ZÁKON 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku

§ 1

(1)

Každý musí mať meno.

(2)

Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje

rozhodnutím súdu.

1

)

(3)

Meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy

alebo zomrel.

(4)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd

1

)

na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“),

v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.

(5)

Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode

v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu,

1a

)

neurčila jeho meno.

§ 2

(1)

Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v

§ 1

určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo

mien (ďalej len „meno") do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.

(2)

Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné

s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského

pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné

meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu,

kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje

rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu, platným dokladom totožnosti

vydaným iným štátom alebo rodným listom vydaným iným štátom.

§ 2a

Ten, komu nebolo určené druhé a tretie meno, si môže určiť druhé a tretie meno po

nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho

narodení. Maloletému môže určiť druhé a tretie meno jeho zákonný zástupca; na určenie

druhého a tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný

súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Určenie druhého a tretieho mena nie je zmenou

mena. Takto určiť druhé a tretie meno možno len raz.

§ 2b

Ten, komu bolo určené druhé alebo tretie meno, môže požiadať o zrušenie zápisu druhého

alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého

matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže zrušiť druhé alebo tretie meno jeho

zákonný zástupca; na zrušenie druhého alebo tretieho mena maloletému staršiemu ako

15 rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Zrušenie

druhého a tretieho mena nie je zmenou mena. Takto zrušiť druhé a tretie meno možno

len raz.

§ 2c

Ten, kto má určených viac mien, môže po nadobudnutí plnoletosti požiadať matričný

úrad, v ktorého matrike je zápis o jeho narodení, o zmenu poradia mien. Za maloletého

o zmenu poradia mien môže požiadať jeho zákonný zástupca; na zmenu poradia mien maloletého

staršieho ako 15 rokov je potrebný aj jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným

podpisom. Zmena poradia mien nie je zmenou mena. Takto zmeniť poradie mien možno len

raz.

§ 3

Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku meno v tvare a poradí uvedenom

v matrike v knihe narodení.

§ 4

(1)

Každý musí mať priezvisko.

(2)

Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov,

alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko určené dohodou pri uzavretí manželstva,

2

)

prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko

podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť najviac dve priezviská z priezvisk, ktoré

majú rodičia v čase, keď k dohode došlo.

(3)

Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,

nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva,

ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.

(4)

Maloleté dieťa nadobúda priezvisko matky, ak bolo právoplatne rozhodnuté o zapretí

otcovstva muža zapísaného v knihe narodení.

(5)

Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase

jeho narodenia.

(6)

Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v

čase jeho narodenia.

(7)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd

1

)

na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.

(8)

Ustanovenie odseku 7 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom

zariadení podľa osobitného predpisu.

1a

)

§ 4a

Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, pri zápise narodenia do knihy narodení

sa môže zapísať priezvisko alebo priezviská (ďalej len „priezvisko“) v súlade s jeho

právnym poriadkom alebo tradíciou. Pri zápise priezviska preukazuje rodič dieťaťa

tieto skutočnosti verejnou listinou vyhotovenou iným štátom, ktorého je dieťa štátnym

občanom, platným dokladom totožnosti vydaným iným štátom alebo rodným listom vydaným

iným štátom.

§ 5

Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku priezvisko, ktoré nadobudol

podľa tohto zákona, podľa predchádzajúcich právnych predpisov

3

)

alebo pri uzavretí manželstva

3a

)

v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev.

§ 6

(1)

Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko

hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Zmena mena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého meno ide,

je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť meno v tvare, ktorý je

v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu, s platným dokladom

totožnosti vydaným iným štátom alebo rodným listom vydaným iným štátom.

(3)

Zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov,

ak ide o zmenu priezviska

a)

manželov, ktorí majú spoločné priezvisko na iné spoločné priezvisko; zmena priezviska

sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do

žiadosti,

b)

jedného z manželov, ktorí nemajú spoločné priezvisko, na priezvisko jeho manžela,

pričom spoločné priezvisko nadobúdajú aj ich spoločné deti, aj keď neboli zahrnuté

do žiadosti,

c)

jedného z manželov, ktorí majú spoločné priezvisko, na priezvisko, ktoré používal

pred prijatím spoločného priezviska,

d)

jedného z manželov, ktorý prijal spoločné priezvisko a ako druhé v poradí žiada prijať

priezvisko, ktoré používal pred uzavretím manželstva,

e)

jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská,

a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať priezvisko spoločných detí,

na ktorom sa dohodli pri uzavretí manželstva; priezvisko spoločných detí je ako prvé

v poradí,

f)

jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné

priezvisko a ako prvé alebo druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko,

na priezvisko spoločné, alebo

g)

jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné

priezvisko a ako prvé alebo druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko,

na priezvisko doterajšie,

h)

jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská,

a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať manželovo priezvisko ako spoločné

priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí,

aj keď neboli zahrnuté do žiadosti,

i)

manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská,

na iné spoločné priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných

maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti.

(4)

Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko

má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.

(5)

Na žiadosť rodiča maloletého dieťaťa, ktoré nemá priezvisko tohto rodiča, a ktorý

sa o dieťa osobne stará, okresný úrad povolí maloletému dieťaťu používanie priezviska

tohto rodiča ako ďalšie priezvisko v poradí za podmienky, že rodičia dieťaťa nie sú

manželia a druhý rodič nedal súhlas so zmenou priezviska alebo sa súhlas od neho nedal

získať podľa

§ 11 ods. 3 písm. a)

; v takom prípade sa nahradenie súhlasu druhého rodiča súdom nevyžaduje. Povoliť používanie

priezviska rodiča ako ďalšieho priezviska v poradí podľa predchádzajúcej vety je možné

iba raz a iba vo vzťahu k jednému z viacerých priezvisk tohto rodiča.

(6)

Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého

priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko

v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu,

s platným dokladom totožnosti vydaným iným štátom alebo rodným listom vydaným iným

štátom.

(7)

Fyzickej osobe, u ktorej prebieha zmena pohlavia, povolí okresný úrad používať neutrálne

meno a priezvisko na základe jej žiadosti a potvrdenia zdravotníckeho zariadenia,

v ktorom liečba k zmene pohlavia prebieha.

(8)

Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná

na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.

§ 7

(1)

Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu

a)

cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak; takto zmeniť meno možno

len raz,

b)

mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,

c)

mena z dôvodu zmeny pohlavia.

(2)

Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska

a)

po rozvode manželstva,

3b

)

b)

po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac

priezvisk,

c)

spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez

koncovky slovenského prechyľovania,

3c

)

d)

spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom alebo s pravopisom

jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,

3ca

)

e)

dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,

f)

z dôvodu zmeny pohlavia,

g)

maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko

určené pre ich ostatné deti,

h)

maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti

jeho matky a jej manžela.

(3)

Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike

vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide,

alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny

pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.

(4)

Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný

jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.

§ 8

Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so

záujmom maloletého, alebo s

§ 4 ods. 2

, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, s platným

dokladom totožnosti vydaným iným štátom alebo rodným listom vydaným iným štátom, ak

štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

§ 8a

Matričný úrad vydá oznamovateľovi výpis z matriky alebo potvrdenie

3d

)

o vykonaní zápisu v matrike o zmene mena alebo zmene priezviska.

§ 9

Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého,

prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území

Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na

povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava.

Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa

trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva.

§ 10

Na zápis zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný matričný úrad, v ktorého matrike

je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana Slovenskej republiky, ktorého sa

zmena mena alebo zmena priezviska týka.

§ 11

(1)

Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná a musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo osoby, ktorej sa žiadosť

týka, a dátum a miesto uzavretia manželstva, ak osoba je ženatý muž alebo vydatá žena,

b)

miesto trvalého pobytu v Slovenskej republike, miesto posledného trvalého pobytu

v Slovenskej republike alebo miesto obvyklého pobytu v cudzine osoby, ktorej sa žiadosť

týka,

c)

meno alebo priezvisko, ktoré si osoba, ktorej sa žiadosť týka, zvolila,

d)

meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia manžela alebo maloletých, ak sa vzťahuje

zmena priezviska aj na tieto osoby,

e)

údaj o štátnom občianstve osoby, ktorej sa žiadosť týka,

f)

odôvodnenie žiadosti.

(2)

K žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska je potrebné predložiť originál alebo

osvedčenú kópiu týchto dokladov

a)

občiansky preukaz osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať,

b)

iný doklad totožnosti osoby, ktorej sa žiadosť týka,

c)

doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak

ho má mať,

d)

rozhodnutie súdu alebo súdom schválená dohoda o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti, alebo potvrdenie o pobyte maloletého dieťaťa zhodné s pobytom žiadajúceho

rodiča vydané príslušným orgánom

3e

)

v prípade žiadosti podľa

§ 6 ods. 5

,

e)

verejná listina alebo doklad o štátnom občianstve aj iného štátu, ak ide o zmenu

mena alebo zmenu priezviska podľa

§ 6 ods. 2

a

6.

