ZÁKON 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň"), ktorej predmetom je

a)

zdaniteľné plnenie s miestom plnenia v tuzemsku (

§ 6

),

b)

dovoz tovaru,

c)

medzinárodná autobusová doprava uskutočnená zahraničným dopravcom s výnimkou pravidelnej

dopravy (ďalej len „príležitostná preprava osôb").

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Zdaniteľným plnením je

a)

dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva

1

)

k tovaru alebo k prevodu správy tovaru,

b)

dodanie stavby,

c)

prevod alebo prechod nehnuteľnosti, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo k prevodu správy nehnuteľnosti, s výnimkou pozemkov (ďalej len

„prevod a prechod nehnuteľnosti“),

d)

poskytovanie služieb.

(2)

Zdaniteľným plnením podľa odseku 1 je

a)

plnenie uskutočňované v rámci podnikania

2

)

alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním; činnosť súvisiaca s podnikaním

je činnosť vykonávaná príležitostne podnikateľom

2

)

vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, z ktorej podnikateľ dosahuje príjem alebo

ktorou sa inak dá príjem dosiahnuť,

b)

plnenie uskutočňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rámci činnosti vykonávanej

podľa osobitného predpisu

2a

)

s výnimkou plnení uskutočňovaných na základe pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného

vzťahu,

c)

plnenie uskutočňované platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“) v rámci likvidácie a

speňažovanie majetku platiteľa v konkurznom konaní,

d)

plnenie Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“)

uskutočňované pri vytváraní štátnych hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi v rozsahu

podľa osobitného predpisu,

2b

)

e)

plnenie Štátneho fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve

uskutočňované pri nákupe a predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a

službách spracovania, skladovania a dopravy spojených s nákupom a predajom poľnohospodárskych

a potravinárskych výrobkov v rozsahu podľa osobitného predpisu,

2c

)

f)

plnenie za odplatu poskytované Slovenskou televíziou alebo Slovenským rozhlasom,

ktoré sú zriadené osobitným predpisom.

35

)

(3)

Za zdaniteľné plnenie sa považuje aj použitie alebo využitie tovaru, stavby, nehnuteľnosti

a služby na osobnú spotrebu platiteľa.

(4)

Zdaniteľným plnením nie je

a)

vydanie majetku v naturálnej forme podľa osobitného predpisu,

4

)

b)

dosiahnutie iného výnosu z cenného papiera ako z prevodu cenného papiera,

c)

vydanie (emisia) cenného papiera emitentom,

d)

postúpenie pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Osobou podliehajúcou dani je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje

zdaniteľné plnenie podľa odsekov 1 a 2.

(6)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

tovarom hnuteľná vec, tepelná a elektrická energia, plyn a voda; za tovar sa nepovažujú

peniaze s výnimkou bankoviek a mincí slovenskej meny, ak ich dodá výrobca Národnej

banke Slovenska (ďalej len „národná banka“) alebo pri ich dovoze národnou bankou,

a to pred ich emisiou,

b)

peniazmi platné bankovky a mince slovenskej alebo cudzej meny, ak sa slovenské bankovky

a mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty

na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou; za platné sa považujú

aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich za platné

bankovky a mince vymeniť,

c)

stavbou výsledok stavebných prác a činností, ktorý tvorí priestorovo ucelený celok

alebo aspoň technicky samostatnú časť, a to pred zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

podľa osobitného predpisu,

5

)

d)

službou každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, dodaním stavby, prevodom a prechodom

nehnuteľnosti; za službu sa považuje aj prevod práva, postúpenie práva alebo poskytnutie

práva využiť vec a taktiež zdržanie sa konania za odplatu alebo strpenie konania alebo

stavu za odplatu,

e)

obratom príjmy (výnosy) za zdaniteľné plnenia v tuzemsku bez plnení oslobodených

od dane podľa

§ 26

, prípadne znížené o daň na výstupe,

f)

daňou na vstupe daň u platiteľa, ktorú voči nemu v súlade s týmto zákonom uplatnil

pri ním prijatom zdaniteľnom plnení iný platiteľ; v prípade dovozu tovaru daň vyrubená

colným orgánom,

g)

daňou na výstupe daň, ktorú je platiteľ povinný uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti,

h)

odpočítaním dane odpočítanie dane na vstupe od súčtu súm dane na výstupe za príslušné

zdaňovacie obdobie,

ch)

vlastnou daňovou povinnosťou prevýšenie súčtu súm dane na výstupe nad súčtom súm

odpočítanej dane za príslušné zdaňovacie obdobie, upravené podľa

§ 4

,

20

,

21, 21a

,

38b

a

43

,

i)

nadmerným odpočtom prevýšenie súčtu súm odpočítanej dane nad súčtom súm dane na výstupe

za príslušné zdaňovacie obdobie, upravené podľa

§ 4

,

20

,

21, 21a

,

38b

a

43

,

j)

správcom dane príslušný daňový úrad s výnimkou dovozu tovaru a príležitostnej autobusovej

prepravy, kde je správcom dane colný orgán,

k)

osobným automobilom motorové vozidlo, ktoré podľa osobitného predpisu

5a

)

patrí do kategórie M1 alebo do tejto kategórie patrilo pred prestavbou vozidla povolenou

podľa osobitného predpisu

5b

)

a po prestavbe bude naďalej spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie M1; príslušenstvom

osobného automobilu elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný

systém, autorádio, autorádio s prehrávačom (MC/CD), prehrávač (MC/CD), reproduktory,

anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, vzduchový vankúš (airbag), strešné okno,

protiblokovacie zariadenie ABS,

l)

daňovým identifikačným číslom číslo uvedené v osvedčení o registrácii pre daň (ďalej

len „osvedčenie o registrácii“),

m)

montážou zmontovanie alebo zloženie zariadení alebo strojov z jednotlivých dielov,

n)

inštaláciou uvedenie zmontovaných strojov a zariadení do činnosti.

§ 3

Osoby, ktoré sú povinné platiť daň

(1)

Osobou, ktorá je povinná platiť daň platiteľovi, je fyzická osoba alebo právnická

osoba, od ktorej platiteľ požaduje odplatu za zdaniteľné plnenie, ak tento zákon neustanovuje

inak. Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorej sa má prepustiť tovar do navrhovaného colného režimu,

6

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pri príležitostnej autobusovej preprave je povinný zaplatiť daň zahraničný dopravca,

ak medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

§ 4

Platitelia a ich registračná povinnosť

(1)

Platiteľom je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Žiadosť

o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbližšie najviac

tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat 750 000 Sk, a to

najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne

tento obrat. Žiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom

financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Osoba podliehajúca dani

je platiteľom odo dňa registrácie. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie

o registrácii.

(2)

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nedosiahne sumu uvedenú v odseku 1, ak ide

o osoby, ktoré na základe zmluvy o združení

7

)

alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len „zmluva o združení“) vykonávajú zdaniteľné

plnenia spoločne, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb dosiahne sumu uvedenú v

odseku 1, pričom do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a ich

spoločný obrat, sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu v lehote a na tlačive

podľa odseku 1. Platiteľmi sú odo dňa registrácie. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá

nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom, je povinná podať žiadosť

o registráciu na tlačive podľa odseku 1 najneskôr do piatich dní odo dňa uzavretia

zmluvy. Osoby podliehajúce dani, ktoré žiadajú o registráciu podľa tohto odseku, sú

povinné súčasne so žiadosťou o registráciu predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu

o združení.

(3)

Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla majetok podľa

osobitného predpisu,

8

)

a to odo dňa nadobudnutia majetku. Platiteľom je aj právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá nadobudla podnik alebo jeho časť od platiteľa podľa osobitného predpisu,

8a

)

a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom je aj obchodná spoločnosť

alebo družstvo, ktoré je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,

a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Skutočnosť, na základe ktorej sa právnická

osoba alebo fyzická osoba stala platiteľom, je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu

do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. O registrácii platiteľa vydá daňový

úrad osvedčenie o registrácii.

(4)

Platiteľmi môžu byť aj osoby podliehajúce dani, ktorým nevznikla povinnosť registrácie

podľa odsekov 1 až 3, ak daňový úrad uzná oprávnenosť žiadosti o registráciu a vydá

osvedčenie o registrácii; tieto osoby sú platiteľmi dňom uvedeným v osvedčení o registrácii.

(5)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň viažucu sa na kúpnu

cenu tovaru a nehnuteľnosti, ktoré kúpil najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal

platiteľom, a daň viažucu sa na cenu za oprávnenie na výkon práva priemyselného vlastníctva

8b

)

a na cenu za oprávnenie použiť dielo

9

)

vrátane programového vybavenia, ktoré nadobudol najneskôr 12 mesiacov pred dňom,

keď sa stal platiteľom. Daň pri uvedenom majetku, ktorý je odpisovaný podľa osobitného

predpisu,

10

)

platiteľ zníži o sumu dane zodpovedajúcu odpisu podľa ročnej percentuálnej odpisovej

sadzby. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na uskutočňovanie zdaniteľných

plnení ako platiteľ.

(6)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň podľa odseku 5 v rozsahu

a za podmienok podľa

§ 20, 20a, 21

a

48

, pričom za daňový doklad sa považuje doklad o nadobudnutí uvedeného majetku od platiteľa

za cenu s daňou; pri dovezenom tovare sa za daňový doklad považuje písomné colné vyhlásenie.

Platiteľ odpočíta daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa splnila

posledná z podmienok na odpočítanie dane.

(7)

Platiteľ registrovaný podľa odsekov 1 až 4 môže odpočítať daň pri majetku podľa odseku

5, ktorý nadobudol ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva

3

)

najneskôr 12 mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Na odpočítanie dane sa primerane

vzťahujú odseky 5 a 6.

§ 6

Miesto zdaniteľného plnenia

(1)

Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru miesto, kde

a)

sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať,

ak je dodanie tovaru spojené s prepravou alebo odoslaním tovaru, pričom nie je rozhodujúce,

kto tovar prepravuje alebo odosiela,

b)

je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, ak je dodanie tovaru spojené s jeho inštaláciou

alebo montážou,

c)

sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, ak je dodanie tovaru bez

prepravy alebo odoslania.

(2)

Miestom zdaniteľného plnenia pri dodaní stavby a pri prevode a prechode nehnuteľnosti

je miesto, kde sa stavba alebo nehnuteľnosť nachádza.

(3)

Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služby je miesto, kde

a)

má právnická osoba poskytujúca službu svoje sídlo alebo kde má umiestnenú organizačnú

zložku, a to podľa toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen

b) až f) a odseku 4; ak ide o fyzickú osobu, miesto, kde má trvalý pobyt, prípadne

miesto, kde sa obvykle zdržiava, alebo miesto, kde má oprávnenie podnikať, a to podľa

toho, z ktorého miesta sa služba poskytuje, s výnimkou podľa písmen b) až f) a odseku

4,

b)

sa stavba [

§ 2 ods. 5 písm. c)

] alebo nehnuteľnosť nachádza pri poskytovaní služby vzťahujúcej sa na túto vec vrátane

služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru,

c)

sa výlučne alebo z väčšej časti vykoná inštalácia, montáž, oprava, údržba, obnovenie

alebo úprava hnuteľného hmotného majetku,

d)

sa skutočne vykoná nakladanie alebo vykladanie prepravovaného tovaru a obvyklá manipulácia

s ním, napríklad triedenie, balenie, delenie, čistenie, nové označovanie, odoberanie

vzoriek, prehliadanie,

e)

sa preprava začína uskutočňovať pri poskytovaní prepravných služieb, ak tento zákon

neustanovuje inak,

f)

sa skutočne poskytujú kultúrne, umelecké, športové, vedecké, výchovné, vzdelávacie

a zábavné služby vrátane ich sprostredkovania.

