú

boli činné.

(3)

U osôb povolaných do služby v ozbrojených silách, ktorých pracovný pomer voči organizácii

po dobu tejto služby trvá, ministerstvá národnej obrany a vnútra sú povinné spolupracovať

pri umiestňovaní týchto osôb podľa

§ 1

.

§ 16

Nárok na náhradu škody sa uplatňuje v organizácii. Organizácia je povinná náhradu

škody prerokovať so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového

hnutia, a to najneskoršie do 30 dní od uplatnenia nároku v organizácii. Ak nedošlo

k tomuto prerokovaniu, táto skutočnosť nie je na prekážku tomu, aby sa spor prerokoval

a aby sa o ňom rozhodlo.

§ 17

Akékoľvek dohovory medzi pracovníkom a organizáciou alebo vyhlásenia, ktorými sa pracovník

vopred vzdáva svojich práv upravených týmto zákonom, sú neplatné.

§ 18

(1)

Nárok na náhradu škody sa premlčí, ak sa neuplatnil na rozhodcovskom orgáne, prípadne

na súde do jedného roka odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, akú má škodu a kto za

ňu zodpovedá.

(2)

Na premlčanie prihliadne rozhodcovský orgán alebo súd, len ak bude namietnuté. Ak

poškodený uplatní nárok na rozhodcovskom orgáne alebo súde a v začatom konaní riadne

pokračuje, premlčacia doba neplynie od tohto uplatnenia po dobu konania.

§ 19

Nároky pracovníka na náhradu škody, s výnimkou nárokov na náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia, jeho smrťou nezanikajú a stávajú sa súčasťou dedičstva.

§ 20

Ak boli sumy určené na náhradu škody vyplatené nesprávne alebo omylom, možno ich požadovať

späť, len ak poškodený vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne

určené alebo omylom vyplatené. Organizácia môže požadovať vrátenie týchto súm do jedného

roka odo dňa, keď zistila, že sumy boli určené omylom alebo že boli nesprávne vyplatené,

najneskoršie však do troch rokov od ich výplaty.

§ 21

(1)

Organizácia, ktorá nahradila poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto

poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa

Občianskeho zákonníka

, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ

nebolo vopred dohodnuté inak. Nároky organizácií na náhradu škody podľa pracovnoprávnych

predpisov nie sú tým dotknuté.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobe z povolania, organizácia, ktorá škodu nahradila,

má nárok na náhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý pracovník pracoval

v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol

postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom dobe, po ktorú pracoval v týchto organizáciách

za uvedených podmienok.

§ 22

Pokiaľ tento zákon alebo podľa neho vydané predpisy neustanovujú inak, platia podporne

ustanovenia

Občianskeho zákonníka

.

§ 23

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného alebo ak zaniknú podmienky, ktoré boli rozhodujúce

pre určenie výšky náhrady škody, poškodený i organizácia sa môžu domáhať zmeny v úprave

svojich práv, prípadne povinností.

§ 24

(1)

Predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života

a zdravia pracovníkov, hygienické a protiepidemické predpisy, technické normy, dopravné

predpisy, predpisy o ochrane proti požiarom a predpisy o zaobchádzaní s horľavinami,

výbušninami, zbraňami, jedmi, látkami škodlivými zdraviu a rádioaktívnymi látkami,

pokiaľ upravujú podmienky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

(2)

Za predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa považujú i pravidlá o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci vydané ústredným orgánom alebo vydané organizáciou s predchádzajúcim

súhlasom závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia; pri

pravidlách vydaných organizáciou sa okrem toho vyžaduje, aby boli uznané za predpis

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci aj vyšším orgánom Revolučného odborového

hnutia.

(3)

Pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú konkrétne pokyny dané

pracovníkovi jeho nadriadenými.

§ 25

Invalidným dôchodkom, čiastočným invalidným dôchodkom a dôchodkom pozostalých sa rozumejú

dôchodky bez odpočítania prípadnej osobitnej dane z dôchodku.

§ 26

Povinnosti a práva organizácie podľa tohto zákona má tiež každý, u koho pracujú osoby

v pracovnom pomere.

§ 27

(1)

Ústredná rada odborov po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydá predpisy

potrebné na vykonanie tohto zákona, v ktorých môže ustanoviť aj odchýlky potrebné

pre určenie rozsahu náhrady škody a spôsob jej poskytovania u učňov, študentov, žiakov,

pracovníkov vo veku blízkom veku mladistvých, pracujúcich dôchodcov a osôb uvedených

v

§ 15

.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ústredná rada odborov

po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovia výšku, do ktorej možno

poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a upravia určovanie

výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

(3)

Ministerstvá národnej obrany a vnútra po dohode s Ústrednou radou odborov vydajú

predpisy na vykonanie tohto zákona v ich pôsobnosti; v týchto predpisoch môžu ustanoviť

aj potrebné odchýlky.

§ 28

(1)

Nároky na náhradu škody z pracovného úrazu, ku ktorému došlo predo dňom začiatku

účinnosti tohto zákona, a z choroby z povolania, ktorá bola zistená pred týmto dňom,

posudzujú sa podľa doterajších predpisov. Rovnako sa posudzujú i nároky pozostalých

a osôb odkázaných na zárobok postihnutého pracovníka, ktorý zomrel pred týmto dňom.

Nároky pracovníkov na náhradu za stratu na zárobku a nároky pozostalých na ušlú výživu,

o ktorých sa bude rozhodovať začínajúc týmto dňom, posudzujú sa však podľa tohto zákona.

(2)

Odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona dávky sociálneho zabezpečenia priznávané

v súvislosti s pracovnými úrazmi vymerajú sa len vo výške vyplývajúcej z predpisov

o sociálnom zabezpečení.

§ 29

Premlčacie doby, ktoré začali plynúť predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona, avšak

do tohto dňa sa neskončili, skončia sa 30. apríla 1966.

§ 30

Zrušuje sa zákon

č. 150/1961 Zb.

o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania.

§ 31

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1965.