ZÁKON 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií

a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.

(2)

Kolektívne vyjednávanie je nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania

sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe.

(3)

Rozsah prípadnej súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Kolektívne zmluvy

1

)

upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a

práva a povinnosti zmluvných strán.

(2)

Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne

ich organizácie.

2a

)

Na účely tohto zákona sa za organizáciu zamestnávateľov považuje aj záujmové združenie

právnických osôb

2aa

)

a občianske združenie,

2ab

)

ak sú združené vo zväze zamestnávateľov podľa osobitného predpisu.

2a

)

(3)

Kolektívna zmluva je

a)

podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými

orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,

b)

kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi

príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a

organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,

c)

kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom

alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a zamestnávateľom, ktorým je štát,

d)

kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní

postupujú podľa osobitného predpisu,

2b

)

medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi,

vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

§ 3

V mene zmluvnej strany (

§ 2 ods. 2

) rokovať a uzavierať kolektívnu zmluvu môže

a)

zástupca príslušného odborového orgánu, ktorého oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej

organizácie, prípadne z vnútorného predpisu príslušného odborového orgánu,

b)

štatutárny orgán

3

)

alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie,

c)

fyzická osoba, ktorá pri podnikaní

4

)

zamestnáva zamestnancov,

d)

zástupca príslušnej organizácie zamestnávateľov, ktorého oprávnenie na uzavieranie

kolektívnej zmluvy vyplýva z vnútorného predpisu tejto organizácie,

e)

zástupca poverený vládou, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa

§ 2 ods. 3 písm. c)

,

f)

zástupca poverený vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov, ak ide o

kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa

§ 2 ods. 3 písm. d)

.

§ 3a

(1)

Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní

kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace

u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov

len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové

organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť

kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa

alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa

je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

(2)

Ak u zamestnávateľov pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, môžu príslušné

vyššie odborové orgány vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pri uzatváraní kolektívnej

zmluvy vyššieho stupňa pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode,

ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa vyššie odborové orgány nedohodnú na postupe

podľa prvej vety, je organizácia zamestnávateľov oprávnená uzatvoriť kolektívnu zmluvu

vyššieho stupňa s príslušným vyšším odborovým orgánom odborových organizácií s najväčším

počtom členov u týchto zamestnávateľov alebo s príslušnými vyššími odborovými orgánmi

ostatných odborových organizácií, ktorých súčet členov u týchto zamestnávateľov je

väčší ako počet členov odborových organizácií s najväčším počtom členov u týchto zamestnávateľov.

(3)

Ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej

organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

(4)

Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy

rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), na ktorom sa zúčastnené

strany dohodnú; konanie pred rozhodcom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie

sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy

rozhodcom. Ak sa zúčastnené strany nedohodnú na osobe rozhodcu podľa prvej vety, na

žiadosť ktorejkoľvek zo zúčastnených strán ho určí ministerstvo; konanie pred rozhodcom

sa začína dňom doručenia rozhodnutia o určení rozhodcu zúčastneným stranám.

(5)

Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi požadovanú súčinnosť do 30 dní

odo dňa požiadania; neposkytnutie súčinnosti pri preukazovaní počtu členov požiadanej

odborovej organizácie je na ujmu tejto odborovej organizácie pri rozhodovaní rozhodcu

v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

(6)

Rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné

odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy.

(7)

Rozhodcovi patrí za konanie v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na

uzatvorenie kolektívnej zmluvy odmena v sume podľa

§ 15 ods. 2

a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.

4a

)

Odmenu a cestovné náhrady uhrádza rozhodcovi do 30 dní odo dňa vydania dokladu podľa

odseku 6 každá zo zúčastnených strán rovným dielom; ak rozhodcu určí ministerstvo,

odmenu a cestovné náhrady uhrádza zúčastnená strana, ktorá o určenie rozhodcu požiadala.

§ 4

(1)

Kolektívne zmluvy sú platné, ak sú

a)

uzavreté písomne a podpísané na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými

zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich

organizácií,

b)

doložené zoznamom zamestnávateľov podľa

§ 5 ods. 2 písm. a)

, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, okrem kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

podľa

§ 2 ods. 3 písm. d)

; zoznam zamestnávateľov obsahuje obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a kód

štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného prepisu.

4aa

)

(2)

Neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá

a)

je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

b)

upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

(3)

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre odvetvie; kolektívna zmluva vyššieho

stupňa sa uzatvára pre časť odvetvia, ak sa na uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho

stupňa pre časť odvetvia dohodli zmluvné strany. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa

obsahuje označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená, pričom

sa vychádza zo zoznamu zamestnávateľov, za ktorých je uzatvorená. Označením odvetvia

podľa druhej vety je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného

predpisu

4aa

)

na úrovni divízie. Označením časti odvetvia podľa druhej vety je kód štatistickej

klasifikácie ekonomických činností podľa osobitného predpisu

4aa

)

na úrovni skupiny.

§ 5

(1)

Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany.

(2)

Kolektívna zmluva je záväzná tiež pre

a)

zamestnávateľa združeného v organizácii zamestnávateľov,

1.

za ktorého bola kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená a u ktorého pôsobí odborová

organizácia združená v odborovej organizácii, ktorej vyšší odborový orgán kolektívnu

zmluvu vyššieho stupňa uzatvoril,

2.

ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvorila, ak kód štatistickej klasifikácie

ekonomických činností tohto zamestnávateľa na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny

je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna

zmluva vyššieho stupňa, a ak pre tohto zamestnávateľa nie je záväzná iná kolektívna

zmluva vyššieho stupňa,

b)

zamestnancov, za ktorých uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný odborový orgán alebo

príslušný vyšší odborový orgán,

c)

odborový orgán, za ktorý uzavrel kolektívnu zmluvu príslušný vyšší odborový orgán.

(3)

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná aj pre zamestnávateľa, ktorý nie je

združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela,

ak zamestnávateľ požiada zmluvné strany o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho

stupňa a zmluvné strany s pristúpením súhlasia. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy

vyššieho stupňa oznámia ministerstvu pristúpenie zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve

vyššieho stupňa podľa prvej vety v lehote najneskôr do 15 dní od pristúpenia tohto

zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Pristúpenie zamestnávateľa ku

kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa na žiadosť ministerstva oznamuje v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky.

(4)

Príslušný odborový orgán uzaviera kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie

sú odborovo organizovaní.

(5)

Príslušný odborový orgán je povinný oboznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej

zmluvy najneskôr do 15 dní od jej uzavretia.

(6)

Zmluvné strany

(§ 2 ods. 2)

sú povinné uchovávať kolektívnu zmluvu a rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa jej týka,

najmenej päť rokov od skončenia obdobia, na ktoré bola kolektívna zmluva uzavretá.

§ 6

(1)

Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu

tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok.

(2)

Účinnosť kolektívnej zmluvy sa začína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzavrela,

a končí sa uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie

je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne.

(3)

Ak sa neuzatvorila kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa

§ 2 ods. 3 písm. c)

a ak uplynulo obdobie, na ktoré sa uzatvorila podniková kolektívna zmluva v služobnom

úrade, účinnosť tejto podnikovej kolektívnej zmluvy sa predlžuje do nadobudnutia účinnosti

kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa

§ 2 ods. 3 písm. c)

.

§ 7

Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa

(1)

Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa je kolektívna zmluva vyššieho stupňa

uzatvorená medzi

a)

organizáciou zamestnávateľov, v ktorej združení zamestnávatelia, ktorých kód podľa

štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni

skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je kolektívna

zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, zamestnávajú väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia

združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej

istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorých kód

podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni

skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je kolektívna

zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, a

b)

vyšším odborovým orgánom odborovej organizácie,

1.

v ktorej združené odborové organizácie pôsobia u viac ako 30 % zamestnávateľov uvedených

v zozname zamestnávateľov podľa

§ 4 ods. 1 písm. b)

a v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa doručilo oznámenie

podľa

§ 9a ods. 1

, boli zmluvnou stranou podnikovej kolektívnej zmluvy alebo požiadali o určenie sprostredkovateľa

podľa

§ 11 ods. 2

s cieľom jej uzatvorenia; uvedená podmienka, že združené odborové organizácie boli

zmluvnou stranou podnikovej kolektívnej zmluvy alebo požiadali o určenie sprostredkovateľa

podľa

§ 11 ods. 2

s cieľom jej uzatvorenia, sa považuje za splnenú pre odborovú organizáciu, ktorá

ku dňu oznámenia podľa

§ 9a ods. 1

pôsobí u zamestnávateľa zaradeného do zoznamu zamestnávateľov podľa

§ 4 ods. 1 písm. b)

menej ako 24 mesiacov, alebo

2.

ak bolo doručené spoločné oznámenie zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

podľa

§ 9a ods. 1.

(2)

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna v odvetví alebo v časti odvetvia,

v ktorých spĺňa podmienky podľa odseku 1.

(3)

Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa je záväzná pre ostatných zamestnávateľov

a ich zamestnancov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená,

a)

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené oznámenie podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

, ak bolo toto oznámenie zverejnené do pätnásteho dňa príslušného kalendárneho mesiaca,

b)

od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bolo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené oznámenie podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

, ak bolo toto oznámenie zverejnené po pätnástom dni príslušného kalendárneho mesiaca.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na dodatok k reprezentatívnej kolektívnej

zmluve vyššieho stupňa.

§ 7a

Výnimky zo záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Ustanovenie

§ 7 ods. 3

sa nevzťahuje na zamestnávateľa a zamestnancov zamestnávateľa,

a)

pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa ku dňu zverejnenia oznámenia

podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

b)

ktorý je v úpadku

4ab

)

ku dňu zverejnenia oznámenia podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

c)

ktorý je v likvidácii

4ac

)

ku dňu zverejnenia oznámenia podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

d)

u ktorého bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa

4ad

)

ku dňu zverejnenia oznámenia podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

e)

ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov

vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom bolo

zverejnené oznámenie podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

f)

ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím

4ae

)

z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci

kalendárnemu mesiacu, v ktorom bolo zverejnené oznámenie podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

g)

ktorého postihla mimoriadna udalosť,

4af

)

ktorej následky ku dňu zverejnenia oznámenia podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

trvajú,

h)

ktorý je poberateľom podpory v čase skrátenej práce

4ag

)

najmenej tri mesiace ku dňu zverejnenia oznámenia podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

,

i)

ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu zverejnenia oznámenia

podľa

§ 9a ods. 6 písm. a)

alebo

ods. 7 písm. b)

; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa

a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného

zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

§ 8

Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv

(1)

Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej

zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.

(2)

Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné

strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté.

(3)

Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu požadovanú súčinnosť,

ak nebude v rozpore s ich oprávnenými záujmami.

(4)

Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej

60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.

(5)

Zmluvné strany môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť možnosť zmeny kolektívnej zmluvy

a jej rozsah; pri tejto zmene sa postupuje ako pri uzavieraní kolektívnej zmluvy.

§ 9

Ukladanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a rozhodnutí rozhodcov, ktoré sa ich

týkajú

(1)

Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa vrátane zoznamu zamestnávateľov podľa

§ 4 ods. 1 písm. b)

a rozhodnutie rozhodcu, ktoré sa jej týka, je zmluvná strana na strane zamestnávateľov

povinná odovzdať na uloženie ministerstvu do 15 dní odo dňa podpísania kolektívnej

zmluvy vyššieho stupňa alebo do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rozhodcu zmluvným

stranám. Rovnako sa postupuje pri zmene kolektívnej zmluvy. Zmluvná strana je povinná

zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej

podobe v lehote podľa prvej vety.

(2)

Uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá je uzavretá podľa

§ 4 ods. 1

, sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O oznámenie v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky požiada ministerstvo.

(3)

Ministerstvo je povinné na žiadosť a za ustanovený poplatok

4ah

)

poskytnúť žiadateľovi rovnopis kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

§ 9a

Postup pri overovaní splnenia podmienok reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho

stupňa a zverejnenie oznámenia o jej uzatvorení

(1)

Zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môžu ministerstvu

písomne oznámiť, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

Oznámenie musí byť podpísané zmluvnou stranou, a ak ide o spoločné oznámenie, musí

byť podpísané zmluvnými stranami na tej istej listine, a musí obsahovať

a)

názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,

b)

označenie odvetvia alebo časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená a v ktorých je reprezentatívna,

c)

doklad preukazujúci splnenie podmienky podľa

§ 7 ods. 1 písm. b) prvého bodu

, ktorým je identifikačné číslo alebo evidencia na Ministerstve vnútra Slovenskej

republiky odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľov uvedených v zozname

zamestnávateľov podľa

§ 4 ods. 1 písm. b)

, a kópia podpísanej podnikovej kolektívnej zmluvy alebo kópia listu so žiadosťou

o určenie sprostredkovateľa podľa

§ 11 ods. 2

, ak nejde o spoločné oznámenie zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

(2)

Ak oznámenie podľa odseku 1 neobsahuje ustanovené náležitosti, ministerstvo vyzve

zmluvnú stranu alebo zmluvné strany na odstránenie nedostatkov oznámenia alebo na

doplnenie oznámenia do 15 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Ak zmluvná

strana alebo zmluvné strany neodstránia nedostatky oznámenia alebo nedoplnia oznámenie

v lehote podľa prvej vety, ministerstvo oznámenie odloží a informuje o tom zmluvnú

stranu alebo zmluvné strany. Ministerstvo oznámenie podľa odseku 1 odloží a informuje

o tom zmluvnú stranu alebo zmluvné strany, aj ak

a)

do uplynutia doby, na ktorú sa reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa

dojednala, zostáva ku dňu doručenia tohto oznámenia menej ako šesť mesiacov,

b)

v odvetví alebo v časti odvetvia podľa odseku 1 písm. b) je reprezentatívna iná kolektívna

zmluva vyššieho stupňa, o ktorej bolo zverejnené oznámenie podľa odseku 6 písm. a)

alebo odseku 7 písm. b), a to počas jej účinnosti, najviac však počas jedného roka

odo dňa zverejnenia oznámenia podľa odseku 6 písm. a) alebo odseku 7 písm. b),

c)

súd zrušil oznámenie o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

oznámenej podľa odseku 1, a to počas jedného roka odo dňa zverejnenia oznámenia podľa

odseku 7 písm. a).

