Legislator Case Law & Legislation
291_2002 SK

ZÁKON 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Statutory Text (4 Articles)

Slovensko ZZ 291/2002

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)

systém štátnej pokladnice,

b)

pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) v

systéme štátnej pokladnice,

c)

zriadenie a pôsobnosť Štátnej pokladnice v systéme štátnej pokladnice,

d)

zriadenie a pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra”)

v systéme štátnej pokladnice,

e)

vzťah Štátnej pokladnice ku klientovi Štátnej pokladnice (ďalej len „klient”),

f)

vzťahy medzi ministerstvom, Štátnou pokladnicou a agentúrou pri zabezpečovaní činnosti

systému štátnej pokladnice,

g)

vzťahy subjektov uvedených v písmene f) k iným subjektom.

§ 2

Systém štátnej pokladnice

(1)

Systémom štátnej pokladnice sa rozumie

a)

sústava činností zabezpečujúcich centralizáciu riadenia verejných financií a

b)

sústava vzťahov subjektov uvedených v

§ 1 písm. f)

.

(2)

Systém štátnej pokladnice zabezpečuje tieto činnosti

a)

realizáciu rozpočtu subjektov verejnej správy

1

)

v rozsahu podľa tohto zákona,

b)

vedenie a správu účtov klientov,

c)

realizáciu platobnej operácie

2

)

klientov,

d)

vykonávanie finančných operácií na finančnom trhu,

e)

riadenie likvidity Štátnej pokladnice,

f)

riadenie rizík (

§ 2a ods. 6

),

g)

riadenie štátneho dlhu,

h)

centralizáciu informácií z účtovníctva

3

)

a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy

4

)

predkladaných subjektmi verejnej správy,

5

)

i)

účtovanie o obratoch na účtoch klientov a účtovanie o operáciách súvisiacich s financovaním

štátneho dlhu, financovaním schodku štátneho rozpočtu, riadením likvidity Štátnej

pokladnice a riadením rizík,

j)

vedenie účtov centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice podľa osobitných

predpisov.

5a

)

§ 2a

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Klient je

a)

štátna rozpočtová organizácia,

6

)

b)

štátna príspevková organizácia,

6

)

c)

štátny fond,

7

)

d)

Sociálna poisťovňa,

e)

zdravotná poisťovňa,

8

)

f)

Slovenský pozemkový fond,

g)

Fond národného majetku Slovenskej republiky,

h)

verejná vysoká škola,

9

)

i)

vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková

organizácia vyššieho územného celku,

j)

právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované

z prostriedkov Európskej únie, ktorá nie je klientom uvedeným v písmenách a) až i),

k)

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

8

)

l)

subjekt verejnej správy neuvedený v písmenách a) až k) na základe písomnej dohody

so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva,

m)

štátny podnik, právnická osoba, v ktorej má štát majetkovú účasť, a právnická osoba

zriadená osobitným zákonom,

9a

)

ktoré nie sú klientom uvedeným v písmenách a) až l), na základe písomnej dohody so

Štátnou pokladnicou uzavretou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva,

n)

verejná výskumná inštitúcia.

9b

)

(2)

Vstupom do záväzku sa rozumie právny úkon, na ktorého základe sa uskutoční výdavok

z rozpočtu klienta, najmä uzavretie zmluvy o dielo na dodávku tovarov alebo služieb,

objednávka alebo rozhodnutie o transfere z rozpočtu klienta.

(3)

Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky

vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice.

(4)

Riadením likvidity Štátnej pokladnice sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je

efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.

(5)

Rizikom na účely tohto zákona sa rozumie kreditné riziko, trhové riziko, riziko likvidity,

operačné riziko, refinančné riziko a ďalšie riziká, ktoré môžu spôsobiť finančnú stratu

pre štátny rozpočet a ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice.

(6)

Riadením rizík na účely tohto zákona sa rozumie súhrn činností, ktorých cieľom je

predchádzať možným finančným stratám pre štátny rozpočet v rozsahu určenom ministerstvom

podľa tohto zákona.

(7)

Tuzemským prevodom sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia vykonávaná

v mene euro na území Slovenskej republiky.

(8)

Cezhraničným prevodom sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia vykonávaná

v

a)

cudzej mene na území Slovenskej republiky,

b)

cudzej mene a v mene euro do iného štátu.

DRUHÁ ČASŤ

POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 2b

(1)

Ministerstvo

a)

vypracúva stratégiu systému štátnej pokladnice, kontroluje jej plnenie a koordinuje

budovanie systému štátnej pokladnice,

b)

určuje a kontroluje riadiace procesy systému štátnej pokladnice podľa tohto zákona,

c)

schvaľuje na základe návrhu Štátnej pokladnice koncepciu Štátnej pokladnice, ktorá

vymedzuje služby poskytované klientom,

d)

usmerňuje riadenie zostatkov finančných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice

v Národnej banke Slovenska, v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

e)

buduje a udržiava informačný systém pre systém štátnej pokladnice (ďalej len „informačný

systém”) a zabezpečuje, aby informačný systém spĺňal kritériá bezpečnosti, spoľahlivosti

a primeranosti,

f)

usmerňuje meranie efektívnosti systému štátnej pokladnice a vykonáva pravidelné vyhodnocovanie

efektívnosti systému štátnej pokladnice,

g)

v spolupráci s agentúrou a Štátnou pokladnicou informuje Národnú radu Slovenskej

republiky, vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”) a verejnosť o výsledkoch

systému štátnej pokladnice,

h)

vydáva predchádzajúci písomný súhlas na pripojenie subjektu uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. l) a m)

do systému štátnej pokladnice na základe ich žiadosti predloženej Štátnej pokladnici

a určuje podmienky pripojenia,

i)

usmerňuje riadenie likvidity Štátnej pokladnice a vykonáva kontrolu riadenia likvidity

Štátnej pokladnice,

j)

usmerňuje riadenie rizík, ktoré vyplývajú z činnosti systému štátnej pokladnice a

vykonáva kontrolu riadenia rizík,

k)

usmerňuje vykonávanie finančných operácií týkajúcich sa prevodov otvorenej likviditnej

pozície, úrokovej pozície a devízovej pozície Štátnej pokladnice na ministerstvo,

ktoré je osobitným klientom pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom (ďalej len „klient

Štátny dlh”),

l)

schvaľuje na základe návrhu agentúry stratégiu riadenia štátneho dlhu a vykonáva

kontrolu jej realizácie; na tieto účely zabezpečuje spoluprácu so zahraničnými ratingovými

agentúrami pri určovaní ratingu Slovenskej republiky, ktorým sa rozumie posudzovanie

a hodnotenie schopnosti a pripravenosti Slovenskej republiky uhrádzať svoje finančné

záväzky,

m)

vydáva predchádzajúci písomný súhlas podľa

§ 2c ods. 6

,

n)

môže určiť priority realizácie výdavkov klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. a)

v prípade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,

o)

usmerňuje a kontroluje monitorovanie platobných operácií realizovaných Štátnou pokladnicou,

p)

vedie evidenciu oznámení o rizikových platobných operáciách podľa

§ 10d ods. 5

a rizikových vybraných platobných operáciách podľa

§ 10e ods. 2.

(2)

Ministerstvo zostavuje súbory údajov z účtovných výkazov a údajov potrebných na účely

hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektom verejnej správy.

Na účel zostavenia súborov údajov podľa prvej vety je subjekt verejnej správy povinný

predkladať ministerstvu údaje podľa prvej vety. Usporiadanie, obsahové vymedzenie,

spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných

na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektmi verejnej

správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 2c

Klient Štátny dlh

(1)

Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním

schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením

dočasne voľných finančných prostriedkov.

(2)

Príjmy a výdavky z finančných operácií vykonaných na účtoch klienta Štátny dlh sa

sledujú na samostatnom účte.

(3)

Príjmy samostatného účtu sú príjmy

a)

z finančných operácii na finančnom trhu,

b)

súvisiace s chybnými platobnými operáciami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

c)

súvisiace s činnosťou agentúry.

(4)

Výdavky samostatného účtu sú výdavky

a)

vyplývajúce zo správy schodku štátneho rozpočtu,

b)

vyplývajúce zo správy štátneho dlhu,

c)

z finančných operácií na finančnom trhu vrátane finančných operácií s finančnými

derivátmi,

d)

vyplývajúce z realizácie platobnej operácie klienta Štátny dlh,

e)

súvisiace s chybnými platobnými operáciami vyplývajúcimi z ich nesprávneho poukázania,

f)

vyplývajúce z finančných operácií vykonávaných agentúrou.

(5)

Klient Štátny dlh môže zriadiť na účely zhodnotenia dočasne voľných finančných prostriedkov

a na účely vykonávania finančných operácií na riadenie rizík účet v Národnej banke

Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky. Účet klienta Štátny dlh zriadený

v Národnej banke Slovenska musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(6)

Klient Štátny dlh vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou za podmienok na peňažnom

trhu v čase vykonávaného obchodu a v osobitných prípadoch

10a

)

za dohodnutých podmienok po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva.

(7)

Prebytok samostatného účtu sa po dohode so Štátnou pokladnicou a s agentúrou prednostne

použije na krytie záväzkov Štátnej pokladnice podľa

§ 11 ods. 5

voči klientom.

(8)

Zostatok prebytku samostatného účtu je príjmom štátneho rozpočtu.

TRETIA ČASŤ

ZRIADENIE, ORGANIZÁCIA A PÔSOBNOSŤ ŠTÁTNEJ POKLADNICE

§ 3

Zriadenie Štátnej pokladnice

(1)

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Štátna pokladnica ako rozpočtová organizácia

11

)

zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Cieľom

Štátnej pokladnice je zabezpečiť realizáciu rozpočtu klienta.

(2)

Sídlom Štátnej pokladnice je Bratislava.

(3)

Štátnu pokladnicu zastupuje a riadi riaditeľ Štátnej pokladnice.

§ 4

Riaditeľ Štátnej pokladnice

(1)

Riaditeľa Štátnej pokladnice vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky

(ďalej len „minister”).

(2)

Za riaditeľa Štátnej pokladnice možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami

a skúsenosťami v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom

rozsahu a ktorá je bezúhonná.

(3)

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje

fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom

štúdiu alebo v doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii

v oblasti finančníctva.

(4)

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola

právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra

trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na

vyžiadanie výpisu z registra trestov.

11a

)

Údaje podľa druhej vety Štátna pokladnica bezodkladne zašle v elektronickej podobe

prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

na vydanie výpisu z registra trestov.

(5)

Funkcia riaditeľa Štátnej pokladnice je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej

republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora,

guvernéra Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním

v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, s členstvom

alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby

vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa Štátnej pokladnice je tiež

nezlučiteľná s podnikateľskou a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Toto

obmedzenie sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich

maloletých detí, na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6)

Ak riaditeľ Štátnej pokladnice v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie

alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne

každú takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon smerujúci

k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7)

Riaditeľ Štátnej pokladnice je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia

povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

12

)

§ 5

Zamestnanci Štátnej pokladnice

(1)

Ustanovenia

§ 4 ods. 5

a

7

sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice.

(2)

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov Štátnej pokladnice

rozhodne riaditeľ Štátnej pokladnice.

§ 6

Pôsobnosť Štátnej pokladnice

(1)

Štátna pokladnica

a)

realizuje rozpočet klienta podľa tohto zákona,

b)

zostavuje finančný plán Štátnej pokladnice na základe vlastných prognóz príjmov a

výdavkov klienta, prognóz Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

„finančné riaditeľstvo“) a poskytuje ho agentúre,

c)

účtuje priebežne o finančných tokoch na účtoch Štátnej pokladnice a o finančných

operáciách vykonávaných s klientom Štátny dlh,

d)

vykonáva platobné operácie,

e)

zriaďuje účty Štátnej pokladnice v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska,

inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke,

13

)

pobočke zahraničnej banky

13

)

alebo v zahraničnej banke,

13

)

ktorá má sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu

Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorá požíva výhody jedného bankového povolenia

podľa práva Európskej únie

13

)

(ďalej len „zahraničná banka so sídlom v členskom štáte"),

f)

vedie a spravuje účty klienta na zmluvnom základe,

g)

úročí na zmluvnom základe v prospech klienta priebežný kreditný zostatok na vybraných

účtoch klienta,

h)

úročí na zmluvnom základe na ťarchu klienta priebežný debetný zostatok na vybraných

účtoch klienta Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa,

i)

úročí na zmluvnom základe a na základe žiadosti klienta dočasne voľné finančné prostriedky

vedené na účtoch klienta; Štátna pokladnica môže dočasne voľnými finančnými prostriedkami

kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať

štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice,

j)

zabezpečuje a vykonáva pre svojich klientov tuzemské prevody,

k)

zabezpečuje pre svojich klientov cezhraničné prevody prostredníctvom Európskej centrálnej

banky, Národnej banky Slovenska, inej centrálnej banky, ktorá je súčasťou Európskeho

systému centrálnych bánk, banky, pobočky zahraničnej banky alebo zahraničnej banky

so sídlom v členskom štáte,

l)

účtuje o finančných operáciách na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami

vedenými na vybraných účtoch Štátnej pokladnice podľa

§ 17 ods. 2

,

m)

pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa

§ 18 ods. 1

,

n)

poskytuje právnickým osobám, ktoré vykonávajú voči klientovi zriaďovateľskú funkciu,

údaje o stavoch a operáciách na účtoch tohto klienta,

o)

poskytuje informácie podľa osobitných predpisov

14

)

v rozsahu svojej pôsobnosti,

p)

usmerňuje realizáciu rozpočtu klienta v systéme štátnej pokladnice a vykonávanie

tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov,

q)

zabezpečuje pre svojich klientov výbery a vklady finančných prostriedkov v hotovosti

prostredníctvom Národnej banky Slovenska, banky alebo pobočky zahraničnej banky a

poštového podniku

14a

)

na zmluvnom základe,

r)

vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,

ktoré súvisia s pôsobnosťou Štátnej pokladnice a so systémom štátnej pokladnice,

s)

ukladá a spravuje pokuty podľa

§ 13

,

t)

vykonáva finančné operácie s klientom Štátny dlh v súlade s

§ 2b ods. 1 písm. k)

,

u)

vyjadruje sa k návrhu stratégie riadenia štátneho dlhu,

v)

pripravuje podklad na vypracovanie stratégie systému štátnej pokladnice a na koordináciu

budovania systému štátnej pokladnice,

w)

spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného

systému,

x)

vykonáva úhrady výnosov z finančných prostriedkov poukázaných ako chybné platobné

operácie vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty Štátnej pokladnice,

y)

vykonáva obchody s klientom Štátny dlh v súlade s

§ 2c ods. 6

,

z)

realizuje výdavky klientov podľa priorít určených podľa

§ 2b ods. 1 písm. n)

,

aa)

spravuje platobnú bránu Štátnej pokladnice,

ab)

spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení riadenia rizík,

ac)

podieľa sa na definovaní rizík spojených s platobnými operáciami a navrhuje postupy,

ako týmto rizikám predchádzať,

ad)

navrhuje postupy a schémy na zdokonalenie automatizovaných softvérových procesov

na odhalenie rizík spojených s platobnými operáciami,

ae)

informuje ministerstvo o rizikových platobných operáciách podľa

§ 10d ods. 5

a rizikových vybraných platobných operáciách podľa

§ 10e ods. 2

,

af)

spravuje centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice,

ag)

zabezpečuje technické vybavenie a podmienky na vykonanie a spracovanie platieb správnych

poplatkov a súdnych poplatkov podľa osobitných predpisov,

5a

)

ah)

zabezpečuje evidenciu platieb správnych poplatkov a súdnych poplatkov a na účel identifikácie

úkonu alebo konania sprístupňuje hodnoty z číselníka poplatkov orgánom verejnej moci

podľa osobitných predpisov,

5a

)

ai)

zabezpečuje zúčtovanie a prevod finančných prostriedkov evidovaných v centrálnom

systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice do štátneho rozpočtu, do rozpočtu vyššieho

územného celku alebo do rozpočtu obce,

aj)

umožňuje používateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice

kontrolu vykonanej platby správneho poplatku alebo platby súdneho poplatku a použitie

tejto platby na požadovaný úkon alebo konanie,

ak)

zabezpečuje sprístupnenie technického vybavenia a podmienok na vykonanie platby poplatku

podľa osobitného predpisu,

14aa

)

al)

zabezpečuje vrátenie poplatku alebo preplatku podľa osobitných predpisov,

5a

)

am)

spravuje účty a zabezpečuje analytické výstupy pre potreby centrálneho systému evidencie

poplatkov Štátnej pokladnice.

(2)

Štátna pokladnica má právo

a)

odpísať finančné prostriedky z ňou vedeného účtu klienta bez predloženia jeho žiadosti

o realizáciu platobnej operácie v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi,

14b

)

b)

za vykonanie služieb poskytovaných na základe žiadosti klienta v zmysle schválenej

koncepcie Štátnej pokladnice a za vykonanie platobnej operácie požadovať úhradu nákladov

a použiť na ich započítanie finančné prostriedky na účte klienta.

(3)

Štátna pokladnica na zabezpečenie činností podľa odseku 1 písm. m) a o)

a)

zostavuje súbory údajov z vlastnej evidencie o klientovi uvedenom v

§ 2a ods. 1 písm. a) až i)

,

k)

,

l)

,

m)

a

n)

,

b)

zostavuje súhrnné údaje podľa požiadaviek ministerstva určené pre medzinárodné organizácie

a Európsku úniu.

(4)

Ak Štátna pokladnica zabezpečuje pre svojich klientov platobné operácie, pri ktorých

sa suma prevodu prepočítava z jednej meny na inú menu, vychádza pri prepočte týchto

mien z aktuálneho kurzu na devízovom trhu.

(5)

Príjmy a výdavky Štátnej pokladnice súvisiace s pôsobnosťou Štátnej pokladnice podľa

odsekov 1, 2, 4 a 10 a

§ 11

sa vedú na osobitnom účte, ktorého správcom je Štátna pokladnica.

(6)

Príjmy osobitného účtu sú príjmy

a)

z úročenia finančných prostriedkov podľa

§ 11 ods. 3

,

b)

z úročenia finančných prostriedkov podľa odseku 1 písm. h),

c)

z finančných operácií vykonávaných s klientom Štátny dlh podľa

§ 2b ods. 1 písm. k)

,

d)

z finančných operácií a obchodov vykonávaných v osobitných prípadoch podľa

§ 17 ods. 2

,

e)

z úhrad nákladov od klientov za vykonanie platobných operácií a služieb poskytovaných

na základe zmluvy a na základe žiadosti klienta,

f)

z použitia kurzov súvisiacich so zabezpečovaním platobných operácií, pri ktorých

sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu.

(7)

Výdavky osobitného účtu sú výdavky

a)

z úročenia finančných prostriedkov podľa

§ 11 ods. 3

,

b)

z úročenia finančných prostriedkov podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. i),

c)

súvisiace s činnosťou Štátnej pokladnice podľa odseku 1 písm. e), j), k), q), aa)

alebo písm. af) a súvisiace s finančným zabezpečením hospodárskej mobilizácie,

14ba

)

d)

z použitia kurzov súvisiacich so zabezpečovaním platobných operácií, pri ktorých

sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu.

(8)

Kladný zostatok osobitného účtu sa v priebehu rozpočtového roka odvádza do príjmov

štátneho rozpočtu

14bb

)

do 5 pracovných dní po skončení štvrťroka formou preddavkov a do 20 pracovných dní

po skončení rozpočtového roka. Preddavkom sa rozumie zostatok osobitného účtu znížený

o rezervu na financovanie výdavkov podľa odseku 7.

(9)

Štátna pokladnica realizuje platobné operácie výlučne bezhotovostne. Na účely zabezpečenia

hotovostných platobných operácií pre centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej

pokladnice môže Štátna pokladnica využiť služby tretej strany na zmluvnom základe.

(10)

Platobnou bránou Štátnej pokladnice sa na účely tohto zákona rozumie súbor programových

prostriedkov a technických prostriedkov slúžiacich na iniciáciu, vykonanie a prijatie

úhrady v prospech klienta a na účet vedený v Štátnej pokladnici, najmä bezhotovostným

prevodom z účtu v banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banky so sídlom

v členskom štáte a platobnou kartou, ak je táto úhrada vykonávaná prostredníctvom

webového sídla, špecializovaného portálu alebo iného obdobného miesta. Na účely používania

platobnej brány Štátnej pokladnice je Štátna pokladnica oprávnená využívať funkcionality

platobného modulu podľa osobitného predpisu

14c

)

a evidencie platobných titulov verejnej správy.

(11)

Centrálny systém evidencie poplatkov Štátnej pokladnice je systém, ktorý eviduje

správne poplatky a súdne poplatky podľa osobitných predpisov,

5a

)

ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu

obce a sú zúčtované prostredníctvom systému štátnej pokladnice. Okrem informačného

systému sú jeho súčasťou aj technické zariadenia, platobné služby a postupy určené

Štátnou pokladnicou, ktorými sa zabezpečuje výber správnych poplatkov a súdnych poplatkov,

ich evidencia, spracovanie, zúčtovanie a prevod do štátneho rozpočtu, do rozpočtu

vyšších územných celkov alebo rozpočtu obcí. Centrálny systém evidencie poplatkov

Štátnej pokladnice vytvára elektronický záznam ku každej úhrade správneho poplatku

alebo súdneho poplatku.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Realizácia rozpočtu klienta, realizácia platobnej operácie vybraných klientov,

monitoring platobných operácií a monitoring vybraných platobných operácií

Realizácia rozpočtu klienta

§ 7

(1)

Pri realizácii rozpočtu klienta postupuje Štátna pokladnica v súlade so schváleným

zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a s rozpočtom klienta uvedeného

v

§ 2a ods. 1 písm. a) až h)

,

k)

,

l)

a

n)

.

(2)

Štátna pokladnica realizuje výdavky štátneho rozpočtu do výšky ustanovenej zákonom

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ak je štátny rozpočet na príslušný

rozpočtový rok schválený so schodkom. Ak je štátny rozpočet na príslušný rozpočtový

rok schválený s prebytkom alebo vyrovnaný, Štátna pokladnica realizuje jeho výdavky

len do objemu, ktorým sa zabezpečí dosiahnutie takto schváleného štátneho rozpočtu.

(3)

Štátna pokladnica realizuje výdavky klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. b) až i)

,

k)

,

l)

a

n)

v príslušnom rozpočtovom roku do výšky ich skutočne dosiahnutých príjmov a prostriedkov

získaných z úverov, transferov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí alebo z prostriedkov

rezervného fondu.

(4)

Klient je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Na účely tohto zákona je rozpočtom klienta podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov

podľa rozpočtovej klasifikácie

15

)

na príslušný rozpočtový rok a podľa programov vlády,

16

)

ak je klient zahrnutý do plnenia programov vlády. Rozpočet klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. g)

je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku

v súlade s rozhodnutím vlády

17

)

podľa rozpočtovej klasifikácie.

a)

v

§ 2a ods. 1 písm. g)

je rozpočet nákladov spojených s jeho činnosťou a návrh na použitie jeho majetku

v súlade s rozhodnutím vlády

17

)

podľa rozpočtovej klasifikácie,

b)

v

§ 2a ods. 1 písm. i)

je transfer zo štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej klasifikácie alebo po dohode so

Štátnou pokladnicou a po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva rozpočet tohto

klienta podľa rozpočtovej klasifikácie.

§ 8

(1)

Podľa odsekov 2 až 5 a 7 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. a) a j)

, ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná

správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie

18

)

a klient Štátny dlh.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta do konca mesiaca po nadobudnutí

účinnosti zákona o štátnom rozpočte; v rovnakej lehote predloží klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. j)

podrobný rozpočet prostriedkov z Európskej únie a ministerstvo podrobný rozpočet

rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V mesiaci januári bežného roka

môže klient čerpať len nevyhnutné výdavky určené klientovi správcom rozpočtovej kapitoly

z vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; rozpis výdavkov

klient predkladá Štátnej pokladnici najneskôr do 1. decembra bežného roka. V prípade

rozpočtového provizória klient predloží do konca decembra bežného roka Štátnej pokladnici

rozpočet klienta v súlade s rozpočtovým provizóriom. Ak klient nepredloží Štátnej

pokladnici rozpočet klienta v ustanovenej lehote, Štátna pokladnica nezabezpečí realizáciu

rozpočtu až do dňa jeho predloženia.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica

odsúhlasila žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie.

(5)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o vstup do záväzku.

Žiadosť o vstup do záväzku obsahuje najmä predpokladaný dátum realizácie výdavku a

jeho predpokladaný objem podľa programov vlády a v štruktúre rozpočtovej klasifikácie.

Pri realizácii bežných výdavkov v jednom kalendárnom mesiaci nesmie predpokladaný

objem výdavkov v predkladaných žiadostiach o vstup do záväzku prekročiť jednu dvanástinu

rozpočtu bežných výdavkov klienta s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo ako klient

na realizáciu rozpočtu Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorým je Štátny dlh.

V jednom kalendárnom mesiaci môže predpokladaný objem výdavkov prekročiť jednu dvanástinu

rozpočtu bežných výdavkov, len ak v predchádzajúcich kalendárnych mesiacoch bol objem

výdavkov v žiadostiach o vstup do záväzku v nižšej výške ako jedna dvanástina rozpočtu

bežných výdavkov klienta. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodržať ročný rozpočet výdavkov.

Tento postup sa neuplatňuje pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku na realizáciu

kapitálových výdavkov a v mesiaci decembri pri predkladaní žiadosti o vstup do záväzku

na realizáciu bežných výdavkov.

(6)

Žiadosť o vstup do záväzku Štátna pokladnica porovná s voľným zostatkom rozpočtu

klienta. Voľný zostatok rozpočtu klienta je rozpočet klienta znížený o súčet realizovaných

platobných operácií, súčet platobných operácií čakajúcich na realizáciu a súčet odsúhlasených

žiadostí o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o vstup do záväzku v súlade s voľným

zostatkom rozpočtu klienta, Štátna pokladnica zamietne žiadosť o vstup do záväzku,

o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa predloženia tejto

žiadosti.

(7)

Klient v ustanovenej lehote predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť

o realizáciu platobnej operácie. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje

najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie podľa programov vlády a v štruktúre

rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje.

(8)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s odsúhlasenou

žiadosťou o vstup do záväzku. Ak nie je žiadosť o realizáciu platobnej operácie v

súlade s odsúhlasenou žiadosťou o vstup do záväzku alebo ak žiadosť o realizáciu platobnej

operácie nie je v súlade s prioritami určenými podľa

§ 2b ods. 1 písm. n)

, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje

klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie

uvedenej v tejto žiadosti.

(9)

Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije, ak sa tak klient a Štátna pokladnica dohodli.

(10)

Ak žiadosť o realizáciu platobnej operácie súvisiacej s bežnými výdavkami spojenými

s voľbami alebo referendom, ktoré sa podľa osobitných predpisov

19

)

uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, predkladá klient, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky a krajský úrad, Štátna pokladnica túto platobnú operáciu realizuje bez zbytočného

odkladu, pričom odsek 8 týmto nie je dotknutý.

(11)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 4 až 9 a podrobnosti postupu

podľa odsekov 4 až 9 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12)

Ustanoveniami odsekov 1 až 10 nie sú dotknuté osobitné spôsoby

20

)

predkladania údajov.

12

)

§ 8a

(1)

Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. b)

,

c)

,

h)

a

n)

.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta

21

)

do konca mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej

operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre

rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Ak žiadosť o realizáciu platobnej operácie

predkladá klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. b) a c)

, ktorý má rozpis rozpočtových prostriedkov aj podľa programov vlády, táto žiadosť

obsahuje objem platobnej operácie aj podľa programov vlády. Klient môže od Štátnej

pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť

o realizáciu platobnej operácie.

(5)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je žiadosť o realizáciu platobnej

operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna

pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje klienta

najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej

v tejto žiadosti.

(6)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,

štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté osobitné spôsoby

20

)

predkladania údajov.

12

)

§ 9

(1)

Podľa odsekov 2 až 4 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. d) až g)

a

k)

. Podľa odsekov 2 až 4 postupuje aj klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. l)

, ak sa tak tento klient a Štátna pokladnica dohodli.

(2)

Klient predloží Štátnej pokladnici rozpočet klienta najneskôr do konca mesiaca januára

bežného roka.

(3)

V priebehu rozpočtového roka klient predkladá Štátnej pokladnici zmeny rozpočtu klienta.

(4)

Klient v ustanovenej lehote predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej

operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre

rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať

realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej

operácie.

(5)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta alebo so súčtom zostatkov na účtoch klienta

uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. d) a e)

. Ak nie je súčet objemu platobnej operácie uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej

operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta alebo

s kreditným zostatkom zo súčtu zostatkov na účtoch klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. d) a e)

, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie, o čom informuje

klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej operácie

uvedenej v tejto žiadosti.

(6)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činnosti podľa odsekov 2 až 5, lehoty, spôsoby predkladania,

štruktúru rozpočtu klienta a podrobnosti postupov podľa odsekov 2 až 5 ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 9a

(1)

Podľa odseku 3 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. i)

.

(2)

Klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. i)

, ktorým je vyšší územný celok, môže so súhlasom Štátnej pokladnice určiť, že postupy

podľa odseku 3 bude za klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. i)

, ktorým je rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia

vyššieho územného celku, vykonávať zriaďovateľ alebo iný dohodnutý subjekt; na zriaďovateľa

alebo na iný dohodnutý subjekt sa pri vykonávaní postupov podľa odseku 3 vzťahujú

ustanovenia tohto zákona rovnako ako na klienta.

(3)

Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie v lehote

dohodnutej so Štátnou pokladnicou. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje

najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie a zúčtovacie údaje. Klient môže

od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu výdavku, iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila

žiadosť o realizáciu platobnej operácie. Deň odpísania finančných prostriedkov z účtu

v žiadosti o realizáciu platobnej operácie uvádza ako deň splatnosti.

(4)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je súčet objemu platobnej operácie

uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu

platobnej operácie, o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo

dňa splatnosti platobnej operácie uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10

(1)

Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. a)

a

j)

, ministerstvo ako klient na realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná

správa a na realizáciu prostriedkov Európskej únie

18

)

a klient Štátny dlh pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových zdrojov.

22

)

(2)

Klient predkladá na odsúhlasenie Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej

operácie, ktorá obsahuje najmä lehotu splatnosti, objem platobnej operácie v štruktúre

rozpočtovej klasifikácie a zúčtovacie údaje. Klient môže od Štátnej pokladnice požadovať

realizáciu výdavku z iných ako rozpočtových zdrojov,

22

)

iba ak Štátna pokladnica odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.

(3)

Žiadosť o realizáciu platby Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom finančných

prostriedkov na príslušnom účte.

23

)

Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti o realizáciu platobnej operácie v súlade

s kreditným zostatkom finančných prostriedkov na účte klienta, s výnimkou klienta

Štátny dlh, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie,

o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej

operácie uvedenej v tejto žiadosti.

(4)

Lehoty a spôsoby zabezpečenia činností podľa odsekov 2 a 3 a podrobnosti postupu

podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Realizácia platobnej operácie vybraných klientov

§ 10a

(1)

Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. m)

.

(2)

Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie v lehote

dohodnutej so Štátnou pokladnicou. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje

najmä bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže

od Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platobnej operácie, iba ak Štátna pokladnica

odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie. Deň odpísania finančných prostriedkov

z účtu v žiadosti o realizáciu platobnej operácie uvádza ako deň splatnosti.

(3)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti

o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov

na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie,

o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej

operácie uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10b

Na klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. m)

sa vzťahuje tento zákon primerane.

§ 10c

(1)

Podľa odseku 2 postupuje klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. g)

pri realizácii výdavkov z iných ako rozpočtových prostriedkov.

(2)

Klient predkladá Štátnej pokladnici žiadosť o realizáciu platobnej operácie na tuzemský

prevod najneskôr dva pracovné dni a na cezhraničný prevod najneskôr štyri pracovné

dni predo dňom, v ktorom požaduje odpísať finančné prostriedky zo svojho účtu. Deň

odpísania finančných prostriedkov z účtu v žiadosti o realizáciu platobnej operácie

uvádza ako deň splatnosti. Žiadosť o realizáciu platobnej operácie obsahuje najmä

bankové spojenie, sumu prevodu, označenie meny a konštantný symbol. Klient môže od

Štátnej pokladnice požadovať realizáciu platobnej operácie, iba ak Štátna pokladnica

odsúhlasila žiadosť o realizáciu platobnej operácie.

(3)

Žiadosť o realizáciu platobnej operácie Štátna pokladnica porovná s kreditným zostatkom

finančných prostriedkov na účte klienta. Ak nie je objem úhrady uvedený v žiadosti

o realizáciu platobnej operácie v súlade s kreditným zostatkom finančných prostriedkov

na účte klienta, Štátna pokladnica neodsúhlasí žiadosť o realizáciu platobnej operácie,

o čom informuje klienta najneskôr do jedného pracovného dňa odo dňa splatnosti platobnej

operácie uvedenej v tejto žiadosti.

§ 10d

Monitoring platobných operácií

(1)

Štátna pokladnica priebežne monitoruje platobné operácie a vyhodnocuje ich rizikovosť.

(2)

Spôsob monitorovania rizikovosti platobných operácií, jeho vyhodnocovanie a kritériá

vyhodnocovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Monitoringu podľa odseku 1 nepodliehajú platobné operácie

a)

medzi klientmi, ktorí sú subjektmi verejnej správy,

b)

klienta podľa

§ 2c

,

c)

Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

(4)

Rizikovou platobnou operáciou sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia,

ktorú Štátna pokladnica vyhodnotí ako rizikovú podľa odseku 1.

(5)

Ak bola platobná operácia Štátnou pokladnicou vyhodnotená ako riziková platobná operácia,

Štátna pokladnica o tejto skutočnosti informuje ministerstvo.

§ 10e

Monitoring vybraných platobných operácií

(1)

Vybranou platobnou operáciou sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia podľa

osobitného predpisu.

23a

)

(2)

Ak bola vybraná platobná operácia vyhodnotená Štátnou pokladnicou ako riziková platobná

operácia, Štátna pokladnica bezodkladne informuje o dôvodoch rizikovosti vybranej

platobnej operácie štatutárny orgán klienta alebo osobu oprávnenú konať za štatutárny

orgán klienta, ktorý o realizáciu tejto platobnej operácie žiadal, a ministerstvo.

(3)

Klient, ktorý bol informovaný o rizikovosti vybranej platobnej operácie podľa odseku

2, je oprávnený žiadosť o realizáciu tejto platobnej operácie zmeniť alebo zrušiť

najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý predchádza dohodnutému dňu jej splatnosti.

(4)

Ak klient nevyužije oprávnenie podľa odseku 3, riziková vybraná platobná operácia

sa v deň jej splatnosti zrealizuje. O rizikovej vybranej platobnej operácii podľa

prvej vety Štátna pokladnica informuje osobitný útvar služby finančnej polície Policajného

zboru na účel predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

§ 11

Jediný účet

(1)

Jediný účet je evidenčný účet, ktorý je súhrnom zostatkov účtov Štátnej pokladnice

vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke,

ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej

banky alebo zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte. Jediný účet je vedený v

Štátnej pokladnici.

(2)

Jediný účet musí vždy vykazovať kreditný zostatok.

(3)

Zostatky finančných prostriedkov na účtoch Štátnej pokladnice vedených v Európskej

centrálnej banke, Národnej banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou

Európskeho systému centrálnych bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej

banke so sídlom v členskom štáte a evidovaných na jedinom účte sú úročené na zmluvnom

základe.

(4)

Úhrady z účtov Štátnej pokladnice vedených v Európskej centrálnej banke, Národnej

banke Slovenska, inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych

bánk, banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke so sídlom v členskom

štáte a evidovaných na jedinom účte je oprávnená vykonávať výlučne Štátna pokladnica.

(5)

Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť úroky podľa

§ 6 ods. 1 písm. g)

a

i)

maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a podľa

§ 6 ods. 1 písm. h)

a z finančných operácií vykonaných s klientom Štátny dlh a z finančných operácií

podľa

§ 17 ods. 2.

§ 12

Klient

(1)

Klient je povinný

a)

poskytovať Štátnej pokladnici všetky informácie potrebné na realizáciu jeho rozpočtu

podľa

§ 8, 8a, 9 a 9a

,

b)

získavať informácie pre potreby realizácie rozpočtu v súlade s

§ 8, 8a, 9 a 9a

od svojich vnútorných organizačných jednotiek

24

)

a od príjemcov transferov,

c)

dodržiavať limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období

a účel použitia finančných prostriedkov v hotovosti podľa odseku 2; povinnosť dodržiavať

limit zostatku finančných prostriedkov a účel použitia finančných prostriedkov neplatí

pre klienta Slovenská informačná služba a pre klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. m)

a povinnosť dodržiavať účel použitia finančných prostriedkov v hotovosti neplatí

pre klienta Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, finančné riaditeľstvo a Zbor väzenskej a justičnej stráže,

d)

vykonať základnú finančnú kontrolu

24a

)

pred predložením žiadosti o vstup do záväzku a žiadosti o realizáciu platobnej operácie

Štátnej pokladnici,

e)

zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici okrem

1.

účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového

vzťahu,

2.

osobitného účtu, ktorý je zriadený na účel správy finančných prostriedkov klientov

zariadení pre seniorov a domovov sociálnych služieb,

3.

osobitného účtu vyššieho územného celku, ktorý je zriadený na účel správy finančných

prostriedkov poskytnutých inými právnickými osobami slúžiacich na riešenie mimoriadnych

udalostí,

f)

poskytovať ministerstvu informácie potrebné na zostavenie súborov údajov podľa §

2b ods. 2 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami,

24c

)

g)

poskytovať meno, priezvisko, dátum narodenia, kontaktné telefónne číslo, adresu sídla

a adresu elektronickej pošty

24d

)

na identifikáciu osoby, ktorá používa informačný systém,

h)

poskytovať ďalšie informácie súvisiace s činnosťou systému štátnej pokladnice podľa

požiadaviek Štátnej pokladnice.

(2)

Finančné prostriedky v hotovosti možno použiť na úhradu

a)

miezd, platov, honorárov a ostatných finančných nárokov,

24e

)

b)

cestovných náhrad,

24f

)

c)

preddavkov vnútorným organizačným jednotkám,

d)

nákupu pohonných hmôt,

e)

dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, náhrad za zdravotnú starostlivosť,

dávok poistenia zodpovednosti za škodu, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej

pomoci,

f)

náhrad svedkom, prísediacim sudcom, znalcom, prekladateľom, tlmočníkom a iným osobám,

ktoré majú nárok na náhradu nákladov v konaní, za účasť na konaní,

g)

nákupu potravín pre stravovacie zariadenie so sídlom v zahraničí,

h)

vreckového deťom, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu,

24g

)

i)

ostatných bežných výdavkov, ktorých objem nesmie prekročiť 1 % z ročného rozpočtu

bežných výdavkov klienta s prihliadnutím na jeho zmeny v priebehu rozpočtového roka.

(3)

Vnútorná organizačná jednotka klienta realizuje výdavky z rozpočtu klienta, ktorého

je súčasťou. Klient, ktorého súčasťou je vnútorná organizačná jednotka, pri realizácii

rozpočtu postupuje podľa

§ 8, 8a, 9 alebo 9a

. Na činnosti podľa

§ 8 ods. 5

a

7

,

§ 8a ods. 4

,

§ 9 ods. 4

alebo

§ 9a ods. 5

môže klient splnomocniť aj svoju vnútornú organizačnú jednotku. Rozsah splnomocnenia

je klient povinný písomne oznámiť Štátnej pokladnici; ak klient nepredloží Štátnej

pokladnici splnomocnenie, považuje sa za oprávneného realizovať výdavky z rozpočtu

pre vnútornú organizačnú jednotku iba klient.

(4)

Klient uskutočňuje výber a vklad finančných prostriedkov v hotovosti v Národnej banke

Slovenska, banke, pobočke zahraničnej banky alebo v poštovom podniku spôsobom dohodnutým

v zmluve.

(5)

Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné finančné prostriedky v súlade s

§ 6 ods. 1

písm. i) výlučne v Štátnej pokladnici.

(6)

Štátna pokladnica je povinná poskytnúť klientovi výpis z účtu a informácie o realizácii

jeho príjmov a výdavkov spravidla denne alebo v inom dohodnutom intervale.

(7)

Limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob

dodržiavania limitu zostatku finančných prostriedkov v hotovosti ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)

Ustanovenia odseku 1 písm. e) a odseku 5 sa nevzťahujú na klienta Štátny dlh a na

klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. m)

.

(9)

Ak sa subjekt verejnej správy stane klientom uvedeným v

§ 2a ods. 1 písm. l)

, je povinný finančné prostriedky vedené na účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej

banky previesť na účty zriadené v Štátnej pokladnici najneskôr do šiestich mesiacov

odo dňa, keď sa stane klientom, ak sa klient so Štátnou pokladnicou nedohodnú inak.

(10)

Pri zhodnocovaní dočasne voľných finančných prostriedkov klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. g)

je Štátna pokladnica povinná stanovovať úrokové sadzby tak, aby primerane zohľadňovali

úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody Národnej banky Slovenska, alebo

úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody Európskej centrálnej banky; ustanovenie

§ 6 ods. 1 písm. i)

týmto nie je dotknuté.

§ 12a

Používanie platobnej brány Štátnej pokladnice

Ak klient umožňuje vykonať úhradu prostredníctvom webového sídla, špecializovaného

portálu

25

)

alebo iného obdobného miesta alebo je podľa osobitného predpisu povinný úhradu takýmto

spôsobom umožniť, je povinný na tento účel sprístupniť aj technické prostriedky alebo

programové prostriedky potrebné na vykonanie úhrady s použitím platobnej brány Štátnej

pokladnice. Na účely podľa prvej vety poskytne Štátna pokladnica klientovi potrebnú

súčinnosť.

§ 13

Sankcie

(1)

Štátna pokladnica môže klientovi za porušenie povinností podľa

§ 12 ods. 1 až 5

a

§ 12a

uložiť pokutu až do 30 000 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní.

26

)

Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti.

(2)

Štátna pokladnica môže pokutu uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti

uloženej týmto zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia tejto povinnosti.

(3)

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

PIATA ČASŤ

ZRIADENIE, POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ AGENTÚRY

§ 14

Zriadenie agentúry

(1)

Zriaďuje sa orgán štátnej správy s názvom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej

kapitoly ministerstva so sídlom v Bratislave.

(2)

Agentúra je oprávnená na vykonávanie činností ako obchodník s cennými papiermi podľa

osobitného zákona.

27

)

Vydávanie cenných papierov a činnosti agentúry podľa tohto zákona nepodliehajú dohľadu,

povoleniam ani verejnej ponuke cenných papierov podľa osobitných predpisov.

28

)

Na činnosť agentúry sa nevzťahuje osobitný predpis.

28aaa

)

(3)

Agentúru zastupuje a riadi riaditeľ agentúry.

§ 15

Riaditeľ agentúry

(1)

Riaditeľa agentúry vymenúva a odvoláva minister.

(2)

Za riaditeľa agentúry možno vymenovať len osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami

v oblasti finančníctva, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá

je bezúhonná.

(3)

Za osobu s odbornými vedomosťami a skúsenosťami na účely tohto zákona sa považuje

fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu, inžinierskom

štúdiu alebo doktorskom štúdiu a má odbornú prax najmenej tri roky v riadiacej funkcii

v oblasti finančníctva.

(4)

Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola

právoplatne odsúdená za trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra

trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na

vyžiadanie výpisu z registra trestov.

11a

)

Údaje podľa druhej vety agentúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(5)

Funkcia riaditeľa agentúry je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky,

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, guvernéra

Národnej banky Slovenska a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom

orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v inom orgáne verejnej moci, členstvom alebo

inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby vykonávajúcej

podnikateľskú činnosť. Funkcia riaditeľa agentúry je tiež nezlučiteľná s podnikateľskou

a inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, ktorá môže byť v rozpore s výkonom

jeho funkcie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publikačnú, literárnu

alebo umeleckú činnosť.

(6)

Ak riaditeľ agentúry v čase svojho vymenovania vykonáva funkciu, zamestnanie alebo

činnosť, ktorá je nezlučiteľná s jeho funkciou, je povinný bezodkladne preukázateľne

každú takúto funkciu, zamestnanie alebo činnosť zanechať alebo urobiť právny úkon

smerujúci k ukončeniu každej takej funkcie, zamestnania alebo činnosti.

(7)

Riaditeľ agentúry je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o

ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Táto povinnosť trvá až do zbavenia

povinnosti mlčanlivosti ministrom, a to aj po skončení služobného pomeru. Týmto nie

sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

12

)

§ 16

Zamestnanci agentúry

(1)

Ustanovenia

§ 15 ods. 5

a

7

sa primerane vzťahujú aj na ostatných zamestnancov agentúry.

(2)

O zbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť ostatných zamestnancov agentúry rozhodne

riaditeľ agentúry.

§ 17

Pôsobnosť agentúry

(1)

Agentúra v mene ministerstva alebo v mene Slovenskej republiky

a)

organizuje a realizuje splácanie štátneho dlhu,

b)

zabezpečuje podľa pokynov ministerstva financovanie záväzkov Slovenskej republiky,

ktoré jej vzniknú v súvislosti so zabezpečením finančnej a hospodárskej stability

eurozóny,

28aa

)

alebo Európskej únie,

28ab

)

c)

zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov,

d)

vykonáva vysporiadanie obchodov s cennými papiermi,

e)

vykonáva alebo inak zabezpečuje

28ac

)

výplatu menovitých hodnôt a výnosov štátnych cenných papierov,

f)

vykonáva zabezpečovacie prevody cenných papierov,

g)

vykonáva finančné operácie a obchody s finančnými nástrojmi

28a

)

súvisiace s riadením štátneho dlhu alebo riadením rizík na účtoch klienta Štátny

dlh,

h)

vykonáva alebo inak zabezpečuje spätné odkúpenie nesplateného štátneho dlhu,

i)

vykonáva alebo inak zabezpečuje predčasné splatenie štátneho dlhu,

j)

vykonáva finančné operácie a obchody na účtoch klienta Štátny dlh,

k)

vykonáva finančné operácie a obchody na finančnom trhu s dočasne voľnými finančnými

prostriedkami na účtoch klienta Štátny dlh vrátane vkladov a pôžičiek,

l)

vykonáva na finančnom trhu finančné operácie a obchody s finančnými nástrojmi na

preklenutie nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu

a na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice na účtoch klienta Štátny dlh,

m)

vykonáva úhrady výnosov z finančných prostriedkov poukázaných ako chybné platobné

operácie vyplývajúce z ich nesprávneho poukázania na účty, ku ktorým má agentúra dispozičné

právo,

n)

vykonáva obchody so Štátnou pokladnicou v súlade s

§ 2c ods. 6

,

o)

vykonáva činnosti na zabezpečenie podpory likvidity štátnych cenných papierov na

finančnom trhu vrátane primárneho trhu a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi,

p)

vykonáva finančné operácie a obchody s derivátmi

28b

)

a ich zábezpekami vrátane zriadenia zábezpeky.

(2)

Agentúra v mene Štátnej pokladnice vykonáva v osobitných prípadoch finančné operácie

a obchody na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami Štátnej pokladnice

na vybraných účtoch Štátnej pokladnice.

(3)

Agentúra

a)

spolupracuje s ministerstvom a s Národnou bankou Slovenska v oblastiach týkajúcich

sa ich pôsobnosti, ktoré sú ustanovené zákonom,

b)

pripravuje návrhy, podklady a informácie pre ministerstvo podľa

§ 18 ods. 3

,

c)

poskytuje Štátnej pokladnici údaje na účely účtovania a vedenia evidencie o finančných

operáciách podľa

odseku 1 písm. i)

a

odseku 2.

ŠIESTA ČASŤ

VZŤAHY ŠTÁTNEJ POKLADNICE A AGENTÚRY K VYBRANÝM SUBJEKTOM

§ 18

Vzťah k ministerstvu

(1)

Štátna pokladnica

a)

predkladá podklady na vypracovanie návrhu štátneho záverečného účtu,

b)

predkladá priebežné analýzy hospodárenia klientov,

c)

predkladá údaje na hodnotenie plnenia rozpočtu klienta,

d)

predkladá údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových

účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív,

na účtoch prostriedkov Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia a na účtoch

štátnych fondov,

e)

vypracúva návrh koncepcie Štátnej pokladnice, ktorá vymedzuje služby poskytované

klientom,

f)

predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa

§ 2b ods. 1 písm. d)

a na účely riadenia operačných rizík,

g)

predkladá informácie o zmenách platných úrokových sadzieb a poplatkoch za služby,

ktoré Štátna pokladnica poskytuje klientom,

h)

vykonáva úlohy súvisiace so systémom štátnej pokladnice podľa pokynov ministerstva

týkajúcich sa pôsobnosti Štátnej pokladnice,

i)

predkladá žiadosť subjektu uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. l) a m)

o pripojenie do systému štátnej pokladnice pred uzatvorením dohody s týmto subjektom

na účely vydania predchádzajúceho písomného súhlasu s ich pripojením do systému štátnej

pokladnice,

j)

poskytuje údaje týkajúce sa klienta na účel výkonu štatutárneho auditu.

28c

)

(2)

Ministerstvo poskytuje Štátnej pokladnici informácie potrebné na účely podľa odseku

1 písm. a) a b).

(3)

Agentúra

a)

vypracúva návrh stratégie riadenia štátneho dlhu,

b)

predkladá podklady na účely plnenia úloh ministerstva podľa

§ 2b ods. 1 písm. i), j) a k)

,

c)

predkladá stanovisko k obchodným podmienkam zmlúv o úveroch vlády,

d)

predkladá podklady o finančných operáciách vykonaných podľa

§ 17 ods. 2

,

e)

spolupracuje s ministerstvom pri zabezpečení budovania a udržiavania informačného

systému,

f)

poskytuje údaje na účely účtovania a vedenia evidencie štátneho dlhu,

g)

vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a iných materiálov,

ktoré súvisia s pôsobnosťou agentúry a so systémom štátnej pokladnice.

§ 19

Vzťahy k agentúre

(1)

Štátna pokladnica poskytuje agentúre denne finančný plán Štátnej pokladnice na účely

riadenia likvidity Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica spolupracuje s agentúrou

pri určení štruktúry a obsahovej náplni finančného plánu Štátnej pokladnice.

(2)

Agentúra vykonáva finančné operácie a obchody na finančnom trhu podľa

§ 17

, pričom prevody prostriedkov vyplývajúce z uvedených finančných operácií a obchodov

vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica. Prevody prostriedkov v cudzej mene vykonáva

Štátna pokladnica na zmluvnom základe prostredníctvom Európskej centrálnej banky,

Národnej banky Slovenska, inej centrálnej banky, ktorá je súčasťou Európskeho systému

centrálnych bánk, banky, pobočky zahraničnej banky alebo zahraničnej banky so sídlom

v členskom štáte.

(3)

Agentúra poskytuje Štátnej pokladnici kompletnú dokumentáciu o vykonaných finančných

operáciách a ďalšie informácie potrebné na jej činnosť.

§ 20

Vzťahy k finančnému riaditeľstvu

Finančné riaditeľstvo

a)

účtuje o majetku a záväzkoch štátu

3

)

súvisiacich so správou daní a ciel, o daňových príjmoch a colných príjmoch, o daňových

výdavkoch a colných výdavkoch,

b)

zostavuje prognózy daňových príjmov a colných príjmov pre potreby Štátnej pokladnice.

§ 21

Vzťah Štátnej pokladnice k centrálnym bankám a iným bankovým subjektom

(1)

Na vykonávanie tuzemských prevodov a cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na

zmluvnom základe vedie Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna

banka, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banka alebo pobočka

zahraničnej banky, alebo zahraničná banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu

účty v eurách vrátane zúčtovacieho účtu na krytie a plnenie záväzkov z účasti v platobnom

systéme podľa osobitných predpisov

29a

)

a účty v cudzích menách vrátane účtu prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorých

zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(2)

Na vykonávanie cezhraničných prevodov Štátnou pokladnicou na zmluvnom základe vedie

Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, iná centrálna banka, ktorá je súčasťou

Európskeho systému centrálnych bánk, banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná

banka so sídlom v členskom štáte pre Štátnu pokladnicu účty v eurách a účty v cudzích

menách, ktorých zostatky sa evidujú na jedinom účte.

(3)

Vedenie účtov Štátnej pokladnice v Európskej centrálnej banke, Národnej banke Slovenska,

inej centrálnej banke, ktorá je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, banke,

pobočke zahraničnej banky alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, zúčtovanie

na týchto účtoch a vykonávanie ďalších služieb pre Štátnu pokladnicu vrátane podmienok

a spôsobu úročenia kreditných zostatkov účtov Štátnej pokladnice, ktoré sa evidujú

na jedinom účte, sa upraví zmluvami medzi Štátnou pokladnicou a Európskou centrálnou

bankou, Národnou bankou Slovenska, inou centrálnou bankou, ktorá je súčasťou Európskeho

systému centrálnych bánk, bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou

so sídlom v členskom štáte.

(4)

Štátna pokladnica uzatvára s Národnou bankou Slovenska, bankami, pobočkami zahraničných

bánk a poštovým podnikom zmluvu o spôsobe výberu a vkladu finančných prostriedkov

v hotovosti klientmi Štátnej pokladnice.

(5)

Štátna pokladnica, agentúra a ministerstvo poskytujú Národnej banke Slovenska údaje

z oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky a z oblasti verejných financií.

Rozsah údajov a podrobnosti o ich poskytovaní sa upravujú na zmluvnom základe.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ, A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 21a

Pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov Štátnej pokladnice alebo agentúry

o finančných operáciách, platobných operáciách alebo iných obchodoch týkajúcich sa

klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa postupuje rovnako ako pri ochrane

a poskytovaní informácií a dokladov, ktoré sa týkajú platobných služieb alebo iných

bankových obchodov a sú predmetom bankového tajomstva;

29b

)

to sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť Štátnej pokladnice predkladať a poskytovať

údaje subjektom uvedeným v tomto zákone.

§ 21b

(1)

Pri nakladaní s pohľadávkami Slovenskej republiky vzniknutými v rámci pôsobností

Štátnej pokladnice podľa

§ 6

, okrem

§ 6 ods. 1 písm. s)

, a agentúry podľa

§ 17

alebo pri činnostiach v súvislosti s týmito pôsobnosťami sa postupuje podľa právnych

predpisov, vzťahujúcich sa na predmetné pôsobnosti alebo činnosti a pri vymáhaní týchto

pohľadávok sa postupuje podľa osobitných predpisov.

29c

)

(2)

Na nakladanie s pohľadávkami podľa odseku 1 a na vymáhanie pohľadávok podľa odseku

1 sa osobitný predpis nevzťahuje.

29d

)

§ 23

(1)

Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska do 31. decembra

2005 na základe zmluvy s ministerstvom vykonávať obchody so Slovenskou republikou

podľa osobitného predpisu.

30

)

(2)

V roku 2003 je klientom aj vnútorná organizačná jednotka klienta Sociálna poisťovňa,

ktorým je výkonný orgán podľa osobitného predpisu,

31

)

a vzťahujú sa naň ustanovenia tohto zákona, ktorými sa určujú povinnosti klienta.

(3)

Lehota desiatich kalendárnych dní na realizáciu platobných operácií uhrádzaných na

základe faktúry podľa

§ 6 ods. 3

sa neuplatňuje na platobné operácie vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona.

§ 23a

(1)

Národná banka Slovenska počas vedenia účtov na základe

§ 23 ods. 1

poskytuje

a)

ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených príjmových účtoch a výdavkových

účtoch štátneho rozpočtu, účtoch štátnych finančných aktív a pasív, účtoch štátnych

fondov a účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo účtoch,

na ktorých sú vedené iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe

medzinárodných zmlúv,

b)

ústrednému orgánu

32

)

a ministerstvu údaje o stavoch a operáciách na ňou vedených

1.

príjmových rozpočtových účtoch a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií

a príspevkových organizácií v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu,

2.

výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov, na ktoré sa poskytli prostriedky

z rozpočtu rozpočtovej kapitoly príslušného ústredného orgánu.

(2)

Klient podľa

§ 9 ods. 1

a klient, ktorým je štátna príspevková organizácia, verejná vysoká škola a štátny

fond, môže mať súbežne otvorené účty aj v banke, najdlhšie však do 31. decembra 2005.

(3)

Štátna pokladnica odsúhlasuje finančný plán realizácie výdavkov, žiadosť o vstup

do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa

§ 8

, žiadosť o vstup do záväzku a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa

§ 10

a žiadosť o realizáciu platobnej operácie klienta podľa

§ 9

od 1. januára 2005. Týmto nie sú dotknuté povinnosti klienta podľa

§ 8 až 10

.

§ 23b

Klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. a) a b)

, ktorým je zdravotnícke zariadenie,

33

)

môže v rokoch 2005 a 2006 postupovať podľa

§ 2a ods. 1 písm. l)

.

§ 23c

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2008

Na prepočet sadzby ustanovenej v

§ 13 ods. 1

na slovenské koruny sa v období od 1. januára 2008 do dňa bezprostredne predchádzajúceho

dňu zavedenia eura v Slovenskej republike používa referenčný výmenný kurz určený a

vyhlásený Národnou bankou Slovenska.

§ 23d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 10. júna 2013

(1)

Klient uvedený v

§ 2a ods. 1 písm. i)

nie je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice

do 30. júna 2014.

(2)

Povinnosti podľa

§ 12 ods. 1 písm. e)

a

ods. 5

sa na klienta uvedeného v

§ 2a ods. 1 písm. i)

nemusia uplatniť do 30. júna 2014; to neplatí pre účty zriadené za účelom prijatia

transferu zo štátneho rozpočtu.

§ 23e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2019

(1)

Štátna pokladnica zriadi platobnú bránu Štátnej pokladnice podľa

§ 6 ods. 10

do 1. augusta 2020.

(2)

Klient je povinný postupovať podľa

§ 12a

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zavedenia platobnej brány Štátnej pokladnice

do prevádzky. Štátna pokladnica oznámi deň zavedenia platobnej brány Štátnej pokladnice

do prevádzky na svojom webovom sídle.

§ 24

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 42/1993 Z. z.

o Štátnej pokladnici.

§ 24a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

209/2004 Z. z.

, ktorou sa ustanovuje spôsob a obdobie, ku ktorému sa zisťuje stav majetku štátu,

rozsah a lehota predkladania informácií o majetku štátu Štátnej pokladnici v znení

vyhlášky č. 493/2004 Z. z., vyhlášky č. 367/2005 Z. z., vyhlášky č. 414/2006 Z. z.,

vyhlášky č. 224/2008 Z. z., vyhlášky č. 218/2010 Z. z. a vyhlášky č. 221/2012 Z. z.

Slovensko ZZ 291/2002

Čl. X

Zákon č.

92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona

č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z. a zákona č.

441/2000 Z. z. sa mení takto

V § 47c ods. 4 sa vypúšťa písmeno f).

Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g).

Slovensko ZZ 291/2002

Čl. XIII

Zákon č.

566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o cenných papieroch) sa mení a dopĺňa takto

V § 54 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na činnosť Agentúry pre riadenie

dlhu a likvidity poverenej vykonávaním niektorých činností súvisiacich so správou

štátneho dlhu a riadenia likvidity podľa osobitného predpisu.

49a

)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 49a znie

„49a)

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Slovensko ZZ 291/2002

Čl. XIV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem ustanovení v čl. I § 8 ods. 2 a 6,

§ 9 ods. 2 a 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2002, v čl. I § 6, § 7, § 8

ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 15, § 9 ods. 1, 3, 4, 5, 7 až 10, § 10, 11, 12, § 18 ods. 1

písm. b) a c), § 18 ods. 2, § 19, § 20 písm. a), § 21, v čl. II body 1 až 4, v čl.

II body 6 až 10, v čl. II body 11, 12, 14, 16, 17, 20, 21, 23, 28, 29, 30, 31, v čl.

II body 32, 33, 34, 35 a 37, v čl. III body 1, 7, 8, 9, čl. IV až čl. XII, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. januára 2003, v čl. I § 18 ods. 1 písm. a), v čl. III body 2, 3, 4, 5,

6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →