Legislator Case Law & Legislation
301_2005 SK

ZÁKON 301/2005 Z. z. TRESTNÝ PORIADOK

640 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Table of Provisions (640)

§ 1 § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 § 8 § 9 § 10 § 11 § 14 § 15 § 16 § 17 § 18 § 19 § 20 § 21 § 22 § 22a § 23 § 24 § 25 § 26 § 27 § 28 § 29 § 30 § 30a § 31 § 32 § 33 § 33a § 33b § 34 § 35 § 36 § 37 § 38 § 39 § 40 § 41 § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 § 48a § 49 § 50 § 51 § 52 § 53 § 54 § 54a § 55 § 56 § 57 § 58 § 58a § 59 § 60 § 61 § 61a § 61b § 62 § 63 § 64 § 65 § 66 § 66a § 67 § 68 § 69 § 70 § 71 § 72 § 73 § 74 § 75 § 76 § 76a § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 § 88 § 89 § 89a § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 § 95a § 95b § 96 § 96a § 96b § 96c § 96d § 96e § 96f § 96g § 97 § 98 § 98a § 99 § 100 § 101 § 102 § 103 § 104 § 105 § 106 § 106a § 107 § 108 § 109 § 110 § 111 § 112 § 113 § 114 § 115 § 116 § 117 § 118 § 119 § 120 § 121 § 122 § 123 § 124 § 125 § 126 § 127 § 128 § 129 § 130 § 131 § 132 § 133 § 134 § 135 § 136 § 137 § 138 § 139 § 140 § 141 § 142 § 143 § 144 § 145 § 146 § 147 § 148 § 149 § 150 § 151 § 152 § 153 § 154 § 155 § 156 § 157 § 158 § 159 § 160 § 161 § 162 § 163 § 164 § 165 § 166 § 167 § 168 § 169 § 170 § 171 § 172 § 173 § 174 § 175 § 176 § 177 § 178 § 179 § 180 § 181 § 182 § 183 § 184 § 185 § 186 § 187 § 188 § 189 § 190 § 191 § 192 § 193 § 194 § 195 § 196 § 197 § 198 § 199 § 200 § 201 § 202 § 203 § 204 § 205 § 206 § 207 § 207a § 208 § 209 § 210 § 211 § 212 § 213 § 214 § 215 § 216 § 217 § 218 § 219 § 220 § 221 § 222 § 223 § 225 § 226 § 227 § 228 § 229 § 230 § 231 § 232 § 233 § 234 § 235 § 236 § 237 § 238 § 239 § 240 § 241 § 243 § 244 § 245 § 246 § 247 § 248 § 249 § 250 § 251 § 252 § 253 § 254 § 255 § 256 § 257 § 258 § 259 § 260 § 261 § 262 § 262a § 263 § 264 § 265 § 266 § 267 § 268 § 269 § 270 § 271 § 272 § 273 § 274 § 275 § 276 § 277 § 277a § 278 § 279 § 280 § 281 § 282 § 283 § 284 § 285 § 286 § 287 § 288 § 289 § 290 § 291 § 292 § 293 § 294 § 295 § 296 § 297 § 298 § 299 § 299a § 300 § 301 § 302 § 303 § 304 § 305 § 306 § 307 § 308 § 309 § 310 § 311 § 312 § 313 § 314 § 315 § 316 § 317 § 318 § 319 § 320 § 321 § 322 § 323 § 324 § 325 § 326 § 327 § 328 § 329 § 330 § 331 § 332 § 333 § 334 § 335 § 336 § 337 § 338 § 339 § 340 § 341 § 342 § 343 § 344 § 345 § 346 § 347 § 348 § 349 § 350 § 351 § 352 § 353 § 354 § 355 § 356 § 357 § 358 § 359 § 360 § 361 § 362 § 362b § 362c § 362d § 362e § 362f § 362g § 363 § 364 § 365 § 366 § 367 § 368 § 369 § 370 § 371 § 372 § 373 § 374 § 375 § 376 § 377 § 378 § 379 § 380 § 381 § 382 § 382a § 383 § 384 § 385 § 386 § 387 § 388 § 389 § 390 § 391 § 392 § 393 § 394 § 395 § 396 § 397 § 398 § 399 § 400 § 401 § 402 § 403 § 404 § 405 § 405a § 405b § 405c § 405d § 406 § 407 § 408 § 409 § 410 § 411 § 412 § 413 § 414 § 414a § 415 § 416 § 417 § 418 § 419 § 420 § 421 § 422 § 423 § 425 § 426 § 427 § 428 § 429 § 430 § 432 § 433 § 434 § 435 § 435a § 435b § 436 § 437 § 438 § 439 § 440 § 441 § 442 § 443 § 444 § 444a § 445 § 446 § 446a § 446b § 446c § 447 § 448 § 448a § 448b § 449 § 450 § 451 § 452 § 453 § 454 § 455 § 456 § 457 § 458 § 459 § 460 § 461 § 461a § 462 § 463 § 463a § 464 § 465 § 466 § 467 § 468 § 469 § 470 § 471 § 472 § 473 § 474 § 475 § 476 § 477 § 478 § 479 § 480 § 481 § 482 § 483 § 484 § 485 § 486 § 487 § 488 § 488a § 489 § 490 § 491 § 492 § 493 § 494 § 495 § 496 § 497 § 498 § 499 § 500 § 501 § 502 § 503 § 504 § 505 § 506 § 507 § 508 § 509 § 510 § 511 § 512 § 513 § 514 § 514a § 515 § 516 § 517 § 518 § 519 § 520 § 521 § 522 § 523 § 524 § 525 § 526 § 527 § 528 § 529 § 530 § 530a § 531 § 532 § 533 § 533a § 534 § 535 § 536 § 537 § 538 § 539 § 540 § 541 § 542 § 543 § 544 § 545 § 546 § 547 § 548 § 549 § 550 § 550a § 551 § 552 § 553 § 554 § 555 § 556 § 557 § 558 § 559 § 560 § 561 § 562 § 562a § 563 § 563a § 564 § 565 § 566 § 567 § 567a § 567b § 567c § 567d § 567e § 567f § 567g § 567h § 567i § 567j § 567k § 567l § 567m § 567n § 567o § 567p § 567q § 567r § 567s § 567t § 567u § 568 § 569

Statutory Text (640 Articles)

Slovensko ZZ 301/2005

§ 1

Predmet zákona

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby

trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní

a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva

a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1)

Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon.

(2)

Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len

v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať

dôstojnosť osôb a ich súkromie.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom

konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre

prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré

ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie. Sudca

pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje

vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie má

subjekt trestného konania (

§ 10 ods. 10

) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.

(4)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

(5)

Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie

medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,

prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

(6)

Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z

úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných

prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah

petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani

súd neprihliadajú.

(7)

Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo

oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných

prostriedkov v súlade so zákonom.

(9)

Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo

na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný

akt Európskej únie.

(10)

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti

obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú

dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

(11)

Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý

dôkaz zabezpečiť.

(12)

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako

aj dôkazy prípustné podľa

§ 119 ods. 5

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

(13)

Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov

a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(14)

Strany sú si v konaní pred súdom rovné.

(15)

Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej

prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

(16)

V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné

konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami,

ak to zákon výslovne ustanovuje.

(17)

Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia

môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí

byť vždy vyhlásený verejne.

(18)

Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd,

ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva

stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

(19)

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom

zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,

ak zákon neustanovuje inak.

(20)

Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba

alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka

a prekladateľa.

(21)

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania

umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným

spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou

k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť

jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie

a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu.

Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.

(22)

Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu

finančných záujmov Európskej únie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 3

Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb

(1)

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú

povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich

úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané

vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia

§ 553 ods. 5 a 6

; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.

(2)

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania

oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný

trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

(3)

Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh

vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi

činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.

(4)

Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť,

obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné

tajomstvo.

(5)

Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového

tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim

súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 4

(1)

Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania,

zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné,

spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.

(2)

Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske

združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi

a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany

a hnutia.

(3)

Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného.

Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.

(4)

Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,

ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky

treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný

taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia

občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste.

Môže, najmä pokiaľ to

Trestný zákon

pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu,

ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.

(5)

Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom

alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania,

na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k

prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 5

(1)

Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného

a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečné

upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na

prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Na

získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)

Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba

obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo

žiadosť o zahladenie odsúdenia.

(3)

Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu

obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 6

Poskytovanie informácií o trestnom konaní

(1)

Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa

tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní

však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového

tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

(2)

Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť

tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci.

Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali

chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života,

obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú

na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

(3)

V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti.

V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok

alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.

(4)

Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo

2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.

(5)

Ak orgány činné v trestnom konaní poskytujú informácie z trestného konania orgánom

členských štátov Európskej únie, ktoré sú oprávnené podľa svojho vnútroštátneho práva

na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných

činov a na vyšetrovanie trestných činov, vykonávať právomoci a prijímať donucovacie

opatrenia v súvislosti s takýmito činmi podľa osobitného predpisu, primerane sa použijú

aj odseky 1, 2 a 4.

(6)

Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí vzťahujúcom

sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného systému o

bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu podľa osobitného

zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 7

Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré

sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie

alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím

viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné

otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak

o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné

počkať na vydanie rozhodnutia.

(3)

Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie, sa nemôžu posudzovať ako

predbežné otázky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 8

Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu

(1)

Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú

imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

(2)

Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom

konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o stanovisko

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko

po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 9

Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí

byť zastavené,

a)

ak je trestné stíhanie premlčané,

b)

ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a

súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným

orgánom daný,

c)

ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,

d)

proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

e)

ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený

sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak

rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,

f)

ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo

bol vzatý späť, alebo

g)

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

(2)

V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa

§ 326a

Trestného zákona nemožno pokračovať, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas

s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Trestné stíhanie sudcu musí byť zastavené

alebo vec postúpená na prejednanie disciplinárneho previnenia len vtedy, ak skutok,

ktorý sa sudcovi kladie za vinu nemožno právne posúdiť ako iný trestný čin.

(3)

Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 len niektorého z čiastkových útokov

pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo

trestné stíhanie.

(4)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a),

sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie

o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného

poučiť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 10

Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Ak ide o veci patriace do

pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor,

európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a pôsobnosť generálneho

prokurátora vykonáva orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak

hlavný európsky prokurátor.

(2)

Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od

iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu

senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom,

probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.

(3)

Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce

súdu poverený rozhodovať o

a)

zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom

konaní,

b)

sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,

c)

v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.

(4)

Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný

súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

(5)

Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj Špecializovaný trestný súd, ak

tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajský súd a najvyšší súd.

(6)

Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých

ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.

(7)

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie

a)

vyšetrovateľ Policajného zboru,

b)

vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné

činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej

služby, ak sú príslušníkmi Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo

príslušníkmi finančnej správy, ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného

činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného

zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné

činy príslušníkov finančnej správy, ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto

trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo

nebezpečného zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c),

c)

vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením

colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze

a spotrebných daní,

d)

poverený príslušník Policajného zboru,

e)

poverený príslušník Vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Vojenskej

polície, profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby v

čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo

nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom

mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej

stráže alebo príslušník finančnej správy,

f)

poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch

osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,

g)

poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti

s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty

pri dovoze a spotrebných daní,

h)

veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.

(8)

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania

aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného

spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho

tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä,

ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo

vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu

vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu

je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky; ostatné podmienky

činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným

uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po predchádzajúcom prerokovaní

s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).

(9)

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý

nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru

uvedeným v odseku 7 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym

predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí,

opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.

(10)

Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a

komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo

ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné

konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má

aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej

návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní

proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa

v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt

trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.

(11)

Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.

(12)

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(13)

Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol

právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa

druhej hlavy štvrtej časti

tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní

uložené ochranné liečenie alebo detencia.

(14)

Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného

stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od

začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní

viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia

orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

(15)

Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne

ustanovené inak.

(16)

Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia

alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne

trestné stíhanie.

(17)

Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať, ak tento

zákon ďalej neustanovuje inak.

(18)

Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo

operatívnej povahy.

(19)

Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý

na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu

páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej

časti

Trestného zákona

(ďalej len „korupcia“), trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa

§ 233

a

234

Trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo

trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného

zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru

povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).

(20)

Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické,

rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky

a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname

prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do

základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických

prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné

predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych

sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických

telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci

sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov;

pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.

(21)

Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná

dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.

(22)

Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie subjekt poskytujúci

pomoc obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia zriadená podľa osobitného

zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.

(23)

Spolupracujúcim obvineným alebo spolupracujúcim podozrivým (ďalej len „spolupracujúca

osoba“) je obvinený alebo podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý sa významnou

mierou podieľa alebo má ešte podieľať na objasnení niektorého, či niektorých z trestných

činov uvedených v

§ 205 ods. 1

,

§ 215 ods. 3

,

§ 218 ods. 1

alebo

§ 228 ods. 3

, prípadne uvedených v

§ 39 ods. 2 písm. d)

Trestného zákona alebo na zistení alebo usvedčení ich páchateľov.

(24)

Výhodou spolupracujúcej osoby (ďalej len „benefit“) je výhoda podľa

§ 205

,

§ 215 ods. 3

,

§ 218

,

§ 228 ods. 3

, mimoriadne zníženie trestu podľa

§ 39 ods. 2 písm. d)

Trestného zákona alebo akákoľvek iná výhoda spočívajúca v procesnom postupe, inom

konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa tohto zákona, ktorú poskytol,

sprostredkoval, inak zabezpečil, navrhol alebo formálne alebo neformálne sľúbil spolupracujúcej

osobe súd alebo orgán činný v trestnom konaní výmenou za jej účasť na objasňovaní

trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov.

(25)

Podozrivou osobou alebo podozrivým je osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá

pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom

alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo

zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Podozrivým je aj spolupracujúci

podozrivý podľa odseku 23.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 11

Výkon trestného súdnictva

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný

zákon.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 14

Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na

a)

trestný čin úkladnej vraždy,

b)

trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa

§ 266 ods. 3 Trestného zákona

,

c)

trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa

§ 270 ods. 4 Trestného zákona

,

d)

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona

v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),

e)

trestné činy prijímania úplatku podľa

§ 328 až 330 Trestného zákona

,

f)

trestné činy podplácania podľa

§ 332 až 334 Trestného zákona

,

g)

trestný čin nepriamej korupcie podľa

§ 336 Trestného zákona

,

h)

trestný čin volebnej korupcie podľa

§ 336a Trestného zákona

,

i)

trestný čin športovej korupcie podľa

§ 336b Trestného zákona

,

j)

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné

zločiny spáchané zločineckou skupinou,

k)

trestné činy terorizmu,

l)

trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti

Trestného zákona

alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti

Trestného zákona

, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej

7 000 000 eur, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej

7 000 000 eur,

m)

trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa

§ 261

Trestného zákona,

n)

trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m),

ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,

o)

trestné činy extrémizmu podľa

§ 140a Trestného zákona

,

p)

trestný čin ohýbania práva podľa

§ 326a Trestného zákona

,

r)

trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa

§ 336c a 336d Trestného zákona

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 15

(1)

Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Konanie v prvom stupni v obvode Mestského súdu Bratislava I vykonáva Mestský súd

Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 16

(1)

Na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje

trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo

ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou

skupinou, sú príslušné

a)

Mestský súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b)

Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,

c)

Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d)

Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu Nitra,

e)

Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,

f)

Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

g)

Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

h)

Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

(2)

Na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa

§ 128 ods. 3 písm. a)

,

b)

a

d) Trestného zákona

a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v

ozbrojených silách sú príslušné

a)

Mestský súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v

Nitre, Krajského súdu v Trnave,

b)

Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského

súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,

c)

Okresný súd Prešov pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.

(3)

Súdy uvedené v odseku 2 vykonávajú konanie aj o spolupáchateľovi a účastníkovi trestného

činu.

(4)

Odsekmi 2 a 3 nie je vylúčená príslušnosť uvedená v

§ 15

a v odseku 1.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti

Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných

činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 17

Miestna príslušnosť

(1)

Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva

súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto

miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého

obvode čin vyšiel najavo.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 18

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých

trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude

brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.

(2)

Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine,

o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.

(3)

Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti súdov podľa

§ 16 ods. 2

, súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa

vzťahuje pôsobnosť súdov podľa

§ 16 ods. 2

, súd podľa

§ 16 ods. 2

vec prejedná a rozhodne aj o súvisiacom trestnom čine.

(4)

Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne stíhaná pre iný trestný

čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špecializovaného

trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide

o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom

na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane nepoužije.

(5)

Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti

prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode

o vine a treste.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 19

(1)

Spoločné konanie vykonáva okresný súd podľa

§ 16 ods. 1

, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa

§ 16 ods. 1.

Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného

súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný trestný súd.

(2)

Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi

zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 20

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie

vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená

nepríslušným súdom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 21

Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom

z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však

a)

okresný súd podľa

§ 16 ods. 1

vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému okresnému súdu, môže ju postúpiť

tomuto súdu,

b)

Špecializovaný trestný súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu

alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)

Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie

veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 22

Spory o príslušnosť

(1)

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.

(2)

Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej

strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 22a

Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou

Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd,

ak Európska prokuratúra neuplatnila právo odňať vec prokuratúre podľa osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 23

Odňatie a prikázanie veci

(1)

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený.

(2)

Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným súdom toho istého

druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.

(3)

Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného

konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany,

ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 24

Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

(1)

Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý

by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd,

v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

(2)

Vo veciach uvedených v

§ 16 ods. 1

je na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní

príslušný okresný súd podľa

§ 16 ods. 1

, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva

súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

(3)

Vo veciach uvedených v

§ 16 ods. 5

je na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní

príslušný Špecializovaný trestný súd.

(4)

Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa

§ 113 ods. 4

, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

podľa

§ 114

, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa

§ 115

alebo

§ 116

a príkazu na použitie agenta podľa

§ 117

je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd

podľa

§ 16 ods. 1

, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe, a Špecializovaný

trestný súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úkony

vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh. Ak

ide o veci podľa

§ 16 ods. 2

, je príslušný okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 25

Probačný a mediačný úradník

(1)

Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným

príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone.

(2)

Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu

ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu trestu

odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti osobe,

u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Ak ide o ochranný

dohľad, marenie jeho výkonu oznámi probačný a mediačný úradník príslušnej okresnej

prokuratúre.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 26

Vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora

(1)

Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného

zákona. Vyšší súdny úradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom

konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(2)

Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného zákona.

Súdny tajomník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon

alebo osobitný zákon.

(3)

Asistent prokurátora v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného

zákona. Asistent prokurátora môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom

konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu sa spravidla

priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol pribraný,

spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom

rozumie aj technický asistent.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 28

(1)

Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v

§ 2 ods. 20

vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom,

priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený

využije svoje právo podľa

§ 2 ods. 20

, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu

alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo

s inými procesnými podaniami.

(2)

Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v

§ 2 ods. 20

síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon

vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu

jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade

rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.

(3)

Ak si osoba podľa

§ 2 ods. 20

zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo

vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný

v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba

štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie.

(4)

Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ

opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží

uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda

o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o

odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa

môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania

sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému

len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov

rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán,

o ktorého rozhodnutie ide.

(5)

Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa

konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží

aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre

riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán,

pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom

uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu

podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to

nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone

tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie

prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému

pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.

(6)

Poškodenému sa písomne preloží rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní,

rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania a upovedomenie o hlavnom pojednávaní.

Ak je oznamovateľom podľa

§ 196

poškodený, na jeho žiadosť sa mu písomne preloží aj písomné potvrdenie o prijatí

trestného oznámenia. Preklad rozhodnutia a písomného potvrdenia o prijatí trestného

oznámenia a ich doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide alebo ktorý

prijal trestné oznámenie.

(7)

Na žiadosť poškodeného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa

konanie vedie, že sa poškodenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 6 písomne preloží

aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom

konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie,

nevyhovie takejto žiadosti poškodeného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže

poškodený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto

písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť

procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či

sa pretlmočila celá písomnosť alebo len jej časť a ktorá. Ustanovenie prvej vety sa

nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené

alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.

(8)

Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka

a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v

§ 2 ods. 20

dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom

technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku (ďalej len „videokonferenčné

zariadenie“).

(9)

Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo zatknutá, potrebné

preložiť tiež poučenie o jej právach podľa

§ 34 ods. 6

. Ak preklad poučenia nie je k dispozícií, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného

poučenia sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 29

(1)

O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení

z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, o

sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského

úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský

úkon platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa určí ten orgán, ktorý tlmočníka alebo

prekladateľa pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo

predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady hotových výdavkov a odmeny tlmočníka

alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 30

Nezúčastnená osoba a figurant

(1)

Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba.

Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného

preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do

troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k

úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.

(2)

Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti

o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému

v trestnom konaní alebo súdu.

(3)

Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, previerky výpovede

na mieste a iných úkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratí figuranti.

Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného

ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti

na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť figurant

upozornený.

(4)

Nevyhnutnými výdavkami podľa odsekov 1 a 3 sa rozumie cestovné, stravné a nocľažné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 30a

Psychológ

V prípadoch ustanovených týmto zákonom sa na vykonanie úkonu priberie psychológ. Psychológ

má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného

ušlého príjmu alebo na odmenu, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis

vydaný ministerstvom spravodlivosti. Nárok zaniká, ak ho psychológ neuplatní do troch

dní po svojej prítomnosti na úkone alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde;

na to musí byť psychológ upozornený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 31

(1)

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej

len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon

priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému

orgánu činnému v tomto konaní.

(2)

Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník

je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný

ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej

osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

(3)

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený

sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník,

ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania

o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako

sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom

orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas

alebo pokyn.

(4)

Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o

dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie

v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 32

(1)

Ak z dôvodov uvedených v

§ 31 ods. 1

oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd

v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát

tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného

súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v

§ 31 ods. 2

alebo

3

, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí

iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v

§ 31 ods. 1

oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník

alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených

v

§ 31 ods. 2

alebo

3

, alebo ak z dôvodov uvedených v

§ 31

vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu

alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov

uvedených

§ 31 ods. 1

oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor.

Ak z dôvodov uvedených v

§ 31 ods. 1

oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne prokurátor; proti tomuto uzneseniu

sťažnosť nie je prípustná.

(2)

Ak z dôvodov uvedených v

§ 31

oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana,

o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní

pred súdom predseda senátu.

(3)

O vylúčení z dôvodov uvedených v

§ 31

na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku

2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo

prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná

len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon,

ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto

úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana

podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť

možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom

úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo

3.

(5)

O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje

a)

prokurátor, ak ide o rozhodnutie policajta,

b)

bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,

c)

nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu

súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo

d)

iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o

sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu

odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.

(6)

O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré

už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa

§ 31 ods. 4

alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na

iných dôvodoch ako dôvodoch podľa

§ 31

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 33

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného

a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak

bolo proti nemu vznesené obvinenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 33a

Spolupracujúca osoba

(1)

Spolupracujúcej osobe v predsúdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo

so súhlasom prokurátora policajt. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže prokurátor

udeliť súhlas aj dodatočne, ak ho udelí bez zbytočného odkladu od doručenia záznamu

spísaného policajtom podľa odseku 2. V súdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor

alebo súd.

(2)

O úkonoch policajta a prokurátora podľa odseku 1 sa bez zbytočného odkladu spíše

záznam, ktorý obsahuje najmä

a)

označenie orgánov činných v trestnom konaní, prípadne prokurátora v súdnom konaní,

ktoré sa na úkonoch zúčastnili, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo

sídlo spolupracujúcej osoby,

b)

miesto a čas úkonu,

c)

zoznam poskytnutých, či sľúbených benefitov, podmienky na ich priznanie,

d)

spôsob, akým sa spolupracujúca osoba podieľa alebo má podieľať na objasňovaní trestných

činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov so stručným opisom trestných činov

tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene,

e)

podpisy orgánov činných v trestnom konaní alebo prokurátora v súdnom konaní a spolupracujúcej

osoby.

(3)

Záznam sa bez zbytočného odkladu spíše aj o zmene skutočností uvedených v odseku

2; ustanovenie odseku 2 sa použije primerane. Policajt zašle prokurátorovi záznamy,

ktoré podľa odseku 2 a 3 spísal, do 48 hodín od úkonu. Na žiadosť spolupracujúcej

osoby sa jej poskytne rovnopis alebo kópia záznamu.

(4)

Okolnosťou potrebnou na zistenie nezaujatosti a hodnovernosti svedka (

§ 132 ods. 1

) je aj rozsah a obsah benefitov poskytnutých alebo sľúbených spolupracujúcej osobe,

ak vypovedá ako svedok; rovnako sa postupuje aj v prípade výsluchu obvineného.

(5)

Poskytnutie alebo sľúbenie benefitov spolupracujúcej osobe, ktorých rozsah a obsah

sú zaznamenané v záznamoch podľa odseku 2 a 3 alebo

§ 205 ods. 3

(ďalej len „záznamy o spolupráci“), nie je právne záväzné; prokurátor, policajt a

spolupracujúca osoba sú však k ich plneniu povinní pristupovať v dobrej viere.

(6)

Na zákonnosť a primeranosť poskytnutých alebo sľúbených benefitov a vzájomnej spolupráce

prokurátora, policajta a spolupracujúcej osoby v prípravnom konaní dohliada príslušný

prokurátor podľa

§ 210

. Príslušný prokurátor podľa

§ 210

preskúma postup policajta a prokurátora podľa predchádzajúcej vety vždy aj na podnet

a)

obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby vo veci, v ktorej spolupracujúca osoba

vypovedá alebo má vypovedať ako svedok alebo obvinený,

b)

spolupracujúcej osoby vo veci, v ktorej sú jej poskytované alebo sľúbené benefity.

(7)

Spisy podľa

§ 69

obsahujú aj záznamy o spolupráci obvinených a svedkov v tejto, ako aj inej trestnej

veci a tiež výsledky preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa odseku

6. Právo nazerať do výsledkov preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní

podľa odseku 6 nemožno stranám a ich zástupcom uvedeným v

§ 69 ods. 1

odmietnuť. Právo preštudovať spisy podľa

§ 208 ods. 1

v rozsahu týkajúcom sa záznamov o spolupráci môže prokurátor z mimoriadne závažných

dôvodov obmedziť; o týchto dôvodoch vyrozumie policajt osoby uvedené v

§ 208 ods. 1

prvá veta spolu s upozornením na ich práva podľa tohto ustanovenia.

(8)

Ak prokurátor navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka, ktorý je spolupracujúcou

osobou v prejednávanej alebo v inej trestnej veci, musí súdu oznámiť všetky benefity,

ktoré mu boli poskytnuté alebo sľúbené, a to najneskôr spolu s oznámením svedka súdu.

V rozsahu súvisiacom s týmto oznámením nemožno obmedziť právo strany nazrieť do záznamov

o spolupráci; tie musia byť súčasťou spisu. Obdobne sa postupuje v prípade, ak je

najmenej jeden z viacerých obžalovaných spolupracujúcou osobou v tejto alebo inej

trestnej veci; v takom prípade musí prokurátor oznámiť súdu všetky jemu poskytnuté

alebo sľúbené benefity súčasne s podaním obžaloby na súd. Ustanovenia tohto odseku

sa primerane použijú aj v prípade, ak sa má zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného

alebo svedka na hlavnom pojednávaní čítať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 33b

Podozrivý

(1)

Podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu

podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak nejde o práva a povinnosti,

ktoré môžu byť z povahy veci priznané iba obvinenému; tým nie sú dotknuté procesné

práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej

únie. Podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie

voči nemu; opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s

uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý. Podozrivý má tiež právo

na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu.

(2)

Práva a povinnosti podľa tohto zákona sa na podozrivého vzťahujú od jeho prvého výsluchu

alebo od iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči nemu alebo v súvislosti

s ním alebo v súvislosti s podozreniami, ktoré sa ho týkajú.

(3)

V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností rozhodne na návrh policajta prokurátor

uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 34

Práva a povinnosti obvineného

(1)

Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže

uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu,

robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu

a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo

súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať

na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby

sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný,

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti

tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu

väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní

pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol

obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

(2)

Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy,

ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh

na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto

návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému.

(3)

Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na

bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu

alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní

o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa

§ 40 ods. 2

, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.

(4)

Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom

konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu,

ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým

došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou

mladistvý, vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu

mladistvého, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý

ustanoveného opatrovníka aj jeho; ak je vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého

v rozpore s najlepším záujmom mladistvého, vyrozumie inú vhodnú dospelú osobu. Ak

ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto

skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území

má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený,

ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej

slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou,

ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky

možné, a to v trvaní najviac 20 minút. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý

bol zadržaný alebo zatknutý, je vždy prítomný policajt, ktorý je oprávnený ukončiť

hovor, ak je z jeho obsahu zrejmé, že je marený účel trestného konania.

(5)

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť

vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Ak je obvineným

mladistvý, orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť o jeho právach aj zákonného

zástupcu obvineného. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí.

Obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú

lekársku pomoc, o práve nazerať do spisov a o maximálnej lehote, počas ktorej môže

byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu.

(6)

Orgán činný v trestnom konaní obvinenému, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, poskytne

bez zbytočného odkladu poučenie o jeho právach v písomnej forme; táto skutočnosť sa

poznamená v zápisnici. Obvinený má právo ponechať si toto poučenie u seba po celú

dobu obmedzenia osobnej slobody.

(7)

Orgán činný v trestnom konaní obvineného poučí, že je povinný uviesť adresu, na ktorú

sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako

aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí

takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu, a zároveň ho upozorní, že

zásielky doručované na túto adresu sa budú považovať za doručené riadne a včas aj

vtedy, ak ich nepreberie, vrátane predvolania na hlavné pojednávanie alebo verejné

zasadnutie, ktoré sa v takom prípade môže konať aj v jeho neprítomnosti. Rovnako obvineného

poučí v konaní pred súdom súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 35

Zákonný zástupca obvineného

(1)

Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,

najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné

prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona

môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať

aj proti vôli obvineného.

(2)

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené

v odseku 1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon

týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné

konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení

opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(3)

Zákonný zástupca mladistvého obvineného má práva uvedené v odseku 1. Ak zákonný zástupca

mladistvého obvineného nemôže tieto práva vykonávať alebo je nebezpečenstvo z omeškania,

v prípravnom konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému

opatrovníka sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez

návrhu. Sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoví

za opatrovníka osobu, ktorú navrhne mladistvý obvinený. Ak mladistvý obvinený nenavrhne

žiadnu osobu alebo navrhne osobu, u ktorej existuje dôvodná obava, že nebude hájiť

jeho záujmy, ustanoví sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda

senátu za opatrovníka inú vhodnú osobu. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka

je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 36

Obhajca

(1)

Obhajcom môže byť len advokát.

(2)

Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,

ak s tým obvinený súhlasí

a)

v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného

zločinu,

b)

v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.

(3)

Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ

alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako

svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.

(4)

Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu

podľa

§ 40 ods. 2

zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu

podľa

§ 40 ods. 2

dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.

(5)

Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia

o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 37

(1)

Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak

a)

je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave,

b)

je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony

je obmedzená,

c)

ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,

d)

ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica je najmenej desať rokov,

e)

ide o konanie proti mladistvému,

f)

ide o konanie proti ušlému.

(2)

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor

alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného

náležite sa obhajovať.

(3)

Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa

rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo

protitoxikomanického liečenia.

(4)

Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej

porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie

môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú

obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 38

(1)

Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený

obhajcu, ak

a)

je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená,

b)

ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý

v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,

c)

je vo väzbe, alebo

d)

sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(2)

V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak

a)

ide o prípady uvedené v

§ 37 ods. 1 písm. a)

,

b)

,

c)

alebo

písm. d)

,

b)

je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku

nedovŕšil osemnásty rok,

c)

sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,

d)

ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.

(3)

Ak ide o prípad podľa

§ 37 ods. 1 písm. c)

alebo

písm. d)

, obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na

povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení

o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 39

Zvolený obhajca

(1)

Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou

advokáta.

(2)

Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca,

môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,

druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného

povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu

zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné

o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.

(3)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.

(4)

Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.

(5)

Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená

osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 40

Ustanovený obhajca

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie

obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania

ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu prostredníctvom programového

prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.

(2)

Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o

ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a

v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že

neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí

obvinený preukázať.

(3)

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,

spravidla spoločný obhajca.

(4)

Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej z týchto vecí

ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a sudca pre prípravné

konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení

neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie tých obhajcov,

ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.

(5)

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa

§ 39

. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.

(6)

Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil

trovy obhajoby alebo ak obvinený nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu v lehote podľa

§ 34 ods. 3

, obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto ho ustanovil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 41

Prevzatie obhajoby

(1)

Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bez meškania prevziať.

(2)

Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca

zvolený podľa

§ 39

a v inej obhajca ustanovený podľa

§ 40

, ustanovenie obhajcu podľa

§ 40

zruší v prípravnom konaní na návrh prokurátora alebo policajta sudca pre prípravné

konanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konaní predseda senátu, ktorý vo veci

koná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 42

Náhradný obhajca

(1)

Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného,

ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre

neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri

zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

(2)

Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený

obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v

prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.

(3)

Ustanovenia

§ 40 a 41

sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 43

Oslobodenie od povinnosti obhajovania

(1)

Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného

oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný

obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca

dlhodobo neplní svoje povinnosti.

(2)

O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní

sudca pre prípravné konanie.

(3)

Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do

skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 44

Práva a povinnosti obhajcu

(1)

Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho

záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať

sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného

zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.

(2)

Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať

v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa

ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa

obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa

§ 213 ods. 2 až 4

.

(3)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti

vôli obvineného.

(4)

Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak,

zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca

oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

(5)

Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu

alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom

konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických

dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť.

Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.

(6)

Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.

(7)

Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa

tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť

len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.

(8)

Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili

na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť

tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov,

doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 45

(1)

Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná

vec alebo časť majetku.

(2)

Zúčastnená osoba má právo

a)

po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam

a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,

b)

byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať

dôkazy a nazerať do spisov,

c)

podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.

(3)

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť

a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch

s tým spojených.

(4)

Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej

zákonný zástupca.

(5)

V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred

súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca zo zoznamu

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia odpadne,

opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora

a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.

(6)

Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej

majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob

doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť

bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených

orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 46

(1)

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,

morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva

alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť,

či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy

na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov

a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom

o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom

týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať

o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo

súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné

údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie

mohol byť zmarený účel trestného konania.

(2)

Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú

sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako

aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí

takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch

s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.

(3)

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť

najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí

byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

(4)

Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese

alebo inom príslušnom konaní.

(5)

Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí

predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého

stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený

návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania

doručiť prokurátorovi a obvinenému.

(6)

Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody

s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného

úradníka.

(7)

Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom

činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako

poškodenému priznáva.

(8)

Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného

na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o

a)

prepustení alebo úteku obvineného z väzby,

b)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,

c)

prerušení výkonu trestu odňatia slobody,

d)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej

zdravotnej starostlivosti,

e)

zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,

alebo

f)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.

(9)

Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému

informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti

s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie

o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia

poškodeného sa prihliada.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 47

(1)

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako

spoluobvinený. To neplatí pre osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie podozrivého

(

§ 33b

), ibaže policajt uznesením rozhodne o tom, že podozrivý oprávnenie poškodeného uplatňovať

nemôže. Voči tomuto uzneseniu môže podozrivý podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)

Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by

mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú

na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví

opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených,

spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi

opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa

vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca

vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu

škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného

súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.

(3)

Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým

výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného

stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o účasti poškodených v trestnom konaní

najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý,

generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.

(4)

K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba

pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.

(5)

Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by

mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol

v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti

poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí

si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa

odseku 2.

(6)

Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky,

aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia

na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu

predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na

ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že

nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.

(7)

Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil

náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu

ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby

alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 48

(1)

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca,

ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.

(2)

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva

uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca

pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov

advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca

pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná

sťažnosť.

(3)

Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý

je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo

je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(4)

Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon

priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 48a

Právo na sprievod dôverníka

(1)

Poškodený má právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník.

(2)

Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si poškodený zvolí.

Dôverník poskytuje poškodenému potrebnú pomoc, najmä psychickú. Dôverník môže byť

zároveň splnomocnencom poškodeného. Dôverníkom nemôže byť osoba, ktorá má v trestnom

konaní postavenie sudcu, prokurátora, obvineného, obhajcu, svedka, znalca alebo tlmočníka.

O skutočnostiach, o ktorých sa dôverník dozvedel v priebehu trestného konania, je

povinný zachovávať mlčanlivosť.

(3)

Dôverník nemôže zasahovať do priebehu úkonu trestného konania.

(4)

Vylúčiť dôverníka z účasti na úkone trestného konania je možné len vtedy, ak by jeho

účasť narúšala priebeh úkonu alebo ohrozila vykonanie tohto úkonu. Ak je dôverník

vylúčený, poškodenému sa umožní, aby si zvolil iného dôverníka; to neplatí, ak ide

o neopakovateľný úkon alebo neodkladný úkon alebo v prípade dokončenia už prebiehajúceho

úkonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 49

Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa

tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 50

(1)

Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom a ak je

to vhodné s ohľadom na povahu skutku, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody

zaistiť

a)

na majetku obvineného,

b)

na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú

účasť,

c)

na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený

1.

má majetkovú účasť, alebo

2.

je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,

vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo

vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,

ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,

za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej

osoby,

d)

na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú

účasť právnická osoba, v ktorej obvinený

1.

má majetkovú účasť, alebo

2.

je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,

vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo

vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,

ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,

za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej

osoby,

e)

na ostatných majetkových právach obvineného.

(2)

Pri zaistení nároku poškodeného sa primerane použijú ustanovenia

§ 95 až 96g

. Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému

a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.

(3)

Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na

zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov

postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny

z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu

dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní

prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť

aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania.

(5)

Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh

nie je dôvodný.

(6)

Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,

pre ktoré sa zaistenie podľa

§ 51 ods. 1

zruší.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 51

(1)

Zaistenie sa zruší,

a)

ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,

b)

ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom, alebo

c)

ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým

bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť

uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo

nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému alebo

právnickej osobe uvedenej v

§ 50 ods. 1

, vyjmú sa zo zaistenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 52

Proti rozhodnutiu podľa

§ 50 a 51

je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo

vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 53

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom

poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.

(2)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť

na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže

byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

(3)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa

prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže

oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 54

(1)

Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú

osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky;

je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená

osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy

na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže

uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.

(2)

Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré

sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie

v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby

alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný

s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 54a

(1)

Oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodený, má okrem iných práv ustanovených týmto

zákonom právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať

dôkazy. Ustanovenie

§ 46 ods. 5

a

7

platí rovnako.

(2)

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti má rovnaké práva a povinnosti

ako oznamovateľ, ak sa oznamovateľovi poskytuje ochrana v pracovnoprávnom vzťahu podľa

osobitného predpisu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 55

Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní

(1)

Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd

a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými

na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich

dôstojnosť, zistený zdravotný stav a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.

(2)

Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod.

a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané

aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.

(3)

Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom,

v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,

ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť

na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak

sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať

spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

(4)

Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich

pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť

pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných

dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O

tom ho treba poučiť.

(5)

O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu

do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a)

zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b)

je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.

(7)

Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

zodpovedá štát podľa osobitného zákona; to neplatí, ak bola škoda spôsobená nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 56

(1)

Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora vykonávajú jednotlivé

úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú

jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo policajta,

v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, alebo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia;

ak nie je úkon vykonávaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, vykonajú

ho mimo svojho obvodu osobne, len ak vec nepripúšťa odklad alebo je to na riadne posúdenie

veci nevyhnutné.

(2)

Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo

svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný;

najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 57

(1)

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátane skutkových okolností činu, ktorých

sa dožiadanie týka, a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán

spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán

je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený

a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať

okolnosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu

veci.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

(3)

Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak dožiadanie

nemožno vykonať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie dožadujúci orgán.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 58

Zápisnica

(1)

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne

po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,

b)

miesto, čas a predmet úkonu,

c)

meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia

a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného

alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,

d)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných

ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených

pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,

e)

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)

námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)

V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský

jazyk.

(3)

Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom

zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo

sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní

rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní

upovedomia.

(4)

Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním

predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov

a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu,

ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam.

Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam,

v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v

ktorom sa nachádza. Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú

sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové

prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu

či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Predseda senátu však môže v takom

prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu.

(5)

Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným

záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice

sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného

vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach.

Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo

nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového

zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je

zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený.

(6)

Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným

záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného,

svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda

senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového

zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice

vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na

žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu

hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.

(7)

O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť

aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6,

vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.

(8)

Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzťahujú na zápisnicu o úkonoch vykonávaných v rámci

probácie a mediácie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 58a

Zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie

(1)

O úkonoch probácie sa spíše úradný záznam, ktorý obsahuje najmä

a)

označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia

a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili,

b)

miesto a čas úkonu,

c)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, ak je to potrebné,

d)

poučenie, ak ide o úkon, pri ktorom je probačný a mediačný úradník povinný poskytnúť

poučenie.

(2)

O výsledku mediácie sa vyhotovuje záverečná správa, ktorá obsahuje najmä

a)

označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia

a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na mediácii zúčastnili,

b)

miesto a čas vykonanej mediácie,

c)

informáciu o poučení účastníkov o podstate a podmienkach mediácie a podmienkach ďalšieho

postupu podľa

§ 216

alebo

§ 220

,

d)

informáciu o výsledku mediácie.

(3)

Záverečná správa o výsledku mediácie neobsahuje opis priebehu mediácie ani vyjadrenia

účastníkov, ktoré boli podkladom pre dosiahnutie dohody.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 59

Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu

a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon

týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu.

Ak sa úkon vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, osoba, ktorej sa

úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná

osoba podpísať každú stranu zápisnice alebo autorizovať podľa osobitného predpisu

každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu. Ak vypočúvaný alebo iná

osoba pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpísať, uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním

dôvodu odmietnutia.

(2)

Zápisnicu v elektronickej podobe osoby podľa odseku 1 autorizujú podľa osobitného

predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ak vypočúvaný

alebo iná osoba pribratá k úkonu nemôže zápisnicu v elektronickej podobe autorizovať,

podpíše zápisnicu v listinnej podobe.

(3)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom

pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného súdu. Ak

je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica nebola

podpísaná.

(4)

Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo písať, zápisnicu jej prečíta ten,

kto úkon vykonal; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 60

Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice

(1)

O oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán,

o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť

alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa

vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 61

Zápisnica o hlasovaní

(1)

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí

a)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,

b)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(3)

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Ak osobitný

predpis neustanovuje inak, otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde

pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní

o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí

a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(4)

Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa

senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni

bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,

že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 61a

Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia

Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí

vykonáva dokazovanie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného

na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je

súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 61b

Vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia

(1)

Ak je osoba vypočúvaná prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa

vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo obvinený, ak nemá obhajcu,

a to aspoň päť pracovných dní pred vykonaním výsluchu.

(2)

Totožnosť vypočúvanej osoby overí osoba, ktorá je v rovnakom procesnom postavení

ako osoba, ktorá výsluch vykoná; ak výsluch vykoná súd, totožnosť môže overiť aj poverený

zamestnanec súdu, a ak je vypočúvaná osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo

vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Osoba, ktorá overila totožnosť, je počas výsluchu vždy prítomná v mieste, kde sa nachádza

vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu sa vyhotoví

záznam, ktorý podpíše vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila totožnosť; záznam je

súčasťou zápisnice o výsluchu.

(3)

Ak sa vykonáva výsluch agenta alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, osoba,

ktorá overuje totožnosť podľa odseku 2, musí mať oprávnenie na oboznamovanie sa s

utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia.

(4)

Osoba, ktorá vykonáva výsluch, poučí vypočúvanú osobu pred začiatkom výsluchu o spôsobe

vedenia výsluchu.

(5)

Vypočúvaná osoba môže kedykoľvek v priebehu výsluchu vzniesť námietky proti kvalite

obrazového alebo zvukového prenosu; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o výsluchu,

pričom nebráni v pokračovaní výsluchu, ak boli odstránené technické problémy s obrazovým

a zvukovým prenosom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 62

Podanie

(1)

Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť

písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami

podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez

kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo

elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť

písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.

(2)

Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné

oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome

nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach

poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného

predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch

toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré

boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom,

musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody

v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa

získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení

neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého

oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.

(3)

Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé

údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre

trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že

bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie

vybavovať; orgán činný v trestnom konaní postúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie

jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti

iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.

(4)

Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd

bez odkladu prokurátorovi.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 63

Počítanie lehôt

(1)

Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

(2)

Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.

(3)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca

začiatok lehoty.

(4)

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý

svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa

lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(5)

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá

sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.

(6)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)

podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa

má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom

pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,

d)

urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo

výkone trestu odňatia slobody, alebo

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 64

Navrátenie lehoty

(1)

Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov

lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať

o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba

požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný,

je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie

odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2)

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia

lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na

podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 65

Doručovanie

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol

na tento účel. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo

verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť,

oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín

vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.

(2)

V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť

iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom

v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru

alebo obec.

(3)

Ak nebol adresát zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, doručí

sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej

na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát

sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje

za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(4)

Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,

ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka

vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

(5)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi

oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,

ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky

na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch

prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku

nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje

za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(6)

Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva

alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,

ktoré zariadi ich doručenie.

(7)

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami a na vlastné

náklady vykonávať doručovanie.

(8)

Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi,

poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej

osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia

slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 66

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,

c)

iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší

súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)

Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá

sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením

vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.

(3)

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese,

ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,

a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý

deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť

na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si

môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní

od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát

o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom

zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

(4)

Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,

ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka

vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel;

to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného

stíhania a trestného rozkazu.

(5)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi

oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,

ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky

na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch

prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne

do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 66a

Doručovanie elektronickými prostriedkami

Na doručovanie elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona sa nevzťahuje osobitný

predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 67

Odopretie prijatia

(1)

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a

dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)

Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,

súdny tajomník alebo asistent prokurátora, ktorý písomnosť odoslal, uzná, že prijatie

bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie

odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 68

Doručovanie právnickým osobám

(1)

Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom

oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje

sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo

právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti

prijme.

(2)

Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom

registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu

známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu

za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,

o tom nedozvie.

(3)

Ustanovenie

§ 66

sa pri doručovaní orgánom alebo právnickým osobám použije primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 69

Nazeranie do spisov

(1)

Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená

osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný

a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú

právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej

údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť

je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky

a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.

Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak

tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne

úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom

konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie

ich práv.

(2)

V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s

ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise

nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu

dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom

konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor

povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva

uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej

sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť

odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po

tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.

(3)

Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice

o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia

o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi,

obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

(4)

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami

predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované

utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové

tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov

hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní

a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primeranú lehotu.

(6)

Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie,

ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné

konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi

právo nazrieť do celého spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť

na nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti

alebo dôkazy, na ktoré sa podľa

§ 71 až 87

a

§ 339

pri rozhodovaní o väzbe prihliada.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 70

Poriadková pokuta

(1)

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,

alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne

príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca

a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1

650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej

pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.

(2)

Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník v služobnom

pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.

Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia

slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon

trestu odňatia slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ

je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 71

Dôvody väzby

(1)

Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného

činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo

ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a)

ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b)

bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie, alebo

c)

bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,

a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý

je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa

§ 80

alebo

§ 81

.

(2)

Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestné činy

terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie,

že tento skutok spáchal obvinený, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo

závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania

o väzbe možné väzbu nahradiť podľa

§ 80

alebo

§ 81

.

(3)

Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak

a)

je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava

sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá

zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu,

alebo inak vedome marí vykonávanie nariadených úkonov,

b)

pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie,

c)

pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná

trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,

d)

bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne

skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1,

e)

je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení

z väzby, alebo

f)

ide o väzbu podľa odseku 2.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 72

Rozhodnutie o väzbe

(1)

Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

a)

vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje

aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b)

prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto

žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c)

zmene dôvodov väzby obvineného,

d)

návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e)

ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,

f)

prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj

rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

(2)

Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré

sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania

a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa

§ 71

; v odôvodnení sa súd vysporiada aj s tým, prečo nenahradil väzbu podľa

§ 80

alebo

§ 81

. V prípade väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

výrok rozhodnutia o väzbe obsahuje aj označenie zákonného ustanovenia o lehote podľa

§ 76 ods. 8

alebo

9

, odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré

zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo z

ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal; tieto skutočnosti uvedie už prokurátor

vo svojom návrhu.

(3)

Konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.

O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre

prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná

a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o

čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca,

ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného

a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému

otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o

väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti

alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia

alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak

je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a

žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby

sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to

platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby

podľa

§ 76a

.

(4)

Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať

obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré v plnom znení s

odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe,

ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa

§ 76 ods. 3

,

4

alebo

10.

Prokurátor môže v prípravnom konaní vziať návrh na vzatie obvineného do väzby späť

až do vyhlásenia uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktorým sa o tomto návrhu rozhoduje;

sudca pre prípravné konanie uznesením vezme na vedomie späťvzatie návrhu prokurátora

na vzatie obvineného do väzby.

(5)

K návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj k ďalším návrhom prokurátora, na ktorých

základe sa má v prípravnom konaní rozhodnúť o väzbe treba vždy pripojiť originál alebo

orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis celého doposiaľ získaného spisového

materiálu s očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu. Predloženie spisu príslušnému

orgánu nesmie byť prekážkou pre plynulé konanie vo veci.

(6)

Sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťažnosti

koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť s predložením

len príslušnej časti spisu.

(7)

Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby alebo u ktorého bolo nariadené dodanie na ďalší

výkon väzby, dodajú do miesta výkonu väzby príslušníci Policajného zboru, Vojenskej

polície alebo ozbrojení príslušníci finančnej správy a v súdnom objekte aj príslušníci

Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 73

Príkaz na zatknutie

(1)

Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo

zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda

senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz,

aby bol obvinený zatknutý.

(2)

Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený

s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, právnu kvalifikáciu

tohto skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.

(3)

Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu príslušníci Policajného zboru, Vojenskej

polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy, ktorí sú tiež povinní, ak je to

na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného. Ak sa pri zatknutí na mieste

nachádza dieťa, orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatýka, vykonáva zatknutie

tak, aby sa pri zatknutí prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä aby bol výkon zatknutia

čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa.

(4)

Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr

však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí

byť obvinený prepustený na slobodu.

(5)

Predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal

zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín

od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť

na slobodu; pritom postupuje primerane podľa

§ 72 ods. 3.

Ak nebolo uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému v konaní doposiaľ oznámené, doručí

mu rovnopis uznesenia sudca pre prípravné konanie pred výsluchom; doručenie sudcom

pre prípravné konanie má rovnaké účinky ako oznámenie uznesenia orgánom, ktorý uznesenie

o vznesení obvinenia vydal a sťažnosť proti nemu môže obvinený podať aj do zápisnice

o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Ak prokurátor nebol pri výsluchu prítomný,

doručí mu sudca pre prípravné konanie zápisnicu o výsluchu obvineného.

(6)

O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie uznesením.

(7)

Predseda senátu rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu príkazom,

ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. V prípravnom konaní

sudca pre prípravné konanie rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu

z dôvodu uplynutia lehôt podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a

musí byť primerane odôvodnený; o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z iných

dôvodov rozhodne uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v

zápisnici o úkone.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 74

Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby

(1)

O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie bez prieťahov

vyrozumie rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený označí,

a jeho obhajcu; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy, ak sa

tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného

zboru, alebo príslušníka v služobnom pomere treba upovedomiť aj jeho nadriadeného

alebo služobný orgán. Ak je obvinený zaradený v evidencii nezamestnaných, treba o

vzatí do väzby upovedomiť príslušný úrad, v ktorého evidencii sa nachádza. Ak neustanovuje

inak vyhlásená medzinárodná zmluva, vyrozumie súd a v prípravnom konaní sudca pre

prípravné konanie o vzatí cudzinca do väzby tiež konzulárny úrad štátu, ktorého je

cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt.

(2)

Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhodným spôsobom vyrozumie poškodeného alebo

svedka v prípadoch podľa

§ 46 ods. 8 a 9

a

§ 139

o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby najneskôr v deň, v ktorý

sa o tejto skutočnosti dozvedel.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 75

Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe

(1)

Príslušný ústav na výkon väzby treba ihneď vyrozumieť o

a)

vzatí obvineného do väzby,

b)

zmene dôvodov väzby,

c)

rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe,

d)

rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby,

e)

právnej kvalifikácií trestných činov, pre ktorý je obvinený stíhaný, alebo o ich

zmene,

f)

mene, priezvisku a adrese obhajcu, ktorý obvineného zastupuje,

g)

osobných údajoch spoluobvineného, ak sa nachádza vo väzbe,

h)

postúpení veci inému orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému súdu,

i)

podaní obžaloby, podaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste, späťvzatí obžaloby

prokurátorom, právoplatnom rozhodnutí súdu o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie

a o odmietnutí obžaloby.

(2)

Vyrozumenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor alebo súd, ktorý vedie konanie v čase,

keď nastala skutočnosť, ktorú treba ústavu na výkon väzby oznámiť; vrátenie veci prokurátorovi

na došetrenie alebo odmietnutie obžaloby oznamuje súd, v konaní pred ktorým sa toto

rozhodnutie stalo právoplatným.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 76

(1)

Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba

v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

(2)

Ak nie je v odseku 8 ustanovené inak, základná lehota väzby v prípravnom konaní je

sedem mesiacov. Prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v

posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím

obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie

návrh na predĺženie tejto lehoty; to neplatí, ak sa lehota väzby posudzuje podľa odseku

8.

(3)

Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti

proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných

dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred

uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty,

ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť,

inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným

príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy,

ak návrh podľa

odseku 2

bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov

trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené

alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby

môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť

dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby

sa postupuje primerane podľa

§ 72 ods. 4.

(4)

Ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní

prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť postupovať podľa odseku 2 a súd

alebo sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.

(5)

Ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste bez predchádzajúceho

prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní podľa

odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného

z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený; rovnako

postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby

v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2

alebo 4.

(6)

Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie

presiahnuť

a)

dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b)

tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c)

štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

(7)

Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac

a)

sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b)

devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c)

dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Ustanovenie

§ 78

tým nie je dotknuté.

(8)

Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

založeného na dôvodnej obave, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, väzba z

tohto dôvodu môže trvať najviac tri mesiace. Ak nebol obvinený, ktorý nie je vo väzbe

súčasne aj z iného dôvodu, prepustený z väzby pred uplynutím lehoty podľa prvej vety,

musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom predsedu senátu a v prípravnom

konaní prokurátora, ktorý musí byť primerane odôvodnený, najneskôr v posledný deň

tejto lehoty. Ak je obvinený vo väzbe súčasne aj z iného dôvodu, rozhodne o zmene

dôvodov väzby najneskôr v posledný deň lehoty podľa prvej vety predseda senátu a v

prípravnom konaní prokurátor písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

(9)

Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

, pretože pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak sa proti obvinenému vedie trestné

stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou skupinou, trestný čin

spáchaný zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296

Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej

skupiny podľa

§ 297

Trestného zákona alebo pre trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody

na doživotie, odsek 8 sa nepoužije.

(10)

Ak sa počas lehoty podľa odseku 8 zistí niektorá z okolností uvedená v odseku 9,

rozhodne o ponechaní obvineného vo väzbe nad lehotu podľa odseku 8 najneskôr v posledný

deň tejto lehoty súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie, ktorý zároveň rozhodne, dokedy sa lehota väzby predlžuje. Prokurátor takýto

návrh podá sudcovi pre prípravné konanie najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím

lehoty podľa odseku 8; to platí aj vtedy, ak najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím

lehoty podľa odseku 8 podá obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste.

Ak bola lehota väzby predĺžená, po takomto rozhodnutí je v prípravnom konaní prokurátor

povinný postupovať podľa odseku 2 a sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.

(11)

Ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných činov, na určenie lehoty

uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe

sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to

potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie na návrh prokurátora rozhodnúť o zmene dôvodov väzby.

(12)

Ak v priebehu konania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

je iným trestným činom a dĺžka vykonanej väzby už presiahla lehotu uvedenú v odseku

6, 7 alebo 8, obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom predsedu

senátu a v prípravnom konaní prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený, najneskôr do

24 hodín od upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, aj keď trvá niektorý

z dôvodov väzby; predseda senátu koná na podklade rozhodnutia senátu.

(13)

Lehoty uvedené v odsekoch 6 až 8 začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia

obvineného; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, odo dňa obmedzenia

osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. V prípadoch odmietnutia

obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi, vrátenia veci prokurátorovi na konanie o dohode

o vine a treste, vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania podľa

§ 334 ods. 3

, odmietnutia návrhu dohody o vine a treste podľa

§ 331 ods. 1 písm. b)

alebo v prípadoch vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania, alebo ak prokurátor

vzal obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste späť, plynie nová základná

sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis

doručený prokurátorovi.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 76a

Ak sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest

odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie alebo pre trestné

činy terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov

skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného

na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na

nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s

jej predĺžením podľa predchádzajúcej vety však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 77

(1)

Do plynutia lehôt podľa

§ 76 ods. 6 až 8

sa nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného

konania v dôsledku toho, že

a)

bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,

b)

úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie, alebo

c)

úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu

vykonaniu úkonu trestného konania.

(2)

Uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch

podľa

§ 380 ods. 2

,

§ 403

, v konaní podľa

§ 495 ods. 4 písm. b)

alebo osobitného predpisu o európskom zatýkacom rozkaze, sa posudzuje samostatne

a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 78

Pre trvanie väzby z dôvodov podľa

§ 71 ods. 3

sa použije

§ 76 ods. 1 až 5

a

ods. 11 až 13.

Doba trvania väzby z dôvodov podľa

§ 71 ods. 3

spolu s už vykonanou väzbou podľa

§ 71 ods. 1

alebo

2

môže v prípravnom konaní presiahnuť lehoty uvedené v

§ 76 ods. 7

len v rozsahu novej základnej sedemmesačnej lehoty väzby z dôvodov podľa

§ 71 ods. 3

; celková doba trvania väzby z dôvodov podľa

§ 71 ods. 3

spolu s už vykonanou väzbou podľa

§ 71 ods. 1

alebo

2

nesmie presiahnuť lehoty uvedené v

§ 76 ods. 6

, okrem predĺženia podľa

§ 76a

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 79

(1)

Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená

v

§ 76 ods. 6 alebo 7

alebo

§ 78

, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne

prokurátor.

(2)

Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom

období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre

prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie

lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o

prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody

väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene

dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak

pominie niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o zmene dôvodov väzby predseda senátu a

v prípravnom konaní prokurátor písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na

prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť

v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula

lehota väzby podľa

§ 76 ods. 6

.

(3)

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní

prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich

pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím

stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí

obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa

žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí

tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo

právoplatnosť.

(4)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom

obvineného z väzby prepustiť predseda senátu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne

a musí byť primerane odôvodnený; rovnako rozhodne aj prokurátor, ak postupuje podľa

druhej vety odseku 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 80

Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom

(1)

Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

alebo

ods. 3 písm. b)

, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na

slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a)

záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie

správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi

alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie

sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje

záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú

a prijme ju,

b)

obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného

a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c)

s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad

obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

(2)

Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie

záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia

a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky.

Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť

splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre

obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa

§ 71 ods. 3 písm. a)

,

c)

, alebo

e)

, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa

§ 81 ods. 4

, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné

okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku

alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu,

ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

(3)

Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu podľa odseku 1 a

záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky,

dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší daný sľub alebo nesplní povinnosti alebo

poruší obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,

alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel alebo že obvinený

marí nerušený výkon kontroly technickými prostriedkami, môže súd, ak je daný dôvod

väzby podľa

§ 71

, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne i vydať príkaz

na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor podľa

§ 86

a

§ 87 ods. 1

a sudca pre prípravné konanie podľa

§ 87 ods. 2

, alebo sa postupuje podľa

§ 73

. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení z väzby na slobodu,

pre ďalšie trvanie väzby sa použije

§ 78

.

(4)

Ak obvinený bol počas výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka vzatý do väzby

v inej veci, výkon dohľadu sa prerušuje. To sa netýka postupu súdu alebo na návrh

prokurátora sudcu pre prípravné konanie podľa odseku 3.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 81

Peňažná záruka

(1)

Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

alebo

ods. 3 písm. b)

, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní

obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil

peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný

pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa

§ 71 ods. 3 písm. a)

,

c)

, alebo

e)

, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa

§ 80 ods. 3

, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak

je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak

to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného

môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená

s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody,

pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú

záruku zložila, vopred upozorniť.

(2)

S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie

peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu predseda

senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

a)

v rámci postupu podľa

§ 72 ods. 3

alebo

§ 302 ods. 2

opatrením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia a doručí opatrenie tomu,

kto má peňažnú záruku zložiť, alebo

b)

postupuje podľa

§ 72 ods. 3

alebo

§ 302 ods. 2

bez vydania tohto opatrenia.

(3)

Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie rozhodne,

že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený

a)

ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania

alebo inej písomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,

b)

pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie,

c)

zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie

je bez jeho prítomnosti vylúčené,

d)

pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal

alebo ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil,

e)

nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom

konaní sudca pre prípravné konanie,

f)

sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu, alebo výkonu

náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest, alebo

g)

nevedie riadny život.

(4)

Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu podľa odseku 1 a

nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, môže súd, ak je daný dôvod väzby podľa

§ 71

, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne aj vydať príkaz

na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor podľa

§ 86

a

87 ods. 1

a sudca pre prípravné konanie podľa

§ 87 ods. 2

, alebo sa postupuje podľa

§ 73

. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení z väzby na slobodu,

pre ďalšie trvanie väzby sa použije

§ 78

.

(5)

Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju

zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,

ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu

viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody alebo peňažný

trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa,

keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest, alebo

vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného konania. Obvinený, ktorý

bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú

zložil, použila na zaplatenie peňažného trestu alebo uspokojenie priznaného nároku

na náhradu škody.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 82

Primerané povinnosti a obmedzenia

(1)

Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa

§ 80 alebo § 81

, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na

posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe

zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä

a)

zákaz vycestovania do zahraničia,

b)

zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,

c)

zákaz návštev určených miest,

d)

povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,

e)

zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,

f)

povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,

g)

zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,

h)

zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe

na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,

i)

povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného na

náhradu škody,

j)

zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,

alebo

k)

zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde

sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.

(2)

Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo

probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a

v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Rovnako sa postupuje vo vzťahu k udeleniu

výnimky z uložených primeraných povinností alebo obmedzení na nevyhnutný čas, ak bola

nariadená kontrola technickými prostriedkami.

(3)

Plnenie a kontrolu uložených povinností alebo obmedzení vykonáva súdom určený probačný

a mediačný úradník.

(4)

Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa odseku

1, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola

nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky

podľa osobitného predpisu.

(5)

Sudca pre prípravné konanie alebo súd pri uložení obmedzenia alebo povinnosti podľa

odseku 1 písm. h), j) a k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho

ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu

Európskej únie podľa osobitného predpisu.

(6)

Ak súd uložil primerané obmedzenie podľa odseku 1 písm. h) obvinenému, ktorý má rozhodnutím

súdu vydaným v civilnom procese upravené právo styku s poškodeným, ktorým je osoba

mladšia ako 18 rokov, rozhodnutie súdu vydané v civilnom procese nemožno vykonať počas

trvania primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h). O uložení primeraného obmedzenia

podľa odseku 1 písm. h) sudca pre prípravné konanie alebo súd, informuje ten súd,

ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku v civilnom procese.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 83

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o

väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného

na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí

aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom

proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa

§ 76 ods. 3

,

4

alebo

10

, ustanovenie

§ 186 ods. 2

sa v tomto prípade nepoužije.

(3)

Odkladný účinok má sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného

z väzby, proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, alebo proti rozhodnutiu,

ktorým sa nevyhovelo návrhu prokurátora podľa

§ 76 ods. 10.

Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť

odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 84

Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody

(1)

Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a

ak je daný niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných

obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie.

(2)

Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený

vo väzbe.

(3)

Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia

§ 76 až 78

a

§ 82

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 85

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby

(1)

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý

z dôvodov väzby podľa

§ 71 ods. 1

alebo

2

alebo ak ide o podozrivú osobu podľa

§ 204 ods. 1

, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci

súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie

odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri

trestnom čine alebo zastihnutá na úteku. Pri zadržaní podozrivej osoby sa

§ 73 ods. 3

druhá veta použije rovnako.

(2)

Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne

po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie

úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.

Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej

polície alebo útvaru Colnej správy.

(3)

Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa

osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku

2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v

ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti

zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis

zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.

(4)

Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa

osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku

2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že

podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí

ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie

jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol

prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa

§ 204 ods. 1

. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať

súdu najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania

alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, inak musí

byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným

odôvodnením. Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným

príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.

(5)

Ustanovenia

§ 34

,

§ 121 až 124

sa primerane použijú aj vtedy, ak je zadržaná osoba vypočúvaná v čase, keď proti

nej ešte nebolo vznesené obvinenie.

(6)

Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania

bez prítomnosti tretej osoby; ustanovenie

§ 40 ods. 2

sa použije primerane. Zadržaná osoba má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný

pri jej výsluchu podľa odseku 4. Ak je obhajca v lehote podľa odseku 4 nedosiahnuteľný,

zadržaná osoba sa vyzve, aby si zvolila iného obhajcu, ktorý je dosiahnuteľný, inak

sa jej ustanoví náhradný obhajca podľa

§ 42

.

(7)

Ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby

vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje

ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol

prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho

zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany

zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt

ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim

súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie;

prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie

obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného

v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom

zariadení.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 86

Zadržanie obvineného policajtom

(1)

Ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa

§ 71

a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt

obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi

s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi

bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní,

ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí

podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu

do 96 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

(2)

Ak sa po zadržaní zistí, že dôvod väzby podľa

§ 71

pominul, môže obvineného prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným opatrením

aj policajt, inak sa postupuje podľa

§ 87 ods. 1

.

(3)

Pri zadržaní obvineného sa

§ 73 ods. 3

druhá veta použije rovnako.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 87

Rozhodnutie o zadržanej osobe

(1)

Ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa

§ 85 ods. 4

alebo podľa

§ 86 ods. 1

, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo k návrhu na vzatie do väzby celý doposiaľ

získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej osoby na slobodu písomným

príkazom s primeraným odôvodnením.

(2)

Sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch

do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1 a doručenia návrhu prokurátora

na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť

na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa

§ 72 ods. 4

, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený, prepustí na slobodu.

Ak sudca pre prípravné konanie prevzal obvineného pri postupe podľa

§ 204 ods. 1

a prokurátor nepodal súčasne s obžalobou návrh na vzatie obvineného do väzby, sudca

pre prípravné konanie po prednostnom a urýchlenom vykonaní úkonov podľa

§ 348 ods. 1 písm. a) alebo b)

, najneskôr do 48 hodín od prevzatia obvineného a doručenia obžaloby prepustí zadržanú

osobu na slobodu písomným príkazom s uvedením dôvodu prepustenia; ak bol prokurátorom

súčasne s obžalobou podaný aj návrh na vzatie obvineného do väzby, postupuje sudca

pre prípravné konanie urýchlene a prednostne podľa

§ 348 ods. 1 písm. a) až d)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 88

Zabezpečenie svedka

(1)

Svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom bez ospravedlnenia

nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno

inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola obmedzená

jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej

polície; uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnici o úkone a svedkovi sa

oznámi pri jeho výsluchu. Pri zabezpečení svedka sa

§ 73 ods. 3

druhá veta použije rovnako.

(2)

Pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predseda senátu stranu, ktorá navrhla svedka

vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok vypočutý.

(3)

Obmedzenie osobnej slobody svedka podľa odseku 1 môže trvať len čas nevyhnutne potrebný

na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie

a 48 hodín na jeho výsluch predsedom senátu, ktorý o tom rozhodol podľa odseku 1.

O výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor a obvinený, a ak má obvinený obhajcu,

jeho obhajca.

(4)

Po výsluchu svedka sa svedkovi doručí predvolanie na súdne konanie alebo vyžiada

sa jeho adresa, na ktorú treba predvolanie zaslať. Ak sa svedok opätovne nedostaví

na konanie pred súdom, môže predseda senátu namiesto jeho výsluchu prečítať výpoveď

urobenú podľa odsekov 1 a 2 aj bez podmienok podľa

§ 263

; to neplatí, ak o výsluchu nebol upovedomený prokurátor a obvinený, a ak má obvinený

obhajcu, jeho obhajca, iba ak by upovedomenie nebolo možné zabezpečiť. O tomto úkone

sa urobí záznam, ktorý sa založí do spisu.

(5)

Ak nemožno svedka, ktorému bola obmedzená osobná sloboda, predviesť pred predsedu

senátu podľa odseku 3, predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu, ktorý postupuje

podľa odsekov 1, 3 a 4.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 89

Vec dôležitá pre trestné konanie

(1)

Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá

a)

môže slúžiť na účely dokazovania,

b)

bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného

činu (ďalej len „nástroj trestnej činnosti“), alebo

c)

je výnosom z trestnej činnosti.

(2)

Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci.

Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti ktorému

je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú

splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci,

ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku

a táto vec je zaistená na účely dokazovania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 89a

Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie

predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania

zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť

na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa

týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu

od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

(3)

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 90

Odňatie veci

(1)

Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má

pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora

alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci

súhlas prokurátora.

(2)

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho

na podklade príkazu policajt.

(3)

Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy,

ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.

(4)

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 91

Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov

(1)

Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej

držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých

služieb, aby

a)

také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b)

umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c)

znemožnili prístup k takým údajom,

d)

také údaje odstránili z počítačového systému,

e)

také údaje vydali na účely dokazovania.

(2)

V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý

bude uchovávanie údajov vykonávané, najviac však 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné

uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

(3)

Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely dokazovania

už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v

prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.

(4)

Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou

sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť

povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.

(5)

Osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje,

vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb,

ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku

1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.

(6)

Ak osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje,

tieto údaje na základe príkazu podľa odseku 1 nevydá, môže ich ten, kto vydal príkaz

podľa odseku 1 alebo osoba uvedená v príkaze podľa odseku 1 odňať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 92

Prevzatie zaistenej veci

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona alebo v inej trestnej veci,

zaistiť ako vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, prevezme ju prokurátor alebo

policajt a v konaní pred súdom predseda senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 93

Spoločné ustanovenia

(1)

Zápisnica o úkonoch podľa

§ 89a až 92

musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci

alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.

(2)

Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala, ktorej boli vec alebo počítačové

údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán,

ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov

alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené,

o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 94

Úschova vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí

(1)

Úschovu vecí vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených, ktoré môžu slúžiť

na účely dokazovania v prípravnom konaní, zabezpečuje policajt alebo prokurátor. Súd

zabezpečuje úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si

veci vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené v prípravnom konaní súd vyžiada

od policajta alebo prokurátora z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia,

znalecké posudky alebo iné dôkazné prostriedky použité v prípravnom konaní; k obžalobe

alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len

drobné veci, ktorých úschovu zabezpečí súd.

(2)

Ak orgán podľa odseku 1 nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých, prevzatých

alebo inak zaistených vecí, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania, zabezpečí ju prostredníctvom

iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva

v takom odbore podnikateľskú činnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 95

Zaistenie peňažných prostriedkov

(1)

Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke

zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo

výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej

vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na tento účet vrátane

príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.

(2)

Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1 aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom číslo účtu

v banke alebo pobočke zahraničnej banky, informácia o tom, či sa príkaz týka aj peňažných

prostriedkov dodatočne došlých na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane

príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne, ako aj suma v príslušnej mene,

na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť.

V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa

zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.

(4)

Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie

nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli zaistené, a na

uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu sú obvinený alebo

osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa zákona starať.

(5)

Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli

dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v určenej sume, zaistenie sa obmedzí. O

zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní

prokurátor.

(6)

Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej banky alebo

inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami,

a po uskutočnení príkazu aj osobe, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené.

(7)

So zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom písomnom

súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie,

sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.

(8)

Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo

obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní

prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, ju môže,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie

o jej predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(9)

Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie nároku

poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 95a

(1)

Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné

prostriedky na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa vlastníkovi, ak si v trestnom

konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov

ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.

(2)

Uznesenie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem skutočností ustanovených v

§ 176

aj označenie osoby, ktorej majú byť peňažné prostriedky vrátené, číslo účtu v banke

alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý majú byť peňažné prostriedky vrátené, a

výšku sumy, ktorá má byť vrátená.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Sudca pre prípravné konanie po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení zaistených peňažných

prostriedkov bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia banke alebo pobočke zahraničnej

banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky. Banka alebo

pobočka zahraničnej banky vykoná prevod peňažných prostriedkov vo výške a na účet

uvedený v rozhodnutí súdu bez meškania.

(5)

Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknutý postup podľa

§ 95 ods. 5

, pričom vždy po vrátení zaistených peňažných prostriedkov je prokurátor povinný preskúmať,

či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie, alebo neprichádza do úvahy obmedzenie zaistenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 95b

(1)

Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa

§ 214

,

§ 215

alebo

§ 228

a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa

§ 95 ods. 5

zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa

§ 95a ods. 1

vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si

na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.

(2)

Príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vydá sudca pre

prípravné konanie na návrh prokurátora. Príkaz sa bez meškania doručí banke alebo

pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné

prostriedky.

(3)

Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutý postup podľa

§ 95 ods. 5

, pričom vždy po uložení peňažných prostriedkov do úschovy je prokurátor povinný preskúmať,

či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie peňažných prostriedkov, alebo neprichádza

do úvahy obmedzenie zaistenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier je nástrojom

trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cenným

papierom.

(2)

Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu

aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov.

(4)

Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné,

vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu

zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.

(5)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu majiteľa cenného

papiera a náležitosti podľa predpisov o cenných papieroch.

(6)

Majiteľ zaknihovaného cenného papiera, ktorý bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie

alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ zaknihovaného cenného papiera ju môže, ak v nej

neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(7)

Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier na zabezpečenie

nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96a

Zaistenie nehnuteľnosti

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti

alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti.

(2)

Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti verejnej listiny, ktorá je spôsobilá

na zápis práva do katastra nehnuteľností. V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa vlastník

nehnuteľnosti tiež poučí o tom, že

a)

nesmie nakladať s nehnuteľnosťou; po oznámení príkazu nesmie nehnuteľnosť previesť

na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť,

b)

zodpovedá za škodu spôsobenú uplatnením predkupného práva alebo iného vecného práva

na nehnuteľnosť, ak vlastník nehnuteľnosti do 15 dní od oznámenia príkazu predsedovi

senátu alebo prokurátorovi neoznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo

alebo iné vecné právo.

(4)

Rovnopis príkazu zašle predseda senátu alebo prokurátor bezodkladne príslušnému orgánu

štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok

podľa osobitného predpisu.

(5)

Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám,

o ktorých mu je známe, že majú vlastnícke právo, predkupné právo, nájomné právo alebo

iné vecné právo na nehnuteľnosť.

(6)

Zápis vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k zaistenej nehnuteľnosti podľa

osobitného predpisu možno vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu

senátu a v prípravnom konaní prokurátora.

(7)

Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše bezodkladne

na základe príkazu na zaistenie nehnuteľnosti poznámku v katastri nehnuteľností. Ak

pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody

na zaistenie nehnuteľnosti v určenom rozsahu, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení

zaistenia nehnuteľnosti rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor;

odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.

(8)

Vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie

zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník nehnuteľnosti

ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď

rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej

nekoná.

(9)

Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť nehnuteľnosť na zabezpečenie nároku poškodeného

na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96b

Obhliadka nehnuteľnosti

(1)

Ak je potrebné overiť stav nehnuteľnosti a posúdiť účelnosť jej zaistenia, môže predseda

senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie vydať príkaz na obhliadku nehnuteľnosti.

(2)

Obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil,

alebo na jeho príkaz policajt; o čase a mieste obhliadky tento orgán upovedomí vlastníka

nehnuteľnosti alebo osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, a ďalej osobu,

o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Tieto osoby sú povinné obhliadku nehnuteľnosti

a jej príslušenstva strpieť.

(3)

Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 2, alebo iná osoba neumožní vykonanie

takého úkonu, je orgán, ktorý ju nariadil, alebo policajt oprávnený po predchádzajúcej

márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku; o tom urobia

záznam do zápisnice.

(4)

Orgán zabezpečujúci obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva je povinný umožniť

osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti

alebo osobe, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, účasť pri obhliadke.

O práve účasti pri obhliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(5)

K výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva je potrebné pribrať nezúčastnenú

osobu. Orgán zabezpečujúci obhliadku preukáže svoje oprávnenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96c

Zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že majetková účasť v právnickej osobe (ďalej

len „majetková účasť“) je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti,

môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie majetkovej

účasti.

(2)

Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

Príkaz sa doručí príslušnému registrovému súdu a po vykonaní príkazu bezodkladne

aj majiteľovi majetkovej účasti a osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej

majetkovej účasti iné práva. V príkaze sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenou

majetkovou účasťou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej

vety sú neplatné. Majiteľ majetkovej účasti má právo žiadať o zrušenie zaistenia;

takú žiadosť musí odôvodniť.

(4)

O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(5)

Príslušný registrový súd nezapíše do obchodného registra prevod zaistenej majetkovej

účasti bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu senátu a v prípravnom konaní

bez predchádzajúceho písomného súhlasu prokurátora.

(6)

Ak pominuli dôvody na zaistenie majetkovej účasti, vydá predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie zaistenia majetkovej účasti. Príkaz

na zrušenie zaistenia majetkovej účasti sa ihneď doručí príslušnému registrovému súdu.

(7)

Majiteľ majetkovej účasti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo

obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní

prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(8)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(9)

Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť majetkovú účasť na zabezpečenie nároku poškodeného

na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96d

Zaistenie kryptoaktíva

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že kryptoaktívum je nástrojom trestnej činnosti

alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz na zaistenie kryptoaktíva.

(2)

Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s kryptoaktívom a prikáže

sa jeho vydanie vrátane vydania hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich

nakladanie s kryptoaktívom. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej

vety sú neplatné.

(4)

Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne vlastníkovi

kryptoaktíva alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje

ku kryptoaktívu.

(5)

Ak pominuli dôvody na zaistenie kryptoaktíva, vydá predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia kryptoaktíva.

(6)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze

sa uvedie adresa úložiska kryptoaktíva orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa

osobitného predpisu, označenie kryptoaktíva a počet jednotiek.

(7)

Vlastník kryptoaktíva, ktoré bolo zaistené, alebo iná osoba, ktorej bolo kryptoaktívum

zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti

musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti

tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník kryptoaktíva,

ktoré bolo zaistené, alebo iná osoba, ktorej bolo kryptoaktívum zaistené, ju môže,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie

o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(8)

Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť kryptoaktívum na zabezpečenie nároku poškodeného

na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 7.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96e

Zaistenie inej majetkovej hodnoty

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že iná majetková hodnota, ktorou je majetkové

právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota, je nástrojom trestnej činnosti alebo

výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz na zaistenie inej majetkovej hodnoty.

(2)

Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím

trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť.

(3)

V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s inou majetkovou hodnotou.

Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.

(4)

V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa osobe, ktorej bola iná majetková hodnota zaistená,

uloží, aby do 15 dní od doručenia príkazu oznámila orgánu podľa odseku 1, či a kto

má k inej majetkovej hodnote predkupné právo alebo iné vecné právo alebo kto je povinný

poskytnúť zodpovedajúce plnenie, a aby v tejto lehote vydala všetky listiny, ktorých

predloženie je potrebné na uplatnenie akéhokoľvek práva k zaistenej inej majetkovej

hodnote.

(5)

Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám,

o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej inej majetkovej hodnote vlastnícke právo,

predkupné právo alebo iné vecné právo alebo sú povinné poskytnúť zodpovedajúce plnenie.

Rovnako vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal súdu alebo na

iné súdom určené miesto.

(6)

Ak zaistená iná majetková hodnota podlieha evidencii podľa osobitného predpisu, predseda

senátu a v prípravnom konaní prokurátor o zaistení inej majetkovej hodnoty vyrozumie

príslušný orgán, ktorý vedie takú evidenciu, a zároveň ho vyzve bezodkladne oznámiť

skutočnosť, že je so zaistenou inou majetkovou hodnotou nakladané tak, že hrozí zmarenie

alebo sťaženie účelu jej zaistenia.

(7)

Ak pominuli dôvody na zaistenie inej majetkovej hodnoty, vydá predseda senátu a v

prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia inej majetkovej

hodnoty; odseky 5 a 6 sa použijú rovnako.

(8)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(9)

Vlastník inej majetkovej hodnoty, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie

alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník inej majetkovej hodnoty ju môže, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(10)

Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť inú majetkovú hodnotu na zabezpečenie nároku

poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 9.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96f

Zaistenie hnuteľnej veci

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti

alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa

použije

§ 96e

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 96g

Zaistenie náhradnej hodnoty

Ak nie je možné zaistiť hnuteľnú vec, peňažné prostriedky, zaknihované cenné papiere,

nehnuteľnosť, kryptoaktívum, inú majetkovú hodnotu alebo majetkovú účasť, ktoré sú

nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na

zaistenie náhradnej hodnoty, ktorá zodpovedá aspoň sčasti ich hodnote; pritom sa postupuje

rovnako podľa príslušných ustanovení upravujúcich jej vydanie, odňatie alebo zaistenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 97

(1)

Ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak

zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie

alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola

zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi

veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach

sa vec ponechá v úschove podľa

§ 94

a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.

Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej

výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej

výzvy, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom

procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom

štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba podľa predchádzajúcej vety upozorniť.

(2)

Na vrátenie vydaných počítačových údajov sa použije primerane postup podľa odseku

1.

(3)

Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku

1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Vec predá orgán podľa

odseku 5 alebo na základe jeho opatrenia štátny orgán podľa osobitného predpisu, pričom

pri predaji sú povinní postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby vec predali

za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle

predáva. Orgán podľa odseku 5 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym

orgánom len na základe jeho predchádzajúceho súhlasu.

(4)

Ak omamné látky, psychotropné látky, alkohol, jedy, prekurzory, vysokoriziková chemická

látka, nepovolené lieky, anaboliká, iné prostriedky s anabolickým účinkom alebo odpady,

ktoré boli vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené, na ďalšie konanie nie sú

potrebné, možno ich zničiť alebo zneškodniť.

(5)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.

(6)

Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 1 zašle predseda senátu a v prípravnom konaní

prokurátor alebo policajt rovnopis rozhodnutia bez odôvodnenia na prevzatie majetku

štátu do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva dočasnú správu majetku

štátu, v ktorého obvode mal vlastník alebo oprávnený držiteľ veci naposledy bydlisko,

a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zaistená vec nachádza.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 98

(1)

Ak nie je známe, komu vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená vec, ktorá je

nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, patrí, alebo nie je

známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom

na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil

do šiestich mesiacov od vyhlásenia.

(2)

Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako ten, ktorý vec vydal

alebo ktorému bola vec odňatá alebo inak zaistená, postupuje sa podľa

§ 97 ods. 1

a

3.

Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec alebo, ak bola medzitým pre nebezpečenstvo

skazy už predaná, suma za ňu utŕžená tomu, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá

alebo inak zaistená na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorá bola získaná trestným činom.

Ak ide o vec, ktorá bola získaná trestným činom, a ten, kto vec vydal alebo komu bola

vec odňatá alebo inak zaistená, nepožiadal o vrátenie veci a právo na vec neuplatnil

nikto iný v lehote podľa odseku 1, vec sa stáva majetkom štátu. Tým nie je dotknuté

právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3)

Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho

vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa nepodarilo predať podľa

§ 97 ods. 3

, a to ani za zníženú cenu.

(4)

Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor alebo policajt.

(5)

Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných

predpisov alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 98a

Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt

(1)

Práva tretích osôb k majetku, veciam alebo iným majetkovým hodnotám zaisteným podľa

tohto dielu možno uplatňovať podľa osobitných predpisov. So zaisteným majetkom, vecou

alebo inou majetkovou hodnotou možno v rámci výkonu rozhodnutia, výkonu záložného

práva, exekúcie alebo konkurzného konania nakladať len s predchádzajúcim písomným

súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora; to platí aj pre výkon

záložného práva.

(2)

Právne úkony urobené bez súhlasu podľa odseku 1 sú neplatné.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pri správe zaisteného majetku sa postupuje podľa

osobitného predpisu.

(4)

Zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto zákona

môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac 5 rokov. Ak v tejto lehote nebolo právoplatne

rozhodnuté o zaistenom majetku, veciach alebo iných majetkových hodnotách, pretože

pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie

skončiť a zrušením zaistenia hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie

účelu trestného konania, môže v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh

prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, a to aj na návrh prokurátora túto

lehotu predĺžiť o 7 mesiacov, a to aj opakovane. Prokurátor musí v prípravnom konaní

takýto návrh podať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty podľa prvej vety

alebo 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty. Na konanie o takomto návrhu

sa vzťahuje

§ 76 ods. 3

primerane. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia, musí byť odôvodnené

okolnosťami, pre ktoré nemohlo byť z vyššie uvedených dôvodov o zaistenom majetku,

veciach a iných majetkových hodnotách rozhodnuté. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť.

Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nepredĺžení lehoty.

(5)

Prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať počas celého trestného

konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených

podľa tohto dielu trvajú.

(6)

Zaistenie majetku sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 99

Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov

(1)

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom

priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“)

je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania

trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie

nároku poškodeného na náhradu škody.

(2)

Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich

na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne

prístupné.

(3)

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe

vec dôležitú pre trestné konanie.

(4)

U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno

vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo

inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 100

Príkaz na domovú prehliadku

(1)

Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného

stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom

konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú

prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis

veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí

sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr

do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

(2)

Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz

policajt.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 101

Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov

(1)

Na nariadenie a vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov sa ustanovenia

§ 100 ods. 1

a

2

použijú rovnako.

(2)

Bez príkazu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo

pozemkov len vtedy, ak príkaz nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo

ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz

na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch.

Policajt je však povinný si bez meškania, najneskôr do 24 hodín, dodatočne vyžiadať

súhlas orgánu, ktorý je oprávnený vydať príkaz podľa odseku 1; v prípravnom konaní

je tak povinný urobiť prostredníctvom prokurátora. Pokiaľ oprávnený orgán súhlas dodatočne,

najneskôr do 72 hodín od doručenia žiadosti policajta alebo prokurátora neudelí, nemožno

výsledok prehliadky použiť v ďalšom konaní ako dôkaz.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 102

Príkaz na osobnú prehliadku

(1)

Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného

stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.

(2)

Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz

policajt.

(3)

Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.

(4)

Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať osobnú prehliadku

len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo

ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz

na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý

je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu alebo súhlasu možno

tiež vykonať osobnú prehliadku podľa

§ 99 ods. 4

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 103

Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok

(1)

Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak

vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo

na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv

a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide

o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.

(2)

Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru,

Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie

alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje,

alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje.

(3)

Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú

odklad, alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa

§ 99 ods. 4

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 104

Predchádzajúca výzva

(1)

Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku

pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má

taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej

veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

(2)

Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie

odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 105

(1)

Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku

pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému

dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej

zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto

osoby poučiť.

(2)

K výkonu domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a osobnej

prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže

svoje oprávnenie.

(3)

Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov,

alebo prehliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak okolnosti

prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.

(4)

Ak sa pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo

prehliadky pozemku na mieste nachádza dieťa, orgán vykonávajúci prehliadku vykoná

prehliadku tak, aby sa pri výkone prehliadky prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä

aby bol výkon prehliadky čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre

dieťa.

(5)

V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej

výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu

alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.

(6)

Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď,

a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky alebo odpadnutí

prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,

ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

(7)

Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú primerane ustanovenia

odsekov 1 až 6.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 106

(1)

Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov alebo

prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony alebo vstup

do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.

(2)

Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná osoba neumožní vykonanie

takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve

prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 106a

(1)

Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, v ktorých advokát

vykonáva advokáciu, pokiaľ sa tam môžu nachádzať listiny, ktoré obsahujú skutočnosti,

na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je orgán činný v trestnom konaní

vykonávajúci úkon povinný si vyžiadať súčinnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej

len „komora“) a sudcu pre prípravné konanie, ktorý by vo veci rozhodoval. Orgán činný

v trestnom konaní vykonávajúci úkon je oprávnený sa oboznámiť s obsahom listín uvedených

v príkaze výlučne za prítomnosti zástupcu komory. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci

úkon nie je oprávnený bez súhlasu zástupcu komory alebo sudcu pre prípravné konanie

oboznámiť sa a zaistiť listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

mlčanlivosti advokáta. Zástupcu komory ustanoví predseda komory z radov jej zamestnancov

alebo advokátov. Ak sa napriek riadnemu a včasnému vyrozumeniu komory zástupca komory

nedostaví, domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je možné vykonať aj

bez prítomnosti zástupcu komory. Stanovisko zástupcu komory a sudcu pre prípravné

konanie sa uvedie v zápisnici podľa

§ 105 ods. 5.

(2)

Ak zástupca komory odmietne udeliť súhlas podľa odseku 1, sudca pre prípravné konanie

rozhodne opatrením na mieste a v prípade odôvodnenej potreby rozhodne opatrením so

stručným odôvodnením bez zbytočného odkladu od ukončenia prehliadky. Opatrenie uvedie

do zápisnice podľa

§ 105 ods. 5.

(3)

Pri rozhodovaní o nahradení súhlasu podľa odseku 1 sa zúčastní prokurátor, advokát

a zástupca komory. Listiny musia byť za účasti orgánu vykonávajúceho úkon, advokáta

a zástupcu komory zabezpečené tak, aby sa s ich obsahom nemohol nikto oboznámiť, prípadne

ich zničiť alebo poškodiť; bezprostredne potom musia byť príslušné listiny odovzdané

súdu. Súd zabezpečí, aby listiny boli chránené pred neoprávneným oboznámením s ich

obsahom. Podrobnosti a postup zabezpečenia a zaistenia listiny ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(4)

Proti rozhodnutiu o nahradení súhlasu nie je prípustný opravný prostriedok. V prípade

nahradenia súhlasu súd listiny odovzdá orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý vykonával

prehliadku. Ak súd rozhodne o nenahradení súhlasu, odovzdá súd zaistenú listinu advokátovi.

(5)

Listinou podľa odsekov 1 až 4 sa rozumie aj iný nosič informácií, počítačový údaj

vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému.

Ak je to potrebné, orgán činný v trestnom konaní alebo sudca pre prípravné konanie

môže pribrať odborného konzultanta, špecializované odborné pracovisko alebo znalecký

ústav.

(6)

Advokát, u ktorého sa vykonáva domová prehliadka alebo prehliadka iných priestorov,

je oprávnený z priebehu prehliadky vyhotovovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam,

čo sa zaznamená aj v zápisnici. Rovnaké oprávnenie má aj zástupca komory, ako aj orgán

vykonávajúci prehliadku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 107

Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku

Ustanovenia

§ 100, § 101

,

§ 104 až 106

sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať

obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo

vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať

na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 108

Zadržanie zásielok

(1)

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah

nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného

alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom

konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo

právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.

(2)

V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného

činiteľa a trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti môže predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca

pre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva

prepravu zásielok, vydala zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný

taký trestný čin alebo s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností

závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.

(3)

Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz prokurátora

alebo policajta, ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopred zadovážiť

a vec neznesie odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej

prepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu

pre prípravné konanie, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo právnická osoba

prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovú zásielku alebo iný nosič informácií medzi

obhajcom a obvineným nemožno zadržať.

(4)

Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2 sa musí vydať písomne a vždy sa

doručí pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkaz na vydanie

zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 109

Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa

§ 108 ods. 1 alebo 2

smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt

s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie.

(2)

Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho

pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi.

Ak je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je obava, že by jej

odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu trestného

konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak

sa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásielky; to neplatí, ak by to ohrozilo

trestné konanie. Ak nie je pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia iné prekážky, oznámi

sa obsah zásielky niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí, keď nie je potrebná

pre ďalšie konanie a nemožno ju vrátiť.

(3)

Ak je obsahom zásielky vec uvedená v

§ 110

, naloží sa s ňou podľa osobitného zákona.

(4)

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, sa ihneď odovzdá adresátovi alebo

sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 110

Zámena obsahu zásielok

(1)

Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou

omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny

materiál, vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze, falšované

alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové

známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné alebo hromadne účinné

zbrane, strelivo, výbušniny, kultúrne pamiatky, iné veci, na nakladanie s ktorými

je potrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci

pochádzajúce z trestného činu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo

v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže nariadiť, aby bol

obsah takej zásielky vydanej podľa

§ 108 ods. 1 alebo 2

zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.

(2)

Zámenu vykoná orgán poverený

a)

ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,

b)

ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej

stráže,

c)

ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide o colné orgány,

d)

ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o Vojenskú políciu.

(3)

Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše záznam, zabezpečí jeho založenie do spisu

a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zamenenými vecami sa nakladá

ako s odňatými vecami.

(4)

Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane použijú ustanovenia

§ 109

.

(5)

Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sa použije prostriedok na zaznamenanie

priebehu úkonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 111

Kontrolovaná dodávka

(1)

Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu zásielky od odosielateľa k adresátovi

pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad,

že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy,

prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú

chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné

papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny,

nálepky a poštové pečiatky, platobný prostriedok, strelné alebo hromadne účinné zbrane,

strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je

potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo

veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní

s touto zásielkou.

(2)

Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v súčinnosti s orgánmi colnej správy,

ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.

(4)

Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zbor začať sledovanie zásielky, ak vec

neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policajný zbor bez

meškania vyrozumie prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín nevydá príkaz podľa odseku

2, musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informácie nemožno v ďalšom konaní

použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(5)

V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia

na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo

veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo

z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.

(6)

Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na písomný príkaz prokurátora, a ak je

zrejmé, že disponovaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo

zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že takúto

zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby súčasne

s ukončením sledovania zásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci proti ďalšiemu

držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; to neplatí, ak sledovaná zásielka prechádza

štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme príslušný

orgán cudzieho štátu.

(7)

Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie

priebehu úkonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 112

Predstieraný prevod

(1)

Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu

prevodu predmetu plnenia, poskytnutia služby alebo výkonu činnosti, na ktorých držanie

alebo poskytovanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorých držanie alebo poskytovanie

je zakázané, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti alebo ktoré sú určené na páchanie

trestnej činnosti. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný

trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej

sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom

na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú

zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2)

Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného

stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Predstieraný prevod vykoná orgán uvedený v

§ 110 ods. 2

.

(4)

Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta

alebo orgánu uvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej

trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod

týka, ak sú tieto údaje známe.

(5)

Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec

neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvedený v odseku 3 je

však povinný o príkaz bez meškania požiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný,

orgán uvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevod skončiť. Ak sa pri tomto úkone

získala informácia, nemožno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom bez meškania

zničiť.

(6)

Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje

sa primerane podľa

§ 115 ods. 6

.

(7)

Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie

priebehu úkonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 113

Sledovanie osôb a vecí

(1)

Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií

o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom;

sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne

predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2)

Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí,

že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť

na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to

neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje

obvineného ako obhajca.

(4)

Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch alebo na

pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní súčasne

použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do

obydlia, príkaz na sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti

významné pre trestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom;

v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v

ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku, ktorý

sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné

konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať

sledovanie. Pri vstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré

nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné

na vykonanie sledovania.

(5)

Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti

policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú

žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti

a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe.

V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac

šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť

najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako

dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom

konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.

(6)

Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie

dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie

sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť

bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

(7)

Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie možno začať

aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar

Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu.

Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie

nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(8)

Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane

podľa

§ 115 ods. 6

.

(9)

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam

ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin.

(10)

Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa

vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(11)

Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie

priebehu úkonu a prostriedok technického sledovania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 114

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

(1)

V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre

iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno

vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať,

že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2)

Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva

písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní

sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením

z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie

obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe.

Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov nie je spojené so vstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné

konanie nemožno získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom

konaní vydať príkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania

potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie

nemožno na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania

zničiť. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených

s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii,

trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie

výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie

zaväzuje medzinárodná zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred

začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.

(3)

V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie

obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac

šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo

obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o

dva mesiace, a to aj opakovane.

(4)

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný

útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie

nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania

zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát

nezastupuje obvineného ako obhajca.

(5)

Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie

dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo

obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových,

zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného

v odseku 4. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v

prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

(6)

Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako dôkaz, postupuje

sa primerane podľa

§ 115 ods. 6

.

(7)

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo

obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné

konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody

s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo

pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

(8)

Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili

skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný

útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v

odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán,

ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu

súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v

danej veci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom

organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo ak

sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo

trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol

byť zmarený účel trestného konania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 115

(1)

V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine

zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine poškodzovania finančných záujmov

Európskej únie podľa

§ 261

Trestného zákona, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa

§ 233

a

234

Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje

medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,

ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho

dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní

telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto

získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným

spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na

vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.

(2)

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva predseda senátu,

pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné

konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo

v prípravnom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

nie je spojené so vstupom do obydlia, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho

vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané

informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom

bez meškania zničiť.

(3)

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a

odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo

zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba,

ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a čas,

po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať. Čas odpočúvania

a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní na

návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace,

a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný

útvar Policajného zboru.

(4)

Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie

dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť,

a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Táto skutočnosť sa bez meškania

písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,

v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

(5)

V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať

príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda senátu, pred začatím

trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh

prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného

zariadenia.

(6)

Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť,

ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník

Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných

pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil,

a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných

elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať

prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej

prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu

telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené

v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť prepisu posudzuje súd. Ak

bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda senátu môže nariadiť jeho

doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru uvedený v prvej vete. Doslovný

prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku

môže vyhotoviť tlmočník. Pri pribratí tlmočníka sa postupuje primerane podľa

§ 28

. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje,

podpísaný príslušníkom Policajného zboru alebo tlmočníkom, ktorý ho vyhotovil; ak

doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa predpisov

o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť

ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom

konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej

prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje

o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania,

ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej

prevádzky je zrozumiteľný.

(7)

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie

pre trestný čin uvedený v odseku 1.

(8)

Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné

pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného

zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. Zápisnica o zničení

záznamu sa založí do spisu.

(9)

O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v odseku 3, ak je známa, policajt alebo

prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom

predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje

označenie súdu, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky, dĺžku odpočúvania a dátum jeho ukončenia. Súčasťou informácie je poučenie

o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti

príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky najvyššiemu súdu. Informáciu

podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom

predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného

stíhania v danej veci.

(10)

Informáciu podľa odseku 9 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide

o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, alebo v konaní o obzvlášť

závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou

alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo

vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo

ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa rovnako vzťahujú na údaje, ktoré sú v reálnom čase

prenášané prostredníctvom počítačového systému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 116

Oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke

(1)

V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia

slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia

v obydlí podľa

§ 194a

, podvodu podľa

§ 221

, nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360

, nebezpečného prenasledovania podľa

§ 360a

, šírenia poplašnej správy podľa

§ 361

, podnecovania podľa

§ 337

, schvaľovania trestného činu podľa

§ 338

, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre

iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno

vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú

predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných

údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.

Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho

dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

(2)

Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda

senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne

a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa

príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je

známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke,

zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas

môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie

a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu

verejné siete alebo služby.

(3)

Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 a 2 neboli zistené skutočnosti významné

pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, údaj

bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora.

Zápisnica o zničení údaja sa založí do spisu.

(4)

O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu podľa odseku

2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne

skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom

skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz na zistenie

a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, a údaj o lehote, počas ktorej sa

tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch

mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie

údajov o telekomunikačnej prevádzke najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého

rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu

prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej

veci.

(5)

Informáciu podľa odseku 4 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide

o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť

závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou

alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo

vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo

ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú na údaje prenášané prostredníctvom

počítačového systému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 117

Agent

(1)

Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných

činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného

činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa

§ 261

Trestného zákona alebo trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa

§ 233

a

234

Trestného zákona možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie,

zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom

podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný

čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.

(2)

Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti

konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie

iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného

činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že

páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol

vydaný.

(3)

Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn

krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a

zamestnaní.

(4)

Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených

v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.

(5)

Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý

musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

(6)

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené

so vstupom do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať pred začatím trestného

stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej

podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné

konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkaz na

použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.

(7)

Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého

bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento

čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.

(8)

Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor

v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9)

Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia.

Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

(10)

Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia

utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať

podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť

oznámiť pravá totožnosť agenta.

(11)

O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť

prokurátor pri primeranom použití ustanovenia

§ 134 ods. 1

tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný

na súde iba pri primeranom použití ustanovení

§ 134 ods. 1

,

§ 136

a

§ 262

, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom

Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného

zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osoba ako príslušník

Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým, aby bola jeho

totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia

§ 127 až 134

o svedkovi.

(12)

Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent

použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu,

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie

výnosu z trestnej činnosti.

(13)

Pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky. Pritom

sa primerane postupuje podľa odseku 8.

(14)

Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia

po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť,

a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná

zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky

pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 118

Porovnávanie údajov v informačných systémoch

(1)

V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre

iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno

vykonať porovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické,

prípadne vylučujúce znaky týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie,

s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného

činu.

(2)

Príkaz na porovnávanie údajov v informačných systémoch vydáva písomne predseda senátu,

pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie prevádzkovateľa informačného systému,

ktorý je povinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšobných znakov potrebných

na porovnanie.

(4)

Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné na porovnávanie. Ak nemožno

požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje. Tieto iné údaje

nemožno použiť ako dôkaz.

(5)

Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií, musia sa tieto po ukončení porovnávania

bez meškania vrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče údajov, musí bez meškania

vymazať orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý

porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.

(6)

Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa

§ 115 ods. 6

.

(7)

V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonalo porovnanie údajov, možno záznam

ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku

1.

(8)

Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,

orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý vykonával

porovnávanie, musí získané záznamy predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 119

Všeobecné ustanovenia

(1)

V trestnom konaní treba dokazovať najmä

a)

či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,

b)

kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

c)

závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

d)

osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie

ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e)

následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

f)

výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu,

stav a cenu,

g)

majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.

(2)

Majetkové pomery, vyhotovovanie majetkového profilu a vyhľadávanie, dokumentovanie

a preverovanie rozsahu a umiestnenia výnosov z trestnej činnosti zisťuje a vykonáva

policajt alebo orgán podľa osobitného predpisu.

(3)

Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa

získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.

Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné

vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,

obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané

použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej

činnosti.

(4)

Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby

podľa

§ 285 písm. a), b) alebo c)

nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.

(5)

Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia alebo prostredníctvom

poskytnutia nezákonného benefitu alebo sľubu nezákonného benefitu spolupracujúcej

osobe alebo benefitu, ktorý prokurátor v rozpore s týmto zákonom neoznámil súdu, sa

nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá

také donútenie alebo hrozbu donútenia použila alebo takýto benefit spolupracujúcej

osobe poskytla alebo sľúbila.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 120

Predvolanie a predvedenie obvineného

(1)

Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon, bez

dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako

aj na ďalšie následky nedostavenia sa musí byť obvinený v predvolaní upozornený.

(2)

V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva

rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

(3)

Obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné

na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je

možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.

(4)

O predvedenie obvineného požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd útvar Policajného

zboru. O predvedenie vojaka alebo príslušníka ozbrojeného zboru požiada orgán činný

v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 121

(1)

Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní alebo súd tak, aby zistil

podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k priznaniu nesmie

byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať

jeho osobnosť.

(2)

Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Ako obvinený máte právo vypovedať alebo

odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu.

Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca

ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho

prítomnosti nevypovedať.“.

(3)

Obvineného vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu treba poučiť aj o možnosti a podmienkach

podmienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretia zmieru a zastavenia trestného

stíhania, o konaní o dohode o vine a treste, ako aj o podmienkach uloženia trestu

prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za niektorý z trestných činov uvedených

v

§ 58 ods. 2 Trestného zákona

.

(4)

Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane

svedka, môže byť vypočúvaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.

(5)

Ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, orgány činné v trestnom

konaní vykonajú výsluch s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku

a obrazu, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä ak je pochybnosť,

či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú jej najlepšie

záujmy, a ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom

konaní povinný uviesť v zápisnici.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 122

(1)

Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho osobné, rodinné,

majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a tresty, ktoré mu

boli uložené. Poučenie uvedené v

§ 121 ods. 2

sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí a obvinený podpisom

potvrdí, že poučeniu porozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených

v

§ 34 ods. 1 až 3

a tiež o podmienkach doručovania písomností a následkoch s tým spojených. Potom treba

obvineného oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou.

(2)

Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle

opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie

zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností,

nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Obvinenému

sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky

klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho

výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného okrem zisťovania

pohnútky činu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 123

(1)

Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpovie, nazrel do svojich poznámok. Táto

okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.

(2)

Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby napísal potrebný počet

určených slov. Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno ho vyzvať, aby poskytol

hlasovú vzorku. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je však

povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 124

(1)

Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vypočúvajúceho

v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)

Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica

po skončení výsluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo ak o to požiada, musí

sa mu prečítať; ak sa výsluch vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia,

zápisnica sa obvinenému na jeho žiadosť musí prečítať. Obvinený má právo žiadať, aby

bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade s jeho výpoveďou.

O tom treba obvineného poučiť.

(3)

Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému

pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.

Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti

pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 125

Konfrontácia

(1)

Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného

alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený tejto osobe

tvárou v tvár.

(2)

Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so súhlasom vypočúvajúceho.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného svedka, chráneného

svedka, svedka, ktorého totožnosť je utajená a svedka v trestnom konaní vedenom pre

trestné činy terorizmu; to neplatí v prípade agenta, ktorý súhlasil s odhalením svojej

totožnosti.

(4)

Použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho ako 18

rokov.

(5)

V trestnom konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, o trestnom čine týrania

blízkej osoby a zverenej osoby alebo o trestnom čine obchodovania s ľuďmi sa ustanovenia

odsekov 1 a 2 nepoužijú, ak ide o svedka, na ktorom bol takýto trestný čin spáchaný.

Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú ani v prípade svedka, na ktorom bol spáchaný

trestný čin násilím alebo hrozbou násilia, ak hrozí nebezpečenstvo spôsobenia druhotnej

viktimizácie alebo opakovanej viktimizácie, najmä s ohľadom na vek, pohlavie, sexuálnu

orientáciu, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, rozumovú vyspelosť alebo na vzťah

k páchateľovi trestného činu alebo závislosti na ňom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 126

Rekognícia

(1)

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,

aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami

podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

(2)

Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.

(3)

K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 127

Povinnosť svedčiť

(1)

Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu

a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo

o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

(2)

Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 128

Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka

(1)

Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu

neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe uznesenia súdu môže

byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v

§ 88

, ak sú splnené podmienky pre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní

upozorniť.

(2)

V prípade ospravedlnenej neúčasti svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu zo zdravotných dôvodov je svedok povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva

rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

(3)

Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, požiada orgán

činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný

nedostavil, prípadne aby ho dal predviesť alebo ho zabezpečil. V ostatných prípadoch

požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd o predvedenie alebo zabezpečenie svedka

útvar Policajného zboru.

(4)

Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately, zástupca štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo zástupca

právnickej osoby, adresou na doručovanie predvolania je adresa jeho pracoviska alebo

sídla orgánu alebo právnickej osoby.

(5)

Svedok môže namiesto adresy svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu uviesť

ako adresu na doručovanie adresu svojho pracoviska alebo inú adresu, na ktorú sa mu

má doručiť zásielka, alebo sa mu umožní iný zaručený spôsob doručovania zásielok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 129

Zákaz výsluchu svedka

(1)

Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem

prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno

odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila

iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba vždy uviesť.

(2)

Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že

by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme

má túto povinnosť.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného

činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa

Trestného zákona

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 130

Právo svedka odoprieť výpoveď

(1)

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom

pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených

len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa

obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,

osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom

pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť

vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie,

ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej

pastoračnou starostlivosťou.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 131

(1)

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť

ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze

výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred

neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Svedok musí

byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných

následkoch krivej výpovede.

(2)

Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného

zboru o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie

údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka Policajného zboru.

(3)

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je svedok povinný zložiť

prísahu s výnimkou výsluchu svedka podľa odseku 2.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 132

(1)

Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci,

ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti

a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám

o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.

(2)

Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť

otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov.

Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v

ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré

by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú zasahovať

do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka spáchania trestného činu, obvineného

alebo podozrivého.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 133

(1)

Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný

počet určených slov.

(2)

Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi prikázať, aby poskytol hlasovú vzorku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 134

(1)

Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu, alebo z iných

vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, alebo svedok, ktorý je vo výkone väzby

alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom

na okolnosti prípadu, môže byť vypočutý prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vtedy, ak sa svedok pre svoj pobyt v

cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať a príslušný

orgán cudzieho štátu alebo zastupiteľský úrad mu poskytne potrebnú právnu pomoc.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného svedka alebo

chráneného svedka, ktorému sa poskytuje pomoc podľa osobitného zákona. Rovnako sa

postupuje v prípade, ak taký svedok má byť vypočúvaný v inej veci alebo pri výsluchu

svedka v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 135

(1)

Výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom

na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného

alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo

ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná

s využitím videokonferenčného zariadenia. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne

a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Klásť otázky

takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom

konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora. Opakovaný výsluch v prípravnom

konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia

predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených

v

§ 263

alebo postupom podľa

§ 270 ods. 2.

(2)

K výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu

a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je

na výsluchu prítomný opatrovník podľa

§ 48 ods. 2

, aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže

prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca

alebo pedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní

s psychológom pred vypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie

v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa, môže psychológ navrhnúť

odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá

bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice

alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba

vypovedala.

(3)

Na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné

vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo

podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť

duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa použije postup

podľa odsekov 1 a 2, ak ide o svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou a jeho

rodinného príslušníka podľa osobitného predpisu, a o svedka, ktorého vek nie je známy

a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým

sa nepreukáže opak.

(4)

V prípravnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin

obchodovania s ľuďmi, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný

čin výroby detskej pornografie výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou

podľa osobitného zákona, vedie osoba rovnakého pohlavia ako je vypočúvaná osoba; to

neplatí, ak tomu bránia závažné dôvody, ktoré orgán činný v trestnom konaní uvedie

v zápisnici.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 136

(1)

Osobné údaje svedka, poškodeného alebo oznamovateľa sa v zápisnici poznačia len v

miere nevyhnutnej na jeho identifikáciu a odlíšenie od inej osoby, najmä uvedením

mena a priezviska. Policajt vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného

alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti,

adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré

predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám,

ktoré majú právo nazerať do spisu. Ak úkon vykonáva prokurátor alebo súd, postupujú

rovnako.

(2)

Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti, bydliska, prípadne miesta pobytu svedka

je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí

jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe.

Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých

vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú

na prokuratúre a v konaní pred súdom u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú len

vtedy, ak ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky

o okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, a tiež otázky týkajúce sa jeho

vzťahu k obvinenému alebo poškodenému.

(3)

Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená, vykoná orgán činný v

trestnom konaní a súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatrenia, ako sú najmä

zmena vzhľadu a hlasu svedka, prípadne vykoná jeho výsluch s využitím technických

zariadení vrátane videokonferenčného zariadenia.

(4)

Súhlas na postup podľa odseku 2 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(5)

Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov zločinov, korupcie, trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie výnosu

z trestnej činnosti možno výnimočne pri svedkovi použiť legendu podľa

§ 117 ods. 3

, ak predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie vydá príkaz, ktorým určí svedkovi použitie legendy podľa

§ 117 ods. 3

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 137

Ak policajt neuzná dôvod na postup podľa

§ 136 ods. 2

, hoci sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré taký postup odôvodňujú,

policajt predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal správnosť jeho postupu. Ak nehrozí

nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o veci nerozhodne.

Inak svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza

tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 138

Ustanovenia

§ 123 až 126

o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu

medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 139

(1)

Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného

na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o

a)

prepustení alebo úteku obvineného z väzby,

b)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,

c)

prerušení výkonu trestu odňatia slobody,

d)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej

zdravotnej starostlivosti,

e)

zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,

alebo

f)

prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.

(2)

Bez žiadosti svedka orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne svedkovi informácie

podľa odseku 1, ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom

obvineného alebo odsúdeného na slobode.

(3)

Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice vzdať práva

podľa odseku 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 140

Svedočné

(1)

Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného

preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po

svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo

ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený.

(2)

Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 141

Odborná činnosť

(1)

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,

vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné

vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých

prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.

(2)

O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne

opatrením.

(3)

Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné

potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom

odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení

alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu

odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.

(4)

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní,

aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného

vyjadrenia.

(5)

Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu,

ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 142

(1)

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa

§ 141

postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda

senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť

zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu

mŕtvoly.

(2)

Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého

ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.

(3)

O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre

vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 143

(1)

Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie

znaleckého posudku podľa

§ 142

predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého

posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť

k obsahu znaleckého posudku.

(2)

Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná

v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku

by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať

aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí.

Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného

zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou

osobou vykonaním znaleckej činnosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 144

(1)

Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti,

pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.

Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a

o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.

(2)

Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom

konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 145

Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca

(1)

Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla

v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec

nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne

závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu,

najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného,

svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy,

ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný

a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.

(2)

Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch,

možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok

písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi,

a to na trovy obhajoby.

(3)

Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,

stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú,

podá posudok každý z nich samostatne.

(4)

V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor

nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.

(5)

Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi

a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 146

Chyby znaleckého posudku

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok

nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.

Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo

k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 147

Posudok znaleckého ústavu

(1)

Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie

alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať

na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.

(2)

Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký

ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo

podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi,

možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá

je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným

pracoviskom.

(3)

Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku podľa

odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré

sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak

pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku

osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 148

(1)

Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.

(2)

Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní

sudcu pre prípravné konanie.

(3)

Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom

konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol

pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených

a odsúdených.

(4)

Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 149

(1)

Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace.

Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na

návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto

uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej

príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 150

Vyšetrenie duševného stavu svedka

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno

znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz

súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu

svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 151

Odborný konzultant

(1)

V odborne náročných veciach môžu orgány činné v trestnom konaní a súd využiť pomoc

odborného konzultanta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti, poradí v odbornej

problematike prejednávanej veci. O návrh na výber určitej osoby ako odborného konzultanta

možno požiadať ústredný orgán štátnej správy, iný štátny orgán, vedeckú alebo výskumnú

inštitúciu. So súhlasom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu môže odborný

konzultant v potrebnom rozsahu nazerať do spisu a byť prítomný pri vykonávaní úkonov

trestného konania. Do vykonávania úkonov však nemôže zasahovať. O skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedel v priebehu trestného konania, je povinný zachovávať mlčanlivosť.

Účasť odborného konzultanta nevylučuje, aby sa na posúdenie odborných otázok pribral

znalec, ktorý podá znalecký posudok.

(2)

Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom a nemôže podať ani

písomné vyjadrenie.

(3)

Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na odmeňovanie odborného konzultanta sa

použije primerane ustanovenie

§ 152 ods. 3

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 152

Spoločné ustanovenie

(1)

Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť

vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o

pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon

sa vzťahujú osobitné predpisy.

(2)

Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral,

nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, má nárok na náhradu nevyhnutných

výdavkov a ušlej mzdy, iného preukázateľného ušlého príjmu alebo na odmenu podľa všeobecne

záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom spravodlivosti. Ak ten, kto odborné

vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou vyúčtovanej náhrady,

rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplatnený do troch dní

od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, alebo po tom, čo

mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa

ruší; na to musí byť ten, kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, upozornený.

(4)

Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie podá pre orgán činný

v trestnom konaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú alebo odbornú činnosť

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podá ju vždy bez náhrady.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 153

Listinné a vecné dôkazy

(1)

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť

vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci

vzťah.

(2)

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré

dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie

alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(3)

Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 154

Obhliadka

(1)

Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité

pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy.

Obhliadky sa môže zúčastniť osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť, alebo pribratý

znalec.

(2)

Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať úplný opis predmetu

obhliadky. K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy,

náčrty a iné vyhotovené dokumenty a pomôcky.

(3)

Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 155

Prehliadka tela a obdobné úkony

(1)

Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele

stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať

len osoba toho istého pohlavia.

(2)

Ak na dôkaz treba vykonať odber krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,

povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo

vykonal iný obdobný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber

biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby,

ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán činný

v trestnom konaní.

(3)

Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní strpieť odobratie

daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie vzorky na účel analýzy

deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej

kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo

obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku,

môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.

(4)

Príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo na iný obdobný úkon vydá predseda

senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo

s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(5)

Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste

činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie vrátane

odobratia daktyloskopických odtlačkov.

(6)

O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť a upozorniť ju

na následky nevyhovenia výzve alebo príkazu na jej splnenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 156

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola

prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt

uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora,

ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez meškania.

(2)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, môže predseda

senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť uznesením exhumáciu mŕtvoly; exhumáciu

mŕtvoly možno nariadiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie dôkazu odobratím

vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 157

Vyšetrovací pokus

(1)

Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozorovaním vo vytvorených alebo, obmieňaných

podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené v trestnom konaní, prípadne

ak majú byť zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie.

(2)

Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu alebo osobu

podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka nevhodné alebo ak účel vyšetrovacieho

pokusu možno dosiahnuť inak.

(3)

Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnosti, ktoré doteraz vyšli v trestnom

konaní najavo, potrebné, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec. Podľa potreby

sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Ich účasť

sa na vyšetrovacom pokuse riadi zásadami platnými pre ich výsluch.

(4)

K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom, nesmie byť obvinený, podozrivý alebo

svedok, ktorý má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 158

Previerka výpovede na mieste činu

(1)

Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo

overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu.

(2)

Na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú ustanovenia

o vyšetrovacom pokuse.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 159

Rekonštrukcia

(1)

Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol

spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená

výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní

nepostačujú na objasnenie veci.

(2)

Na postup pri rekonštrukcii sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 160

Hlasová skúška a hlasová vzorka

Ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného alebo svedka, možno

na účely preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú vzorku môže

slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvineného alebo svedka.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 161

Vyhlásenie o mlčanlivosti

Orgány činné v trestnom konaní a súd musia osobu, ktorá sa v priebehu konania oboznamuje

alebo jednorazovo oboznámila s utajovanými skutočnosťami, poučiť o povinnostiach podľa

osobitných predpisov a musia jej dať podpísať písomné vyhlásenie o mlčanlivosti; vyhlásenie

o mlčanlivosti je súčasťou spisu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Orgán

činný v trestnom konaní a súd je povinný bez meškania o tejto skutočnosti informovať

príslušný štátny orgán podľa osobitných predpisov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 162

Spôsob rozhodovania

(1)

Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne

ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo

ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak

rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením. Príkazom

rozhodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 163

(1)

Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí obsahovať

a)

označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich,

ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,

b)

dátum a miesto vyhlásenia rozsudku,

c)

výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,

d)

odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom, dátumom a miestom

narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený

s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa

§ 16 ods. 2

, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)

Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,

musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním

a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,

prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť

zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú

určitú trestnú sadzbu.

(4)

Rozsudok senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o

treste a výrok o ochrannom opatrení.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 164

V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o

a)

náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený,

b)

ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní rozhodnuté.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 165

(1)

Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,

podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,

a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody,

ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným dohľadom,

musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne,

na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo

iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu

tohto trestu.

(2)

Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v

§ 285

sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením

tohto dôvodu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 166

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania,

dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba

tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,

v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 167

V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky,

v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 168

(1)

Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal

za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú alebo ak dôkazy boli

získané od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, pričom súd uvedie aj hodnotenie jej

dôveryhodnosti. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo

nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

(2)

V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie

najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené

v

§ 333 ods. 3

; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj

vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 169

(1)

Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či

a)

sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,

c)

tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e)

trestnosť skutku nezanikla,

f)

prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,

g)

má byť obžalovanému uložený trest a aký,

h)

má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,

i)

má byť uložené ochranné opatrenie a aké.

(2)

Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o vine a treste, okrem

skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky podľa

§ 333 ods. 3

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 170

(1)

Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa,

ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku

bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na

porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny

úradník, ktorí však nehlasujú.

(2)

O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.

(3)

Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú

sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,

až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia,

rozhodne sa o tom hlasovaním.

(4)

Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.

Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody sa však môžu

hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú

k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(5)

Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší

sudcovia hlasujú pred služobne staršími. Predseda senátu hlasuje posledný.

(6)

Ak rozsudok senátu nebol vo výroku o vine, vo výroku o treste alebo vo výroku o ochrannom

opatrení prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorý nesúhlasí s väčšinovým

rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko

pripojilo k rozsudku a doručilo a zverejnilo spolu s rozsudkom, ak je vyhotovené v

lehote podľa

§ 172 ods. 3.