(3)

Ak oznámenie podľa odseku 1 obsahuje ustanovené náležitosti, ministerstvo

a)

bezodkladne zašle informáciu o tomto oznámení na zverejnenie v Obchodnom vestníku

spolu s údajmi podľa odseku 1 písm. a) a b) a zverejní túto informáciu na svojom webovom

sídle; zamestnávateľ v odvetví alebo v časti odvetvia podľa odseku 1 písm. b) môže

predložiť ministerstvu k uvedenému oznámeniu do piatich pracovných dní odo dňa jeho

zverejnenia v Obchodnom vestníku svoje stanovisko,

b)

overí, či oznámená kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna

zmluva vyššieho stupňa.

(4)

Na účely overenia splnenia podmienky podľa

§ 7 ods. 1 písm. a)

ministerstvo požiada podľa osobitného predpisu

4ai

)

o údaje o počte zamestnancov v rozsahu potrebnom na overenie splnenia tejto podmienky

dostupné ku dňu doručenia oznámenia podľa odseku 1 podľa ich poslednej aktualizácie;

vychádza pri tom zo zoznamov zamestnávateľov odovzdaných na uloženie podľa

§ 9 ods. 1.

Ak podľa osobitného predpisu

4ai

)

nie je možné poskytnúť ministerstvu údaje podľa prvej vety, zamestnávateľ je povinný

na žiadosť ministerstva písomne mu oznámiť do troch pracovných dní odo dňa doručenia

tejto žiadosti počet svojich zamestnancov.

(5)

Reprezentatívne združenia zamestnávateľov a reprezentatívne združenia odborových

zväzov

4aj

)

majú právo v komisii založenej na tripartitnom princípe (ďalej len „komisia“), ktorú

zriadi ministerstvo, vyjadriť svoje stanovisko k údajom uvedeným v oznámení podľa

odseku 1, k stanovisku predloženému podľa odseku 3 písm. a) a k údajom získaným podľa

odseku 4. Členmi komisie sú zástupcovia ministerstva, zástupcovia reprezentatívnych

združení zamestnávateľov, zástupcovia reprezentatívnych združení odborových zväzov

a zástupca Štatistického úradu Slovenskej republiky. Predsedu komisie, podpredsedov

komisie a ostatných členov komisie vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky. Predsedom komisie je zástupca ministerstva a podpredsedami

komisie sú zástupca reprezentatívnych združení zamestnávateľov a zástupca reprezentatívnych

združení odborových zväzov. Podrobnosti o zložení komisie a o jej činnosti upraví

rokovací poriadok komisie, ktorý vydá ministerstvo.

(6)

Ak ministerstvo na základe údajov uvedených v oznámení podľa odseku 1 a údajov získaných

podľa odseku 4 zistí, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa oznámená podľa odseku 1

a)

je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, bezodkladne požiada o zverejnenie

oznámenia o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky,

b)

nie je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, bezodkladne požiada o zverejnenie

oznámenia o tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku a oznámi túto skutočnosť na svojom

webovom sídle.

(7)

Ministerstvo bezodkladne požiada o zverejnenie oznámenia v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky o

a)

zrušení oznámenia podľa odseku 6 písm. a) súdom, ak súd zruší oznámenie o uzatvorení

reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,

b)

uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak súd zruší oznámenie

o tom, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou kolektívnou

zmluvou vyššieho stupňa.

(8)

Odseky 1 až 7 sa primerane vzťahujú aj na dodatok k reprezentatívnej kolektívnej

zmluve vyššieho stupňa.

§ 9b

Oznámenie ministerstva podľa

§ 9a ods. 6

je preskúmateľné súdom.

§ 10

Kolektívne spory

Kolektívne spory podľa tohto zákona sú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory

o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.

§ 10a

Výber sprostredkovateľov a rozhodcov a overovanie ich odbornej spôsobilosti

(1)

Ministerstvo vyberá sprostredkovateľov a rozhodcov na základe žiadosti občana Slovenskej

republiky (ďalej len „občan“) alebo na návrh štátnych orgánov, vedeckých inštitúcií,

vysokých škôl, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov odborových orgánov.

(2)

Sprostredkovateľom alebo rozhodcom môže byť občan, ktorý

a)

má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

je bezúhonný,

d)

má skončené vysokoškolské vzdelanie,

e)

je odborne spôsobilý.

(3)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.

4b

)

Na účel preukázania bezúhonnosti občan poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie

výpisu z registra trestov.

4c

)

Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(4)

Odborne spôsobilý občan na účely tohto zákona je občan, ktorý má odborné vedomosti

najmä z pracovnoprávnej oblasti a sociálnej oblasti a má schopnosti, ktoré sú nevyhnutné

na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti a rozhodcovskej činnosti.

