ZÁKON o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 307/2004 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 131/2002 Z. z., zákonom č. 143/2002 Z. z., zákonom č. 185/2002 Z. z., zákonom č. 411/2002 Z. z., zákonom č. 667/2002 Z. z., zákonom č. 139/2003 Z. z., zákonom č. 267/2003 Z. z., zákonom č. 453/2003 Z. z., zákonom č. 550/2003 Z. z. a zákonom č. 551/2003 Z. z.

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom

vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce

z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a)

profesionality,

b)

politickej nezávislosti,

c)

efektivity,

d)

pružnosti,

e)

nestrannosti,

f)

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník

práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne

vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie

štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,

1

)

ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (

§ 7

) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu,

d)

odbornú prípravu rozhodnutí,

e)

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

f)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť,

ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom

záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí

je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý

zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa

tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov,

súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry

podľa osobitného predpisu.

2

)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy

súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy

právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto

zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej

služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej

a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov

a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.

3

)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky

(ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, predsedu Najvyššieho kontrolného

úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a

podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda

najvyššieho kontrolného úradu“),

b)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

c)

sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,

3a

)

d)

prokurátorov,

e)

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.

§ 3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo vstúpiť do štátnej

služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené

týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných

miestach v štátnej službe (

§ 15

).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do

štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu,

farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok

alebo iné postavenie.

(3)

Občan, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2 pri vstupe

do štátnej služby, môže sa domáhať svojich práv na súde.

3b

)

Ak občan, ktorý sa považuje za poškodeného v dôsledku nedodržania práv podľa odseku

2, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej

diskriminácii, je povinnosťou služobného úradu (

§ 7

) preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

(4)

Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku

2, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne (

§ 126

) alebo na súde. V konaní pred príslušným orgánom alebo súdom služobný úrad (

§ 7

) preukazuje, že nedošlo k porušeniu týchto práv.

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER

PRVÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

a)

prípravnej štátnej službe (

§ 19

),

b)

stálej štátnej službe (

§ 24

),

c)

nominovanej štátnej službe (

§ 24a

) a

d)

dočasnej štátnej službe (

§ 25

).

§ 5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom

pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy

alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

1

)

ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad

pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom

predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode, ôsmom bode

a v

písmene g)

a v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), určia služobné predpisy, ktoré vydajú

tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných

predpisov

1

)

do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)

prezident,

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

d)

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3,

sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Na predstaveného v politickej funkcii a na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády,

prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej len „podpredseda národnej rady“) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o

odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia

§ 8 ods. 3

,

§ 17

, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 45 až 47, ak osobitný predpis neustanovuje

inak; na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej

rady alebo podpredsedu národnej rady sa vzťahujú aj ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti

a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 6

Úrad pre štátnu službu

(1)

Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu

službu je Bratislava.

(2)

Úrad pre štátnu službu

a)

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych

predpisov vydaných na jeho vykonanie,

b)

vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,

c)

vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní

štátnej služby podľa tohto zákona,

d)

pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“), zhromažďuje

od služobných úradov podklady na jej zostavenie, kontroluje jej dodržiavanie a polročne

predkladá informáciu o stave systemizácie vláde,

e)

vykonáva výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania

na voľné štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

, ktoré vykonajú tieto služobné úrady,

f)

riadi vzdelávanie v štátnej službe, zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom

vzdelávaní štátnych zamestnancov a určuje minimálne štandardy ďalšieho vzdelávania

štátnych zamestnancov,

g)

plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

h)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

i)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných

na jeho vykonanie a služobných predpisov,

j)

zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,

k)

vedie register štátnych zamestnancov a tiež spravuje ich osobné spisy po skončení

štátnozamestnaneckého pomeru; osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru

štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b)

spravujú tieto služobné úrady,

l)

plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

m)

vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej

službe; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto

služobné úrady,

n)

určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,

o)

určuje pravidlá a metódy hodnotenia kvality štátnej služby v služobnom úrade,

p)

vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,

r)

vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,

s)

vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“),

t)

vydáva Vestník Úradu pre štátnu službu, v ktorom sa uverejňujú služobné predpisy,

voľné štátnozamestnanecké miesta, výberové konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých

miest a ďalšie informácie podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu,

u)

vykonáva skúšky na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,

v)

rozhoduje o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa

§ 165b

; na rozhodovanie o tomto nároku sa vzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru.

(3)

Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 Úrad pre štátnu službu môže zriaďovať pracovné

skupiny zložené aj zo štátnych zamestnancov iných služobných úradov, môže požiadať

služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia,

ktoré sa ho týkajú. Zaradenie štátneho zamestnanca do pracovnej skupiny je podmienené

jeho súhlasom a súhlasom služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu. Spôsob

zriaďovania pracovných skupín upraví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu

službu.

(4)

Ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) sa nevzťahujú na súdy, ustanovenia

odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) a u) sa nevzťahujú na prokuratúru a ustanovenia

odseku 2 písm. d), e), h) a u) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(5)

Ustanovenia odseku 2 písm. d), f) až i) a n) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené

v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

.

(6)

Ustanovenia odseku 2 písm. b), c), e), f), h) a j) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.

(7)

Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. f), g) a m) vykonáva

vo vzťahu k štátnym zamestnancom

a)

na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“),

b)

na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“);

generálna prokuratúra vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre aj

pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. e), h), i), l) a n);

v rozsahu tejto pôsobnosti vydáva generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) pre štátnych zamestnancov na prokuratúre služobné predpisy,

c)

služobných úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

tieto služobné úrady.

(8)

Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. c), d), f) až h), l)

až o) a r) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom organizačnej zložky Vojenského

spravodajstva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.

4

)

(9)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho

zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor na návrh ním

zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.

(10)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho

kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov

v stálej štátnej službe.

(11)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie

zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(12)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej

republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej

zo štátnych zamestnancov v štátnej službe organizačnej zložky Vojenského spravodajstva.

(13)

Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade a v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.

(14)

Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister

obrany.

§ 6a

Register štátnych zamestnancov

(1)

Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje.

4a

)

Zoznam osobných údajov je uvedený v

prílohe č. 5

.

(2)

Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať

osobné údaje

4a

)

v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu.

(3)

Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje

4a

)

z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych

zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu.

(4)

Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob

poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 7

Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to

1.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

3.

najvyšší kontrolný úrad,

4.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

5.

súd,

6.

generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské

obvodné prokuratúry,

7.

Kancelária verejného ochrancu práv,

8.

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“).

c)

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

iný orgán štátnej správy,

e)

útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,

f)

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti

sú ozbrojené sily,

g)

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

h)

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

i)

útvar Železničnej polície,

j)

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť

podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

§ 8

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva

štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých

vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí

neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa

§ 2 ods. 2

alebo

4

.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného

úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

a v

písm. g)

je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu

je Úrad pre štátnu službu.

(4)

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa

§ 5 ods. 5

, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom

vykonáva štátnu službu.

(5)

Služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu, určí, v ktorých prípadoch a

za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako

ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

§ 9

Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému

štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči

podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej

služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra

Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.

4b

)

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak, ktorého právne postavenie určuje

osobitný predpis.

4c

)

(3)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej

služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na

predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.

2

)

(5)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského

úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v

prijímajúcom štáte.

§ 10

Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne

najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu

môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v

nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy

spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v

služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu

uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)

Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu

v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre

štátnu službu (ďalej len „predseda“).

(3)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva predseda na návrh

ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Úrad pre štátnu službu, je predseda.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor.

Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu,

ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu,

ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu,

ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie

národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je

vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd,

je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší

kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom

úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného

ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je

vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny.

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd,

je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd,

je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský

súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým

je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(8)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. b)

a

g)

je vymenovaný podľa osobitného predpisu;

5

)

vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v

§ 7 ods. 1 písm. e)

je ustanovený podľa osobitného predpisu.

5a

)

(9)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie

podľa osobitného predpisu,

5b

)

je táto osoba.

(10)

Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca

bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,

5b

)

vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona.

Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného

predpisu.

