ZÁKON o cestovných náhradách 29/1997 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996 Z. z.

§ 1

Účel zákona

(1)

Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách, pri iných

zmenách miesta výkonu práce, pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného

vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“) a pri pridelení na výkon práce v zahraničí

(ďalej len „náhrady“)

a)

zamestnancom v pracovnom pomere,

b)

členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)

fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

ak je to dohodnuté,

d)

osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis

(ďalej len „zamestnanec“).

(2)

Tento zákon neupravuje poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí po dobu

nalodenia.

1

)

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na

cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, včítane výkonu

práce v tomto mieste do ukončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca

na cestu na výkon práce do zahraničia vrátane výkonu práce v zahraničí do ukončenia

tejto cesty.

(3)

Pravidelným pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto písomne dohodnuté

so zamestnancom; ak také miesto nie je dohodnuté, pravidelným pracoviskom je miesto

výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska

vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj

miesto bydliska.

(4)

Za rodinu zamestnanca sa na účely tohto zákona považujú, ak majú trvalý pobyt na

území Slovenskej republiky, jeho manžel alebo druh, vlastné deti, osvojenci, deti

zverené zamestnancovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia,

osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti

2

)

so zamestnancom.

§ 3

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto

výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty; môže

určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať

na oprávnené záujmy zamestnanca.

§ 4

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)

náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého

alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná

cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň,

ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej

dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhšiu dobu, najdlhšie však za jeden

mesiac.

§ 5

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň pracovnej cesty patrí zamestnancovi stravné v tomto dni vo

výške

*)

a)

23 Sk, ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín,

b)

36 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, najviac však 18 hodín,

c)

57 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín.

(2)

Ak zamestnávateľ znemožní vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej než 5 hodín,

zamestnancovi stravovať sa obvyklým spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do výšky

23 Sk.

*)

(3)

Pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania,

možno dojednať v kolektívnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie

stravného, ako aj nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste.

(4)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie

v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje; ak má zamestnanec preukázateľne

zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti.

§ 6

Náhrady pri preložení a pri vzniku pracovného pomeru

(1)

Zamestnancovi patria pri preložení

3

)

náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2)

Zamestnávateľ môže pri preložení na žiadosť zamestnanca

3a

)

a pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe alebo

k fyzickej osobe

3b

)

poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky

ustanovenej v

§ 4 a 5

.

(3)

Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru

3c

)

poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky

ustanovenej v

§ 4 a 5

; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní

od vzniku pracovného pomeru.

(4)

Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe

vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca

výhodnejšia.

(5)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi

aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.

§ 7

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

(1)

Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné

motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa, patrí mu za každý 1 km jazdy sadzba

základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky.

(2)

Sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy

**)

je

a)

pri jednostopových vozidlách a trojkolkách 0,55 Sk,

b)

pri osobných cestných motorových vozidlách 2,00 Sk;

pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1

km jazdy zvýši až o 10 %.

(3)

Sadzba základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch sa dohodne medzi

zamestnancom a zamestnávateľom.

(4)

Náhrada výdavkov za pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok

platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom

preukaze vozidla takto

a)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa slovenskej technickej

normy,

3d

)

na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; v prípade jazdy vozidla len v meste

sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

b)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej

normy aj normy EHK alebo len podľa normy EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa

normy EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; v prípade jazdy vozidla len v meste sa

použije spotreba určená pre mesto,

c)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet

sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim

podmienkam pracovnej cesty.

(5)

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dojednať aj poskytovanie náhrady za použitie cestného

motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného

prostriedku diaľkovej prepravy.

§ 8

Prispôsobovanie sadzieb náhrad

(1)

Výška sadzieb náhrad stravného uvedená v

§ 5 ods. 1 a 2

a v

§ 16 ods. 4

a výška sadzieb základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel uvedená

v

§ 7 ods. 2

sa upravuje podľa štatistických údajov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo

verejnom stravovaní a o cenách a amortizácii vozidiel. Úprava sadzieb sa po prvý raz

vykoná, ak rozdiel indexu cien podľa prvej vety vyhláseného v príslušnom kalendárnom

mesiaci a indexu vyhláseného ku dňu účinnosti tohto zákona tvorí hodnotu aspoň 10

bodov; ďalšia úprava sa vykoná, ak rozdiel indexu v príslušnom kalendárnom mesiaci

a indexu v kalendárnom mesiaci, podľa ktorého bola naposledy upravená výška sadzieb,

tvorí opäť hodnotu aspoň 10 bodov. Upravené sadzby náhrad podľa prvej vety patria

zamestnancom od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom boli zverejnené.

(2)

Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky

4

)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov

Štatistického úradu Slovenskej republiky.

(3)

Sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny do výšky 50 halierov smerom nadol

a od 50 halierov včítane smerom nahor. Sadzby základných náhrad za používanie cestných

motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na päťhaliere.

§ 9

Iné a vyššie náhrady

Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,

5

)

môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými

zmenami miesta výkonu práce a so vznikom pracovného pomeru a vyššie náhrady, ako ustanovuje

tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve, v pracovnej

zmluve alebo v inej písomnej dohode.

§ 10

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách včítane iných a vyšších

náhrad sa vzťahuje úprava ustanovená v

§ 2 až 9

, ak nie je ďalej ustanovené inak.

§ 10a

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov

za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi

nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

§ 11

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri zahraničnej pracovnej ceste písomne dohodne

na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej trvalého pobytu, patrí zamestnancovi náhrada

písomne dohodnutých výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej

pracovnej ceste. Ustanovenie

§ 4 písm. e)

sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú

cestu.

§ 12

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky

a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej

republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku

dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky

4

)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

***)

(2)

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom

dni 12 hodín a menej alebo ak trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje

stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho

odseku.

(3)

Ak sú pri zahraničnej pracovnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté

aj výdavky za raňajky, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa

predchádzajúcich odsekov znížené o sumu výdavkov za raňajky, najviac však o 15 % stravného

určeného podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 13

Vreckové

Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri náhrade

preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [

§ 4 písm. d)

] vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa

§ 12 ods. 1 alebo ods. 2

.

§ 14

Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa

§ 7

patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej

mene za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km, ak sa s prihliadnutím na technické

parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom

na dlhšej vzdialenosti.

§ 15

Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej a cudzej mene

(1)

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území

Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených

v

§ 5 ods. 1

.

(2)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je

rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene prechod slovenskej

štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

(3)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou

pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene začiatok pracovnej cesty.

§ 16

Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov

(1)

V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ so zamestnávateľom, ku

ktorému je zamestnanec vysielaný, dojednať poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného,

vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

(2)

Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú

cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť uhrádza vysielajúci zamestnávateľ.

(3)

Zamestnávatelia môžu dohodnúť výšku stravného poskytovaného slovenskému zamestnancovi

v zahraničí maximálne do výšky ustanovenej týmto zákonom.

(4)

Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky sa poskytuje stravné

až do výšky 400 Sk na deň a vreckové do výšky 40 % stravného.

§ 17

Náhrady pri pridelení na výkon práce v zahraničí

Zamestnancovi pridelenému na výkon práce v zahraničí, ktorý je odmeňovaný podľa osobitných

predpisov,

6

)

patria za dni cesty do miesta pridelenia a späť a pri pracovných cestách v zahraničí

náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasleduje jeho rodinný

príslušník (

§ 2 ods. 4

), možno zamestnancovi poskytnúť aj náhrady výdavkov, ktoré vznikli tomuto rodinnému

príslušníkovi.

§ 18

zrušený

§ 19

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy vychádza

zamestnávateľ z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi

alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila,

zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

§ 20

Ak sa v tomto zákone požaduje preukázanie výdavkov, a zamestnanec ich nepreukáže,

zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na určené

podmienky pracovnej cesty (

§ 3

). Obdobne možno postupovať aj pri poskytovaní náhrad cestovných výdavkov za mestskú

hromadnú dopravu pri pracovnej ceste na území Slovenskej republiky.

§ 21

(1)

Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, zamestnávateľ

je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad poskytnúť.

(2)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste

preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok

zahraničnej pracovnej cesty.

(3)

Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty

predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty

a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(4)

Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných

dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

§ 22

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho

zavinenia inak ako plnením pracovných úloh sa považuje za výkon práce.

§ 23

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Zákonníkom práce, ak v tomto

zákone nie je ustanovené inak.

§ 24

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť pre zamestnancov zamestnávateľov,

ktorí sú štátnymi rozpočtovými alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, aj iné

náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce, so vznikom

pracovného pomeru a s pridelením na výkon práce v zahraničí.

§ 25

(1)

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva financií č.

18/1960 Zb.

o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách,

2.

vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.

57/1979 Zb.

o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení

vyhlášky č. 2/1984 Zb., vyhlášky č. 251/1990 Zb., vyhlášky č. 338/1990 Zb., vyhlášky

č. 430/1990 Zb. a vyhlášky č. 480/1990 Zb.,

3.

vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.

33/1984 Zb.

o cestovných náhradách v znení vyhlášky č. 81/1988 Zb., vyhlášky č. 241/1988 Zb.

a vyhlášky č. 251/1990 Zb.,

4.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky č.

120/1991 Zb.

, ktorou sa dopĺňajú niektoré právne predpisy o cestovných náhradách,

5.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

148/1991 Zb.

, ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.

33/1984 Zb.

o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a úprava Federálneho ministerstva

práce a sociálnych vecí z 31. augusta 1982 č. 315-5796-3161 o osobitnej úprave náhrad

cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej socialistickej republiky do

aparátu federálnych inštitúcií v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych

vecí z 18. júna 1990 č. 225-18991-5157,

6.

pokyny Ústredného zväzu spotrebných družstiev zo 7. apríla 1965 č. 26/1965 Vestníka

Ústredného zväzu spotrebných družstiev pre poskytovanie náhrad pracovníkom, ktorí

pravidelne vo väčšom rozsahu používajú služobný motocykel, vlastný cestovný (motorový)

bicykel alebo vykonávajú cesty pešo (registrované v čiastke č.

40/1965 Zb.

), 7. úprava Ministerstva stavebníctva z 9. januára 1968 č. 3/1968 Spravodajcu Ministerstva

stavebníctva o určení pracovísk, na ktoré sa v podnikoch priemyslovej výroby vzťahuje

osobitná úprava nocľažného (registrovaná v čiastke č.

10/1968 Zb.

),

8.

úprava Ministerstva poľnohospodárstva a výživy z 3. 11. 1967 č. VII/3-1747/1967,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia vyhlášky č.

96/1967 Zb.

(registrovaná v čiastke č. 11/1968 Zb.),

9.

úprava č. 9 Ministerstva baníctva z 1. apríla 1967 č. 42.2/776/67 na vykonanie Zákonníka

práce (registrovaná v čiastke č. 17/1967 Zb.) v znení úpravy č. 2 Ministerstva baníctva

z 28. 5. 1968 č. 42.3/657/68 (registrovanej v čiastke č. 25/1968 Zb.) a úpravy č.

1 Federálneho výboru pre priemysel z 15. apríla 1970 (registrovanej v čiastke č. 48/1968

Zb.),

10.