(4)

Pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, audítorských, bankových, finančných

alebo poisťovacích službách, pri prevode alebo postúpení autorských a im príbuzných

práv, práv k patentom, licenciám, ochranným známkam a podobným priemyselným právam,

pri prenájme hnuteľného hmotného majetku s výnimkou prenájmu dopravných prostriedkov,

ak sú tieto služby poskytnuté zákazníkovi pre jeho podnik založený v zahraničí, je

miestom zdaniteľného plnenia miesto, kde má zákazník založený podnik, pre ktorý sa

služby poskytujú.

(5)

Určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa odseku 4 sa vzťahuje aj na sprostredkovanie

služieb uvedených v odseku 4, ako aj na záväzky zdržania sa vykonávania služieb uvedených

v odseku 4.

§ 7

(1)

Základom dane je každá odplata

12

)

za zdaniteľné plnenie, ktorá je alebo má byť platená príjemcom plnenia alebo inou

osobou, a to úplne alebo čiastočne v peniazoch alebo v naturáliách (ďalej len „cena“),

znížená o daň na výstupe prislúchajúcu k zdaniteľnému plneniu. Základ dane zahŕňa

aj súvisiace náklady (výdavky) platiteľa, ako napríklad províziu, náklady na balenie,

náklady na dopravu a náklady poistenia účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo

inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje

úhradu. Ak sa poskytuje k cene plnenia dotácia alebo príspevok, platiteľ, ktorý uskutočňuje

zdaniteľné plnenie, zvýši základ dane o poskytovanú dotáciu alebo príspevok.

(2)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú náklady (výdavky) platené v mene a na

účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje

(ďalej len „prechodné položky“).

(3)

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je dohodnutá alebo určená osobitným predpisom, základom

dane je obvyklá cena bez dane, a to aj v prípade uskutočnenia bezodplatného zdaniteľného

plnenia alebo zdaniteľného plnenia na osobnú spotrebu platiteľa.

(4)

Ak sa uskutoční zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi podľa

§ 9

, bezodplatne alebo cena je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena

bez dane.

(5)

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,

14

)

základ dane zahŕňa aj túto daň.

(6)

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu

tejto zľavy.

(7)

Základom dane pri zdaniteľných plneniach podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci

15

)

sú celkové sumy jednotlivých splátok bez dane dohodnuté v zmluve o kúpe prenajatej

veci.

(8)

Ak platiteľ zníži alebo zvýši cenu zdaniteľného plnenia (

§ 18

), základom dane je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po znížení alebo zvýšení.

(9)

Základom dane pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe je vydražená

cena, ktorá sa považuje za cenu vrátane dane.

(10)

Ak ide o predaj podniku alebo jeho časti

31

)

osobe, ktorá nie je platiteľom, základ dane sa určí osobitne pre jednotlivé zdaniteľné

plnenia (

§ 2 ods. 1

), pričom základom dane je najmenej hodnota zistená podľa osobitného predpisu.

15b

)

§ 8

(1)

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva národná

banka za vyššiu cenu, ako bola cena nákupu, je rozdiel medzi cenou nákupu a cenou

predaja bez dane. Ak nemožno cenu nákupu zistiť, základom dane je rozdiel medzi svetovou

trhovou cenou zlata a cenou predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia ako cena nákupu,

základom dane je nula.

(2)

Základom dane pri predaji platných bankoviek a mincí, ktoré sa na zberateľské účely

predávajú za vyššiu cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, ako

je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou

bankou, je rozdiel medzi ich nominálnou hodnotou a cenou predaja bez dane. Ak je cena

predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota, alebo je nižšia, ako je prepočet ich

nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného národnou bankou, základom

dane je nula.

(3)

Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktorých

cena predaja je vyššia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka,

je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou

predaja bez dane. Ak je cena predaja nižšia, ako je ich nominálna hodnota alebo cena

podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť

bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

(4)

Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia pri zabezpečovacom prevode práva,

26a

)

ak dlžník nesplní svoj záväzok, je základom dane suma zabezpečeného záväzku, ktorá

sa považuje za cenu vrátane dane.

(5)

Pri poskytovaní stravovania

16

)

sa do základu dane nezahŕňa výdavok (náklad) podľa osobitného predpisu.

17

)

§ 9

(1)

Osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, na účely tohto zákona sú

a)

osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa,

ako aj osoby, ktoré sú mu priamo podriadené,

b)

členovia dozorných rád platiteľov,

c)

osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom, a členovia ich predstavenstiev a hlavní

akcionári osôb, ktoré majú kontrolu nad platiteľom,

d)

osoby, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v písmenách a), b), c)

a g),

e)

právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených pod písmenami a), b) a c) má

na základnom imaní právnickej osoby majetkovú účasť najmenej 10 %,

f)

hlavní akcionári platiteľa a právnická osoba pod ich kontrolou,

g)

osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu

18

)

voči platiteľovi,

h)

osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom na základe zmluvy o združení alebo inej

obdobnej zmluvy,

ch)

členovia družstiev,

19

)

i)

osoby blízke

20

)

platiteľovi,

j)

osoby, ktoré žijú s platiteľom v domácnosti najmenej počas jedného roka a

1.

starajú sa o domácnosť alebo

2.

sú odkázané výživou na platiteľa,

k)

príbuzní platiteľa v pobočnom rade do štvrtého stupňa.

21

)

(2)

Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 písm. d)

sú

a)

osoby blízke,

20

)

b)

osoby, ktoré žijú s nimi v domácnosti najmenej počas jedného roka a

1.

starajú sa o domácnosť alebo

2.

sú odkázané výživou na túto osobu,

c)

príbuzní v pobočnom rade do štvrtého stupňa.

21

)

(3)

Osoby, ktoré majú kontrolu nad platiteľom podľa odseku 1 písm. c), sú na účely tohto

zákona osoby, ktoré vlastnia viac ako 50 % majetkových účastí platiteľa.

(4)

Hlavným akcionárom na účely tohto zákona je osoba, ktorá vlastní viac ako 10 % majetkových

účastí.

§ 10

Sadzba dane

Sadzba dane je 19 %.

§ 11

Výpočet dane

(1)

Daň je povinný vypočítať platiteľ.

(2)

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, ak je základom dane cena, ktorá

neobsahuje daň.

(3)

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená výškou

sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a výšky sadzby dane, ak sa daň vypočítava

z ceny vrátane dane.

(4)

Pri predaji tovaru, stavby alebo nehnuteľnosti na dražbe sa daň vypočíta ako podiel,

v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená výškou sadzby dane a v menovateli

súčet čísla 100 a výšky sadzby dane.

(5)

Ak sa odplata za zdaniteľné plnenie uskutočňuje peňažnými prostriedkami v cudzej

mene,

25

)

prepočítajú sa na slovenskú menu kurzom vyhláseným v kurzovom lístku národnej banky,

platným v deň vzniku daňovej povinnosti.

(6)

Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom nadol a od 0,05 Sk

vrátane smerom nahor.

§ 12

Základ dane a výpočet dane pri použitom tovare

(1)

Základom dane pri predaji použitého tovaru v nezmenenom stave je rozdiel medzi cenou

predaja a cenou nákupu.

(2)

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je základ dane podľa odseku 1 vynásobený

výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a výšky sadzby dane.

(3)

Platiteľ, ktorý predáva použitý tovar v nezmenenom stave a postupuje pri určení základu

dane a výpočte dane podľa odsekov 1 a 2, nemôže odpočítať daň pri prijatých zdaniteľných

plneniach.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 môže použiť platiteľ, ktorý v rámci svojej podnikateľskej

činnosti uskutočňuje len nákup a predaj použitého tovaru v nezmenenom stave.

(5)

Ak platiteľ predáva použitý tovar v nezmenenom stave a súčasne uskutočňuje iné zdaniteľné

plnenia, rozhodne o určení základu dane, výpočte dane a o odpočítaní dane podľa odsekov

1 až 3 daňový úrad na základe žiadosti platiteľa.

§ 13

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia

(1)

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené

a)

pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom mieste alebo dňom odovzdania tovaru

prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním tovaru, a

to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením

ceny tovaru;

26

)

v ostatných prípadoch dňom, keď je príjemcovi umožnené nakladať s tovarom, a to aj

vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením

ceny tovaru,

26

)

b)

pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti dňom nadobudnutia vlastníctva

alebo prevodu správy; pri dodaní stavby dňom prevzatia alebo zaplatenia, a to tým

dňom, ktorý nastane skôr,

c)

pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý

nastane skôr,

d)

pri odkúpení peňažnej pohľadávky [

§ 29 ods. 1 písm. r)

] dňom dosiahnutia výnosu, pričom sa za výnos považuje príjem z odkúpenej peňažnej

pohľadávky prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj prijatie dohodnutej

odplaty kupujúcim za odkúpenie peňažnej pohľadávky,

e)

pri bezodplatnom zdaniteľnom plnení dňom uvedeným v zmluve, prevzatím alebo poskytnutím,

a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

f)

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom na osobnú spotrebu platiteľa dňom odovzdania

tovaru, stavby, nehnuteľnosti alebo poskytnutia služby,

g)

pri prevode cenného papiera dňom zmeny majiteľa cenného papiera,

h)

pri zabezpečovacom prevode práva

26a

)

v tom prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, a to dohodnutým dňom plnenia záväzku,

i)

pri poskytnutí úveru alebo pôžičky dňom, keď má byť zaplatený úrok.

(2)

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných

obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými

platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné

plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi

peniaze, je uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja

alebo iným spôsobom zistí výšku obratu.

(3)

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného zdaniteľného

plnenia podľa zmluvy o dielo,

27

)

nájomnej zmluvy,

28

)

zmluvy o kúpe prenajatej veci

15

)

alebo obdobnej zmluvy, je každé čiastkové alebo opakované zdaniteľné plnenie samostatným

zdaniteľným plnením.

(4)

Čiastkovým zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie,

ktoré sa podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom

rozsahu a v dohodnutých lehotách, a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na

ktoré je uzavretá zmluva. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom prevzatia alebo poskytnutia

čiastkového zdaniteľného plnenia alebo dňom jeho zaplatenia, a to tým dňom, ktorý

nastane skôr.

(5)

Opakovaným zdaniteľným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie,

ktoré sa uskutočňuje podľa zmluvy v dohodnutých lehotách, pričom podľa tejto zmluvy

ide o plnenie rovnakého druhu tovaru alebo služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené

najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom má byť zaplatené opakované

zdaniteľné plnenie.

(6)

Ak platiteľ obstará vo svojom mene na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby

28a

)

službu poskytnutú inou osobou podliehajúcou dani, platí, že tento platiteľ obstaranú

službu prijal a sám poskytol a že súčasťou tejto služby je aj jeho služba obstarania,

ktorej prislúcha sadzba dane podľa obstaranej služby alebo oslobodenie od dane podľa

obstaranej služby. Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým

platiteľ požaduje odplatu od inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý

nastane skôr.

(7)

Ak platiteľ prijal službu vo svojom mene a na svoj účet od osoby podliehajúcej dani

a ďalej za túto službu alebo jej časť požaduje odplatu od inej právnickej osoby alebo

fyzickej osoby, platí, že túto službu prijal a sám poskytol. Zdaniteľné plnenie je

uskutočnené dňom vyhotovenia dokladu, ktorým platiteľ požaduje odplatu za službu od

inej osoby, alebo dňom jej úhrady, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Ustanovenie

tohto odseku sa nevzťahuje na prípady, ak má platiteľ prijatú službu zahrnúť do základu

dane podľa

§ 7 ods. 1

.

(8)

Ak platiteľ prijme akúkoľvek platbu za zdaniteľné plnenie, a to aj čiastočnú, pred

dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia podľa odsekov 1 až 7 s výnimkou vývozu tovaru

podľa

§ 37

, deň prijatia platby sa považuje za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia v rozsahu

prijatej platby, pričom sa primerane uplatnia

§ 7

a

15

. Ustanovenia odsekov 1 až 7 nie sú týmto dotknuté.

§ 14

Vznik daňovej povinnosti

(1)

Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Daňová povinnosť nevzniká pri

a)

bezodplatne poskytnutých propagačných a reklamných predmetoch, ak hodnota nepresiahne

300 Sk za jeden kus a sú označené obchodným menom platiteľa alebo jeho obvyklým obchodným

označením,

b)

vzorkách poskytnutých na kontrolné účely podľa osobitného predpisu,

11

)

c)

predaji podniku alebo jeho časti,

31

)

ak sa podnik alebo jeho časť predáva platiteľovi.

(3)

Daňová povinnosť vzniká správcovi dane uvedením nezdaneného tovaru do obehu.

29

)

Pri uvedení nezdaneného tovaru do obehu vyhotoví správca dane kupujúcemu doklad,

ktorý je na účely tohto zákona považovaný za daňový doklad.

(4)

Daňová povinnosť podľa odseku 2 nevzniká správcovi dane, ak daruje nezdanený tovar

na humanitárne a dobročinné účely subjektom, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi dani.

§ 15

Daňový doklad a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa

daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do

15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ nie je

povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane podľa

§ 26

.

(2)

Daňový doklad musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

c)

poradové číslo daňového dokladu,

d)

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e)

dátum vyhotovenia daňového dokladu,

f)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g)

výšku ceny bez dane,

h)

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom.

(3)

Ak platiteľ uskutoční zdaniteľné plnenie, ku ktorého cene sa poskytuje dotácia alebo

príspevok, výška ceny bez dane podľa odseku 2 písm. g) neobsahuje dotáciu alebo príspevok

k cene zdaniteľného plnenia a výška dane podľa odseku 2 písm. ch) zodpovedá cene bez

dane, ktorá neobsahuje dotáciu alebo príspevok. Za správnosť údajov v daňovom doklade

zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

(4)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je aj zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí

sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene od výšky

ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije

na zdaniteľné plnenie podľa

§ 13 ods. 6

.

(5)

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví daňový doklad alebo uplatní k cene daň,

je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr do 15 dní od

konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6)

Daňovým dokladom môže byť aj

a)

dohoda o splátkach, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o kúpe prenajatej

veci,

b)

zmluva o dodávaní tepelnej energie, elektrickej energie, plynu a vody,

za predpokladu, že obsahujú náležitosti podľa odseku 2. Dohodu o splátkach alebo zmluvu

podľa písmena b) musí platiteľ uvádzať v záznamoch na daňové účely podľa

§ 24

za každé zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka.

(7)

Ak platiteľ, ktorý dodáva tepelnú energiu, elektrickú energiu, plyn a vodu, prijme

v jednom zdaňovacom období viac platieb za zdaniteľné plnenie, môže vyhotoviť za toto

zdaňovacie obdobie súhrnný daňový doklad.

(8)

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie, za ktoré vyhotovil daňový doklad podľa

odseku 6, a prijme splátku alebo jej časť pred dohodnutým dňom splatnosti tejto splátky

v zdaňovacom období, v ktorom mala byť splátka zaplatená, nie je povinný vyhotoviť

iný daňový doklad ako daňový doklad vyhotovený podľa odseku 6.

§ 16

Zjednodušený daňový doklad a jeho obsah

(1)

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenie a úhradu v hotovosti eviduje podľa osobitného

predpisu,

13

)

doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou sa považuje za daňový doklad,

ak obsahuje tieto údaje

a)

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

poradové číslo dokladu,

c)

dátum vyhotovenia dokladu,

d)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

e)

sadzbu dane,

f)

výšku ceny vrátane dane celkom

(ďalej len „zjednodušený daňový doklad“).

(2)

Platiteľ, ktorý postupuje pri určení základu dane a výpočte dane podľa

§ 12

, musí v zjednodušenom daňovom doklade okrem údajov v odseku 1 uviesť aj výšku dane.

(3)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je aj zdaniteľné plnenie oslobodené od dane, musí

sa v zjednodušenom daňovom doklade uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene

od výšky ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane.

(4)

Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

Za vypočítanú výšku dane na účely odpočítania dane na základe zjednodušeného daňového

dokladu zodpovedá platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo.

Daň sa vypočíta podľa

§ 11 ods. 3

a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa

§ 15 ods. 2 písm. b)

.

(5)

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, vyhotoví zjednodušený daňový doklad alebo uplatní

k cene daň, je povinná oznámiť a zaplatiť daň príslušnému daňovému úradu najneskôr

do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak konala.

(6)

Zjednodušeným daňovým dokladom pri preprave osôb je platiteľom vydaný cestovný lístok,

ktorý obsahuje obchodné meno prepravcu.

§ 17

Doklad o použití a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť doklad o použití v prípade, ak uskutoční

a)

bezodplatné zdaniteľné plnenie,

b)

zdaniteľné plnenie na osobnú spotrebu platiteľa,

c)

zdaniteľné plnenie osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi a odplata je nižšia

ako obvyklá cena,

a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

(2)

Doklad o použití musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

názov (meno) a sídlo (trvalý pobyt) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorej

prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, prípadne účel použitia,

c)

poradové číslo dokladu,

d)

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e)

dátum vyhotovenia dokladu,

f)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g)

výšku ceny bez dane,

h)

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom.

§ 18

Oprava základu dane

(1)

Platiteľ môže opraviť základ dane

a)

pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia alebo jeho časti, ak sa zaň

neposkytla odplata alebo sa odplata vrátila,

b)

pri dodatočnom znížení ceny zdaniteľného plnenia na základe zmeny kvalitatívnych,

dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení.

(2)

Platiteľ je povinný opraviť základ dane pri zvýšení ceny zdaniteľného plnenia na

základe zmeny kvalitatívnych, dodacích alebo iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom

plnení.

(3)

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné

plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa opravil základ dane

podľa odseku 1 alebo 2.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú iba na platiteľa, ktorý bol platiteľom v čase

vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 19

Daňový dobropis a daňový ťarchopis

(1)

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, vykoná opravu základu dane podľa

§ 18

alebo opravu sadzby dane, vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné

plnenie uskutočnilo, daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, a to najneskôr do 15

dní po vykonaní opravy.

(2)

Daňovým dobropisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje

výška dane

a)

pri znížení ceny za zdaniteľné plnenie,

b)

pri oprave sadzby dane.

(3)

Daňovým ťarchopisom je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa

opravuje výška dane

a)

pri zvýšení ceny za zdaniteľné plnenie,

b)

pri oprave sadzby dane.

(4)

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ daňový doklad, musí daňový

dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať poradové číslo pôvodného daňového dokladu,

ďalej údaje ustanovené v

§ 15 ods. 2 písm. a), b), c)

,

e), f)

a

h)

a ak ide

a)

o daňový dobropis aj rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou bez dane za zdaniteľné

plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zníženou daňou,

b)

o daňový ťarchopis aj rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou bez dane za zdaniteľné

plnenie a rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou daňou.

(5)

Ak pri pôvodnom zdaniteľnom plnení vyhotovil platiteľ zjednodušený daňový doklad,

musí daňový dobropis alebo daňový ťarchopis obsahovať údaje ustanovené v

§ 16 ods. 1 písm. a) až e)

a ak ide

a)

o daňový dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou vrátane dane za zdaniteľné

plnenie,

b)

o daňový ťarchopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou vrátane dane za zdaniteľné

plnenie.

(6)

Na daňový dobropis a daňový ťarchopis podľa odseku 5 sa vzťahuje

§ 16 ods. 4

.

§ 20

(1)

Platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich

zdaniteľných plnení,

a)

pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa

§ 14

,

b)

ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 37, 38

a

39

,

c)

pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa

§ 14 ods. 2 písm. a)

.

(2)

Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na

a)

uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 26

,

b)

výkon svojich činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami.

(3)

Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,

pri ktorých môže odpočítať daň podľa odseku 1, a súčasne aj na uskutočnenie svojich

zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa

§ 26

, je povinný postupovať pri určení dane, ktorú môže odpočítať, podľa

§ 21

. Platiteľ je povinný postupovať podľa

§ 21

aj v prípade, ak pri prijatí zdaniteľného plnenia nevie určiť, či prijaté zdaniteľné

plnenie použije na uskutočnenie zdaniteľných plnení, pri ktorých môže odpočítať daň

podľa odseku 1, alebo na uskutočnenie zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa

§ 26

.

(4)

Ak platiteľ prijme zdaniteľné plnenie, ktoré je určené čiastočne na uskutočnenie

svojich zdaniteľných plnení a čiastočne na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými

plneniami, za daň na vstupe sa považuje daň uplatnená na prijaté zdaniteľné plnenie,

znížená pomerne podľa rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia; pomer platiteľ

určí najmä podľa pracovných hodín, obratu, zisku a počtu zamestnancov vzťahujúcich

sa na uskutočnenie zdaniteľných plnení a na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými

plneniami. Ak platiteľ nevie určiť rozsah použitia prijatého zdaniteľného plnenia

na výkon činností, ktoré nie sú zdaniteľnými plneniami, nemôže odpočítať daň.

(5)

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)

kúpe alebo prenájme osobného automobilu,

b)

kúpe tovaru tvoriaceho príslušenstvo osobného automobilu vrátane montáže,

c)

kúpe tovaru a služieb na účely pohostenia,

d)

kúpe vratných fliaš s výnimkou kúpy vratných fliaš, ktoré platiteľ vyváža do zahraničia

(

§ 37

),

e)

prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú prechodnými položkami (

§ 7 ods. 2

).

(6)

Platiteľ, ktorý kupuje osobné automobily na účely ich ďalšieho predaja alebo nájmu,

a kúpa a predaj osobných automobilov a nájom osobných automobilov je predmetom podnikania

platiteľa, môže odpočítať daň pri ich kúpe, ako aj pri kúpe tovaru tvoriaceho ich

príslušenstvo vrátane montáže.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na ojazdené osobné automobily kúpené na účely

ďalšieho predaja alebo nájmu; v týchto prípadoch platiteľ môže odpočítať daň vo výške,

ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný

automobil kúpený, vynásobená výškou sadzby dane a v menovateli je súčet čísla 100

a výšky sadzby dane. Na tento prípad sa nevzťahuje

§ 20a ods. 1

.

(8)

Ak platiteľ kúpený osobný automobil podľa odsekov 6 a 7 použije na iný účel, ako

je ustanovené v odsekoch 6 a 7, je povinný priznať a odviesť daň vo výške odpočítanej

dane, a to v zdaňovacom období, v ktorom osobný automobil použil na iný účel.

(9)

Ak platiteľ predá alebo daruje osobný automobil, pri ktorého kúpe neodpočítal daň,

daň na výstupe neuplatní.

(10)

Ak platiteľ predá vratné fľaše, pri ktorých kúpe neodpočítal daň, daň na výstupe

neuplatní.

(11)

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie

zdaniteľných plnení s miestom zdaniteľného plnenia v zahraničí. Platiteľ môže odpočítať

daň za podmienok a v rozsahu, v akom by mohol odpočítať daň, keby zdaniteľné plnenia

boli uskutočnené v tuzemsku.

(12)

Platiteľ, ktorému bol odcudzený tovar, pri ktorom odpočítal daň, je povinný odviesť

daň vo výške odpočítanej dane; pri tovare odpisovanom podľa osobitného predpisu

10

)

zníži platiteľ odvod dane o sumu dane zodpovedajúcu odpisom podľa ročných percentuálnych

odpisových sadzieb. Platiteľ daň odvedie v tom zdaňovacom období, v ktorom zistil

odcudzenie tovaru.

(13)

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len zo

zdaniteľného plnenia prijatého na účely prevádzkovania podniku; platiteľ nemôže odpočítať

daň pri prijatom zdaniteľnom plnení súvisiacom s udržiavaním a správou konkurznej

podstaty a pri prijatom zdaniteľnom plnení, ktoré je hotovým výdavkom správcu konkurznej

podstaty a je pohľadávkou proti konkurznej podstate.

§ 20a

(1)

Odpočítať daň podľa § 20 môže platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak

a)

platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (

§ 14

),

b)

daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve; ak ide o platiteľa, ktorý nie je účtovnou

jednotkou, daň na vstupe zaevidoval v záznamoch podľa

§ 24

,

c)

má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.

(2)

Platiteľ môže odpočítať daň v zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná z podmienok

podľa odseku 1.

§ 21

(1)

Pri prijatom zdaniteľnom plnení podľa

§ 20 ods. 3

platiteľ odpočíta daň, ktorá zodpovedá dani na vstupe uplatnenej na prijaté zdaniteľné

plnenie, vynásobenej koeficientom vypočítaným podľa odseku 2 a zaokrúhleným na štyri

desatinné miesta (ďalej len „predbežné odpočítanie dane").

(2)

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za uskutočnené

zdaniteľné plnenia, pri ktorých platiteľ môže odpočítať daň (

§ 20 ods. 1

), a v ktorého menovateli je súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné

plnenia. Pri výpočte koeficientu platiteľ do čitateľa ani do menovateľa koeficientu

neuvádza tieto zdaniteľné plnenia

a)

úrok z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou,

b)

predaj podniku alebo jeho časti,

31

)

c)

prevod obchodného podielu,

d)

zdaniteľné plnenia, pri ktorých neuplatňuje daň na výstupe podľa

§ 20 ods. 9 a 10

.

(3)

V zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka platiteľ predbežne použije koeficient podľa

odseku 2, do ktorého výpočtu uvedie

a)

údaje o zdaniteľných plneniach uskutočnených v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo

b)

údaje o zdaniteľných plneniach uskutočnených v zdaňovacích obdobiach od začiatku

kalendárneho roka kumulovane.

(4)

Platiteľ je povinný v každom zdaňovacom období kalendárneho roka postupovať len podľa

jedného z postupov podľa odseku 3 a nemôže ho v priebehu kalendárneho roka meniť.

Ak sa osoba podliehajúca dani stane platiteľom v priebehu kalendárneho roka alebo

ak platiteľovi nevznikla v predchádzajúcom kalendárnom roku povinnosť použiť koeficient

podľa odseku 1, postupuje v každom zdaňovacom období kalendárneho roka podľa odseku

3 písm. b).

(5)

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient

z údajov o zdaniteľných plneniach uskutočnených v kalendárnom roku. Týmto koeficientom

zaokrúhleným na štyri desatinné miesta vynásobí daň na vstupe pri prijatých zdaniteľných

plneniach, pri ktorých bol povinný použiť koeficient podľa odseku 1. Rozdiel medzi

predbežným odpočítaním dane a odpočítaním dane vypočítaným koeficientom za kalendárny

rok vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu

alebo v prospech štátneho rozpočtu. Rovnakým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý

v priebehu kalendárneho roka prestane byť platiteľom, a to za obdobie od 1. januára

do skončenia jeho posledného zdaňovacieho obdobia.

§ 21a

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

(1)

Platiteľ je povinný vykonať úpravu dane odpočítanej pri investičnom majetku, ak v

priebehu kalendárneho roka, v ktorom daň odpočítal, alebo v priebehu štyroch kalendárnych

rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom daň odpočítal, zmenil účel použitia

investičného majetku, pri ktorom odpočítal daň. Zmenou účelu použitia investičného

majetku sa rozumie, ak platiteľ

a)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň podľa

§ 20 ods. 1

, použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení bez možnosti odpočítania dane podľa

§ 20 ods. 2 písm. a)

alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, pri ktorých je povinný použiť koeficient

podľa

§ 21

,

b)

investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň podľa

§ 20 ods. 2 písm. a)

, použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení s možnosťou odpočítania dane podľa

§ 20 ods. 1

alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, pri ktorých je povinný použiť koeficient

podľa

§ 21

,

c)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň podľa

§ 20 ods. 3

, použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení s možnosťou odpočítania dane podľa

§ 20 ods. 1

alebo na uskutočňovanie zdaniteľných plnení bez možnosti odpočítania dane podľa

§ 20 ods. 2 písm. a)

.

(2)

Ak sa zmenil účel použitia investičného majetku v priebehu kalendárneho roka, v ktorom

platiteľ odpočítal daň pri investičnom majetku, úpravu odpočítanej dane platiteľ vysporiada

v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej

dane podľa

prílohy

.

(3)

Ak sa zmenil účel použitia investičného majetku v priebehu štyroch kalendárnych rokov

nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom platiteľ odpočítal daň, úpravu odpočítanej

dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom sa

zmenil účel použitia investičného majetku podľa odseku 1. Platiteľ postupuje pri úprave

odpočítanej dane podľa

prílohy

.

(4)

Investičným majetkom na účely tohto zákona sú hnuteľné veci, ktorých cena obstarania

bez dane je vyššia ako 30 000 Sk a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden

rok, a stavby a nehnuteľnosti.

(5)

Ak platiteľ nadobudne stavbu formou prijatých stavebných prác, úprava odpočítania

dane podľa odsekov 1 až 3 sa týka všetkých prijatých zdaniteľných plnení, ktoré sú

súčasťou obstarávacej ceny

15b

)

stavby. Lehota na vykonanie úpravy odpočítania dane podľa odseku 1 začína plynúť

v roku uvedenia stavby do užívania.

(6)

Úprava odpočítania dane podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na prijaté stavebné práce,

ktoré sú technickým zhodnotením

10

)

stavby alebo nehnuteľnosti. Lehota na vykonanie úpravy odpočítania dane podľa odseku

1 začína plynúť v roku uvedenia technického zhodnotenia do užívania.

(7)

Neodpočítanie dane podľa

§ 20 ods. 2 písm. a)

sa na účely úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku považuje za odpočítanie

dane vo výške 0.

§ 22

Oprava odpočítanej dane

(1)

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane podľa

§ 18

alebo opraví sadzbu dane, opraví aj platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie

uskutočnilo, odpočítanú daň. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom

období, v ktorom daňový dobropis alebo daňový ťarchopis zaúčtoval alebo zaevidoval

v záznamoch podľa

§ 24

, ak ide o platiteľa, ktorý nie je účtovnou jednotkou.

(2)

Na opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 sa vzťahujú

§ 20

a

21

.

§ 23

Nadmerný odpočet

(1)

Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný

odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ

nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom

období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť

na základe žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu. Žiadosť možno podať najskôr pri

podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,

v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú

časť do 30 dní od podania žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu.

(2)

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu

na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu alebo ak platiteľ neumožní

vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, vráti daňový

úrad nadmerný odpočet zistený kontrolou v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.

§ 24

Vedenie záznamov na daňové účely

(1)

Platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných

plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce

na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích období. Tieto záznamy vedie podľa zdaniteľných

plnení, pri ktorých sa uplatňuje daň, a podľa plnení oslobodených od dane. O prijatých

zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru vedie platiteľ záznamy v členení na plnenia

s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a na plnenia, pri ktorých

je povinný použiť koeficient podľa

§ 21

.

(2)

Platiteľ, ktorý nie je založený alebo zriadený za účelom podnikania, je povinný osobitne

viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho podnikania.

(3)

Štátny fond trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a Správa rezerv

vedú osobitne záznamy podľa odseku 1 v rozsahu podľa

§ 2 ods. 2 písm. d) a e)

.

§ 25

Uschovávanie daňových dokladov, zjednodušených daňových dokladov a dokladov o použití

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady

a doklady o použití rozhodujúce pre určenie dane počas desiatich rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

§ 26

Oslobodenie od dane

Od dane sú za podmienok ustanovených v

§ 27 až 36

oslobodené tieto zdaniteľné plnenia

a)

poštové služby (

§ 27

),

b)

rozhlasové a televízne vysielacie služby (

§ 28

),

c)

finančné služby,

d)

poisťovacie služby (

§ 30

),

e)

výchovné, vzdelávacie a vedecké služby (

§ 31

),

f)

služby zdravotnej starostlivosti (

§ 32

),

g)

služby sociálnej starostlivosti (

§ 33

),

h)

prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (

§ 34

),

ch)

prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti (

§ 35

),

§ 27

Poštové služby

(1)

Univerzálne poštové služby

32

)

poskytované poštovým podnikom, v ktorom majetková účasť štátu presiahne 50 %, sú

oslobodené od dane.

(2)

Oslobodený od dane je aj predaj platných slovenských kolkov a poštových cenín za

nominálnu hodnotu a ceny podľa poštových sadzobníkov.

§ 28

Rozhlasové a televízne vysielacie služby

Rozhlasové a televízne vysielacie služby sú oslobodené od dane, ak ich vykonávajú

právnické osoby zriadené podľa osobitného predpisu,

35

)

s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

§ 29

Finančné služby

(1)

Finančné služby oslobodené od dane sú

a)

poskytnutie úveru alebo pôžičky, sprostredkovanie stavebného sporenia,

b)

činnosti týkajúce sa vkladov prijímaných bankou a vedenie účtov bankou,

c)

platobný styk a zúčtovanie vykonávané podľa osobitného predpisu,

35a

)

d)

vydanie a správa platobných kariet, cestovných šekov alebo iných platobných prostriedkov,

e)

dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke,

f)

prevod cenných papierov nadobudnutých na vlastný účet,

g)

obchodovanie s cennými papiermi na účet klienta podľa osobitného predpisu,

36

)

h)

obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a

opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov,

i)

obchodovanie s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na účet klienta,

j)

poskytnutie záruky bankou,

k)

otvorenie akreditívu podľa osobitného predpisu,

37

)

l)

obstaranie inkasa podľa osobitného predpisu,

38

)

m)

zmenárenská činnosť,

n)

správa podielového fondu správcovskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,

38a

)

o)

dodanie zlata

39

)

národnej banke,

p)

prevod obchodného podielu,

r)

odkúpenie peňažnej pohľadávky (číselný kód 74.84.12 klasifikácie produkcie

24

)

).

(2)

Cenou za zdaniteľné plnenie je pri

a)

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. h) vykonávaných na vlastný účet dosiahnutý

výnos z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom

zdaňovacom období,

b)

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. m) dohodnutá odplata a výnos (príjem)

dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období,

c)

zdaniteľných plneniach podľa odseku 1 písm. r) príjem z odkúpenej peňažnej pohľadávky

prevyšujúci cenu obstarania peňažnej pohľadávky, ako aj dohodnutá odplata za odkúpenie

peňažnej pohľadávky.

§ 30

Poisťovacie služby

(1)

Poisťovacie služby oslobodené od dane sú činnosti poisťovne

40

)

pri

a)

poistení vrátane jeho dojednávania,

b)

správe poistenia,

c)

poskytovaní plnení z poistných udalostí,

d)

sprostredkovaní poistenia,

e)

zabezpečovaní, t. j. delení rizík vzniknutých v súvislosti s prevádzkovaním poistenia,

f)

činnosti slúžiacej na podporu a rozvoj poisťovníctva a zabezpečenie splniteľnosti

záväzkov,

g)

činnosti zameranej na predchádzanie škodám.

(2)

Od dane je oslobodené aj sprostredkovanie poistenia.

§ 31

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby

(1)

Výchovné, vzdelávacie a vedecké služby poskytované osobou podľa osobitných predpisov

41

)

a činnosti vykonávané povereným rekvalifikačným a vzdelávacím zariadením za účelom

rekvalifikácie

42

)

sú oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytnutie služieb v rámci výchovných

a vzdelávacích služieb podľa odseku 1.

§ 32

Služby zdravotnej starostlivosti

(1)

Služby zdravotnej starostlivosti

43

)

poskytované oprávneným subjektom

43

)

sú oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodené aj dodanie tovaru a poskytovanie služieb v súvislosti so službami

zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 vrátane predaja ortopedických a protetických

výrobkov v hotovosti. Od dane je oslobodený predaj liekov v hotovosti v lekárňach.

43

)

(3)

Od dane je oslobodené aj zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.

44

)

§ 33

Služby sociálnej starostlivosti

Služby sociálnej starostlivosti vrátane sociálnych služieb poskytované podľa osobitných

predpisov

45

)

sú oslobodené od dane.

§ 34

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

(1)

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie

podľa osobitného predpisu

46

)

je oslobodené od dane.

(2)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií

a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie

na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu.

46

)

Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok,

predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

§ 35

Prevod, prechod a prenájom nehnuteľnosti

(1)

Prevod a prechod nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou prevodu

a prechodu nehnuteľnosti alebo jej časti uskutočneného do dvoch rokov po kolaudácii

a s výnimkou prevodu nehnuteľnosti alebo jej časti na základe zmluvy o kúpe prenajatej

veci, ak sa pri tejto zmluve prenájom zdaňoval.

(2)

Prevod a prechod bytov je oslobodený od dane s výnimkou prevodu a prechodu bytov

uskutočnených do dvoch rokov po kolaudácii.

(3)

Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je oslobodený od dane s výnimkou

a)

prenájmu pozemku na parkovanie pre motorové vozidlá,

b)

prenájmu trvale inštalovaných zariadení a strojov,

c)

prenájmu bezpečnostných schránok.

(4)

Platiteľ, ktorý prenajíma inému platiteľovi nehnuteľnosť alebo jej časť s výnimkou

bytov, sa môže rozhodnúť, že prenájom nebude oslobodený od dane. Rozhodnutie platiteľa

zdaňovať prenájmy nehnuteľností alebo ich častí sa vzťahuje na všetky prenájmy nehnuteľností

alebo ich častí poskytnuté iným platiteľom. Svoje rozhodnutie je povinný vopred písomne

oznámiť daňovému úradu.

§ 37

Vývoz tovaru

(1)

Na účely tohto zákona sa za vývoz tovaru považuje skutočné prepravenie tovaru z tuzemska

do zahraničia za podmienky, že tento tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom množstve,

v akom je uvedený v prijatom colnom vyhlásení o prepustení tovaru do režimu vývozu.

47

)

(2)

Vývoz tovaru preukazuje platiteľ písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do

režimu vývozu,

47

)

v ktorom je výstup tovaru do zahraničia potvrdený colným orgánom. Na požiadanie daňového

úradu je platiteľ povinný preukázať vývoz tovaru aj iným dokladom, najmä dokladom

o preprave tovaru do zahraničia, dokladom o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar.

Pri vývoze tovaru, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,

48

)

je daňovým dokladom písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená

ako predávajúca popri odosielateľovi, a daňový doklad musí byť doložený písomnou zmluvou

o zastúpení.

(3)

Vývoz tovaru do zahraničia je oslobodený od dane u toho platiteľa, ktorý je predávajúci

vo vzťahu k zahraničnej osobe alebo ktorý je predávajúci vo vzťahu k organizačnej

zložke tuzemskej osoby umiestnenej v zahraničí. Tovar oslobodený od dane podľa

§ 26

sa pri jeho vývoze považuje za oslobodený podľa tohto odseku.

(4)

Dodanie tovaru organizačnej zložke platiteľa umiestnenej v zahraničí, ako aj dodanie

tovaru organizačnou zložkou, ktorá je platiteľom, svojmu podniku, ktorý má sídlo v

zahraničí, sa považuje za vývoz tovaru oslobodený od dane, ak sú splnené podmienky

podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Dodanie tovaru, ktorý je určený na predaj alebo poskytovanie služieb na palubách

lietadiel a lodí zahraničných leteckých spoločností alebo zahraničných plavebných

spoločností, je oslobodené od dane.

(6)

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv,

49

)

ktorými je Slovenská republika viazaná, majú nárok na vrátenie dane viažucej sa na

cenu prijatého zdaniteľného plnenia; tieto osoby majú na účely vrátenia dane postavenie

daňového subjektu. Rozsah a spôsob vrátenia dane ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným

právnym predpisom.

§ 38

Vývoz služieb

(1)

Vývoz služieb je oslobodený od dane.

(2)

Na účely tohto zákona je vývozom služieb poskytnutie služieb právnickej osobe alebo

fyzickej osobe, ktorá podniká v zahraničí a nemá v tuzemsku sídlo, trvalý pobyt alebo

organizačnú zložku, ak ide

a)

o služby cestovných kancelárií, agentúr a cestovných dopravcov, turistické služby

inde neklasifikované (číselný kód 63.3 klasifikácie produkcie), o služby prieskumu

trhu a verejnej mienky (číselný kód 74.13 klasifikácie produkcie), o služby spojené

s usporadúvaním výstav, trhov a kongresov (číselný kód 74.87.15 klasifikácie produkcie),

b)

o spracovateľské operácie v aktívnom zušľachťovacom styku,

50

)

c)

o služby spojené s pristávaním lietadiel alebo lodí zahraničných leteckých alebo

plavebných spoločností a s ich prípravou na ďalší let alebo plavbu vrátane dodávok

pohonných látok a mazív a ďalej o služby podľa osobitného predpisu

50a

)

spojené s letom,

d)

o telekomunikačné služby, ktoré sú poskytované osobe oprávnenej uskutočňovať telekomunikačné

služby.

(3)

Dokladom, ktorým platiteľ preukazuje vývoz služieb, je písomná zmluva o poskytnutí

služby, prípadne doklad o platbe za službu.

§ 38a

(1)

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike

a ktorá v cestovnom styku vyváža tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine

kúpený v Slovenskej republike (ďalej len „kupujúci“), môže požiadať o vrátenie dane

viažucej sa na cenu vyvezeného tovaru kúpeného u platiteľa uvedeného v

§ 38b

.

(2)

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane pri tovare, ktorý vyvezie, s výnimkou pohonných

látok, alkoholických nápojov, tabaku a tabakových výrobkov a potravín.

(3)

Kupujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

a)

cena vyvezeného tovaru kúpeného u jedného platiteľa v jednom dni je vyššia ako 5

000 Sk,

b)

má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom a

c)

vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do 30 dní odo dňa nákupu tovaru a vývoz tovaru

je potvrdený pohraničným colným úradom na tlačive, ktoré je zložené z výtlačkov A

a B a ktoré vydá ministerstvo (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“).

(4)

Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal.

(5)

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi, ktorý tovar predal, nepredložia

doklady uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar

predaný.

§ 38b

(1)

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie kupujúceho vydať tlačivo na vrátenie

dane, v ktorom uvedie tieto údaje

a)

svoje obchodné meno a daňové identifikačné číslo,

b)

dátum predaja tovaru,

c)

druh a množstvo predaného tovaru,

d)

predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane.

(2)

Platiteľ po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (

§ 38a ods. 3 až 5

) vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane

(výtlačok A), v ktorom je potvrdený vývoz tovaru pohraničným colným úradom.

(3)

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

v ktorom daň vrátil. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích

období. V evidencii platiteľ uvádza poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu

dane.

(4)

Výtlačok A tlačiva na vrátenie dane uschováva platiteľ počas desiatich rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

(5)

Tlačivá na vrátenie dane poskytuje platiteľovi daňový úrad za úhradu vo výške vecných

nákladov.

§ 38c

Pohraničný colný úrad pri predložení tlačiva na vrátenie dane overí zhodu údajov o

vyvážanom tovare uvedených v tlačive na vrátenie dane s údajmi na doklade o kúpe tovaru

a či sa tovar skutočne vyváža. Vývoz tovaru pohraničný colný úrad po overení potvrdí

odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom na obidvoch výtlačkoch tlačiva na vrátenie dane,

uvedie dátum vývozu tovaru a ponechá si výtlačok B. Pohraničný colný úrad zároveň

potvrdí odtlačkom úradnej pečiatky doklad o kúpe tovaru.

§ 38d

(1)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je v zahraničí platiteľom dane alebo obdobnej

všeobecnej dane zo spotreby (ďalej len „zahraničná osoba“), má nárok na vrátenie dane,

ktorú platiteľ registrovaný podľa tohto zákona uplatnil pri dodaní tovaru alebo poskytnutí

služby, a nárok na vrátenie dane zaplatenej pri dovoze tovaru, ak deklarantom je zahraničná

osoba, za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a v

§ 38e a 38f

.

(2)

Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak

a)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Slovenskej republiky

sídlo ani organizačnú zložku a nemala oprávnenie podnikať v Slovenskej republike,

b)

tovar alebo služby kúpila v tuzemsku alebo tovar doviezla za účelom svojich podnikateľských

aktivít, ktoré uskutočňuje v zahraničí, a ak tento zákon odpočet dane pri týchto tovaroch

a službách umožňuje,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nepredala tovar ani neposkytla

službu v Slovenskej republike s výnimkou služieb medzinárodnej prepravy a služieb

s ňou priamo spojených.

(3)

Zahraničná osoba nemá nárok na vrátenie dane pri

a)

pohonných látkach s výnimkou motorovej nafty pre nákladné vozidlá,

b)

alkoholických nápojoch, tabaku a tabakových výrobkoch,

c)

ubytovaní a stravovaní,

d)

zábavných, športových a rekreačných službách,

e)

osobnej preprave,

f)

prenájme osobných automobilov, motocyklov, osobných lodí a lietadiel,

g) prenájme nehnuteľnosti,

h)

plneniach na základe zmlúv o sprostredkovaní alebo iných obdobných zmlúv,

i)

službách, ktoré sú oslobodené od dane.

§ 38e

(1)

Zahraničná osoba uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane

Daňovému úradu Bratislava I na tlačive vydanom ministerstvom. Žiadosť o vrátenie dane

môže zahraničná osoba podať, ak suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená

pri dovoze tovaru je za kalendárny rok viac ako 5 000 Sk. Žiadosť o vrátenie dane

sa podáva najneskôr do šiestich mesiacov po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola

daň za zdaniteľné plnenia uplatnená alebo daň pri dovoze tovaru zaplatená, inak nárok

na vrátenie dane zaniká. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba podať pred

skončením kalendárneho roka za obdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom žiadosť

sa musí vzťahovať na obdobie najmenej troch kalendárnych mesiacov kalendárneho roka

a suma dane za zdaniteľné plnenia alebo suma dane zaplatená pri dovoze tovaru za toto

obdobie musí byť najmenej 15 000 Sk. Ak zahraničná osoba podala v kalendárnom roku

žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny rok, môže po skončení kalendárneho

roka podať žiadosť o vrátenie dane neuplatnenej v žiadosti o vrátenie dane podanej

v kalendárnom roku.

(2)

Zahraničná osoba k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a)

originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe vyhotoveného platiteľom, v ktorom je

uvedená suma dane v slovenských korunách, s potvrdením platby dane a v prípade dovozu

tovaru príslušný dovozný dokument a doklad preukazujúci platbu dane,

b)

súpis faktúr, iných dokladov o kúpe a dovozných dokumentov na tlačive vydanom ministerstvom,

c)

potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má založený podnik, osvedčujúce, že zahraničná

osoba je v zahraničí platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo obdobnej všeobecnej

dane zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; tlačivo potvrdenia

vydá ministerstvo.

(3)

Zahraničná osoba musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

a)

tovar alebo služby, pri ktorých žiada o vrátenie dane, slúžia na jej podnikateľské

aktivity v zahraničí,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nepredala tovar ani neposkytla

službu v Slovenskej republike s výnimkou služieb medzinárodnej prepravy a služieb

s ňou priamo spojených,

c)

informácie uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

d)

sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

(4)

Zahraničná osoba, ktorá uplatňuje nárok na vrátenie dane, má na tento účel postavenie

daňového subjektu.

(5)

Tlačivá podľa odsekov 1 a 2 poskytuje daňový úrad za úhradu vo výške vecných nákladov.

§ 38f

(1)

Daňový úrad opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry, iné doklady o kúpe

a dovozné dokumenty priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 30 dní ich vráti zahraničnej

osobe a o žiadosti o vrátenie dane rozhodne do šiestich mesiacov od podania žiadosti.

Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za obdobie kratšie ako kalendárny

rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie ako kalendárny

rok, rozhodne daňový úrad o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov od konca

kalendárneho roka.

(2)

Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti

podľa odseku 1. Daň vráti v slovenských korunách na účet vedený v banke v Slovenskej

republike alebo na náklady zahraničnej osoby na účet vedený v zahraničnej banke;

50b

)

daň môže vrátiť aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby, ak zástupca predloží

daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby.

(3)

Ak daňový úrad dodatočne zistí, že daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov,

má právo žiadať späť neoprávnene vrátenú daň a uložiť pokutu vo výške 50 % neoprávnene

vrátenej dane. Ak zahraničná osoba nevráti neoprávnene vrátenú daň, daňový úrad má

právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane. Daňový úrad môže odmietnuť vrátenie

dane, ak štát, v ktorom má zahraničná osoba založený podnik, neposkytuje vrátenie

dane alebo obdobnej všeobecnej dane zo spotreby slovenským osobám, ktoré sú platiteľmi

podľa tohto zákona.

§ 39

Medzinárodná preprava

(1)

Medzinárodnou prepravou tovaru, peňazí a medzinárodnou prepravou osôb je preprava

dopravnými prostriedkami

a)

z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

b)

z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku,

c)

z miesta v tuzemsku do miesta v zahraničí,

d)

medzi dvoma miestami v tuzemsku ako súčasť medzinárodnej leteckej a vodnej dopravy.

(2)

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb je oslobodená

od dane. Oslobodené od dane sú aj služby iných dopravných agentúr (číselný kód 63.4

klasifikácie produkcie) priamo spojené s medzinárodnou prepravou.

(3)

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa

vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci

vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

(4)

V leteckej doprave sa pravidelnou prepravou osôb rozumie aj preprava pri sérii viac

ako troch nájomných letov pre jedného alebo i viac nájomcov na stanovenej trase uskutočňovaných

vo vopred určených časoch a podľa vopred určených tarifných a prepravných podmienok,

ktoré musia byť voľne prístupné verejnosti.

(5)

Sprostredkovanie predaja cestovných lístkov medzinárodnej pravidelnej prepravy osôb

je oslobodené od dane v prípade, ak sa ich predaj uskutočňuje za platné prepravné

tarify alebo za ceny dohodnuté v súlade s prepravnými podmienkami dopravcu.

(6)

Medzinárodná nepravidelná preprava osôb podlieha dani. Platiteľ nie je povinný zahrnúť

do základu dane úhrady, ktoré majú charakter poplatkov a daní v zahraničí, a to cestnú

daň, daň z pridanej hodnoty za nepravidelnú prepravu osôb v zahraničí, poplatky za

použitie diaľnic, tunelov, vodných ciest, prístavov, letísk, navigačné poplatky a

úhrady za parkovanie a za stráženie dopravných prostriedkov.

(7)

Dodanie a prenájom civilného lietadla na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej

prepravy vykonávanej leteckým dopravcom

50a

)

sú oslobodené od dane; oslobodené od dane je aj dodanie náhradných dielcov pre prevádzkovú

spôsobilosť takéhoto lietadla.

§ 40

Zdaňovacie obdobie

(1)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac s výnimkou podľa odseku 2.

(2)

Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10 000 000

Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. V prípade, že platiteľ za predchádzajúci

kalendárny rok nedosiahol žiadny obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom

sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 10 000 000 Sk, zdaňovacím obdobím je

kalendárny štvrťrok. Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe

zmluvy o združení, započítavajú do celkového obratu obraty jednotlivých osôb a ich

spoločný obrat.

(3)

Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom sa osoba podliehajúca dani

stala platiteľom. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je

prvým zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok, v ktorom sa osoba podliehajúca dani

stala platiteľom.

(4)

Ak sa osoba podliehajúca dani nestane platiteľom prvým dňom kalendárneho mesiaca

alebo kalendárneho štvrťroka, začína prvé zdaňovacie obdobie plynúť odo dňa, keď sa

stala platiteľom.

§ 40a

Zdaňovacie obdobie platiteľa v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní

(1)

Ak je na platiteľa vyhlásený konkurz alebo ak je platiteľovi povolené vyrovnanie,

končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu

konkurzu, alebo dňom, ktorý predchádza povoleniu vyrovnania. Ďalšie zdaňovacie obdobie

platiteľa sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo dňom povolenia vyrovnania a končí

sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené

vyrovnanie. Ďalej je zdaňovacím obdobím platiteľa kalendárny mesiac. Ak ide o platiteľa,

ktorému bolo povolené vyrovnanie, je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac do konca

kalendárneho roka, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a pre nasledujúci kalendárny

rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa

§ 40

.

(2)

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie

zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí

sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Ďalej je zdaňovacím

obdobím platiteľa kalendárny mesiac, a to až do zrušenia registrácie platiteľa.

§ 41

Splatnosť dane a sankcií

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie do 25 dní po skončení tohto obdobia s výnimkou

dane pri dovezenom tovare podľa

§ 48

. Dodatočne splatná daň a sankcie sú splatné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia

daňového úradu.

§ 42

Daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie

(1)

Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie.

51

)

Správnosť a úplnosť údajov v daňovom priznaní osvedčuje platiteľ alebo osoba, ktorá

je oprávnená konať za platiteľa, svojím podpisom. Platiteľ je povinný podať daňové

priznanie aj v prípade, ak mu nevznikla v zdaňovacom období vlastná daňová povinnosť

alebo nadmerný odpočet.

(2)

Ak platiteľ zistí rozdiely oproti podanému daňovému priznaniu, uvedie ich v dodatočnom

daňovom priznaní.

(3)

V dodatočnom daňovom priznaní môže platiteľ odpočítať daň najneskôr v lehote 12 mesiacov

od konca zdaňovacieho obdobia, keď vznikol nárok na odpočítanie dane, inak mu nárok

na odpočítanie dane zaniká.

(4)

Údaje v daňovom priznaní a v dodatočnom daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na celé koruny

smerom nahor.

§ 43

(1)

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo

dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie predchádzajúce

tri po sebe idúce kalendárne mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších 12 po

sebe idúcich kalendárnych mesiacov sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa

§ 4 ods. 2

môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení

alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

(2)

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pred zánikom právnickej osoby

52

)

alebo pred zánikom oprávnenia na podnikanie.

53

)

(3)

Daňový úrad môže zrušiť registráciu, ak zistí, že nie sú splnené podmienky registrovať

sa za platiteľa alebo iné podmienky podľa tohto zákona.

(4)

Daňový úrad pri zrušení registrácie podľa odsekov 1 až 3 určí platiteľovi posledné

zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie

obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom

a do desiatich dní je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.

(5)

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný priznať daň

z majetku, pri ktorého obstaraní alebo vytvorení odpočítal daň, a z majetku, ktorý

nadobudol bez dane [

§ 4 ods. 3

,

§ 14 ods. 2 písm. c)

]. Platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, odvedie daň vo výške, ktorá sa vypočíta

zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa osobitného predpisu

10

)

ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z obstarávacej ceny zásob zistenej

podľa osobitného predpisu

15b

)

ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou

jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou

jednotkou.

(6)

Pri odvode dane z majetku (odsek 5), pri ktorom platiteľ krátil odpočítanie dane

koeficientom podľa

§ 21 ods. 1 a 2

, sa vypočítaná daň upraví týmto koeficientom. Pri odvode dane podľa odseku 5 sa použije

sadzba dane platná v čase odvodu dane.

(7)

Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na štátny podnik,

54

)

ktorý zaniká podľa osobitného predpisu,

55

)

ďalej sa nevzťahuje na obchodnú spoločnosť a družstvo, ktoré sa zrušujú bez likvidácie

podľa osobitného predpisu,

56

)

a to len v prípade, ak právni nástupcovia sú platiteľmi.

(8)

Daňový úrad zruší registráciu platiteľa ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho

obdobia platiteľa.

(9)

Ak platiteľ vyhotoví pri oprave základu dane alebo sadzby dane dobropis pre právnickú

osobu alebo fyzickú osobu, ktorá prestala byť platiteľom podľa odseku 4, je táto právnická

osoba alebo fyzická osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú

časť viažucu sa na vykonanú opravu, ak táto suma dane nebola zahrnutá v odvode dane

podľa odseku 5. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa

vyhotovenia dobropisu.

§ 43a

(1)

Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu

56aa

)

po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa (ďalej len „osoba pokračujúca v živnosti“), požiada

najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby

vyznačil v osvedčení o registrácii zomrelého platiteľa meno, priezvisko a trvalý pobyt

osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii s vyznačením dodatku je platné

do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.

(2)

V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca

v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti v daňových dokladoch

(

§ 15

) vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza aj svoje meno,

priezvisko a trvalý pobyt. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti

je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní

za posledné zdaňovacie obdobie je osoba pokračujúca v živnosti povinná odviesť daň

z majetku podľa

§ 43 ods. 5

, pričom pri odvode dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania

o dedičstve. Povinnosť odviesť daň sa nevzťahuje na majetok vydaný dedičovi, ktorý

bude pokračovať v živnosti. Ak tento dedič nie je platiteľom, požiada o registráciu

za platiteľa do desiatich dní odo dňa vydania majetku. Daňový úrad zaregistruje tohto

dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

(3)

Ak sa po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa, nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny

nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým úradom daňové priznanie podľa osobitného

predpisu.

56ab

)

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie,

v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, je právny nástupca alebo zástupca ustanovený daňovým

úradom povinný odviesť daň podľa

§ 43 ods. 5

.

§ 44

(1)

Z kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou daňovým úradom a

vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo

výške 50 %.

(2)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v

daňovom priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom

daňovom priznaní.

(3)

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným

odpočtom zisteným daňovým úradom sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že

bol nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vrátený podľa

§ 23

. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 23

, určí sa z tohto rozdielu zvýšenie dane najviac vo výške 10 %.

(4)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom

priznaní, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom

priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa

§ 23

. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 23

, určí sa zvýšenie dane najviac vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dodatočnom daňovom

priznaní.

(5)

Zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým úradom a nadmerného odpočtu

uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 50 % v prípade, že nadmerný

odpočet uvedený v daňovom priznaní bol vrátený podľa

§ 23

. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 23

, určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z vlastnej daňovej povinnosti zistenej daňovým

úradom a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom

priznaní.

(6)

Ak platiteľ dodatočným daňovým priznaním opraví nadmerný odpočet uvedený v daňovom

priznaní na vlastnú daňovú povinnosť, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % zo súčtu

vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu

uvedeného v daňovom priznaní v prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní

bol vrátený podľa

§ 23

. V prípade, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 23

, určí sa zvýšenie dane vo výške 20 % z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom

daňovom priznaní a zvýšenie dane najviac vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného

v daňovom priznaní.

(7)

Ak platiteľ nepodá daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie a daňový úrad

určí daň podľa osobitného predpisu,

56ac

)

určí sa zvýšenie dane vo výške 50 % z určenej sumy dane.

(8)

Na účely odsekov 3 až 6 sa za vrátený nadmerný odpočet považuje aj nadmerný odpočet

odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti podľa

§ 23 ods. 1

.

§ 45

(1)

Ak daň nebola zaplatená načas alebo v plnej výške, určí sa penále vo výške 0,1 %

z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti

dane až do dňa platby vrátane.

(2)

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie načas, daňový úrad mu uloží pokutu vo výške

2 000 Sk.

(3)

Ak platiteľ vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, daňový

úrad mu uloží pokutu do výšky 10 % zo sumy dane uvedenej v daňovom doklade.

(4)

Osobe, ktorá konala podľa

§ 15 ods. 5

a

§ 16 ods. 5

, uloží daňový úrad pokutu vo výške 10 % z uplatnenej dane, najmenej 2 000 Sk.

(5)

Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa

§ 4 ods. 1 alebo 2

alebo za oneskorené podanie tejto žiadosti uloží daňový úrad pokutu najviac do výšky

dane na výstupe, ktorú by bola osoba podliehajúca dani povinná uplatniť za svoje uskutočnené

zdaniteľné plnenia ako platiteľ, a to v období od prvého dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bola povinná podať žiadosť o registráciu,

do dňa zistenia porušenia povinnosti daňovým úradom alebo do dňa oneskoreného podania

žiadosti o registráciu. Daňový úrad pri určení výšky pokuty prihliada najmä na dĺžku

oneskorenia a na výšku vlastnej daňovej povinnosti, ktorú by bola osoba podliehajúca

dani povinná priznať a odviesť do štátneho rozpočtu ako platiteľ.

§ 46

(1)

Sankcie podľa

§ 44 a 45

sa zaokrúhlia na celé koruny smerom nahor.

(2)

Sankcie podľa

§ 44 a 45

sa nevyrubia, ak nepresiahnu sumu 100 Sk.

§ 46a

Osobitná úprava núteného predaja podliehajúceho dani

(1)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykoná predaj veci platiteľa podľa osobitného

predpisu

56a

)

na dražbe alebo iným spôsobom a z výťažku predaja uspokojuje svoju pohľadávku alebo

pohľadávku inej osoby, je povinná predaj tejto veci oznámiť daňovému úradu platiteľa

najneskôr do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vec predala, a v tej istej

lehote je povinná tomuto daňovému úradu zaplatiť daň.

(2)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba predá vec podľa odseku 1 osobe, ktorá je platiteľom,

vyhotoví doklad o predaji, ktorý sa považuje za daňový doklad podľa

§ 15

. V tomto doklade okrem náležitostí daňového dokladu podľa

§ 15

uvedie svoje obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt a právny dôvod núteného predaja

veci. Kópiu tohto dokladu odovzdá platiteľovi, ktorého vec sa predala.

(3)

Platiteľ, ktorého vec sa predala spôsobom podľa odseku 1, uvedie toto zdaniteľné

plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie

uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví o sumu

dane, ktorú je povinná zaplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1.

(4)

Pri predaji veci platiteľa pri výkone daňovej exekúcie

56b

)

uhradí daňový úrad daň na výstupe a o úhrade upovedomí platiteľa. Platiteľ dane uvedie

toto zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zdaniteľné

plnenie uskutočnené, a svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraví

o sumu dane zaplatenú daňovým úradom. Ak daňový úrad predá vec osobe, ktorá je platiteľom,

považuje sa doklad o predaji veci vydaný daňovým úradom za daňový doklad podľa

§ 15

, pričom na obsah dokladu o predaji veci sa primerane vzťahuje odsek 2.

§ 46b

Osobitná úprava uplatňovania dane pre združenie

(1)

Platitelia, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení,

sú povinní bez zbytočného odkladu poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením

záznamov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach za združenie. Poverená

osoba je povinná písomné poverenie predložiť miestne príslušnému daňovému úradu; súčasne

s poverením je povinná predložiť menný zoznam účastníkov združenia, ich sídlo (trvalý

pobyt), miestne príslušný daňový úrad jednotlivých účastníkov združenia a písomnú

zmluvu o združení, na základe ktorej vykonávajú spoločne zdaniteľné plnenia.

(2)

Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odseku 1, je poverená osoba povinná tieto

zmeny oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu do 15 dní odo dňa, keď vznikli.

(3)

Poverená osoba podľa odseku 1 vo svojom mene vyhotovuje doklady podľa tohto zákona

za združenie, vedie záznamy podľa

§ 24

osobitne za združenie, vo svojom daňovom priznaní uvádza aj údaje za príslušné zdaňovacie

obdobie týkajúce sa združenia.

(4)

Platitelia v združení, ktorí nie sú poverenou osobou podľa odseku 1, nesmú vo svojom

mene vyhotovovať doklady podľa tohto zákona za zdaniteľné plnenia združenia.

(5)

Odpočítať daň pri prijatom zdaniteľnom plnení (

§ 20

) pre združenie môže len poverená osoba podľa odseku 1, a to len ak daňový doklad

znie na jej meno.

(6)

Za vyrubenú daň a uložené sankcie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

§ 46c

Osobitná úprava uplatňovania dane cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami

(1)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru (ďalej len

„cestovná kancelária") a vo svojom mene obstaráva jednotlivé služby cestovného ruchu

alebo ich kombinácie pre zákazníkov, uplatňuje daň pri ich predaji zákazníkom takto

a)

k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od iných platiteľov daň na výstupe pri

ich predaji neuplatňuje a súčasne nemôže odpočítať daň pri týchto službách,

b)

k cenám služieb cestovného ruchu obstaraných od osôb podliehajúcich dani, ktoré nie

sú platiteľom, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje,

c)

k cenám obstaraných služieb cestovného ruchu, ktoré nie sú zdaniteľným plnením v

tuzemsku, daň na výstupe pri ich predaji neuplatňuje.

(2)

Službami cestovného ruchu podľa odseku 1 sú osobná doprava cestujúcich, ubytovanie,

stravovanie, služby sprievodcu a ďalšie služby určené na osobnú spotrebu účastníkov

cestovného ruchu.

(3)

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je rozdiel medzi celkovou predajnou

cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných

od iných osôb, ktoré sú zahrnuté v predajnej cene požadovanej od zákazníka. Tento

rozdiel predstavuje vlastný výkon cestovnej kancelárie a považuje sa za cenu s daňou.

Daň sa vypočíta podľa

§ 11 ods. 3

. Ustanovenie

§ 38 ods. 2 písm. a)

tým nie je dotknuté.

(4)

Ak platiteľ sám poskytuje niektorú zo služieb cestovného ruchu (odsek 2), uplatňuje

k cene tejto služby daň na výstupe, pričom základom dane je cena, ktorá neobsahuje

daň; cenu tejto služby vrátane dane vylúči zo základu dane určeného podľa odseku 3.

(5)

Zdaniteľné plnenie je uskutočnené dňom poskytnutia poslednej služby alebo dňom zaplatenia

celkovej predajnej ceny, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(6)

Ak je platiteľ podľa odseku 1 povinný použiť koeficient podľa

§ 21

, pri výpočte koeficientu nezahrnie do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu

obstarané od iných osôb.

(7)

Platiteľ, ktorý predáva služby cestovného ruchu inej cestovnej kancelárie, uplatňuje

daň na výstupe len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu.

(8)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6,

je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu

na účely určenia základu dane podľa odseku 3.

(9)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, použije postup podľa odsekov 1 až

6 len pri predaji služieb cestovného ruchu, ak nie sú objednané iným platiteľom na

jeho podnikateľské účely.

§ 47

Na daň pri dovoze tovaru sa vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon

ďalej neustanovuje inak.

§ 48

Dovoz tovaru

(1)

Dovážaný tovar podlieha dani.

(2)

Dovezeným tovarom na účely tohto zákona je

a)

tovar prepustený do režimu voľného obehu,

57

)

b)

tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania,

58

)

c)

tovar prepustený do režimu dočasného použitia,

59

)

d)

späť dovážaný tovar prepustený do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku,

60

)

e)

nezákonne dovezený tovar a tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu.

61

)

(3)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia

na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol

iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

62

)

(4)

Daňovým dokladom pri dovoze tovaru je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné

rozhodnutie colného orgánu o vymeraní colného dlhu, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru

podľa odseku 2.

(5)

Ak je dovezený tovar oslobodený od cla podľa osobitného predpisu,

63

)

je oslobodený pri dovoze aj od dane s výnimkou dovozu

a)

tovaru na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a vedeckých nástrojov a prístrojov,

b)

náboženských predmetov,

c)

tovaru určeného pre iné postihnuté osoby,

64

)

d)

materiálu a strojov na výrobu kníh, publikácií a dokumentov,

64a

)

e)

strojov, strojových zariadení, prístrojov a nástrojov oslobodených od dovozného cla

podľa osobitného predpisu,

64b

)

f)

tovaru, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska

a pri vývoze ktorého sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa

§ 37

; uvedené vylúčenie z oslobodenia od dane sa nevzťahuje na spätný dovoz vratných obalov

a spätný dovoz tovaru, ktorý odberateľ odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo

nevyhovoval podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol vyvezený.

(6)

Výnimka z oslobodenia od dane podľa odseku 5 písm. a) až c) sa nevzťahuje na tovar

darovaný zo zahraničia.

(7)

Na odpočítanie dane pri dovoze tovaru sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej časti

zákona, pričom platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru, ak daň vyrubená pri

dovoze bola zaplatená colnému orgánu a platiteľ má daňový doklad podľa odseku 4. Platiteľ

môže odpočítať daň pri dovezenom tovare v zdaňovacom období, v ktorom sa splnila posledná

z podmienok na odpočítanie dane.

(8)

Pri dovoze tovaru, ktorý platiteľ uskutočňuje prostredníctvom nepriameho zástupcu,

48

)

je povinný tento zástupca vyrubenú daň preúčtovať zastúpenej osobe bez možnosti odpočítania

dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, ktoré potvrdzuje dovoz tovaru

podľa odseku 2 a v ktorom musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi. Daňový

doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení.

(9)

Daň pri dovoze nemožno vrátiť ani odpustiť s výnimkou prípadov, ak colný orgán vráti

alebo odpustí clo

65

)

a)

osobe, ktorá nie je platiteľom,

b)

pri dovoze osobného automobilu, pri ktorom platiteľ nemôže odpočítať daň podľa

§ 20 ods. 5

,

c)

pri zrušení platnosti colného vyhlásenia;

65a

)

v prípade, ak platiteľ už odpočítal daň, vráti odpočítanú daň v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa zrušila platnosť colného vyhlásenia.

(10)

Dovoz civilného lietadla určeného na prevádzkovanie prevažne medzinárodnej leteckej

prepravy vykonávanej leteckým dopravcom

50a

)

a dovoz náhradných dielcov pre prevádzkovú spôsobilosť takéhoto lietadla sú oslobodené

od dane.

§ 49

Základ, výpočet a sadzba dane pri dovezenom tovare

(1)

Základom dane pri dovezenom tovare je súčet

a)

základu pre vymeranie cla,

b)

cla,

c)

spotrebnej dane,

d)

platieb vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru.

(2)

Daň pri dovezenom tovare podľa

§ 48 ods. 2 písm. c)

sa vypočíta za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia,

vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu

voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená

daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru

do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

(3)

Ak sa tovar po ukončení režimu dočasného použitia prepúšťa do režimu voľného obehu,

určí sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa odseku 1 a dane podľa odseku 2.

(4)

Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho

styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.

66

)

(5)

Sadzba dane pri dovezenom tovare je 19 %.

§ 49a

Uplatňovanie dane pri príležitostnej autobusovej preprave

(1)

Daňová povinnosť vzniká dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky do

tuzemska.

(2)

Základom dane je súčin počtu prepravovaných osôb a počtu prejdených kilometrov v

tuzemsku. Do počtu prepravovaných osôb sa nezapočítava vodič a jeden sprievodca alebo

vedúci zájazdu.

(3)

Sadzba dane je 0,10 Sk za osobu a prejdený kilometer v tuzemsku.

(4)

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane. Daň sa zaokrúhľuje na celé

koruny nahor.

(5)

Daň je splatná ako preddavok pri prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky

do tuzemska podľa predpokladaného počtu prejdených kilometrov a vyúčtovanie dane sa

vykoná pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok

nižší ako skutočná daň, je zahraničný dopravca povinný rozdiel doplatiť pred prekročením

štátnej hranice Slovenskej republiky. Ak je zaplatený preddavok vyšší ako skutočná

daň, colný orgán pred prekročením štátnej hranice Slovenskej republiky rozdiel vráti

s výnimkou, ak rozdiel nepresahuje 100 Sk.

§ 50

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú na Správu rezerv pri vytváraní štátnych

hmotných rezerv a pri hospodárení s nimi, ako aj na právnické osoby a fyzické osoby,

ktoré vykonávajú ochraňovanie alebo udržiavanie štátnych hmotných rezerv vo vlastníctve

štátu podľa osobitného predpisu.

67

)

(2)

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 s výnimkou Správy rezerv vedú

evidenciu na účely podľa odseku 1 samostatne a daň priznávajú na samostatnom daňovom

priznaní.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 1 majú nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie,

najskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

§ 50a

Ustanovenia osobitného predpisu

67a

)

sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 51

(1)

Ak je Slovenská republika viazaná v rámci projektov zahraničnej pomoci alebo projektov

týkajúcich sa oblasti spolupráce ozbrojených síl medzinárodnou zmluvou uplatňovať

daň inak, ako ustanovuje tento zákon, daňový úrad daň vráti.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví

všeobecne záväzným právnym predpisom rozsah a spôsob vrátenia dane.

§ 51a

(1)

Daňový úrad vráti daň viažucu sa na pohonné látky, oleje a mazivá dodané na území

Slovenskej republiky ozbrojeným silám cudzích štátov, ktoré sú vyslané na územie Slovenskej

republiky v rámci aktivít podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná.

67a

)

(2)

O vrátenie dane požiada Ministerstvo obrany Slovenskej republiky príslušný daňový

úrad. K žiadosti doloží doklady o množstve predaných pohonných látok, olejov a mazív

ozbrojeným silám cudzích štátov.

§ 52

(1)

Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje na všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí

aj v prípade, ak zmluvy, na základe ktorých sa uskutočňujú zdaniteľné plnenia, boli

uzavreté pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, ak sa pred 1. januárom 1993 oprávnene

kúpil za cenu vrátane dane z obratu alebo vrátane dovoznej dane.

(3)

Daň z obratu podľa § 52 ods. 5 doterajšieho predpisu môže ministerstvo v odôvodnených

prípadoch pomerne upraviť s ohľadom na deň registrácie platiteľa na základe žiadosti

podanej najneskôr do 31. marca 1997; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

(4)

Ak dôjde k oprave základu dane podľa

§ 18

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a pôvodné zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, platiteľ použije sadzbu dane platnú v čase

vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(5)

Ak platiteľ mal nárok na odpočet dane podľa § 18 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. o

dani z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. marca 1995, nemá nárok na odpočet dane

podľa

§ 20 ods. 2

tohto zákona.

(6)

V prípade tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku do 31. decembra

1992, sa pri ukončení tohto režimu vypočíta daň za každý mesiac po 1. januári 1993

vo výške 3 % z dane, ktorá by sa vyrubila, keby bol tento tovar prepustený do režimu

voľného obehu 1. januára 1993.

(7)

Ak sa tovar po ukončení režimu podľa odseku 6 prepúšťa do režimu voľného obehu, určí

sa daň ako rozdiel dane vypočítanej podľa

§ 49 ods. 1

a dane vypočítanej podľa odseku 6.

§ 52a

Sadzba dane podľa prílohy č. 1 tohto zákona sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené

od 1. januára 1998 a na tovar dovezený od 1. januára 1998.

§ 53

(1)

Registrácia platiteľov uskutočnená podľa doterajšieho predpisu sa považuje za registráciu

podľa tohto zákona.

(2)

Do obratu ustanoveného v

§ 4

sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace v roku 1995.

§ 54

Ustanovenia

§ 44 až 46

sa vzťahujú na zvýšenia dane, na penále a na pokuty uložené odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

§ 55

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali

plynúť pred účinnosťou tohto zákona, ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spravujú

doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

(2)

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1992 sa použijú predpisy upravujúce daň z obratu

a dovoznú daň.

(3)

Na zdaňovacie obdobia do konca roku 1995 sa použije doterajší predpis s výnimkou

podľa

§ 54

.

§ 55a

(1)

Pri uplatňovaní odpočtu dane pri zdaniteľných plneniach uskutočnených do 1. apríla

1999 sa postupuje podľa

§ 20 ods. 2 a 3

doterajšieho zákona.

(2)

Pri ročnom vysporiadaní odpočtu dane za rok 1999 sa pri výpočte koeficientu použije

spôsob podľa

§ 21 ods. 2

zákona účinného od 1. apríla 1999.

§ 55b

Pri oprave základu dane podľa

§ 18

vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 1. júla 1999 použije platiteľ

sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 55c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2002

(1)

Ak platiteľ predá vratné fľaše po 31. decembri 2001, pri ktorých uplatnil odpočet

dane, je povinný uplatniť pri ich predaji daň na výstupe.

(2)

Vrátenie dane podľa

§ 38a

sa vzťahuje na vyvezený tovar, ktorý bol kúpený po 31. decembri 2001.

(3)

Vrátenie dane podľa

§ 38d

sa vzťahuje na kúpu tovaru a služieb a dovoz tovaru po 31. decembri 2001.

(4)

Osoby v združení, ktoré sa stali platiteľmi do 31. decembra 2001, sú povinné splniť

povinnosti podľa

§ 46b ods. 1

do 31. januára 2002.

(5)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu, môže použiť postup podľa zákona

v znení platnom do 31. decembra 2001, najdlhšie však do 30. júna 2002.

(6)

Platiteľ, ktorý neuplatnil nárok na odpočet zaplatenej dane pri tovare prepustenom

do režimu voľného obehu, ku ktorému nenadobudol vlastnícke právo do 31. decembra 2001,

má nárok na odpočet zaplatenej dane pri splnení podmienok podľa

§ 48 ods. 7

zákona účinného od 1. januára 2002.

§ 55d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003

(1)

Na odpočty dane zo zdaniteľných plnení uskutočnených k 31. decembru 2001, ktoré neboli

uplatnené do konca roku 2002, sa použijú ustanovenia

§ 20 až 22

zákona účinného k 31. decembru 2002.

(2)

Na odpočty dane zo zdaniteľných plnení uskutočnených od 1. januára 2002, ktoré neboli

uplatnené do konca roku 2002, sa vzťahujú podmienky a postup odpočítania dane podľa

§ 4

,

20 až 22

zákona účinného od 1. januára 2003.

(3)

Platiteľ, ktorý sa rozhodne predbežne používať v zdaňovacích obdobiach roku 2003

koeficient podľa

§ 21 ods. 3 písm. a)

, použije koeficient vypočítaný z údajov roku 2002 podľa

§ 21

v znení platnom k 31. decembru 2002.

(4)

Úprava dane podľa

§ 21a

sa vzťahuje na investičný majetok, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri

2002.

(5)

Na nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2002 sa vzťahuje

§ 23

zákona účinného k 31. decembru 2002.

(6)

Daňový úrad môže zrušiť do 30. júna 2003 registráciu platiteľa, ktorého priemerný

mesačný obrat za zdaniteľné plnenia bez plnení oslobodených od dane podľa

§ 26

za rok 2002 nedosiahol 100 000 Sk a súčasne súčet súm nadmerných odpočtov za zdaňovacie

obdobia roku 2002 je vyšší ako súčet súm vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie

obdobia roku 2002. U platiteľov, ktorí vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe

zmluvy o združení, sa do celkového obratu započítavajú obraty jednotlivých osôb a

ich spoločný obrat. Na zrušenie registrácie sa vzťahujú práva a povinnosti podľa

§ 43 ods. 4 až 6

a

ods. 8

.

(7)

Na zdaniteľné plnenia uskutočnené od 1. januára 2003 a na tovar dovezený od 1. januára

2003 sa vzťahujú sadzby dane podľa tohto zákona.

(8)

Pri oprave základu dane podľa

§ 18

vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 31. decembra 2002 použije platiteľ

sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

§ 55e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003

(1)

Nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia január až jún 2003 daňový úrad vráti

do 31. augusta 2003, ak sú splnené podmienky podľa § 23 ods. 2 písm. a) alebo c) zákona

účinného od 1. júla 2003. Ustanovenie

§ 23 ods. 3

sa uplatní primerane.

(2)

Ustanovenie

§ 23 ods. 1

zákona účinného od 1. júla 2003 sa vzťahuje aj na neodpočítané nadmerné odpočty uplatnené

za zdaňovacie obdobia január až jún 2003.

§ 55f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004

(1)

Pri oprave základu dane podľa

§ 18

vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenie uskutočnené do 31. decembra 2003 použije platiteľ

sadzbu dane platnú v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

(2)

Na nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje

§ 23

zákona účinného do 31. decembra 2003.

§ 55g

Osvedčenie o registrácii vydané platiteľovi daňovým úradom podľa

§ 4

je platné do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky

k Európskym spoločenstvám, ak do tohto dňa nebola zrušená registrácia platiteľa podľa

§ 43

. Daňový úrad vydá platiteľovi nové osvedčenie najneskôr do nadobudnutia platnosti

zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a toto osvedčenie

bude platné odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky

k Európskym spoločenstvám.

§ 56

Zrušuje sa zákon

č. 222/1992 Zb.

o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.

§ 57

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1996.