VYHLÁŠKA 295/1996 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny

§ 1

Ochrana, ošetrovanie a udržiavanie drevín (k

§ 32 zákona

)

(1)

Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií

v prírode a krajine a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu.

(2)

Poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne

alebo následne podstatne a trvale znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo

zapríčiniť ich odumretie.

(3)

Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného

stavu alebo na odstránenie následkov ich poškodenia.

(4)

Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj

drevín sa zabezpečuje najmä

a)

kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy,

b)

vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,

c)

tvarovaním drevín,

d)

odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú stabilitu stromu a okolie,

e)

vykonávaním nevyhnutných mechanických a biologických opatrení proti škodcom.

(5)

Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena (výrub) produkčných ovocných

drevín s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na účely výsadby nových ovocných drevín,

pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov a druhov.

(6)

Pod hrozbou bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo značnej

škody na majetku sa rozumie taký stav bezprostredného ohrozenia, ktorý je vyvolaný

najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle,

s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo

vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť,

zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach,

kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

(7)

Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje

a)

meno a trvalý pobyt žiadateľa,

b)

katastrálne územie, parcelné číslo a druh pozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu

katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne,

c)

súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom,

nájomcom),

d)

špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav,

obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo v mieste najväčšieho obvodu kmeňa

alebo výmeru krovitého porastu,

e)

odôvodnenie žiadosti.

(8)

Doklady podľa odseku 7 písm. b) a c) sa nevyžadujú v prípade žiadosti o vydanie súhlasu

na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej stavby, na ktorej účely možno pozemky

vyvlastniť.

1

)

K žiadosti sa pripojí výkres z projektovej dokumentácie stavby, ktorý obsahuje presný

popis trasy líniovej stavby v mierke najmenej 1 : 10 000 s vyznačením lokality, kde

drevina rastie.

(9)

Doklady podľa odseku 7 písm. c) sa nevyžadujú v prípade žiadosti o vydanie súhlasu

na výrub dreviny v rámci údržby brehových porastov vodných tokov,

2

)

ak je žiadateľom správca vodného toku.

(10)

Pri vydávaní súhlasu podľa

§ 32 ods. 3 zákona

orgán ochrany prírody prihliada na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil spravidla

v období vegetačného pokoja.

(11)

Na obsah oznámenia o vyrúbaní dreviny

3

)

sa vzťahuje obdobne odsek 7.

§ 2

Vedenie štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny (k

§ 37 zákona

)

(1)

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“)

je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov, ako aj chránených druhov

rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (ďalej len „chránené druhy“). Štátny zoznam

zahŕňa

a)

prírastkový katalóg chránených území a chránených stromov, ktorý obsahuje chronologicky

zapísané chránené územia a chránené stromy, ich základné údaje a doklady o nich,

b)

kartotéku chránených území, chránených stromov a chránených druhov s ich základnými

údajmi,

c)

zbierku listín o chránených územiach, chránených stromoch a chránených druhoch.

(2)

Obsah štátneho zoznamu je uvedený v

prílohe č. 1

.

(3)

Štátny zoznam vedie Slovenská agentúra životného prostredia (ďalej len „agentúra“).

Agentúra vedie štátny zoznam pre celú republiku, ako aj podľa krajov a okresov, a

to najmä pre potreby štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán

ochrany prírody“).

(4)

Krajský úrad a okresný úrad vedú pre svoj územný obvod výpisy zo štátneho zoznamu.

Výpisy zo štátneho zoznamu vedú aj organizácie ochrany prírody.

4

)

(5)

Rezervačná kniha nie je súčasťou štátneho zoznamu.

(6)

Podkladom na zapísanie chráneného územia a chráneného stromu do štátneho zoznamu

sú doklady tvoriace zbierku listín o chránených územiach a chránených stromoch, uvedené

v

prílohe č. 1

.

(7)

Agentúra do 15 dní odo dňa, keď dostala oznámenie o vyhlásení, zmene alebo o zrušení

osobitne chránenej časti prírody a krajiny, vykoná zápis do štátneho zoznamu a zákres

do príslušných základných máp a doklady uloží v zbierke listín o chránených územiach,

chránených stromoch a chránených druhoch.

§ 3

Označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny (k

§ 38 zákona

)

(1)

Na označovanie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú

tabule so štátnym znakom Slovenskej republiky

5

)

(ďalej len „štátny znak“) a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia,

chráneného stromu a ich ochranného pásma.

6

)

Ak ide o chránenú krajinnú oblasť alebo o národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie

sa ich celý názov.

(2)

Tabuľa so štátnym znakom na označovanie chránených území a ich ochranných pásiem

má rozmery 40 x 30 cm, na označovanie chránených stromov 15 x 10 cm. Jaskyne, priepasti

a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ. Na tmavozelenom podklade v

hornej časti tabule je umiestnený štátny znak,

5

)

pod ním nápis bielej farby. Vzory tabúľ sú uvedené v

prílohe č. 2

.

(3)

Ochranné pásmo chráneného stromu sa označí tabuľou so štátnym znakom, ak označenie

samého stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany.

(4)

Tabuľa s rozmermi 40 x 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený stĺpik zabezpečený

proti poveternostným vplyvom, tabuľa s rozmermi 15 x 10 cm na kovovú rúrku s vhodným

priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia

alebo ochranného pásma v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo

umiestňujú na kôru jeho kmeňa.

(5)

Na označenie zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku sa použije tabuľa

s rozmermi 40 x 30 cm s bielym nápisom na tmavozelenom podklade uvádzajúcim príslušnú

zónu.

(6)

Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 5 sa chránené územia so štvrtým a piatym stupňom

ochrany a ich ochranné pásma so štvrtým stupňom ochrany, ako aj zóny A a B označujú

pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných

stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných

porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej

vzdialenosti medzi lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia (zóny) prekrývajú

s hranicami ochranného lesa,

7

)

treba označenie chráneného územia (zóny) vykonať takým spôsobom, aby nedochádzalo

k zámene s označením ochranného lesa.

(7)

Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch sa vykoná dvoma pruhmi farby

širokými 5 cm, oddelenými medzerou širokou 5 cm. Chránené územia a ich ochranné pásma

sa označujú červenou farbou, zóny národného parku a chránenej krajinnej oblasti modrou

farbou. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo

10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika, dolný pruh len po vonkajšej časti obvodu

chráneného územia alebo ochranného pásma.

(8)

Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia a jeho ochranného pásma,

okrem chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho ochranného pásma, mimo lesných

porastov sa vykoná kovovou rúrkou zatlčenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové

body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.

(9)

Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem alebo zón, ak ju v

teréne nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe

podkladov na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.

(10)

Chránené časti prírody a ochranné pásma chránených území a chránených stromov možno

so súhlasom okresného úradu v teréne označiť doplnkovým informačným označením, a to

a)

tabuľami s doplňujúcimi informáciami o chránenej časti prírody spravidla pri tabuli

so štátnym znakom,

b)

grafickými tabuľami bez textu vyjadrujúcimi niektoré zakázané činnosti,

c)

panelmi podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách alebo o náučných

chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o chránených častiach prírody v turistických

strediskách a na iných vhodných miestach.

(11)

Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného areálu

alebo chráneného stromu, možno so súhlasom vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak

mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku vyznačiť hranice chráneného

územia jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.

§ 4

Poskytovanie a evidencia informácií o ochrane prírody a krajiny (k

§ 49 zákona

)

(1)

Orgány ochrany prírody sprístupňujú fyzickým osobám a právnickým osobám informácie

o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „informácie“), ktoré vedú podľa

§ 49 ods. 1 zákona

.

(2)

Sprístupnením informácií sa rozumie najmä ich zverejnenie, poskytnutie na základe

žiadosti, umožnenie nahliadnuť do príslušných materiálov a robiť si z nich kópie a

odpisy alebo odkaz na publikáciu, v ktorej je informácia zverejnená. Forma sprístupnenia

má zodpovedať žiadosti o informáciu, okolnostiam prípadu a možnostiam orgánu ochrany

prírody.

(3)

Žiadosť o sprístupnenie informácie sa podáva ústne, ústne do zápisnice, písomne alebo

iným technicky porovnateľným spôsobom (napríklad faxom). Žiadosť musí byť dostatočne

určitá, najmä z nej musí byť zrejmý obsah a rozsah požadovanej informácie.

(4)

Ak je žiadosť neúplná, orgán ochrany prírody vyzve žiadateľa o informáciu, aby žiadosť

doplnil.

(5)

Informácie sa sprístupňujú bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote dvoch

mesiacov od doručenia žiadosti alebo od jej doplnenia podľa odseku 4.

(6)

Orgán ochrany prírody informáciu neposkytne, ak by tým hrozilo neprípustné rušenie,

poškodzovanie alebo ničenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Mieru ohrozenia

posúdi orgán ochrany prírody, ktorý bol o sprístupnenie informácie požiadaný.

(7)

Orgán ochrany prírody vedie evidenciu o sprístupňovaní informácií v Knihe informácií.

(8)

Kniha informácií obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje žiadateľa o sprístupnenie informácie,

b)

názov (druh) poskytnutej informácie s jej stručným popisom a s uvedením spisového

čísla v prípade písomnej informácie,

c)

dátum prijatia žiadosti o sprístupnenie informácie,

d)

dátum sprístupnenia informácie,

e)

meno pracovníka orgánu ochrany prírody, ktorý informáciu sprístupnil,

f)

formu sprístupnenia informácie,

g)

v prípade čiastočného alebo úplného nesprístupnenia informácie aj dôvody nesprístupnenia.

§ 5

(1)

Krajský úrad na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny vo svojom územnom obvode ustanovuje

a odvoláva stráž prírody, určuje počet jej členov zodpovedajúci prírodným a krajinným

danostiam, najmä rozlohe, počtu a významu osobitne chránených častí prírody a krajiny,

biocentier a ostatných významných krajinných prvkov, a usmerňuje jej činnosť.

(2)

Členovia stráže prírody sa ustanovujú najmä na návrh okresného úradu, organizácie

ochrany prírody,

4

)

obce alebo záujmového združenia, ktorého poslaním podľa stanov je ochrana prírody

a krajiny.

(3)

Za člena stráže prírody možno ustanoviť bezúhonného občana Slovenskej republiky,

ktorý dovŕšil vek 18 rokov, je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilý

a má potrebné vedomosti a schopnosti, pozná povinnosti a oprávnenia člena stráže prírody

a zložil sľub podľa odseku 9.

(4)

Za bezúhonného podľa odseku 3 sa považuje ten, kto nebol v posledných piatich rokoch

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin proti životnému

prostrediu.

8

)

(5)

Návrh na ustanovenie za člena stráže prírody obsahuje

a)

meno a priezvisko navrhovaného,

b)

dátum a miesto jeho narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

trvalý pobyt,

e)

číslo občianskeho preukazu,

f)

navrhovaný obvod pôsobnosti,

g)

číslo zbrojného preukazu, kedy a kým bol vydaný a dobu jeho platnosti, ak je navrhovaný

jeho držiteľom.

(6)

K návrhu na ustanovenie za člena stráže prírody sa pripojí

a)

výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,

b)

lekárske potvrdenie o zdravotnom stave,

c)

fotografia s rozmermi 3 x 3,5 cm.

(7)

Ak navrhovaný na ustanovenie za člena stráže prírody má oprávnenie nosiť zbraň podľa

osobitného predpisu,

9

)

náležitosti podľa odseku 6 písm. a) a b) sa nevyžadujú.

(8)

Krajský úrad v spolupráci s organizáciou ochrany prírody pred ustanovením navrhovaného

za člena stráže prírody overí, či má na výkon funkcie člena stráže prírody potrebné

vedomosti a schopnosti a či pozná úlohy a oprávnenia, ktoré vyplývajú z tejto funkcie,

ako aj miestopis a geografiu územia, v ktorom má funkciu vykonávať.

(9)

Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu krajského úradu sľub tohto

znenia: „Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť svoje úlohy pri

ochrane prírody a krajiny a pri svojej činnosti budem dodržiavať zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy.“.

(10)

Po zložení sľubu vydá krajský úrad členovi stráže prírody preukaz člena stráže prírody

a odznak člena stráže prírody.

(11)

Vzor preukazu člena stráže prírody a odznaku člena stráže prírody je uvedený v

prílohe č. 3

.

§ 6

Člen stráže prírody pri výkone svojej funkcie najmä

a)

sleduje dianie v prírode, ľudské zásahy do prírody a krajiny a ich vplyv na ňu,

b)

vykonáva kontrolu dodržiavania zákazov a iných podmienok ochrany osobitne chránených

častí prírody a krajiny,

c)

oznamuje okresnému úradu nedostatky a udalosti zistené pri obhliadke a kontrole územia,

d)

oznamuje okresnému úradu porušenie právnych predpisov o ochrane prírody a krajiny

a podmienok uložených v rozhodnutí orgánu ochrany prírody,

e)

zabezpečuje dôkazový materiál pre potreby konania okresného úradu,

f)

vykonáva nevyhnutné opatrenia na odvrátenie ohrozenia prírody a krajiny a jeho následkov

a o svojom konaní bezodkladne informuje okresný úrad,

g)

na požiadanie sa preukazuje preukazom člena stráže prírody,

h)

oznamuje bezodkladne krajskému úradu stratu alebo krádež preukazu člena stráže prírody

alebo odznaku člena stráže prírody,

i)

oznamuje krajskému úradu do 15 dní zmenu skutočností zapísaných v preukaze člena

stráže prírody.

§ 7

(1)

Členstvo v stráži prírody zaniká

a)

odvolaním člena stráže prírody,

b)

smrťou člena stráže prírody.

(2)

Krajský úrad, ktorý člena stráže prírody do funkcie ustanovil, odvolá ho z tejto

funkcie, ak o to člen stráže prírody požiada.

(3)

Krajský úrad, ktorý člena stráže prírody do funkcie ustanovil, môže ho z funkcie

odvolať, ak

a)

člen stráže prírody prekročí svoje oprávnenia alebo riadne nevykonáva svoju funkciu,

b)

nastanú okolnosti, ktoré bránia tomu, aby člen stráže prírody naďalej plnil svoje

úlohy,

c)

člen stráže prírody prestane spĺňať niektorú z podmienok uvedených v

§ 5 ods. 3

.

(4)

Člen stráže prírody, ktorý bol odvolaný z funkcie, odovzdá bezodkladne krajskému

úradu preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody.

§ 8

(1)

Krajský úrad

a)

vedie evidenciu členov stráže prírody,

b)

spolu s okresným úradom a odbornou organizáciou ochrany prírody sa stará o udržiavanie

a zvyšovanie odbornej úrovne členov stráže prírody vrátane ich oboznamovania so všeobecne

záväznými právnymi predpismi,

c)

za podmienok ustanovených osobitným predpisom

10

)

uhrádza výdavky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody,

d)

poskytne členovi stráže prírody právne predpisy, mapy, prípadne ďalšie potrebné pomôcky.

(2)

Okresný úrad

a)

bezprostredne riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody v obvode svojej pôsobnosti,

b)

uhrádza alebo odsúhlasuje výdavky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody.

10

)

§ 9

Pracovníkom organizácií ochrany prírody, ktorí majú oprávnenie člena stráže prírody

podľa

§ 58 ods. 7 zákona

, sa toto oprávnenie zaznačí do ich služobného preukazu.

§ 10

Krajský úrad po predchádzajúcom poučení o úlohách a oprávneniach člena stráže prírody

vydá preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody aj vlastníkovi pozemku,

na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie (

§ 22 ods. 5 zákona

).

§ 11

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembra 1996.