ZÁKON o verejnom ochrancovi práv 284/2006 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 411/2002 Z. z., zákonom č. 551/2003 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 618/2004 Z. z. a zákonom č. 122/2006 Z. z.

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a)

rozsah a spôsob, ktorým sa verejný ochranca práv

1

)

ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a

právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy,

2

)

ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo

princípmi demokratického a právneho štátu a

b)

podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach

výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb

a právnických osôb.

§ 2

Sídlom verejného ochrancu práv je Bratislava.

§ 3

(1)

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na

a)

orgány štátnej správy,

b)

orgány územnej samosprávy,

c)

právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo

do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak

zasahujú.

(2)

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky

(ďalej len „národná rada“), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky,

Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské

služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a

na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne

previnenie sudcu.

3

)

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje tiež na veci operačnej a mobilizačnej

povahy.

§ 4

Voľba verejného ochrancu práv

(1)

Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej

15 poslancov národnej rady.

(2)

Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý

a)

v deň voľby dosiahol vek 35 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú

záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať,

d)

nie je členom politickej strany ani politického hnutia,

e)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f)

súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.

(3)

Splnenie podmienok uvedených v odseku 2 overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu

na voľbu.

(4)

Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne

odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,

4

)

ktorý nie je starší ako tri mesiace.

§ 5

Funkčné obdobie

Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia

sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe

nasledujúcich funkčných obdobiach.

§ 6

Sľub

(1)

Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu národnej rady tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať

Ústavu Slovenskej republiky

, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

že sa budem podieľať na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických

osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a že základné

práva a slobody budem chrániť v súlade s princípmi demokratického a právneho štátu.“.

(2)

Zloženie sľubu potvrdí verejný ochranca práv svojím podpisom na listine s textom

sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

(3)

Verejný ochranca práv sa ujíma funkcie zložením sľubu.

(4)

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby verejného

ochrancu práv.

§ 7

Nezlučiteľnosť výkonu funkcie verejného ochrancu práv

(1)

Výkon funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta

Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho

alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora,

príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených

zborov a s funkciou v orgánoch verejnej správy.

(2)

Verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu,

podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo

majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti,

ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru

v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv.

(3)

Skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 sú prekážkou vo výkone funkcie.

§ 8

(1)

Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv

a)

vzdaním sa funkcie,

b)

stratou voliteľnosti podľa

§ 4

,

c)

nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin

alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom

odložení výkonu trestu odňatia slobody,

d)

výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo

e)

smrťou.

(2)

Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až d) je verejný ochranca práv povinný písomne

oznámiť predsedovi národnej rady. Nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol

verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za

trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu

odňatia slobody a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

oznámi súd, ktorý vo veci rozhodol, predsedovi národnej rady.

§ 9

(1)

Verejný ochranca práv sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi

národnej rady.

(2)

Výkon funkcie verejného ochrancu práv sa v takom prípade skončí uplynutím kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie

doručené predsedovi národnej rady. Verejný ochranca práv je však povinný vykonať všetky

úkony, ktoré neznesú odklad, aby podávateľ podnetu neutrpel ujmu na svojich právach.

§ 10

(1)

Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu zdravotný stav

dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti

vyplývajúce z jeho funkcie.

(2)

Verejný ochranca práv je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo

doručené rozhodnutie národnej rady o odvolaní z funkcie.

§ 11

(1)

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní,

rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a

slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.

(2)

Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk.

Trovy tlmočného znáša štát.

§ 12

(1)

Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti,

o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po skončení svojej funkcie.

Povinnosti mlčanlivosti môže verejného ochrancu práv zbaviť predseda národnej rady,

to neplatí, ak ide o osobné údaje.

(2)

Sprístupňovanie informácií o činnosti verejného ochrancu práv sa uskutočňuje podľa

osobitného predpisu.

6

)

(3)

Verejný ochranca práv je oprávnený spracúvať osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na

vybavenie podnetu, podľa osobitného predpisu.

7

)

§ 13

(1)

Verejný ochranca práv koná na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

alebo z vlastnej iniciatívy.

(2)

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou

poštou.

(3)

Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy

smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha.

(4)

Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv bezodkladne vyzve podávateľa

podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo

nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Poučí ho aj o tom, ako treba doplnenie alebo

spresnenie urobiť. Ak podávateľ podnetu napriek výzve verejného ochrancu práv v určenej

lehote podnet nedoplní alebo nespresní a vo vybavovaní podnetu nemožno pre tento nedostatok

pokračovať, verejný ochranca práv podnet odloží. O týchto následkoch musí podávateľa

podnetu poučiť. Ak si adresát nevyzdvihne výzvu podľa prvej vety do troch dní od jej

uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď

sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade, ak v podnete podávateľ uvedie len adresu

na elektronickú poštu, výzva podľa prvej vety sa považuje za doručenú uplynutím troch

dní odo dňa jej odoslania, aj keď sa adresát o nej nedozvedel.

(5)

Písomný podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody, alebo osoby, ktorej osobná

sloboda je obmedzená a ktorý je adresovaný verejnému ochrancovi práv, nepodlieha úradnej

kontrole.

(6)

Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv, aby sa jeho totožnosť utajila,

alebo ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje

len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje.

8

)

Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa,

je povinný o nej zachovať mlčanlivosť.

(7)

Ak podávateľ podnetu požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter podnetu

neumožňuje jeho vybavenie bez uvedenia niektorého z osobných údajov, treba ho o tom

bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní podnetu sa bude

pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého

potrebného údaja o svojej osobe.

(8)

Podnet, v ktorom podávateľ podnetu neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická

osoba svoj názov a sídlo), je anonymný podnet. Anonymný podnet nemusí verejný ochranca

práv vybavovať.

§ 14

(1)

Verejný ochranca práv podnet preskúma.

(2)

Ak verejný ochranca práv zistí, že podnet je podľa svojho obsahu opravným prostriedkom

podľa predpisov o konaní vo veciach správnych alebo súdnych, žalobou alebo opravným

prostriedkom v správnom súdnictve alebo ústavnou sťažnosťou, bezodkladne upovedomí

o tom podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe.

(3)

Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde

sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova, alebo v cele policajného

zaistenia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému

prokurátorovi ako podnet na postup podľa osobitného zákona

9

)

a upovedomí správu takého miesta a dotknutú osobu.

(4)

Ak sa podnet týka preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je

v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, môže postúpiť

vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi,

10

)

prípadne urobí iné opatrenie, o čom upovedomí podávateľa podnetu. To isté môže urobiť

aj s podnetom, ktorý obsahuje návrhy takých opatrení, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry.

(5)

Prokurátor je povinný v lehotách ustanovených zákonom

11

)

oznámiť verejnému ochrancovi práv opatrenia, ktoré vykonal na odstránenie nezákonnosti.

§ 15

(1)

Verejný ochranca práv podnet odloží, ak

a)

vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do jeho pôsobnosti,

b)

vec, ktorej sa podnet týka, prejednáva súd a nejde o prieťahy v konaní alebo ak už

súd vo veci rozhodol,

c)

vec, ktorej sa podnet týka, preskúmava prokuratúra, alebo vec, ktorej sa podnet týka,

už prokuratúra preskúmala,

d)

vo veci, ktorej sa podnet týka, koná alebo rozhoduje príslušný orgán verejnej správy,

ktorý nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv, alebo o veci, ktorej sa podnet

týka, už rozhodol príslušný orgán verejnej správy, ktorý nepatrí do pôsobnosti verejného

ochrancu práv,

e)

podávateľ podnetu vezme svoj podnet späť alebo oznámi, že netrvá na ďalšom preskúmavaní,

alebo

f)

náležitosti uvedené v

§ 13 ods. 4

neboli doplnené alebo spresnené v určenej lehote.

(2)

Verejný ochranca práv môže podnet odložiť, ak zistí, že

a)

sa podnet netýka osoby, ktorá ho podala, pokiaľ nepredložila písomný súhlas dotknutej

osoby na podanie podnetu alebo písomné plnomocenstvo vo veci,

b)

od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa podnet týka, uplynul v deň doručenia podnetu

čas dlhší ako tri roky,

c)

podnet je zjavne neopodstatnený,

d)

podnet je anonymný,

e)

ide o podnet vo veci, ktorú už verejný ochranca práv vybavil a opakovaný podnet neobsahuje

nové skutočnosti.

(3)

O odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia verejný ochranca práv upovedomí podávateľa

podnetu; to neplatí, ak ide o anonymný podnet.

§ 16

(1)

Podnet sa považuje za vybavený

a)

upovedomením podľa

§ 14 ods. 2

,

§ 15

,

§ 18

,

§ 22 ods. 1

,

b)

oznámením a upovedomením podľa

§ 14 ods. 3

,

c)

postúpením a upovedomením podľa

§ 14 ods. 4

.

(2)

Podnet sa považuje za vybavený aj v prípade, ak písomnosť o vybavení podnetu podľa

odseku 1 sa adresátovi nepodarilo doručiť na adresu, ktorú v podnete alebo počas vybavovania

podnetu uviedol.

§ 17

(1)

Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený

a)

vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,

2

)

b)

vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako

aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis

obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov,

11a

)

c)

klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy,

d)

hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde

sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.

(2)

Orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv

a)

poskytnúť mu informácie a vysvetlenia,

b)

umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis,

c)

predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam,

d)

vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne,

e)

vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne,

f)

vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení

vyplýva zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu,

g)

umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám

zúčastneným na prejednávaní otázky.

(3)

Orgány verejnej správy sú povinné umožniť oprávnenia podľa odseku 1 a vyhovieť žiadosti

verejného ochrancu práv podľa odseku 2 písm. a) a b) bezodkladne. Žiadosti verejného

ochrancu práv podľa odseku 2 písm. c) až f) sú orgány verejnej správy povinné vyhovieť

do 20 dní odo dňa jej doručenia.

(4)

Informácie a vysvetlenie podľa odseku 2 písm. a) môže odoprieť zamestnanec, ktorý

by jeho podaním porušil štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti,

12

)

ak tejto povinnosti nebol zbavený podľa zákona.

(5)

Ak orgán verejnej správy nevyhovie žiadosti verejného ochrancu práv podľa odseku

2, verejný ochranca práv túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu, a ak takého

niet, vláde Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté ustanovenie odseku 4.

(6)

Nadriadený orgán verejnej správy, a ak takého niet, vláda Slovenskej republiky podľa

odseku 5 sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia

jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.

(7)

Ak verejný ochranca práv považuje opatrenia vykonané podľa odseku 6 za nedostatočné,

oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu.

(8)

Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený nahliadať, robiť si výpisy,

odpisy a kópie i zo spisov v súdnom konaní

12a

)

a v konaní orgánov činných v trestnom konaní vo veciach spadajúcich do pôsobnosti

verejného ochrancu práv, ak je to potrebné na riadne vybavenie podnetu. Ustanovenia

§ 17 ods. 1 a 2 písm. a) až e)

sa vzťahujú primerane.

§ 18

Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd,

verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej

správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje.

§ 19

(1)

Ak výsledkami vybavenia podnetu je preukázané porušenie základných práv a slobôd,

verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu

verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje.

(2)

Orgán verejnej správy je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení

oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a

prijaté opatrenia.

(3)

Ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ak

prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu

verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu Slovenskej

republiky.

(4)

Nadriadený orgán verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, ak takého orgánu

niet, vláda Slovenskej republiky podľa odseku 3 sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi

práv do 20 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.

(5)

Ak verejný ochranca práv považuje opatrenia vykonané podľa odseku 4 za nedostatočné,

oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu.

§ 20

(1)

Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu,

že pri činnosti orgánu verejnej správy bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny

delikt alebo disciplinárne previnenie alebo že bola porušená povinnosť ustanovená

zákonom, oznámi to príslušnému orgánu.

(2)

Orgán, ktorému verejný ochranca práv oznámi skutočnosť podľa odseku 1, upovedomí

verejného ochrancu práv do 20 dní odo dňa doručenia vyrozumenia o opatreniach, ktoré

na základe jeho oznámenia vykonal.

(3)

Ak verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto

skutočnosť nadriadenému orgánu, a ak takého niet, vláde Slovenskej republiky.

(4)

Nadriadený orgán verejnej správy, a ak takého niet, vláda Slovenskej republiky podľa

odseku 3 sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia

jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali.

(5)

Ak verejný ochranca práv považuje opatrenia vykonané podľa odseku 4 za nedostatočné,

oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu.

§ 21

(1)

Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu,

že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom

verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb,

môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu.

(2)

Orgán, ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1, musí upovedomiť

verejného ochrancu práv do 20 dní o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal.

(3)

Verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo

slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, môže podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

§ 22

(1)

Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých

opatreniach podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním,

rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené.

(2)

Ustanovenia

§ 14 ods. 3

a

§ 17 až 21

sa vzťahujú na verejného ochrancu práv a orgány verejnej správy aj vtedy, ak verejný

ochranca práv plní úlohy, ktoré patria do jeho pôsobnosti, z vlastnej iniciatívy bez

toho, aby vo veci bol podaný podnet.

§ 23

(1)

Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu

o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd

fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania

na nápravu zistených nedostatkov.

(2)

Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti podľa odseku 1 prostredníctvom internetu

a dá k dispozícií na zverejnenie do periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom

ostatných informačných prostriedkov.

(3)

Verejný ochranca práv informuje o svojej činnosti a jej výsledkoch prostredníctvom

internetu a ostatných informačných prostriedkov.

§ 24

Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva

alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej

rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná

na najbližšej schôdzi národnej rady.

§ 25

Súčinnosť

Verejný ochranca práv pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s príslušnými orgánmi

verejnej správy a prokuratúry. Verejný ochranca práv môže spolupracovať aj s inými

subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany práv a slobôd.

§ 26

Platové pomery verejného ochrancu práv

Platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov

súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie sú rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady

a náhrady ďalších výdavkov poslanca národnej rady vo funkcii podpredsedu národnej

rady určené osobitným predpisom.

13

)

Verejný ochranca práv je počas vykonávania svojej funkcie zúčastnený na zdravotnom

poistení,

14

)

nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení

15

)

rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere. Verejnému ochrancovi práv patria prídavky

na deti za podmienok a vo výške podľa osobitného predpisu.

16

)

§ 27

Kancelária verejného ochrancu práv

(1)

Zriaďuje sa Kancelária verejného ochrancu práv (ďalej len „kancelária“).

(2)

Kancelária je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá plní úlohy spojené

s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv.

(3)

Kancelária má právo požadovať od orgánov verejnej správy podklady a informácie, ktoré

verejný ochranca práv potrebuje na plnenie svojich úloh.

(4)

Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca

práv. Vedúci kancelárie zodpovedá za svoju činnosť verejnému ochrancovi práv.

(5)

Kancelária verejného ochrancu práv je rozpočtovou organizáciou.

17

)

(6)

Podrobnosti o organizácii a úlohách kancelárie upraví organizačný poriadok, ktorý

vydá verejný ochranca práv.

§ 27a

(1)

Úlohy kancelárie plnia štátni zamestnanci

18

)

a zamestnanci.

19

)

Počet zamestnancov kancelárie schvaľuje verejný ochranca práv.

(2)

Štátni zamestnanci v kancelárii a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného

predpisu

20

)

a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie

sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify

štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy činností zamestnancov kancelárie a stupnice

platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov v kancelárii

a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis,

21

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových

taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného

predpisu.

22

)

Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových

taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.

§ 28

Prechodné ustanovenie

Verejný ochranca práv zvolený prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona začne

vykonávať svoju pôsobnosť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zloženia predpísaného

sľubu.

§ 29

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Zákon č. 411/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol

účinnosť 9. augusta 2002.

Zákon č. 551/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých

zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 618/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej

kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 122/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom

ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších

zákonov nadobudol účinnosť 1. apríla 2006.