5b

)

(11)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak

a)

nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,

c)

vedúci úradu písomne požiada Úrad pre štátnu službu o uvoľnenie,

d)

minister predloží predsedovi písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom

úrade, ktorým je ministerstvo, alebo

e)

zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(12)

Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odseku 11 na vykonávanie štátnej

služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby, pre ktorý spĺňa predpoklady

podľa

§ 14

, a na tú istú funkciu (

§ 16 ods. 3

), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto

miesto nemá, postupuje

a)

pri odvolaní podľa odseku 11 písm. a) podľa

§ 40 ods. 3

,

b)

pri odvolaní podľa odseku 11 písm. b) až e) podľa

§ 40 ods. 2 písm. c)

.

(13)

Ustanovenie odseku 12 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe,

u ktorého sa postupuje podľa

§ 33

.

§ 11

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej

služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym

zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom

úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného

úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný

predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So

služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva Úrad pre štátnu službu a služobný úrad.

Systemizácia

§ 12

(1)

Systemizácia podľa tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov

v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných

úradov v členení podľa funkcií (

§ 16

).

(2)

V systemizácii sa určuje aj počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti

(

§ 55

), v rámci nich aj počet štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný

plat, a počet štátnozamestnaneckých miest podľa

§ 25 ods. 2 písm. a) a b)

.

(3)

Súčasťou systemizácie je aj objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych

zamestnancov.

(4)

Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat podľa

odseku 2, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

(5)

Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať Úradu pre

štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“) prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly podklad na zostavenie návrhu

systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka. Okresná

prokuratúra a krajská prokuratúra predkladá tento podklad prostredníctvom generálnej

prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej

prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom

Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

(6)

Úrad pre štátnu službu je oprávnený podklad podľa odseku 5 preskúmať a vyžiadať si

jeho doplnenie alebo prepracovanie.

(7)

Návrh systemizácie vypracuje Úrad pre štátnu službu v spolupráci s ministerstvom

financií a so správcami rozpočtových kapitol. Návrh systemizácie ministerstva obrany,

služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového

súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo

obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie

krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci

s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie

ministerstva zahraničných vecí vypracuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci

s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Najvyšší kontrolný

úrad a služobné úrady uvedené v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

predkladajú návrh systemizácie národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento

účel zriadi, a následne ho oznamujú Úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií

tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o

štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(8)

Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 7 predkladá Úrad pre štátnu službu do

konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.

(9)

Systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte

vykoná vláda.

(10)

Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny

rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a s

výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých rozpočtových kapitolách,

schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly. Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku

9, ktoré zakladajú nárok na štátny rozpočet, schvaľuje na návrh správcu rozpočtovej

kapitoly vláda alebo po poverení vládou minister financií. Vedúci príslušného služobného

úradu informuje Úrad pre štátnu službu o uskutočnených zmenách v systemizácii. Zmeny

v systemizácii najvyššieho kontrolného úradu a služobných úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom národnej rady alebo jej orgánu, ktorý

si na tento účel zriadi.

§ 13

(1)

Vedúci úradu je povinný

a)

sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,

b)

oznamovať Úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom

úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje

na vedúcich služobných úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b)

a

g)

a na vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)

Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k

a)

okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,

b)

najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,

c)

prokuratúre generálny prokurátor.

DRUHÁ HLAVA

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 14

Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej

služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“),

ak spĺňa tieto predpoklady

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa

§ 61 ods. 2 písm. c) až e)

,

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

ovláda štátny jazyk,

h)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný

predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode, v ôsmom bode

a v

písm. g)

a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné

predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady

na dočasnú štátnu službu podľa

§ 25 ods. 2 písm. a)

a

c)

,

j)

je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,

5c

)

ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov

6

)

nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

a)

vzdelanie,

b)

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,

7

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné

vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské

vzdelanie prvého stupňa“) alebo

d)

vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho

štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa“).

(5)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho

zamestnanca v

prílohe č. 1

.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.

8

)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej

štátnej službe (

§ 19

) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí

skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.

(8)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej

spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom

odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.

9

)

(10)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(11)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva

Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej

služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny

zamestnanec v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe podľa

§ 25 ods. 2 písm. c)

.

(12)

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana členskej krajiny Európskej únie.

Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 15

Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké

miesta

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe

určenia vedúcim úradu

a)

zo štátnych zamestnancov [

§ 27 písm. b)

alebo

k)

] alebo

b)

výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.

(2)

Ak sa obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 písm. a), štátny

zamestnanec musí spĺňať predpoklady podľa

§ 14

a musí

a)

byť zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého

miesta a vykonával štátnu službu v tom istom odbore alebo

b)

o voľné štátnozamestnanecké miesto sa uchádzať.

(3)

Ak sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje podľa odseku 1 písm. a) a uchádzajú sa

o jeho obsadenie dvaja alebo viac štátnych zamestnancov, môže služobný úrad pri jeho

obsadzovaní postupovať primerane podľa odsekov 6 až 9.

(4)

Väčší počet voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby

alebo v tom istom služobnom úrade sa môže obsadiť na základe výsledkov spoločného

výberového konania; na spoločné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia

odsekov 5 až 13 a 19.

(5)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom

odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti

uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má

štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez

ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru, náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo k etnickej skupine alebo majetok, alebo iné postavenie (

§ 3 ods. 2

).

(6)

Výberové konanie vyhlasuje Úrad pre štátnu službu vo Vestníku alebo v tlači, prípadne

v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej

tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými

sú

a)

názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej

jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom

konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

c)

odbor štátnej služby,

d)

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa

§ 14

; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom

výberovom konaní,

e)

zoznam požadovaných dokladov,

f)

dátum a miesto podania žiadosti.

(7)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje Úrad pre štátnu službu

zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov,

z toho najmenej jedného člena z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej

komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac

štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje Úrad

pre štátnu službu. Ak je člen výberovej komisie predpojatý, oznámi túto skutočnosť

Úradu pre štátnu službu.

(8)

Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú

zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej

štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny

zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov

s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného

úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová

komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej

štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného

odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou

funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou,

predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci úradu.

(9)

Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, Úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(10)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí

poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých

miest; to neplatí, ak sa výberové konanie uskutočnilo na voľné štátnozamestnanecké

miesto vedúceho úradu alebo predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,

a ktorého podľa organizačného poriadku priamo riadi minister.

(11)

Súčasťou overovania schopností uchádzača je písomný test overenia schopností a osobnostných

vlastností. Okruh funkcií, na ktoré sa vyžaduje overovanie schopností a osobnostných

vlastností uchádzača písomným testom, a kritériá na overovanie týchto schopností určí

služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených

v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

okruh funkcií a kritériá určia tieto služobné úrady v služobnom predpise.

(12)

Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich

dní od jeho skončenia.

(13)

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké

miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, Úrad pre štátnu službu

vyhlási nové výberové konanie.

(14)

Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

Úrad pre štátnu službu.

(15)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(16)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 a odsekov 9 až 13 sa vzťahujú aj na výberové konanie na

štátnu službu na prokuratúre s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva generálny prokurátor

a pôsobnosť Úradu pre štátnu službu generálna prokuratúra. Výberové konanie na prokuratúre

uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje generálny prokurátor. Výberová komisia

má päť členov; traja členovia musia byť prokurátori, dvaja členovia štátni zamestnanci

z príslušného odboru štátnej služby. Predsedu výberovej komisie vymenúva generálny

prokurátor. Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest

na prokuratúre ustanoví osobitný predpis, ktorý vydá generálny prokurátor. Tento predpis

sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(17)

Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1

až 13 sa použijú primerane.

(18)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve

zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

zahraničných vecí.

(19)

Predseda môže po vyhlásení výberového konania, zriadení výberovej komisie a vymenovaní

jej predsedu písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzuje

štátnozamestnanecké miesto, alebo vedúceho úradu nadriadeného služobného úradu vykonaním

výberového konania.

§ 15a

Hromadné výberové konanie

(1)

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí

majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda

vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest. Ak

hromadné výberové konanie nebolo vypísané na konkrétne štátnozamestnanecké miesto,

obsadenie štátnozamestnaneckého miesta úspešným uchádzačom vykoná Úrad pre štátnu

službu s príslušným služobným úradom.

(2)

Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda na obsadenie štátnozamestnaneckých miest

v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 15

.

(4)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov a osobitných odborných znalostí

uchádzača v hromadnom výberovom konaní spolupracuje výberová komisia s vybranými odborníkmi

z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(5)

Výberová komisia na základe výsledkov hromadného výberového konania súčasne odporučí

zaradenie úspešných uchádzačov na konkrétne štátnozamestnanecké miesta v služobných

úradoch.