(5)

Termín výberu sprostredkovateľov a rozhodcov a overenia ich odbornej spôsobilosti

oznamuje ministerstvo na svojom webovom sídle najmenej štyri týždne pred ich začatím.

(6)

Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov a rozhodcov vždy po uplynutí

troch rokov a o výsledku overenia odbornej spôsobilosti vyhotoví záznam.

(7)

Overovanie odbornej spôsobilosti sprostredkovateľov a rozhodcov uskutočňuje výberová

komisia, ktorú vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky. Členmi výberovej komisie sú zástupcovia štátu, zástupca zamestnancov a

zástupca zamestnávateľov.

(8)

Ministerstvo zapíše sprostredkovateľa do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu do

zoznamu rozhodcov na obdobie troch rokov; o vykonaní zápisu vydá sprostredkovateľovi

a rozhodcovi písomné potvrdenie, ktoré ich oprávňuje riešiť kolektívne spory.

(9)

Zoznam sprostredkovateľov a zoznam rozhodcov obsahujú meno a priezvisko sprostredkovateľa

alebo rozhodcu, miesto trvalého pobytu, pracovné zaradenie a odborné zameranie.

(10)

Zoznam sprostredkovateľov a zoznam rozhodcov zverejní ministerstvo na svojom webovom

sídle a zašle ho na vedomie reprezentatívnym združeniam zamestnávateľov a reprezentatívnym

združeniam odborových zväzov.

(11)

Ministerstvo vyčiarkne sprostredkovateľa alebo rozhodcu zo zoznamu sprostredkovateľov

alebo zo zoznamu rozhodcov, ak sprostredkovateľ alebo rozhodca

a)

prestal spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2,

b)

o to sám požiada,

c)

zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho alebo

d)

bez vážneho dôvodu odmietne vykonať sprostredkovateľskú činnosť alebo rozhodcovskú

činnosť.

(12)

Ministerstvo písomne oznámi sprostredkovateľovi alebo rozhodcovi jeho vyčiarknutie

zo zoznamu sprostredkovateľov alebo zo zoznamu rozhodcov, ako aj reprezentatívnym

združeniam zamestnávateľov a reprezentatívnym združeniam odborových zväzov.

(13)

Sprostredkovateľ alebo rozhodca určený ministerstvom v konkrétnom spore môže do siedmich

dní odo dňa určenia oznámiť, že je predpojatý; ministerstvo určí bez zbytočného odkladu

iného sprostredkovateľa alebo rozhodcu.

(14)

Činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu je nezastupiteľná.

§ 11

(1)

Na riešenie kolektívneho sporu podľa

§ 10

sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom

sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom.

(2)

Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek

zo zmluvných strán ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve.

Doručením rozhodnutia o určení sprostredkovateľa sa konanie pred sprostredkovateľom

začalo. V spore o uzavretie kolektívnej zmluvy sa môže žiadosť podať najskôr po uplynutí

60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie tejto zmluvy.

(3)

Žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 obsahuje presné vymedzenie predmetu sporu

doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú ministerstvu v dvoch vyhotoveniach;

jedno vyhotovenie písomných materiálov ministerstvo odovzdá sprostredkovateľovi. Zmluvná

strana je povinná žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 doručiť aj druhej zmluvnej

strane.

(4)

Zmluvné strany a sprostredkovateľ sú povinní navzájom si poskytovať súčinnosť.

§ 12

(1)

O návrhu riešenia sporu pred sprostredkovateľom vyhotoví sprostredkovateľ do 15 dní

odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa doručenia

rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa písomný záznam, ktorý sú po overení správnosti

oprávnené podpísať zmluvné strany bez zbytočného odkladu, ak sa so zmluvnými stranami

nedohodne inak. Sprostredkovateľ odovzdá záznam zmluvným stranám a ministerstvu.

(2)

Písomný záznam podľa odseku 1 obsahuje

a)

označenie zmluvných strán,

b)

skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,

c)

návrh riešenia sporu a jeho odôvodnenie,

d)

dátum vyhotovenia záznamu,

e)

meno a priezvisko sprostredkovateľa a jeho podpis.

(3)

Konanie pred sprostredkovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa spor nevyrieši do

30 dní odo dňa prijatia žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom alebo odo dňa

doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú

na inej dobe.

(4)

Sprostredkovateľovi patrí za konanie pred sprostredkovateľom odmena a cestovné náhrady

podľa osobitného predpisu.

4a

)

Ak sa zmluvné strany nedohodnú so sprostredkovateľom na odmene za konanie pred sprostredkovateľom,

patrí mu odmena v sume podľa

§ 15 ods. 1.

Odmenu a cestovné náhrady uhrádza sprostredkovateľovi každá zo zmluvných strán jednou

polovicou do 30 dní odo dňa odovzdania písomného záznamu o návrhu riešenia sporu zmluvným

stranám.