(7)

O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne po jej podpísaní

osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená a opatrená odtlačkom

pečiatky a podpisom zapisovateľa.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 171

Vyhlásenie rozsudku

(1)

Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)

Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak,

ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku.

Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.

(3)

V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená

osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

(4)

Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však

o tri pracovné dni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 172

Vyhotovenie rozsudku

(1)

Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom

rozsudku tak, ako bol vyhlásený.

(2)

Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav

urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený

písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto

vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately.

(3)

Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných

dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných

dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu,

najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.

(4)

Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku

dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.

(5)

Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda

senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za

neho iný člen senátu; dôvod treba na vyhotovení rozsudku poznamenať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 173

Doručenie rozsudku

(1)

Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil

nárok na náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku

prítomní.

(2)

Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku aj

jemu.

(3)

U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsudku doručí vždy aj orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žije

spoločne v domácnosti.

(4)

Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku

len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(5)

Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto záruku

ponúkol.

(6)

Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí rovnopis rozsudku aj osobe,

do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 174

Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu

(1)

Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné

zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch,

tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu

môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.

(2)

Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený rovnopis

rozsudku.

(3)

Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(4)

Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva súčasťou pôvodného

rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 175

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rovnopisu rozsudku podstatne dotkla

obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo dotknutej

opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia rovnopisu uznesenia o oprave a

ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti.

O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 176

Obsah uznesenia

(1)

Uznesenie musí obsahovať

a)

označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na

rozhodnutí zúčastnili,

b)

dátum a miesto rozhodnutia,

c)

výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie

vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,

d)

odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti,

ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,

ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne

úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané

skutočnosti.

(3)

Ak sa po vyhlásení uznesenia obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor vzdali

sťažnosti alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia uznesenia,

môže sa vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, ktoré neobsahuje odôvodnenie; to

neplatí, ak ide o rozhodnutie o väzbe. Ak ide o mladistvého obvineného, taký prejav

je potrebný aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 177

Vyhlásenie uznesenia

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené

a)

pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka,

b)

na hlavnom pojednávaní,

c)

na verejnom zasadnutí,

d)

na neverejnom zasadnutí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 178

Vyhotovenie uznesenia

(1)

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania

dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie

súdu.

(2)

Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom znení v zápisnici

o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia doručovať niektorej

osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť rovnopis

zápisnice.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 179

Oznamovanie uznesenia

(1)

Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala

svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí

buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením

rovnopisu uznesenia.

(2)

Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,

ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;

ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.

Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi

sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.

(3)

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať

sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je

obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a

jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

(4)

Ak nebol zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prítomný

pri vyhlásení uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné

stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately rovnopis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia

mladistvý obvinený nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.

(5)

Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej

sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,

vždy v rovnopise doručí.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú na prípad podľa

§ 47 ods. 3

; ak najvyšší súd nezamietne návrh, uznesenie doručí generálnemu prokurátorovi, ktorý

zabezpečí, aby bolo uznesenie oznámené jeho zverejnením vhodným spôsobom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 180

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 181

Obsah príkazu

(1)

Príkaz musí obsahovať

a)

označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,

b)

dátum a miesto rozhodnutia,

c)

výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva

niečo iné.

(2)

Písomné vyhotovenie príkazu musí obsahovať odôvodnenie vtedy, kde to zákon výslovne

ustanovuje.

(3)

Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 182

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na príkaz primerane ustanovenia prvého

dielu tejto hlavy o rozsudku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 183

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)

Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

ak

a)

zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,

b)

zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale

1.

odvolanie v lehote podané nebolo,

2.

oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo

3.

podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)

Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody a odvolanie podané len

zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť

a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných

nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol

vykonaný.

(3)

Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, ale oprávnenou osobou bola podaná žiadosť

o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto

žiadosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 184

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)

Uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné,

ak

a)

zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b)

zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale

1.

sťažnosť v lehote podaná nebola,

2.

oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

3.

podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)

Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti

nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)

Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má

odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných

častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)

Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zmeškaná, ale oprávnenou

osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného

rozhodnutia o tejto žiadosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 185

Prípustnosť a účinok sťažnosti

(1)

Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)

Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného

stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch,

v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

(3)

Proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho súdu, ktorým uložil poriadkovú pokutu,

je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní

má postavenie nadriadeného orgánu.

(4)

Proti uzneseniu odvolacieho súdu o vzatí obvineného do väzby je prípustná sťažnosť,

o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie

nadriadeného orgánu.

(5)

Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie

o zaistení majetku podľa

§ 191

. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.

(6)

Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 186

Oprávnené osoby

(1)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo

týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu

súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech

mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca,

obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie

opravného prostriedku im plynie samostatne.

(2)

Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného

aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 187

Lehota a miesto na podanie

(1)

Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných

dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa

§ 83 ods. 2

; ak sa koná podľa

§ 204 ods. 1

, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje

tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od

toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)

Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie

sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 188

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)

Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo.

Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(3)

Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.

Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade

plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola

vzatá späť.

(4)

Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán príslušný

na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán

proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom o tom rozhoduje predseda

senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 189

Dôvody sťažnosti

(1)

Uznesenie možno napadnúť pre

a)

nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b)

zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c)

porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo

spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)

V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom

konaní.

(3)

Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená,

s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 190

Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje

(1)

Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena

pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie

policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho

pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2)

Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti

sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a)

policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas

alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b)

prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu, a ak ide o sťažnosť proti

uzneseniu, ku ktorému tento nadriadený prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom

jemu nadriadenému prokurátorovi,

c)

vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní

sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného

orgánu,

d)

asistent prokurátora prokurátorovi, ktorý vykonáva alebo vykonával dozor nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní a ktorý má pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného

prokurátora.

(3)

Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca pre

prípravné konanie bez meškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhodnutie, okrem

uznesenia o nevzatí do väzby podľa

§ 403

. Predloženie spisu zabezpečí sudca pre prípravné konanie alebo na jeho žiadosť Policajný

zbor najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Rovnako sa postupuje, ak podá sťažnosť

obvinený proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa

§ 204 ods. 1

alebo bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné

konanie rozhoduje podľa

§ 76 ods. 3

,

4

alebo

10.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 191

Rozhodovanie o sťažnosti sudcom pre prípravné konanie

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým prokurátor

a)

zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného podľa

§ 50 ods. 1

,

b)

zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho nároku podľa

§ 50 ods. 5

,

c)

zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného podľa

§ 51 ods. 1 a 2

alebo vyňal veci zaistené na nárok poškodeného podľa

§ 51 ods. 2

,

d)

zaistil majetok obvineného podľa

§ 425 ods. 1

,

e)

rozhodol o rozsahu práv podozrivého podľa

§ 33b ods. 3

alebo ak podľa tohto zákona rozhodol vo veci, v ktorej subjekt trestného konania

má podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie zaručený

účinný prostriedok nápravy pred súdom,

rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý je príslušný na konanie v prvom

stupni, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 192

(1)

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

a

b)

konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

(2)

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť

výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej

časti uznesenia.

(3)

O sťažnosti podľa

§ 190 ods. 3

proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa

§ 403

rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí

obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia

veci na rozhodnutie. O sťažnosti proti uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného

na slobodu rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí, ktoré možno vždy konať aj

bez prítomnosti obvineného, ak bol na toto verejné zasadnutie riadne a včas predvolaný

a bez prítomnosti obhajcu, ak bol o tomto verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený;

sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na

doručovanie písomností.

(4)

O sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty

väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť,

to neplatí, ak sa rozhoduje podľa

§ 76 ods. 10.

O sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie

dohody o vine a treste podľa

§ 76 ods. 3

alebo

4

rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby

v prípravnom konaní, to neplatí, ak sa rozhoduje podľa

§ 76 ods. 10.

(5)

Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe podľa

§ 403

, rozhodne sa o nej na neverejnom zasadnutí. Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu

o povolení obnovy konania podľa

§ 400 ods. 1

, rozhodne sa o oboch sťažnostiach súčasne; v takom prípade nadriadený súd nie je

lehotou uvedenou v odseku 3 prvej vete viazaný. Ak nadriadený súd zruší rozhodnutie

podľa

§ 400 ods. 1

a sám obnovu konania nepovolí, zruší rozhodnutie podľa

§ 403

, a to aj v prípade, ak proti nemu nebola podaná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 193

(1)

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a)

nie je prípustná,

b)

bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala

alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c)

nie je dôvodná.

(2)

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení

uznesenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 194

(1)

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa

povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal

a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa

§ 72 ods. 1 písm. a)

,

d) až f)

, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol

o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa

§ 76 ods. 3

,

4

alebo

10

, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení

z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval

pred ukončením výkonu trestu podľa

§ 446a

a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v

detenčnom ústave podľa

§ 462

.

(2)

Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo

ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie

podľa odseku 1 len na túto časť.

(3)

Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo

je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia,

buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje,

aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(4)

Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec

bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu

alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(5)

Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní

viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať

úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

(6)

Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho dodal

do miesta výkonu väzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície alebo Zboru väzenskej

a justičnej stráže.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 195

(1)

Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech

osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.

(2)

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho

práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie

aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na

nové prejednanie a rozhodnutie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 196

(1)

Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt

o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Európsku prokuratúru, ak sa týka

pôsobnosti Európskej prokuratúry. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným

vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto

podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti

trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor

alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

(2)

Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné

ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním

písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor

alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa

§ 197

alebo

§ 199

v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže

vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné

vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo

odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,

alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi,

manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých

ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch

ustanovených v

§ 129

. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo

na právnu pomoc advokáta. Ustanovenie

§ 40 ods. 2

sa použije primerane. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa

sa primerane použijú ustanovenia

§ 128

.

(3)

Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola poškodená trestným

činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená podať trestné oznámenie

príslušnému orgánu podľa tohto zákona, ak tak nemohla urobiť v členskom štáte Európskej

únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide o zločin, ak tak urobiť nechcela.

(4)

Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo trestné oznámenie

podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania postúpi trestné

oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území

bol trestný čin spáchaný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 197

(1)

Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor

alebo policajt uznesením vec

a)

odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

b)

odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,

c)

odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo

d)

odmietne.

(2)

Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť

vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v

§ 215 ods. 2

.

(3)

Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ

a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi

najneskôr do 48 hodín.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 198

(1)

Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa

§ 197 ods. 1 alebo 2

alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi

bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.

(2)

Prokurátor preskúma postup policajta podľa

§ 197

, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania

im oznámi bez meškania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 199

Začatie trestného stíhania

(1)

Ak nie je dôvod na postup podľa

§ 197 ods. 1 alebo 2

, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia

trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho

úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď

uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už

bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa

a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(2)

Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich

začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

(3)

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,

času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku

ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia

Trestného zákona

. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

(4)

Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo

neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal nepríslušný policajt, ak nebolo možné

dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania

odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.

(5)

Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa tohto

zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 200

Rozsah vyšetrovania

(1)

Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.

(2)

Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak

a)

je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

b)

ide o náhle úmrtie obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia

slobody,

c)

ide o trestné konanie proti právnickej osobe,

d)

ide o trestné činy extrémizmu, alebo

e)

to nariadi prokurátor.

(3)

Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykoná sa vyšetrovanie

o všetkých trestných činoch toho istého obvineného aj proti všetkým obvineným, ktorých

trestné činy súvisia.

(4)

Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. a) až c)

.

(5)

Príslušnosť policajta podľa

§ 10 ods. 7 písm. a) až c)

, ktorý vykonáva vyšetrovanie o zločine alebo prečine, sa nekončí, ak v priebehu vyšetrovania

zistí, že dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať, odpadli.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 201

Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní

(1)

Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony,

ktorými sa začalo trestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania

nepríslušným policajtom, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané podľa tohto zákona.

(2)

Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie

zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a

zistenie páchateľa trestného činu.

(3)

Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné

konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný

ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

(4)

Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom

k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako

dôkaz proti obvinenému.

(5)

Spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom s

primeraným odôvodnením

a)

ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,

b)

prokurátor vykonávajúci dozor podľa

§ 230

, ak ide o spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v

§ 10 ods. 7

, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom

konaní uvedenými v

§ 10 ods. 7 písm. a)

a

b)

.

(6)

O odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom

s primeraným odôvodnením

a)

ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,

b)

prokurátor vykonávajúci dozor podľa

§ 230

, ak ide o odňatie a prikázanie veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými

v

§ 10 ods. 7

, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom

konaní uvedenými v

§ 10 ods. 7 písm. a)

a

b)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 202

Rozsah skráteného vyšetrovania

(1)

Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o konanie podľa

§ 200 ods. 2

.

(2)

Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. d) až h)

; o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. a)

a

c)

. Skrátené vyšetrovanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených bezpečnostných

zborov vykonáva policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. b)

; policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. b)

vykonáva aj skrátené vyšetrovanie o trestných činoch príslušníkov finančnej správy.

Skrátené vyšetrovanie o prečinoch proti životnému prostrediu vykonáva policajt uvedený

v

§ 10 ods. 7 písm. a)

. Skrátené vyšetrovanie o prečinoch trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti

podľa

§ 233a ods. 1 a 2

Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. a) až c)

.

(3)

Príslušnosť policajta podľa

§ 10 ods. 7 písm. a) až c)

, ktorý vykonáva skrátené vyšetrovanie o prečine, sa nekončí, ak v priebehu skráteného

vyšetrovania zistí, že odpadli dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 203

(1)

Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní

s týmito odchýlkami

a)

výsluch svedka vykoná, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide

o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu; v ostatných prípadoch

vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam,

b)

vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam,

c)

skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

(2)

Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt

prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké

úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah

úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 204

(1)

Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá

pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka

jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor

ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému

tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne,

aby bol obvinený vzatý do väzby.

(2)

Ak prokurátor prepustí písomným a odôvodneným príkazom obvineného uvedeného v odseku

1 na slobodu, môže vrátiť spis policajtovi s pokynom na doplnenie skráteného vyšetrovania.

Ak doplnenie skráteného vyšetrovania nie je potrebné, prokurátor podá obžalobu, pokiaľ

nerozhodne inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 205

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia

(1)

Pokiaľ je to potrebné pre objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou

alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu

alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu a ak by zároveň vznesenie obvinenia

podstatne sťažilo objasnenie týchto trestných činov alebo zistenie ich páchateľa,

môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora dočasne odložiť vznesenie obvinenia

pre taký trestný čin alebo pre iný s ním bezprostredne súvisiaci trestný čin na nevyhnutnú

dobu, najdlhšie o tri mesiace. Ak trvajú dôvody, pre ktoré bolo vznesenie obvinenia

dočasne odložené, môže prokurátor na návrh policajta vysloviť súhlas s predĺžením

lehoty uvedenej v prvej vete o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.

(2)

Dočasne odložiť vznesenie obvinenia možno len osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa

na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení ich páchateľa. Dočasne

odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi

trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.

(3)

O dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení lehoty podľa odseku 1 policajt

rozhodne opatrením, o čom vyhotoví záznam, ktorého rovnopis do 48 hodín zašle prokurátorovi.

Záznam obsahuje

a)

dostatočne určitý opis skutku v rozsahu podľa

§ 206 ods. 3

, zákonné pomenovanie trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením

príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú dočasné odloženie

vznesenia obvinenia,

b)

ďalšie náležitosti podľa tohto zákona.

(4)

Prokurátor môže nezákonné alebo nedôvodné opatrenie policajta podľa odseku 2 zrušiť,

nahradiť vlastným opatrením alebo o dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení

lehoty rozhodnúť sám; postupuje pritom primerane podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia uvedené v zázname podľa

odseku 2, policajt bez meškania

a)

túto skutočnosť oznámi prokurátorovi,

b)

na pokyn prokurátora vznesie obvinenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 206

(1)

Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného

stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt

bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a

doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár,

znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným

advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa

a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je

policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

(2)

O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením,

ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.

O tomto úkone upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania

a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému

jeho rovnopis.

(3)

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša

obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých

k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania

trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia

Trestného zákona

a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

(4)

Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,

ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie

o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok.

Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, najskôr sa rozhodne podľa

§ 199 ods. 1

.

(5)

Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,

ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal pred oznámením uznesenia o

vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa

uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uznesením policajt obvinenie

aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Ak pre tento čiastkový

útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie je potrebné postupovať podľa

§ 199 ods. 1

. O uznesení o rozšírení obvinenia policajt bez meškania upovedomí oznamovateľa a

poškodeného.

(6)

Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok,

pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným

činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného

na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis

upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.

(7)

Pri vznesení obvinenia alebo bezprostredne po vznesení obvinenia štátnemu príslušníkovi

tretej krajiny podľa osobitného predpisu policajt zabezpečí odobratie biometrických

údajov tejto osoby a zabezpečí pridelenie identifikátora biometrických údajov podľa

osobitného predpisu o registri trestov, ktorý sa následne uvádza v rozhodnutiach,

ktoré sú podkladom pre zápis do registra trestov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 207

(1)

Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto

osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky,

obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a

uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.

(2)

Ak sa v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí totožnosť obvineného

označeného podľa odseku 1 alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že údaje

o totožnosti obvineného sú iné, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, policajt

o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovnopis zápisnice doručí do

48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol,

ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného. Úkony, ktoré boli vykonané

po označení obvineného podľa odseku 1 alebo pred zistením jej pravej totožnosti, nie

je potrebné opakovať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 207a

(1)

Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej

prokuratúry; uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín ministrovi spravodlivosti.

(2)

O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1 rozhoduje generálny

prokurátor.

(3)

Sudca, ktorému bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ohýbania práva podľa

§ 326a

Trestného zákona, alebo ktorému bola zmenená právna kvalifikácia na trestný čin ohýbania

práva podľa

§ 326a

Trestného zákona, má právo do 60 dní od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia

alebo od doručenia oznámenia o zmene právnej kvalifikácie navrhnúť Súdnej rade Slovenskej

republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin; o tom musí

byť sudca poučený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 208

(1)

Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho

výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní

obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej

osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na

doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby

výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa

§ 204 ods. 1

, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni

vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.

(2)

O úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná policajt záznam do

spisu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 209

(1)

Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi

s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa

§ 214 ods. 2

alebo

§ 215 ods. 4

. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov

a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol

predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak

to ich povaha umožňuje.

(2)

Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov

od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.

(3)

Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvedených v odseku 2, policajt prokurátorovi

písomne oznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké

úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže

policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež

určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.

(4)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na skrátené vyšetrovanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 210

Žiadosť o preskúmanie postupu policajta a prokurátora

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného

konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené

prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi

bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

(2)

Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri

vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej

prokuratúry; ak žiadosť smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje

ju generálny prokurátor. Posledná veta odseku 1 platí rovnako.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 211

(1)

Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 157 a 158

, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa

§ 167

, neposkytnutia pomoci podľa

§ 177 a 178

, porušovania domovej slobody podľa

§ 194

, ochrany súkromia v obydlí podľa

§ 194a

, porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa

§ 196

a

197

, krádeže podľa

§ 212

, sprenevery podľa

§ 213

, neoprávneného užívania cudzej veci podľa

§ 215

, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa

§ 216 a 217

, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa

§ 218

, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa

§ 219

, podvodu podľa

§ 221

, úžery podľa

§ 235

, zatajenia veci podľa

§ 236

, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa

§ 237 a 238

, poškodzovania veriteľa podľa

§ 239

, zvýhodňovania veriteľa podľa

§ 240

, poškodzovania cudzej veci podľa

§ 245 a 246

, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa

§ 247

, porušovania autorského práva podľa

§ 283

, krivého obvinenia podľa

§ 345

, nebezpečného prenasledovania podľa

§ 360a

, ohovárania podľa

§ 373

, poškodzovania cudzích práv podľa

§ 375 Trestného zákona

proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako

svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa

§ 363 Trestného zákona

, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno

začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je

poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným

je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo

právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 212

(1)

Poškodený oznámi prejav vôle podľa

§ 211 ods. 1

prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.

(2)

Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť,

a to až dovtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

(3)

Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť, iba ak z okolností

prípadu je zrejmé, že odopretie súhlasu alebo späťvzatie súhlasu bolo vykonané v tiesni

pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkázanosti alebo podriadenosti.

(4)

Ak je z okolností prípadu nesporné, že súhlas nebol daný alebo znovu udelený iba

preto, že poškodený je v tiesni, je mu vyhrážané, je pod nátlakom, v závislosti alebo

podriadenosti, má sa za to, že súhlas bol udelený.

(5)

O prípustnosti znovuudelenia súhlasu alebo o stave podľa odseku 4 rozhodne ten orgán

činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 213

(1)

Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť

vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a

úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné

vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho

prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.

(2)

Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže

byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno

odložiť z dôvodu podstatného ohrozenia trestného konania alebo existencie naliehavej

potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu

inej osoby a obhajcu o úkone vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže

obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí. Obvinenému a obhajcovi sa

musí oznámiť meno svedka, ktorý bude pri vykonávaní úkonu vypočutý, to neplatí, ak

ide o svedka podľa

§ 136 ods. 2.

(3)

Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa odseku

2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem

prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť z dôvodu podstatného ohrozenia trestného

konania alebo existencie naliehavej potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky

pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby a vyrozumenie obhajcu nemožno

zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.

(4)

Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt

vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti

obhajcu.

(5)

Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa

§ 136 ods. 3

, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 214

Postúpenie veci

(1)

Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo

skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý

by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný

v disciplinárnom konaní.

(2)

Policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.

(3)

Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému a poškodenému a ak oznamovateľ

nie je poškodeným, aj oznamovateľovi; uznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín

doručí aj prokurátorovi.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený, poškodený a oznamovateľ podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 215

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak

a)

je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,

b)

je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci,

c)

je dostatočne odôvodnený záver, že skutok nespáchal obvinený,

d)

je trestné stíhanie neprípustné podľa

§ 9

,

e)

obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

f)

obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú

úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo

ovládať svoje konanie,

g)

sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo

h)

zanikla trestnosť činu.

(2)

Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak

a)

je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste,

ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, alebo

b)

o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo

orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským

súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku

alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,

c)

o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským

súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku

alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,

d)

ide o skutok, ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol

na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania,

trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný čin výroby detskej

pornografie.

(3)

Prokurátor môže navrhnúť zastavenie trestného stíhania proti obvinenému, ktorý sa

významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou

alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo

usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého

trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného

na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin;

zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi

trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje

sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších

osôb. Uznesenie podľa tohto odseku sa doručuje prokurátorovi, obvinenému, poškodenému

a oznamovateľovi. Prokurátor, obvinený, poškodený a oznamovateľ, môžu proti nemu podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené

obvinenie.

(5)

Uznesenie o zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi,

ak nie je zároveň poškodeným; uznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín doručí

aj prokurátorovi.

(6)

Obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania

okrem dôvodu podľa odseku 1 písm. g) a obvinený aj podľa odseku 3 podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

(7)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2 písm. a), sa pokračuje, ak

obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá.

O tom je potrebné obvineného poučiť.

(8)

Ak prokurátor zastavil trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. e) a pobyt obvineného

na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, zároveň s vydaním takéhoto uznesenia

podá na súd návrh na uloženie ochranného liečenia a návrh na vydanie predbežného príkazu

na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Uznesenie o zastavení trestného

stíhania môže nadobudnúť právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o návrhu na vydanie predbežného

príkazu. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného liečenia vziať späť až do začatia

verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom

zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 216

(1)

V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení

obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť

trestné stíhanie, ak

a)

vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti

o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,

b)

nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel

dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a

c)

vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti

prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

(2)

V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná

doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia

o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

(3)

Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom

zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.

(4)

Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané

obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal

činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané

obmedzenia a povinnosti podľa predchádzajúcej vety, je povinný podrobiť sa kontrole

technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými

prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

(5)

Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému

a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ

môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak bolo podmienečne zastavené

trestné stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí

a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa

§ 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona

vzťahujúce sa na športové podujatie, prokurátor o uložení tohto obmedzenia upovedomí

správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného

zákona v rozsahu informácii podľa osobitného zákona. Ak bola uznesením uložená obvinenému

povinnosť podľa

§ 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona

, prokurátor zašle uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.

(6)

Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak

a)

trestným činom bola spôsobená smrť osoby,

b)

je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo

c)

je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému

činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci

ich zodpovednosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 217

(1)

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť

spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor

rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že

sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo o pokračovaní v trestnom stíhaní

vydá uznesenie.

(2)

Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku

1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3)

Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený

môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty

podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa

§ 9 ods. 1 písm. e)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 218

(1)

Prokurátor môže navrhnúť podmienečné zastavenie trestného stíhania obvineného, ktorý

sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou

alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo

usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého

trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného

na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne

zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi

trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje

sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších

osôb.

(2)

V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná

doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia

o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v

skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odseku 1.

(3)

Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje prokurátorovi,

obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; prokurátor,

obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 219

(1)

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnil podmienku podľa

§ 218 ods. 1

, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodne, že sa obvinený osvedčil.

Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.

O osvedčení alebo pokračovaní v trestnom stíhaní vydá uznesenie.

(2)

Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku

1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3)

Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje prokurátorovi, obvinenému a poškodenému; prokurátor,

obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím doby podľa

odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa

§ 9 ods. 1 písm. e)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 220

(1)

V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného

rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a)

vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti

o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b)

nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, uzavrel s poškodeným alebo s jeho splnomocnencom

dohodu o náhrade škody alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil

ujmu vzniknutú trestným činom, a

c)

zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú

ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a

táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom

dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje

takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

(2)

Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak

a)

trestným činom bola spôsobená smrť osoby,

b)

je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo

c)

je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému

činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci

ich zodpovednosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 221

(1)

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor

vypočuje obvineného a poškodeného, najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či

zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru; výsluchom

obvineného zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia

zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý

je stíhaný.

(2)

Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate zmieru.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 222

Ak je poškodeným právnická osoba, možno namiesto výsluchu štatutárneho zástupcu alebo

inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť písomné vyhlásenie právnickej osoby

k okolnostiam uvedeným v

§ 220 ods. 1

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 223

Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis

skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku

nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia

na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu podľa

§ 220 ods. 1 písm. c)

a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 225

Práva poškodeného podľa

§ 220

neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, ak ide o

dedičov poškodeného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 226

Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa

§ 220 ods. 1

, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť

na toto vyhlásenie ako na dôkaz.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 227

(1)

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí,

aby peňažná suma podľa

§ 220 ods. 1 písm. c)

bola poukázaná ministerstvu.

(2)

Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma

zložená na ochranu a podporu obetí trestných činov bola vrátená obvinenému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 228

(1)

Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať

trestné stíhanie proti určitej osobe.

(2)

Policajt preruší trestné stíhanie, ak

a)

nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť,

b)

nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,

c)

obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať

zmysel trestného stíhania,

d)

sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny alebo obvinený je vydaný do

cudziny alebo vyhostený,

e)

ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu

alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo

veci samej, alebo

f)

obvinený je dočasne odovzdaný na vykonanie úkonov do cudziny.

(3)

Prokurátor môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa

na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou,

trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo

usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný

trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo

objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa. Uznesenie o prerušení

trestného stíhania obsahuje dôvody tohto prerušenia, spočívajúce v dohodnutých podmienkach

spolupráce s obvineným počas prerušenia trestného stíhania a v dohodnutom spôsobe

vyhodnocovania plnenia týchto podmienok. Podmienky spolupráce podľa predchádzajúcej

vety vyhodnocuje policajt najmenej raz za tri mesiace, o čom spíše záznam.

(4)

Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak podal návrh na začatie konania o otázke,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

(5)

Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt o pokračovaní v trestnom

stíhaní rozhodne uznesením.

(6)

Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi,

ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ majú právo proti nemu

podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.

(7)

Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetky úkony potrebné na zabezpečenie

vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 229

(1)

Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať len úkony podľa

štvrtej, piatej a šiestej hlavy prvej časti tohto zákona

na účely zistenia, či nepominul dôvod prerušenia, alebo zaistenia osoby obvineného.

(2)

Prerušenie trestného stíhania nie je prekážkou pre rozhodnutie podľa

§ 97

a

98

, ani prekážkou konania o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia

podľa

§ 236 ods. 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 230

(1)

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom

konaní vykonáva prokurátor.

(2)

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený

a)

dávať záväzné pokyny na postup podľa

§ 197

, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie;

také pokyny sú súčasťou spisu,

b)

vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach,

v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c)

zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo

aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek

veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora

je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

d)

vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s

pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného,

e)

zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť

vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného

stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie

policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej

osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu

policajta,

f)

odňať vec policajtovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi

alebo policajtom,

g)

nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v

§ 202

konalo vyšetrovanie,

h)

urobiť opatrenie, aby skrátené vyšetrovanie vykonal policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. a)

alebo

písm. c)

,

i)

urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka

ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v

§ 10 ods. 7 písm. a)

, pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu

inšpekčnej služby; rovnako je prokurátor oprávnený postupovať aj pri vyšetrovaní alebo

skrátenom vyšetrovaní trestného činu príslušníka finančnej správy.

(3)

Prokurátor v prípadoch ustanovených v odseku 2 písm. a), d), f) až i) rozhoduje opatrením

a v prípade ustanovenom v odseku 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ktoré sa doručuje

obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 231

Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní

a)

podať obžalobu,

b)

uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie,

c)

postúpiť vec podľa

§ 214 ods. 1

,

d)

prerušiť trestné stíhanie podľa

§ 228 ods. 3

a

4

,

e)

zastaviť trestné stíhanie podľa

§ 215 ods. 1 písm. c)

,

e)

,

f)

a

g)

a

ods. 2

alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa

§ 216 ods. 1

,

f)

schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa

§ 220 ods. 1

,

g)

nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto

zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,

h)

vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie, a to

aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať,

i)

nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

j)

vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby,

v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,

Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu,

k)

navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby,

l)

navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

m)

vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny, ak tento zákon neustanovuje

inak,

n)

navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie

majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti

tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky,

o)

podať návrh na súd na vydanie predbežného príkazu umiestnenia obvineného do zdravotníckeho

zariadenia podľa

§ 85 ods. 7

,

§ 215 ods. 8

alebo

§ 236 ods. 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 232

(1)

Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver,

že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal,

uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie

o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu.

(2)

Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného a poškodeného,

ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody; o čase a mieste konania upovedomí

obhajcu obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu

škody. Ak je obvinený v čase konania mladistvý, postupuje sa primerane aj podľa ustanovenia

§ 340

, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvého alebo

jeho obhajca.

(3)

V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného

na dohode na náhradu škody. Ak je poškodený prítomný na konaní o dohode o vine a treste,

vyjadrí sa najmä k rozsahu a spôsobu náhrady škody. Dohodu o vine a treste možno uzavrieť

aj bez prítomnosti poškodeného, ktorý sa na konanie o dohode o vine a treste napriek

riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil. V takomto prípade môže prokurátor

za poškodeného dohodnúť s obvineným rozsah a spôsob náhrady škody až do výšky uplatneného

nároku na náhradu škody.

(4)

Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu

dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste; dohodou o treste sa rozumie aj

dohoda o upustení od potrestania a ak ide o mladistvého, aj podmienečné upustenie

od potrestania vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvody na ich uloženie.

Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor na túto skutočnosť v návrhu na schválenie

dohody o vine a treste upozorní súd a navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom

na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.

(5)

Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného

skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v

ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a

požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch,

ktoré majú podklad vo výroku o vine.

(6)

Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, podá prokurátor obžalobu,

v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu a uznanie viny

v tomto rozsahu, ako aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ktorý obvinený nepriznal,

a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie

skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste a ďalších

výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

(7)

Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo

zhabaní veci, postupuje prokurátor podľa

§ 236 ods. 1

.

(8)

Dohoda o vine a treste obsahuje

a)

označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,

b)

opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu

došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného

činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia

Trestného zákona

; pri popise skutku dbá prokurátor na to, aby nebola porušená zásada podľa

§ 2 ods. 4

vo vzťahu k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú,

c)

druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,

d)

rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a

e)

ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.

(9)

Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený,

ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.

(10)

Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 233

(1)

Ak osoby uvedené v

§ 232 ods. 2

uzavreli dohodu o vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch, prokurátor podá súdu

návrh na schválenie tejto dohody.

(2)

Návrh podľa odseku 1 obsahuje

a)

označenie osôb uvedených v

§ 232 ods. 2

, dátum a miesto spísania návrhu,

b)

návrh dohodnutého rozsudku primerane podľa

§ 163 ods. 1 písm. c)

a

e) a ods. 2 a 3

a

§ 164

.

(3)

Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladá súdu dohodu o vine a treste, celý spisový

materiál, jeho prílohy a zoznam vecných dôkazov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 234

Obžaloba

(1)

Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie

obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom

konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté

alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá obžalobu

príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby,

ak nejde o konanie podľa

§ 204 ods. 1

, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo

väzbe, aj ústav na výkon väzby.

(2)

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor

mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt,

upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či

so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.

Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom

záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.

(3)

Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu

o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci.

(4)

Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje

vykonať v konaní pred súdom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 235

Obžaloba musí obsahovať

a)

označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,

b)

meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné

údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu

pôsobnosti súdov podľa

§ 16 ods. 2

, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom,

c)

obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný,

s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,

ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie

určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného

pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie

Trestného zákona

a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

d)

ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje

opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu

obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor

spravoval,

e)

dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných

dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami vrátane záznamov

o spolupráci podľa

§ 33a

, ak majú súvis so skutkom, a

f)

návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 236

(1)

Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa

§ 235 písm. f)

samostatne. Ak je pobyt obvineného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy,

podá zároveň na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného

do zdravotníckeho zariadenia. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného opatrenia

vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného

z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia

pominul.

(2)

Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje u zúčastnenej osoby, ak prokurátor podal návrh

na konanie o dohode o vine a treste.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 237

(1)

Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu

o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.

(2)

Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste sa prokurátor

spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a

okolností prípadu.

(3)

O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje

a)

sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa

§ 204

; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca,

b)

samosudca o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon

ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť

rokov, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 238

(1)

Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie

z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí,

či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim

tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.

(2)

Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje samostatne

všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy,

urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na

skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.

(3)

Ak to okolnosti umožňujú, môže byť vec skončená len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených

samostatne; tým nie je porušená zásada podľa

§ 2 ods. 7

vo vzťahu k ostatným obvineným. Súd pri tom dbá na to, aby nebola narušená zásada

podľa

§ 2 ods. 4

vo vzťahu k ostatným obvineným alebo k osobám účastným na skutku.

(4)

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti

prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa

§ 239 ods. 1

,

§ 241

,

§ 244

alebo

§ 331 ods. 1

, najneskôr však tak, aby postupom podľa

§ 76 ods. 10

došlo k rozhodnutiu o väzbe alebo postupom podľa

§ 76 ods. 3

alebo

4

došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou

alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 239

Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od obžaloby

(1)

Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania a návrh na

dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie;

vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na

vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a

treste.

(2)

Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní oznámi, že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu

alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalovaného oslobodí v celom

rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedený v obžalobe.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 240

Doručenie obžaloby

(1)

Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby

a)

obvinému a jeho obhajcovi; obvinený sa zároveň upozorní na možnosť vykonania hlavného

pojednávania v jeho neprítomnosti,

b)

poškodenému,

c)

zúčastnenej osobe,

d)

zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo ak

jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

e)

zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho účasti

na hlavnom pojednávaní,

f)

pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný

plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

(2)

Ak má obžalovaný viacerých obhajcov, doručí sa rovnopis obžaloby tomu z nich, koho

si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa

obžaloba každému z nich. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu

alebo splnomocnenca, doručí sa rovnopis obžaloby len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi.

(3)

Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania

písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa

zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli

známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že

ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor

v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich

súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak

nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa.

(4)

V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú

nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý.

Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okrem

prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje

výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť

na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o

jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne.

(5)

Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinený alebo prokurátor vypočuť na hlavnom

pojednávaní, treba prokurátorovi alebo obvinenému oznámiť najneskôr tri pracovné dni

pred hlavným pojednávaním, pokiaľ tieto skutočnosti neboli oznámené v obžalobe alebo

pri predbežnom prejednaní obžaloby. Bez zachovania uvedenej lehoty ich na hlavnom

pojednávaní možno vypočuť, len ak prokurátor a obvinený s tým súhlasia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 241

(1)

Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu,

za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby

najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b)

postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 214 ods. 1

,

c)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 215 ods. 1

,

d)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 228 ods. 2 alebo 3

alebo

§ 283 ods.5

,

e)

môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 215 ods. 2 a 3

,

f)

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy

vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti

podľa

§ 235

alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,

g)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa

§ 216 ods. 1

,

h)

môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa

§ 218 ods. 1

,

i)

rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,

j)

vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby,

v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné

pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania,

k)

postúpi vec senátu,

l)

nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný

v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa

§ 240 ods. 1 písm. a)

namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom

odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).

(2)

Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom

použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,

oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora.

(3)

Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej únie o vydanie

predbežného rozhodnutia.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c) a d) okrem uznesenia o prerušení trestného

stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. e) až h), písm. j) alebo

písm. l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie

trestného stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti

podľa tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm.

j) alebo l), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia

nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.

(5)

Ak je to potrebné na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, môže samosudca vyslúchnuť obvineného

aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia.

(6)

Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu

spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier

a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa

§ 220 až 227

.

(7)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 243

Predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Obžalobu podanú na súde pre zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť

rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba

predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.

(2)

Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec

treba vybaviť rozhodnutím podľa

§ 244 ods. 1 písm. a) až i)

alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať

podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.

(3)

Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí

sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa

§ 244 ods. 1 písm. a) až i)

.

(4)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd preskúma obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu;

predseda senátu alebo ním poverený člen senátu z tohto hľadiska podá správu, pričom

sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.

(5)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vypočuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť

aj ďalšie potrebné vysvetlenia. Súd zároveň zistí, či prokurátor a obvinený nechcú

uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú konať

o dohode o vine a treste, postupuje podľa

§ 244 ods. 1 písm. g)

, len ak to navrhne prokurátor. Inak súd verejné zasadnutie na potrebný čas preruší

a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v

takom prípade postupuje primerane podľa

§ 232 a 233

. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa

§ 331

,

333 a 334

; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje vo verejnom zasadnutí.

Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo súd návrh dohody o vine a treste odmietne,

alebo dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal

na niektorú otázku „nie“, pokračuje súd vo verejnom zasadnutí na podklade pôvodnej

obžaloby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 244

Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby

(1)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b)

postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 214 ods. 1

,

c)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 215 ods. 1

,

d)

trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 215 ods. 2 alebo 3

,

e)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 228 ods. 2 alebo 3

alebo

§ 283 ods. 5

,

f)

môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa

§ 218 ods. 1

,

g)

vráti vec prokurátorovi na konanie podľa

§ 232 a § 233

, ak sú splnené podmienky uvedené v

§ 243 ods. 5 druhá veta

,

h)

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby alebo ak zistí, že prokurátor

nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní,

že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa

§ 235

alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,

i)

postúpi vec samosudcovi,

j)

rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov,

k)

nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré

oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby; ak obžalovaný v lehote piatich

pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa

§ 240 ods. 1 písm. a)

namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom

odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena h).

(2)

Ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití

zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,

oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora,

a vyzve obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe navzájom návrhy

na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní na ustanovenie

§ 252 ods. 2 až 5

.

(3)

Proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a) až d) a e) okrem uznesenia o prerušení trestného

stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. f) až h) alebo písm. k)

môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného

stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa

tohto odseku zrušil uznesenie súdu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. k), má

účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu

sa vec vracia do prípravného konania.

(4)

Predseda senátu preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej únie o

vydanie predbežného rozhodnutia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 245

Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola odmietnutá, opäť pre podanie obžaloby,

tá sa za podmienok uvedených v

§ 241

znovu preskúma alebo za podmienok

§ 243

znovu predbežne prejedná.

(2)

Za podmienok uvedených v

§ 241

alebo

§ 243

sa obžaloba znovu preskúma alebo predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec

postúpená podľa

§ 241 ods. 1 písm. a)

alebo

§ 244 ods. 1 písm. a)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 246

Náhradný sudca

(1)

Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo

ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,

ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta s využitím videokonferenčného zariadenia,

zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili

jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.

(2)

Náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní

len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému

v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci,

za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej

nezúčastňuje.

(3)

Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,

ktorého totožnosť je utajená s využitím videokonferenčného zariadenia mimo pojednávacej

siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 247

(1)

Termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia

predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných

dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietol

účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho

neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo

o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom

vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v tomto ustanovení sa nepoužijú.