(3)

Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak

sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho

ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným

podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho

rodičov, k žiadosti priloží aj

a)

písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné

rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal

získať; v prípade žiadosti jedného z rodičov podľa

§ 6 ods. 5

sa písomný súhlas druhého rodiča ani právoplatné rozhodnutie súdu nahradzujúce jeho

súhlas neprikladá,

b)

právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony

druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

(4)

Doklady podľa odseku 2 písm. c) a e) sa nepredkladajú, ak informačný systém register

fyzických osôb

4

)

obsahuje údaje obsiahnuté v týchto dokladoch. Doklad podľa odseku 3 písm. b) sa predkladá

vo forme originálu alebo jeho osvedčenej kópie.

(5)

Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení spôsobilosti na právne

úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky zmeny mena alebo zmeny

priezviska maloletého, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podáva

poručník, ktorý bol dieťaťu ustanovený.

(6)

Ak žiadosť podáva iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, žiadosť musí obsahovať

aj meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu žiadateľa a jeho vzťah k osobe, ktorej

sa žiadosť týka; splnomocnenec musí predložiť písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom

osoby, ktorej sa žiadosť týka, na konanie o zmenu mena alebo zmenu priezviska.

§ 12

(1)

Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení

súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike,

5

)

alebo mu určiť ďalšie meno. Ak ide o osvojenie osamelou osobou, toto právo má táto

osoba.

(2)

Ak je osvojenec starší ako 15 rokov, je potrebný na túto zmenu jeho písomný súhlas

s jeho úradne osvedčeným podpisom.

(3)

Zánik alebo zrušenie osvojenia nemá vplyv na meno osvojenca.

§ 13

(1)

Zmenu zápisu mena osvojenca vykoná matričný úrad, v ktorého matrike je zápis o narodení

osvojenca, na základe písomného vyhlásenia osvojiteľov o zmene mena osvojenca. Toto

vyhlásenie môže prijať aj matričný úrad podľa miesta trvalého pobytu osvojiteľov,

ktorý ho oznámi matričnému úradu podľa prvej vety.

(2)

Vyhlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osvojenca,

b)

miesto narodenia osvojenca,

c)

nové meno osvojenca,

d)

meno, priezvisko a dátum narodenia osvojiteľa,

e)

označenie právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení dieťaťa.

§ 13a

Oznamovacia povinnosť

(1)

Matričný úrad oznamuje zmenu mena alebo zmenu priezviska, na ktorú nie je potrebné

povolenie a ktorá sa vykoná v matrike na základe písomného vyhlásenia osoby, štátnym

orgánom a obciam v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch.

5a

)

(2)

Okresný úrad oznamuje zmenu mena alebo zmenu priezviska, na ktorú je potrebné povolenie,

štátnym orgánom a obciam v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch.

5a

)

§ 14

V konaní o zmenu mena alebo zmenu priezviska začatom pred 1. februárom 2006 sa zmena

mena alebo zmena priezviska posudzuje podľa predpisov platných do 31. januára 2006.

§ 15

Ak má štátny občan Slovenskej republiky alebo cudzinec viacero mien alebo viacero

priezvisk, možno ich používanie obmedziť len na účely vydania dokladu podľa osobitného

predpisu.

6

)

V tom prípade sa do dokladu latinkou zapíše len toľko mien a priezvisk štátneho občana

Slovenskej republiky alebo cudzinca, koľko umožňuje znaková kapacita v doklade, a

to tak, aby bolo možné zo zapísaných mien a priezvisk v doklade identifikovať osobu,

ktorej sa doklad vydáva.

§ 15a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. februára 2009

V konaní o zmenu mena alebo zmenu priezviska začatom pred 1. februárom 2009 sa zmena

mena alebo zmena priezviska posudzuje podľa predpisov účinných do 31. januára 2009.

§ 15b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026

V konaní o zmenu priezviska začatom pred 1. januárom 2026 sa zmena priezviska posudzuje

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.

§ 16

Zrušujú sa

1.

zákon č. 55/1950 Zb. o užívaní a zmene mena a priezviska,

2.

vyhláška č. 451/1950 Ú. v., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o užívaní

a zmene mena a priezviska,

3.

§ 32 ods. 1 druhá, tretia a štvrtá veta

, odsek 2 a § 40 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 22/1977 Zb., ktorou

sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o matrikách.

§ 17

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.