ZÁKON 309/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 283/1995 Z. z.

o utečencoch sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 sa vypúšťa písmeno j).

2.

V § 3 odsek 2 znie

„(2)

Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného

predpisu,

1

) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky

zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide

o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená.“.

Poznámka pod čiarou k odseku 2 znie

„1)

§ 13 Zákona o rodine.“.

Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a; číslovanie

ďalších odkazov sa nemení.

3.

V § 4 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do 24 hodín“, za slovom „zdržiava“ sa čiarka

nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak mu v tom nebránia závažné dôvody,“.

4.

V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

5.

V § 7 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca

a)

manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov

ustanovených v odseku 1,

b)

slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.

(3)

Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania

o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.

6.

V § 8 písmeno c) znie

„c)

prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu

alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade

nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie

o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),“.

7.

§ 10 vrátane nadpisu znie

㤠10

Skrátené konanie

(1)

Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená,

alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu

krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30

dní od začatia konania.

(2)

Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec

a)

nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je

hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,

b)

bez náležitého vysvetlenia

1.

zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých

aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,

2.

po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé

ústne alebo písomné vyhlásenia,

3.

úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu

alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom

vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,

4.

úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia

utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,

5.

predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky

až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť

v minulosti nepredložil,

6.

nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.

(3)

Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.

(4)

Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich

dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný

účinok.“.

8.

V § 12 sa vypúšťa odsek 3.

9.

Nadpis pod § 13 znie: „Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca“.

10.

V § 13 odsek 3 znie

„(3)

Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi,

jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu

Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí

byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.“.

11.

V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie

„g)

sa písomne vzdá postavenia utečenca.“.

12.

V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a Medzinárodnou organizáciou pre

migráciu“.

13.

V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O rozklade proti rozhodnutiu vydanom

v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.“.

14.

V § 24 odsek 3 znie

„(3)

Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie

utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade

použije primerane.“.

15.

Doterajší text § 27 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2000.