(2)

O hlavnom pojednávaní sa upovedomí aj zákonný zástupca, poškodený a zúčastnená osoba.

Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený splnomocnenca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní

len splnomocnenec. Ak má obžalovaný viac obhajcov, na ich upovedomenie o hlavnom pojednávaní

sa použije primerane ustanovenie

§ 44 ods. 8

.

(3)

Poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví,

bude sa o jeho nároku na náhradu škody rozhodovať na podklade jeho návrhov obsiahnutých

v spise.

(4)

Ak súd pripustil účasť zástupcu záujmového združenia občanov na hlavnom pojednávaní,

upovedomí sa o hlavnom pojednávaní tiež záujmové združenie občanov, ktoré ho vyslalo.

(5)

Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky opatrenia potrebné

na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť

bez jeho odročenia. Ak je to odôvodnené prejednávanou vecou, predseda senátu vykoná

nevyhnutné opatrenia, aby v budove súdu pred hlavným pojednávaním nedošlo ku kontaktu

obžalovaného s poškodeným vrátane rodinných príslušníkov obete podľa osobitného zákona,

svedkom a znalcom.

(6)

Ak je zrejmé, že sa na hlavnom pojednávaní prejednajú utajované skutočnosti, predseda

senátu je povinný najneskôr po otvorení hlavného pojednávania sudcov, prísediacich

a ostatné osoby, ktoré sa zúčastnia na konaní a oboznámia sa s utajovanými skutočnosťami,

poučiť o zásadách utajenia, ako aj o právnych následkoch ich porušenia; o poučení

treba urobiť záznam do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 248

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná spravidla v sídle súdu a v jeho úradných miestnostiach.

Ak je to vhodné a účelné, hlavné pojednávanie sa môže konať priamo a bezodkladne na

mieste, kde bol spáchaný prečin, s uplatnením skráteného vyšetrovania (

§ 203, § 204 tohto zákona

). Tento postup možno uplatniť iba v prípade, keď nie sú dané podmienky povinnej obhajoby

podľa

§ 37 Trestného poriadku

.

(2)

Hlavné pojednávanie možno uskutočniť v pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu, ak

je to vhodné a účelné pre plynulé konanie vo veci; súd pritom prihliada najmä na miesto

výkonu väzby, ako aj na to, či v obvode pôsobí jedna alebo viac prokuratúr. Za podmienok

podľa predchádzajúcej vety možno uskutočniť hlavné pojednávanie v sídle súdu, ak je

vec pridelená sudcovi, ktorý pôsobí na pracovisku zriadenom zákonom.

(3)

V záujme zabezpečenia ochrany osôb, ktoré sa zúčastnia konania, alebo ak to vyžadujú

iné okolnosti prípadu, možno nariadiť vykonanie hlavného pojednávania aj mimo sídla

súdu a jeho úradných miestností, ale spravidla v rámci územného obvodu súdu.

(4)

Ak sa hlavné pojednávanie má vykonať v iných než úradných miestnostiach súdu, treba

osobám, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo sa o jeho konaní upovedomujú,

oznámiť údaje o mieste konania v potrebnom rozsahu v predvolaní alebo upovedomení

a prípadne vykonať aj ďalšie nevyhnutné opatrenia, aby sa ho mohli zúčastniť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 249

(1)

Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne, aby verejnosti bola poskytnutá v čo

najširšej miere možnosť sledovať prejednanie veci a aby sa tak čo najúčinnejšie prejavilo

výchovné pôsobenie trestného stíhania na verejnosť.

(2)

Hlavné pojednávanie môžu sledovať len neozbrojené osoby, ak nejde o osoby povinné

nosiť zbraň z dôvodu plnenia služobných úloh.

(3)

Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená len vtedy, ak by verejné prejednávanie

veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, verejný poriadok, mravnosť alebo

bezpečnosť alebo ak to vyžaduje iný dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, jeho

blízkych osôb alebo svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená počas výsluchu agenta a ak

ide o ochranu utajovaných skutočností. Verejnosť možno vylúčiť aj na časť hlavného

pojednávania.

(4)

O vylúčení verejnosti rozhodne súd z úradnej povinnosti alebo na návrh prokurátora,

obžalovaného alebo poškodeného v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania po vypočutí strán

uznesením, ktoré verejne vyhlási. Po vyhlásení uznesenia, proti ktorému nie je prípustný

opravný prostriedok, sú osoby, ktoré hlavné pojednávanie ako verejnosť sledujú, povinné

opustiť pojednávaciu miestnosť.

(5)

Vylúčiť nemožno prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu, poškodeného, ani úradnú

osobu, ktorej úlohou je zabezpečiť riadny priebeh pojednávania.

(6)

Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 250

(1)

Súd môže odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,

že by rušili dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné opatrenia

proti prepĺňaniu pojednávacej siene.

(2)

Ak bola verejnosť vylúčená podľa

§ 249 ods. 3

, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám prístup na hlavné pojednávanie.

Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup jeho dvom dôverníkom; to neplatí

pri výsluchu agenta. Ak je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z

nich. Ak by celkový počet dôverníkov vzrástol na viac ako šesť a obžalovaní by sa

medzi sebou nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajovaných

skutočností, ohrozenie tajomstva chráneného zákonom, prípadne bezpečnosti alebo iného

dôležitého záujmu svedkov, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, voči ktorým

nemá súd výhrady. Pred týmto rozhodnutím si vyžiada vyjadrenie prokurátora.

(3)

Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utajovaných skutočností alebo ohrozenie tajomstva

chráneného zákonom, upozorní predseda senátu prítomných na následky toho, keby nepovolaným

osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia. Môže tiež zakázať,

aby si prítomní robili zvukové alebo obrazové záznamy alebo písomné poznámky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 251

(1)

Ak súd rozhodol o vylúčení verejnosti podľa

§ 249 ods. 3

a hlavné pojednávanie je v dôsledku toho neverejné, je zakázané zverejňovať z neho

informácie týkajúce sa skutočností a okolností, pre ktoré bola verejnosť vylúčená.

(2)

Prítomným osobám súd môže uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

ktoré požívajú ochranu podľa zákona a o ktorých sa v priebehu pojednávania dozvedeli.

Súd o tom rozhodne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.

(3)

Uznesenie sa uvedie v zápisnici o hlavnom pojednávaní s uvedením identifikačných

údajov osôb, ktoré sa ho zúčastnili.

(4)

Predseda senátu môže nariadiť, aby opatrenia, ktoré vydal na zabezpečenie nerušeného

priebehu hlavného pojednávania, boli vykonané prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej

stráže.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 252

Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa

a prokurátora.

(2)

V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má

za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez

prítomnosti obžalovaného a pritom

a)

obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne

a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené

podľa

§ 66 ods. 3

alebo

4

, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol

o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,

b)

obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom

činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom

vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy

na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,

c)

obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d)

obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

(3)

Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo

vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak

obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal,

aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

(4)

V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné

pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.

(5)

Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno

za podmienok uvedených v

§ 263 ods. 3

prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu

obžalovaného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 253

(1)

Hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce na zabezpečenie jeho riadneho

priebehu nariaďuje predseda senátu. Pritom prihliada na oprávnené záujmy strán.

(2)

Ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním výpovedí, listín, posudkov, správ alebo

oboznamovanie vecných dôkazov vykonáva predseda senátu. Ich vykonaním môže poveriť

člena senátu alebo toho, kto vykonanie dôkazu navrhol.

(3)

Predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavné pojednávanie nebolo zdržované výkladmi

a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie

na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje inak, z priebehu hlavného pojednávania môžu fyzické osoby

a právnické osoby vyhotovovať zvukový záznam a so súhlasom predsedu senátu aj zvukový

prenos. Zvukový záznam a zvukový prenos z hlavného pojednávania nemožno vyhotovovať

pri výsluchu agenta alebo ak sa preberajú okolnosti tvoriace utajovanú skutočnosť.

(5)

Predseda senátu môže vyhotovovanie zvukových záznamov zakázať,

a)

ak by to rušilo priebeh hlavného pojednávania,

b)

ak sa na hlavnom pojednávaní preberajú okolnosti tvoriace tajomstvo chránené osobitným

zákonom,

c)

ak by zvukovým záznamom z priebehu hlavného pojednávania mohla byť ohrozená mravnosť,

verejný poriadok alebo dôležitý záujem strán alebo svedkov, alebo

d)

pri výsluchu ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť

je utajená.

(6)

Zvukový prenos z hlavného pojednávania predseda senátu nepovolí z dôvodov uvedených

v odseku 5. To neplatí o vyhlasovaní výroku rozsudku.

(7)

Vyhotovovanie obrazových záznamov alebo obrazovozvukových záznamov z hlavného pojednávania

nie je prípustné.

(8)

Ustanoveniami odsekov 4 až 7 nie je dotknutá možnosť vyhotovovania zvukových, obrazových

alebo obrazovozvukových záznamov pre potreby súdu.

(9)

Predseda senátu dbá, aby proti nikomu neboli prednášané urážlivé výroky alebo zjavne

neodôvodnené a s vecou nesúvisiace obvinenia. Ak sa obžalovaný, poškodený a zúčastnená

osoba alebo ich splnomocnenci, svedok alebo znalec takých vyjadrení dopustí, môže

mu byť uložená poriadková pokuta. Ak sa takého konania dopustí obhajca alebo prokurátor,

predseda senátu môže podať príslušnému orgánu podnet na začatie trestného stíhania

alebo disciplinárneho konania alebo uloží poriadkovú pokutu.

(10)

Kto sa cíti byť opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený,

môže žiadať, aby rozhodol senát, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

Takú žiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.

(11)

Za porušenie rozhodnutia podľa odseku 1 a odsekov 4 až 7 môže predseda senátu uložiť

poriadkovú pokutu fyzickým osobám aj právnickým osobám na hlavnom pojednávaní alebo

rozhodnutím mimo hlavného pojednávania.

(12)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 11 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 254

(1)

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu z pojednávacej siene vykázať. Toho,

kto neuposlúchne výzvu predsedu senátu na opustenie pojednávacej siene, možno opatrením

predsedu senátu vyviesť; opatrenie vykoná Zbor väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Obžalovaného možno z pojednávacej siene vykázať pri výsluchu agenta alebo na základe

rozhodnutia senátu, ak napriek predchádzajúcej výstrahe ruší poriadok, vždy však len

na nevyhnutne potrebný čas. Len čo bol obžalovanému znovu povolený vstup do pojednávacej

siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti

a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril.

(3)

Ak obžalovaný alebo svedok bez súhlasu predsedu senátu opustí pojednávaciu sieň,

môže byť predvedený.

(4)

Prijatie opatrenia podľa odsekov 1 až 3 nevylučuje možnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 255

(1)

Hlavné pojednávanie začína predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná.

Potom zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané

alebo o ňom upovedomené, a overí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu

na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.

(2)

Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vyjadrení prítomných

strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať, alebo či ho treba odročiť.

(3)

Po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný

nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že

chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa

§ 232 a 233

len ak to navrhne prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší

a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v

takom prípade postupuje primerane podľa

§ 232 a 233

. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa

§ 331

,

333 a 334

; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní.

Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne,

alebo v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku

„nie“, pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 256

(1)

Po vykonaní úkonov uvedených v

§ 255

predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Ak má obžalovaný obhajcu,

po prednesení obžaloby ho predseda senátu vyzve, aby zaujal k obžalobe stanovisko.

(2)

Poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd vyzve, aby sa vyjadril,

či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu.

Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho

návrh je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

(3)

Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd

uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie

nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

(4)

Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, ak bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené

v

§ 46 alebo § 47

.

(5)

Ak súd rozhodol, aby sa pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní alebo verejnom

zasadaní zúčastnil zástupca záujmového združenia občanov, predseda senátu ho poučí

o jeho právach a postavení pred súdom, najmä o práve predniesť záverečnú reč.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 257

Vyhlásenie obžalovaného

(1)

Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré

z vyhlásení, že

a)

je nevinný,

b)

je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,

c)

nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

(2)

Predseda senátu súčasne obžalovaného poučí o následkoch vyhlásenia podľa odseku 1

písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8.

(3)

Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením podľa odseku 1 radiť.

(4)

Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného, môže súd

obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia

bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.

(5)

Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo

niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4,

súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa

§ 333 ods. 3 písm. c), d)

,

f), g) a h)

a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a

v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa

§ 371 ods. 1 písm. c)

.

(6)

Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania

skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o

prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4 súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného

a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

(7)

Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie

obžalovaného prijíma alebo neprijíma. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný

v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho

postoja v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.

(8)

Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,

a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby

na žalovanej trestnej činnosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 258

(1)

Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil vyhlásenie

uvedené v

§ 257 ods. 1 písm. b) alebo c)

, predseda senátu potom, ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí

osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť

obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený

nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa

§ 122 ods. 2 a 3

.

(2)

Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy, ak výsluch nie je vedený v súlade

so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom, alebo ak predseda alebo

člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiť

na dobu po skončení výsluchu.

(3)

Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť obžalovaného jeho

obhajca. Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasom predsedu senátu sú prokurátor,

obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení výsluchov klásť obžalovanému

doplňujúce otázky. O ich poradí rozhodne predseda senátu.

(4)

Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo

jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje

právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou

a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice

o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto

rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta

tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním

poverený člen senátu.

(5)

Ak ide o záznam skoršej výpovede obžalovaného vyhotovený podľa

§ 121 ods. 5

, na návrh prokurátora alebo obhajcu sa taký záznam skoršej výpovede alebo jeho časť

prehrá na technickom zariadení, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný

využije svoje právo nevypovedať, alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou

výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom

zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prehrá

tá časť záznamu o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo

týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 259

Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť

otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,

vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše

alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo

prísediaceho rozhodne senát.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 260

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný

bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných

určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu

dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vypočúvaní

v jeho neprítomnosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 261

(1)

Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že ako prví budú vypočutí

svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí obžalovaným. Obdobne

sa postupuje aj pri vykonávaní ostatných dôkazov. Obžalovaný môže požiadať, aby poradie

výsluchov bolo zmenené. O tejto žiadosti rozhodne predseda senátu. Ak obžalovaný s

rozhodnutím predsedu senátu nesúhlasí, rozhodne senát.

(2)

Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu

obžalovaného a iných svedkov. Ak obžalovaný uznal základ aj výšku škody poškodeným

včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná sa ďalšie dokazovanie o

výške škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné pochybnosti alebo je to potrebné

pre záver o právnom posúdení skutku.

(3)

Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu; ak o vykonaní dôkazu

rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva prokurátora,

obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch

svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda

senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej

strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje

podľa

§ 132

.

(4)

Ustanovenia

§ 258 ods. 2 a 3

a

§ 259

sa použijú primerane aj na vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Predseda senátu môže

rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia

ako pätnásť rokov, ak ide o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným

činom proti ľudskej dôstojnosti alebo ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom

nebol z iných dôvodov vhodný alebo úplný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 262

Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide

o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma

na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť

musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu vhodné opatrenia na

zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalovaného,

jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti.

Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom výpovede

svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom

predsedu senátu klásť aj otázky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 262a

Predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou alebo rodinným

príslušníkom takejto obete podľa osobitného zákona tak, aby sa zabránilo vizuálnemu

kontaktu s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení vrátane zariadení určených

na prenos zvuku; ustanovenie

§ 262

tým nie je dotknuté.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 263

(1)

Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi

alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje

osobný výsluch za potrebný.

(2)

Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní

nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,

alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia

nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor

navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa

§ 240 ods. 3

takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora.

O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

(3)

Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak

bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a

a)

taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo

na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo

na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie

súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné;

ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá

sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť,

možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený,

a ak má obhajcu, jeho obhajca,

b)

išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo

c)

taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.

(4)

Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť

výpoveď podľa

§ 130

, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,

o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo

nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi sa primerane použijú aj

na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom

videokonferenčného zariadenia.

(6)

Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť

otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,

vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše

alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo

prísediaceho rozhodne senát.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 264

(1)

Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť

na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi

predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

(2)

Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice

o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi

svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak

zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 o predložení zápisnice o skoršom výsluchu sa primerane

použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom

videokonferenčného zariadenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 265

(1)

Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiť prísahu.

(2)

Pred prísahou musí byť svedok poučený o možnosti poskytnutia ochrany pred neoprávneným

postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a musí byť upozornený

na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Prísaha znie: „Prisahám

na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič

nezamlčím.“.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 266

(1)

Svedok, ktorý má sluchovú alebo rečovú vadu, vykoná prísahu tak, ak je to možné,

že opakuje slová prísahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Písomný text prísahy svedok

pred súdom podpíše.

(2)

Nepočujúci svedok po pretlmočení znenia prísahy do posunkovej reči prítomným tlmočníkom

posunkovej reči podpíše text jej znenia s vyznačením, že táto mu bola pretlmočená

do posunkovej reči a že jej obsahu porozumel.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 267

Do prísahy nemožno vziať svedka,

a)

ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil štrnásty rok svojho veku,

b)

ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú alebo duševnú chorobu nemusel vnímať okolnosti,

o ktorých má vypovedať, alebo ak také okolnosti nie je schopný uviesť,

c)

ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpoklady nie je schopný náležite pochopiť

podstatu a dôležitosť prísahy,

d)

ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto ho

zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 268

Znalecké dokazovanie

(1)

Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od neho odchyľuje,

alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho doplnenie

nadiktoval do zápisnice.

(2)

Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia

§ 258 ods. 2 a 3

a

§ 259

primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho

písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa

§ 144

, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný

s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

(3)

Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní ako dôkaz,

ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

(4)

Ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname

znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí

o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí,

či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 269

Listinné dôkazy

Písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa

vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa

týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné,

aj svedkom a znalcom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 270

Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom

(1)

Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

(2)

Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom

zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej

skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho celého

písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou

výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 271

(1)

Obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní každého dôkazu

opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

(2)

Na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú primerane ustanovenia

§ 125 a § 126

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 272

(1)

Po skončení výsluchu prokurátorom, obžalovaným, jeho obhajcom alebo predsedom senátu

môže zákonný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnených práv poškodený alebo jeho

splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predsedu senátu

klásť vypočúvaným otázky, keď už členovia senátu otázky nemajú.

(2)

Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie

dokazovania.

(3)

Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie

alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie

o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to

spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to

ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie

dôkazu pripustiť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 273

Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov

(1)

Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu a v

súvislosti s jeho prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia

jeho života alebo zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby, môže byť vypočutý

s využitím videokonferenčného zariadenia.

(2)

Spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia s obsahom dôkazu môže byť namietnutý alebo

doplnený stranou. Na rozhodovanie o námietke a návrhu na doplnenie vykonania dôkazu

sa primerane použije ustanovenie

§ 263 ods. 6.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 274

(1)

Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné

reči.

(2)

Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov prehovorí poškodený,

zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená

osoba splnomocnenca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,

v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední; zástupca záujmového

združenia občanov, poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenec môžu prehovoriť

len v rozsahu uplatnených nárokov.

(3)

Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova na základe súhlasu

predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo sa k tomu vyjadriť.

(4)

Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca

prejednávanej veci.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 275

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu

obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto

iný klásť otázky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 276

Doplnenie dokazovania

(1)

Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba

ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené,

a v hlavnom pojednávaní pokračuje.

(2)

Po doplnení dokazovania treba vždy znova dať slovo na záverečné reči.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 277

(1)

Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom

pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude konať ďalšie

hlavné pojednávanie; odročiť hlavné pojednávanie na neurčito možno len vtedy, ak to

vyžaduje povaha úkonu. Ak odpadne prekážka, pre ktorú muselo byť hlavné pojednávanie

odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote dvoch týždňov

po jej odpadnutí, nariadiť termín hlavného pojednávania alebo vykonať iný úkon smerujúci

k skončeniu veci.

(2)

Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú

ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba na budúce pojednávanie zadovážiť. Nedôvodné návrhy

súd odmietne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.

(3)

Pri odročení hlavného pojednávania súd môže uložiť, aby dôkaz zabezpečila strana,

ktorá ho navrhla vykonať alebo na jeho vykonaní trvá, alebo z ktorej návrhu takáto

potreba vyplynula. To neplatí, ak dôkaz priamo alebo nepriamo navrhol obžalovaný a

z charakteru dôkazu je zrejmé, že obžalovaný ho sám zabezpečiť nemôže.

(4)

Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, rozhodne, že sa tento dôkaz nevykoná.

Môže tiež rozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedený podľa

§ 88

.

(5)

Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého dôvodu potrebné vykonať

hlavné pojednávanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračovaní v odročenom hlavnom

pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročenia hlavného pojednávania

uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný obsah zápisnice o hlavnom

pojednávaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 277a

Zmena samosudcu alebo zloženia senátu

(1)

Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil,

hlavné pojednávanie sa vykoná znova.

(2)

Postup podľa

§ 257

sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Vyhlásenie obžalovaného podľa

§ 257 ods. 1

alebo

2

urobené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ako aj uznesenie súdu podľa

§ 257 ods. 7

a

8

vyhlásené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní si zachovávajú svoje účinky aj na

novom hlavnom pojednávaní.

(3)

Na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto výsluchu svedka, obžalovaného alebo znalca

prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú

ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (

§ 58 ods. 4

), prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje.

(4)

Namiesto čítania zápisníc podľa odseku 3 možno na novom hlavnom pojednávaní prehrať

časť zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania, ktorá sa týka výpovede,

ak bol zvukový záznam vyhotovený. Na návrh strany predseda senátu nariadi jeho prehratie,

ak bol zvukový záznam vyhotovený a ak je na riadne zistenie skutkového stavu potrebné

poznať doslovné znenie skoršej výpovede.

(5)

Aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa odseku 3 alebo prehratie

zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany nariadi opakovanie

výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie skutkového

stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov

potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez

splnenia týchto podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca (

§ 276

).

(6)

Odsekmi 1 až 5 nie je dotknutá možnosť čítať na novom hlavnom pojednávaní zápisnicu

o výsluchu z prípravného konania, ak sú splnené podmienky podľa

§ 252 ods. 5

a

§ 263

. Ak boli tieto podmienky splnené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, platí, že

sú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní; to neplatí pre dôvody podľa

§ 263 ods. 3 písm. a)

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 278

Podklad na rozhodnutie

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

(2)

Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa

§ 232 ods. 5

alebo

6

, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté

na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

(3)

Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 279

Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došetrenie len vtedy, ak počas hlavného

pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným

činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 280

Postúpenie veci

(1)

Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,

postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu

nepríslušnosť a obžalovaný ju nenamietal; rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak

by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa, alebo ak

by mala byť vec postúpená z okresného súdu podľa

§ 16 ods. 1

na iný okresný súd. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená

nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti

medzitým podstatne zmenil.

(2)

Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok

by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

(3)

Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 281

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 9 ods. 1

.

(2)

Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý

z dôvodov uvedených v

§ 215 ods. 2 alebo 3

.

(3)

Ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý uplatnil nárok

na náhradu škody, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

(4)

Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre

ktoré bola podaná obžaloba.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 282

Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier

(1)

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,

že sú splnené podmienky uvedené v

§ 216 ods. 1

.

(2)

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ak na

hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v

§ 218 ods. 1

.

(3)

Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,

že sú splnené podmienky uvedené v

§ 220

; pritom postupuje podľa ustanovení

§ 221 až 227

.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 môže prokurátor a proti rozhodnutiu o podmienečnom

zastavení trestného stíhania aj obžalovaný a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 283

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 228 ods. 2

,

§ 241 ods. 3

alebo

§ 244 ods. 4

, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu

niektorá z okolností uvedených v

§ 228 ods. 3

.

(2)

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie

na hlavné pojednávanie.

(3)

Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil podľa odseku 1 alebo 2 alebo

ktorým návrh na pokračovanie v takomto trestnom stíhaní zamietol, môže prokurátor

a obžalovaný podať sťažnosť.

(5)

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny

predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce

pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania

pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 284

(1)

Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa

§ 279

, postúpená podľa

§ 280 ods. 1 alebo 2

, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa

§ 281

alebo

§ 282 ods. 3

, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa

§ 282 ods. 1 alebo 2

alebo k jeho prerušeniu podľa

§ 283

, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby

oslobodzuje.

(2)

Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,

ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného

na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil

dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť

znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej

o päť pracovných dní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 285

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a)

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

skutok nie je trestným činom,

c)

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

d)

obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

e)

obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú

úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo

ovládať svoje konanie,

f)

trestnosť činu zanikla, alebo

g)

prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa

§ 239 ods. 2

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 286

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov uvedených

v

§ 215 ods. 2

a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval, súd,

ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však

neuloží.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 287

(1)

Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú

v

§ 46 ods. 1

, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne

a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu

alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku

rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej

škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda

nebola dosiaľ uhradená.

(2)

Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného

a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok

má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie

na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.

(3)

Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných

prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená

na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné

prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 288

(1)

Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu

škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať

ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho,

súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným

orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia

a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným

menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri,

živnostenskom registri alebo inom registri.

(2)

Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného

tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

(3)

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 289

(1)

Ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne

o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak rozhoduje

mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného

opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.

(2)

Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,

ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému

zasadnutiu.

(3)

Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie

veci nepatriacej obžalovanému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 290

(1)

Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie

trestného stíhania podľa

§ 281 ods. 1

alebo

2

alebo prerušenie trestného stíhania podľa

§ 283 ods. 1

,

2

alebo

5

, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

(2)

Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda

senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné

zasadnutie.

(3)

Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z

dôvodu okolností uvedených v

§ 283 ods. 5

môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania,

odkladný účinok.

(5)

Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného

stíhania podľa

§ 215 ods. 3

, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa

§ 216 ods. 1

alebo

§ 218 ods. 1

alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa

§ 220 ods. 1

, súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo

schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného

stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania

aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 291

Všeobecné ustanovenie

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 292

Príprava verejného zasadnutia

(1)

Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom

je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím

návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá

rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty

rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného

zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na

verejné zasadnutie daný podnet. Ak sa má rozhodovať vo veciach spojených s výkonom

kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí

aj príslušného probačného a mediačného úradníka.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí

obvineného do väzby.

(3)

Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval zástupca záujmového združenia

občanov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní

aj záujmové združenie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.

(4)

Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá

na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím

priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné

zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí

pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno

len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré

sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla

trojdňovú lehotu.

(5)

Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti

uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi

sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, bezprostredne

po tomto úkone a urobí o tom záznam v zápisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala

lehota uvedená v

§ 192 ods. 3

. Z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti

proti uzneseniu o nevzatí do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný

deň lehoty podľa

§ 192 ods. 3

.

(6)

Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do

väzby sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne

konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 293

(1)

Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa alebo všetkých

členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal na verejné zasadnutie

podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní alebo

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

(3)

Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

(4)

Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť

mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom

zasadnutí riadne upovedomený.

(5)

Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie

o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania

verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v

§ 292 ods. 5

.

(6)

Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe

alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia

alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

(8)

Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí

a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti,

súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

(9)

V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu.

Ospravedlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je

na to osobitne splnomocnený.

(10)

Obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní,

ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 294

(1)

Ustanovenie

§ 293

sa použije primerane, ak ide o osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie

podnet, alebo o osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.

(2)

O konaní verejného zasadnutia v neprítomnosti ďalších osôb, ktoré boli na verejné

zasadnutie predvolané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súd uznesením.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 295

(1)

Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda senátu alebo ním určený člen senátu

na podklade spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom

zasadnutí riešiť. Následne osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie

podnet, návrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj

prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2)

Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o

dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice

o výpovedi svedka alebo znalca alebo prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu

svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba

pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3)

Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,

ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný. Ak

je obvinený mladistvý, konečný návrh môže predniesť aj zástupca orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately a zákonný zástupca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 296

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 297

Podklad na rozhodnutie

Ak nejde o prípady konania o dohode o vine a treste alebo priznania spáchania skutku

pri konaní o dohode o vine a treste, súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadať len

na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy,

ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 298

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane

ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 299

(1)

Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove,

ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa

§ 289 ods. 2

, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne

prokurátor.

(2)

O návrhu na umiestnenie páchateľa činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie

je trestne zodpovedný, alebo odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom

zasadnutí.

(3)

Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok. Odkladný účinok nemá sťažnosť proti rozhodnutiu podľa odseku

4.

(4)

Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia,

súd rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov alebo súd rozhodne o

predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz

stráca platnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 299a

(1)

O návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do

zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín

od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ

zadovážený spisový materiál.

(2)

Pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný

stav umožňuje.

(3)

Ak sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora, vydá príkaz na umiestnenie

obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený, a zabezpečí jeho

bezodkladný výkon; inak návrh prokurátora zamietne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici

o úkone.

(4)

Ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného

ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje

sa podľa

§ 86

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 300

(1)

Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má

zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu alebo sudca

uznesením opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej

vlastník.

(2)

Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie

vlastníka veci na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadnutie

sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník

veci o ňom dozvedel.

(3)

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 301

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa

rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného

zasadnutia sa primerane použije

§ 248 ods. 2.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 302

(1)

Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má

právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca;

pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto

osobám umožniť. Predseda senátu postupuje pri zabezpečovaní účasti prokurátora, obvineného

a obhajcu podľa

§ 72 ods. 3.

Ak je to potrebné, predseda senátu pri rozhodovaní o väzbe alebo o sťažnosti proti

rozhodnutiu o väzbe upovedomí o neverejnom zasadnutí aj zástupcu záujmového združenia

alebo inú osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú záruku a umožní ich účasť. Ak sa má

rozhodovať vo veciach spojených s výkonom kontroly technickými prostriedkami, predseda

senátu o neverejnom zasadnutí upovedomí aj príslušného probačného a mediačného úradníka.

(3)

Na neverejnom zasadnutí podľa

ôsmej hlavy štvrtého dielu

môže predseda senátu povoliť účasť aj prokurátorovi a odsúdenému, ak je to potrebné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 303

Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa

ôsmej hlavy štvrtého dielu

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 304

(1)

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, vykoná sa prečítaním zápisnice alebo

iných písomností alebo oboznámením vecného dôkazu alebo zvukového, obrazového alebo

obrazovo-zvukového záznamu, v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení.

Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný.

(2)

Ak sa má rozhodnúť o väzbe alebo ak sa má rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu

o väzbe a predseda senátu umožnil účasť osobám uvedeným v

§ 302 ods. 2

, predseda senátu vypočuje obvineného, postupuje pritom primerane podľa

§ 72 ods. 3

; ak ide o zástupcu záujmového združenia alebo osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú

záruku, postupuje predseda senátu podľa povahy ponúkanej náhrady väzby a okolností

prípadu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 305

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 306

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

(2)

Odvolanie má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 307

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a)

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v

rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c)

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d)

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

(2)

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo

že chýba.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 308

(1)

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do

povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu

škody.

(2)

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora

i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel

a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 309

(1)

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.

(2)

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,

plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3)

Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne.

(4)

Iným osobám uvedeným v

§ 308 ods. 2

okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 310

(1)

Ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého

stupňa a poučená podľa

§ 309

, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie

o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný

obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie

môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice

o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje,

alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(2)

Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či

odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 311

Obsah odvolania

(1)

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,

a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(2)

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako

aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,

musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda

a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(3)

Ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa,

aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzve nevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže

súd postupovať podľa

§ 70

.

(4)

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 312

(1)

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný

môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými

v

§ 308 ods. 2

.

(2)

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže

vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom, inou oprávnenou osobou alebo zákonným

zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tom prípade plynie obžalovanému

nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

(4)

Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu,

a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 313

Odvolanie podané v prospech mladistvého obžalovaného proti jeho vôli prokurátorom,

zákonným zástupcom, obhajcom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately môže byť vzaté späť aj bez súhlasu mladistvého obžalovaného. V tom prípade

plynie mladistvému obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia,

že odvolanie bolo vzaté späť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 314

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo

lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu

súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 315

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má

sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu

podľa

§ 16 ods. 2

rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného

súdu rozhoduje najvyšší súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 316

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo

osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej

istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému

nie je prípustné.

(2)

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a)

súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b)

obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)

hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 317

(1)

Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa

§ 316 ods. 3

, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa

§ 371 ods. 1

.

(2)

Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný

za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť

a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad.

(3)

Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,

o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku

1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 318

(1)

Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po

vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v

§ 228 ods. 2

,

§ 241 ods. 3

,

§ 244 ods. 4

alebo

§ 283 ods. 5

alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho

súdu.

(2)

Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(3)

Predseda senátu najvyššieho súdu preruší trestné stíhanie, ak požiada Európsky súd

pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu

alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ak je trestné stíhanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda

senátu najvyššieho súdu v trestnom stíhaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre

ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v trestnom stíhaní závažné

dôvody.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 319

Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 320

(1)

Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a

a)

vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa

§ 280 ods. 1 alebo 2

,

b)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa

§ 282 ods. 1

, ak tak mal urobiť už súd prvého stupňa,

c)

trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali

zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa

§ 281 ods. 1 alebo 2

, alebo

d)

trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa

§ 283 ods. 1, 2

alebo

5

.

(2)

Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 321

(1)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a)

pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä

preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b)

pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho

skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie,

c)

ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých

objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d)

ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie

Trestného zákona

,

e)

ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f)

ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

(2)

Ak bolo odvolanie obmedzené podľa

§ 317 ods. 1

alebo

3

, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak

však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok

o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3)

Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno

ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší

hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie

výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 322

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci

nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo

spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

(2)

Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je

neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa

vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na

podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený

dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade

odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

(4)

Odvolací súd nemôže sám

a)

uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b)

uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom

rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 323

Odvolací súd môže po zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi do

prípravného konania za splnenia podmienok uvedených v

§ 279 ods. 1

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 324

Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,

na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala

odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech

obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech

zúčastnenej osoby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 325

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu

prvého stupňa, môže z dôležitého dôvodu nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá

v inom zložení senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a

rozhodol iný súd toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 326

Konanie na odvolacom súde

(1)

O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí

môže urobiť rozhodnutie

a)

podľa

§ 316 ods. 1

alebo

3

,

b)

podľa

§ 318

,

§ 320 ods. 1

,

§ 321 ods. 1 alebo 2

, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

(2)

Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je povinná.

(3)

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých

prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4)

Po otvorení verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie

najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú,

a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.

(5)

Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní

rozhodnúť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 327

(1)

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony

a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

(2)

Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,

nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 328

(1)

Na základe postupu odvolacieho súdu podľa

§ 322 ods. 2

súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom.

(2)

Súd prvého stupňa podľa odseku 1 rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo rozhodne

ten istý samosudca, iba ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.

(3)

Proti rozsudku podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok.

(4)

Ak sa rozsudok podľa odseku 1 stal právoplatným, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 329

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne

sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 330

Všeobecné ustanovenie

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na konanie podľa tejto hlavy

všeobecné ustanovenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 331

(1)

Návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu

a podľa obsahu spisu

a)

určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu dohody o vine a treste,

alebo

b)

návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov,

najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme

neprimeraná.

(2)

Ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody

s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti

dohody o vine a treste robí senát na neverejnom zasadnutí.

(3)

V uznesení podľa odseku 1 písm. b) treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie

opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(4)

Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť,

vracia sa vec do štádia prípravného konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 332

(1)

Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste podľa

§ 331 ods. 1 písm. b)

, doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý

v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doručí sa

návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately.

(3)

Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s upovedomením alebo s predvolaním

na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali

na prípravu na verejné zasadnutie od doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoň

päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb,

ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, treba zachovať

aspoň trojdňovú lehotu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 333

(1)

Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vine a treste sa vykoná za stálej prítomnosti

všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a ak má obvinený obhajcu,

aj za stálej prítomnosti obhajcu.

(2)

Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste.

(3)

Po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok,

či obvinený

a)

rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste,

b)

súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva

práva na verejný súdny proces,

c)

rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

d)

bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola

daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

e)

rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste,

f)

rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

g)

bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu

kladené za vinu,

h)

sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o

vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin,

i)

súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi

výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody,

j)

si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok,

ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať

odvolanie.

(4)

Ak súd dohodu o vine a treste odmietne podľa

§ 331 ods. 4

a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie, priznanie spáchania skutku obvineným

v konaní o dohode o vine a treste nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz.

(5)

Ak mladistvý v čase konania nedovŕšil osemnásť rokov svojho veku, súd zistí, či jeho

obhajca a zákonný zástupca súhlasia s dohodou o vine a treste.

(6)

Po vyjadrení obvineného ku všetkým otázkam, ako aj po vyjadrení strán k otázkam,

ktoré sa ich priamo týkajú, súd sa odoberie na záverečnú poradu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 334

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu,

ochrannom opatrení vo vzťahu k obvinenému, ako aj o výroku na náhradu škody v rozsahu

uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ak obvinený odpovedal na všetky otázky

„áno“.

(2)

Ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná,

ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť

nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na

potrebný čas. Ak sa strany dohodnú, postupuje sa primerane podľa odseku 4; ak s dohodou

o vine a treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa

§ 232 ods. 4 posledná veta

. Ak sa strany nedohodnú, postupuje súd podľa odseku 3.

(3)

Ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal

na niektorú otázku „nie”, uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania,

ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol

o prepustení obvineného na slobodu, pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však

nesmie spolu s väzbou už vykonanou v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú v

§ 76 ods. 7

.

(4)

Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa

§ 371 ods. 1 písm. c)

alebo

§ 371 ods. 2

druhá veta.

(5)

Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 335

Ak je obvinený vo väzbe, po vyhlásení rozsudku súd urobí bez meškania opatrenia na

výkon trestu; ak obvinený nie je vo väzbe, postupuje sa podľa ustanovení prvej a druhej

hlavy štvrtej časti tohto zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 336

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať obhajcu po vznesení obvinenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 337

V konaní proti mladistvému treba bezodkladne čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového

a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol

vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a

iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie,

či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa

uloží aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obci. V prípade

potreby sa zisťovanie pomerov mladistvého vykoná opakovane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 338

(1)

Mladistvým je aj osoba, ktorej vek nie je známy a u ktorej existuje dôvod domnievať

sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.

(2)

U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy

skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje

konanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 339

Väzba mladistvého

Aj keď existujú dôvody väzby podľa

§ 71

, smie byť obvinený mladistvý vzatý do väzby, len ak nemožno účel väzby dosiahnuť

inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 340

U mladistvého súd obžalobu alebo návrh na dohodu o vine a treste doručí aj orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonnému zástupcovi mladistvého,

prípadne aj tej osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej domácnosti; ak má ustanoveného

opatrovníka, obžaloba sa doručí aj jemu. Ak mladistvý v čase hlavného pojednávania

alebo verejného zasadnutia dovŕšil devätnásty rok svojho veku, toto ustanovenie sa

nepoužije.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 341

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého

obvode má mladistvý trvalý pobyt, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie

trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 342

Spoločné konanie pred súdom proti mladistvému a osobe staršej ako osemnásť rokov možno

vykonať len vtedy, ak je to potrebné na všestranné a objektívne objasnenie veci alebo

ak sú na to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom

konaní ustanovenia tohto dielu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 343

(1)

Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o dohode o vine a treste nemožno konať v

neprítomnosti mladistvého.

(2)

O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately. Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasadnutí.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému

a)

na návrh mladistvého, jeho obhajcu alebo zákonného zástupcu súd vylúči verejnosť

aj vtedy, ak je to na ochranu záujmov mladistvého,

b)

predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania

vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť konania mohla nepriaznivo

pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého do pojednávacej siene predseda

senátu mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti, aby

sa mohol k nemu vyjadriť.

(4)

Zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má právo robiť

návrhy a dávať vypočúvaným otázky; po záverečnej reči zástupcu orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, zákonného zástupcu má právo predniesť záverečnú

reč mladistvý.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 344

Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Rovnopis rozsudku sa vždy doručí aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately a zákonnému zástupcovi, s ktorým mladistvý žije v spoločnej domácnosti.

(2)

Ak nebol zákonný zástupca uvedený v odseku 1 alebo orgán sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustná

sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, podmienečne zastavené alebo

prerušené alebo vec postúpená, doručí sa mu aj rovnopis tohto uznesenia, ak v čase

vyhlásenia uznesenia mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 345

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného

prostriedku mu plynie samostatne.

(2)

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho

súrodenec, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako

mladistvému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 346

Uloženie ochrannej výchovy

(1)

Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil, môže

ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 347

Spoločné ustanovenie

(1)

V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie

a rozhodovanie zverilo osobám, ktorých životné skúsenosti, ako aj skúsenosti s výchovou

mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu trestného konania. Orgány činné v trestnom

konaní a súd postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť

o mládež, prípadne so zariadeniami psychologickej starostlivosti.

