ZÁKON 286/1992 Z. z. o daniach z príjmov

§ 1

Tento zákon upravuje

a)

daň z príjmov fyzických osôb,

b)

daň z príjmov právnických osôb,

c)

spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

§ 2

Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle

zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov

na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle

nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov

na území Slovenskej republiky (

§ 22

).

(4)

Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa

tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých

obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia.

Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na

území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej

republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu

tejto činnosti.

(5)

Daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou

vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom

v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní

za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území

Slovenskej republiky.

§ 3

Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú

a)

príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (

§ 6

),

b)

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (

§ 7

),

c)

príjmy z kapitálového majetku (

§ 8

),

d)

príjmy z prenájmu (

§ 9

),

e)

ostatné príjmy (

§ 10

).

(2)

Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.

(3)

Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa

jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)

Predmetom dane nie sú

a)

príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona,

1

)

zdedením

2a

)

, vydaním

2

)

alebo darovaním

2b

)

nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z

nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa

§ 6

alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

b)

úvery a pôžičky.

§ 4

Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené

a)

príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich

pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred

predajom;

b)

príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím

a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností,

ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje

na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť,

samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia

tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi

na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov

od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej

nadobudnutia;

c)

príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových

vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom

nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných

vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo

na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [

§ 9 ods. 1 písm. b)

]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (

§ 8

);

d)

prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti

za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;

e)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení

so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel,

regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu

Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu

bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje

osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje

na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky,

a v nasledujúcich piatich rokoch;

f)

prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru.

Cenou alebo výhrou sa rozumie

1.

cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami

súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, s výnimkou odmeny

zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2.

výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3.

cena zo športovej súťaže.

Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich

zamestnancov a na ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová

činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (

§ 7

). Cena z verejnej súťaže a obdobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane

v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v

§ 15 ods. 8

v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky;

g)

prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,

2

)

príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov

2

)

a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách

krívd;

h)

príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,

2c

)

nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia

2d

)

a z poistenia v nezamestnanosti

2g

)

a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky

poskytované namiesto dávok z povinného poistenia a plnenia poskytované v rámci aktívnej

politiky trhu práce;

2h

)

ch)

príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;

i)

dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi

2e

)

a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;

2f

)

j)

odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických

materiálov z ľudského organizmu;

k)

štipendiá

2i

)

zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky

z prostriedkov nadácií a občianskych združení

2j

)

vrátane nepeňažného plnenia, príspevky

2k

)

z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a štátnych fondov vrátane nepeňažného

plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou

2l

)

okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom

činností, z ktorých plynú príjmy podľa

§ 6 a 7

;

l)

plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého

veku prevyšujúceho istinu;

m)

plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej

služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských

škôl podľa osobitných predpisov;

3

)

n)

disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;

3a

)

o)

sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených

bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných

predpisov;

3b

)

p)

plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;

4

)

r)

príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach,

ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje

dobu piatich rokov;

s)

úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného

predpisu;

4c

)

t)

plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo

územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;

4d

)

u)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu

menu

4h

)

.

v)

valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby

4e

)

.

x)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;

4b

)

y)

dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a štátnych fondov na

1.

obstaranie hmotného investičného majetku

17

)

alebo na jeho technické zhodnotenie (

§ 33

),

2.

úhradu výdavkov (nákladov) daňovníkom, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe,

lesnom a vodnom hospodárstve (

§ 7

);

z)

vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek

požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku.

17a

)

§ 5

Základ dane

(1)

Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej

len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (

§ 6 až 10

) nie je ustanovené inak.

(2)

U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov

uvedených v

§ 6 až 10

, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov

príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3)

Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v

§ 7

a

9

, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa

jednotlivých druhov príjmov uvedených v

§ 7 až 10

s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri

zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových

základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v

§ 7 až 10

v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení

§ 34

.

(4)

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (

§ 6

) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré

sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období.

U daňovníka s príjmami podľa

§ 7

a

9

sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku,

v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené

výdavky spojené so začatím činnosti.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej

ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa

§ 36

zo samostatného základu dane.

(6)

Príjmy uvedené v

§ 8 až 10

, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného

z nich.

§ 6

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)

Príjmami zo závislej činnosti sú

a)

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského

pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu

je povinný dbať na príkazy platiteľa, príjmy za prácu konateľov spoločnosti s ručením

obmedzeným, ak nejde o spoločníkov uvedených v písmene b);

b)

príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a

komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce

pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;

c)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

d)

odmeny obvinených vo väzbe

4f

)

a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného

predpisu;

4g

)

e)

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu.

4k

)

(2)

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje

ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Za zamestnávateľa sa na účely

tohto zákona považuje aj platiteľ príjmu uvedený v

§ 2 ods. 2

alebo v

§ 17 ods. 4

, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazu, i keď príjem za túto prácu

je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom

v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje

za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v

§ 2 ods. 2

alebo v

§ 17 ods. 4

.

(3)

Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu

na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec

alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k

dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov,

ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.

(4)

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom

mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom

dane (

§ 36

). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa,

u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumy podľa odseku 12 písm. b) a e) a nezdaniteľné

časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou

sadzbou dane (

§ 36

).

(6)

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné

a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma

vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom

kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo,

vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade,

že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

(7)

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré

nie sú predmetom dane podľa

§ 3 ods. 4

, ďalej nie sú

a)

náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti

do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,

5

)

ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné

ustanovené týmito predpismi;

b)

hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných

predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania

(napr. pracovné odevy, uniformy);

c)

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal,

alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré

za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

d)

sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom

5b

)

na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.

(8)

Od dane sú okrem príjmov uvedených v

§ 4

ďalej oslobodené

a)

sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho

činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom

ako náhrada za ušlý príjem;

b)

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom

na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom

iných subjektov;

c)

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom

zamestnancom na spotrebu na pracovisku;

d)

nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať

vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové

zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové

akcie;

e)

poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov

5d

)

(ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

f)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov

podľa osobitného predpisu,

5f

)

g)

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim

zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných

lístkov;

h)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej

bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské

podiely;

ch)

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu

5a

)

za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich

zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré

sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [

§ 8 ods. 3 písm. a)

];

i)

príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z

činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (

§ 22 ods. 2

).

(9)

Funkčnými požitkami sú

a)

funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy

vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;

b)

odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych

orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.

(10)

Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia

poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných

predpisov,

5c

)

s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

(11)

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti

s výkonom funkcie.

(12)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné

požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o

a)

povinné poistné,

5d

)

ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca,

na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

b)

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených

s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom

mesiaci; táto suma sa zvyšuje

1.

na 380 Sk za každý kalendárny mesiac, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho

fondu

4k

)

nepresiahne 7 000 Sk, alebo

2.

na 800 Sk, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu

4k

)

nepresiahne 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania

pravidelnou železničnou osobnou dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou okrem

mestskej verejnej dopravy sú najmenej 300 Sk mesačne.

O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

c)

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 5

;

d)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného

predpisu.

5f

)

e)

sumu vo výške 500 Sk za každý kalendárny mesiac na mimoriadne výdavky zamestnanca,

ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny

mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu

4k

)

nepresiahne 7 000 Sk. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

§ 7

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)

Príjmami z podnikania sú

a)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

6

)

b)

príjmy zo živnosti,

7

)

c)

príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,

7a

)

d)

podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti

na zisku (

§ 13

).

(2)

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených

v

§ 6

, sú

a)

príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

včítane práv príbuzných autorskému právu,

8

)

a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných

diel na vlastné náklady;

b)

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

8c

)

(3)

Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj príjem, ktorý plynie

a)

z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie

alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

b)

úroky z vkladov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním

príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)

z predaja podniku alebo jeho časti (

§ 23 ods. 15

) na základe zmluvy o predaji podniku.

8a

)

(4)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch

1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 7 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú

ustanovenia

§ 23 až 34

. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku

4. Príjmy uvedené v

§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3

plynúce daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je

povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej

spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej

spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

(6)

Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností

vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo

stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení

§ 5 ods. 3

. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.

(7)

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky,

ak

a)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou

umeleckých výkonov

5e

)

a súčasne

b)

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.

(8)

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v

§ 12 ods. 1

vo výške

a)

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

6

)

b)

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 7,

c)

25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov

uvedených v odseku 2 písm. b).

(9)

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 8, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky

výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak daňovník uplatní výdavky

podľa odseku 8, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných

druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

(10)

Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú

na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, eviduje ako

majetok využívaný pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti jeden

z manželov.

(11)

Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 10 sa

rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(12)

Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností manželov sa zdaňuje tomu manželovi,

ktorý ich mal evidované ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú

zárobkovú činnosť.

§ 8

Príjmy z kapitálového majetku

(1)

Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa

§ 6 ods. 1

alebo

§ 7 ods. 1 písm. d)

, sú

a)

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku (dividendy) vrátane podielov

na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v

komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách

a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie

medzi členov pozemkových spoločenstiev;

8b

)

b)

podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na

doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;

c)

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z

vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom

účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v

§ 7 ods. 3

;

d)

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia

s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia

podľa osobitného predpisu

5f

)

znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije

§ 10 ods. 8

.

e)

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného

vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností;

f)

diskontné sumy zmeniek.

(2)

Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný

vklad do podnikania.

(3)

Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú

a)

rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo

vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade

predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;

b)

príjmy z predaja predkupného práva na akcie.

(4)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde

o príjmy uvedené v

§ 6 ods. 1

alebo

§ 7 ods. 1 písm. d)

plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre

zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom

dane) podľa

§ 5 ods. 2

.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku

3 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým

základom dane).

(6)

Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich

zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok

než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou

sadzbou dane (

§ 36

).

§ 9

Príjmy z prenájmu

(1)

Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v

§ 6 až 8

, sú

a)

príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,

b)

príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa

§ 10 ods. 1 písm. a)

.

(2)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky

vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (

§ 5 ods. 2

). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia

§ 23 až 34

. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie

osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

(3)

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške

25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.

(4)

Daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne

vynaložené výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu

a)

o príjmoch a výdavkoch v časovom slede,

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý možno odpisovať,

c)

o tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak ju vytvára,

d)

o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.

(5)

Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne

vynaložené výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave

jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď mu táto povinnosť z

osobitných predpisov

17

)

nevyplýva, je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho

obdobia.

§ 10

Ostatné príjmy

(1)

Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa

§ 6 až 9

, sú najmä

a)

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b)

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú

v rámci podnikania [

§ 7 ods. 1 písm. a)

],

d)

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov

s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

e)

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti

alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

f)

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských

práv a práv príbuzných autorskému právu,

9

)

g)

prijaté výživné, dôchodky

10

)

a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou príjmov uvedených v

§ 4

a v písmene l),

h)

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku

pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

ch)

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva

v družstve,

i)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a

žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v

§ 4

,

j)

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v

§ 4

,

k)

podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,

l)

dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.

5f

)

(2)

Od dane sú, okrem príjmov uvedených v

§ 4

, oslobodené

a)

príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom

období 6000 Sk;

b)

výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného

podľa osobitných predpisov v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.

11

)

(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne

vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu

uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa

odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým

základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby

podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Do základu

dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a

e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo

z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom

období, v ktorom boli dosiahnuté.

(4)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

a)

kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,

b)

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo z darovania,

11a

)

ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,

c)

zostatková cena podľa

§ 29 ods. 2

, ak ide o majetok, ktorý daňovník evidoval ako majetok využívaný pri podnikaní alebo

pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri prenájme a ktorý odpisoval podľa

tohto zákona,

d)

cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal výmenou veci za

vec,

e)

finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie,

opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou

výdavkov na osobné účely daňovníka,

f)

zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

11a

)

ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,

g)

výdavky súvisiace s predajom cenných papierov,

h)

výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník

obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(5)

Výdavkom podľa odseku 4 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú

si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(6)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo

nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem

v čase vykonania vkladu (

§ 3 ods. 3

). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky

pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací

výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už

odpisovaný.

(7)

Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období,

v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných

papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti

s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena

družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak

tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do

výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(8)

Dôchodok podľa osobitných predpisov

10

)

sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania

rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel

medzi strednou dĺžkou života

12

)

a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované

zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa

§ 6

.

(9)

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej

republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (

§ 36

). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom

dane) podľa

§ 5 ods. 2

.

(10)

Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území

Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane

(

§ 36

). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu,

zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou

dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v

§ 7

. U daňovníkov (

§ 2 ods. 2

), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú

prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v

§ 7

. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí,

sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa

§ 5 ods. 2

.

(11)

Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je

okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom

súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom

sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa

§ 5 ods. 2

. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú

za príjmy uvedené v

§ 6

.

§ 11

Výpočet príjmu spoluvlastníka

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva

k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych

podielov.

§ 12

Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou

(1)

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej

zárobkovej činnosti (

§ 7

) na základe písomnej zmluvy o združení

12b

)

alebo písomného vyhlásenia o združení sa

12d

)

a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú

medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky

sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

(2)

Príjmy podľa

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

a

§ 7 ods. 2

s výnimkou príjmov účastníkov združenia

12b

)

a spoločníkov pozemkových spoločenstiev,

12d

)

dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky

vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce

osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20

%. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom

roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako

vyživované osoby (

§ 15

).

§ 13

Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej

spoločnosti

(1)

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (

§ 23 až 33

) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje

tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový

základ dane) podľa

§ 5 ods. 2

, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa

§ 23

, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (

§ 34

) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(2)

Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa

§ 20 ods. 4

. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa

§ 15 ods. 8

a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú

obchodnú spoločnosť.

(3)

Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (

§ 23

). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých

komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ

dane) podľa

§ 5 ods. 2

, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa

§ 23

, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane

komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ

dane.

(4)

Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (

§ 20 ods. 4

) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa

rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov

pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.

§ 14

Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období

(1)

Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo

plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie

obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však

na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno

rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy,

ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne.

Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia

príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo

zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích

období, pričom sa na výpočet dane použije sadzba dane najmenej vo výške 15 %.

(2)

Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy

a)

z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva

6

)

[

§ 7 ods. 1 písm. a)

],

b)

uvedené v

§ 7 ods. 2 písm. a)

8

)

a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.

§ 15

Nezdaniteľná časť základu dane

(1)

Základ dane sa zníži o sumy

a)

21 000 Sk ročne na daňovníka;

b)

9000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac

však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na

uplatnenie zníženia;

c)

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti,

pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom

na deti rodičovský príspevok, prídavky na deti a štipendium poskytované študujúcim

sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

d)

6000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

e)

12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého

jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných

predpisov invalidný, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných

dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt

ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá

invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku

na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok,

12e

)

výsluhový príspevok,

12f

)

invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(2)

Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 1 písm. a) vtedy, ak daňovník

je požívateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového

zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a

ak suma týchto dôchodkov, ktoré mu boli priznané na začiatku zdaňovacieho obdobia

alebo spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, je vyššia ako 21 000 Sk ročne. Ak suma

týchto dôchodkov neprevýši sumu 21 000 Sk ročne, zníži sa základ dane podľa odseku

1 písm. a) len vo výške rozdielu medzi sumou 21 000 Sk a vyplatenými sumami týchto

dôchodkov. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada.

(3)

U daňovníka uvedeného v

§ 2 ods. 3

sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).

(4)

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa

druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie

uplatniť) sa považuje

a)

maloleté dieťa,

b)

plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a

1.

sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo

2.

nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na

budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(5)

Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti

s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm.

c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie

podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu

o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.

12c

)

(6)

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr.

manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku

7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po

zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

(7)

Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm.

b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ

dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého

začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci,

v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa

na budúce povolanie.

(8)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám

so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry,

školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva,

na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne,

náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a

športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu

dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.

§ 16

Sadzba dane

(1)

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (

§ 15

) zaokrúhleného na celé stovky Sk dole je

nad Kčs

do Kčs

15%

-

60 000

zo základu presahujúceho

60 000

120 000

9 000 Kčs -“- 60 000 Kčs + 20 %

120 000

180 000

21 000 -“- 120 000 Kčs Kčs + 25 %

180 000

540 000

36 000 -“- 180 000 Kčs Kčs + 32 %

540 000

1 080 000

151 200 -“- 540 000 Kčs Kčs + 40 %

1 080 000

a viac

367 200 -“- 1 080 000 Kčs. Kčs + 42 %

(2)

Ak základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane presiahne sumu 1 080 000

Sk, zvyšuje sa vypočítaná daň podľa odseku 1

nad Sk

do Sk

367 200

1 274 400

o 5 %

1 274 400

3 996 000

o 10 %

3 996 000

8 985 600

o 20 %

8 985 600 a viac

o 30 %

§ 17

Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami,

s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) nie sú verejné obchodné

spoločnosti.

(3)

Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska.

13a

)

(4)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť,

ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako

aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(5)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť,

ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (

§ 22

).

§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom

(ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy

14

)

sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy

pri určení základu dane podľa

§ 20 ods. 3

.

(3)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,

1

)

zdedením

2a

)

alebo darovaním

2b

)

nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich

príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa

§ 15 ods. 8

a

§ 20 ods. 4

, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(4)

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,

14a

)

sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk

dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských

príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane [

§ 19 písm. a)

] a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

(5)

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb,

pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových

organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské

spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, doplnkové

dôchodkové poisťovne,

5f

)

Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia

a Fond zamestnanosti.

(6)

Pri Fonde národného majetku

15

)

sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

).

§ 19

Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené

a)

členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami

s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými

stranami a politickými hnutiami;

b)

príjmy daňovníkov uvedených v

§ 18 ods. 4

plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto

činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a

ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a

k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo

trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie

sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkarne (

§ 22 ods. 2

); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom

v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu

15a

)

a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu

zriaďovateľa;

c)

výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov

pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;

d)

príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z

úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;

e)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných

elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu,

zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne

záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, profesnými komorami

s nepovinným členstvom, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky,

a v nasledujúcich piatich rokoch;

f)

príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi

16

)

a príjmy Fondu ochrany vkladov;

16f

)

g)

výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;

4b

)

h)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;

16a

)

i)

hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;

16a

)

j)

príjmy daňovníkov uvedených v

§ 18 ods. 4

, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých

sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);

k)

rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z

výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky

zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií

na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť,

z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,

16b

)

z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka

16c

)

a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní

na spaľovanie nebezpečných odpadov;

l)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej

výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve;

m)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu

menu

4h

)

;

n)

príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov pri obciach do 1 000 obyvateľov s trvalým

pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru zdaňovacieho obdobia;

o)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov.

4b

)

§ 20

Základ dane

(1)

Pre určenie základu dane platia ustanovenia

§ 23 až 34

.

(2)

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu,

alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

16d

)

v zdaňovacom období podľa

§ 40k

, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu

17

)

upravený podľa

§ 23

. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia

odseku 4 a

§ 34

.

(3)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy

14

)

sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé

podielové fondy.

(4)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane

poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky

na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu

mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne,

charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,

na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno

odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých

jediným zakladateľom je štát.

(6)

Od základu dane možno ďalej odpočítať

a)

výdavky poisťovní na predchádzanie škodám

16e

)

najviac do výšky 2 % z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,

b)

príspevok do výšky 0,2 % z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu

právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany

záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona

a príspevok je súčasťou výdavkov podľa

§ 24 ods. 2 písm. d)

.

(7)

Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.

§ 21

Sadzba dane

Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa

§ 20 ods. 4

a

6

a podľa

§ 34

.

§ 22

Zdroj príjmov

(1)

Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 5

považujú

a)

príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;

b)

príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo

na plavidlách plávajúcich pod česko-slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách česko-slovenských

lietadiel;

c)

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej

činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;

d)

príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo

trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä

1.

odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva a z počítačových

programov (softver), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických

a iných hospodársky využiteľných poznatkov,

2.

odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3.

príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu

alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovacej na území Slovenskej

republiky,

4.

podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných

spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,

5.

časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,

6.

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,

7.

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

8.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

9.

podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných

spoločností.

(2)

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností

daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej

republiky, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných

zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete

sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených

v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko,

stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy,

ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby

trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu

na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

(3)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj

rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (

§ 23 ods. 7

) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa

§ 25 písm. w

).

§ 23

Základ dane

(1)

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane,

a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (

§ 24

), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období,

upravený podľa odsekov 2 až 4 a odseku 7.

(2)

Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,

17

)

je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave

jednoduchého účtovníctva,

17

)

rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

(3)

Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví

o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do

nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ

rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi,

18

)

možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej

a preukázateľnej výške.

(4)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú

a)

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

),

b)

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného

imania,

c)

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

d)

daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok

na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu,

18a

)

ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave

podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť

vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného

účtovníctva aj cenu zásob,

e)

výnos z dlhopisov

4b

)

alebo jeho pomerná časť zahrnovaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.

(5)

Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej

znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.

(6)

Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými

v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia

predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby

vlastnej výroby a služieb.

(7)

Súčasťou základu dane závislých osôb je rozdiel vypočítaný podľa

§ 23a ods. 2

.

(8)

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (

§ 7

a

§ 40k ods. 3

a

6

) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (

§ 7

) alebo k prenájmu (

§ 9

), upraví daňovník, ktorý

a)

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa

§ 9 ods. 4

, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek,

výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za výdavok podľa

§ 24

a pohľadávok a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy

prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie; v nasledujúcich zdaňovacích

obdobiach pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba

rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu

nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b)

účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných

položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období

a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím

likvidácie, a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy

najatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie,

c)

uplatňuje výdavky podľa

§ 7 ods. 8

alebo

§ 9 ods. 3

, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok.

(9)

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa podľa

tohto zákona rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon

činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania

za príslušné zdaňovacie obdobie, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej

zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10)

Pri stálej prevádzkárni (

§ 22 ods. 2

) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 5

) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti

daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie

sa použije postup uvedený v

§ 23a

.

(11)

Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok

na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,

18a

)

okrem dane, ktorá sa podľa

§ 23 ods. 4 písm. e)

nezahŕňa do základu dane.

(12)

Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (

§ 17

) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných

prostriedkov na bežných účtoch a na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa

daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (

§ 36

), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň.

(13)

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov podľa

§ 24

na spôsob podľa

§ 7 ods. 8

alebo

§ 9 ods. 3

a naopak alebo ktorý pri začatí účtovania, ak nebol účtovnou jednotkou,

17

)

upraví základ dane podľa odseku 8 pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

ktoré predchádzalo tejto zmene.

(14)

Daňovník zahŕňa do základu dane úroky z omeškania sankčného charakteru dohodnuté

v úverovej zmluve

19b

)

s bankou v zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatil alebo prijal. Za úrok z omeškania

sankčného charakteru sa na účely tohto zákona považuje

a)

výška úroku z omeškania, ak dlžník v prípade omeškania podľa úverovej zmluvy platí

okrem úroku z omeškania aj úrok za poskytnutie úveru,

b)

úrok dohodnutý v úverovej zmluve znížený o sumu úroku, ktorý bol dohodnutý za poskytnutie

úveru, ak dlžník podľa úverovej zmluvy v prípade omeškania platí len jeden dohodnutý

úrok.

(15)

Základom dane pri predaji podniku daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť

je rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky,

upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch

a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku zahŕňanú do výdavkov (nákladov)

podľa tohto zákona, pričom u daňovníka, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, sa do

výdavkov (nákladov) zahrnie aj suma záväzkov vzťahujúca sa na výdavky (náklady), ktorých

úhrada uskutočnená pred predajom podniku by u predávajúceho bola považovaná za výdavok

(náklad) podľa

§ 24

.

(16)

Za príjem daňovníka, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorý má príjmy

podľa

§ 7

a

9

, sa pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení

pohľadávky považuje hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku,

ktorú vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, než je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky

alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, než je jej hodnota, sa za príjem považuje

táto vyššia cena.

§ 23a

Úprava základu dane závislých osôb

(1)

Závislými osobami na účely tohto zákona sa rozumejú ekonomicky alebo personálne vzájomne

prepojené tuzemské fyzické osoby alebo právnické osoby so zahraničnými fyzickými osobami

alebo právnickými osobami. Ekonomickým prepojením sa rozumie viac ako 25 % účasť na

základnom imaní závislých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach závislých

osôb. Personálnym prepojením sa rozumie účasť na riadení alebo na kontrole závislej

osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb

19

)

alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(2)

Ak sú ceny medzi závislými osobami pri obchodných vzťahoch vrátane cien za poskytnuté

služby, pôžičky a úvery vyššie alebo nižšie, ako sú ceny používané medzi nezávislými

osobami v obchodných vzťahoch, upraví správca dane pri kontrole

19c

)

základ dane metódou a spôsobom uvedenými v osobitnom predpise. Spôsob a metóda zisťovania

rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou

používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

§ 24

Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(1)

Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných

príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a

vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

18

)

(2)

Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež

a)

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (

§ 26 až 33

) s výnimkou uvedenou v

§ 25

; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako

na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov)

zahŕňajú odpisy takto

1.

pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových

automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedené (kód Klasifikácie

produkcie 34.10.54) len terénne vozidlá najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely

odpisovania považuje za vstupnú cenu (

§ 29

),

2.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné

a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk

najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu

(

§ 29

),

3.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s

obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % obstarávacej

ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (

§ 29

);

b)

zostatková cena (

§ 29 ods. 2

) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty

opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,

17

)

a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu

dane, s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom

dome prevádzaného do vlastníctva doterajšieho nájomcu právnym nástupcom štátneho podniku,

15

)

ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu;

18b

)

c)

zostatková cena (

§ 29 ods. 2

) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri

ich vyradení;

d)

príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;

e)

poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;

f)

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a

príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov

tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom

podľa osobitných predpisov

5d

)

a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;

g)

výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia

podľa osobitných predpisov;

20

)

h)

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich

v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie

obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné

účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov

(nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto

1.

pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových

automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie

produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,

2.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s

dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,

3.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s

dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného,

a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

ch)

zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou

v

§ 25

, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej

hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmu

1.

ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie

podľa osobitného predpisu

18a

)

s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný

majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom

o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného

majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

2.

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje

nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje

na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa

§ 29 ods. 4

;

i)

vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu

20a

)

alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom)

podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť len rovnomerne počas

najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny hmotného majetku, podľa

vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu;

j)

výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené

na

1.

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2.

prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov

v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,

21

)

3.

prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je

povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov,

vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,

4.

príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované

za podmienok ustanovených osobitným predpisom

21b

)

maximálne do výšky 55 % ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny,

najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5

až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

21c

)

Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov,

zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných jedál. Ak

sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky

55 % z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním;

5.

mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej

zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi;

21a

)

k)

výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných

predpisov,

5

)

pritom

1.

na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky

spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,

2.

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom,

ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej

veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným

22

) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

3.

na dopravu motorovým vozidlom, ktoré nie je zahrnuté v majetku využívanom pri podnikaní

alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale bolo v ňom zahrnuté a daňovník

zahŕňal obstarávaciu cenu (časť obstarávacej ceny) tohto motorového vozidla do výdavkov

(nákladov), vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky,

4.

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou

bodov 2 a 3 vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné

látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady

pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,

5.

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné

ustanovené osobitným predpisom,

5

)

6.

stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa

§ 6

;

l)

škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,

m)

výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc

a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,

n)

výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,

23

)

o)

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti

štátu,

24

)

p)

zostatková cena (

§ 29 ods. 2

) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,

24a

)

znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,

r)

výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,

24b

)

s)

úhrn cien obstarania

17

)

cenných papierov a vkladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri

1.

cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej alebo zahraničnej

burzy cenných papierov za predpokladu, že cena obstarania nie je vyššia a príjem z

predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja

zverejneného burzou cenných papierov,

2.

ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná

podmienka uvedená v bode 1, a pri vkladoch najviac do výšky príjmov z ich predaja;

toto ustanovenie s výnimkou prípadov nedodržania podmienky uvedenej v bode 1 sa nepoužije

na daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného

zákona;

24d

)

t)

u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky

príjmu z ich predaja,

u)

odvod z výťažku,

24c

)

v)

pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa

§ 27

výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného

v

§ 27 písm. e), f)

a

i)

a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť

len do výšky príjmu z predaja;

w)

výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania

plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie,

ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním

exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením

reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej

činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane,

x)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov

podľa osobitného predpisu

5f

)

do výšky 3% úhrnu vyplatených miezd poistencov.

y)

zaplatené

1.

úhrady podľa

§ 22 ods. 1 písm. c) a d) bodov 1 a 2

daňovníkom uvedeným v

§ 2 ods. 3

a v

§ 17 ods. 5

, nájomné podľa písmena h) s výnimkou nájomného s právom kúpy prenajatej veci, úhrady

za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1),

2.

odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe

mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv

24e

)

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného

predpisu,

24f

)

s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia,

ktoré sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej

osobe.

(3)

U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak

vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.

(4)

Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za

podmienky, že

a)

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej

v

§ 30

, najmenej však 3 roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy

najatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí uvedená podmienka pre zmluvu

ako celok, a

b)

kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri

rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

(5)

Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi,

v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov)

iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala

pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

§ 25

(1)

Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na

daňové účely nemožno uznať najmä

a)

výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (

§ 26

) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou

ich vstupnej ceny,

b)

výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,

c)

cena obstarania cenných papierov s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. s)

;

d)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e)

vyplácané podiely na zisku,

f)

platené penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút a prirážky k poistnému

platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového

poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové

účely použijú ceny obvyklé na trhu (

§ 23 ods. 7

). Úroky z omeškania zaplatené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo

jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie

je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka

v čase uzavretia zmluvy.

g)

prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia

25

)

a za ukladanie odpadov,

25

)

h)

prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,

26

)

i)

výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu

dane,

j)

výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,

21

)

a

5

)

k)

výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo

iných osôb s výnimkou

§ 24 ods. 2 písm. j)

,

l)

tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje

inak,

m)

vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo

družstva,

n)

manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v

§ 24

,

o)

zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou

uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. b) a c)

,

p)

technické zhodnotenie (

§ 33

),

r)

dane zaplatené za iného daňovníka,

s)

dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických

osôb,

t)

výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne

200 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000

Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,

u)

výdavky na osobnú potrebu daňovníka,

v)

tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,

17

)

w)

úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo

alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo

výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje

v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových

úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku

sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím

právom; štátne podniky, obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom

je Slovenská republika, investičné fondy a investičné spoločnosti však môžu do výdavkov

zahrnúť tieto reklamné výdavky najviac do výšky 3 % základu dane.

x)

výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu

akcií pri následnom znížení základného imania,

y)

hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení

základného imania spoločnosti,

z)

daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v

§ 24 ods. 2 písm. ch)

.

(2)

Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na

daňové účely nemožno uznať ani

a)

odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe

mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv

24e

)

s výnimkou uvedenou v

§ 24 ods. 2 písm. y)

;

b)

výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových

prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie

produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou

poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečenia ochrany majetku daňovníka;

c)

nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v

§ 24 ods. 2 písm. d), e) a f)

.

§ 26

(1)

Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa

§ 30

,

§ 31 alebo § 32

z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v

§ 27

, a nehmotného majetku.

(2)

Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci, prípadne

súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná

cena (

§ 29 ods. 1

) je vyššia ako 10 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

budovy a stavby s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých

porastov

27

)

s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo,

17

)

ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.

(3)

Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na

otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú

vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.

(4)

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného

vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné

hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú

prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené

vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie

ako 20 000 Sk.

17

)

(5)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku

a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka,

ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a

rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní,

do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného

bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť

odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie.

Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka,

evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis

vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou

daňovníkov postupujúcich podľa

§ 30 ods. 4

. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia

k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov,

27a

)

k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie, k vstupu do konkurzu a k skončeniu

podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (

§ 7

) alebo k prenájmu (

§ 9

).

(6)

Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch

(nákladoch) s výnimkou štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorých jediným

zakladateľom je štát.

§ 27

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania

a)

zásoby,

b)

pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré

nedosiahli plodonosnú starobu,

c)

hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,

d)

ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,

e)

umelecké diela,

28

)

ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne

ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky

knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,

f)

hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť

podľa platných právnych predpisov,

g)

povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské

značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych

mapových diel,

h)

hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov,

24a

)

ch)

bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej

veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,

i)

nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva

do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how

a pod.).

§ 28

(1)

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke

právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou

v odsekoch 2 až 4.

(2)

Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej

zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie

ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci

hnuteľné aj nehnuteľné veci.

(3)

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe

písomnej zmluvy odpisovať nájomca, pokiaľ nie je vstupná cena u vlastníka hmotného

majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje

nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zatriedi technické zhodnotenie do

odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.

(4)

Hmotný majetok a nehmotný majetok v spoluvlastníctve, ktorý nájomca neodpisuje podľa

odseku 2, odpisuje na základe písomnej zmluvy jeden zo spoluvlastníkov zo vstupnej

ceny tohto majetku ako celku alebo spoluvlastníci tak, že vstupná cena odpisovanej

časti sa určí pomerne zo vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ako celku

podľa vlastníckych práv.

(5)

Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa

na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu

zahŕňa pomerná časť odpisov.

§ 29

(1)

Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie

a)

obstarávacia cena,

29

)

ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990

Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické

osoby v znení neskorších predpisov;

b)

vlastné náklady,

29

)

ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;

c)

reprodukčná obstarávacia cena,

29

)

zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v

prvom roku odpisovania.

(2)

Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou

hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých

do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [

§ 24 ods. 2 písm. a)

].

(3)

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie,

vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň

zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

(4)

Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o

a)

daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane

z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.

18a

)

(5)

Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu

nehnuteľností.

§ 30

(1)

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe

č. 1, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený

podľa Klasifikácie produkcie.

29c

)

. Doba odpisovania je

Odpisová skupina

Doba odpisovania

1

4 roky

2

8 rokov

3

15 rokov

4

30 rokov

5

40 rokov

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa

prílohy č. 1 zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou

uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.

Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

(2)

Daňovník vykonáva rovnomerné (

§ 31

) alebo zrýchlené odpisovanie (

§ 32

). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok

vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka

pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

(3)

Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej

vstupnej ceny.

(4)

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno

s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu

trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania

ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40

% doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej

ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú

ustanovenia

§ 31 a 32

, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac

doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia

pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok

na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným

prenajímateľom.

(5)

Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme

veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa

§ 24 ods. 4 písm. b)

odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá

na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa

§ 31

. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu

prenajímanej veci (akontácia).

(6)

Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak

nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných

stavieb

29b

)

a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)

Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 -

len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku 29.56.23, 29.56.24) sa ročný

odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného

počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

§ 31

(1)

Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám

priraďujú tieto ročné odpisové sadzby

Ročná odpisová sadzba

Odpisová

skupina

v prvom

roku

odpisovania

v ďalších

rokoch

odpisovania

pre zvýšenú

vstupnú

cenu

1

2

3

4

5

14,2

6,2

3,4

1,4

1,5

28,6

13,4

6,9

3,4

2,5

25,0

12,5

6,7

3,4

2,5

(2)

Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej

ročnej odpisovej sadzby.

(3)

Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy

tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej

vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 32

(1)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám

priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie

Koeficient pre zrýchlené odpisovanie

Odpisová

skupina

v prvom

roku

odpisovania

v ďalších

rokoch

odpisovania

pre zvýšenú

zostatkovú

cenu

1

4

5

4

2

8

9

8

3

15

16

15

4

30

31

30

5

40

41

40

(2)

Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

a)

v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu

pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania;

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu

medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania

a počtom rokov, po ktoré sa už odpisoval.

(3)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie

sa odpisy určujú

a)

v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku

a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú

cenu;

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného

majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre

zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, po ktoré sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej

ceny.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 33

(1)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby,

prístavby a stavebné úpravy,

30

)

rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku.

(2)

Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do hmotného majetku, ktoré

majú za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.

(3)

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti

majetku.

§ 34

Položky odpočitateľné od základu dane

(1)

Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom

období, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období;

ak počas týchto piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období vznikne daňovníkovi

ďalšia strata, nemožno ju už odpočítať od základu dane. Možnosť odpočítania straty

sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti s nadpolovičnou majetkovou účasťou

štátu alebo Fondu národného majetku. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri

strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.

(2)

Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a

investičných fondoch.

14

)

(3)

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia

§ 23 až 33

. Neprihliada sa na ustanovenie

§ 20 ods. 4

. Odpočítať možno len tú časť straty, ktorú nemožno kryť z rezervného fondu.

30a

)

(4)

Využitie odpočtu straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.

§ 35

Úľava na dani

(1)

Daňovníkom uvedeným v

§ 2 a 17

sa daň znižuje o

a)

sumu 7 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou,

31

)

b)

sumu 18 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným

postihnutím.

31

)

(2)

U daňovníkov uvedených v

§ 17

zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou

pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 50 % priemerného prepočítaného počtu, sa

znižuje sadzba dane uvedená v

§ 21

na polovicu.

(3)

Daňovník spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 môže uplatniť zľavy podľa odseku 1, ak

sú pre neho výhodnejšie.

(4)

Pre výpočet zľavy podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet

pracovníkov

32

)

so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou

s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období. Zľava sa zaokrúhli na celé koruny

nadol.

(5)

U daňovníkov uvedených v

§ 17

zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej

výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 %

z celkových tržieb, sa znižuje sadzba dane podľa

§ 21

na polovicu.

§ 35a

(1)

Daňovníci uvedení v

§ 17 ods. 1

s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 5, keď prvýkrát vykážu daňovú povinnosť,

môžu znížiť vykázanú daň každoročne o 75 % počas piatich po sebe bezprostredne nasledujúcich

zdaňovacích období, ak

a)

investujú finančné prostriedky plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou úverov

a pôžičiek) v priebehu každého zdaňovacieho obdobia najmenej 200 000 000 Sk na nákup

hmotného investičného majetku

17

)

umiestneného na území Slovenskej republiky,

b)

splnia podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

(2)

Znížiť daň podľa odseku 1 môže daňovník vtedy, ak dosiahne zvýšenie výroby najmenej

o

a)

100 000 000 Sk v prvom roku uplatňovania zníženia dane a v nasledujúcich štyroch

rokoch zníženia dane dosiahne medziročný prírastok výroby najmenej 10 % alebo

b)

1 000 000 000 Sk prírastku výroby v úhrne počas piatich zdaňovacích období od začatia

uplatňovania znižovania dane.

(3)

Ďalšou podmienkou na uplatnenie zníženia dane podľa odseku 1 je, že daňovník

a)

neprevedie počas piatich rokov od prvého roku začatia znižovania dane majetok nadobudnutý

podľa odseku 1 na iného daňovníka,

b)

uzavrie každoročne so správcom dane zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie

možnej budúcej daňovej pohľadávky vo výške uplatneného zníženia dane.

(4)

Ak daňovník nedodrží podmienky podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b), je povinný

upraviť daňovú povinnosť o úhrnnú sumu uplatneného zníženia dane v tom zdaňovacom

období, keď k porušeniu podmienok došlo, najneskôr v zdaňovacom období nasledujúcom

po uplynutí piateho roku po začatí znižovania dane.

(5)

Daňovník je povinný vysporiadať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré

nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom nedodržal podmienky podľa odsekov 1 až 3.

§ 35b

Daňový úver

(1)

Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky,

ktorý vznikol po 1. apríli 1999, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní

(ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích

období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prvý raz vykázal základ dane a daň, ak

a)

daňovníkom je akciová spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného

imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1.

vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,

2.

vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak

zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti

prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,

3.

vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;

b)

podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní

spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej

75 %, pričom zostávajúci podiel na základnom imaní tejto spoločnosti môže mať z tuzemských

osôb len tuzemská fyzická osoba;

c)

predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je najmä

1.

výroba tovaru,

2.

poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód

Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi

vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie

produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie

produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72,

92.33.10),

pričom tržby dosiahnuté z vykonávania týchto činností tvoria aspoň 60 % z celkových

tržieb daňovníka;

d)

splní podmienky uvedené v odseku 4 a v odseku 8 prvej vete.

(2)

Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich

zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v

ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový

úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku

4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši

základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov

v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej

a)

5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1;

b)

2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.

(3)

Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu

20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj,

ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka.

17

)

(4)

Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 možno čerpať, ak

a)

každoročne počas čerpania daňového úveru tvoria tržby daňovníka z predaja ním vyrobeného

tovaru podľa odseku 1 písm. c) bodu 1 vyvážaného do zahraničia najmenej 60 % podiel

z jeho celkových tržieb z predaja tovaru. Do tohto podielu sa započítavajú aj tržby

z predaja tovaru v tuzemsku, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver

nebol na území Slovenskej republiky vyrábaný, a to najviac 30 % z požadovanej minimálnej

výšky tržieb z predaja tovaru vyvážaného do zahraničia. Daňovník s predmetom činnosti

podľa odseku 1 písm. c) bodu 2 môže čerpať daňový úver podľa odsekov 1 až 3, ak jeho

tržby za poskytovanie služieb podľa odseku 1 písm. c) bodu 2 tvoria najmenej 60 %

podiel z jeho celkových tržieb;

b)

daňovník, ktorý čerpal daňový úver podľa odsekov 1 až 3, je povinný použiť prostriedky

získané čerpaním daňového úveru najneskôr do dvoch rokov od skončenia zdaňovacieho

obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie strojov a zariadení, ak

ide o daňovníka s predmetom podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodu 2, aj na obstaranie

budov a stavieb, ak tieto slúžia predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c).

(5)

Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný

majetok a nehmotný majetok podľa

§ 26 ods. 5

a

§ 30 až 32

a)

technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli

odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v

zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku

na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov;

b)

budovy a stavby uvedené v prílohe č. 1, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované

ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej

skupiny 4 a 5 ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny;

c)

technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 2 a nehmotný majetok podľa

§ 30 až 32

;

d)

odpis ako výdavok (náklad) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať

daňový úver.

(6)

Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh

č. 1 a 2, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 %

súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 2.

(7)

Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný

podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou

č. 1 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou

podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“. Stĺpec „pre zvýšenú vstupnú cenu“

sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania

daňového úveru.

(8)

Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným

v osobitnom predpise.

33c

)

Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za

ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový

úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (

§ 40m

) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie,

písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do

31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok

čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové

priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (

§ 40m

) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto

mesiaca.

(9)

Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň

pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa

§ 40r

zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru. Na možnosť

vyrubiť daň sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu

32a

)

o zániku práva vyrubiť daň. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia

o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.

32a

)

(10)

Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže stratu, ktorá vznikla

za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje

daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období

nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver.

V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia

§ 34

.

§ 36

Osobitná sadzba dane

(1)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky

pre daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 3

a

§ 17 ods. 5

s výnimkou stálej prevádzkárne (

§ 22 ods. 2

) je

a)

25 % z príjmov uvedených v

§ 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3.

a

6.

s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d);

b)

25 % z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene c);

c)

1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe najatej veci.

(2)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky

pre daňovníkov uvedených v

§ 2 a 17

, ak nie je v odseku 1 ustanovené inak alebo ak nejde o príjmy oslobodené od dane,

je

a)

25 %

1.

z podielov na zisku tichého spoločníka,

2.

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo

členstva v družstve,

3.

z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti vrátane akciovej

spoločnosti, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo družstvá.

U daňovníkov uvedených v

§ 17

sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka,

členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu;

b)

20 % z príjmov uvedených v

§ 8 ods. 6

a v

§ 10 ods. 1 písm. j)

;

c)

15 % z príjmov uvedených v

§ 8 ods. 1 písm. c) a d)

a v

§ 10 ods. 1 písm. i)

, z vkladov na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie

podľa

§ 8 ods. 1 písm. e)

(napr. sporožírové účty) a

1.

z výnosov z akcií a dočasných listov,

2.

z výnosov z podielových listov, dlhopisov, vkladových listov a z vkladov postavených

im na roveň,

3.

z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov

v komanditných spoločnostiach,

4.

z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách.

Podielom na zisku podľa bodov 3 a 4 sa rozumejú aj sumy použité zo zisku po zdanení

na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu;

d)

15 % z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách

a z ďalších foriem vkladov, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom

úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa

§ 17

alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa

§ 7 ods. 3

, pričom sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane považuje za preddavok a celý príjem

sa zdaní ako súčasť základu dane podľa

§ 7

alebo podľa

§ 23 ods. 12

; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa

§ 40n ods. 1, 2, 3

a

5

; podľa uvedeného sa postupuje s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného

na podnikanie (

§ 18 ods. 4

), daňovníka vykonávajúceho poisťovaciu činnosť, Fondu národného majetku Slovenskej

republiky a investičného fondu a podielového fondu, pri ktorých sa vybraním dane považuje

daňová povinnosť za splnenú;

e)

15 % z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného

predpisu

5f

)

[

§ 10 ods. 1 písm. l)

],

f)

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie

(

§ 7 ods. 7

) a z príjmov podľa

§ 6 ods. 1 písm. e)

a

ods. 4

;

g)

10 % z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby

a mestskej dopravy.

(3)

Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1

a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú

na celé koruny nadol. V prípade devízových účtov znejúcich na cudziu menu sa základ

dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(4)

Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od

investičných fondov,

14

)

je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. a) vyplácaný výnos

z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými

fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. c).

§ 37

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná, neustanovuje inak.

§ 38

(1)

Na daňové účely sa používajú tieto kurzy devízového trhu vyhlásené Národnou bankou

Slovenska (devízy, valuty)

a)

u daňovníkov s ponukovou povinnosťou

33

)

kurz „nákup“ alebo „predaj“ v okamihu zúčtovania s bankou,

b)

u daňovníkov bez ponukovej povinnosti

33

)

kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska posledný kalendárny deň predchádzajúceho

mesiaca.

(2)

Pri prepočte dane z príjmov z úrokov na vkladových listoch znejúcich na cudziu menu,

z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa

§ 36 ods. 2 písm. c) bodu 2

, sa použije kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska (valuty, devízy) ku

dňu pripísania úrokov v prospech daňovníka. Takto vypočítaná daň sa nezaokrúhľuje.

§ 39

Osobitný úrok za neplatenie daní alebo preddavkov na daň (

§ 40r

) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý najneskôr pred začatím zdaňovacieho

obdobia môže vydať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

§ 40a

Vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú

činnosť

33b

)

alebo dňom začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo dňom poberania

príjmov podliehajúcich dani.

§ 40b

Daňové priznanie

(1)

Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov

fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie

33c

)

(ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

(2)

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má príjmy len podľa

§ 6

a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

(3)

Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, je povinný podať

priznanie z týchto príjmov vtedy, ak platiteľ dane nemá v Slovenskej republike stálu

prevádzkareň.

§ 40c

Zaokrúhľovanie

(1)

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(2)

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú

na celé koruny nahor.

(3)

Ostatné preddavky (

§ 40d

a

40n

) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

(4)

Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve

platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch

je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky

číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej

upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného

čísla tak, že

a)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť,

zväčšuje sa o jednu.

§ 40ch

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa

dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia

platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný

vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú

jednorazovú mzdu zdanenú podľa

§ 40f ods. 4

.

(2)

U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne

od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov

z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane.

(3)

Ročné zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník

v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane

a sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

a

e)

. Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa

dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom

období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

(4)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka,

ktorý nie je povinný podať priznanie podľa

§ 40b ods. 2

.

(5)

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na

nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku

alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného

povinného poistenia rovnakého druhu a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie

obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

a)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň

vyberá osobitnou sadzbou (

§ 36

), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy

podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

b)

či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov

dane príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov okrem príjmov, z ktorých sa

daň vyberá osobitnou sadzbou dane (

§ 36

), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

c)

že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom

období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v

§ 15 ods. 1 písm. c)

,

d)

výšku starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia,

alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, ak v uplynulom

zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v

§ 15 ods. 2

,

e)

hodnotu poskytnutých darov podľa

§ 15 ods. 8

.

(6)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe

dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa

§ 6 ods. 12 písm. b), až e)

, o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný

doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15.

februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal

počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov

dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené

doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi

platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu

daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie

konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

(7)

Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31.

marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej

dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr

pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.

(8)

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi

zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie

preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne

na odvod preddavkov.Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej

mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa

osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa

trvalého pobytu daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku

na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ak nedoplatok nepresiahne

sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne. Daňovník je povinný nedoplatok uhradiť

miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom

správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi

doručené.

(9)

Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na

daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi

dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník

povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po

uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(10)

Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane v zdaňovacom období, za ktoré

sa ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov

z dôvodu zániku platiteľa bez právneho nástupcu, podá daňové priznanie podľa

§ 40b

.

§ 40d

Platenie dane

(1)

Daňovník je povinný daň si sám vypočítať, zaplatiť správcovi dane v lehote na podanie

priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.

(2)

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platia mesačné

preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej

daňovej povinnosti. Mesačné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(3)

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla

500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo

výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky sú splatné do

konca každého kalendárneho štvrťroka.

(4)

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla

10 000 Sk.

(5)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich

je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok

podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ dane tvorí viac ako

50 % z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej

činnosti a funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov

2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

(6)

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie suma, ktorú

si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení

posledného (dodatočného) platobného výmeru suma určená týmto výmerom. Pri zmene poslednej

daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky splatné do tejto doby nemenia.

Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je

povinný pri platení preddavkov dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa

týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová

povinnosť, ktorá sa týka časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za

ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

(7)

Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní,

alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť

rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru.

(8)

V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak, prípadne zrušiť

povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie.

(9)

Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť

preddavky s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce

pre vyrubenie dane.

(10)

Proti rozhodnutiu o určení preddavkov podľa odsekov 8 a 9 je možné podať odvolanie.

(11)

Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých

boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej

po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi

daňovník správcovi dane

33d

)

.

(12)

Platenie dane a preddavkov podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy,

pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a

funkčných požitkov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi zo

zahraničia, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

§ 40e

Minimálna výška dane

Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá osobitnou

sadzbou (

§ 36

) alebo zrážkou preddavku na daň.

§ 40f

Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane

33e

)

zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej

len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na

mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva

financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej

činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi

za kalendárny mesiac alebo za kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá

osobitnou sadzbou (

§ 36

), znížený o

a)

sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

b)

sumy zrazené na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie

a príspevok do Fondu zamestnanosti (ďalej len „poistné“),

c)

sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

a sumu na mimoriadne výdavky zamestnanca podľa

§ 6 ods. 12 písm. e)

,

d)

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v

§ 2 ods. 5

,

e)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného

predpisu,

5f

)

f)

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny

mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú

sumu základu dane na manželku [

§ 15 ods. 1 písm. c)

], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku (

§ 15 ods. 2

) alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného

povinného poistenia rovnakého druhu, a na hodnotu darov (

15 ods. 8

) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

(2)

Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu

na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne,

zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.

(3)

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov,

vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento

spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.

(4)

Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky,

vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou

dane podľa

§ 16

. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky

zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania

súm uvedených v odseku 1 písm. c), e) a f). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených

preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu

sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom

období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny

a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom

výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné

druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú

mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.

(5)

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny

mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné

časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

o poistné a o sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. c) a d)

.

(6)

Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových

obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní

po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich

dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky

na daň.

(7)

Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.

§ 40g

Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov

zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie

nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte

preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali.

Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim

po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Na predložené doklady podľa

§ 40h ods. 1 písm. h)

platiteľ dane prihliadne už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom ich daňovník preukáže.

Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už

v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník

preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

(2)

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci,

v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho

narodení.

(3)

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých

platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

a

e)

iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.

(4)

Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ

dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník

preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(5)

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

a

e)

len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania

a)

aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane,

prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti

zo základu dane a sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

a

e)

u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté

osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)

či je poberateľom dôchodkov uvedených v

§ 15 ods. 2

.

(6)

Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť

ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho

mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

§ 40h

Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov

(1)

Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi

dane

a)

platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi

preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky (manžela)

a vyživovaných detí. Ak rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu,

musia sa preukázať iným úradným dokladom,

b)

potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce

s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,

c)

rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo

invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje

nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá

invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok,

d)

predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník

uvedený v písmene c) jeho držiteľom,

e)

rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového

zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a

dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne

hranicu ustanovenú v

§ 15 ods. 2

,

f)

rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia regionálnej

národnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník

uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu,

že vyživuje v spoločnej domácnosti takéto dieťa,

g)

potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta trvalého pobytu daňovníka o tom,

že

1.

vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa uvedené v

§ 15 ods. 4 písm. b) bodoch 2 a 3

,

2.

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o

invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity,

ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok

za výsluhu rokov,

h)

predložením dokladov na uplatnenie zvýšenej sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených

s výkonom práce podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

.

(2)

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a h) platia trvale, ak ich platnosť

nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená

tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku.

Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané.

Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili

skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane s výnimkou

dokladov uvedených v odseku 1 písm. h).

§ 40i

Povinnosti platiteľov daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane

ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

(2)

Mzdový list musí na účely dane obsahovať

a)

meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,

b)

rodné číslo,

c)

trvalý pobyt,

d)

mená, priezviská a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu

dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,

e)

za každý kalendárny mesiac

1.

počet dní výkonu práce,

2.

úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo naturáliách,

alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,

3.

sumy oslobodené od dane,

4.

poistné,

5.

sumy podľa

§ 6 ods. 12 písm. b) až e)

,

6.

základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň podľa

jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné),

7.

súčet údajov uvedených v bodoch 2 až 6 za celé zdaňovacie obdobie.

(3)

Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v

§ 6 ods. 4

nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko

daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej

činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách,

alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov,

povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť

aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou

sadzbou dane podľa

§ 36

z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.

(4)

Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola

vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne

v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov

a dane.

§ 40j

Zodpovednosť platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov

(1)

Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je ustanovené, vráti

platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom

preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období

preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v

nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. O vrátený preplatok

dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.

(2)

Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka daň v určenej výške, môže ju dodatočne

zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12

mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka preddavok v určenej výške, môže

ju dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho

roka. Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením

daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho

obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.

(3)

Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane

odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(4)

Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ

dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.

§ 40k

Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

(1)

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej

lehote

33c

)

každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci,

ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak

majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (

§ 36

).

(2)

Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca.

(3)

Ak sa daňovník zruší likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim

dňu jeho vstupu do likvidácie.

(4)

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu

do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.

33f

)

Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom

daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra

druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.

(5)

Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku,

v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím

obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí

sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

(6)

Pri zrušení daňovníka vyhlásením konkurzu

16d

)

zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(7)

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia

konkurzu a končí sa dňom skončenia konkurzného konania. Ak konkurzné konanie nebolo

skončené do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil

do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho

po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.

(8)

Ak konkurzné konanie nebolo skončené do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po

roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do skončenia konkurzného

konania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurzné konanie skončí v priebehu

kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia konkurzného konania.

(9)

Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 4 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie

podľa odseku 4 sa končí ku dňu podľa odseku 6.

(10)

Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie

podľa odseku 5 sa končí dňom podľa odseku 6.

(11)

Ak sa po skončení konkurzu

a)

začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu

do likvidácie a končí sa podľa odsekov 4 a 5,

b)

pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom

nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 5.

(12)

Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(13)

Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná

posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.

§ 40l

Zaokrúhľovanie

Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na

desiatky nadol.

§ 40m

Platenie preddavkov a splatnosť dane

(1)

Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk,

platia, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane

za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Preddavok za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú

daň v lehote na podanie priznania.

(2)

Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk,

platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4

dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca

príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej

výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.

(3)

Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla

50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

(4)

Novým daňovníkom, ktorí vznikli v kalendárnom roku pred skončením zdaňovacieho obdobia,

vrátane daňovníkov, ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie

obdobie, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú daň. Daňovník

je povinný zahlásiť výšku predpokladanej dane do pätnástich dní pred splatnosťou prvého

preddavku správcovi dane.

(5)

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia,

daňovník je povinný si pri platení preddavkov dopočítať daňovú povinnosť tak, akoby

sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho

obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia

a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie

bola kratšia ako tri mesiace, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov

podľa odseku 4.

(6)

Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie

dane primeraný preddavok v prípadoch, keď daň nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka,

alebo určiť rovnaký spôsob platenia preddavkov, aký platí pre daňovníkov so sídlom

na území Slovenskej republiky, aj keď nejde o stálu prevádzkareň.

(7)

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky, daňovník je povinný

zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.

(8)

Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, daňovník

je povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(9)

Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej

povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak ten nebol vydaný, uvedenej v daňovom

priznaní. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, platí preddavky do termínu

na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní.

(10)

Ak zaplatené preddavky podľa odseku 9 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového

priznania, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch

od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.

(11)

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.

(12)

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňou vyplývajúcou z poslednej známej

daňovej povinnosti a predpokladanou daňou sa rozumie daň vypočítaná sadzbou podľa

§ 21

znížená o pravidelne sa opakujúce úľavy, ktoré vyplývajú priamo z

§ 35

.

§ 40n

Daň vyberaná zrážkou

(1)

Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (

§ 36

). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

(2)

Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho

dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo

sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie

daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.

(3)

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od

neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej

výške.

(4)

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje

za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Správca dane môže platiteľovi dane určiť na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.

§ 40o

Zabezpečenie dane

(1)

Správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom

plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na preddavok dane na

jej zabezpečenie.

(2)

Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov

okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré

majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú

alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške

10 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (sídlo),

ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa

§ 40f

. Ak však ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára

komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, určuje sa preddavok na daň vo výške

vypočítanej podľa

§ 16

, ak ide o fyzickú osobu, a podľa

§ 21

, ak ide o právnickú osobu.

(3)

Sumy dane (preddavkov) zrážané fyzickým alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich

odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny

mesiac príslušnému správcovi dane týchto osôb.

(4)

Správca dane môže určiť lehotu na odvod sumy dane zrazenej podľa predchádzajúcich

odsekov inak.

(5)

Správca dane môže rozhodnúť o tom, že preddavok podľa predchádzajúcich odsekov bude

nižší alebo sa nebude zrážať.

(6)

Zrazeným preddavkom podľa odseku 2 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka

za splnenú.

(7)

Ak nevykoná platiteľ dane zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov,

prípadne zrazí preddavok v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, bude

od neho vymáhaná ako jeho dlh.

§ 40p

Zápočet dane zaplatenej v cudzine

(1)

Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si

od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane

z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce z cudziny. Rovnako sa postupuje u daňovníka

dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu

o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa

tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane

najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou

o zamedzení dvojakého zdanenia.

(3)

Príjmy, ktoré daňovníkovi uvedenému v

§ 2 ods. 2

plynú zo závislej činnosti a funkčných požitkov od zamestnávateľa so sídlom alebo

s bydliskom v zahraničí alebo od zamestnávateľa so sídlom alebo s trvalým pobytom

v Slovenskej republike, ak sú tieto príjmy zahrnuté do nákladov stálej prevádzkarne

v zahraničí, nepodliehajú zdaneniu v Slovenskej republike; z ostatných príjmov sa

daň vypočíta percentom daňového zaťaženia, ktoré sa zistí zo základu dane nezníženého

o túto vyňatú časť, ak tento postup je pre daňovníka výhodnejší. V opačnom prípade

sa použije pri zdanení týchto príjmov postup podľa odseku 1 alebo 2.

§ 40r

Penále a úrok

(1)

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške,

daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej

sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym

predpisom (§ 39). Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu

na podanie daňového priznania;

33c

)

pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných

požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho

obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti

v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy

za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej

sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39).

(2)

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom

v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále

podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa

§ 39

. Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške

podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním

rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného

daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

(3)

Správca dane vyrubí penále a úrok podľa odsekov 1 a 2 platobným výmerom najneskôr

do skončenia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola splatná

daň, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia jedného kalendárneho

roka po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené, s výnimkou podľa

odseku 4. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(4)

Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (

§ 40ch ods. 1

) a nie je povinný podať priznanie (

§ 40b

), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (

§ 40ch ods. 7

) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov

ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.

(5)

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej

povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti

aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené

inak.

(6)

Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie

obdobie.

(7)

Ak daňovník nepostupuje podľa ustanovení

§ 35a ods. 4 a 5

, je povinný zaplatiť penále vo výške 100 % dlžnej sumy dane a úroku ustanoveného

všeobecne záväzným právnym predpisom (

§ 39

). Ak daňovník postupuje podľa

§ 35a ods. 4 a 5

, je povinný zaplatiť penále na uplatnené úľavy vo výške 50 % z dlžnej sumy a 50 %

z úroku. Pri uplatnení penále a úroku sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

§ 41

(1)

Pre odvodové a daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky a pri zdanení

miezd zúčtovaných do decembra 1992 včítane sa použijú doterajšie predpisy.

(2)

Pri zdanení príjmov daní z príjmov fyzických osôb sa od základu dane odpočíta aj

pomerná časť straty z podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa § 28 ods. 5

zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.

(3)

Oslobodenia príjmov z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární,

solárnych a geotermálnych zdrojov energie a zariadení na výrobu bioplynu od dane z

príjmov obyvateľstva priznané podľa právnych úprav platných pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty, po ktorú sa na tieto príjmy

oslobodenie vzťahuje.

(4)

Ustanovenie

§ 36 ods. 2 písm. c)

sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách,

vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových

účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992. Nepoužije sa tiež na

pomernú časť základu dane vzťahujúceho sa na príjmy podľa

§ 8 ods. 1 písm. d)

zistenú podľa pomeru doby od uzavretia poistnej zmluvy pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona do 31. decembra 1992 k celkovej dobe od uzavretia poistnej zmluvy do

okamihu, keď sa poistné plnenie začne poskytovať po prvý raz.

(5)

Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva sa použije aj po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona pre odklad platenia dane uplatnený podľa § 28 ods. 7 zákona

č. 389/1990 Zb. a pre odpisovanie základných prostriedkov, ktoré pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona už daňovník odpisoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 389/1990

Zb. Po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa toto odpisovanie uplatnilo

po prvý raz, sa postupuje obdobne podľa odseku 7 písm. d).

(6)

Oslobodenie, úľavy a výnimky priznané podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani

zo mzdy v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 2 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov

z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov a § 27 zákona č. 389/1990

Zb. o dani z príjmov obyvateľstva strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona.

(7)

Pre zdaňovacie obdobie roka 1993 sa pri prechode na odpisovanie hmotného majetku

a nehmotného majetku podľa tohto zákona postupuje takto

a)

hmotný majetok a nehmotný majetok sa zaradí do odpisových skupín podľa prílohy tohto

zákona;

b)

pri rovnomernom odpisovaní sa vstupnou cenou (

§ 29

) rozumie cena, z ktorej sa vykonávali odpisy pred 1. januárom 1993 podľa osobitných

predpisov;

34

)

c)

pri hmotnom majetku už odpisovanom k 31. decembru 1992 sa pre rok 1993 postupuje

pri výpočte odpisov podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“ tabuľky uvedenej

v

§ 31 ods. 1

.

(8)

Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993,

sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov

až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv, obdobne sa postupuje aj pri odpisovaní

investičných prác zaplatených nájomcom v prenajatom stavebnom objekte.

(9)

Pre odpisovanie rozdielu medzi vyvolávacou cenou a cenou dosiahnutou vydražením sa

použije až do ukončenia jeho odpisovania oznámenie Federálneho ministerstva financií

35

)

aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(10)

Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,

pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu

zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne

ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.

(11)

Daňovníci, ktorí si v roku 1994 obstarali a do 30. 6. 1995 uvedú do užívania elektronické

registračné pokladnice v súlade s osobitným predpisom

36

)

, môžu uplatniť v roku 1994 a 1995

a)

pri odpisovaných pokladniciach, ktoré sa nedajú adaptovať tak, aby spĺňali podmienky

stanovené osobitným predpisom

37

)

, jednorazový odpis zostatkovej ceny v nákladoch,

b)

pri pokladniciach už odpisovaných podľa tohto zákona z obstarávacej ceny do 20 tis.

Sk jednorazový odpis zostatkovej ceny v nákladoch,

c)

pri pokladniciach s obstarávacou cenou do 20 tis. Sk vrátane jednorazový odpis v

celej sume obstarania v nákladoch roku 1994,

d)

pri pokladniciach s obstarávacou cenou vyššou ako 20 tis. Sk jednorazový odpis vo

výške 50 % z obstarávacej ceny v nákladoch roku 1994 a zostávajúcich 50 % v nákladoch

roku 1995.

(12)

Daňovníci, ktorí si obstarajú a uvedú do užívania elektronické registračné pokladnice

v čase od 1. 1. 1995 do 30. 6. 1995 v súlade s osobitným predpisom

36

)

, môžu uplatniť

a)

pri pokladniciach s obstarávacou cenou do 20 tis. Sk jednorazový odpis v nákladoch

roku 1995,

b)

pri pokladniciach s obstarávacou cenou vyššou ako 20 tis. Sk jednorazový odpis vo

výške 50 % v nákladoch roku 1995 a zostávajúcich 50 % podľa

§ 31 alebo 32

tohto zákona v ďalších rokoch.

(13)

Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993,

sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie

§ 24 ods. 4

.

(14)

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo

závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa

§ 40ch

.

(15)

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa

§ 40b

a

40k

.

(16)

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti (

§ 7 ods. 1

), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ

dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník

pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od

roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania

14a

)

obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je

od povinnosti doplatiť daň oslobodený. Od povinnosti doplatiť daň je oslobodený právny

nástupca daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane, ak sumu, o ktorú znížil

základ dane, vynaložil na rozvoj podnikania

14a

)

podľa tohto ustanovenia.

(17)

Výpočet penále podľa

§ 40r

sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie

sa uskutoční až po tomto termíne.

(18)

Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona

nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy (výnosy), ktoré bol

platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.

(19)

Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, vykonanej v prílohe

k zákonu, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník

povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom

období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(20)

Oslobodenie príjmov absolventov stredných a vysokých škôl uvedené v

§ 7 ods. 1 písm. a) až c)

, na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona,

zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje.

Možnosť tohto oslobodenia od dane vylučuje využitie zníženia daňovej povinnosti podľa

odseku 14.

(21)

Oslobodenie príjmov pripadajúcich na výnos zo zníženia záväzku pri odpustení časti

kúpnej ceny Fondom národného majetku podľa § 19 písm. p) sa vzťahuje aj na výnosy,

ktoré boli alebo mali byť zúčtované do konca roka 1995. Ak tieto výnosy už boli zahrnuté

v hospodárskom výsledku, uplatní sa oslobodenie najneskôr pri podaní daňového priznania

za rok 1996.

(22)

Ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov platné pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa použije len v prípade, ak ich splatnosť nastala pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona.

§ 41a

Daňovníci podľa

§ 2

, ktorých posledná známa daňová povinnosť

a)

presiahla 367 200 Sk a neprekročila 1 274 400 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky

vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 5 %,

b)

presiahla 1 274 400 Sk a neprekročila 3 996 000 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky

vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 10 %,

c)

presiahla 3 996 000 Sk a nepresiahla 8 985 600 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky

vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 20 %,

d)

presiahla 8 985 600 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej

známej daňovej povinnosti zvýšené o 30 %

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom sa na týchto daňovníkov nevzťahujú

ustanovenia

§ 40d ods. 2 a 3

.

§ 41b

(1)

Daňovníci, ktorí vstúpili do likvidácie do 31. decembra 1996 a ich likvidácia nebola

skončená do 31. decembra 1998, použijú pre zdanenie ustanovenia doterajších predpisov.

(2)

Daňovníci, ktorí vstúpili do likvidácie od 1. januára 1997 a ich likvidácia nebola

skončená do 31. decembra 1998, použijú ustanovenia

§ 40k ods. 4 a 5

.

(3)

V zdaňovacom období roka 1999 sa príjmy, ktoré plynú daňovníkovi účtujúcemu v sústave

jednoduchého účtovníctva najdlhšie do 15 dní po skončení roka 1998 a ktoré hospodársky

patria do predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, považujú za príjmy zdaňovacieho obdobia

roka 1999. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje rovnako.

§ 41c

(1)

Na zdanenie príjmov uvedených v

§ 6 ods. 1 písm. c)

, ktoré boli u platiteľa dane

33e

)

zúčtované do konca zdaňovacieho obdobia roka 1998 a ktoré plynú daňovníkovi najdlhšie

25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia roka 1998, sa použijú doterajšie predpisy.

(2)

Ustanovenie

§ 24 ods. 2 písm. a)

o limitovaní odpisov dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky obstarané

od 1. januára 1999. Rovnako sa postupuje aj v prípade

§ 25 ods. 2 písm. b)

.

(3)

Ustanovenie

§ 24 ods. 2 písm. h)

o limitovaní nájomného prenajatých dopravných prostriedkov sa použije na dopravné

prostriedky prenajaté na základe zmlúv uzatvorených od 1. januára 1999.

(4)

Suma rezerv vytvorených do konca roka 1998 na opravu hmotného majetku presahujúca

80 % vstupnej ceny hmotného majetku [

§ 24 ods. 2 písm. i)

] sa zahrnie do základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 1999.

§ 41d

(1)

Ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov platné pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona sa použije na dlhopisy vydané pred účinnosťou tohto zákona.

(2)

Pri zdanení miezd zúčtovaných do konca marca 1999 sa postupuje podľa doterajších

predpisov.

(3)

Na doklady, ktoré daňovník predloží podľa

§ 40h ods. 1 písm. h)

na uplatnenie nároku na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa

§ 6 ods. 12 písm. b)

tohto zákona, platiteľ dane prvýkrát prihliadne pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl

1999 v prípade, ak daňovník tieto doklady predloží do 30. apríla 1999.

(4)

Ustanovenie

§ 40r ods. 7

sa použije na daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období roku 1998 a 1999 uplatnili zníženie

dane podľa podmienok uvedených v

§ 35a

.

(5)

Daňovníci, ktorí v zdaňovacom období roku 1998 a 1999 uplatnili zníženie dane podľa

§ 35a

, pokračujú v uplatňovaní zníženia dane podľa doterajších predpisov.

(6)

Daňovníci, na ktorých bol vyhlásený konkurz najneskôr 31. decembra 1998 a konkurzné

konanie nebude skončené do 31. decembra 1999, vyrovnajú daň k tomuto dátumu podaním

daňového priznania; od 1. januára 2000 je ich zdaňovacím obdobím kalendárny rok.

§ 42

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

– zákon

č. 76/1952 Zb.

o dani zo mzdy v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č.

112/1953 Zb., zákona č. 71/1957 Zb., zákona č. 101/1964 Zb., zákona č. 90/1968 Zb.

a zákona č. 578/1991 Zb.,

– § 8 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,

– zákon

č. 36/1965 Zb.

o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb.

a zákona č. 578/1991 Zb.,

– § 51 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti

v znení zákona č. 143/1992 Zb.,

– zákon

č. 172/1988 Zb.

o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a

zákona č. 578/1991 Zb.,

– zákon

č. 156/1989 Zb.

o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991

Zb.,

– zákon

č. 157/1989 Zb.

o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona

č. 578/1991 Zb.,

– zákon

č. 389/1990 Zb.

o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 578/1991 Zb.,

– nariadenie vlády Českej socialistickej republiky

č. 207/1989 Zb.

o vykonávaní odvodu zo zisku na základe finančného plánu,

– nariadenie vlády Českej republiky

č. 554/1991 Zb.

o oslobodení niektorých príjmov od dane z príjmov obyvateľstva a daňových úľavách

pre začínajúcich samostatne hospodáriacich roľníkov,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej

republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky

č. 161/1976 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky

č. 86/1984 Zb., vyhlášky č. 311/1990 Zb., vyhlášky č. 72/1991 Zb., zákona č. 578/1991

Zb. a vyhlášky č. 49/1992 Zb.,

– vyhláška Ministerstva financií

č. 184/1968 Zb.

na vykonanie zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení vyhlášky

č. 151/1980 Zb., vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb. a vyhlášky č. 7/1991

Zb.,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 215/1988 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani, v znení vyhlášky č. 559/1990

Zb.,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 192/1989 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 193/1989 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani, v znení vyhlášky č. 214/1990 Zb.,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 211/1989 Zb.

o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností,

– vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 586/1990 Zb.

o odpisovaní základných prostriedkov v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.,

– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/39 337/71 o

predkladaní preukazov pre zľavu na vyživované osoby pri dani z príjmov z literárnej

a umeleckej činnosti a odpúšťaní zameškaných lehôt, reg. v čiastke 1/1972 Zb.,

– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/20 148/1972,

ktorou sa vydáva predpis „3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti - postup

pri predkladaní potvrdenia“, reg. v čiastke 26/1972 Zb.,

– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/15 101/1974

o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti pri ročných príjmoch pod 25 tis.

Sk, reg. v čiastke 14/1974 Zb.,

– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/25 508/1974

o postupe pri predkladaní potvrdenia na 3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej

činnosti, reg. v čiastke 3/1975 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-7 718/1976 o výnimočnom uznávaní

osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodkov podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom

zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 10/1976 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2 017/77 o zdaňovaní miezd vyplácaných

subjektmi so sídlom v cudzine za prácu vykonávanú v ČSSR osobám, ktoré sa tu zdržiavajú

iba dočasne, reg. v čiastke 9/1977 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-27 067/77 o posudzovaní hospodárskeho

zabezpečenia poskytovaného študujúcim pri cyklickom štúdiu na stredných školách pre

pracujúcich pri dani zo mzdy, reg. v čiastke 1/1978 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-8 762/78 „Odmeny poskytované pri

udelení cien za vedeckú, technickú, umeleckú, publicistickú a inú činnosť; daň zo

mzdy“, reg. v čiastke 15/1978 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-26 711/1978 o zdaňovaní náborových

príspevkov poskytovaných pracovníkom v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a

organizačných opatrení, reg. v čiastke 5/1979 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-4 537/79 - „Daňové posudzovanie

hodnoty stravovania a ubytovania poskytovaného pracovníkom pionierskych táborov“,

reg. v čiastke 11/1979 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-421/1981 o zdaňovaní odstupného

vyplácaného baníkom, reg. v čiastke 10/1981 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-584/82 o zvýšení hranice vlastného

príjmu pre uznávanie osôb za vyživované podľa úpravy o výnimočnom uznávaní osôb, u

ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení,

za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 8/1982 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-12 836/82 o poskytovaní zliav z

dane zo mzdy na plnoleté deti, ktoré sa stali plne invalidnými pred dovŕšením veku

rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-13 318/82 o zdaňovaní odmien za

fotografické práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-3 776/83 o zdaňovaní odstupného

poskytovaného baníkom, reg. v čiastke 14/1983 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 317/84 o výnimočnom uznávaní

vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k zvýšeniu

dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších

zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo mzdy, reg. v

čiastke 3/1985 Zb.,

– úprava Ministerstva financií Slovenskej republiky č. V/1-21 317/84 o výnimočnom

uznávaní vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k

zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov

a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo

mzdy, reg. v čiastke 3/1985 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 171/84 o daňovom posudzovaní

zahraničných občanov zamestnaných v československých organizáciách na základe medzivládnych

dohôd, reg. v čiastke 4/1985 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-1 895/85 o daňovom posudzovaní príspevkov

na úhradu za užívanie družstevných bytov poskytovaných pracovníkom poľnohospodárskych

organizácií, reg. v čiastke 8/1985 Zb.,

– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-13 669/85 o zdaňovaní odmien za

odber a zber biologického materiálu z ľudského organizmu na výrobu sér, očkovacích

látok a liečiv a za odber orgánov na transplantáciu, reg. v čiastke 26/1985 Zb.,

– ustanovenie § 7 ods. 8 úpravy Federálneho ministerstva financií č. III/3-10 780/86

a úpravy Ministerstva financií ČSR č. 122/11 735/86 o poskytovaní príspevkov na úhradu

za užívanie družstevných bytov vo vymedzenom území pri západnej hranici Československej

socialistickej republiky, reg. v čiastke 16/1986 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-7 393/87 z 15. 5. 1987 o odpustení

dôsledkov oneskoreného predloženia preukazu o počte vyživovaných osôb na účely dane

zo mzdy, reg. v čiastke 16/1987 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-5 614/88 z 29. apríla 1988 o daňovom

posudzovaní zahraničných občanov v čs. organizáciách, reg. v čiastke 12/1988 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-19 752/88 z 8. 12. 1988, ktorým

sa oslobodzujú od dane zo mzdy vecné odmeny poskytované pracovníkom v oblasti civilnej

obrany a brannej výchovy, reg. v čiastke 47/1988 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-22 067/89 z 29. 12. 1989 o daňovom

posudzovaní cestovných náhrad znalcov za znalecké posudky o cene stavieb, pozemkov,

trvalých porastov a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, reg. v

čiastke 40/1989 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 039/1989, Ministerstva financií,

cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 152/16 309/1989 a Ministerstva financií,

cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 71/1 644/1989 o vymedzení oprávnení

finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na poľnohospodárskej dani

a penále, reg. v čiastke 36/1989 Zb.,

– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 795/89, Ministerstva financií,

cien a miezd ČSR č. 152/23 286/89 a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 72/2

220/89 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav

na odvode zo zisku, dôchodkovej dani a penále, reg. v čiastke 40/1989 Zb.

§ 43

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.