ZÁKON 297/1999 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce

Čl. I

Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb.,

zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984

Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb., zákona č.

188/1988 Zb., zákona č. 3/1991 Zb., zákona č. 297/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb.,

zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.,

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 90/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona

č. 43/1998 Z. z. a zákona č. 190/1998 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 11 odsek 1 znie

„(1)

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje

osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa prácu

podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.“.

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

2.

§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú rovnako aj na zamestnávateľa, ktorým je fyzická

osoba.“.

3.

§ 17 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako aj na zamestnávateľa, ktorým je fyzická

osoba.“.

4.

§ 25 sa vypúšťa.

5.

§ 30 znie

㤠30

(1)

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne

určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené

zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer

je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý

písomne.

(2)

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Predĺžiť alebo

opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu možno len z dôvodu zastupovania zamestnancov

v dôsledku pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky,

výkonu verejnej funkcie, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby

a pri prácach, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodnú

dobu nepresahujúcu osem mesiacov v kalendárnom roku (ďalej len „sezónne práce“). Tento

dôvod sa uvedie v pracovnej zmluve. Za opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú

dobu sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení

predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

(3)

Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodov

uvedených v odseku 2

a)

so zamestnancami na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané školské vzdelanie umeleckého

smeru,

b)

s poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a s poberateľkami vdovského

dôchodku, ktoré dovŕšili 57 rokov,

c)

so zamestnancami, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva.

(4)

Zamestnanec v pracovnom pomere na určitú dobu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť,

najmä ak ide o pracovné podmienky s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas.“.

6.

V § 31 sa vypúšťa odsek 4.

7.

V § 37 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie

„f)

ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci

požiada o prevedenie na dennú prácu na základe lekárskeho potvrdenia.“.

8.

V § 45 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a § 70b ods. 1“.

9.

V § 50 sa text za bodkočiarkou nahrádza novým textom, ktorý znie: „tento súhlas sa

nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok

na starobný dôchodok alebo z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a), b) alebo f).“.

10.

§ 58a vrátane nadpisu znie

㤠58a

Hromadné prepúšťanie

(1)

O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou z

dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) alebo dohodou z tých istých dôvodov

počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami.

(2)

S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný prerokovať najneskoršie dva mesiace

pred začatím hromadného prepúšťania s príslušným odborovým orgánom alebo, ak u zamestnávateľa

nepôsobí odborová organizácia, so zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému

prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť. Zamestnávateľ je povinný prerokovať najmä

možnosť umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách,

a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov

hromadného prepúšťania zamestnancov. Za tým účelom zamestnávateľ poskytne príslušnému

odborovému orgánu alebo zamestnancom potrebné informácie a písomne informuje najmä

o

a)

dôvodoch hromadného prepúšťania,

b)

počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c)

celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d)

dobe, po ktorú sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

e)

kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

(3)

Odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí súčasne aj okresnému

úradu práce, v ktorého územnom obvode je sídlo zamestnávateľa (ďalej len „okresný

úrad práce“).

(4)

Zamestnávateľ predloží po prerokovaní hromadného prepúšťania s príslušným odborovým

orgánom alebo zamestnancami písomnú informáciu o výsledku prerokovania

a)

okresnému úradu práce,

b)

príslušnému odborovému orgánu alebo zamestnancom.

(5)

Príslušný odborový orgán alebo zamestnanci môžu okresnému úradu práce predložiť pripomienky

týkajúce sa hromadného prepúšťania.

(6)

Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených

v § 46 ods. 1 písm. a) až c) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou

z tých istých dôvodov najskoršie po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej

informácie podľa odseku 4.

(7)

Zamestnávateľ s okresným úradom práce prerokuje opatrenia umožňujúce predísť hromadnému

prepúšťaniu alebo ho obmedziť, a to najmä

a)

podmienky udržania zamestnanosti,

b)

možnosti zamestnať uvoľňovaných zamestnancov u iných zamestnávateľov,

c)

možnosti pracovného uplatnenia uvoľňovaných zamestnancov v prípade ich rekvalifikácie.

(8)

Lehotu ustanovenú v odseku 6 okresný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov

spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním.

(9)

Ak hrozí nebezpečenstvo, že problémy vzniknuté hromadným prepúšťaním sa nepodarí

v priebehu lehoty ustanovenej v odseku 6 vyriešiť, okresný úrad práce môže lehotu

predĺžiť na dva mesiace. Okresný úrad práce je predĺženie lehoty povinný oznámiť zamestnávateľovi

a zdôvodniť ho ešte pred uplynutím ustanovenej lehoty.

(10)

Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odseku 2, má zamestnanec, s ktorým

zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu

mzdy vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nevzťahujú na

a)

skončenie pracovného pomeru uzavretého na určitú dobu uplynutím tejto doby,

b)

zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií

a

c)

členov posádok námorných lodí.“.

11.

Za § 64 sa vkladajú § 64a až 64f, ktoré vrátane nadpisu znejú

„Platobná neschopnosť zamestnávateľa a uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného

pomeru pri platobnej neschopnosti

§ 64a

(1)

Na účely uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti

sa zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu a súd rozhodol o

a)

vyhlásení konkurzu,

b)

zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

(2)

Dňom vzniku platobnej neschopnosti je deň vydania rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu

alebo deň vydania rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu

pre nedostatok majetku.

§ 64b

(1)

Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný podľa § 64a a nemôže uspokojiť nároky

zamestnancov z pracovného pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného fondu.

16a

)

(2)

Nároky zamestnancov z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojujú z garančného fondu (ďalej

len „peňažná náhrada“), sú

a)

nárok na mzdu a odmenu za pracovnú pohotovosť,

b)

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

c)

nárok na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho

roka, v ktorom došlo k platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci

kalendárny rok,

d)

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancom pri skončení pracovného pomeru,

e)

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom zrušení pracovného pomeru (§ 54),

f)

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru (§ 61),

g)

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných

povinností,

h)

nárok na náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

i)

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na

súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane nákladov na právneho zástupcu.

(3)

Peňažná náhrada sa podľa odseku 2 písm. a) až h) poskytne zamestnancovi vo výške

príslušného nároku zníženého o poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie,

zdravotné poistenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť

zamestnanec, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec

podľa osobitného predpisu, a preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných

požitkov podľa osobitného predpisu vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom

kalendárnom mesiaci, za ktorý sa uvedený nárok zamestnanca zisťuje.

(4)

Peňažná náhrada z garančného fondu sa poskytne za posledné dva mesiace pred vznikom

platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné dva mesiace pred skončením

pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa v súvislosti s jeho platobnou neschopnosťou

(ďalej len „skončenie pracovného pomeru“).

(5)

Výška peňažnej náhrady z garančného fondu nesmie presiahnuť dvojnásobok sumy priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho

kalendárneho roka.

§ 64c

(1)

Zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty sú povinní písomne informovať príslušný

odborový orgán, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, priamo zamestnancov

o platobnej neschopnosti do piatich pracovných dní od jej vzniku.

(2)

Zamestnanec je povinný oznámiť správcovi konkurznej podstaty alebo zamestnávateľovi

na jeho žiadosť informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovného

pomeru podľa § 64b.

(3)

Zamestnávateľ, správca konkurznej podstaty a zamestnanec sú povinní oznámiť okresnému

úradu práce informácie súvisiace s poskytnutím peňažnej náhrady.

§ 64d

Zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty zamestnancovi potvrdí nároky z pracovného

pomeru podľa § 64b a ich výšku za posledné dva mesiace pracovného pomeru pred vznikom

platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné dva mesiace pred skončením

pracovného pomeru. Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru a o ich výške

súčasne predloží okresnému úradu práce.

§ 64e

(1)

Nárok na peňažnú náhradu z garančného fondu zamestnanec uplatňuje na okresnom úrade

práce, a to do 30 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa

skončenia pracovného pomeru.

(2)

Nárok na peňažnú náhradu môže zamestnanec uplatniť aj po lehote uvedenej v odseku

1, najneskoršie do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak lehotu

zmeškal pre dôležitú prekážku na svojej strane.

§ 64f

Zamestnanec nemá nárok na peňažnú náhradu, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku

platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa

upozornený.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie

„16a)

§ 77a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti

v znení zákona č. 292/1999 Z. z.“.

12.

§ 70 vrátane nadpisu znie

㤠70

Pracovný pomer na čiastočný úväzok

(1)

Zamestnávateľ môže so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť kratší pracovný čas,

ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

(2)

Ak sa v pracovnej zmluve dohodne kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný

pracovný čas, ide o pracovný pomer na čiastočný úväzok.

(3)

Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmenu rozsahu týždenného

pracovného času mohlo vyhovieť.

(4)

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

(5)

Zamestnancovi v pracovnom pomere na čiastočný úväzok patrí mzda zodpovedajúca kratšiemu

pracovnému času.

(6)

Zamestnanec v pracovnom pomere na čiastočný úväzok sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť

v právach a povinnostiach v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný

pracovný čas.

(7)

Zamestnávateľ je povinný informovať príslušný odborový orgán a zamestnancov o pracovných

miestach na čiastočný úväzok a na ustanovený týždenný pracovný čas.“.

13.

§ 70b sa vypúšťa.

14.

V § 71 sa vypúšťajú slová „a § 70 ods. 1“.

15.

V § 83 odsek 2 znie

„(2)

Mladiství zamestnanci mladší ako 16 rokov majú pracovný čas najviac 33 hodín týždenne,

aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov. Mladiství zamestnanci starší ako 16

rokov majú pracovný čas najviac 40 hodín týždenne, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov.“.

16.

V § 86 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.

17.

V § 86 v novooznačenom odseku 1 sa vypúšťa slovo „inú“ a slová „alebo kratšieho“.

18.

V § 97 ods. 4 sa slová „Správa služieb zamestnanosti

16a

)“ nahrádzajú slovami „Okresný úrad práce

16b

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie

„16b)

§ 20 ods. 2 písm. o) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.

v znení zákona č. 292/1999 Z. z.“.

19.

§ 99 vrátane nadpisu znie

㤠99

Nočná práca

(1)

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou.

(2)

Zamestnancom pracujúcim v noci sa na účely tohto zákona rozumie zamestnanec vykonávajúci

práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch

hodín nasledujúcich po sebe; tým nie sú dotknuté osobitné predpisy.

(3)

Pracovný čas zamestnanca pracujúceho v noci nesmie presiahnuť v priemere osem hodín

za 24 hodín.

(4)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil

posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci

a)

pred zaradením na nočnú prácu,

b)

pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok,

c)

kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom

nočnej práce,

d)

ak o to požiada tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov.

(5)

Úhradu za posúdenie zdravotnej pôsobilosti na prácu v noci nemožno od zamestnanca

požadovať.

(6)

Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnávateľ povinný vybaviť prostriedkami

na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať

rýchlu lekársku pomoc.

(7)

Zamestnávateľ je povinný s príslušným odborovým orgánom a so zástupcami zamestnancov

pre bezpečnosť a zdravie pri práci pravidelne prerokúvať organizáciu práce v noci.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom pracujúcim v noci zaistiť bezpečnosť a ochranu

zdravia pri práci zodpovedajúcu charakteru ich práce a zabezpečiť, aby ochranné a

preventívne služby alebo zariadenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci boli pre zamestnancov pracujúcich v noci vždy k dispozícii a aby boli rovnocenné

s tými, ktoré majú k dispozícii ostatní zamestnanci.“.

20.

§ 132 vrátane nadpisu znie

„Ochrana práce

§ 132

(1)

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných

opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných

na vytváranie pracovných podmienok

8a

) zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej

schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych

vzťahov.

(2)

Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných

podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou

plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav

pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých

činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

(3)

Zamestnávateľ, zamestnanci, zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri

práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení

v oblasti ochrany práce.

(4)

Znalosť právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení

pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci a zamestnancom

nesmie vzniknúť ujma pre plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie

„8a)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994

Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.“.

21.

Za § 132 sa vkladá § 132a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠132a

Povinnosti zamestnávateľa

(1)

Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť

a zdravie zamestnancov pri práci a vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania

prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ

je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať

úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

(2)

Na vykonávanie povinností ustanovených v odseku 1 je zamestnávateľ povinný najmä

a)

zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom

skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

b)

vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade

s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci,

c)

posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku a

možných následkov (ďalej len „riziko“), a to najmä u osobitných skupín zamestnancov,

z ktorého vypracuje písomný dokument. Osobitnými skupinami zamestnancov sa na účely

piatej hlavy rozumejú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ženy,

ktoré dojčia, mladiství a osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou,

d)

určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a osobné ochranné

pracovné prostriedky, ktoré sa musia používať,

e)

poskytovať zamestnancom informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci,

f)

oboznamovať zrozumiteľným a preukázateľným spôsobom, so zreteľom na vykonávané práce,

pracoviská a iné okolnosti, ktoré sa týkajú práce, zamestnancov, najmä osobitné skupiny

zamestnancov, s

1.

príslušnými právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, so zásadami bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania

sa na pracovisku; pravidelne overovať znalosti týchto predpisov a zásad, vyžadovať

a kontrolovať ich dodržiavanie,

2.

vyskytujúcimi sa a predvídateľnými nebezpečenstvami a ich účinkami na zdravie, ako

aj s výsledkami posúdenia rizík,

g)

zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a oprávnenia

podľa osobitných predpisov a nepripustiť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú

ich zdravotnému stavu, schopnostiam a pre ktoré nemajú oprávnenia podľa osobitných

predpisov,

h)

nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných

alebo škodlivých pracovných podmienkach zariadeniami a pracovnými postupmi vhodnými

pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zdokonaľovaním organizácie práce,

i)

viesť predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu,

j)

pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu

alebo iného poškodenia zdravia, nepoužívať taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý

by pri zvyšovaní pracovných výsledkov mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo

zdravia zamestnancov,

k)

najmenej raz za rok vykonávať periodické previerky bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa,

u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci;

previerky pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so

zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci a za ich účasti a zistené

nedostatky odstraňovať,

l)

umožniť zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci

zúčastňovať sa na riešení problematiky ochrany práce a vopred s nimi prerokúvať otázky

týkajúce sa ochrany práce,

m)

poskytovať potrebné informácie aj odborným zamestnancom, ktorých zamestnávateľ poveril

vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj tým,

ktorí tieto jeho úlohy plnia dodávateľským spôsobom.

(3)

Zamestnávateľ je ďalej povinný

a)

vypracúvať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného

prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných

prostriedkov,

b)

bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo

zdravia, na používanie v práci potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky,

c)

udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom stave, dbať o ich

riadne používanie a zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi,

d)

bezplatne poskytovať zamestnancom aj pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí,

v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

e)

bezplatne poskytovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu aj umývacie, čistiace

a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny, prípadne podľa

osobitného predpisu

8aa

) aj ochranné nápoje.

(4)

Na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci v prípade bezprostredného

a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ povinný najmä

a)

vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky potrebné na ochranu života a zdravia

zamestnancov v prípadoch nepredvídateľných situácií vrátane požiarov a na poskytnutie

prvej pomoci,

b)

včas informovať o ohrození a o ochranných opatreniach všetkých zamestnancov, ktorí

sú alebo môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu,

c)

vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o zdravie a bezpečnosť svoju,

prípadne aj iných osôb, a podľa svojich možností zabrániť následkom tohto ohrozenia,

d)

vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli prerušiť svoju prácu, opustiť pracovisko

a odobrať sa do bezpečia,

e)

nepožadovať od zamestnancov, okrem osobitných prípadov, aby pracovali alebo sa zdržiavali

na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie.

(5)

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú

aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách

ustanovených osobitnými predpismi.

(6)

Zamestnávateľ je povinný sa presvedčiť, či zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí

budú vykonávať práce v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho priestory, a ak ich nedostali,

upozorniť príslušného zamestnávateľa.

(7)

Zamestnávateľ nemôže posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol

vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby sa odobral do bezpečia,

ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie

jeho osoby alebo iných osôb.

(8)

Výcvik, školenie a oboznamovanie zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť

a zdravie pri práci, ktoré uskutočňuje zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, sa musí uskutočňovať v pracovnom čase.

(9)

Povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a zdravie pri práci sa vzťahuje na

všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím na jeho pracoviskách.

(10)

Plnenie úloh zamestnávateľa v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich

z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných

povinností. Tým nie je dotknutá zodpovednosť a povinnosti zamestnávateľa.

(11)

Povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a pri vykonávaní potrebných opatrení nie sú dotknuté povinnosťami zamestnancov v starostlivosti

o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

(12)

Rozsah a podrobnosti poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a

rodiny Slovenskej republiky.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie

„8aa)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí

v znení neskorších predpisov.“.

22.

Nadpis pod § 133 znie

㤠133

Rekondičné pobyty“.

23.

V § 133 sa vypúšťajú odseky 1, 2 a 13 až 16.

Doterajšie odseky 3 až 12 sa označujú ako odseky 1 až 10.

24.

§ 134 sa vypúšťa.

25.

§ 135 vrátane nadpisu znie

㤠135

Práva a povinnosti zamestnancov

(1)

Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, na informácie

o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o

opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci, príslušný odborový orgán a

zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zdravie pri práci sa zúčastňujú na plnení

zamestnávateľových úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2)

Zamestnanci sú povinní

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, zásady bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa

na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení,

b)

konať tak, aby umožnili splniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci,

c)

zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným

právnym predpisom,

d)

oznamovať svojmu nadriadenému, príslušnému odborovému orgánu, zástupcovi zamestnancov

pre bezpečnosť a zdravie pri práci alebo podľa potreby príslušnému orgánu dozoru nad

bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť

alebo zdravie pri práci, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia,

a podľa svojich možností sa zúčastňovať na ich odstraňovaní,

e)

podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej

správy, aby zistil, či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo

psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať

zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom

poriadku, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po prerokovaní s príslušným odborovým

orgánom,

f)

nepožívať alkoholické nápoje a nezneužívať omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách

zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom

do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

g)

zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.