(2)

Ustanovenia tohto dielu sa nepoužijú

a)

v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho

roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku

ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

b)

ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku veku obvineného.

(3)

Ustanovenia tohto dielu o účasti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately sa nepoužijú

a)

v odbore vojenského súdnictva,

b)

vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku veku mladistvého.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 348

(1)

Ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa

§ 204 ods. 1

, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania a

skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby, ak je podaný, a

a)

prednostne, najneskôr v lehote podľa

§ 87 ods. 2

, určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní

od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí

podľa

§ 241 ods. 1 písm. a) až g)

; termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu,

a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj

obhajcovi,

b)

so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie bezodkladne po jeho výsluchu,

ak ho okolnosti prípadu umožňujú vykonať v lehote podľa

§ 87 ods. 2

od podania obžaloby,

c)

rozhodne o návrhu na vzatie do väzby, ak prokurátor podal taký návrh, a to v lehotách

podľa

§ 87

od podania tohto návrhu a spôsobom podľa

§ 72

, a

d)

umožní obžalovanému, ktorý bol vzatý do väzby a nemá obhajcu, aby si v primeranej

lehote obhajcu zvolil; ak tak neurobí, obhajcu mu ustanoví sudca pre prípravné konanie.

(2)

Sudca pre prípravné konanie má v konaní podľa odseku 1 rovnaké postavenie ako samosudca.

(3)

Sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva; ak rozhoduje o väzbe,

postupuje podľa

§ 72 ods. 3.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 349

(1)

Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov,

za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby

najmenej dvanásť rokov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný

trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

(3)

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

(4)

Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva; ak rozhoduje o väzbe, postupuje podľa

§ 72 ods. 3

aj vtedy, keď nerozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 350

Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý

podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané

spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 351

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 320 ods. 1 písm. a)

nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti

medzitým podstatne zmenil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 352

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v

§ 241 ods. 1 písm. a) až h)

alebo

j)

alebo podľa

§ 241 ods. 6

, nariadi hlavné pojednávanie; ak je podaný návrh na dohodu o vine a treste, nariadi

verejné zasadnutie na konanie o tomto návrhu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 353

(1)

Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz,

ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

(2)

Trestným rozkazom možno uložiť

a)

trest odňatia slobody do troch rokov,

b)

trest zákazu činnosti,

c)

peňažný trest,

d)

trest prepadnutia veci,

e)

trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,

f)

trest domáceho väzenia,

g)

trest vyhostenia,

h)

trest zákazu pobytu,

i)

trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j)

ochranné opatrenie.

(3)

Trest povinnej práce možno trestným rozkazom uložiť iba po predchádzajúcom vyžiadaní

si správy od probačného a mediačného úradníka o možnostiach uloženia a riadneho výkonu

tohto trestu a stanoviska obvineného k uloženiu tohto trestu; v konaní podľa

§ 348

sa toto ustanovenie nepoužije.

(4)

Trest domáceho väzenia možno trestným rozkazom uložiť iba po predchádzajúcom vyžiadaní

si správy od probačného a mediačného úradníka o možnostiach uloženia a riadneho výkonu

tohto trestu vrátane stanoviska obvineného k uloženiu tohto trestu a preskúmania podmienok

kontroly výkonu tohto trestu technickými prostriedkami.

(5)

Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia

slobody presahovať tri roky.

(6)

Ak samosudca potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,

vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.

(7)

Trestný rozkaz nie je možné vydať

a)

v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

b)

v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty

rok svojho veku.

(8)

Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku

nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 354

(1)

Trestný rozkaz obsahuje

a)

označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b)

dátum a miesto vydania trestného rozkazu,

c)

označenie obvineného,

d)

výrok o vine a o uloženom treste,

e)

výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,

f)

výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený,

g)

poučenie o práve podať odpor.

(2)

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený obhajcu, aj jeho obhajcovi,

prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody;

ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí

sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného alebo

zúčastnenej osoby.

(3)

Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí trestný rozkaz aj osobe, do

ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 355

Odpor proti trestnému rozkazu

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor

môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz

vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v

prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak

sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia,

ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie

§ 64

.

(2)

Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený

podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade

škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie

pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku

o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.

(3)

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor,

samosudca rozhodne podľa

§ 241 ods. 1 písm. j)

o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na

hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou

trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným

a vykonateľným podľa

§ 356

.

(4)

Proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže zúčastnená osoba podať

odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od

jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku

3, prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí.

(5)

Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor

podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením. Proti

tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6)

Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v

§ 211

, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až dovtedy, kým sa trestný

rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný

rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.

(7)

Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu dovtedy, kým sa

trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby

sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania. Trestný rozkaz sa ruší

a vec sa vracia do prípravného konania aj vydaním uznesenia, ktorým nadriadený súd

na základe sťažnosti podľa

§ 241 ods. 4

zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa

§ 241 ods. 1 písm. j)

.

(8)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,

zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať

odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to

až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení

už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie,

môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.

(9)

Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(10)

Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa

prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní

súd postupuje podľa

§ 255 ods. 3

a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o

vrátení veci prokurátorovi na postup podľa

§ 232 a § 233

alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 356

Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu

Trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj

vykonateľným, ak

a)

odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b)

odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,

c)

sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí,

aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať

odpor.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 357

Oprava trestného rozkazu a jej účinky

Na opravu vyhotovenia a rovnopisu trestného rozkazu sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 174

; na účinky opravy sa primerane vzťahuje ustanovenie

§ 175

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 358

(1)

Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému

konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).

(2)

Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť, ak v čase konania nedovŕšila

devätnásty rok svojho veku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 359

Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 360

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora,

ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia

predsedu senátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 361

(1)

Všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom

uverejní a doručí sa na adresu, ktorú obvinený uviedol alebo na inú adresu, na ktorej

by sa s ohľadom na známe alebo zistené skutočnosti mohol zdržiavať. Hlavné pojednávanie

alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu

na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362

(1)

Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie

svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe,

a to pre nesplnenie podmienok podľa

§ 358 ods. 1

alebo ak ustanovený obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok.

(2)

Ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím

vydaným v konaní podľa tohto dielu a podá v lehote podľa odseku 1 návrh na opätovné

prejednanie veci, súd do piatich pracovných dní od doručenia návrhu rozhodne o prerušení

alebo odložení výkonu tohto trestu odňatia slobody a súčasne rozhodne o väzbe až do

právoplatnosti rozhodnutia o návrhu. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť,

ktorá nemá odkladný účinok. Rovnako postupuje aj súd, ak odsúdený v konaní podľa tohto

dielu podá návrh na obnovu konania v lehote ustanovenej v odseku 1.

(3)

Ak podmienky na konanie podľa tohto dielu neboli splnené, súd zruší rozhodnutia o

vine a treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré zrušením

rozhodnutí o vine a treste stratili podklad, a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej

obžaloby.

(4)

Ak odsúdený podáva návrh na opätovné prejednanie veci z dôvodu, že obhajca nevyužil

riadny opravný prostriedok, súd skoršie rozhodnutie nezruší a v konaní sa pokračuje

ako po podaní riadneho opravného prostriedku bez ohľadu na prípadné uplynutie lehôt

na podanie takéhoto riadneho opravného prostriedku; to neplatí, ak odsúdený vedel

o súdnom konaní proti nemu vedenom a napriek tomu nepreberal zásielky, neoznámil súdu

adresu, na ktorej je zastihnuteľný, alebo sa tomuto konaniu inak vyhýbal.

(5)

Proti uzneseniu podľa odseku 3 alebo 4 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362b

(1)

Po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní

alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu

zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán

činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane, ak ústavný súd nálezom zakázal orgánu

činnému v trestnom konaní alebo súdu, aby pokračoval v porušovaní ústavou zaručeného

základného práva alebo slobody, a prikázal mu, aby, ak je to možné, obnovil stav pred

ich porušením.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362c

Ak bolo nálezom ústavného súdu zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní

alebo súdu len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia vo veci samej do doručenia nálezu ústavného

súdu sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech; ak ide o iné rozhodnutie,

platí primerane

§ 195

,

c)

neprekáža jeho smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho vykonaniu ďalšieho konania a trestné

stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362d

Ak nález ústavného súdu zrušil rozsudok, len ak ide o niektorý z trestných činov,

za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí príslušný súd bezodkladne

po doručení nálezu na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné

činy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362e

(1)

Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom, rozhodne príslušný

súd po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený výrok o tomto treste, bezodkladne

o väzbe podľa

§ 71 a 72

.

(2)

Ak sa vykonáva iné rozhodnutie zrušené nálezom ústavného súdu, rozhodne po doručení

nálezu ústavného súdu príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd o zastavení

alebo prerušení jeho výkonu, prípadne urobí iné vhodné opatrenie, ak zákon alebo nález

ústavného súdu neustanoví inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362f

(1)

Na návrh osoby uvedenej v

§ 115 ods. 9

najvyšší súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na odpočúvanie a

záznam telekomunikačnej prevádzky.

(2)

Na návrh osoby uvedenej v

§ 116 ods. 4

najvyšší súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na zistenie a oznámenie

údajov o telekomunikačnej prevádzke.

(3)

Najvyšší súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko sudcu, ktorý rozhodol o vydaní

alebo potvrdení príkazu podľa

§ 115

alebo

116

a ak ide o príkaz podľa

§ 116

aj podniku poskytujúceho verejné siete alebo služby, ktorý príkaz vykonal.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 362g

(1)

Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

alebo príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke bol vydaný

alebo vykonaný v rozpore so zákonom, vysloví uznesením porušenie zákona. Proti tomuto

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

(2)

Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

bol vydaný a vykonaný v súlade s podmienkami podľa

§ 115 ods. 1

alebo že príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke bol vydaný

a vykonaný v súlade s podmienkami podľa

§ 116 ods. 1

, vysloví uznesením, že zákon porušený nebol. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 363

(1)

Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak

takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

(2)

Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov,

môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka

niektorej z týchto osôb alebo skutkov.

(3)

Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie

je prípustný opravný prostriedok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 364

(1)

Návrh na postup podľa

§ 363 ods. 1

môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a)

obvinený vo svoj prospech,

b)

v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,

c)

poškodený v neprospech obvineného,

d)

zúčastnená osoba.

(2)

Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa

§ 363 ods. 1

aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom

nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.

(3)

Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa

§ 363 ods. 1

do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 365

(1)

Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej

v

§ 364 ods. 1

nezistí dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená

v

§ 364 ods. 1

alebo

3

, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

(2)

Ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou, generálny prokurátor nie je povinný konať;

o tom takú osobu upovedomí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 366

(1)

Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým

rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol

porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

(2)

Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší

napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo.

Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných,

zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré

na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 367

(1)

Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.

(2)

Ak porušenie zákona spočíva len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok

chýba alebo je neúplný, môže generálny prokurátor bez toho, aby rozhodnutie zrušil,

prikázať orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo

neúplný výrok doplnil.

(3)

Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny

prokurátor nariadil, a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem

ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho

prokurátora vychádzal.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 368

(1)

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon

alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie

dôvodom dovolania podľa

§ 371

.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a)

rozsudok a trestný rozkaz,

b)

uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c)

uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d)

uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e)

uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

f)

uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g)

rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h)

rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho

opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

(3)

Smrť obvineného alebo vyhlásenie obvineného za mŕtveho neprekáža uskutočneniu dovolacieho

konania, ak dovolanie má byť alebo bolo podané v prospech obvineného. Ak také dovolanie

podala osoba uvedená v

§ 369 ods. 5

, písomný súhlas obvineného nie je potrebný. Ak sa v dovolacom konaní zruší napadnuté

rozhodnutie, smrť obvineného alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho neprekáža vykonaniu

ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo

bol vyhlásený za mŕtveho.

(4)

Dovolanie nemá odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 369

Oprávnené osoby

(1)

Dovolanie z dôvodov uvedených v

§ 371

podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento

zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania

uvedenú v

§ 372 ods. 1

.

(2)

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu

uvedeného v

§ 371 ods. 1

a)

generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b)

obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

(3)

Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže

podať dovolanie aj preto, že taký výrok nebol urobený.

(4)

Ak sa týka rozhodnutie uvedené v

§ 368 ods. 1

viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré

sa týka niektorej z týchto osôb.

(5)

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj

príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel

alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony

alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného

za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

(6)

Ak podnet podľa odseku 1 podala osoba, ktorej tento zákon právo na jeho podanie nepriznáva,

minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 370

Lehota a miesto podania

(1)

Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od

doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného,

možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie

doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od

toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

(2)

Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

(3)

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 371

Dôvody dovolania

(1)

Dovolanie možno podať, ak

a)

vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b)

súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c)

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d)

hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e)

vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f)

trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa

zákona vyžaduje,

g)

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h)

bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i)

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j)

bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k)

proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l)

odvolací súd zamietol odvolanie podľa

§ 316 ods. 1

, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania

obhajcom alebo osobou uvedenou v

§ 308 ods. 2

napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora

po lehote uvedenej v

§ 364 ods. 3

,

n)

bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

(2)

Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy,

ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie

Trestného poriadku

alebo osobitného predpisu o väzbe,

Trestného zákona

alebo

Trestného poriadku

o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu,

ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení

alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom

treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil

dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych

ustanovení primeraná alebo spravodlivá.

(3)

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho

zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach

nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

(4)

Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,

kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní

pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet

podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v

§ 369 ods. 2

alebo

5

, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná

najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

(5)

Dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie

zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

(6)

Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval

podľa

§ 391 ods. 2

alebo

§ 405 písm. b)

.

(7)

Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 372

(1)

Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak

využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Obvinený a osoby uvedené v

§ 369 ods. 5

môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo

poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže

podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací

súd rozhodol v jeho prospech.

(2)

Ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie;

obvinený a osoby uvedené v

§ 369 ods. 5

nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech

obvineného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 373

(1)

Obvinený alebo osoby uvedené v

§ 369 ods. 5

môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

(2)

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

(3)

Ak obvinený alebo osoby uvedené v

§ 369 ods. 5

podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v

prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú

lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží

vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej

vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu

obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

(4)

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom,

poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku.

Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa

§ 382 písm. d)

.

(5)

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením

rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby

si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu. Ak táto lehota márne uplynie, obhajcu

jej ustanoví predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 374

Obsah dovolania

(1)

Dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu

predchádzalo.

(2)

V dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa

§ 371

.

(3)

V dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa,

ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 375

Vzatie dovolania späť

(1)

Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,

než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu.

(2)

Dovolanie podané v prospech obvineného s jeho súhlasom inou oprávnenou osobou môže

byť touto osobou vzaté späť len s výslovným písomným súhlasom obvineného. Ak dovolanie

inou oprávnenou osobou v prospech obvineného možno podať aj proti vôli obvineného,

jeho výslovný písomný súhlas k vzatiu dovolania späť nie je potrebný.

(3)

Vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu,

a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 376

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré

by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu

vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 dní; rovnopis dovolania

podaného ministrom spravodlivosti sa doručí vždy aj generálnemu prokurátorovi. Len

čo uplynula lehota určená na vyjadrenie sa k dovolaniu všetkým stranám, predloží spisy

dovolaciemu súdu; neskôr doručené vyjadrenie oprávnených osôb zašle dovolaciemu súdu

bezodkladne.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 377

Dovolací súd

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 378

Dovolanie a predložené spisy predbežne preskúma predseda senátu dovolacieho súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 379

(1)

Ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu

oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil.

Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie

§ 311 ods. 3

platí primerane.

(2)

Ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie

predseda senátu alebo ním určený člen senátu dovolacieho súdu, alebo na jeho žiadosť

iný orgán činný v trestnom konaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej

hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov

možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na základe rozhodnutia predsedu senátu

dovolacieho súdu aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti tohto zákona.

(3)

Predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd

pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu

alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ak je dovolacie konanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda

senátu dovolacieho súdu v dovolacom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre

ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v dovolacom konaní závažné

dôvody.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 380

Väzba a prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v

neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie

a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby

podľa

§ 71

a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov

väzby.

(2)

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a

dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.

(3)

Dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od

väzby v pôvodnom konaní.

(4)

Minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti

ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania

môže tak urobiť aj dovolací súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 381

Postup na neverejnom zasadnutí

Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo

poverený člen senátu podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť,

vrátane výsledkov prípadného postupu konania podľa

§ 379

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 382

Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie,

ak

a)

bolo podané oneskorene,

b)

bolo podané neoprávnenou osobou,

c)

je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

§ 371

,

d)

nie sú splnené podmienky dovolania podľa

§ 372 alebo § 373

ani po postupe podľa

§ 379 ods. 1

,

e)

dovolanie ani po postupe podľa

§ 379 ods. 1

neobsahuje náležitosti uvedené v

§ 374 ods. 1 alebo 2

,

f)

bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 382a

Dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody

dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé,

že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa

§ 386

a

§ 388 ods. 1

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 383

Ak dovolací súd zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v návrhu alebo predbežne

zistené súdom v prospech obvineného a sú splnené podmienky na jeho podanie, určí termín

verejného zasadnutia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 384

(1)

Na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia,

proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa

§ 371

a

§ 374

, ktoré sú uvedené v dovolaní.

(2)

Ak bola dovolaním napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa len niektorej z viacerých

osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozhodnutím, preskúma dovolací súd podľa

odseku 1 len tú časť rozhodnutia a predchádzajúceho konania, ktoré sa týka tejto osoby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 385

(1)

Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

(2)

Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech

obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 386

(1)

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa

§ 371

, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento

dôvod opiera.

(2)

Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo

jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po

zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj

predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok

napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť

od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok

o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 387

Ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo

je neúplný, môže dovolací súd bez vyslovenia výroku podľa

§ 386 ods. 1

a zrušenia rozhodnutia podľa

§ 386 ods. 2

uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol

alebo neúplný výrok doplnil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 388

(1)

Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže

spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

(2)

Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie,

môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol

iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie

inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 389

(1)

Dovolací súd môže po rozhodnutí podľa

§ 386 ods. 1 a 2

vrátiť vec do prípravného konania, ak o vrátenie veci požiadal generálny prokurátor.

(2)

Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak koná o dovolaní podanom v prospech

obvineného a vrátenie veci do prípravného konania by bolo v neprospech obvineného.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 390

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o dovolaní

môže byť priamo dotknutá, stačí o konaní verejného zasadnutia upovedomiť jej obhajcu

alebo splnomocnenca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 391

(1)

Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo

veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

(2)

Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech

obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 392

(1)

Ak dovolací súd zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie zamietne.

(2)

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 393

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom,

právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní

tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

(2)

Pred povolením obnovy konania možno na zaistenie dôkazného materiálu alebo na zaistenie

osoby obvineného vykonávať úkony len v medziach ustanovení tohto dielu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 394

(1)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným

rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť

iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by

bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania

alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného

stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného

stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo

dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné

zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

(3)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení

trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného

stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného

sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť

k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste

podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.

(4)

Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a)

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora

alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené

základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia

nemožno inak napraviť,

b)

strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa

čl. 125 ods. 3 ústavy

voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo

niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

(5)

Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich

odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo

prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal

trestný čin.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 395

Obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak

a)

trestnosť činu zanikla,

b)

sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky,

c)

obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 396

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy konania a späťvzatie návrhu

(1)

Obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy konania podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného

aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i

proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania.

Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.

(4)

Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh

na povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť,

ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného,

je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je

možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.

(5)

Osoba, ktorá návrh na obnovu konania podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,

a to až dovtedy, kým sa súd, ktorý vo veci koná, odoberie na záverečnú poradu.

(6)

Návrh na obnovu konania podaný prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(7)

Návrh na obnovu konania podaný v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo

za obvineného obhajcom môže byť vzatý späť len s výslovným súhlasom obvineného.

(8)

Vzatie návrhu na obnovu konania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie

predseda senátu súdu, ktorý vo veci koná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 397

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove konania

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora

o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečným

zastavením trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného rozhoduje súd, ktorý by

bol príslušný konať o obžalobe.

(2)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím

súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom

stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 398

(1)

Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania treba na preverenie jeho

dôvodnosti niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda

senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní. Pre takéto

vyšetrenie platia ustanovenia o dokazovaní podľa šiestej hlavy prvej časti.

(2)

V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade

uznesenia predsedu senátu použiť aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti.

Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však

pred povolením obnovy konania len vtedy, keď to navrhne prokurátor, podávajúc návrh

na obnovu konania v neprospech obvineného, a keď to považuje súd za nevyhnutné vzhľadom

na povahu nových skutočností a dôkazov, ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného

činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3)

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom

na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon

trestu, právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 399

(1)

Súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak

a)

bol podaný neoprávnenou osobou,

b)

smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je

prípustná,

c)

ak je obnova konania vylúčená podľa

§ 395

.

(2)

Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania

podľa

§ 394

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 400

(1)

Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom

alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší

vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine

svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení

trestného stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného

stíhania, právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania

spolupracujúceho obvineného, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa

skončilo právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi

do prípravného konania, ak to považuje za potrebné na objasnenie veci a doplnenie

dokazovania pred súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 401

Ak súd povolí obnovu konania v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech

aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu konania

aj v ich prospech.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 402

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v

§ 399 ods. 1

môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v

§ 399 ods. 2

môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie

isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo

podaný je len jeho opakovaním.

(3)

Proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 403

Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň

s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa

§ 400 ods. 1

rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby).

Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania

a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o povolení obnovy konania. Ak súd prvého stupňa rozhodol o nevzatí obvineného

do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia

nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol podľa

§ 400 ods. 1

a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa

§ 194 ods. 1 písm. a)

, jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 404

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením

prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania

alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pokračuje

sa v prípravnom konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní

na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do

prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe

konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.

(3)

Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol

právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi do

prípravného konania, určí po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu

konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 405

Ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho

obnovu konania sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom

rozsudku,

c)

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť

preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 405a

(1)

Ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa

§ 84

Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie

takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol

vykonaný.

(2)

V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni

a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to

do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 405b

(1)

Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa

§ 84

Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o

skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom

zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste

a podľa

§ 41

alebo

§ 42

Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy,

pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa

§ 84

Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom

na druh uloženého trestu započítanie možné.

(2)

Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný

trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny

zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu

prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor

uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní

od predloženia veci.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 405c

(1)

Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením

o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa

§ 216

alebo

§ 218

, prokurátor počas plynutia skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní

a zároveň rozhodne o zastavení trestného stíhania obvineného podľa

§ 215 ods. 1 písm. d)

alebo

h)

. Rovnako postupuje prokurátor aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa

§ 228

, ak pre zánik trestnosti činu je potrebné prerušené trestné stíhanie zastaviť podľa

§ 215 ods. 1 písm. d)

alebo

h)

.

(2)

Ak sa uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o prerušení trestného

stíhania týka viacerých činov, prokurátor rozhodne podľa odseku 1 len v rozsahu činov,

ktorých trestnosť zanikla.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 405d

(1)

Na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu,

opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a

o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak.

(2)

Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa

vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí

sa použijú primerane.

(3)

Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie

je dotknutý.

(4)

Ak súd pri postupe podľa

§ 405b ods. 1

ukladá nový trest, rozsudok podľa

§ 405b ods. 1

sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 406

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie

vydal. V prípravnom konaní môže výkonom rozhodnutia alebo zariadením jeho výkonu prokurátor

poveriť asistenta prokurátora. V konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo

jeho výkon zariaďuje predseda senátu, ktorý tým môže poveriť vyššieho súdneho úradníka.

(2)

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej

ustanovené inak, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného

konania robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, predseda senátu súdu, ktorý vo veci

rozhodol v prvom stupni.

(4)

Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgány štátnej správy, obce a záujmové združenia

občanov, a to podľa povahy vykonávacieho konania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 407

Všeobecné ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody

(1)

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

(2)

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom

tohto trestu súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3)

Ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob výkonu

trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov riaditeľ ústavu na

základe odporúčania osobitnej komisie podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu

môže odsúdený podať sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(4)

O sťažnosti odsúdeného proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o určení spoločného spôsobu

výkonu postupne uložených trestov rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého

sa trest vykonáva.

(5)

O sťažnosti podľa odseku 4 rozhodne predseda senátu do 60 dní odo dňa jej doručenia.

(6)

Pred rozhodnutím o sťažnosti podľa odseku 4 musí byť odsúdený vypočutý. Vypočutie

sa prednostne vykoná využitím videokonferenčného zariadenia.

(7)

Predseda senátu uznesením na verejnom zasadnutí

a)

zamietne sťažnosť podľa odseku 4, ak zistí, že nie je dôvodná alebo

b)

zruší rozhodnutie riaditeľa ústavu a vráti vec na nové konanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 408

Nariadenie výkonu trestu

(1)

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,

predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz

na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň

nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia

slobody, ak

a)

je vo väzbe,

b)

bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky,

c)

je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu.

(2)

V prípadoch neuvedených v odseku 1, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať

nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému

ústavu na výkon väzby nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode,

aby do výkonu trestu nastúpil. Ak ide o tehotnú ženu alebo matku novonarodeného dieťaťa

mladšieho ako jeden rok, postupuje súd podľa

§ 409 ods. 3

.

(3)

Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, alebo sa bude skrývať, môže

mu predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby

si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac

odo dňa, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplatnosť.

(4)

Ak odsúdený nenastúpi do výkonu trestu v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo

ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, nariadi predseda senátu, aby bol do výkonu

trestu dodaný. Ak nie je známe miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho

dodanie do výkonu trestu ustanovenie

§ 73 ods. 3

primerane. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno použiť na jeho dodanie do

výkonu trestu ustanovenie

§ 103 ods. 2

.

(5)

V prípadoch podľa

§ 46 ods. 8 a 9

a

§ 139

zašle predseda senátu príslušnému ústavu na výkon väzby spolu s nariadením výkonu

trestu potrebné informácie o poškodenom alebo svedkovi. Príslušný ústav je povinný

informovať takého poškodeného a svedka o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu

trestu. Ak podal poškodený alebo svedok žiadosť podľa

§ 46 ods. 8 a 9

alebo

§ 139

a odsúdený je už vo výkone trestu odňatia slobody, zašle súd informácie o poškodenom

alebo o svedkovi bez meškania príslušnému ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest

odňatia slobody. Príslušný ústav je povinný vhodným spôsobom informovať poškodeného

alebo svedka o prepustení odsúdeného z výkonu trestu alebo o jeho úteku z výkonu trestu

najneskôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 409

(1)

Ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu,

že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej

starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou

o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní; v žiadosti je povinný uviesť aj

adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak žiadosť

neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil

v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného

poučí.

(2)

Na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či zdravotnícke

zariadenie Zboru väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému, ktorý požiadal

o odklad výkonu trestu podľa odseku 1, potrebnú zdravotnú starostlivosť, alebo na

aký čas navrhuje odložiť výkon trestu. Predseda senátu na potrebný čas odloží výkon

trestu odňatia slobody, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže

nemožno poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.

(3)

Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa

predseda senátu odloží na tri roky po pôrode.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5)

Ak odsúdený zneužíva povolený odklad alebo ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať,

predseda senátu odklad výkonu trestu uznesením odvolá.

(6)

Súd môže odsúdenej, ktorej odložil výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva

alebo ako matke dieťaťa mladšieho ako tri roky, nahradiť výkon trestu odňatia slobody

podľa

§ 412 ods. 5.

(7)

Ak odsúdená, ktorej súd nahradil výkon trestu odňatia slobody podľa odseku 6, neplní

obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon

kontroly technickými prostriedkami alebo peňažný trest nezaplatí, súd nariadi výkon

pôvodne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku na verejnom

zasadnutí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 410

(1)

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých

dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie podľa

§ 408 ods. 1

.

(2)

Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas ako na tri mesiace

môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä

ak by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké

následky. Odklad však možno povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v

§ 408 ods. 1

.

(3)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu

odklad odvolá.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže

prokurátor podať sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 411

Rozhodovanie o zmene stupňa stráženia a o sťažnosti proti rozhodnutiu o zmene stupňa

stráženia

(1)

O zmene stupňa stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej

komisie podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o zmene stupňa stráženia môže

odsúdený podať sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(2)

O sťažnosti odsúdeného proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o zmene stupňa stráženia

rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva.

(3)

Ak ide o rozhodnutie riaditeľa ústavu o zmene do prísnejšieho stupňa stráženia, predseda

senátu rozhodne do 30 dní, v ostatných prípadoch rozhodne do 60 dní.

(4)

Pred rozhodnutím o sťažnosti podľa odseku 1 musí byť odsúdený vypočutý. Vypočutie

sa prednostne vykoná využitím videokonferenčného zariadenia.

(5)

Predseda senátu uznesením na verejnom zasadnutí

a)

sťažnosť podľa odseku 1 zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná alebo

b)

rozhodnutie riaditeľa ústavu zruší a vráti vec na nové konanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 412

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, ochorie na ťažkú chorobu,

môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; vždy však preruší výkon

trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako tri roky.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené

prerušenie výkonu trestu, predseda senátu nariadi pokračovať vo výkone trestu.

(3)

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa

odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia

slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 3 je prípustná sťažnosť.

(5)

Súd môže odsúdenej, ktorej prerušil výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva

alebo ako matke dieťaťa mladšieho ako tri roky, nahradiť výkon zvyšku trestu odňatia

slobody trestom domáceho väzenia alebo peňažným trestom, ak odsúdená počas doby prerušenia

výkonu trestu svojím správaním preukázala, že sa napravila a ďalší výkon trestu odňatia

slobody nie je potrebný, a ak odsúdenej bol uložený trest odňatia slobody za prečin

alebo trest odňatia slobody vo výmere do piatich rokov a v posledných piatich rokoch

jej nebol trest odňatia slobody nahradený. Ak súd nahrádza výkon zvyšku trestu odňatia

slobody peňažným trestom, náhradný trest odňatia slobody neuloží. Súd nahradí zvyšok

trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia tak, že nevykonaný deň zvyšku trestu

odňatia slobody sa rovná jednému dňu trestu domáceho väzenia. Ak súd nahradí výkon

zvyšku trestu odňatia slobody domácim väzením, ustanovenia

§ 414a ods. 3 až 5

sa použijú primerane. Súd o nahradení trestu odňatia slobody rozhodne na žiadosť

odsúdenej alebo aj bez takej žiadosti na verejnom zasadnutí uznesením, proti ktorému

je prípustná sťažnosť.

(6)

Súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým bol nahradený výkon zvyšku trestu odňatia

slobody trestom domáceho väzenia rozhodne, pokiaľ je to možné, o započítaní času,

po ktorý bol odsúdenej prerušený výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva

alebo ako matke dieťaťa mladšieho ako tri roky, do výkonu trestu domáceho väzenia.

Súd môže pri nahradení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody peňažným trestom zohľadniť

čas, po ktorý bol odsúdenej prerušený výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva

alebo ako matke dieťaťa mladšieho ako tri roky.

(7)

Ak odsúdená, ktorej súd nahradil výkon zvyšku trestu odňatia slobody podľa odseku

5, neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo

marí výkon kontroly technickými prostriedkami alebo peňažný trest nezaplatí, súd nariadi

výkon pôvodne uloženého trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšok na verejnom zasadnutí

uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 413

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho

zvyšku, ak odsúdený bol, alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak

sa vráti vyhostený, rozhodne súd, že trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.

(2)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že

odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu.

(3)

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa

odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia

slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného

liečenia.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 2 alebo odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 414

Započítanie väzby a trestu

(1)

O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava

podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného

bola obmedzená.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(3)

O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, na

ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody na účel liečebnej starostlivosti

v zdravotníckom zariadení mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak sa tak stalo

preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom

zasadnutí.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 414a

Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

(1)

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na

návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva

na verejnom zasadnutí; návrh, ak bol zamietnutý, možno podať opakovane.

(2)

O návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 30 dní od jeho doručenia.

(3)

Na rozhodnutie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest

odňatia slobody vykonáva. Len čo sa rozhodnutie podľa odseku 1 stane právoplatným,

predseda senátu bezodkladne zašle jeho rovnopis spoločne s nariadením výkonu tohto

trestu okresnému súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest domáceho väzenia vykonať

a bezodkladne vydá príkaz na prepustenie z výkonu trestu, ktorý doručí ústavu, v ktorom

odsúdený vykonáva trest.

(4)

Pred rozhodnutím súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody podľa odseku 1 musí

byť odsúdený vypočutý.

(5)

Odsúdený je povinný dostaviť sa na účel nastúpenia výkonu trestu domáceho väzenia

v prvý pracovný deň nasledujúci po dni prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

k probačnému a mediačnému úradníkovi určenému súdom alebo pred miestne príslušný okresný

súd, v ktorého obvode sa trest domáceho väzenia má vykonávať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 415

(1)

O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh

prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody

alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva,

záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol

návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až

po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie,

po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len

preto, že ho odsúdený podal predčasne.

(2)

O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin

po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby

alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

(3)

Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ

ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa

k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa,

urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

(4)

Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného,

ktorému bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ

nevykonal, súd súčasne rozhodne podľa

§ 446a

.

(5)

O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

(6)

Ak sa rozhodnutie súdu stane právoplatným, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz

na prepustenie z výkonu trestu, ktorý doručí ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 416

(1)

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje

súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže

so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.

(2)

O skončení kontroly technickými prostriedkami rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Ak bol návrh odsúdeného na skončenie kontroly zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať

až po uplynutí šiestich mesiacov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý

len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 417

(1)

Na rozhodnutie podľa

§ 415

je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, a na

rozhodnutie podľa

§ 416

súd, ktorý odsúdeného z výkonu trestu podmienečne prepustil.

(2)

Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený vyslúchnutý; to neplatí,

ak súd postupuje podľa

§ 415 ods. 3

.

(3)

Proti uzneseniu podľa

§ 415 ods. 3

je prípustná sťažnosť proti výroku o určení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným

rozhodnutiam podľa

§ 415 a § 416

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 418

(1)

Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol

podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako

odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu;

na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové

združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním

rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného

od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či

sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky,

či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.

(2)

Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 419

(1)

O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu

odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne

tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora

urobiť predseda senátu.

(4)

Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu

odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa

§ 408

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 420

Výkon podmienečného trestu odňatia slobody

Pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, postupuje

súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne

odložený s probačným dohľadom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 421

Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania

Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené alebo ak bolo podmienečne zastavené

trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ustanovenia

§ 418 a 419

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 422

Výkon trestu povinnej práce

Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 423

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným,

zašle predseda senátu príslušnému konkurznému súdu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia

na postup podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 425

(1)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu

a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd

a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť majetok obvineného alebo jeho určenú časť,

ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce. Súd zaistí

majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu

prepadnutia majetku dostačujúce, vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom,

ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na zaistenie majetku obvineného sa použijú

primerane ustanovenia

§ 50 ods. 2

a

3

,

§ 89a

a

90

,

§ 94 až 96g

a

§ 98a

. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného

predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty

zaistenie zaniká.

(2)

Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia.

O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne

rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla,

osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať

až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo

právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.

(3)

Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 426

(1)

Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného alebo na jeho určenú časť. Zaistenie

celého majetku sa vzťahuje aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Zaistenie

sa však nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie

majetku. Zaistenie sa tiež nevzťahuje na časť majetku alebo veci, ktoré súd vylúčil

z trestu prepadnutia majetku; vyhlásením takéhoto rozsudku zaniká zaistenie v rozsahu

vylúčenej časti majetku alebo vylúčených vecí, ak sa zaistenie v čase vyhlásenia rozsudku

na túto časť majetku alebo na tieto veci vzťahovalo.

(2)

Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú

zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej

škody.

(3)

Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo

sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;

inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 427

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne

dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 428

Výkon trestu prepadnutia veci

(1)

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, vykonateľným,

zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku

štátu, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.

(2)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu

a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, môže súd a

v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane

podľa

§ 50 ods. 2

a

3

,

§ 94 až 96g

,

§ 98a

,

§ 425 ods. 2

a

§ 426

a

427

.

(3)

Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.

(4)

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,

pre ktorý bola vec zaistená.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 429

(1)

Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť

peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní,

a upozorní ho, že inak bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.

(2)

Ak je odsúdený vojak, upovedomí predseda senátu o okolnostiach uvedených v odseku

1 jeho služobný orgán.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 430

(1)

Na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a)

odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok

nadobudol právoplatnosť, alebo

b)

povoliť splácať peňažný trest po častiach tak, aby bol celý zaplatený najneskôr do

jedného roka, a ak bol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako 16 590 eur, do dvoch

rokov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak odsúdený

nedodržiava bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo

splátok peňažného trestu odvolať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 432

(1)

Súd uznesením upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený

v dôsledku okolností nezávislých od jeho vôle stal dlhodobo neschopným peňažný trest

zaplatiť, alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby,

o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1

alebo podľa

§ 430 ods. 1

, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradného trestu odňatia slobody

alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti

tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného

trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu uznesením.

(4)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 433

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia

majetku, výkonom trestu prepadnutia veci alebo výkonom ochranného opatrenia zhabania

veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku možno uplatniť len v civilnom

procese.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 434

Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obec a útvar

Policajného zboru, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obec a útvar Policajného

zboru, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

(2)

Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda

senátu aj zamestnávateľa, u ktorého je obvinený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom

pracovnom vzťahu.

(3)

Z dôležitých dôvodov môže útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko

alebo pobyt, povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje

zákaz pobytu.

(4)

Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva.

Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby trestný čin a riadne vykonával vojenskú

službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.

(5)

Proti uzneseniu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia

§ 415 až 417

.

(7)

O uložení primeraných obmedzení a povinností podľa

Trestného zákona

osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu neuložil popri nepodmienečnom treste odňatia

slobody, rozhodne uznesením na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia

slobody naposledy vykonával.

(8)

Proti uzneseniu podľa odseku 7 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 435

(1)

Príslušným na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia vrátane

rozhodnutí a opatrení podľa

§ 406

je súd, v ktorého obvode sa má trest domáceho väzenia vykonávať. Len čo sa rozhodnutie,

ktorým sa uložil trest domáceho väzenia, stane vykonateľným, predseda senátu bezodkladne

zašle jeho rovnopis súdu podľa predchádzajúcej vety.

(2)

Výkon trestu domáceho väzenia nariadi súd bez meškania po tom, ako sa rozsudok, ktorým

bol uložený, stal vykonateľným. Súd súčasne odsúdeného upozorní na obmedzenia a povinnosti,

ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest

odňatia slobody. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia vykonáva probačný a mediačný

úradník.

(3)

Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia

alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd na verejnom zasadnutí uznesením

premení tento trest alebo jeho zvyšok na nepodmienečný trest odňatia slobody; pred

týmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý.

(4)

Ak odsúdený po výkone polovice trestu domáceho väzenia požiada o podmienečné upustenie

od výkonu zvyšku tohto trestu, súd najneskôr do 60 dní o tom rozhodne uznesením.

(5)

Proti uzneseniu súdu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(6)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ako

aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia

§ 415 až 417

.

(7)

Na návrh odsúdeného môže probačný a mediačný úradník povoliť odsúdenému výnimky z

trestu na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 48 hodín.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 435a

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia

(1)

Výkon trestu domáceho väzenia sa prerušuje vzatím odsúdeného do väzby alebo nastúpením

odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

(2)

Predseda senátu môže z dôležitých dôvodov, ktoré bránia riadnemu výkonu trestu, prerušiť

výkon trestu domáceho väzenia na potrebný čas.

(3)

Ak pominú dôvody podľa odseku 1 alebo odseku 2, predseda senátu nariadi pokračovať

vo výkone trestu domáceho väzenia.

(4)

Doba, po ktorú bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, sa nezapočítava do doby

výkonu trestu.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 435b

Upustenie od výkonu trestu domáceho väzenia

(1)

Súd môže upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že

odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú

duševnú chorobu.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 436

(1)

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným,

zašle predseda senátu na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti rovnopis výroku

rozsudku

a)

zamestnávateľovi, u ktorého je odsúdený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom

vzťahu,

b)

ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,

c)

príslušnému štátnemu orgánu podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na vedenie

motorového vozidla,

d)

príslušnému útvaru Policajného zboru podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie

na držanie a nosenie strelnej zbrane,

e)

registrovému súdu, živnostenskému úradu a profesijnej komore, ak bol uložený trest

zákazu podnikateľskej činnosti.

(2)

Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu

spravidla raz ročne požiada organizáciu alebo orgán, ktorý je uvedený v odseku 1 písm.

c), d) a e), o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 437

(1)

Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu činnosti probačného a

mediačného úradníka.

(2)

Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu činnosti, predseda senátu

to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.

(3)

Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti,

predseda senátu to bez meškania oznámi štátnemu orgánu alebo inej osobe príslušnej

podľa

§ 436 ods. 1

, a to zaslaním rovnopisu právoplatného uznesenia.