§ 16

Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto

dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (

§ 18

). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer

nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s

rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá rozhodnutie o výške a zložení

funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.

Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka

plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu

národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda

národnej rady.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len

za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné.

(3)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa

najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom

mieste vykonávať v súlade s

prílohou č. 1

, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú

osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Platová trieda

Platová tarifa

1.

7 350

2.

7 940

3.

8 610

4.

9 360

5.

11 190

6.

11 880

7.

13 460

8.

14 430

9.

16 450

10.

18 760

11.

21 390

(4)

Priemer platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov

dodržať pri tvorbe systemizácie, môže ustanoviť nariadenie vlády; to neplatí pre služobný

úrad, ktorým je krajský súd, a služobný úrad, ktorým je okresný súd, a pre služobné

úrady uvedené v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

.

(5)

V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia

okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 7. platovej triedy.

V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia

krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 8. platovej triedy.

(6)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do

funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti.

§ 17

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

(1)

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto

trvalého pobytu,

b)

funkciu štátneho zamestnanca,

c)

druh štátnej služby,

d)

odbor štátnej služby,

e)

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

f)

pravidelné miesto výkonu štátnej služby,

g)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

h)

čas trvania dočasnej štátnej služby.

(2)

Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis štátnozamestnaneckého miesta.

§ 18

Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby

budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne

záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v

súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať

riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“

a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine

musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§ 19

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom

odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.

(2)

Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v

§ 73 ods. 1

okrem písmena d).

(3)

Prípravná štátna služba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento

zákon alebo osobitný predpis

2

)

neustanovuje inak. Prípravná štátna služba sa predĺži najviac na jeden rok, ak je

v rámci prípravnej štátnej služby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné

predpoklady podľa osobitného predpisu;

7

)

predĺženie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna služba

plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej

skúšky za účasti školiteľa.

(4)

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa a odborná príprava

na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu

7

)

(ďalej len „odborná príprava“), ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na štátnozamestnanecké

miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.

(5)

Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný

úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(6)

Čakateľ na súde, ktorého príprava sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov,

2

)

vykonáva úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych

zamestnancov v stálej štátnej službe a zo sudcov.

Kvalifikačná skúška

§ 20

(1)

Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu

Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy

nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane

znalosti tohto zákona a služobných predpisov, ako aj osobitných predpisov, ak sa na

výkon funkcie požaduje získanie osobitných kvalifikačných predpokladov. V služobnom

úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad

uvedený v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné

úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou

kvalifikačnej skúšky je aj písomné zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom,

ktoré vykoná školiteľ.

(2)

Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej

skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej

skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej

skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby,

ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne

pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.

(3)

Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej

štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej

štátnej služby.

§ 21

zrušený

§ 22

Kvalifikačná komisia

(1)

Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom

služobnom úrade. V služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. a) a b) v prvom bode až v piatom bode

, v

siedmom bode, v ôsmom bode

a v

písm. g)

, na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa

príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.

(2)

Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej

službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného

odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej

komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia

kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja

členovia kvalifikačnej komisie môžu byť sudcovia. Predseda kvalifikačnej komisie je

štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych

zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.

(3)

Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná

komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov.

Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie

znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.

(4)

Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu

na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.

(5)

Štátni zamestnanci v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. c)

vykonávajú kvalifikačnú skúšku pred kvalifikačnou komisiou zriadenou v služobnom

úrade uvedenom v odseku 1, do ktorého odvetvovej pôsobnosti patrí odbor štátnej služby,

v ktorom sa má kvalifikačná skúška vykonať.

§ 23

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,

10

)

nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak,

aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych

zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené

v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti

uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§ 24

Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Nominovaná štátna služba

§ 24a

Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje

inak. Štátneho zamestnanca do nominovanej štátnej služby vymenuje predseda. Podmienkou

vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

§ 24b

(1)

O vykonanie nominačnej skúšky môže požiadať predsedu štátny zamestnanec v stálej

štátnej službe.

(2)

Štátny zamestnanec podľa odseku 1 musí spĺňať tieto podmienky

a)

najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak

tento zákon neustanovuje inak,

b)

vzdelanie podľa

§ 14 ods. 4 písm. d)

,

c)

ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,

d)

v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú

hodnotu „3“ alebo „4“, ak tento zákon neustanovuje inak,

e)

spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady.

§ 24c

(1)

Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti

a úroveň ovládania cudzieho jazyka podľa

§ 24b ods. 2 písm. c)

.

(2)

Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie,

koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná

a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať

pod tlakom a schopnosť a vôľa učiť sa a ďalej sa vzdelávať.

(3)

Deň konania nominačnej skúšky určí predseda. Úrad pre štátnu službu písomne pozve

uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania

nominačnej skúšky.

(4)

Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu

určí predseda. Nominačná komisia má päť členov.

(5)

Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná

komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov

o nominovanú štátnu službu.

(6)

Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne

ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná

komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a

príbuzných vedných odborov.

(7)

Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí

služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

§ 25

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu

odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy

pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady,

predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o

štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

b)

bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,

c)

bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej

neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby,

náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna, zaradenia mimo činnej

štátnej služby podľa

§ 32

,

§ 33 ods. 2

a

§ 34

, dočasného preloženia alebo v prípade, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré

bolo Úradu pre štátnu službu oznámené ako voľné, ak osobitný predpis

10a

)

neustanovuje inak, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný,

vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený

v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca

v stálej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie

predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu

službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe

plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu

národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta,

predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády,

prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa

sám funkcie vzdá.

(4)

Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá

je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 26

Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a

spĺňa predpoklady podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby

alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu

službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli

viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej

službe a spĺňa predpoklady podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej

služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac

ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby,

ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady

podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho,

aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby

neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady

podľa

§ 14

, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho,

aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

(4)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie

na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v

štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

ak takýto uchádzač

a)

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu

3

)

na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

,

c)

zložil sľub.

(5)

Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,

3

)

a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej

správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa

§ 2 ods. 2

, spĺňa predpoklady podľa

§ 14

a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby

bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru

§ 27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

dočasné preloženie,

b)

trvalé preloženie,

c)

vymenovanie za predstaveného,

d)

zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného

v služobnom úrade,

e)

odvolanie predstaveného,

f)

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a

materstva,

g)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby

z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa

§ 119

,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie

v nominovanej štátnej službe,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo

závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,

j)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich

vykonávanie štátnej služby,

k)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo

činnej štátnej služby.

l)

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“).

§ 28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej

služby okrem zmeny podľa

§ 27 písm. f)

; z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať

len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného

predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na

výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný

podľa

§ 10

. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec

vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva

štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať

povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 29

Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej

služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší

ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do

iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného

úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého

služobného úradu, ak sa mu zmení opis štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné

miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. l)

; štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie

štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.

(2)

Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej

v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec

podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný

úrad.

(3)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí

24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(4)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej

služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného

úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru

štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak

sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta.

(5)

Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 a odseku 3 sa štátny

zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom

vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným

úradom inak.

§ 30

Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého

podľa organizačného poriadku

10b

)

priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa

§ 7 ods. 1 písm. c)

, ktorého priamo riadi minister, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov,

ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca

môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na

miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom

je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej

štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké

miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a

ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine, a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené

podľa

§ 27 písm. l)

, možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu

službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného, a od skončenia výkonu

tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec,

alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe,

po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.

(2)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia

§ 15

.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo

a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.

3a

)

(4)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v

celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu

vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(5)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho

neprítomnosti presahujúcej dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom

úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom

roku; to neplatí v prípade zastupovania predstaveného, ktorý je veľvyslancom.

§ 31

Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej

službe, ak

a)

sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

b)

nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov,

d)

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie alebo

e)

uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu

v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí.

(2)

Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí.

Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť

dlhší ako jeden mesiac.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení

disciplinárneho opatrenia podľa

§ 61 ods. 2 písm. b)

.

(4)

Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké

miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (

§ 16 ods. 3

), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto

miesto nemá, postupuje

a)

pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a), c) a d) podľa

§ 40 ods. 2 písm. c)

,

b)

pri odvolaní podľa odseku 1 písm. b) podľa

§ 40 ods. 3

.

(5)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe,

u ktorého sa postupuje podľa

§ 33

.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby

§ 32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej

zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných

podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do

nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej

zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat,

ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 33

(1)

Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký

pomer štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa nekončí. Štátny zamestnanec

v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí

sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia

mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe

70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej

služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí

štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by

mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma

je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,

11

)

patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná

odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe

stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania

trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem

štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej

štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedených dôvodov môže zaradiť

mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50

% funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu,

najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený

mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených

v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr

do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat

skrátený, ak

a)

štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu

alebo

b)

disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo

inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí,

ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil

na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 34

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom

národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu

alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom

alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky

Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného

zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku

dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý

za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej

služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat

štátneho zamestnanca.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine

alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej

zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca

mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného

experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny

zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov

a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje

vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril,

ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu

výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla

inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

§ 34a

zrušený

§ 35

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný

úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké

miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný

úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa

§ 29

v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí

najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 35a

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej

služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim

úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu.

Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)

O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné

vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)

Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.

§ 36

Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta

(1)

Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu

na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu

štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom

pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.

(2)

Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca

na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby

v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú

cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej

potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy

a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty.

Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je

miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [

§ 17 písm. f)

].

§ 37

Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu

patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou

cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.

12

)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí,

poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní

sa postupuje podľa osobitného predpisu.

12

)

§ 38

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla

služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak

je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného

úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných

sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej

služby.

§ 39

Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v

§ 40 ods. 1 až 3

,

b)

uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia

zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej

štátnej služby [

§ 61 ods. 2 písm. c) až e)

],

c)

na žiadosť štátneho zamestnanca (

§ 41

),

d)

v skúšobnej lehote (

§ 42

) alebo

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby (

§ 43

).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (

§ 43

).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

§ 40

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal

spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b)

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo

podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

d)

stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami [

§ 14 ods. 1 písm. j)

], ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa

§ 29 ods. 4

.

(2)

V prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe

služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov

a)

štátny zamestnanec nevykazuje podľa záveru služobného hodnotenia požadované výsledky

v štátnej službe,

b)

zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec,

ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa

§ 29 ods. 4

; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho

funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie

ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to

neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa

§ 25 ods. 2 písm. c)

, alebo

c)

nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej

služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú

funkciu (

§ 16 ods. 3

) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne

inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej

službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov

v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované

výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným

vedúcim úradu podľa

§ 10 ods. 11 písm. a)

alebo s predstaveným podľa

§ 31 ods. 1 písm. b)

, ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného

hodnotenia.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia

o odvolaní.

(5)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia

zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného

v politickej funkcii alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 41

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí

rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia

tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania

rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký

pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 42

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej

služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu

tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký

pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného

v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej

lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci

úradu vydá rozhodnutie do troch dní od oznámenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

štátnym zamestnancom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení,

najskôr však dňom jeho doručenia štátnemu zamestnancovi.

§ 43

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)

uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný

trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne

úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e)

ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej

štátnej službe podľa

§ 25 ods. 2 písm. a)

a

c)

, alebo

f)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v

§ 33 ods. 1

, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa

§ 35 ods. 2

.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý

je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (

§ 25

), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady

alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z

tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje

údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné

potvrdenie vydá vedúci úradu.

§ 44

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu

zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 45

Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred

skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti

týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom

zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca.

§ 46

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

c)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu

štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,

d)

skončení prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej

služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,

e)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne

požiada,

f)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 47

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa

zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností,

ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a

fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom

alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

13

)

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis Úradu

pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad

ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá

služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných

úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

ôsmom bode

a v

písm. g)

sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva

40 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 48

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné

hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri

skončení prípravnej štátnej služby.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej

služby z hľadiska

a)

plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

b)

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti,

včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania

štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

c)

dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny.

(3)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov,

na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci

nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné

hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru

a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedené

v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode, v ôsmom bode

a v

písm. g)

vykonáva ten, kto ho vymenoval.

(4)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej

bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie

a)

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,

b)

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová

hodnota „3“,

c)

„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,

d)

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota

„1“,

e)

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(5)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné

hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo

dňa doručenia služobného hodnotenia.

§ 49

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej

pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný

dar.

§ 50

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak

predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby

porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné

proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu

úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu; ak

služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti je príslušný predseda.

To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho

súdu. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

a na vybavenie sťažnosti proti predsedovi je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)

Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci nadriadeného služobného

úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti vedúceho

úradu je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora

a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)

Na lehoty, vybavovanie a prešetrovanie sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia

osobitného predpisu.

13a

)

§ 51

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom.

Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 52

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

a vo

štvrtom bode

, na plat podľa osobitného predpisu,

14

)

c)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného

úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru

štátnej služby,

e)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných

predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne

záväzných právnych predpisov.

§ 53

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné

predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia

a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam;

na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (

§ 48

) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia

o služobnom hodnotení (

§ 48

),

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním

štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a

to aj po skončení pracovného pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu,

ak osobitný predpis neustanovuje inak,

f)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej

služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a

rozhodovania,

g)

prehlbovať si kvalifikáciu,

h)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými

záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na

vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo

právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

i)

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného

úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

j)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho

zmenách,

k)

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

l)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne

úkony je obmedzená,

m)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť

vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť

rozhodovania,

n)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením

a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

o)

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom

služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

p)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

r)

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho

zovňajšku,

s)

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným

úradom,

t)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

u)

zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení

a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

v)

oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie

majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie

a)

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

b)

v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej

osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným

úradom,

c)

sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so

1.

štátom,

2.

obcou,

3.

vyšším územným celkom,

4.

štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky

a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou

alebo zariadením obce,

6.

rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou

vyššieho územného celku alebo

7.

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej

republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)

požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie

darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

e)

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku

Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný

predpis

14a

)

neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky

nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby

10

)

štátneho zamestnanca,

f)

používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

g)

zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby, a to ani po skončení štátnozamestnaneckého

pomeru,

h)

zvýhodňovať blízke osoby

10

)

pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty

a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(3)

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných

morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho

zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá

správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského

styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

§ 54

Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať

svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho

kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom

majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm.

b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento

majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia

ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely

delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15

)

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho

zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,

16

)

ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní

alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie

(

§ 60 ods. 2

).

(6)

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu

úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády,

ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch

na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.

(7)

Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti

o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom

priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume

jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie,

pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu

17

)

a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia

ako 500 000 Sk.

§ 55

Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti

(1)

Vedúci úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké

miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej významnosti okrem

štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat;

štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta,

ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených

s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej

významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení systemizácie.

(2)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

a)

viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami

služobného úradu alebo zamestnancami služobného úradu, okrem stretnutí, o ktorých

bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

a okrem stretnutí s členom vlády pôsobiacim v služobnom úrade,

b)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania

pred služobným úradom, a s osobami, ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie

štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti a ktorých

predmetom bolo plnenie služobných úloh v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na stretnutia,

o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

c)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi,

zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania

alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom

mieste mimoriadnej významnosti; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený

písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

d)

zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,

18

)

e)

oznámiť Úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej

mimo štátnej služby,

f)

informovať o obsahu stretnutí na požiadanie služobného úradu.

(3)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný

deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije

v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení

zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného

majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny

zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové

pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

(4)

Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za závažné služobné previnenie

podľa

§ 60 ods. 2

.

§ 56

Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca

(1)

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa

§ 54

, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto

povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

(2)

Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania

a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom

rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa

§ 54 ods. 6

zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových

pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo

preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda

vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo

predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej

disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda

vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené

pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo

o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 57

Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného,

ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie

prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie

jeho štátnej služby.

(2)

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné

úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov

vykonať osobne.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne

upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený

trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

§ 58

Povinnosti predstaveného

Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa

§ 53 až 55

je predstavený ďalej povinný

a)

riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

dávať písomné podnety vedúcemu úradu na disciplinárne konanie, ak sa dozvedel o porušení

povinností podriadeným štátnym zamestnancom; vedúci úradu je povinný podnet posúdiť,

a ak zistí disciplinárnu zodpovednosť, podá návrh disciplinárnej komisii na disciplinárne

konanie,

c)

určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného

poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť,

ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,

d)

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

e)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

f)

zastupovať služobný úrad v disciplinárnom konaní na základe poverenia vedúcim úradu,

g)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.

§ 59

Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak tento

zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť

príjem z vykonávania ostatných činností uvedených v odseku 3, ktorý v uplynulom kalendárnom

roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou

sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný

podľa osobitného predpisu.

19

)

(2)

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec

vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti

s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže

od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,

na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť,

prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť,

činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné

veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych

zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri

kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých

detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony,

na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena

volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové

hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej

komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného

zákona,

19a

)

na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,

19b

)

Fondu ochrany vkladov

19b

)

alebo Garančného fondu investícií

19b

)

a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní

zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka

môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd,

pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska

19c

)

alebo pre Úrad pre finančný trh.

19d

)

(4)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie

štátnych záležitostí (

§ 2 ods. 2

), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom

čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej

služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej

služby zamestnať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým

jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností

vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine

štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.

(8)

Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie

(

§ 60 ods. 2

).

Disciplinárna zodpovednosť v štátnej službe

§ 60

(1)

Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené

porušenie povinností štátneho zamestnanca.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu

porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia,

opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť

zvýšená.

§ 61

(1)

Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia

a)

písomné pokarhanie alebo

b)

zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.

(2)

Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne

opatrenia

a)

zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,

b)

odvolanie predstaveného,

c)

prepustenie z nominovanej štátnej služby,

d)

prepustenie zo stálej štátnej služby,

e)

prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a

predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo

f)

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

§ 62

zrušený

§ 63

zrušený

§ 64

zrušený

§ 65

zrušený

§ 66

zrušený

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 67

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva

štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec,

ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo

v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny

týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke

má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Skrátenie týždenného služobného

času štátneho zamestnanca možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

§ 68

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň,

keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok,

patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej

služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom

mesiaci, postupuje podľa

§ 88

.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol

na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 69

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu,

keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí

štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného

v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi

neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje

podľa

§ 93

.

§ 70

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný

hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby

a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní

opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní

opatrení pre obdobie vojnového stavu.

§ 71

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka

vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho

roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú

výmeru dovolenky možno predĺžiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

§ 72

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platené služobné voľno na prípravu a na vykonanie kvalifikačnej

skúšky v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Počas služobného voľna podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

§ 73

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,

20

)

d)

prehlbovania kvalifikácie,

e)

zvyšovania kvalifikácie,

f)

prestávky na dojčenie,

g)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

h)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na

jeho inak obvyklý služobný deň,

i)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti

o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a

starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú

mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

a)

čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa

stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,

b)

zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat

štátneho zamestnanca,

c)

poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho

zamestnanca,

d)

čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem

času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z

povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 74

Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne

vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne

vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie

štátnej služby,

c)

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 75

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného

času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad

prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri

pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

12

)

Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov,

ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine.

§ 76

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej

zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných

podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný

preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej

zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej

služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

PIATA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 77

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

(2)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov

s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí

a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej

služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie a minimálne štandardy vzdelávania

určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje

na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie,

vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „minister spravodlivosti“) a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny

prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

a v

písm. g)

a na služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, druhy a formy prehlbovania

kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné

voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí

štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza

služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný

[

§ 27 písm. l)

], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie

kvalifikácie v Slovenskej republike.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného

hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na

vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie

na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré

sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého

miesta potrebné.

(6)

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní

kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na

vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a)

druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,

b)

čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere

po zvýšení kvalifikácie,

c)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok

zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 5 prvej vety štátnemu zamestnancovi

poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke

trvania štúdia podľa osobitného predpisu

8

)

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza

služobný úrad.

(10)

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť

úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom

pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa

§ 40 ods. 1 písm. c)

a

§ 40 ods. 2 písm. b)

.

ŠIESTA HLAVA

ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 78

Plat štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým

je

a)

tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

osobitný príplatok,

f)

príplatok za štátnu službu v noci,

g)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

j)

príplatok za prípravu čakateľa,

k)

príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

l)

príplatok za zmennosť,

m)

plat za štátnu službu nadčas,

n)

odmena.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je

a)

súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b)

až e) a i) až l),

b)

plat podľa

§ 159 ods. 3

.

c)

osobný plat podľa odseku 4,

d)

plat podľa odseku 5.

e)

plat podľa

§ 159b

.

(3)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu

podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní

opatrení počas vojnového stavu.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

bolo určené podľa

§ 12 ods. 2

, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku

1 osobný plat. Výšku osobného platu určí Úrad pre štátnu službu na základe porovnateľných

platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti

o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky

pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Úrad

pre štátnu službu na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny

zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom so súhlasom Úradu

pre štátnu službu.

(5)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a predstavenému

v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.

20a

)

§ 79

Platová trieda

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu

patriacu funkciu podľa

§ 16 ods. 3

sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

§ 80

zrušený

§ 81

zrušený

§ 82

Tarifný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej

podľa odseku 2 alebo podľa

§ 105

a sumy zvýšení podľa odseku 3.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa

prílohy č. 2

v závislosti od platovej triedy podľa

§ 79 ods. 1

. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

(3)

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (

§ 48

) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

a)

4 sa zvýši o 3 %,

b)

3 sa zvýši o 2 %,

c)

2 sa zvýši o 1 %,

d)

1 a 0 zostáva bez zmeny.

(4)

Pri zvýšení platových taríf podľa

§ 105

suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu

percentuálnych zvýšení priznaného štátnemu zamestnancovi podľa odseku 3 ku dňu účinnosti

zvýšenia platových taríf.

(5)

Platová tarifa podľa odseku 2 predstaveného v politickej funkcii sa môže každoročne

zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto ho do funkcie vymenoval. Platová

tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na

základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu

národnej rady.

(6)

Zvýšenie platových taríf podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 83

Príplatok za riadenie

(1)

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu

z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify,

ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného

podľa stupňa riadenia je uvedené v

prílohe č. 3

.

(2)

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún

nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

(3)

Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre

člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak

podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu

národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu

národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(4)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný

predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 84

Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa

§ 27 písm. d)

zastupuje predstaveného dlhšie ako dva týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok

za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.

(2)

Ak predstavený zastupuje predstaveného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku

zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. d)

príplatok za zastupovanie v sume určenej pre zastupovaného predstaveného, ak je to

preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnozamestnaneckého

pomeru mu nepatrí.

§ 85

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok

pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej

tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí

podľa osobitných predpisov.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne

kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa

§ 27 písm. l)

.

(3)

Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo

podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe

rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej

rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.

§ 85a

Osobitný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem

štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat,

patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí

podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške

50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu.

(3)

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak

v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2“; ak v služobnom hodnotení získal bodovú

hodnotu „1“ alebo „0“, osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného

hodnotenia.

(4)

Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého

dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť, a

platí až do nadobudnutia právoplatnosti nasledujúceho rozhodnutia o služobnom hodnotení.

§ 86

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou

je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 87

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok

v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 88

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Ak sa podľa

§ 68 ods. 1

štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí

mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného

platu.

§ 89

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom

prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia

z dôvodu

a)

profesionálnej infekcie,

b)

ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,

c)

chemických škodlivín,

d)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho

a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený

v

prílohe č. 4

. V I. skupine je príplatok mesačne 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify prvej platovej

triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify prvej

platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich

a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia

príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(3)

Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa

odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa

prílohy č. 4

do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice

rozpätia určeného pre II. skupinu.

(4)

Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na

určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného

zisťovania a rozboru sú

a)

charakter činnosti a použité postupy,

b)

fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov,

pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo

na ľudský organizmus,

c)

vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),

d)

dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu

škodlivých vplyvov,

e)

výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,

f)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti

na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu,

s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky

na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

(6)

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní

treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do

skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v

prílohe č. 4

.

