ZÁKON 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku

alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo

ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej

miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

Podmienky vyvlastnenia

§ 2

(1)

Vyvlastnenie možno uskutočniť len

a)

v nevyhnutnej miere,

b)

vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa

schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa

musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,

c)

za primeranú náhradu, a

d)

ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

(2)

Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa vo

vyvlastňovacom konaní preukazujú záväzným stanoviskom

1

)

orgánu územného plánovania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

1a

)

(3)

Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť

o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho

práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode

vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní

návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie

účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje

a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má

k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

(4)

Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo

k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo

zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami,

rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby,

ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom

pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej

časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej

časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe

znaleckého posudku.

(5)

Neprimeranými ťažkosťami sú najmä

a)

obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku

prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,

b)

nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším

spôsobom,

c)

nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených

stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,

d)

obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej

časti stavby.

(6)

Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo

ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by

na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým

sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami,

vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku

alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.

(7)

Ak by sa vyvlastnením obmedzilo alebo zrušilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu

k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu by na základe takého obmedzenia alebo zrušenia nemohol užívať iný pozemok

alebo inú stavbu, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo

by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastní sa aj pozemok alebo stavba,

s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak túto skutočnosť oprávnený

z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní

návrhu na ústnom pojednávaní.

§ 3

(1)

Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku

alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou

sa preukazuje

a)

písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením

spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech

koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo

b)

dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä

doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh

na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.

2

)

(2)

Splnenie podmienky podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak je

a)

vyvlastňovaný neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo,

b)

vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím

iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku

alebo ku stavbe na iného, alebo

c)

hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti spochybnená podľa osobitného zákona.

(3)

Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia

dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva

k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží

a)

upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote

90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje

sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý,

b)

upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom

návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,

c)

odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia

s odôvodnením,

d)

oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho

časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý

bol podkladom na určenie náhrady.

(4)

Ak ide o výkup stavby na bývanie, súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je

aj ponuka zabezpečenia náhradného bývania (

§ 15 ods. 7

).

(5)

Ak vyvlastňovaný požiadal vyvlastniteľa o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním

bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, súčasťou opakovaného písomného návrhu

na uzavretie dohody sú aj podmienky obstarania náhradného bytu alebo náhradného rodinného

domu a podmienky prevodu vlastníckeho práva k nemu. To sa nevzťahuje na vyvlastnenie

podľa osobitných zákonov.

3

)

(6)

Písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi

pozemku alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok.

(7)

Vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo

stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať

znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak.

(8)

Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku predloženého k návrhu na uzavretie

dohody znáša vyvlastniteľ.

(9)

Ak vyvlastňovaný príjme návrh na uzavretie dohody, vyvlastniteľ znáša náklady spojené

s jej uzavretím a náklady súvisiace s vkladom do katastra nehnuteľností,

4

)

najmä odmenu notára a správne poplatky.

§ 4

Náhrada za vyvlastnenie

(1)

Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

(2)

Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu

pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí,

tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob

vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.

3

)

(3)

Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná

hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá

sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie

nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

(4)

Náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov o vlastníckom

práve bola podľa osobitného predpisu spochybnená z dôvodu duplicitného vlastníctva

vyvlastniteľa a iných osôb evidovaných v katastri nehnuteľností, sa zloží maximálne

vo výške všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom za celý pozemok, a to bez ohľadu

na výšku podielov jednotlivých vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností.

(5)

Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní

účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom

znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa

§ 9 ods. 2 písm. f)

, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel

posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.

Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami

konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

(6)

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré

vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti

s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje.

(7)

Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím

konaním, ako aj vyvlastnením, sa považujú najmä

a)

náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného

pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,

b)

náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo

so zmenou miesta podnikania,

c)

náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, ktoré vzniknú v dôsledku

obmedzenia alebo zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,

d)

súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo

iná oprávnená osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením.

(8)

Sumu náhrady nákladov podľa odseku 6 je povinný preukázať ten účastník konania, ktorý

ich uplatnil.

§ 5

(1)

Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené

vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby,

poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení

náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu. Obdobne sa postupuje pri obmedzení alebo pri zrušení práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu bez toho, aby súčasne došlo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s

ktorej vlastníctvom je spojené vecné bremeno.