úprava Ústrednej správy geodézie a kartografie z 20. decembra 1968 č. 6 158/1968-2,

ktorou sa ustanovujú zásady pre paušalizáciu náhrad cestovných výdavkov (registrovaná

v čiastke č. 48/1968 Zb.),

11.

smernice Federálneho ministerstva financií z 11. júla 1972 č. VII/4-8921/72 o náhradách

výdavkov pri zahraničných pracovných cestách (registrované v čiastke č. 18/1972 Zb.)

v znení výnosu Federálneho ministerstva financií z 31. mája 1988 č. VI/2-8900/88 (registrovaného

v čiastke č. 23/1988 Zb.),

12.

zásady Federálneho ministerstva dopravy z 11. septembra 1975 č. 20 808/75-09 pre

poskytovanie paušálnych náhrad cestovných výdavkov (registrované v čiastke č. 3/1976

Zb.),

13.

úprava Federálneho ministerstva financií z 20. marca 1978 č. II/6000/1978 o odmieňaní

a hmotnom zabezpečení niektorých pracovníkov počas ich pobytu v zahraničí (registrovaná

v čiastke č. 11/1978 Zb.),

14.

smernice Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 10. augusta 1979 č. 316-1238/79-7315

o odmieňaní pracovníkov, ktorí v súvislosti s výkonom povolania vedú služobné cestné

motorové vozidlá (registrované v čiastke č. 25/1979 Zb.) v znení vyhlášky č.

251/1990 Zb.

,

15.

§ 4 a 5 úpravy Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 16. októbra 1981

č. 316-1099/81-7300 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad vietnamským občanom

dočasne zamestnaným v Československej socialistickej republike (registrovanej v čiastke

č. 34/1981 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z

31. 7. 1989 č. 221-8747-5123, 060589 (registrovaného v čiastke č. 26/1989 Zb.),

16.

úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. augusta 1982 č. 315-5796-3161

o osobitnej úprave náhrad cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej

socialistickej republiky do aparátu federálnych inštitúcií (registrovaná v čiastke

č. 34/1982 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z

18. júna 1990 č. 225-18991-5157 (č.

287/1990 Zb.

),

17.

smernice Českého zväzu výrobných družstiev z 5. októbra 1982 o náhradách cestovných

a iných výdavkov kominárov (registrované v čiastke č. 10/1983 Zb.),

18.

úprava Federálneho ministerstva dopravy z 12. januára 1983 č. 25 080/82-03 o poskytovaní

leteckej stravnej normy členom posádok civilných lietadiel v organizáciách v pôsobnosti

Federálneho ministerstva dopravy (registrovaná v čiastke č. 9/1983 Zb.) v znení výnosu

Federálneho ministerstva dopravy z 10. septembra 1990 č. 19 439/1990-320 (č.

452/1990 Zb.

),

19.

úprava Federálneho ministerstva dopravy z 27. októbra 1983 č. 20 324/1983-03 o poskytovaní

leteckej stravnej normy členom posádok civilných lietadiel trvale vykonávajúcim riadiacu

činnosť technicko-hospodárskeho charakteru v organizáciách v pôsobnosti Federálneho

ministerstva dopravy (registrovaná v čiastke č. 4/1984 Zb.) v znení výnosu Federálneho

ministerstva dopravy z 10. septembra 1990 č. 19 439/1990-320 (č.

451/1990 Zb.

),

20.

úprava Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahraničného

obchodu zo 6. augusta 1984 č. FMF VI/3-11 811/84 a č. FMZO 598/14/84 o náhradách výdavkov

pri zahraničných pracovných cestách členov posádok dopravných prostriedkov (registrovaná

v čiastke č. 22/1984 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva financií a Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu zo 6. februára 1987 č. FMF VI/3-1.840/87 a č. FMZO

86/14/87 (registrovaného v čiastke č. 11/1987 Zb.),

21.

výnos Ministerstva vnútra Českej socialistickej republiky z 18. 6. 1985 č. MH/13-6699/1939/85

o osobitných paušálnych náhradách cestovného pre kominárov a vykupovačov druhotných

surovín v organizáciách miestneho hospodárstva (registrovaný v čiastke č. 20/1985

Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Českej republiky z 18. 9. 1990 č. MH/1-13980/720/1990

(č.

398/1990 Zb.

),

22.

úprava Federálneho ministerstva financií č. VIII/4/16 986/85 o určení jednotnej zahraničnej

diéty pre československých pracovníkov na integračných akciách v ZSSR (registrovaná

v čiastke č. 30/1985 Zb.),

23.

smernice Českého zväzu výrobných družstiev zo 4. septembra 1985 o osobitných paušálnych

náhradách cestovného pre kominárov (registrované v čiastke č. 4/1986 Zb.),

24.

úprava Federálneho ministerstva dopravy z 24. júna 1986 č. 6006/1986-03 o osobitných

paušálnych náhradách cestovných výdavkov pre niektorých pracovníkov dopravy, u ktorých

častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy povolania (registrovaná

v čiastke č. 18/1986 Zb.) v znení výnosu Federálneho ministerstva dopravy z 10. septembra

1990 č. 19 438/1990-320 (č.

414/1990 Zb.

),

25.

výnos Ministerstva vnútra Českej socialistickej republiky z 31. júla 1987 č. SD/33-2728/1987

o osobitných paušálnych náhradách cestovných výdavkov cestujúcich pracovníkov cestnej

a mestskej dopravy (registrovaný v čiastke č. 17/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva

vnútra Českej republiky z 24. júla 1990 č. SD/1 R-11 021/90 (č.

345/1990 Zb.

),

26.

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 25. mája 1987 č.

MH-41/203/1987 o osobitných paušálnych cestovných náhradách pre kominárov a vykupovačov

druhotných surovín v organizáciách miestneho hospodárstva (registrovaný v čiastke

č. 17/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. januára

1991 č. MH-5/1991-OE (č.

53/1991 Zb.

),

27.

výnos Federálneho ministerstva financií z 22. júna 1987 č. III/11.000/87 o cestovných

náhradách pri zahraničných bezdevízových pracovných cestách (registrovaný v čiastke

č. 17/1987 Zb.),

28.

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 10. septembra 1987

č. SD-3138/1987-4 o osobitných paušálnych cestovných náhradách pracovníkov cestnej

a mestskej dopravy, cestného hospodárstva a automobilového opravárenstva (registrovaný

v čiastke č. 18/1987 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

z 3. januára 1991 č. SD-3003/1991,

29.

§ 5 výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 5. októbra 1987 č.

515-31053-5123 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad angolským občanom dočasne

zamestnaným v československých organizáciách (registrovaného v čiastke č. 25/1987

Zb.),

30.

§ 4 výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 22. decembra 1987 č.

515-37137-5123 o odmieňaní a poskytovaní cestovných náhrad vedúcim skupín kórejských

občanov a kórejským tlmočníkom zamestnaným v Československej socialistickej republike

(registrovaného v čiastke č. 26/1987 Zb.),

31.

výnos Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 12. septembra 1991 č. F

43-6138-7201-120991 o poskytovaní príplatku na úhradu cestovných výdavkov pracovníkom

prijatým z Českej republiky do federálnych orgánov na území Slovenskej republiky (č.

404/1991 Zb.

),

32.

uznesenie Predsedníctva vlády ČSSR z 27. októbra 1971 č. 344 k návrhu na úpravu náhrad

výdavkov funkcionárov, vedúcich pracovníkov a vedúcich delegácií pri zahraničných

pracovných cestách.

(2)

Platnosť strácajú výnimky, odchýlky a ďalšie opatrenia ustanovené podľa doterajších

právnych predpisov o cestovných náhradách.

§ 26

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1992.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. februára 1996 č.

53/1996 Z. z.

, ktorým sa mení zákon č.

119/1992 Zb.

o cestovných náhradách nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. februára 1996).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 25. októbra 1996 č.

323/1996 Z. z.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

119/1992 Zb.

o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996

Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 1997.