(7)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného

prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri

ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu

v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou

je 0,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na

celé koruny nahor.

(8)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok

za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti

v sume, ktorou je 0,9 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok

podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(9)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na

nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu

škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej

tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(10)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom

prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 90

Príplatok za prípravu čakateľa

Za prípravu čakateľa (

§ 19

) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 13,5 % z platovej tarify,

ktorá mu patrí podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov,

patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 20 % z platovej tarify, ktorá mu patrí

podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho

mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni

prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku

sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 91

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti

patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného

príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún

nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 92

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva

štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5

% až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej

vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne.

Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá

služobný úrad.

§ 93

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak sa podľa

§ 69

štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu

za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej

služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená

o 60 %.

(2)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria

štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa

§ 86 až 88

. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné

voľno.

(3)

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom

úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

§ 94

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah

činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy,

alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu.

d)

pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy

písomne odôvodní príslušný predstavený. Úrad pre štátnu službu môže štátnemu zamestnancovi

navrhnúť odmenu aj za plnenie úloh podľa

§ 6 ods. 3

.

§ 95

zrušený

§ 96

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu

tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú

a)

v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej

časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste,

náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 %

z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov

spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo

10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas

jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou

službou nadčas.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje

§ 70

, na základe rozhodnutia vedúceho úradu patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 %

až 35,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti

o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný

úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť

zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 97

Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe

(1)

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú

ustanovenia

§ 78 až 89

,

§ 91 až 96

a

§ 98

.

(2)

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (

§ 25 ods. 1

) sa rovnako vzťahujú ustanovenia

§ 78 až 83

,

§ 85 až 89

,

§ 91

,

94

,

§ 96 ods. 3

a

§ 98

, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 98

Plat pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely

je časťou platu 60 % funkčného platu, platu podľa

§ 78 ods. 1 písm. f) až h)

a

m) a n)

a náhrady za služobnú pohotovosť podľa

§ 78 ods. 3

. Zostávajúcich 40 % funkčného platu, platu podľa

§ 78 ods. 1 písm. f) až h)

a

m) a n)

a náhrady za služobnú pohotovosť podľa

§ 78 ods. 3

sa poskytuje v slovenskej mene.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

] a ktorému patrí funkčný plat podľa

§ 68

,

§ 71 ods. 2

, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene; v prípade, ak mu patrí funkčný

plat podľa

§ 77 ods. 3

, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie

kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], na účely

§ 86 až 88

a

§ 93

je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku

1.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej

odslúženému času.

(5)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné

vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely

tohto zákona považuje za pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady

podľa osobitného predpisu.

12

)

(6)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú

v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec

povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania

štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred

odchodom z cudziny.

§ 99

Platová relácia, platový koeficient

(1)

Časť platu podľa

§ 98 ods. 1

vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej

mene.

(2)

Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej

mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných

prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví

nariadenie vlády.

(3)

Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov

a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného

koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového

koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie

vlády.

(4)

Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Spoločné ustanovenia o odmeňovaní štátnych zamestnancov

§ 100

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný

plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného

úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní

týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak

má povolený kratší týždenný služobný čas.

§ 100a

Ustanovenia

§ 79 až 97

sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorému patrí osobný plat podľa

§ 78 ods. 4

, a na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,

alebo na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného

orgánu štátnu správy.

§ 101

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho

zamestnanca.

§ 102

(1)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade okrem ministerstva a vedúcemu

úradu určí plat ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Predstavenému v politickej funkcii patrí po odvolaní z funkcie náhrada vo výške trojnásobku

jeho posledného platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; to neplatí, ak do jedného

mesiaca po odvolaní z funkcie bude vymenovaný do štátnej služby podľa

§ 25 ods. 1

alebo podľa

§ 26 ods. 3

.

§ 103

(1)

Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou

činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo

nižšou funkciou, patrí mu platová tarifa zodpovedajúca novej funkcii odo dňa účinnosti

vymenovania. Suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zodpovedajúcej platovej

tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi podľa

§ 82 ods. 3

alebo

§ 159b ods. 2

ku dňu účinnosti vymenovania.

(2)

Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnej služby podľa

§ 27 písm. c)

v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnej služby

podľa

§ 27 písm. d)

v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Zvýšenie platovej tarify podľa

§ 82 ods. 3

patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom

hodnotení nadobudlo právoplatnosť.

(5)

Služobný úrad štátnemu zamestnancovi oznámi písomne zmeny podľa odsekov 1 až 4 a

zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 104

Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom

služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Ak dôjde v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa

k skráteniu týždenného služobného času podľa

§ 67 ods. 2

, určí príslušnú časť funkčného platu Úrad pre štátnu službu služobným predpisom.

§ 105

Nariadenie vlády ustanoví zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu

vyššieho stupňa

21

)

dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho

rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti platových taríf. Zvýšené platové tarify

sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenia platových taríf a

termín účinnosti ich zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Platové

tarify uvedené v

prílohe č. 2

alebo v osobitnom predpise strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf

podľa prvej vety. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových

taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 105a

Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške

posledne priznaného funkčného platu. Táto výmera sa môže zvýšiť kolektívnou zmluvou

vyššieho stupňa.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,

22

)

poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej

podľa osobitného predpisu.

22

)

§ 106

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci úradu podľa

§ 10

, ktorým je ministerstvo, a predseda majú právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie

funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti

v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis,

ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného

telefónu v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru

podľa

§ 27 písm. e)

, tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý

podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.

(4)

Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii

v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého

čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný

súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej

funkcii.

(6)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo

predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej

správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich

s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej

tarify 11. platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok

na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia

vykonávania funkcie.

(7)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta,

kancelária národnej rady, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária súdnej rady

a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov

súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou

je 13,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného

predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká

dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej

správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných

výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí

paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej

triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu

vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(9)

Paušálna nezdanená náhrada podľa odsekov 6 až 8 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou

na celé stovky korún nahor.

§ 106a

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný

invalidným v dôsledku teroristických útokov a vojnových udalostí, sa poskytne jednorazové

mimoriadne odškodnenie v sume šesťnásobku až dvanásťnásobku časti posledne priznaného

mesačného funkčného platu poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa

pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti,

16

)

jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume pätnásťnásobku časti posledne priznaného

mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej

mene. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu

s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku časti posledne priznaného mesačného

funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(3)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v slovenskej mene.

Pri určení výšky odškodnenia sa použije kurz inej ako slovenskej meny, v ktorej bola

štátnemu zamestnancovi vyplácaná časť mesačného funkčného platu, ku slovenskej mene,

vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň poskytnutia odškodnenia.

(4)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný

úrad.

(5)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny

zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.

SIEDMA HLAVA

NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 107

zrušený

§ 108

zrušený

§ 108a

zrušený

§ 108b

zrušený

§ 109

zrušený

§ 110

zrušený

§ 111

zrušený

§ 112

zrušený

§ 113

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

(1)

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie

23

)

sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

24

)

sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 114

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti

25

)

sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej

štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec.

Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v

nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad

neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 115

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu

skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu.

Suma náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym

zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný

úrad, sumu náhrady škody určí Úrad pre štátnu službu.

(2)

Služobný úrad je povinný vymáhať od štátneho zamestnanca náhradu škody, za ktorú

štátny zamestnanec zodpovedá služobnému úradu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na súde

a na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu spolu s podriadeným

zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

§ 116

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný

úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré

štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití

iných návykových látok, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.

§ 117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto

poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,

26

)

a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DEVIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 118

(1)

Služobný úrad je povinný

a)

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

1.

rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

2.

služobných predpisov,

3.

opatrení na otvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

4.

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

5.

podkladov na zostavenie systemizácie,

b)

umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena s poradným hlasom vo výberovej

komisii, v kvalifikačnej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch

zriaďovaných vedúcim služobného úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného

predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v

služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b)

vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie

nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal

príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného

odborového orgánu.

(4)

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu

potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

(5)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov

personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

(6)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú

chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

§ 119

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej

vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby

v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej

štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

DESIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 120

Premlčanie práva a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie

sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom

prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku

disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov

konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na

zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia

lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané

a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 121

Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo

ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva

sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

Prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru

§ 122

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s

iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú

v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti

zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný

zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho

služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 123

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného

úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom

tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej

časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli,

zostávajú nedotknuté.

§ 124

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na

ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v

mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať

jeho práva.

JEDENÁSTA HLAVA

KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 125

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje

na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru okrem

a)

výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,

b)

kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky,

c)

zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej

komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

d)

pracovnej cesty.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

27

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 126

Príslušnosť na konanie v prvom stupni

V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je

a)

disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)

vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

predstavený vo veci služobného hodnotenia,

d)

osobný úrad v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

Disciplinárna komisia

§ 126a

Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných

previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu.

O služobných previneniach štátnych zamestnancov na okresnom súde koná a rozhoduje

disciplinárna komisia zriadená na okresnom súde. O služobných previneniach štátnych

zamestnancov na krajskom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom

súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na

vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna

komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov

na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú

profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej

prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného

služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení

vedúceho úradu koná disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení

vedúceho úradu uvedeného v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode

, vo

štvrtom bode

a v

siedmom bode

koná ten, kto ho vymenoval.

§ 126b

(1)

Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v nominovanej

štátnej službe a v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať najmenej

troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet

nepárny, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec,

o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej

komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie

vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej

komisie musia byť sudcovia.

(2)

Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva

generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a jej

predsedu vymenúva krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre

zriaďuje a jej predsedu vymenúva vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia

musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov,

musí byť ich počet nepárny, jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako

štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení disciplinárna komisia koná;

dvaja členovia musia byť prokurátori.

(3)

Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda

najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva

predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na okresnom súde zriaďuje a jej predsedu

vymenúva predseda okresného súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje

a jej predsedu vymenúva predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí

mať troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich

počet nepárny, jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny

zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja

členovia musia byť sudcovia.

(4)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej

komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna

komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie

vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto

nahradí vylúčeného člena.

(5)

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia.

Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej

komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(6)

Návrh na začatie disciplinárneho konania sa musí podať príslušnej disciplinárnej

komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.

(7)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny

zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.

§ 127

Účastníci konania

(1)

Účastníci konania sú štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi

a služobný úrad.

(2)

Za služobný úrad koná oprávnený predstavený, ktorým je

a)

v disciplinárnom konaní ten, kto návrh podá alebo ním poverený predstavený [

§ 58 písm. c)

],

b)

v ostatných veciach predstavený, ktorého určí služobný predpis.

§ 128

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom disciplinárne konanie sa začína

na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu sa

disciplinárne konanie začína na návrh nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad

nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva Úrad

pre štátnu službu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu.

Ak sa konanie začína na návrh oprávneného predstaveného, konanie sa začína v deň,

keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.

§ 129

(1)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného

spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho

opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo

uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené

disciplinárne opatrenie podľa

§ 61 ods. 2 písm. c) až e)

.

(3)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho

zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné

previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi

bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa

§ 61 ods. 2 písm. c) až e)

.

§ 130

zrušený

§ 131

zrušený

§ 132

zrušený

§ 133

zrušený

§ 134

zrušený

§ 135

zrušený

§ 136

zrušený

Odvolacie konanie

§ 137

(1)

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí

lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník

konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade

možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi

konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže

odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník

konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň

podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody, bezdôvodného

obohatenia, služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu

vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od

doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

§ 138

(1)

Odvolacím orgánom je

a)

odvolacia disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)

vedúci úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval v prvom

stupni osobný úrad alebo predstavený, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

vedúci nadriadeného služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých

v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu,

d)

Úrad pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom

stupni rozhodoval vedúci úradu, v prípade, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný

úrad,

e)

predseda vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval

Úrad pre štátnu službu, a vo veci služobného hodnotenia štátnych zamestnancov v nominovanej

štátnej službe.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší

kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych

zamestnancov na okresnom súde je krajský súd. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru štátnych zamestnancov na krajskom súde je ministerstvo spravodlivosti, vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený

v

§ 6 ods. 9

a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom

úrade je orgán ustanovený v

§ 6 ods. 10

. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov

v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode

, vo

štvrtom bode

, v

siedmom bode a v ôsmom bode

je vedúci tohto služobného úradu.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo

dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej

komisii; to neplatí vo veciach služobného previnenia.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné,

konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal,

na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti

alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 138a

(1)

Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej

štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má

troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské vzdelanie právnického

smeru. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.

(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na okresnom súde rozhoduje

odvolacia disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. Odvolaciu disciplinárnu

komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Odvolacia disciplinárna

komisia má päť členov, najmenej dvaja členovia musia byť sudcovia. O odvolaní proti

rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia

disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu

komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti. Odvolacia disciplinárna

komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické

vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom

súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu

disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu.

Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho

odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala

disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni

zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(3)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre,

na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna

komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje

a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí

mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec,

o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia

musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom

úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade.

Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho

kontrolného úradu.

(5)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej

komisie, oznámi to bez meškania predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej

disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania

zároveň rozhoduje, kto nahradí vylúčeného člena.

(6)

Ustanovenie odseku 5 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší

kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej

komisie.

(7)

Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej

členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej

disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(8)

Na služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

sa odseky 1 až 7 a ustanovenia

§ 126a a 126b

použijú primerane.

§ 139

Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu alebo predseda v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú

odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia

má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo

štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia.

Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom

pre vedúceho úradu alebo pre predsedu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec

orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec,

ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej

komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu alebo predsedovi. Vedúci úradu alebo

predseda rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

§ 140

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula

lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.

29

)

§ 141

(1)

Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť

doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho

byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť

poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca

ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec

písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako

nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti

zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti

bezdôvodne odmietne.

§ 142

Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním

služobnému úradu.

§ 143

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania

bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne

priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na

jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie

zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

(3)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch

mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu,

najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 144

Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona

sú preskúmateľné súdom.

30

)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho

orgánu.

TRETIA ČASŤ

KOLEKTÍVNE VYJEDNÁVANIE V ŠTÁTNEJ SLUŽBE

§ 145

zrušený

§ 146

zrušený

§ 147

zrušený

§ 148

zrušený

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 149

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia

§ 13

,

§ 39 ods. 1

,

§ 41

,

§ 64

,

§ 85 až 95

,

§ 96 ods. 1 a 2

,

§ 97 až 117

,

§ 129 až 132

,

§ 136 až 141

,

§ 142 až 150

,

§ 160 až 170

,

§ 177 až 210

, § 213,

§ 217 až 222

,

§ 230

,

§ 232 ods. 1

,

3 a 4

,

§ 233 až 236

a

§ 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

§ 150

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú

ustanovenia

§ 3 ods. 1

,

§ 12 ods. 5 až 8

,

§ 14 ods. 1 písm. i)

,

§ 15 a § 15a

.

§ 151

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov,

na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej

mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa

§ 78 ods. 2 alebo odsek 3

priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý

funkčný plat sa zisťuje

a)

u štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním

súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie

a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných

podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa

tento plat zisťuje,

b)

u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe, u štátneho zamestnanca v stálej

štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného

platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,

zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z

príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a

sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 152

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v

§ 154

a

155

sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest

podľa funkcií uvedených v

§ 16

v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.

1

)

§ 153

(1)

V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,

predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej

služby, ak plnia úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

a spĺňajú predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

. Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo

dňa vymenovania.

(2)

Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených

služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na

dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje

na vedúcich úradov uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v siedmom bode

.

§ 153a

(1)

Pred uplynutím lehoty podľa

§ 153 ods. 1

možno odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, na základe hodnotenia ministra

o nedostatočných výsledkoch vedúceho úradu v štátnej službe.

(2)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa

§ 153 ods. 1

do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie.

(3)

Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo,

do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na

vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia

§ 15

. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi

poradie troch najúspešnejších uchádzačov.

(4)

Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia

písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov

podľa odseku 3.

(5)

Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej

službe do desiatich dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym

zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného

podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje

§ 154 ods. 8 a 9

. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v

štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer

sa uplynutím tejto lehoty skončí. V takom prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa

odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

§ 154

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

odseku 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených

v

§ 7

alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva

roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe

vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej

službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie

požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou

na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto

odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý

je dočasne vyslaný [

§ 27 písm. l)

], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov

v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch

uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

a v

siedmom bode

odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.

(3)

Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia

§ 20

a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia

§ 22

s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného

úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej

štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami

a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.

(4)

Zamestnanec, ktorý bol podľa doterajších predpisov

32aa

)

špičkovým odborníkom a ktorý zložil sľub a splnil podmienky podľa odseku 1, sa vymenuje

do stálej štátnej služby najneskoršie do 1. septembra 2002.

(5)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej

službe sa do 31. marca 2004 môže stať členom komisie podľa tohto zákona ako stály

štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou

z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby,

v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.

(6)

Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie

vlády; v služobných úradoch uvedených v

§ 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode

, v

siedmom bode, v ôsmom bode

a v

písm. g)

určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(7)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe

a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004

podľa

§ 27, 28 a 29

tohto zákona.

(8)

Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca

2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa

odseku 2. Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje

§ 154 odsek 2

tretia veta. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah

vzdelávania a obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.

(9)

Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa skončí, ak nevykonal úspešne

kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8, dňom vykonania kvalifikačnej skúšky.

(10)

Služobný úrad môže do 31. marca 2004 určiť školiteľa podľa

§ 19 ods. 5

aj zo štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe.

§ 154a

Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa

§ 154 ods. 1

odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa

§ 154 ods. 2

, dočasná štátna služba podľa

§ 154

sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.

§ 154b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi,

ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu

32ab

)

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

ods. 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo

v služobných úradoch uvedených v

§ 7

, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie

do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom

v dočasnej štátnej službe.

(2)

Na dočasnú štátnu službu podľa odseku 1 platí

§ 154 ods. 2

rovnako.

§ 155

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch

uvedených v

§ 7

alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania

a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa

§ 19

.

(2)

Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších

predpisov,

2

)

spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej

štátnej službe.

§ 155a

Na zamestnanca krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý vykonáva činnosti, ktoré

prejdú na samosprávny kraj alebo obec, sa vzťahuje osobitný predpis.

32a

)

§ 155b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi,

ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu

32ab

)

úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

ods. 4

, spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa

alebo v služobnom úrade uvedenom v

§ 7

, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie

do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom

v prípravnej štátnej službe.

§ 156

(1)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v politickej funkcii podľa

§ 5 ods. 3

, stáva sa štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

4

a spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej

štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného

na základe výberového konania podľa

§ 30

, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.

§ 156a

Zamestnanec uvedený v

§ 154b

a

155b

, ktorý bol k 31. decembru 2003 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v

§ 2 ods. 2

alebo

ods. 4

a spĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej

štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona môže plniť do vymenovania predstaveného

na základe výberového konania podľa

§ 30

, najdlhšie do 31. decembra 2004.

§ 157

Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti

dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.

§ 158

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v

§ 154

a

155

sa postupuje podľa

§ 16 až 18

,

§ 30

,

§ 78 až 85

,

§ 90 až 92

,

§ 97, § 98

a

§ 102

.

§ 159

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa

predpisov platných do 31. marca 2002.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154

,

155

a

§ 156 ods. 2

, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002

zostáva zachovaná. To platí aj pre zamestnanca, u ktorého sa postupuje podľa

§ 159a

.

(3)

Ak funkčný plat podľa

§ 78 ods. 2 písm. a)

určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154

,

155

a

§ 156 ods. 2

, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného

platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca

2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.

(4)

Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas

vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva

v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú

alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery

zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť

ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.

(5)

Čas odbornej praxe na účely

§ 81 ods. 1

je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1

písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch

zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení

neskorších predpisov.

§ 159a

(1)

Zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa

§ 154

,

155

alebo

§ 156 ods. 2

a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného predpisu

32b

)

výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva

táto výnimka zachovaná a

§ 14 ods. 3 písm. a)

sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom

úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu

činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných

predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže

ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie

nespĺňal ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa

§ 14

.

(2)

Štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002

dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať

štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený

pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31.

decembra 2010.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí najneskôr 31. decembra 2005,

ak nezačne štúdium podľa odseku 2, alebo najneskôr 31. decembra 2010, ak úspešne neabsolvuje

štúdium podľa odseku 2.

§ 159b

(1)

Štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí nový tarifný plat.

(2)

Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa

§ 82 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej

podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky

korún nahor.

(3)

Ak tarifný plat podľa

§ 78 ods. 1 písm. a)

je nižší ako tarifný plat určený k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi

vyrovnanie do výšky tarifného platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva

činnosti v tej istej funkcii ako pred účinnosťou tohto zákona alebo ak v dôsledku

tohto zákona došlo k zmene jeho funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ

sa sumy tarifných platov nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi,

ktorý zmení funkciu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom

je ministerstvo zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi

tarifným platom, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou

tohto zákona a tarifným platom podľa

§ 78 ods. 1 písm. a)

.

(4)

Výška príplatkov priznaných štátnemu zamestnancovi pred účinnosťou tohto zákona zostáva

zachovaná, ak nezanikli dôvody na ich priznanie.

§ 160

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v

§ 59

spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.

33

)

§ 161

(1)

Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla

2002, ak

a)

nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,

b)

nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v

§ 14 ods. 1 písm. a) až h)

,

d)

odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu

bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo

e)

do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho

priemerného mesačného zárobku.

§ 161a

Zamestnancovi uvedenému v

§ 154b

a

155b

, ktorý nepožiada do 31. januára 2004 o prijatie do dočasnej štátnej služby alebo

do prípravnej štátnej služby, sa pracovný pomer skončí týmto dňom. Pri takomto skončení

pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného

mesačného zárobku.

§ 162

Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto

zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.

§ 163

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny

zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta.

V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného

platu.

(2)

Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004

platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný

úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie

v nezamestnanosti.

(3)

Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú

počty štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

34

)

v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých

miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov.

§ 164

Ďalší plat podľa

§ 95 ods. 1

v rokoch 2002 a 2003 štátnemu zamestnancovi nepatrí.

§ 165

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných

do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto

zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s

týmto zákonom.

§ 165a

V roku 2003 vláda schváli počet štátnozamestnaneckých miest strategického významu

a zoznam štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, do 31. marca.

§ 165b

(1)

Nárok štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnú štátnu službu podľa

§ 33 ods. 1

do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok podľa

§ 40 ods. 2 písm. b)

,

§ 105a

,

§ 108a, § 108b

,

§ 107 až 112

, zostáva tento nárok zachovaný.

(3)

V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom do 31. decembra 2003 sa

postupuje naďalej podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003.

§ 165c

(1)

O vykonanie nominačnej skúšky podľa

§ 24a

môže do 31. decembra 2007 požiadať aj uchádzač, ktorý je v prípravnej štátnej službe,

dočasnej štátnej službe, v stálej štátnej službe menej ako dva roky, ako aj uchádzač,

ktorý nie je štátnym zamestnancom.

(2)

Úspešný uchádzač podľa odseku 1, ktorý nie je štátnym zamestnancom, sa vymenuje do

nominovanej štátnej služby bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto, ktoré

určí Úrad pre štátnu službu v spolupráci s príslušným služobným úradom.

§ 165d

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá

prípravná štátna služba podľa doterajšej právnej úpravy.

§ 166

Zrušujú sa

1.

§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov

a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993

Z. z.,

2.

§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových

pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

§ 167

Zrušuje sa

Nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 110/2002 Z. z.

, ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania

v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2002 Z. z.

Čl. V

Účinnosť zákona

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148, ktoré

nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.

Zákon č. 131/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 143/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 185/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. apríla 2002).

Zákon č. 411/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 15 dní odo dňa vyhlásenia (25. júla 2002).

Ustanovenie čl. I § 154 ods. 4 stráca účinnosť 31. marca 2004.

Zákon č. 667/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (7. decembra 2002) okrem

ustanovení uvedených v 24. a 25. bode, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 139/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2003.

Zákon č. 267/2003 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. júla 2003).

Zákon č. 453/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 550/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 551/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004 okrem ustanovenia čl. I

§ 14 ods. 12, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení

Slovenskej republiky k Európskej únii a § 82 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára

2005.