(3)

Zamestnanec má právo

a)

na vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch, a to s ohľadom na

skutočné pracovné podmienky na pracovisku, ak o to požiada,

b)

odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, aby sa odobral do bezpečia, ak

sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo jeho zdravie,

alebo zdravie iných osôb.

(4)

Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách zamestnávateľa a v pracovnom čase

aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnancov, u ktorých je výnimočne požívanie

alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh

zvyčajne spojené.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré sú s vedomím zamestnávateľa

na jeho pracoviskách.“.

26.

§ 151 a 152 sa vypúšťajú.

27.

V § 153 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Ak tehotná žena pracujúca v noci požiada o zaradenie na dennú prácu na základe lekárskeho

potvrdenia, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť.“.

28.

V § 156 odsek 3 znie

„(3)

Zamestnávateľ nesmie zamestnávať tehotné ženy a ženy, ktoré sa starajú o dieťa mladšie

ako jeden rok prácou nadčas.“.

29.

V § 162 sa vypúšťajú slová „152 a“.

30.

V § 199 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa upravuje vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej

úrovne. Na úpravu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vzťahujú primerane ustanovenia

o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.

9a

) Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada nákladov na výživu pozostalých

upravovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a

vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie

„9a)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu

na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania.“.

31.

V § 227a ods. 4 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e).

32.

§ 251b znie

㤠251b

(1)

Ak zamestnávateľ-prenajímateľ dá do nájmu časť zamestnávateľa inému zamestnávateľovi,

prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto

časti na zamestnávateľa-nájomcu.

(2)

Ak po odstúpení od zmluvy o nájme časti zamestnávateľa nedôjde k prechodu práv a

povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nadobúdateľa, uspokojenie nárokov

z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečuje zamestnávateľ-prenajímateľ uvedený v odseku

1.“.

33.

Za § 251c sa vkladá § 251d, ktorý znie

㤠251d

(1)

Zamestnávateľ je povinný najneskoršie jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu

práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne informovať príslušný odborový

orgán, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, priamo zamestnancov, ktorých

sa tento prechod týka, o

a)

jeho dátume alebo navrhovanom dátume,

b)

jeho dôvodoch,

c)

jeho pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch na zamestnancov,

d)

plánovaných opatreniach vzťahujúcich sa na zamestnancov.

(2)

Zamestnávateľ je povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskoršie jeden mesiac pred

tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia

s príslušným odborovým orgánom, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia,

priamo so zamestnancami, ktorých sa opatrenia budú týkať.

(3)

Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa.“.

34.

§ 266a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú primerane aj na zamestnanca.“.

35.

V § 270 odsek 1 znie

„(1)

Osamelí zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako jeden rok, sa nesmú

vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce svojho pracoviska alebo bydliska, nesmú

sa zamestnávať prácou nadčas a takých zamestnancov možno preložiť iba na ich žiadosť.

Ak osamelý zamestnanec pracujúci v noci, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako

jeden rok, požiada o prevedenie na dennú prácu, je zamestnávateľ povinný previesť

ho na dennú prácu.“.

36.

V § 272 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.

37.

Označenie šiestej časti vrátane nadpisu znie

„ŠIESTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA“.

38.

Za § 278 sa vkladá § 278a, ktorý znie

㤠278a

(1)

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovné pomery vzniknuté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorené

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak; ich vznik,

ako aj nároky z nich vzniknuté a právne úkony urobené pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2)

Pracovné pomery dohodnuté na určitý čas predĺžené alebo opätovne dohodnuté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa do ich skončenia považujú za pracovné pomery uzatvorené

podľa § 30 ods. 2.“.

39.

Za § 279 sa vkladá § 279a, ktorý znie

㤠279a

Zrušuje sa § 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988

Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.“.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ako vyplýva

zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 88/1968 Zb., zákonom č. 153/1969 Zb., zákonom

č. 100/1970 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 72/1982 Zb., zákonom č. 111/1984

Zb., zákonom č. 22/1985 Zb., zákonom č. 52/1987 Zb., zákonom č. 98/1987 Zb., zákonom

č. 188/1988 Zb., zákonom č. 3/1991 Zb., zákonom č. 297/1991 Zb., zákonom č. 231/1992

Zb., zákonom č. 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993

Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. 90/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., zákonom č. 379/1997 Z. z., zákonom

č. 43/1998 Z. z., zákonom č. 190/1998 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999 okrem § 64a až 64f, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. júla 2000.