(4)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia

§ 415 až 417

. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 438

(1)

Predseda senátu po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti,

bez meškania rozhodne o započítaní času, po ktorý bolo odsúdenému pred právoplatnosťou

rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, do výkonu trestu

zákazu činnosti.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 439

Výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní

(1)

O právoplatnom uložení trestu straty čestných titulov a vyznamenaní predseda senátu

písomne upovedomí orgán, ktorý spravuje veci týkajúce sa príslušných čestných titulov

a vyznamenaní, alebo orgán, ktorý ich udelil.

(2)

V upovedomení podľa odseku 1 sa uvedie meno a priezvisko odsúdeného, dátum narodenia,

povolanie, bydlisko, názov súdu, dátum a spisová značka rozsudku a označenie čestných

titulov a vyznamenaní.

(3)

Ak sa čestné tituly a vyznamenania, na ktoré sa vzťahuje uložený trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, nezadovážili s príslušnými dokladmi už v priebehu trestného

stíhania a nevzali sa do úschovy, zistí súd, kde sú, zadováži ich a po právoplatnosti

rozsudku ich zašle príslušnému orgánu spolu s upovedomením podľa odseku 1. Ak sa nepodarí

zadovážiť doklad o čestnom titule alebo vyznamenaní, poznamená súd v upovedomení dôvod,

prečo nie sú priložené.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 440

Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti

O uložení trestu straty vojenskej a inej hodnosti upovedomí predseda senátu obvodný

úrad v sídle kraja, v ktorého obvode má odsúdený vojak v zálohe alebo mimo činnej

služby pobyt, a to zaslaním rovnopisu právoplatného rozsudku. U vojakov v činnej službe

a u príslušníkov ozbrojených zborov sa upovedomí príslušný služobný orgán.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 441

(1)

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest vyhostenia, súd, ktorý tento

trest uložil, zašle jeho rovnopis na účely vykonania trestu vyhostenia spolu s nariadením

výkonu trestu ministerstvu spravodlivosti, útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečuje

výkon tohto trestu, a ak je odsúdený vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia

slobody, aj príslušnému ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia

slobody.

(2)

Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sa bude skrývať alebo inak mariť

výkon trestu vyhostenia, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie

jeho záležitostí; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne, ktorý oznámi aj útvaru Policajného

zboru podľa odseku 1, prihlásil na tomto útvare.

(3)

Ak je obava, že odsúdený sa bude skrývať alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia,

môže predseda senátu vziať odsúdeného do väzby, ak nerozhodne o jej nahradení zárukou,

sľubom alebo peňažnou zárukou; na konanie o tejto väzbe a jej nahradení sa primerane

použijú ustanovenia prvého a druhého dielu štvrtej hlavy prvej časti.

(4)

Ak bol odsúdenému uložený samostatný trest vyhostenia a nebol vzatý do väzby, útvar

Policajného zboru podľa odseku 1 po nariadení výkonu trestu vyhostenia zabezpečí jeho

vykonanie v termíne určenom podľa odseku 2.

(5)

Ak je odsúdený, ktorému bol uložený trest vyhostenia, vo väzbe alebo vo výkone trestu

odňatia slobody, ústav, v ktorom sa nachádza, oznámi útvaru Policajného zboru podľa

odseku 1 predpokladaný dátum jeho prepustenia a dobu platnosti jeho cestovného dokladu.

Ak odsúdený nemá platný cestovný doklad alebo tento doklad stratí platnosť pred predpokladaným

dňom prepustenia odsúdeného na slobodu, zašle ho útvaru Policajného zboru najneskôr

tri mesiace pred prepustením odsúdeného spolu s náležitosťami potrebnými na vydanie

nového cestovného dokladu.

(6)

V prípade zmeny predpokladaného dátumu prepustenia odsúdeného na slobodu alebo inej

zmeny týkajúcej sa výkonu trestu vyhostenia orgán, ktorý o zmene rozhodol, bez meškania

oznámi takú zmenu ministerstvu spravodlivosti, súdu podľa odseku 1, ústavu, v ktorom

sa odsúdený nachádza, a útvaru Policajného zboru podľa odseku 1.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 442

(1)

Útvar Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

určí deň, čas a miesto vyhostenia odsúdeného a oznámi to najneskôr päť dní pred predpokladaným

dňom vyhostenia ministerstvu spravodlivosti, a ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone

trestu odňatia slobody, aj ústavu, v ktorom sa nachádza, a vykoná všetky opatrenia,

aby odsúdený bol v určený deň vyhostený.

(2)

O prepustení z väzby odsúdeného, ktorý má byť vyhostený, rozhodne súd tak, aby v

čase jeho odovzdania útvaru Policajného zboru bola väzba skončená.

(3)

Ak súd rozhodne o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, o

podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo o účasti na amnestii,

ktorou sa odpúšťa zvyšok trestu odňatia slobody odsúdenému, ktorému bol uložený trest

vyhostenia, oznámi bez meškania túto skutočnosť súdu príslušnému na výkon trestu vyhostenia

a útvaru Policajného zboru, a to bez ohľadu na právoplatnosť takého rozhodnutia; rovnako

postupuje ministerstvo spravodlivosti v prípade, ak o upustení od výkonu trestu odňatia

slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister spravodlivosti.

(4)

V rozhodnutí ministra spravodlivosti o upustení od výkonu trestu odňatia slobody

alebo jeho zvyšku podľa

§ 413 ods. 1

sa termín odovzdania odsúdeného útvaru Policajného zboru musí zhodovať s termínom

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody; rovnako to platí aj pre prípad, že odsúdený

bol pred vyhostením podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo

mu bola udelená milosť, alebo sa na neho vzťahuje amnestia.

(5)

Ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, Zbor väzenskej a

justičnej stráže odovzdá odsúdeného útvaru Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

v primeranom čase pred určeným termínom výkonu trestu vyhostenia.

(6)

Ak útvar Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

v určenom čase nezabezpečí výkon trestu vyhostenia a nezabezpečí prevzatie odsúdeného

ani iným útvarom Policajného zboru, Zbor väzenskej a justičnej stráže prepustí odsúdeného

na slobodu, ak je vo väzbe, o čom bez meškania upovedomí ministerstvo spravodlivosti,

súd, ktorý trest vyhostenia nariadil, a útvar Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

. Ak od upustenia výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister

spravodlivosti, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody,

oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému súdu na účel postupu podľa

§ 413 ods. 1

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 443

Ak súd zistí, že v čase, keď nariadil výkon trestu vyhostenia, sa odsúdený na území

Slovenskej republiky už nenachádza, predseda senátu zašle nariadenie výkonu trestu

útvaru Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

a ďalšie úkony sa podľa tohto zákona nevykonávajú.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 444

(1)

O vykonaní trestu vyhostenia vyhotoví útvar Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

zápisnicu, ktorej rovnopis zašle ministerstvu spravodlivosti, súdu, ktorý výkon tohto

trestu nariadil, a Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Výdavky spojené s odovzdaním odsúdeného, ktorý je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia

slobody, útvaru Policajného zboru podľa

§ 441 ods. 1

uhrádza Zbor väzenskej a justičnej stráže.

(3)

Osobné výdavky a cestovné náklady spojené s výkonom trestu vyhostenia uhrádza odsúdený;

ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, uhrádza ich Policajný zbor.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 444a

Výkon trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

(1)

O právoplatnom uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach upovedomí predseda

senátu útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko. Ak sa uložený

trest zákazu účasti na verejných podujatiach vzťahuje na športové podujatie, predseda

senátu upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach

podľa osobitného zákona v rozsahu podľa osobitného zákona.

(2)

Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

probačného a mediačného úradníka.

(3)

Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu účasti na verejných podujatiach,

predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.

(4)

Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných

podujatiach vzťahujúci sa na športové podujatie, predseda senátu o tejto skutočnosti

bez meškania upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach

podľa osobitného zákona v rozsahu informácií podľa osobitného zákona.

(5)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejnom

podujatí, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú

ustanovenia

§ 415 až 417

. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 445

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré

má ochranné liečenie vykonať. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa

§ 73 ods. 2 písm. c)

Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň aj doliečovaciu ambulantnú formu.

Ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, predseda

senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia

slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne

až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie

§ 446a

nepoužije.

(2)

Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná

pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do zdravotníckeho

zariadenia; inak jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 446

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmena druhu ochranného liečenia

(1)

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia

rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke

zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora,

zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu

na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne

do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie

znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

(2)

Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej

formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak

to jeho zdravotný stav umožňuje.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda senátu

môže na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia vydať predbežný príkaz na

umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý musí byť odôvodnený. Pred

rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu

súdu.

(5)

Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom

zariadení, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho

zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia

zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu

nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

(6)

Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú

formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení

vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 446a

Pokračovanie v ochrannom liečení

(1)

O pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje

predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu

trestu vykonáva, na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu

ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť,

len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické

alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou

formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý;

to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné

zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom

odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom

predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom

výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody,

aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou

najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade

podania sťažnosti rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď

pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.

(2)

Ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody,

nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho

výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu

duševnej poruchy.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.

(4)

Ak sa rozhodlo o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou z dôvodu, že pobyt

odsúdeného na slobode by mohol byť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, po právoplatnosti

uznesenia predseda senátu po dohode so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti

vydá príkaz na dodanie odsúdeného do tohto zariadenia. Príslušníci Zboru väzenskej

a justičnej stráže na podklade príkazu dodajú odsúdeného do tohto zariadenia tak,

aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia.

V ostatných prípadoch sa postupuje primerane podľa odseku 5.

(5)

Ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať

v ambulantnom zariadení, po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení

vykonáva úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý ochranné

liečenie uložil.

(6)

Ak bol podaný návrh podľa

§ 448 ods. 2

, o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa odseku

1 alebo odseku 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 446b

Uloženie ochranného liečenia počas výkonu trestu

(1)

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa

odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného

na slobode nebezpečný, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí

na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o uložení ochranného

liečenia.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 446c

Predĺženie ochranného liečenia

(1)

Odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa

§ 73 ods. 2 písm. c)

Trestného zákona a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku

nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva,

na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na

výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon

ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej

starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej

doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu

ochranného liečenia.

(2)

Súd môže na verejnom zasadnutí odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie

podľa

§ 73 ods. 2 písm. c)

Trestného zákona, predĺžiť výkon ochranného liečenia nad dobu podľa § 74 ods. 5 Trestného

zákona na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak je to potrebné na dosiahnutie

účelu ochranného liečenia. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti,

návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu

ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného

liečenia.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 447

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

(1)

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý

ochranné liečenie uložil na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu,

osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, riaditeľa ústavu

na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo ak obvinený

medzitým absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení,

na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 448

Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie

(1)

Ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa

§ 73 ods. 2 písm. c)

Trestného zákona sa končí uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí

ak súd rozhodol o jeho predĺžení podľa

§ 446c

alebo o jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno

dosiahnuť alebo ak dosiahnutie jeho účelu je možné aj pred uplynutím doby podľa §

74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o skončení

ochranného liečenia a jeho výsledkoch.

(2)

O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,

obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda

senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh

prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného

liečenia alebo o jeho ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od

doručenia návrhu súdu.

(3)

Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej

zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného

liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 2,

inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.

(4)

Proti uzneseniu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak

ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení

ochranného liečenia, odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 448a

Príkaz na vypátranie osoby na účel rozhodovania o ochrannom liečení a príkaz na vypátranie

a predvedenie osoby na účel rozhodovania o ochrannom liečení

Na základe písomného príkazu predsedu senátu na vypátranie alebo vypátranie a predvedenie

osoby, o ktorej ochrannom liečení sa má rozhodnúť a ktorú nemožno predvolať alebo

predviesť alebo o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je pri pobyte na slobode nebezpečná

pre svoje okolie, príslušníci Policajného zboru podľa obsahu príkazu oznámia súdu

bydlisko alebo pobyt tejto osoby alebo ju predvedú predsedovi senátu, ktorý príkaz

vydal. Predseda senátu určí termín verejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodne o ochrannom

liečení, a doručí predvedenej osobe predvolanie; za rozhodnutie o ochrannom liečení

sa na účel tohto ustanovenia rozumie rozhodnutie o uložení ochranného liečenia a rozhodnutia

podľa tohto dielu. Ak tieto úkony súdu nemôže vykonať predseda senátu, vykoná ich

v jeho zastúpení sudca pre prípravné konanie súdu, ktorého predseda senátu príkaz

vydal.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 448b

Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, alebo ošetrujúci

lekár, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu

ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo

spojených s vypracovaním správy vyžiadanej súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 449

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa

má výkon začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť

pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 450

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne na verejnom zasadnutí

súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora, orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 451

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom

zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, uznesením na návrh prokurátora,

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, riaditeľa výchovného zariadenia

alebo mladistvého alebo osoby, ktorá by v jeho prospech mohla podať odvolanie, alebo

aj bez takého návrhu.

(2)

Súd uvedený v odseku 1 rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého

mimo výchovného zariadenia.

(3)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 452

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode

sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého

návrhu. Ak návrh nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vyslúchnuť zástupcu

tohto zariadenia.

(2)

Súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, najmenej jedenkrát ročne na verejnom

zasadnutí preskúma, či dôvody ochrannej výchovy trvajú. Ak dôvody ochrannej výchovy

pominuli, súd mladistvého z výkonu ochrannej výchovy prepustí, inak rozhodne, že vo

výkone ochrannej výchovy sa bude pokračovať.

(3)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak

ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochrannej výchovy, odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 453

Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode

sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, príslušného štátneho orgánu

alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, pred rozhodnutím treba vyslúchnuť

zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak sa jej výkon už začal.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 454

Nariadenie výkonu ochranného dohľadu

(1)

Výkon ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona nariadi predseda senátu súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia

slobody podľa

§ 408 ods. 1

s tým, že s výkonom ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona sa začne po výkone trestu odňatia slobody.

(2)

Ak predseda senátu odloží výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,

rozhodne zároveň o tom, či sa má s výkonom ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona začať pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.

(3)

Ak predseda senátu preruší výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,

rozhodne zároveň o tom, či sa má ochranný dohľad podľa

§ 76

Trestného zákona vykonávať počas prerušenia výkonu trestu odňatia slobody.

(4)

Ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona nariadi predseda senátu ihneď, len čo

sa rozhodnutie, ktorým bol ochranný dohľad uložený, stalo právoplatným, a nariadenie

zašle bezodkladne probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu

podľa § 76a Trestného zákona sa začne ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo ihneď

po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 455

Osoby zabezpečujúce výkon ochranného dohľadu

Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode

je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a to v rozsahu určenom

v rozhodnutí súdu. Pritom dbá, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutne

potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 456

Prerušenie výkonu ochranného dohľadu

Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody,

počas ochranného liečenia vykonávaného ústavnou formou a počas výkonu detencie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 457

Upustenie od výkonu ochranného dohľadu

(1)

Od výkonu ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona súd upustí, ak pominú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bol

uložený.

(2)

Návrh na upustenie od výkonu ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona môže podať prokurátor alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia

slobody, kde odsúdený, ktorému bol uložený ochranný dohľad, naposledy vykonáva trest

odňatia slobody.

(3)

O upustení od výkonu ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona rozhoduje okresný súd, v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával

trest odňatia slobody, na verejnom zasadnutí.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ju podal prokurátor,

odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 458

Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu

(1)

Súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu na verejnom zasadnutí, ak sa ukáže,

že sa dosiahol jeho účel. Na neverejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak návrh podala neoprávnená

osoba, ak návrh bol podaný pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. c), ak

prokurátor súhlasí s prepustením z ochranného dohľadu alebo ak rozhoduje podľa odseku

3.

(2)

Návrh na prepustenie z výkonu ochranného dohľadu môže podať

a)

probačný a mediačný úradník, ktorý ochranný dohľad vykonáva,

b)

prokurátor,

c)

osoba, ktorej bol ochranný dohľad uložený, po uplynutí polovice času, na ktorý bol

ochranný dohľad uložený, najskôr však po uplynutí jedného roka výkonu ochranného dohľadu;

ak sa jej návrhu nevyhovie, môže návrh opakovať až po uplynutí jedného roka.

(3)

Návrh na prepustenie z ochranného dohľadu uloženého podľa §76a Trestného zákona môže

probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so zdravotníckym

zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.

(4)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 459

Zánik ochranného dohľadu

Ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý bol uložený, smrťou odsúdeného alebo

dňom, keď súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu podľa

§ 458 ods. 1

. Ochranný dohľad uložený podľa § 76a Trestného zákona zaniká aj rozhodnutím súdu

o zmene ambulantného ochranného liečenia na ústavné ochranné liečenie alebo rozhodnutím

súdu o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 460

Uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania

(1)

O uložení ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd, v ktorého obvode sa naposledy

vykonáva trest odňatia slobody. Súd súčasne nariadi výkon ochranného dohľadu tak,

že s výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.

(2)

O uložení ochranného dohľadu podľa

§ 76

Trestného zákona odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním

nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny

život, rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa

ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

(3)

O návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Pred

rozhodnutím o uložení ochranného dohľadu musí byť odsúdený vypočutý.

(4)

O uložení ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona rozhoduje súd na návrh

alebo aj bez návrhu súčasne s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou alebo

súčasne s rozhodnutím o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu.

O uložení ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý nedodržiava režim uloženého ambulantného

ochranného liečenia, rozhoduje na návrh zdravotníckeho zariadenia súd, ktorý ochranné

liečenie uložil.

(5)

O návrhu na rozhodnutie uvedené v odseku 1, 2 alebo odseku 4 rozhoduje súd na verejnom

zasadnutí.

(6)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1, 2 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 461

Výkon zhabania veci

(1)

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie veci, vykonateľným, zašle predseda

senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy orgánu, ktorý

podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený

alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode

sa zhabaná vec nachádza.

(2)

Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť

činu treba očakávať uloženie zhabania veci, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor

vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa

§ 50 ods. 2

a

3

,

§ 94 až 96g

,

§ 98a

,

§ 425 ods. 2

a

§ 426

a

427

.

(3)

Proti rozhodnutiu o zaistení veci je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 461a

Výkon zhabania časti majetku

(1)

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie časti majetku, vykonateľným,

zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie časti majetku

do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v

ktorého obvode mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, v

ktorého obvode sa zhabaná časť majetku nachádza.

(2)

Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť

činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie zhabania časti majetku, môže súd

a v prípravnom konaní prokurátor časť majetku zaistiť. Súd zaistí časť majetku vždy,

ak uložil zhabanie časti majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Pri zaistení časti majetku sa postupuje primerane podľa

§ 50 ods. 2

a

3

,

§ 89a

,

§ 90

,

§ 94 až 96g

,

§ 98a

,

§ 425 ods. 2

a

§ 426

a

427

.

(3)

Proti rozhodnutiu o zaistení časti majetku je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 462

(1)

Návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor, zariadenie

ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom odsúdený vykonáva ochranné liečenie,

alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.

Ak sa návrh podáva počas výkonu trestu odňatia slobody, návrh sa musí podať aspoň

60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby prvostupňový súd mohol rozhodnúť

najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade

podania sťažnosti podľa odseku 3 rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia

slobody ihneď pokračoval výkon detencie.

(2)

O návrhu podľa odseku 1 rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia

slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť

odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo

v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu

ustanoví obhajcu. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, súd rozhodne do desiatich

pracovných dní. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Vo výnimočných prípadoch, najmä ak súd potrebuje na rozhodnutie znalecký posudok

a nerozhodol by do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo ak odsúdený v zariadení

ústavnej zdravotnej starostlivosti svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných

osôb, môže predseda senátu na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu,

zdravotníckeho zariadenia alebo aj bez takého návrhu vydať predbežný príkaz na umiestnenie

odsúdeného do detencie, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu

vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu

rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

(5)

Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, zabezpečí

u odsúdeného, ktorý nie je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho bezodkladný výkon.

U odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, sa predbežný príkaz na umiestnenie

do detencie vykoná ihneď po skončení výkonu trestu odňatia slobody.

(6)

Ak súd nerozhodne o uložení detencie do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu,

rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz

stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.

(7)

Ak sa rozhodlo o umiestnení do detencie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia

slobody, súd zároveň rozhodne o prerušení výkonu trestu.

(8)

Ak sa rozhodlo o umiestnení odsúdeného do detencie, ihneď po právoplatnosti uznesenia

predseda senátu súdu prvého stupňa alebo sťažnostného súdu po dohode s detenčným ústavom

vydá príkaz na dodanie odsúdeného do detenčného ústavu. Ak je odsúdený vo výkone trestu

odňatia slobody, odsúdeného do detenčného ústavu dodajú na podklade príkazu príslušníci

Zboru väzenskej a justičnej stráže; v ostatných prípadoch dodajú odsúdeného do detenčného

ústavu príslušníci Policajného zboru.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 463

(1)

Súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne alebo vždy na

návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí,

preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti

detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v

detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii.

Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí,

inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať.

(2)

Ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení odsúdeného, súd

odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného

liečenia.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade,

ak ju podal prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 463a

Podrobnosti výkonu detencie upravuje osobitný zákon.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 464

Prokurátor, v ktorého obvode sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný

dohľad alebo detencia, dozerá na ich výkon podľa osobitného zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 465

Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania

(1)

Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v

§ 4 ods. 2

a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu rovnopis rozsudku.

Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného

a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo

už skôr.

(2)

Pri výkone podmienečného upustenia od uloženia trestu postupuje súd primerane ako

pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným

dohľadom.

(3)

O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a uloží sa mu trest, rozhodne súd

na verejnom zasadnutí rozsudkom.

(4)

O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, rozhodne súd na verejnom zasadnutí

uznesením, proti ktorému môže prokurátor podať sťažnosť. So súhlasom prokurátora môže

také rozhodnutie urobiť predseda senátu.

(5)

Predseda senátu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo upustené od potrestania

alebo rozhodnutia o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného upustenia

od uloženia trestu, bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia orgánu, ktorý vedie register

trestov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 466

Výkon väzby

Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 467

Len čo sa stane rozhodnutie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vykonateľným,

vyzve policajt, prokurátor, predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola

uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že inak sa bude zaplatenie

vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 468

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 469

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v

prospech odsúdeného podať odvolanie, alebo na návrh záujmového združenia občanov uvedeného

v

§ 4 ods. 2

; pred uplynutím doby uvedenej v

§ 92 ods. 1 Trestného zákona

môže podať žiadosť o zahladenie odsúdenia len odsúdený. O zahladení odsúdenia mladistvého

rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 470

(1)

O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode

odsúdený v čase podania návrhu má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko.

(2)

Predseda senátu okresného súdu uvedeného v odseku 1 rozhoduje aj o zahladení odsúdenia

cudzozemským súdom, ktoré je zaznamenané v evidencii registra trestov, s výnimkou

odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie; účinky v cudzine môže takéto

rozhodnutie mať len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

(3)

O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval

vo veci v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 471

(1)

Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, predseda senátu

o tom upovedomí odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov.

(2)

Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí

jedného roka, okrem prípadu, ak by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula

doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť podanú napriek tomu zamietne súd bez

preskúmania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 472

Udelenie milosti

Prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na základe práva daného mu

ústavou udeľuje milosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 473

Konanie o udelení milosti

(1)

Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister

spravodlivosti.

(2)

Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident, výkon trestu sa odloží alebo

preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 474

Rozhodnutie o použití amnestie

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,

účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase

rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode

sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 475

Podmienečné udelenie milosti

(1)

Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,

plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom

stupni.

(2)

O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil udelením milosti prezidentom, splnil

uložené podmienky, rozhoduje prezident.

(3)

Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.

(4)

Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo

urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené

podmienky splnil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 476

Zmena výmery trestu

(1)

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných

činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom

vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy

amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom

stupni.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 477

Výklad niektorých pojmov

Na účely tejto časti

a)

medzinárodnou zmluvou sa rozumie vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná,

b)

cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa vnútroštátneho právneho

poriadku tohto štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo

prijať žiadosť, alebo vykonať iné úkony podľa tejto časti, a medzinárodný súd,

c)

medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou

alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku,

a jeho organizačné zložky,

d)

slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky príslušný konať vo veciach

upravených v tejto časti; o žiadosti o vydanie do cudziny alebo o uznaní a výkone

cudzieho rozhodnutia je príslušný konať krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do

pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,

e)

dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorému bola zaslaná

žiadosť o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,

f)

dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorý zaslal žiadosť

o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,

g)

trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej

slobody, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 478

Medzinárodné zmluvy

Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 479

Vzájomnosť

(1)

Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, slovenské orgány budú konať

o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského

orgánu, a ak ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu

medzinárodnej zmluvy. Pri žiadosti cudzieho orgánu o doručenie písomnosti osobe na

území Slovenskej republiky sa splnenie podmienky uvedenej v prvej vete neskúma.

(2)

Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, požaduje na vybavenie

žiadosti slovenského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti zaručiť dožiadanému

štátu vzájomnosť na vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu,

že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu

medzinárodnej zmluvy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 480

Medzinárodné súdy

(1)

Podľa tejto časti sa postupuje aj v konaní o žiadostiach medzinárodného súdu.

(2)

Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému súdu sa použije primerane

postup podľa druhej hlavy tejto časti o extradícii.

(3)

Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na území Slovenskej republiky sa použijú primerane

ustanovenia tretej hlavy tejto časti o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 481

Ochrana záujmov štátu

Žiadosti cudzieho orgánu nemožno vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená ústava

alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné

bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený

záujem Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 482

Ochrana a použitie informácií

(1)

Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej činnosti podľa tejto časti

sa postupuje primerane podľa

§ 6

.

(2)

Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy získané

od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto časti alebo

v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo

vyžiadané, ak ich k tomu zaväzuje medzinárodná zmluva alebo ak sa informácie alebo

dôkazy poskytli iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky; to neplatí, ak cudzí

orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 483

Začatie konania

Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto časti aj na základe žiadosti cudzieho

orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú

pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad. Originál žiadosti sa musí

následne predložiť v lehote určenej dožiadaným orgánom, ak tento orgán od predloženia

originálu žiadosti neupustí.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 484

Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol a SIRENE

(1)

Žiadosti podľa tejto časti možno zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny aj

prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“),

a ak ide o zasielanie alebo prijímanie žiadostí vo vzťahu k štátom, ktoré používajú

Schengenský informačný systém aj prostredníctvom osobitného útvaru Policajného zboru

SIRENE.

(2)

Prostredníctvom Interpolu alebo osobitného útvaru Policajného zboru SIRENE možno

vymieňať aj údaje a informácie o čase a ďalších podrobnostiach odovzdania, prevzatia

alebo prevozu osoby alebo veci podľa

§ 485

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 485

Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí

(1)

Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti

prevezme od cudzích orgánov útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Ak nie

je v tejto časti ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemu

ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bez meškania

informuje príslušný súd.

(2)

Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti

prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra od ústavu na výkon väzby

alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.

(3)

Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa

§ 543

vykoná útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Počas prevozu sa obmedzí

osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku. Na obmedzenie osobnej slobody

prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(4)

Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra vykoná tiež odovzdanie a vrátenie

veci podľa

§ 550

a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov,

ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej

republiky na žiadosť cudzích orgánov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 486

Cestovné doklady

Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto časti odovzdávajú cudzím orgánom alebo ktoré

sa od cudzích orgánov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnych hraníc cestovný

doklad ani povolenie na vstup alebo vízum.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 487

Spôsob rozhodovania súdu

Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhoduje uznesením, ak nie je v tejto

časti uvedené inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 488

Náklady

(1)

Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vybavení žiadosti cudzieho štátu podľa

tejto časti, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

(2)

Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti

od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán,

ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich

odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účel uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho

štátu.

(3)

Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu

a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo

z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre

ktoré sa úkon v cudzine vykonal. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze

osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v

súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 488a

Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie

(1)

Zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v

trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd.

(2)

Na účely odseku 1 môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať generálnu

prokuratúru o zabezpečenie informácie o právoplatnom odsúdení súdom iného členského

štátu Európskej únie; kópie právoplatných rozsudkov a ďalšie súvisiace informácie

vyžiada prostredníctvom dožiadania o právnu pomoc, a to vždy, ak sa postupuje podľa

§ 47 ods. 2

Trestného zákona.

(3)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutý postup o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia

podľa

prvého dielu tretej hlavy piatej časti

tohto zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 489

(1)

Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý

vydal zatýkací rozkaz podľa

§ 490

.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nemožno

očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa

§ 490

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 490

(1)

Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda

senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“).

V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz

na návrh prokurátora. Vo vykonávacom konaní môže vydať medzinárodný zatýkací rozkaz

aj predseda senátu nadriadeného súdu, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny

v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest

odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu. Medzinárodný zatýkací rozkaz

má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie.

(2)

Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak

a)

nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom,

alebo

b)

odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpil

napriek tomu, že mu bola riadne doručená výzva na nástup tohto trestu, alebo ak sa

pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody alebo

jeho zvyšku.

(3)

Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné

stíhanie musí obsahovať

a)

meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, štátne občianstvo, adresu

trvalého pobytu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho identifikáciu

vrátane jeho popisu a fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,

b)

právnu kvalifikáciu trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a

opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c)

doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením

zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, spolu s ustanovením o premlčaní,

d)

opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu

do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynuli viac ako tri roky.

(4)

Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu

odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať

a)

údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a

b)

údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný

v konaní proti ušlému, alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia

§ 495

.

(5)

K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu podľa odseku 4 sa pripojí originál alebo rovnopis

rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

(6)

Ak od spáchania trestného činu alebo právoplatného odsúdenia uplynuli do vydania

medzinárodného zatýkacieho rozkazu viac ako tri roky, uvedú sa v zatýkacom rozkaze

alebo v jeho samostatnej prílohe úkony smerujúce k trestnému stíhaniu osoby alebo

k výkonu právoplatne uloženého trestu.

(7)

Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a

odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad

medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, súd k nemu pripojí preklad

vyhotovený úradným prekladateľom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide

o vyžiadanie na výkon trestu.

(8)

Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej

republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu

spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 491

(1)

Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť

a)

odovzdaním vydanej osoby súdu podľa

§ 494 ods. 1

alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa

§ 73 ods. 1

,

b)

odvolaním; súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho odvolá, ak zanikli dôvody,

pre ktoré bol vydaný, alebo ak následne zistí, že také dôvody neexistovali; ak bol

medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora, súd ho odvolá na jeho návrh,

c)

vydaním nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu v tej istej trestnej veci.

(2)

Po podaní obžaloby v trestnej veci, v ktorej bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz

v prípravnom konaní, vydá súd, ktorému napadla obžaloba, nový medzinárodný zatýkací

rozkaz, ak naďalej trvajú dôvody na jeho vydanie. Inak zatýkací rozkaz vydaný v prípravnom

konaní odvolá. Rovnako sa postupuje v prípade, ak počas trestného konania dôjde k

zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.

(3)

Odvolanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu nevylučuje vydanie nového zatýkacieho

rozkazu v tej istej trestnej veci.

(4)

Súd o odvolaní alebo o vydaní nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu ihneď informuje

ministerstvo spravodlivosti a prokuratúru.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 492

(1)

Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak

a)

sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace,

b)

trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri

mesiace,

c)

vydaním by boli Slovenskej republike spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané

verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o

ktorej vydanie ide,

d)

by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná

významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek,

sociálne postavenie alebo rodinné pomery.

(2)

Ak niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 nastane po vydaní medzinárodného

zatýkacieho rozkazu, môže ho súd odvolať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 493

(1)

Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie

medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného.

V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje

uvedené v

§ 490 ods. 3 písm. a) a b)

, ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací

rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.

(2)

Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu

predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa

§ 490

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 494

(1)

Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal

medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak sa osoba vydáva na základe medzinárodných zatýkacích

rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.

Ak výkon trestu, na ktorého vykonanie bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený,

odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.

(2)

Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri

obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.

(3)

Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa

§ 76

. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie.

(4)

Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej

republike.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 495

(1)

Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.

(2)

Ak dožiadaný štát vydá osobu na trestné stíhanie do Slovenskej republiky len s podmienkou,

že slovenské orgány umožnia, aby táto osoba vykonala prípadný trest uložený pred slovenským

súdom na území dožiadaného štátu, ministerstvo spravodlivosti nemôže v takom prípade

odmietnuť udeliť súhlas s odovzdaním podľa

§ 522 ods. 1

. Ustanovenie

§ 522 ods. 2

sa nepoužije.

(3)

Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý

z trestných činov, pre ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí

súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(4)

Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený

právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo,

súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a

a)

ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok

vykoná, alebo

b)

ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu rozsudok zruší a súčasne

rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi

na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v

konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

(5)

Na konanie podľa odseku 4 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 písm. b) je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde

o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 496

(1)

Proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané

pred jej vydaním než pre tie, pre ktoré bola vydaná.

(2)

Odsek 1 sa nepoužije, ak

a)

vydaná osoba po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa

zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

b)

vydaná osoba opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť, alebo

je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,

c)

dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality, alebo udelí dodatočný súhlas

na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo

d)

vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá uplatnenia zásady špeciality

všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.

(3)

Odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej

doby.

(4)

Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. d)

a ak to medzinárodná zmluva pripúšťa, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,

takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia

zásady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia

zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých

sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.

(5)

Za dodatočný súhlas podľa odseku 2 písm. c) sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu

o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území

pred jej vydaním. To isté platí aj ohľadne trestného oznámenia podaného dožiadaným

štátom.

(6)

Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s trestným stíhaním pre

iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane

ustanovenia

§ 489 a 490

.

(7)

Odseky 1 až 4 a 6 sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý

bol vydanej osobe uložený súdom Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský súd“) pred

jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 497

(1)

Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej

republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu, alebo má vykonať trest

odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý

bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,

môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej

osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie

trestného stíhania.

(2)

Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony

je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie,

na ktoré je potrebné zabezpečiť jej prítomnosť.

(3)

Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú

ustanovenia

§ 549

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 498

Vydanie do cudziny

(1)

Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny

je príslušné ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Žiadosť podá cudzí orgán písomne a pripojí k nej

a)

originál alebo osvedčenú kópiu odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo

iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,

b)

opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania

a právnej kvalifikácie,

c)

znenie príslušných právnych predpisov dožadujúceho štátu.

(3)

Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie

poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si ministerstvo spravodlivosti

doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 499

Extradičné trestné činy

(1)

Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu

odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.

(2)

Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný

čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho

zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých

trestov sa spočítavajú.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 500

Doplnkové vydanie

Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných činov, z ktorých aspoň

jeden spĺňa podmienky uvedené v

§ 499 ods. 1

, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie

iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo

prípustné.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 501

Neprípustnosť vydania

Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak

a)

ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho

občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie,

ktorým je Slovenská republika viazaná,

b)

ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie medzinárodnej ochrany,

alebo sa jej na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania alebo

udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, v rozsahu ochrany udelenej takej

osobe osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná; to neplatí, ak ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie

medzinárodnej ochrany opakovane a o jej žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany

sa už právoplatne rozhodlo,

c)

trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky premlčané,

d)

čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je trestným činom len podľa právneho poriadku dožadujúceho

štátu, nie však podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

e)

trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,

f)

trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom

na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného

stíhania v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery

trestu alebo jeho výkonu,

g)

osoba bola pre trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, už právoplatne odsúdená alebo

oslobodená slovenským súdom, alebo

h)

vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky

v čase jeho spáchania trestne zodpovedná, alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú

zodpovednosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 502

Predbežné vyšetrovanie

(1)

Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorej ministerstvo spravodlivosti predložilo žiadosť

cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo v ktorej obvode bola zadržaná alebo

býva osoba, o ktorej vydanie by mohol iný štát žiadať, vykoná predbežné vyšetrovanie.

Ak sa začalo predbežné vyšetrovanie pred doručením žiadosti o vydanie, informuje prokurátor

o jeho začatí bez odkladu ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie prípustnosti

vydania do cudziny.

(3)

V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.

(4)

Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie.

Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, medzinárodného zatýkacieho rozkazu

alebo iného príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.

(5)

Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk

s obhajcom, na korešpondenciu vo väzbe a na návštevy vo väzbe sa primerane použijú

predpisy o výkone väzby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 503

Zjednodušené vydávacie konanie

(1)

O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej

osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takého jej súhlasu a o možnosti súhlas

odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí

prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.

(2)

Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny a ak to umožňuje medzinárodná zmluva,

poučí ju prokurátor aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch

takého postupu.

(3)

Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor s ňou spíše v prítomnosti

jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie

o tom, či sa vzdáva, alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.

(4)

Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného

vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby podľa

§ 506 ods. 2

a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie.

Ustanovenie

§ 509

sa nepoužije.

(5)

Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra

spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie

podľa

§ 509

.

(6)

Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas s vydaním, môže minister spravodlivosti,

skôr než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa

§ 509

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 504

Zadržanie

(1)

Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor príslušný na vykonanie predbežného vyšetrovania

dať príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie

orgány žiadať. Dôvodmi väzby podľa

§ 71

nie je pritom viazaný.

(2)

Osobu, po ktorej vyhlásili cudzie orgány pátranie na účel jej extradície, môže útvar

Policajného zboru zadržať po predchádzajúcom súhlase prokurátora. Bez takého súhlasu

možno osobu zadržať len vtedy, ak vec nepripúšťa odklad a súhlas nemožno vopred zabezpečiť.

(3)

Zadržanie sa oznámi bez odkladu prokurátorovi. Ak prokurátor do 48 hodín a pri trestných

činoch terorizmu do 96 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto

lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 505

Predbežná väzba

(1)

Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o

návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa

§ 71

nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme

do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná

alebo v ktorého obvode býva.

(3)

Účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej

republiky, kým štát, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží žiadosť o jej vydanie

podľa

§ 498

.

(4)

Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Predseda senátu

krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť

o prepustení osoby z predbežnej väzby.

(5)

Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, ministerstvo

spravodlivosti o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

Na jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené

podmienky uvedené v

§ 506 ods. 1

.

(6)

Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby

alebo jej vzatie do vydávacej väzby.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 506

(1)

Ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v extradičnom konaní

na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto

konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na

návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

(2)

Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny

je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil

predseda senátu podľa odseku 1.

(3)

Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby

dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po

rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom

v

§ 507

najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak minister

spravodlivosti o povolení vydania rozhodol pred týmto dňom. Okrem toho predseda senátu

nariadi prepustenie z vydávacej väzby tiež, ak

a)

štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,

b)

najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie

nepovolil, alebo

c)

inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 507

(1)

Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými

orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským

súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, táto väzba bude spočívať.

(2)

Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej

väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3)

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná

osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

(4)

Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa

§ 502 ods. 1

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 508

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe podľa

§ 505

,

§ 506 ods. 1

a

§ 507

je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(2)

O všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby informuje súd ministerstvo spravodlivosti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 509

Rozhodnutie súdu

(1)

Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti

vydania vyžiadanej osoby do cudziny a po právoplatnosti svojho rozhodnutia predloží

vec ministerstvu spravodlivosti.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej

alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, krajský

súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.

(3)

O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní

vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k žiadosti o vydanie. Ak v tomto

vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to považuje súd

za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí.

(4)

Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná

sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti

vydania podľa

§ 501

; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť

vydania, má právo podať sťažnosť len prokurátor; sťažnosť má odkladný účinok.

(5)

O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí sťažnosť

zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie

a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne uznesením, či je vydanie prípustné

alebo neprípustné. Ustanovenie

§ 506 ods. 2

sa použije primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 510

Povolenie vydania

(1)

Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský

súd alebo najvyšší súd podľa

§ 509

rozhodol, že vydanie nie je prípustné.

(2)

Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti

rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak

a)

je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo

zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest

odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný

v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,

b)

je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu

z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo

inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa

z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu

odňatia slobody,

c)

vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti

trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane

tvrdo postihnutá,

d)

za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, možno uložiť v dožadujúcom štáte trest

smrti okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,

alebo

e)

dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti.

(3)

Ak minister spravodlivosti vydanie nepovolí, predloží ministerstvo spravodlivosti

vec generálnej prokuratúre na trestné stíhanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej

republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 511

Odklad vydania a dočasné odovzdanie

(1)

Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slovenskej republike na účely ukončenia

trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným

činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti

po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.

(2)

Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby

do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže

vykonať aj opakovane.

(3)

Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia

§ 545 ods. 2 písm. b) a c)

,

§ 546 ods. 2

a

§ 547

.

(4)

Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadaná osoba na území dožadujúceho štátu právoplatne

odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti

na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky

do doby, kým sa neukončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu.

Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike

nebolo právoplatne skončené.