(2)

Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne oprávnenému z vecného

bremena za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, s ktorých vlastníctvom

bude spojené vecné bremeno, náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia.

§ 6

(1)

Náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo,

spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

5

)

(2)

Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote

určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

(3)

Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného

domu kúpou alebo výstavbou, náhradu poskytne vyvlastniteľ v lehote dvoch rokov odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Do poskytnutia náhrady

je vyvlastnený oprávnený bezodplatne užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť primerane doterajším

spôsobom. Vyvlastnený znáša náklady spojené s bežným užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti.

Ak ide o asanovanú nehnuteľnosť, poskytne sa vyvlastňovanému náhrada nájomného. Ak

je náhradou obstaranie bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, nadobúdateľ

vykúpenej nehnuteľnosti uhrádza osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné

alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo

rodinného domu.

(4)

Ak na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zapísané

v katastri nehnuteľností, vyvlastniteľ zloží náhradu za vyvlastnený pozemok alebo

za vyvlastnenú stavbu na účet cudzích prostriedkov vyvlastňovacieho orgánu do 30 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

(5)

Ak vyvlastniteľ k návrhu podľa

§ 9 ods. 1

nepriloží dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami [

§ 9 ods. 2 písm. g)

], ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva,

ktoré vyvlastnením zaniknú, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky tretích

osôb podľa ich výšky. Ak úhrnná výška pohľadávok prevyšuje náhradu za vyvlastnený

pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky

pomerne. Ak je náhrada za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu vyššia ako

celkový úhrn prihlásených pohľadávok, poukáže vyvlastňovací orgán zvyšnú časť náhrady

vyvlastňovanému.

(6)

Náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia

nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola

právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku

alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza

pozemok alebo stavba.

(7)

Náhradu za vyvlastnenie pozemku okrem lesného pozemku alebo za vyvlastnenie stavby,

ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba nie je

známa, alebo nie je známa adresa jej trvalého pobytu alebo adresa jej sídla, zloží

vyvlastniteľ v lehote podľa odseku 1 alebo odseku 2 do úschovy Slovenskému pozemkovému

fondu podľa osobitného zákona.

6

)

(8)

Náhradu za vyvlastnenie lesných pozemkov zloží vyvlastniteľ správcovi lesných pozemkov

podľa osobitného predpisu,

7

)

ktorý naloží s prijatou náhradou za vyvlastnenie lesných pozemkov rovnako ako Slovenský

pozemkový fond.

(9)

Náhradu za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov zapísaných v katastri

nehnuteľností je spochybnená podľa osobitného predpisu, zloží vyvlastniteľ v lehote

podľa odsekov 1 a 2 na súde, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Vyvlastňovacie konanie

§ 7

Vyvlastňovacie orgány

(1)

Na konanie o vyvlastnení je príslušný regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie

a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „regionálny úrad“), v územnom obvode ktorého

sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje

inak.

8

)

(2)

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)

a)

vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom

konaní v prvom stupni koná regionálny úrad ako vyvlastňovací orgán,

b)

určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva

rozhodnutie o vyvlastnení, ak sa pozemky alebo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,

nachádzajú v územnom obvode viacerých regionálnych úradov ako vyvlastňovacích orgánov,

c)

určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva

rozhodnutie o vyvlastnení, ak je vyvlastniteľom alebo iným účastníkom vyvlastňovacieho

konania regionálny úrad, ktorý je príslušným na vyvlastňovacie konanie,

d)

koordinuje uplatňovanie tohto zákona inými štátnymi orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť

vyvlastňovacieho orgánu podľa osobitných predpisov,

8

)

e)

vyjadruje sa pri prevode majetku štátu podľa osobitného zákona,

9

)

či sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa tohto zákona,

f)

riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje činnosť regionálnych úradov ako vyvlastňovacích

orgánov.

§ 8

Účastníci vyvlastňovacieho konania

(1)

Účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú

a)

vyvlastniteľ,

b)

vyvlastňovaný,

c)

správca konkurznej podstaty,

d)

osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté.

(2)

Ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo

vyvlastňovanej stavby vlastník, ktorý je neznámy alebo nie je známe miesto jeho trvalého

pobytu alebo sídlo, účastníkom vyvlastňovacieho konania je Slovenský pozemkový fond

a ak ide o lesný pozemok jeho správca podľa osobitného predpisu.

7

)

(3)

Ak vyvlastňovaný zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho a vlastníctvo vyvlastňovaného

pozemku alebo vyvlastňovanej stavby je predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho

konania sú účastníci konania o dedičstve, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu

o dedičstve.

(4)

Ak vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe je predmetom

súdneho konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

(5)

Ak je k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe v katastri nehnuteľností

zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú

osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu

v liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a

to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb

je vlastníkom.

(6)

Ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol

vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi

vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy.

Vyvlastniteľ však nie je povinný zisťovať domnelých dedičov. Domnelých dedičov až

do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve podľa odseku 3 zastupuje Slovenský

pozemkový fond.

(7)

Slovenský pozemkový fond alebo správca podľa odseku 2 je účastníkom vyvlastňovacieho

konania aj vtedy, ak podľa osobitného zákona

6

)

vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovaná stavba nebola vydaná oprávnenej osobe z

dôvodu, že sa nerozhodlo o oprávnenej osobe, a to až do nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa určí oprávnená osoba.

§ 9

Začatie vyvlastňovacieho konania

(1)

Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.

(2)

Návrh musí obsahovať

a)

údaje o vyvlastniteľovi, a to

1.

meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“)

vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba,

2.

obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je

totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ,

3.

názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri

alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,

b)

údaje o vyvlastňovanom, a to

1.

dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,

2.

obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je

totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ,

3.

názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri

alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba,

c)

údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to

1.

osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou,

2.

obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je

totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba – podnikateľ,

3.

názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri

alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba,

d)

označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,

a to podľa údajov katastra nehnuteľností

10

)

alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z

iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou

identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického

plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej

mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej

v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti

stavby,

e)

prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej

knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré

sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením

tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o

vyvlastnení,

f)

údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej

hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu určenej znaleckým posudkom,

g)

dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom

pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením,

pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ

má túto dohodu k dispozícii,

h)

vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie

návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie,

i)

opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa

§ 2

,

j)

údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného

pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné

obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto

obmedzenia.

(3)

K návrhu vyvlastniteľ priloží

a)

údaje podľa osobitného predpisu

10a

)

potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a výpis z pozemkovej

knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra nehnuteľností,

ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva,

b)

iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo

ku stavbe, ktorá sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených

v katastri nehnuteľností,

c)

grafickú a písomnú identifikáciu parciel, ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v

katastrálnej mape,

d)

geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku,

e)

dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol

bezvýsledný,

f)

znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,

g)

dokument, ktorým sa preukazuje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa

§ 2 ods. 2

,

h)

iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.

(4)

Z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť

v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže vyvlastniteľ podať spoločný

návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa

povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o

vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak vyvlastňovací orgán spojí vec v spoločnom

rozhodnutí o vyvlastnení, sú právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom

proti rozhodnutiu o vyvlastnení posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.

(5)

Ak má vyvlastniteľ vedomosť o tom, že vyvlastňovací orgán má k dispozícii dokument,

ktorý má tvoriť podľa tohto zákona prílohu návrhu, vyvlastniteľ nie je povinný k návrhu

tento dokument priložiť, postačí ak naň v návrhu odkáže. Ak vyvlastňovací orgán tento

dokument nemá k dispozícii alebo je potrebný na iné konanie, alebo ak ho na účely

daného konania nemôže sprístupniť z dôvodu ochrany práv tretích osôb, vyvlastňovací

orgán vyzve vyvlastniteľa na doplnenie návrhu o tento dokument.

§ 10

(1)

Vyvlastňovací orgán je povinný informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a na

svojom webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania do 15 dní odo dňa doručenia

návrhu a o skončení vyvlastňovacieho konania do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o vyvlastnení.

(2)

Vyvlastňovací orgán v takejto informácii uvedie

a)

účel vyvlastnenia,

b)

údaje o vyvlastniteľovi v rozsahu údajov podľa

§ 9 ods. 2 písm. a)

,

c)

katastrálne územie,

d)

parcelné číslo pozemku a súpisné číslo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia.

(3)

Informácie podľa odseku 2 zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle

obec, ak ho má zriadené, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaný pozemok alebo

vyvlastňovaná stavba nachádza.

(4)

Vyvlastňovací orgán je povinný písomne oznámiť začatie vyvlastňovacieho konania všetkým

účastníkom vyvlastňovacieho konania, zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu

na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa doručenia návrhu. Oznámenie o začatí

vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného

zákona.

10

)

(5)

Ak návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia,

vyzve vyvlastňovací orgán vyvlastniteľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými

údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak vyvlastňovacie konanie zastaví.

(6)

Vyvlastňovací orgán vyzve osoby, ktoré majú k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej

stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote desiatich dní odo

dňa doručenia výzvy prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje nároky s určením ich

výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne ich upozorní, že na neprihlásené nároky

alebo na nároky prihlásené po lehote neprihliada. Spolu s prihláškou sú tieto osoby

povinné predložiť vyvlastňovaciemu orgánu doklad o tom, že v prospech prihláseného

nároku bolo zriadené na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe vecné právo.

(7)

Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania podľa odseku 4 sa doručuje účastníkom

vyvlastňovacieho konania doporučene do vlastných rúk.

(8)

Odo dňa doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania až do právoplatnosti

skončenia vyvlastňovacieho konania je vyvlastňovaný povinný zdržať sa nakladania s

vyvlastňovaným pozemkom alebo s vyvlastňovanou stavbou okrem práva uzavrieť nájomnú

zmluvu. Právne úkony, ktorými vyvlastňovaný poruší túto povinnosť, okrem práva uzavrieť

nájomnú zmluvu, sú neplatné; to neplatí pri zmluve uzavretej s vyvlastniteľom.

(9)

Vyvlastňovací orgán písomne v lehote desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia o

začatí vyvlastňovacieho konania podľa odseku 8 oznámi príslušnému okresnému úradu

na úseku katastra nehnuteľností, na účely zápisu poznámky do katastra nehnuteľností,

deň, od ktorého sa vyvlastňovanému zakazuje nakladať s pozemkom alebo so stavbou.

12

)

Ak zanikne zákaz nakladania s pozemkom alebo so stavbou podľa odseku 8, vyvlastňovací

orgán bezodkladne písomne oznámi okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností túto

skutočnosť.

(10)

Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu.

(11)

Vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom vyvlastňovacieho konania a zúčastneným

osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu najmenej 15 dní vopred.

(12)

Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené

osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky

uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie

zamietli alebo ktoré mohli byť pri tomto prerokúvaní uplatnené a uplatnené neboli,

sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania

a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.

(13)

Účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje

skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr

na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel.

V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má

byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník vyvlastňovacieho

konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Vyvlastňovací

orgán poučí účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku predpojatosti

v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.

§ 11

(1)

Ak sa vo vyvlastňovacom konaní preukáže, že nie sú splnené podmienky vyvlastnenia,

vyvlastňovací orgán návrh zamietne. Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zamietnutí

návrhu príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti.

(2)

Vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba má voči vyvlastniteľovi pri zamietnutí návrhu

nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti

s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným

a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne súd.

§ 12

Zastavenie vyvlastňovacieho konania

(1)

Vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie, ak

a)

vyvlastniteľ vezme návrh späť,

b)

v priebehu vyvlastňovacieho konania uzavrú vyvlastniteľ a vyvlastňovaný písomnú dohodu

o získaní práva k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie účelu vyvlastnenia.

(2)

K späťvzatiu návrhu vyvlastniteľom sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania vydanému podľa odseku 1 sa

nemožno odvolať.

(4)

Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania príslušnému

okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.

Rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku alebo

stavbe podľa osobitného zákona.

10

)

(5)

Ak vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu,

má vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody,

ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode

medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení nárokov na náhradu škody a ich

výške, rozhodne o nich súd.

§ 13

Rozhodnutie o vyvlastnení

(1)

Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán

rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade

za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ak

§ 13a

neustanovuje inak.

(2)

Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán

a)

určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,

b)

rozhodne o

1.

prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

2.

obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo

3.

vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo

ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením

vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti

štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných

liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených

stavieb vo verejnom záujme.

c)

rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto

práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,

d)

rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa

§ 2 ods. 4 až 7

,

e)

určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku

alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila,

f)

rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia,

ak boli uplatnené,

g)

rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

(3)

Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán

a)

určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným

a určí lehotu podľa

§ 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3

a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode

o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume

zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [

§ 9 ods. 2 písm. f)

]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia

konania na súd,

b)

rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku

alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením

sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

(4)

Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj

a)

údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) a b)

,

b)

označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v

rozsahu údajov podľa

§ 9 ods. 2 písm. d)

,

c)

označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje

vyvlastniť časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje

zlúčenie viacerých pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,

d)

poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia,

e)

ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a

rozsahu vyvlastnenia a jeho náhrady.

(5)

Rozhodnutie o vyvlastnení nemožno účastníkom vyvlastňovacieho konania oznámiť ústnym

vyhlásením.

(6)

Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o vyvlastnení príslušnému okresnému úradu

na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie

o vyvlastnení musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.

10

)

§ 13a

Medzitýmne rozhodnutie

(1)

Vyvlastňovací orgán môže vydať medzitýmne rozhodnutie, ktorým rozhodne o vyvlastnení

práv k pozemku alebo ku stavbe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

12a

)

(2)

Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozhodnutia vydá vyvlastňovací orgán rozhodnutie,

ktorým rozhodne o zvyšku veci.

§ 14

(1)

Na preskúmanie výrokov podľa

§ 13 ods. 2

v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky podľa

§ 7 ods. 2 písm. a)

. Zrušením výroku podľa

§ 13 ods. 2

stráca platnosť aj výrok podľa

§ 13 ods. 3

.

(2)

Včas podané odvolanie proti výroku podľa

§ 13 ods. 3

nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa

§ 13 ods. 3

je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa

§ 13 ods. 3

v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

§ 15

Účinky vyvlastnenia

(1)

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa

vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje

sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo

v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo

sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.

(2)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú

a)

záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,

b)

exekučné záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,

c)

daňové záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,

d)

práva účastníkov konkurzného konania, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,

e)

vecné bremeno k pozemku alebo ku stavbe okrem zákonného vecného bremena,

f)

predkupné právo, ak má účinky vecného práva,

g)

nájom pozemku, stavby alebo ich častí.

(3)

Na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení príslušný okresný úrad na úseku

katastra nehnuteľností vykoná výmaz práv uvedených v odseku 2 v katastri nehnuteľností.

(4)

Vyvlastňovací orgán rozhodne, že právne vzťahy podľa odseku 2 nezanikajú, ak verejný

záujem vyžaduje, aby aj po vyvlastnení pozemok alebo stavbu naďalej zaťažovali alebo

ak ďalší výkon práv vyplývajúcich z týchto právnych vzťahov nebráni ani podstatne

neobmedzuje dosiahnutie účelu, na ktorý sa má pozemok alebo stavba vyvlastniť.

(5)

Vyvlastnením nezaniká

a)

nájom bytu alebo nebytového priestoru,

b)

právo užívať byt, ktoré nadobudol účastník vyvlastňovacieho konania pred nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä

z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke.

(6)

Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení môže vyvlastniteľ vypovedať

nájom bytu, ak ďalšie užívanie bytu nájomcom bráni účelu vyvlastnenia; to sa primerane

vzťahuje aj na vypovedanie práva užívať byt, ktorý je užívaný podľa odseku 5 písm.

b).

(7)

Nájomca bytu má pri vypovedaní nájmu podľa odseku 6 právo na zabezpečenie nájmu náhradného

bytu, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a nájomným primeraný

bytu, ktorému nájom skončí na základe výpovede, a to s prihliadnutím na životné a

pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti. Nájom bytu sa neskočí skôr, než

vyvlastniteľ poskytne takýto náhradný byt. Na požiadanie nájomcu je vyvlastniteľ povinný

uhradiť nájomcovi nevyhnutné výdavky spojené so sťahovaním. Právo vypovedať nájom

bytu nie je dotknuté.

(8)

Právo na zabezpečenie nájmu náhradného bytu podľa odseku 7 sa vzťahuje aj na toho,

kto užíva byt podľa odseku 5 písm. b).

(9)

Odsek 5 písm. a) a odseky 6 a 7 sa nevzťahujú na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.

3

)

§ 16

Užívanie vyvlastneného pozemku alebo vyvlastnenej stavby

(1)

Vyvlastnený pozemok alebo vyvlastnenú stavbu možno užívať len na účel, na ktorý bola

vyvlastnená.

(2)

S užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať

v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie trvať viac ako dva roky

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe

13

)

nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

vyvlastnení.

§ 17

Zrušenie vyvlastnenia

(1)

Na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov zruší vyvlastňovací

orgán úplne alebo čiastočne vyvlastnenie, ak sa v lehote podľa

§ 16 ods. 2

nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila.

(2)

Na návrh vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu zruší vyvlastňovací orgán úplne

alebo čiastočne vyvlastnenie aj vtedy, ak vyvlastniteľ nezaplatí vyvlastnenému náhradu

za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

(3)

Návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že sa nezačalo v lehote podľa

§ 16 ods. 2

s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, možno podať do

piatich rokov po uplynutí tejto lehoty. Pred uplynutím lehoty podľa

§ 16 ods. 2

možno podať návrh len vtedy, ak rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby

na daný účel stratilo platnosť alebo bolo právoplatne zrušené.

(4)

Návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že vyvlastniteľ nezaplatil náhradu za vyvlastnenie

v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení, môže vyvlastnený podať do piatich rokov

po uplynutí lehoty na zaplatenie náhrady uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

(5)

Vyvlastňovací orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia príslušnému

okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti;

rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa

osobitného zákona.

10

)

(6)

Práva, ktoré boli vyvlastnenému rozhodnutím o vyvlastnení odňaté alebo obmedzené,

opäť nadobúda vyvlastnený alebo jeho právny nástupca dňom právoplatnosti rozhodnutia

o zrušení vyvlastnenia. Účinky spojené s vyvlastnením, ktoré nastali podľa

§ 15 ods. 2

zostávajú zachované. Nárok na náhradu škody a nákladov spojených s vyvlastnením,

ktoré vznikli účastníkom vyvlastňovacieho konania, zostávajú zachované.

(7)

Ak vyvlastnenie bolo úplne alebo čiastočne zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie

poskytnutej náhrady za vyvlastnenie. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastneným alebo

jeho právnym nástupcom a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne

o nich súd.

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1)

Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

14

)

ak tento zákon neustanovuje inak

(2)

Vyvlastnenie a vyvlastňovacie konanie upravené osobitnými zákonmi

15

)

nie sú týmto zákonom dotknuté.

(3)

Ak sa má podľa zákona zisťovať pobyt vyvlastňovaného, zisťuje vyvlastňovací orgán

údaje o jeho pobyte z registra vedeného podľa osobitného predpisu.

16

)

§ 19

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia

podľa predpisu účinného do 30. júna 2016.

§ 19a

Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou

spôsobenou ochorením COVID-19

Počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v

súvislosti s ochorením COVID-19 vyvlastňovací orgán

a)

vykonáva ústne pojednávanie len v nevyhnutnom rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení

ústneho pojednávania trvá niektorý z účastníkov konania,

b)

môže predĺžiť lehotu na vykonanie úkonu a lehotu na vydanie rozhodnutia bez predchádzajúceho

súhlasu odvolacieho orgánu; vyvlastňovací orgán je povinný o predĺžení lehoty na vykonanie

úkonu a lehoty na vydanie rozhodnutia s uvedením dôvodu upovedomiť všetkých účastníkov

konania,

c)

vybaví bez zbytočného odkladu podanie, pri ktorom môže vykonať úkony na základe písomne

predloženého návrhu, ktorý poskytuje dostatočný podklad na posúdenie podania bez osobného

kontaktu s účastníkmi konania.

§ 19b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024

(1)

Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024 sa dokončia

podľa predpisu účinného do 31. marca 2024. Konania podľa prvej vety dokončí na prvom

stupni regionálny úrad a na druhom stupni úrad.

(2)

Do 31. marca 2025 sa na účely

§ 2 ods. 2

záväzným stanoviskom obce alebo mestskej časti rozumie záväzné stanovisko orgánu

územného plánovania vydané na žiadosť podľa všeobecného predpisu o územnom plánovaní.

§ 19c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025

(1)

Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2025 sa dokončia

podľa predpisu účinného do 31. marca 2025 a podľa odseku 3.

(2)

Ak ide o konanie o vyvlastnení, ktoré sa začalo po 31. marci 2025 a ktoré sa vedie

na účely získania práva k pozemku alebo k stavbe a toto právo sa bude preukazovať

na účely konania, ktoré sa podľa Stavebného zákona dokončí podľa predpisov účinných

do 31. marca 2025, na takéto konanie o vyvlastnení sa použije predpis účinný do 31.

marca 2025 a odsek 3. Konanie podľa prvej vety vedie na prvom stupni regionálny úrad

a na druhom stupni úrad.

(3)

Ak ide o nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom územného rozhodnutia vydaného podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2025, na účely

§ 2 ods. 2

možno súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania preukázať aj takýmto územným rozhodnutím.

Čl. II

Zákon č.

135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady

č. 72/1969 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., zákona č. 27/1984

Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona č. 58/1997

Z. z., zákona č. 395/1998 Z. z., zákona č. 343/1999 Z. z., zákona č. 388/2000 Z. z.,

zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 439/2001 Z. z., zákona č. 524/2003 Z. z., zákona

č. 534/2003 Z. z., zákona č. 639/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 93/2005

Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 275/2007 Z. z.,

zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona

č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 249/2011

Z. z., zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z.,

zákona č. 368/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 488/2013 Z. z. a zákona

č. 293/2014 Z. z. sa mení takto

1.

V § 17 ods. 1 prvá veta znie

„Písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu

o vyvlastňovaní,

6c

) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi

na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku

ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6c znie

„6c)

§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom

obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

§ 17a znie

„Z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia

ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti

za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie

všeobecný predpis o vyvlastňovaní.“.

3.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie

„6d)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých

opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v

znení neskorších predpisov, zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach

v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 282/2015

Z. z.“.

Čl. III

Zákon č.

338/2000 Z. z.

o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

580/2003 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 193/2007

Z. z., zákona č. 500/2007 Z. z., zákona č. 179/2008 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z.,

zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 469/2009 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona

č. 133/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z. a zákona č. 259/2015

Z. z. sa dopĺňa takto

V § 5 ods. 2 sa na konci pripája veta

„Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania prístavov určených na verejné používanie

možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo

nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.

1c

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie

„1c)

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č.

49/2002 Z. z.

o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 208/2009

Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 38/2014 Z. z.

a zákona č. 104/2014 Z. z. sa mení takto

V § 43a odsek 1 znie

„(1)

Ak je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže

krajský pamiatkový úrad alebo iná osoba dať príslušnému vyvlastňovaciemu úradu návrh

na jej vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný

predpis o vyvlastňovaní.

38a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie

„38a)

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č.

7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 7/2005 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007

Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z.,

zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona

č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 371/2014

Z. z., zákona č. 87/2015 a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 47 ods. 2 sa za slová „colné konanie,“ vkladajú slová „vyvlastňovacie konanie“.

2.

V § 47 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej

podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho

konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh

vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Čl. VI

Zákon č.

669/2007 Z. z.

o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a

ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 235/2011

Z. z., zákona č. 70/2012 Z. z. a zákona č. 368/2013 Z. z. sa mení takto

1.

V § 6 sa vypúšťajú odseky 2 a 4.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako

odseky 3 až 5.

2.

V § 6 ods. 4 sa nahrádzajú slová „odseku 4 alebo odseku 5“ slovami „odseku 3“.

3.

V § 9a ods. 3 v druhej vete sa slová „stavebného zákona“ nahrádzajú slovami „všeobecného

predpisu o vyvlastňovaní“.

4.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie

„12)

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie

„14)

§ 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších

predpisov.

§ 4 zákona č. 282/2015 Z. z.“.

Čl. VII

Zákon č.

513/2009 Z. z.

o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z.,

zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona

č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014

Z. z. a zákona č. 259/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠10a

Výkup nehnuteľností

Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu

o vyvlastňovaní

4a

) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi

na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka

s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie

dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu

na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody

za odmietnutý.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie

„4a)

§ 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom

obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V § 11 ods. 2 sa slová „upravujú všeobecné predpisy“ nahrádzajú slovami „upravuje

všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

5

)

“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie

„5)

Zákon č. 282/2015 Z. z.“.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.