§ 13

(1)

Ak bolo konanie pred sprostredkovateľom neúspešné, zmluvné strany môžu po dohode

požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. Konanie pred rozhodcom je začaté dňom prijatia

žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti o riešenie sporu rozhodcom

spíše rozhodca so zmluvnými stranami zápisnicu. Rozhodca odovzdá zápisnicu zmluvným

stranám a ministerstvu.

(2)

Ak sa zmluvné strany nedohodnú podľa odseku 1 a ak ide o spor o uzavretie kolektívnej

zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie

záväzkov z kolektívnej zmluvy, určí rozhodcu na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných

strán ministerstvo; doručením rozhodnutia rozhodcovi je konanie pred rozhodcom začaté.

Ministerstvo nemôže určiť rozhodcu, ktorý patrí k niektorej zo zmluvných strán, ktoré

sú v spore.

(3)

Žiadosť o riešenie sporu podľa odseku 2 obsahuje

a)

presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú

rozhodcovi v dvoch vyhotoveniach,

b)

stanovisko druhej zmluvnej strany.

(4)

Rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá bola v tom istom spore sprostredkovateľom.

(5)

Rozhodca písomne oznámi zmluvným stranám rozhodnutie do 15 dní od začatia konania.

Rozhodnutie rozhodcu obsahuje

a)

označenie zmluvných strán,

b)

skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli,

c)

výrok rozhodcu a jeho odôvodnenie,

d)

dátum vydania rozhodnutia,

e)

meno a priezvisko rozhodcu a jeho podpis.

(6)

Doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy

je táto zmluva uzavretá.

(7)

Rozhodcovi patrí za konanie pred rozhodcom odmena v sume podľa

§ 15 ods. 2

a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu;

4a

)

odmena za nové rozhodnutie vydané podľa

§ 14 ods. 3

nepatrí rozhodcovi, ktorý po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdom rozhoduje

ten istý spor. Odmenu a cestovné náhrady uhrádza rozhodcovi ministerstvo do 30 dní

odo dňa, keď sa dozvie o doručení rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám.

§ 14

(1)

Súd zruší na návrh zmluvnej strany rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej

zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami.

(2)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže zmluvná strana podať do 15 dní

od jeho doručenia. Príslušným je okresný súd, v ktorého obvode má sídlo zmluvná strana,

proti ktorej tento návrh smeruje. Proti rozhodnutiu vo veci nie je prípustné odvolanie

ani obnova konania.

(3)

Ak súd zrušil rozhodnutie rozhodcu, rozhodne o spore ten istý rozhodca; ak s tým

nesúhlasí aspoň jedna zo zmluvných strán alebo ak to nie je z iných dôvodov možné,

postupuje sa podľa

§ 13 ods. 2

. Pri novom rozhodovaní je rozhodca viazaný právnym názorom súdu.

(4)

Ak v lehote uvedenej v odseku 2 nebol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu

o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na súde alebo ak súd takému návrhu nevyhovel,

je rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy vykonateľné podľa osobitného

predpisu.

5

)

§ 15

Odmena sprostredkovateľa a rozhodcu

(1)

Ak sa zmluvné strany nedohodli so sprostredkovateľom na odmene za konanie pred sprostredkovateľom,

odmena sprostredkovateľa je v sume 0,5-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej

republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

sa konanie pred sprostredkovateľom začalo.

(2)

Odmena rozhodcu za konanie pred rozhodcom podľa

§ 13

a

14

je v sume 0,7-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konanie pred rozhodcom

začalo.

§ 16

(1)

Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a

zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok

v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk.

(2)

Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

(3)

Solidárnym štrajkom sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich

v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy.

(4)

Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním

súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje

odo dňa pripojenia sa k štrajku.

§ 17

(1)

Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí

rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov

zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna

zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina

zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.

(2)

Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyhlasuje príslušný

vyšší odborový orgán. O začatí štrajku rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním

súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní

o štrajku, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať, za predpokladu,

že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých

zamestnancov.

(3)

Príslušný odborový orgán vyhotoví o výsledkoch hlasovania zápisnicu.

(4)

Príslušný odborový orgán zhromažďuje a uchováva dokumentáciu o výsledkoch hlasovania

o štrajku po dobu troch rokov.

(5)

Podrobnosti o príprave a priebehu hlasovania o štrajku môže upraviť príslušný odborový

orgán v štrajkovom poriadku.

5a

)

Štrajkový poriadok nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami

o hospodárskych právach a o sociálnych právach, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5b

)

(6)

Zamestnanci uvedení v

§ 20 ods. 1 písm. h)

,

i)

a

k)

a zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru sa nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov podľa odsekov

1 a 2 a nezúčastňujú sa na hlasovaní o štrajku.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vyhlásení a začatí solidárneho

štrajku.

(8)

Príslušný odborový orgán písomne oznámi zamestnávateľovi najmenej tri pracovné dni

pred začatím štrajku

a)

deň začatia štrajku,

b)

dôvody a ciele štrajku,

c)

menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať

účastníkov štrajku.

Príslušný odborový orgán oznamuje písomne zamestnávateľovi zmeny v zozname podľa písmena

c).

(9)

Príslušný odborový orgán poskytne písomne zamestnávateľovi najmenej dva pracovné

dni pred začatím štrajku informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré

pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností

a nevyhnutných služieb počas štrajku; nevyhnutné činnosti a nevyhnutné služby sú také

činnosti a služby, ktorých prerušením alebo zastavením dochádza k ohrozeniu života

a zdravia zamestnancov alebo iných osôb a ku škode na tých strojoch, zariadeniach

a prístrojoch, ktorých povaha a účel neumožňuje, aby ich prevádzka bola prerušená

alebo zastavená počas štrajku.

§ 18

(1)

Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k

účasti na štrajku.

(2)

Zástupcovia príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov

štrajku, musia umožňovať primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa

a nesmú brániť zamestnancom, ktorí chcú pracovať, v prístupe na toto pracovisko a

odchode z neho alebo im vyhrážať akoukoľvek ujmou; o prerušení práce s nimi môžu iba

rokovať.

§ 19

(1)

Príslušný odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi

nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení

pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti

a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom

na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.

(2)

Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce pri zabezpečovaní činností uvedených v odseku

1, sa spravujú pokynmi zamestnávateľa.

3

)

§ 20

(1)

Nezákonný podľa tohto zákona je štrajk

a)

ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (

§ 11

a

12

); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (

§ 16 ods. 3

),

b)

ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (

§ 13

a

14

) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,

c)

ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v

§ 17

,

d)

vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v

§ 16

,

e)

solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku

nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu

ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,

f)

v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,

6

)

g)

zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ

by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

h)

zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom

a zariadení ropovodov alebo plynovodov,

i)

sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov

a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a

zabezpečovaní letovej prevádzky,

j)

zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich

a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu

života alebo zdravia občanov,

k)

zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých

boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.

(2)

Nezákonným podľa tohto zákona je aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za

predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na

ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie

obyvateľstva.

§ 21

Zamestnávateľ, prípadne organizácie zamestnávateľov alebo prokurátor môžu podať návrh

na určenie nezákonnosti štrajku na súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový

orgán, proti ktorému tento návrh smeruje; návrh nemá odkladný účinok. Súd postupuje

pri rozhodovaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich konanie

v prvom stupni.

§ 22

Pracovnoprávne nároky

(1)

V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy.

(2)

Účasť na štrajku v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku

sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní.

(3)

Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje

za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.

(4)

Zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku, umožní zamestnávateľ výkon práce.

Ak títo zamestnanci v dôsledku štrajku nemôžu vykonávať prácu, prípadne vykonávajú

činnosti podľa

§ 19

, na ich mzdové nároky sa vzťahujú osobitné predpisy.

8

)

§ 23

Zodpovednosť za škodu

(1)

Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku zodpovedá účastník

štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa Občianskeho

zákonníka.

9

)

Ak však ide o škodu, ku ktorej došlo pri zabezpečovaní činnosti podľa

§ 19

, zodpovedajú podľa Zákonníka práce.

10

)

(2)

Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom účastník štrajku zamestnávateľovi

a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú.

(3)

Odborová organizácia, ktorej orgán rozhodol o začatí štrajku, zodpovedá podľa osobitných

predpisov

11

)

zamestnávateľovi za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti

podľa

§ 19 ods. 1

.

(4)

Ak súd rozhodol, že štrajk je nezákonný, odborová organizácia, ktorej orgán štrajk

vyhlásil, zodpovedá podľa osobitných predpisov

11

)

zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takým štrajkom vznikla.

§ 25

V priebehu štrajku zamestnávateľ nesmie prijímať ako náhradu za účastníkov štrajku

na ich pracovné miesta iných občanov.

§ 26

Štrajk je ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo

rozhodol o jeho začatí. Ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez zbytočného

odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.

§ 27

(1)

Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a

zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok

riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluka.

(2)

Výlukou sa rozumie čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom.

(3)

Začatie výluky, jej rozsah, dôvody, ciele a menný zoznam zamestnancov, voči ktorým

je výluka uplatnená, musí zamestnávateľ písomne oznámiť príslušnému odborovému orgánu

aspoň tri pracovné dni vopred. V rovnakej lehote je zamestnávateľ povinný oznámiť

výluku zamestnancom, voči ktorým je uplatnená.

§ 28

Nezákonná podľa tohto zákona je výluka

a)

ktorej nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (

§ 11

a

12

), s výnimkou výluky pri solidárnom štrajku,

b)

ktorá bola vyhlásená alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (

§ 13

a

14

) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,

c)

ktorú zamestnávateľ nevyhlásil z dôvodov a za podmienok ustanovených v

§ 27

,

d)

v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,

e)

vzťahujúca sa na zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych

služieb, pokiaľ by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,

f)

vzťahujúca sa na zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení

so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,

g)

vzťahujúca sa na sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených

zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov

pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,

h)

vzťahujúca sa na zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov

obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by výlukou došlo k ohrozeniu

života alebo zdravia občanov,

i)

vzťahujúca sa na zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými

udalosťami, v ktorých príslušné štátne orgány vyhlásili mimoriadne opatrenia.

§ 29

Príslušný odborový orgán alebo prokurátor môžu podať návrh na určenie nezákonnosti

výluky na súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný zamestnávateľ, proti ktorému tento

návrh smeruje; podanie tohto návrhu nemá odkladný účinok. Súd postupuje pri rozhodovaní

podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni.

§ 30

(1)

Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu, pretože bola voči nemu uplatnená výluka,

ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.

16

)

Ak nejde o nezákonnú výluku, prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy iba vo výške polovice

priemerného zárobku.

(2)

Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu výluky zodpovedá zamestnanec,

voči ktorému bola uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi,

voči ktorému bola uplatnená výluka podľa

Občianskeho zákonníka

.

9

)

Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce výlukou zamestnanec, voči ktorému bola

uplatnená výluka zamestnávateľovi a zamestnávateľ zamestnancovi, voči ktorému bola

uplatnená výluka, nezodpovedajú.

§ 31

Výluka je skončená, ak o tom rozhodol zamestnávateľ, ktorý výluku vyhlásil; ukončenie

výluky bez zbytočného odkladu písomne oznámi príslušnému odborovému orgánu. Ukončenie

výluky oznámi zamestnávateľ aj zamestnancom, voči ktorým bola výluka uplatnená.

§ 31a

Miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním

(1)

Miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je percentuálne vyjadrenie počtu zamestnancov,

na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva, z počtu zamestnancov, ktorých pracovné podmienky

a podmienky zamestnávania môžu byť upravené kolektívnou zmluvou.

(2)

Ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nižšia ako 80 %, ministerstvo vypracuje

akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania (ďalej len „akčný plán“) na obdobie

piatich rokov, ktorý obsahuje opatrenia s cieľom zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym

vyjednávaním a harmonogram ich uskutočňovania.

(3)

Ministerstvo pri vypracovaní akčného plánu, jeho aktualizácii a vyhodnotení spolupracuje

s reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami odborových

zväzov. Návrh akčného plánu, jeho aktualizáciu a vyhodnotenie ministerstvo vopred

prerokuje s reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami

odborových zväzov.

(4)

Ministerstvo zverejňuje akčný plán, jeho aktualizáciu a vyhodnotenie na svojom webovom

sídle.

§ 32

Spoločné a prechodné ustanovenia

(1)

Príslušným odborovým orgánom (príslušným vyšším odborovým orgánom) sa na účely tohto

zákona rozumie odborový orgán, ktorý je oprávnený vystupovať v právnych vzťahoch v

mene príslušnej odborovej organizácie.

(2)

Zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu

službu v štátnozamestnaneckom pomere.

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa pracovnoprávne vzťahy podľa tohto

zákona

Zákonníkom práce.

(4)

Na kolektívne zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia

tohto zákona; platnosť týchto kolektívnych zmlúv sa končí najneskôr 30. júna 1991,

pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

(5)

Sprostredkovateľ zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov alebo rozhodca zapísaný do

zoznamu rozhodcov pred 1. januárom 2002 sa považuje za sprostredkovateľa alebo rozhodcu

podľa tohto zákona.

§ 32a

Zrušuje sa § 4 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

179/1991 Zb.

, ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku

za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady

nákladov konania pred rozhodcom.

§ 32aa

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021

Na reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, o ktorej bolo zverejnené oznámenie

o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pred 1. marcom 2021, sa vzťahujú predpisy účinné do 28. februára

2021.

§ 32ab

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2024

Na účely vypracovania akčného plánu podľa

§ 31a ods. 2

sa prvýkrát vychádza z miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním zistenej za rok 2024.

Ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním za rok 2024 je nižšia ako 80 %, ministerstvo

vypracuje akčný plán podľa

§ 31a ods. 2

do 31. decembra 2025.

§ 32ac

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025

Na odmenu sprostredkovateľa a rozhodcu za konanie podľa tohto zákona začaté pred 1.

januárom 2025, ktoré sa neskončilo do 31. decembra 2024, sa vzťahuje tento zákon v

znení účinnom od 1. januára 2025.

§ 32ad

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 32b

(1)

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

49/1991 Zb.

o ukladaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sprostredkovateľoch a rozhodcoch a

o ďalšej úprave konania.

(2)

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č.

315/2009 Z. z.

o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov

konania pred rozhodcom.

§ 33

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.