(5)

Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta

do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v ktorom

nebola započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená

vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného

v Slovenskej republike nezapočíta.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 512

Stret žiadostí o vydanie do cudziny

(1)

Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej

osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov

samostatne.

(2)

Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov, alebo ak vyžiadaná

osoba vyjadrí súhlas s vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania rozhodne

minister spravodlivosti aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 513

Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody

(1)

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho

zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do

cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.

(2)

Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 514

Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním

(1)

Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému

bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol vydanú osobu

a)

stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol

byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo

b)

vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.

(2)

Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie

tejto osoby do cudziny.

(3)

Zjednodušené vydávacie konanie podľa

§ 503

nie je možné.

(4)

Súd rozhoduje o prípustnosti vydania vždy na neverejnom zasadnutí. Súd koná vo veci

s obhajcom vyžiadanej osoby a jemu doručuje aj všetky písomnosti. Sťažnosť proti rozhodnutiu

o prípustnosti vydania môže podať obhajca.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 514a

Na vydávanie osôb medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie

a Severného Írska na základe zatýkacieho rozkazu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná, sa použije osobitný predpis o európskom zatýkacom

rozkaze, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 515

Cudzie rozhodnutie

(1)

Vykonať rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďalej len „cudzie rozhodnutie“),

ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským

súdom.

(2)

Cudzie rozhodnutie možno uznať vo výroku, ktorým

a)

bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,

b)

bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,

c)

bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,

d)

bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody,

e)

bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo veci alebo zhabanie veci,

ak sa nachádzajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie“),

f)

bol uložený ochranný dohľad alebo detencia, alebo

g)

bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu prijímať dotácie alebo

subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,

trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo trest zverejnenia odsudzujúceho

rozsudku.

(3)

Cudzie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo už uznané cudzie rozhodnutie vo výroku o vine

v prospech odsúdeného, má účinky na území Slovenskej republiky bez uznania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 516

Podmienky uznania

(1)

Cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskej republiky, ak

a)

medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích

rozhodnutí,

b)

v odsudzujúcom štáte je právoplatné alebo ak tam proti nemu už nemožno podať riadny

opravný prostriedok,

c)

čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činom podľa právneho poriadku odsudzujúceho

štátu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; nie je prekážkou uznania cudzieho

rozhodnutia, ak právny poriadok Slovenskej republiky neukladá rovnaký druh dane alebo

poplatku alebo neobsahuje daňový, poplatkový, colný alebo devízový inštitút rovnakého

druhu ako právny poriadok dožadujúcej strany,

d)

rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v

článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

,

e)

osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský

charakter,

f)

výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,

g)

osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,

h)

nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej

istej osobe pre ten istý skutok, a

i)

uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením

§ 481

.

(2)

Ak dôvodom na konanie o uznanie je postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto

hlavy, nie je prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek počas konania

odsúdený odvolá svoj súhlas s odovzdaním, ak sa jeho súhlas vyžaduje alebo ak zanikne

niektorá z iných podmienok pre postup podľa

druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy

. Pre účinky takto uznaného rozhodnutia sa použije primerane

§ 519 ods. 4

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 517

Premena trestu

(1)

Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom,

ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský

súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí,

ani ho premeniť na iný druh trestu.

(2)

Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím

sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní

súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať

bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie

len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3)

V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví,

komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou

rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská

republika.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 518

Uznávacie konanie

(1)

Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu,

ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva

alebo má sídlo. Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo,

je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie,

je na konanie príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec,

ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3)

Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu

spravodlivosti.

(4)

Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať

odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí

odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté

rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie

rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

(5)

Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia krajský súd bez meškania

spolu s rozsudkom vráti ministerstvu spravodlivosti prílohy jeho návrhu, žiadosť cudzieho

orgánu a jej prílohy a zašle generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom

potrebné na zápis v registri trestov. Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho

rozhodnutia voči právnickej osobe krajský súd bez meškania upovedomí toho, kto vedie

obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba

vzniká a orgán, ktorý má rozhodnutie vykonať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 519

Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia

(1)

Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.

(2)

Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu

k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.

(3)

Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho

trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou

trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného

činu spáchané na území Slovenskej republiky.

(4)

Ak odsúdený po uznaní cudzieho rozhodnutia odvolal súhlas s odovzdaním na výkon trestu,

ak sa na postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy taký súhlas vyžaduje,

alebo k odovzdaniu nedošlo z iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vykonať

na území Slovenskej republiky, len ak odsúdený trest odňatia slobody v odsudzujúcom

štáte nevykonal v plnom rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonu podmienečne

prepustený, len ak odsudzujúci štát požiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu,

že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 520

Väzba

(1)

Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný

podľa

§ 518 ods. 2

kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu

uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím

rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej

republiky; dôvodmi väzby podľa

§ 71

nie je súd viazaný.

(2)

Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 521

Vykonávacie konanie

(1)

Uznané cudzie rozhodnutie možno vykonať v Slovenskej republike v prípadoch uvedených

v

§ 522

a

§ 524

až potom, čo ministerstvo spravodlivosti udelilo súhlas.

(2)

Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený

býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je na nariadenie výkonu

príslušný Mestský súd Bratislava I.

(3)

Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode

sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.

(4)

Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho

konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.

(5)

Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho

rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho

rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na

územie Slovenskej republiky.

(6)

Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody alebo v prípade uvedenom v odseku

5 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní

väzby podľa

§ 520

, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež

doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný.

(7)

Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, len čo ho štát, o ktorého

rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení,

v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou,

milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd

rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná

sťažnosť.

(8)

Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto

zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 522

Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny

(1)

O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na

územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo

spravodlivosti na návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať

odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa

prvého dielu tejto hlavy.

(3)

Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia

slobody uloženého cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 523

Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny

(1)

O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie

iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný,

alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný

súd, je jeho súhlas s odovzdaním podmienkou povolenia.

(3)

Po povolení odovzdania príkaz na odovzdanie odsúdeného cudzím orgánom, príkaz na

premiestnenie odsúdeného do cudziny vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo

výkone trestu odňatia slobody.

(4)

Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť

pokračovať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej

republiky bez toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu

alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate

odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest

v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.

(5)

S výnimkou odseku 3 sa toto ustanovenie použije primerane aj na odovzdanie osoby

na výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenský súd, do iného štátu, ak sa

odsúdený už nachádza na jeho území.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 524

Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom z cudziny

(1)

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť cudzieho orgánu ministerstvo

spravodlivosti rozhodnúť, že slovenské orgány

a)

budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe uloženej cudzím rozhodnutím,

alebo

b)

okrem sledovania správania odsúdeného v skúšobnej dobe rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený

v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia

slobody alebo jeho zvyšok vykoná.

(2)

Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzať uznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého

dielu tejto hlavy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 525

Postup slovenských orgánov

(1)

Po rozhodnutí podľa

§ 524

sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými podmienkami

okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva prostredníctvom probačného a mediačného

úradníka.

(2)

Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať

vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.

(3)

Ak bolo rozhodnuté podľa

§ 524 ods. 1 písm. a)

, súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní

odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, že sa odsúdený osvedčil alebo

že sa trest vykoná, ani nenariadi výkon tohto trestu.

(4)

Ak bolo rozhodnuté podľa

§ 524 ods. 1 písm. b)

, je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či

sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie

§ 521

sa použije primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 526

Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia

slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu podmienečne prepustil

z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby

štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány

a)

budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, alebo

b)

okrem sledovania správania odsúdeného aj rozhodnú o tom, či sa odsúdený osvedčil,

alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 527

Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu

(1)

Ak dožiadaný štát rozhodol podľa

§ 526 písm. a)

, je slovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe

osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že trest sa vykoná,

predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti na účel podania žiadosti o

výkon tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.

(2)

Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre prípad, že sa odsúdený

v skúšobnej dobe neosvedčí, ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej

republiky nie je možný, ak

a)

cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu,

alebo

b)

cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.

(3)

Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne

účinky, ako by ich vydal slovenský súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 528

Prevzatie trestnej veci

(1)

O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali

slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informuje ministerstvo

spravodlivosti.

(2)

V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra

bez meškania podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.

(3)

Úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu

má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za

podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom

štáte.

(4)

Ak dožadujúci štát odvolá svoju žiadosť o prevzatie trestnej veci z dôvodu, že bude

sám v trestnej veci pokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc pokračovať v trestnom

konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 529

Odovzdanie trestnej veci

(1)

Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym

občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet,

aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.

(2)

O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje minister spravodlivosti;

ak je vec v štádiu pred podaním obžaloby, rozhoduje na návrh generálnej prokuratúry.

(3)

Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä, ak

a)

vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto

štátom odmietnuté alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,

b)

trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným najmä v záujme

objektívneho zistenia skutkového stavu alebo výkonu trestu,

c)

obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno

predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,

d)

vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia

slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie

je v dožiadanom štáte možné vykonať.

(4)

Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej

republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo

trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin,

pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané.

(5)

Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu,

ak dožiadaný štát

a)

oznámi, že vo veci nebude konať,

b)

dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo

c)

oznámi, že v konaní nebude pokračovať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 530

Informovanie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci

Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine

spáchanom v cudzine, informáciu o tom, či tento trestný čin stíhajú aj slovenské orgány,

podá generálny prokurátor.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 530a

Predchádzanie kolíziám v rámci Európskej únie

(1)

Ak možno dôvodne predpokladať, že sa v inom členskom štáte Európskej únie vedie alebo

viedlo trestné konanie proti tej istej osobe pre ten istý skutok (ďalej len „súbežné

trestné konanie“), súd alebo prokurátor, ktorý vedie súbežné konanie, požiada príslušný

orgán iného členského štátu Európskej únie, aby mu v ním určenej lehote poskytol informácie

o tom, či sa v danom členskom štáte Európskej únie vedie alebo viedlo trestné konanie

proti tej istej osobe pre ten istý skutok, ktorý je predmetom trestného konania vedeného

v Slovenskej republike, a v prípade vedenia súbežného trestného konania aj informáciu

o štádiu prebiehajúceho trestného konania v tomto štáte alebo o povahe konečného rozhodnutia

v danej trestnej veci; uvedený postup sa neuplatní, ak slovenský orgán je o existencii

takéhoto konania informovaný iným spôsobom.

(2)

Na zistenie príslušného orgánu členského štátu Európskej únie možno použiť kontaktné

body Európskej justičnej siete alebo Eurojustu.

(3)

Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje

a)

kontaktné údaje slovenského orgánu,

b)

opis skutkov a okolností, ktoré sú predmetom dotknutého trestného konania vedeného

v Slovenskej republike,

c)

všetky relevantné údaje o totožnosti podozrivej alebo obvinenej osoby, prípadne údaje

o totožnosti poškodeného,

d)

informáciu o štádiu trestného konania vedenom v Slovenskej republike,

e)

informáciu o väzbe obvinenej osoby, ak ide o väzobnú vec, a

f)

dodatočné informácie týkajúce sa trestného konania vedeného v Slovenskej republike,

ktorých oznámenie slovenský orgán považuje za účelné.

(4)

Na vybavenie žiadosti orgánu členského štátu Európskej únie o poskytnutie informácií

týkajúcich sa vedenia súbežného trestného konania v Slovenskej republike je príslušný

súd alebo prokurátor, ktorý vedie alebo viedol súbežné trestné konanie v Slovenskej

republike alebo ktorého rozhodnutím takéto trestné konanie skončilo. Ak je žiadosť

orgánu členského štátu Európskej únie doručená slovenskému orgánu, ktorý nie je príslušný

na jej vybavenie, postúpi vec príslušnému slovenskému orgánu, o čom informuje orgán

členského štátu Európskej únie; inak vec postúpi generálnej prokuratúre. Ak generálna

prokuratúra potvrdí vedenie súbežného trestného konania v Slovenskej republike, vec

postúpi príslušnému slovenskému orgánu. Ak generálna prokuratúra vedenie súbežného

trestného konania v Slovenskej republike nezistí, informuje o tejto skutočnosti orgán

členského štátu Európskej únie.

(5)

Príslušný slovenský orgán v odpovedi na žiadosť podľa odseku 4 poskytne orgánu členského

štátu Európskej únie informáciu o tom, či sa viedlo alebo vedie trestné konanie vo

veci niektorých alebo všetkých rovnakých skutkov, ako sú tie, ktoré sú predmetom trestného

konania uvedeného v žiadosti, a či sa vec týka tých istých osôb. V prípade vedenia

súbežného trestného konania v Slovenskej republike slovenský orgán poskytne svoje

kontaktné údaje a informáciu o štádiu trestného konania, prípadne informáciu o povahe

konečného rozhodnutia v danej veci. Príslušný slovenský orgán môže poskytnúť aj dodatočné

informácie týkajúce sa akýchkoľvek súvisiacich skutkov, ktoré sú predmetom trestného

konania vedeného v Slovenskej republike.

(6)

Príslušný slovenský orgán poskytne informácie na žiadosť podľa odseku 4 v lehote

určenej orgánom členského štátu Európskej únie. Ak ide o väzobnú vec, urobí tak bezodkladne.

Ak príslušný slovenský orgán nemôže žiadosti v určenej lehote vyhovieť alebo ak lehota

nebola určená a slovenský orgán nemôže vyhovieť žiadosti v primeranej lehote, informuje

orgán členského štátu Európskej únie o dôvodoch a uvedie lehotu, v rámci ktorej vyžiadané

informácie poskytne.

(7)

Ak sa postupom podľa odsekov 1 až 6 potvrdí vedenie súbežného trestného konania v

inom členskom štáte Európskej únie, slovenský orgán začne konzultácie s orgánom členského

štátu Európskej únie o ďalšom postupe, ktorým by sa zabránilo nepriaznivým následkom

vedenia súbežného trestného konania. Konzultácie o ďalšom postupe môžu byť vedené

aj prostredníctvom Eurojustu, najmä ak sa slovenský orgán a príslušný orgán iného

členského štátu Európskej únie nedohodnú na tom, v ktorom štáte bude konanie pokračovať.

Slovenský orgán súčasne informuje orgán členského štátu Európskej únie aj o všetkých

dôležitých procesných opatreniach, ktoré v priebehu vedenia týchto konzultácií v danej

trestnej veci vykonal.

(8)

Ak slovenský orgán v rámci konzultácií podľa odseku 7 dospeje k záveru o neúčelnosti

pokračovania trestného stíhania v Slovenskej republike, podá podnet, aby bolo trestné

stíhanie odovzdané členskému štátu Európskej únie, v ktorom sa vedie súbežné trestné

konanie. Ak v rámci konzultácií podľa odseku 7 dôjde k dohode o sústredení trestného

konania v Slovenskej republike, slovenský orgán neodkladne informuje orgán členského

štátu Európskej únie o výsledku trestného konania.

(9)

Slovenský orgán v rámci konzultácií s orgánom členského štátu Európskej únie podľa

odseku 7 neposkytne informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s ochranou záujmov

štátu podľa

§ 481

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 531

Vymedzenie predmetu

Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného konania v Slovenskej republike

vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských orgánov alebo takéto úkony

vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä

doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších dôkazov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 532

Spôsob zasielania dožiadania

(1)

Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú

prostredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny

zasielajú prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie

je vylúčená.

(2)

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slovenské orgány zasielať svoje dožiadania

do cudziny aj iným spôsobom než uvedeným v odseku 1. Policajt môže dožiadanie zaslať

do cudziny vždy len prostredníctvom prokurátora.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 533

Obsah a forma dožiadania

(1)

Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať

opis skutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s

uvedeným doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne

poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie, a ďalšie údaje potrebné na riadne

poskytnutie požadovanej právnej pomoci.

(2)

Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej

veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej

pečiatky tohto orgánu.

(3)

K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pripojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený

úradným prekladateľom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 533a

Ak sa má úkon realizovať v cudzine a jeho vykonanie nemožno dosiahnuť bez rozhodnutia

slovenského orgánu, môže príslušný slovenský orgán vydať rozhodnutie podľa ustanovení

štvrtého, piateho a šiesteho dielu štvrtej hlavy a piatej hlavy prvej časti tohto

zákona, na základe ktorého sa úkon v cudzine vykoná.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 534

Doručovanie v cudzine poštou

Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak to dovoľuje medzinárodná

zmluva.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 535

Platnosť úkonov

Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred

ním vykonané sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného

štátu alebo ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 536

Predvolanie osôb z cudziny

(1)

Ak je na úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá sa zdržiava v cudzine, treba jej

predvolanie doručiť formou dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie vynucovať

použitím donucovacích opatrení.

(2)

Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na základe predvolania, nesmie

byť trestne stíhaná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin,

ktorý spáchala pred vstupom na územie Slovenskej republiky.

(3)

Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je

však prípustné

a)

pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,

b)

ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území Slovenskej republiky po

dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

c)

ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky dobrovoľne vráti späť

alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zákonným spôsobom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 537

Spôsob a forma vybavenia dožiadania

(1)

Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc požadovanú cudzími orgánmi spôsobom upraveným

v tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa medzinárodnej

zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, rozhodne príslušný prokurátor,

akým spôsobom sa právna pomoc vykoná.

(2)

Na žiadosť cudzieho orgánu možno požadovanú právnu pomoc vykonať podľa právneho predpisu

dožadujúceho štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore so záujmami chránenými ustanovením

§ 481

.

(3)

Na vykonanie dožiadania podľa

§ 539 ods. 1

sa vyžaduje, aby čin, ktorého sa dožiadanie týka, bol trestným činom nielen podľa

právneho poriadku dožadujúceho štátu, ale aj právneho poriadku Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 538

Príslušnosť na vybavenie dožiadania

(1)

Dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc sa zasielajú ministerstvu spravodlivosti.

(2)

Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je príslušná

okresná prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať.

Ak je daná miestna príslušnosť viacerých prokuratúr, zašle ministerstvo spravodlivosti

dožiadanie generálnej prokuratúre na rozhodnutie, ktorá prokuratúra zabezpečí jeho

vybavenie.

(3)

Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného úkonu právnej pomoci súdom

z dôvodu použiteľnosti úkonu v trestnom konaní v dožadujúcom štáte, predloží prokurátor

v tejto časti dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého obvode

sa úkon právnej pomoci má vykonať. Ak predmetom dožiadania je výlučne úkon, ktorý

má vykonať súd, zašle ministerstvo spravodlivosti dožiadanie priamo príslušnému súdu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 539

Povolenie úkonu právnej pomoci súdom

(1)

Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje na vykonanie dôkazu požadovaného cudzím orgánom

príkaz súdu, vydá príkaz súd na návrh prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.

(2)

Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho predpisu, rozhodne súd na návrh

prokurátora, či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore so záujmami chránenými

ustanovením

§ 481

. Ak takýto rozpor nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akým spôsobom sa vykoná.

Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Rozhodnutie

súdu o rozpore postupu podľa cudzieho predpisu sa nevyžaduje, ak ide o doručenie písomnosti

alebo poučenie osoby podľa cudzieho predpisu.

(3)

Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa

úkon právnej pomoci má vykonať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 540

Úkony cudzích orgánov

(1)

Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky samostatne vykonávať úkony právnej

pomoci.

(2)

Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky môže vykonať

z poverenia orgánov vysielajúceho štátu úkon na účely trestného konania pre tieto

orgány len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti. Na doručenie písomnosti

občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba dostaví dobrovoľne,

súhlas ministerstva spravodlivosti netreba.

(3)

Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom

slovenským orgánom je možná iba na základe súhlasu prokurátora. Súd udeľuje takýto

súhlas v prípade, ak bude úkon sám vykonávať.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 541

Doručovanie písomností

(1)

Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená

v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený preklad do

tohto jazyka a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa adresátovi písomnosť podľa ustanovení

tohto zákona na doručovanie do vlastných rúk. Doručiť zásielku uložením možno len

pri opakovanom pokuse o doručenie.

(2)

Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani

preklad do tohto jazyka, pričom dožadujúci orgán nebol povinný zabezpečiť podľa medzinárodnej

zmluvy takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí orgán

vykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť

adresátovi doručená len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je

adresát ochotný ju prevziať.

(3)

Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností, doručia sa písomnosti

adresátovi osobne. Doručovať podľa odseku 1 v takom prípade nie je možné, a ak sa

ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti

dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody nevybavenia. Prevzatie

písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenom liste dožadujúceho orgánu alebo do

zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adresát odoprie písomnosti prevziať z dôvodov uvedených

v odseku 2, uvedie doručujúci orgán túto skutočnosť v doručenom liste dožiadaného

orgánu alebo v sprievodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 542

Výsluch pod prísahou

(1)

Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a strany vypočuť pod prísahou;

pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na následky krivej prísahy.

(2)

Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem

vypovedať pravdu a nič vedome nezamlčím.“.

(3)

Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že posudok podám podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že som si vedomý trestných následkov

podania nepravdivého znaleckého posudku.“.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 543

Prevoz

(1)

O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania

alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov

rozhoduje minister spravodlivosti. Počas prevozu sa obmedzí osobná sloboda prevážanej

osoby na zabránenie jej úteku; na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú

donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(2)

Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný prevoz cez územie Slovenskej

republiky po vykonaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením pre tento spätný prevoz.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 544

Cezhraničné sledovanie

(1)

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve môže útvar Policajného zboru pri

sledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní osoby aj na

území tohto štátu.

(2)

Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Ak vec neznesie odklad, je postup podľa odseku 1 možný aj bez príkazu na základe

súhlasu prezidenta Policajného zboru alebo ním poverenej osoby. O tejto skutočnosti

musí byť ihneď informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku

2.

(4)

Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie na území Slovenskej republiky vykonať za

podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. Ak medzinárodná zmluva neurčuje, ktorý

orgán Slovenskej republiky je príslušný udeliť súhlas s vykonaním cezhraničného sledovania

na území Slovenskej republiky, udeľuje takýto súhlas prokurátor a v naliehavých prípadoch

prezident Policajného zboru alebo ním poverená osoba. Prezident Policajného zboru

alebo ním poverená osoba bezodkladne informuje o udelenom súhlase príslušného prokurátora,

ktorý rozhodne o pokračovaní sledovania.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 545

(1)

Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu

odňatia slobody na území Slovenskej republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely

dokazovania.

(2)

Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať len vtedy, ak

a)

nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným odovzdaním súhlasí,

b)

jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území

Slovenskej republiky, a

c)

dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území

Slovenskej republiky, alebo dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody

vykonávaného na území Slovenskej republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 546

(1)

O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister spravodlivosti. V rozhodnutí

určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie

Slovenskej republiky.

(2)

Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie osoby do cudziny vydá okresný

súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 547

(1)

Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa nezapočítava do lehôt podľa

§ 76

. Rozhodnutie o tom urobí predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie.

(2)

Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej

republike.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná sťažnosť.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 548

Ustanovenia

§ 545 až 547

sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu

právnej pomoci vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 549

Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie úkonov

(1)

Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky potrebná účasť inej osoby ako

obvineného na účely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone

trestu odňatia slobody, požiada prokurátor alebo súd ministerstvo spravodlivosti o

zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slovenskej republiky. V žiadosti

uvedie, na aké úkony je prítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časové obdobie,

na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(2)

Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na územie Slovenskej republiky,

rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie, že táto osoba bude počas dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky

vo väzbe. V uznesení sa uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie

Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby z cudziny,

aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky

na žiadosť cudzích orgánov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 550

Zaistenie a odovzdanie veci

(1)

Na žiadosť cudzieho orgánu možno zaistiť vec a túto vec následne odovzdať do cudziny.

(2)

Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú

v trestnom konaní.

(3)

Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie.

Tohto práva sa však výslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vec bola vrátená

priamo jej vlastníkovi.

(4)

Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená

u vydávanej osoby. Ak je to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s

vydávanou osobou.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 550a

Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej

banky

(1)

Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke

zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky

nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú, a sú výnosom z trestnej činnosti,

môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení. Ustanovenie

§ 95

sa použije primerane.

(2)

Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia

príkazom.

(3)

O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhoduje sudca na návrh

prokurátora. Ustanovenia

§ 95a

,

§ 95b

a

98a

sa použijú primerane.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 551

Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty

(1)

Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku,

veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,

sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom

z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje

medzinárodná zmluva. Ustanovenia

§ 95 až 96g

a

§ 98a

sa použijú primerane.

(2)

O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza

majetok, ktorý sa má zaistiť.

(3)

Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1, ktorý musí najneskôr

do 48 hodín potvrdiť sudca príslušný podľa odseku 2, inak stráca platnosť.

(4)

Okresný súd zruší zaistenie na základe podnetu cudzieho orgánu, ktorý o zaistenie

požiadal, alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Okresný súd môže zaistenie zrušiť

aj v prípade, že cudzí štát v primeranom čase nepožiada o výkon cudzieho majetkového

rozhodnutia týkajúceho sa zaisteného majetku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 552

Informácie z registra trestov

Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie z registra trestov je

príslušná generálna prokuratúra.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 553

(1)

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania

znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného

ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na

povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom

spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Štát znáša aj trovy obvineného spojené

s plnením uložených obmedzení a povinností, ak z dôvodov hodných osobitného zreteľa

možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy spojené s plnením uložených obmedzení a

povinností celkom alebo čiastočne upustiť; to neplatí, ak ide o toxikologický rozbor

krvi, ak bol vyhodnotený ako pozitívny.

(2)

Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu

podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

(3)

O návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní

od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom

konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie

vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení

zastupovania.

(4)

Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa

§ 47 ods. 6

, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom

pre konanie o občianskoprávnych veciach.

(5)

O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov,

ktorý bol ustanovený poškodenému podľa

§ 47 ods. 6

, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne

skončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta prokurátora

a v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený

vyšší súdny úradník.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 554

(1)

Ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bola o úkone riadne upovedomená alebo

na úkon predvolaná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prípravnom konaní

nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť,

je povinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním

alebo verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone

zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu nákladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedok

a ostatné osoby poučení.

(2)

O výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd,

ktorého úkon bol zmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedome nepravdivého

oznámenia. V prípravnom konaní takým rozhodnutím môže prokurátor poveriť asistenta

prokurátora. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyšší

súdny úradník.

(3)

Výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania podľa odseku 1 ustanoví všeobecne

záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 555

(1)

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

a)

trovy spojené s výkonom väzby,

b)

trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,

c)

vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov

advokátov podľa

§ 47 ods. 6

, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,

d)

paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

(2)

Úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody upravuje

osobitný predpis.

(3)

Paušálnu sumu podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(4)

Ak poškodený nepreukázal, že ustanovenie zástupcu podľa

§ 47 ods. 6

bolo odôvodnené, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s uplatňovaním jeho nároku.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 556

(1)

Kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je povinný

nahradiť štátu trovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to

paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym

predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti

s týmto konaním ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na

obhajobu za zníženú odmenu.

(2)

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 557

Povinnosť na náhradu trov poškodeného

(1)

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému

bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné

uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

(2)

Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému

ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou

poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok

na náhradu škody ani sčasti.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 558

(1)

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu

trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov,

ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov

advokátov podľa

§ 47 ods. 6

, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním

poverený súdny úradník.

(2)

Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa

§ 555 ods. 1 písm. c)

treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie

poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 559

Ak trovy určené paušálnou sumou neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti

na ich náhradu po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo

ním poverený vyšší súdny úradník.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 560

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 561

(1)

Podrobnosti o organizácii práce a postupe pri vybavovaní trestných vecí okresnými

súdmi a krajskými súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

spravodlivosti.

(2)

Podrobnosti o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o vine a treste

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(3)

Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu

orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 562

(1)

Okresný súd podľa

§ 16 ods. 1

je príslušný vykonať v prvom stupni konanie aj o trestných činoch podľa skôr účinných

predpisov, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným

v

§ 16 ods. 1.

(2)

Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených najvyšším súdom

ako súdom prvého stupňa vydáva Mestský súd Bratislava I.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 562a

Ak sa má vec odovzdať alebo postúpiť inému orgánu z dôvodu, že nejde o trestný čin,

ale skutok by mal prejednať iný orgán ako disciplinárne previnenie, vec sa odovzdá

alebo postúpi

a)

ministrovi spravodlivosti, ak sa vec týka sudcu, súdneho exekútora alebo notára,

b)

generálnemu prokurátorovi, ak sa vec týka prokurátora.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 563

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona

používa pojem orgán činný v trestnom konaní, rozumie sa tým prokurátor, policajt a

súd podľa tohto zákona, pokiaľ z povahy veci nevyplýva, že sa ním rozumie iba prokurátor

alebo policajt.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 563a

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Špeciálny súd“ vo

všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Špecializovaný trestný súd“ v príslušnom tvare.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 564

(1)

Trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a úkony v ňom

vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie začaté a úkony vykonané podľa tohto

zákona.

(2)

Lehoty na vyšetrovanie podľa tohto zákona začínajú plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto zákona.

(3)

Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie

o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa doterajších

predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil okresnému súdu na vykonanie konania

nepríslušný súd.

(4)

Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v

prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom

stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom

prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov.

Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom

stupni nepríslušný súd.

(5)

Konaním podľa odsekov 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby podľa

doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším

súdom.

(6)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 neplatia pre ďalšie konanie v takej veci, ak súd za účinnosti

tohto zákona právoplatne vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.

(7)

Vo veciach, v ktorých sa začala väzba predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

začnú plynúť lehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom konaní o predĺžení lehoty

väzby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia

o prípustnom trvaní väzby okrem prípadov, ak bolo právoplatne rozhodnuté o predĺžení

lehoty väzby pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na čas dlhší, ako sú lehoty

uvedené v

§ 76 ods. 6 alebo 7

; v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najneskôr uplynutím troch mesiacov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehoty rozhodné pre dĺžku väzby podľa

§ 76 ods. 6 a 7

sa určia podľa trestnej sadzby ustanovenej na stíhaný skutok

Trestným zákonom

účinným v čase rozhodovania. Rovnako sa určia lehoty rozhodné pre dĺžku väzby, ak

je páchateľ obvinený po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona za trestný čin spáchaný

pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 565

Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa

§ 114 ods. 8

a

§ 115 ods. 8

vzniká vo veciach, v ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových

alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa

§ 114 ods. 2

a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa

§ 115 ods. 3

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 566

(1)

V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.

(2)

Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31.decembra 2005, môže minister spravodlivosti

alebo generálny prokurátor na podnet podať sťažnosť pre porušenie zákona do 31. marca

2006, pokiaľ lehota uvedená v § 272 doterajšieho zákona neuplynie skôr; konanie sa

vykoná podľa doterajšieho zákona.

(3)

Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli

právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, na pokračovanie konania sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak sú pre obvineného

priaznivejšie.

(2)

Ak sa o podanom návrhu na obnovu konania ešte nekonalo alebo do dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona nebolo o návrhu na povolenie obnovy konania právoplatne rozhodnuté,

koná sa podľa tohto zákona, ak je to pre obvineného priaznivejšie.

(3)

Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni

už nejestvujúci súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania ten súd, ktorý by bol podľa

tohto zákona vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny

súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý

by bol podľa tohto zákona vo veci miestne príslušný.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008

Konanie vo veciach osôb uvedených v doterajšom

§ 12 ods. 1 písm. b)

, v ktorých bola do 29. februára 2008 podaná obžaloba, dokončí súd s pôsobnosťou podľa

doterajších predpisov.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009

Ak trestný čin bol alebo mal byť spáchaný do 31. decembra 2008, uvedie sa v rozhodnutiach

vydaných alebo vyhlásených od 1. januára 2009, ktoré obsahujú popis skutku, pre ktorý

sa vedie konanie podľa tohto zákona, výška škody, výška prospechu, hodnota veci a

rozsah činu zároveň v slovenských korunách a tiež v eurách po prepočte podľa konverzného

kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na

euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009

(1)

Ustanovenia

§ 31 a 32

sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach podľa

§ 564 ods. 3 až 5

; ustanovenia

§ 30 a 31 Trestného poriadku

v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

(2)

Ak lehota väzby začala plynúť pred 1. februárom 2009, použijú sa ustanovenia

§ 76

,

78

,

§ 80 ods. 3

a

§ 81 ods. 4

v znení účinnom do 31. januára 2009.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009

(1)

V konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských súdoch pokračujú

súdy uvedené v osobitnom zákone.

(2)

O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského

súdu a o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalých vojenských

súdov koná a rozhoduje najvyšší súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567e

Prechodné ustanovenie k

§ 76a

Ustanovenie

§ 76a

sa použije aj na lehotu väzby, ktorá začala plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona vrátane lehoty väzby v konaní pred súdom podľa

§ 78 ods. 1

v znení účinnom do 31. januára 2009, nepoužije sa však v prípade, ak by sa mala predĺžiť

lehota väzby v prípravnom konaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky PL.ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

(1)

Vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých

bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný

na konanie Špecializovaný trestný súd, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Na konanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,

v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo návrh

na uloženie ochranného opatrenia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na iný ako

Špeciálny súd, je príslušný súd určený podľa

§ 15

,

§ 16 ods. 1 až 4

a

§ 17

.

(3)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu vydaným pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona rozhoduje najvyšší súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009

Ak sa začalo trestné stíhanie vo veciach uvedených v

§ 10 ods. 8 písm. b)

pred 1. septembrom 2009, vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie dokončí vyšetrovateľ

príslušný podľa predpisov účinných do 31. augusta 2009.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2010

(1)

Na konanie, v ktorom bol vydaný trestný rozkaz pred 1. septembrom 2010, sa použijú

ustanovenia štvrtého dielu siedmej hlavy tretej časti v znení účinnom do 31. augusta

2010.

(2)

Ustanovenia § 515 ods. 4 a § 521a sa použijú len vtedy, ak cudzie rozhodnutie, ktoré

sa má vykonať, bolo vydané po 31. auguste 2010.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567i

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011

V konaniach podľa

§ 16 ods. 2 a 3

začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori uvedení v osobitnom zákone.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011

(1)

Úkony vykonané v trestnom konaní pred 1. septembrom 2011 majú rovnaké účinky ako

úkony vykonané podľa tohto zákona.

(2)

Súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred

1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil

vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011.

(3)

Ak sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení pred 1. septembrom 2011,

použije sa ustanovenie

§ 362 ods. 1

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

(4)

Ak rozhodnutie v prípravnom konaní nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011,

použije sa ustanovenie

§ 364 ods. 1

a

3

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

(5)

Ak bol podnet na podanie dovolania podaný pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie

§ 369

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

(6)

Ak rozhodnutie súdu bolo doručené pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie

§ 370

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

(7)

Ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, použije sa

§ 371

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

(8)

Ak bol pred 1. septembrom 2011 odsúdený podľa

§ 429 ods. 1

vyzvaný na zaplatenie peňažného trestu, konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov.

(9)

Ak dôveryhodná osoba alebo osoba, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho

prospech, podala návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného pred 1. septembrom 2011,

použije sa ustanovenie

§ 415 ods. 1

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012

Ak trestné stíhanie začal vyšetrovateľ colnej správy pred 1. januárom 2012, vyšetrovanie

alebo skrátené vyšetrovanie dokončí vyšetrovateľ finančnej správy. Ak trestné stíhanie

začali poverené colné orgány pred 1. januárom 2012, skrátené vyšetrovanie dokončí

poverený pracovník finančnej správy.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Ustanovenia tohto zákona o kontrole technickými prostriedkami sa na primerané obmedzenia

a povinnosti právoplatne uložené pred 1. januárom 2016 nepoužijú.

(2)

Ak súd rozhodol, hoci aj neprávoplatne, o povolení obnovy konania podľa

§ 400 ods. 1

pred 1. januárom 2016, o väzbe sa rozhodne podľa

§ 403

v znení účinnom do 31. decembra 2015.

(3)

Konanie začaté pred 1. januárom 2016 na súde príslušnom podľa

§ 16 ods. 1 písm. b)

v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra

2015.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567m

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017

Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra

2016.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567n

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018

Ustanovenie

§ 187 ods. 1

v znení účinnom od 1. júla 2018 sa použije na sťažnosti proti uzneseniam vydaným

po 30. júni 2018.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567o

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2019

Konanie začaté pred 1. februárom 2019 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. januára

2019.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567p

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019

Konanie začaté pred 1. augustom 2019, v ktorom bola podaná obžaloba alebo návrh dohody

o vine a treste, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2019.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567q

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom

do 31. decembra 2020 a u ktorých sú splnené podmienky na ich predaj podľa

§ 97 ods. 1

v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa 1. januára 2021 stávajú majetkom štátu.

(2)

Na veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom

do 31. decembra 2020, sa vzťahuje

§ 97

a

§ 98

v znení účinnom od 1. januára 2021; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.

(3)

Ustanovenie

§ 98a ods. 4

v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané

do 31. decembra 2020.

(4)

Predseda senátu alebo člen senátu má právo zverejniť pomer hlasov, akým bol prijatý

výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení v prípade rozsudkov vyhlásených

od 1. mája 2010 do 31. decembra 2020.

(5)

Ak sa v konaniach pred súdom, ktoré sa začali pred 1. januárom 2021, už hlavné pojednávanie

vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach,

treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa

§ 277a ods. 2

a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa

§ 277a ods. 3

rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.

(6)

Ustanovenie

§ 277a ods. 1

a

3 až 6

sa primerane použije aj v konaniach podľa

§ 564 ods. 3

a

4.

Ak sa v týchto konaniach už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci

boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho

hlavného pojednávania podľa

§ 277a ods. 2

a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa

§ 277a ods. 3

rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567r

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. augusta 2021

(1)

U obvineného, ktorý je k 15. augustu 2021 vo väzbe z dôvodu podľa

§ 71 ods. 1 písm. b)

, posudzuje sa lehota tejto väzby podľa

§ 76 ods. 8

v znení účinnom od 15. augusta 2021; ak lehota podľa

§ 76 ods. 8

v znení účinnom od 15. augusta 2021 k 15. augustu 2021 už uplynula, postupuje predseda

senátu a v prípravnom konaní prokurátor primerane podľa

§ 76 ods. 8

druhej a tretej vety v znení účinnom od 15. augusta 2021.

(2)

Odsek 1 sa nepoužije, ak obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov

alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak

sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou

skupinou, trestný čin spáchaný zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296

Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej

skupiny podľa

§ 297

Trestného zákona alebo pre trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody

na doživotie, ak súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné

konanie rozhodne bez meškania, najneskôr však do 14. septembra 2021, že sa lehota

väzby posudzuje podľa

§ 76 ods. 9

v znení účinnom od 15. augusta 2021; prokurátor takýto návrh sudcovi pre prípravné

konanie podá najneskôr do 21. augusta 2021, inak bezodkladne prepustí obvineného z

väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567s

Prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 1. júna 2023

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne

a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na

iný súd.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567t

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024

(1)

Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom sú povinné

v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 zosúladiť

svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami

§ 33a

, najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného

stíhania. To neplatí, ak bolo trestné stíhanie podľa predchádzajúcej vety zastavené

do 14. marca 2024 z iného dôvodu ako podľa

§ 215 ods. 3.

Ustanovenia

§ 33a

sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných

stíhaní uvedených v prvej vete. V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku

dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti

obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne

rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenia

§ 241

a

§ 244

sa použijú primerane.

(2)

Ustanovenie

§ 10 ods. 7 písm. b)

v znení účinnom od 15. marca 2024 sa použije len v trestných konaniach začatých od

15. marca 2024.

(3)

Konania, v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste

alebo návrh na uloženie ochranného opatrenia do 14. marca 2024, sa dokončia na súdoch

príslušných podľa predpisov účinných do 14. marca 2024; to platí aj v prípade, ak

v týchto veciach od 15. marca 2024 súd odmietne obžalobu a vráti vec prokurátorovi

na došetrenie alebo vráti prokurátorovi do prípravného konania dohodu o vine a treste,

alebo ak prokurátor vezme späť obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a

treste.

(5)

Ak bolo sudcovi pred 15. marcom 2024 vznesené obvinenie pre trestný čin ohýbania

práva podľa

§ 326a

Trestného zákona alebo oznámená zmena právnej kvalifikácie na trestný čin ohýbania

práva podľa

§ 326a

Trestného zákona, lehota podľa

§ 207a ods. 3

v znení účinnom od 15. marca 2024 začne plynúť 15. marca 2024.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 567u

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2026

Konania, v ktorých bol súdu podaný návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu alebo návrh

na určenie spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov, sa dokončia podľa

predpisov účinných do 30. júna 2026; to platí aj vtedy, ak v týchto veciach od 1.

júla 2026 súd takýto návrh zamietne a vec vráti ústavu alebo odsúdenému.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 568

Zrušuje sa zákon

č. 141/1961 Zb.

o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona

č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb.,

zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990

Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z.

z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákona

č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999 Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000

Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,

zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona

č. 403/2004 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z. a zákona č.

122/2005 Z. z.

Slovensko ZZ 301/2005

§ 569

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →