vyhlasuje úplné znenie zákona z 29. júna 1967 č. 69 Zb. o národných výboroch, ako vyplýva s platnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku zo zmien a doplnení vykonaných zákonom SNR z 28. decembra 1968 č. 207 Zb., zákonom SNR z 27. júna 1969 č. 72 Zb., zákonom SNR z 3. decembra 1970 č. 115 Zb., zákonom SNR z 28. decembra 1970 č. 130 Zb., ákonom SNR z 28. decembra 1970 č. 131 Zb., zákonom SNR z 5. mája 1971 č. 34 Zb., zákonom SNR z 8. júla 1971 č. 62 Zb., zákonom SNR z 20. októbra 1971 č. 121 Zb. a zákonom SNR z 20. decembra 1971 č. 159 Zb. 27/1972 Z. z. ZÁKON o národných výboroch

§ 1

(1)

Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch

a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa

socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi

predpismi.

(2)

Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí

sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(3)

Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia

svojich voličov odvolaní.

§ 2

Národné výbory organizujú plánovitý rozvoj hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej

výstavby na svojom území. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej

práci uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode,

predovšetkým s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské,

miestne, skupinové a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií

a vedú ich k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane

socialistickej hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní

obranyschopnosti republiky.

§ 3

(1)

Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej

účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov

na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak

zapájajú v najširšej miere do správy štátu.

(2)

Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s

nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi

a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.

§ 4

(1)

Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s organizáciami združenými v Národnom

fronte, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým

zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.

(2)

Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a

uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú

si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi

družstvami.

(3)

Národné výbory združujú na základe vzájomnej dohody so spoločenskými organizáciami

prostriedky a sily pre účinnejšie a hospodárne vykonávanie všeobecnoprospešných opatrení

a koordinujú vykonávanie spoločných úloh.

§ 5

Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch; iným územným

orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.

§ 6

(1)

Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných

obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné

upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej

činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie

Zákona o rodine

a na všestrannú ochranu občianskych práv.

(2)

Národné výbory upozorňujú iné štátne orgány na nedostatky, ktoré zistia, a dávajú

podnety na ich odstránenie; úlohy im môžu ukladať len vtedy, pokiaľ to pripúšťajú

osobitné predpisy.

(3)

Súdy, prokuratúra a Zbor národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom

socialistickej zákonnosti v ich obvode.

(4)

Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v

rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných

náčelníkov. Orgány Verejnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné a podriadené

len vyšším náčelníkom.

§ 6a

(1)

Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí

verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného

výboru.

(2)

Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku,

upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie.

Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných

na zistenie priestupku. Predviesť občana môžu len v prípade, ak občan nemôže hodnoverne

preukázať svoju totožnosť.

(3)

Podmienky zriaďovania inšpekcií verejného poriadku národných výborov, ich úlohy,

ako aj práva a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda nariadením.

§ 7

(1)

Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám vykonávajú

národné výbory štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania

a ochrany zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb,

verejného poriadku, požiarnej ochrany, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho

pôdneho a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy

ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného

výboru.

(2)

Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie sú povinné spolupracovať

s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených

osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach,

ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečenie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta

a obce.

§ 8

V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné

výbory a v krajoch krajské národné výbory.

§ 9

So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí;

o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.

§ 10

*)

V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného

mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený

priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru

hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.

§ 11

V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory,

v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne národné výbory. Národný výbor hlavného

mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú

úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich

na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje

zákon Slovenskej národnej rady.

**)

§ 12

(1)

Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach

mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.

(2)

V meste Košiciach pôsobí mestský národný výbor riadený krajským národným výborom.

V obvodoch mesta pôsobia obvodné národné výbory.

***)

§ 13

(1)

Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť

svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor

tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby

a)

miestny alebo mestský národný výbor mal najmenej

9 poslancov v obciach do 300 obyvateľov,

11 poslancov v obciach do 600 obyvateľov,

17 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,

25 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,

40 poslancov v obciach do 10 000 obyvateľov,

60 poslancov v obciach do 20 000 obyvateľov,

80 poslancov v obciach do 50 000 obyvateľov,

85 poslancov v obciach nad 50 000 obyvateľov;

b)

okresný národný výbor mal najmenej 60 poslancov v okresoch do 80 000 obyvateľov,

80 poslancov v okresoch s väčším počtom obyvateľov;

c)

krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;

d)

mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej

80 poslancov.

(2)

Obvodný národný výbor určí počty svojich poslancov obdobne ako mestský alebo miestny

národný výbor [odsek 1 písm. a)].

§ 14

Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru, zvlášť

sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena ktorých

bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory, udržiava

s nimi stále spojenie a skladá im účty zo svojej činnosti.

§ 15

Poslanec národného výboru je oprávnený najmä

a)

predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;

b)

vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj

mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať

bez meškania, ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;

c)

požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenie

môže požadovať aj od vedúcich organizácií národného výboru; vysvetlenie sa musí dať

bezodkladne;

d)

odporúčať vedúcim organizácií opatrenia na odstránenie nedostatkov, v závažnejších

prípadoch sa obrátiť na národný výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii

vhodné opatrenia pre nápravu;

e)

zúčastniť sa s poradným hlasom na zasadaní národného výboru nižšieho stupňa;

f)

zúčastniť sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich sa

na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií.

§ 16

Poslanec národného výboru je povinný najmä

a)

aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré

bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore

a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami,

s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;

b)

podávať voličom správy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov

a pripomienok;

c)

udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;

d)

uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;

e)

úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a

skúsenosti v práci národného výboru.

§ 17

(1)

Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach

ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva).

Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie a

poskytnúť mu za tým účelom potrebné pracovné voľno; to platí aj o členoch komisií

národných výborov, ktorí nie sú poslancami.

(2)

Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný

pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú

odmenu. Ostatní poslanci a členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, dostanú od národného

výboru náhradu ušlého zárobku; vláda ustanoví, v ktorých prípadoch môžu od národného

výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im

vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov

v pracovnom pomere.

(3)

Podrobnejšiu úpravu odmien a náhrad ustanoví vláda.

§ 18

Prvoradou úlohou národných výborov je starostlivosť o uspokojovanie potrieb občanov,

najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o zdravé životné prostredie, o zlepšovanie

úrovne bývania, o rozširovanie rôznych služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského

života, o výchovu mládeže, o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, o súladný

rozvoj ich území, optimálne využívanie prírodných, hospodárskych a spoločenských podmienok

a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov.

§ 19

Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku

- vytvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,

- územného plánovania a stavebného poriadku,

- pracovných síl,

- ochrany prírody,

- využitia nerastného bohatstva,

- poľnohospodárstva,

- lesného a vodného hospodárstva,

- energetiky,

- hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi,

- financií a správy a ochrany národného majetku,

- zásobovania, obchodu a cestovného ruchu,

- služieb,

- dopravy,

- cestného hospodárstva,

- školstva a starostlivosti o deti,

- kultúry a informácií,

- ochrany kultúrnych pamiatok,

- zdravotníckych služieb,

- sociálneho zabezpečenia,

- obrany štátu,

- ochrany verejného poriadku,

- požiarnej ochrany,

- všeobecnej vnútornej správy.

§ 20

(1)

Národné výbory spravujú

- predškolské a mimoškolské výchovné zariadenia, školy poskytujúce základné, stredné

a vyššie vzdelanie a im slúžiace zariadenia,

- kultúrne a kultúrno-výchovné organizácie a zariadenia,

- zdravotnícke zariadenia,

- zariadenia sociálneho zabezpečenia.

(2)

V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1

a v otázkach ich odborného vedenia sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými

právnymi predpismi a smernicami ústredných orgánov štátnej správy a národného výboru

vyššieho stupňa.

§ 21

Na plnenie svojich úloh národné výbory môžu zriaďovať a riadiť organizácie alebo zariadenia

obstarávajúce

- komunálne služby (zásobovanie vodou, čistenie mesta, kanalizácie, verejné osvetlenie),

- správu domového majetku,

- miestne stavebníctvo,

- miestne dopravné služby a verejnú osobnú i nákladnú automobilovú dopravu,

- správu ciest,

- opravárske činnosti a osobné služby,

- ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreáciu a cestovný ruch,

- miestnu výrobu,

- zásobovanie tuhými palivami,

- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,

- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti, iné špecializované

služby a ďalšie služby pre obyvateľstvo,

- zber odpadových surovín.

§ 22

(1)

Riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti,

zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych

predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho

práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie

potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti

a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.

(2)

Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu

svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom

záujme.

(3)

Ak obstarávajú činnosť uvedenú v

§ 21

rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje

sa na ne ustanovenie

§ 20 ods. 2

.

§ 23

(1)

Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných

národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených

a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné

a ostatné organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi

jednotlivé úseky štátnej správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.

(2)

Národné výbory kontrolujú, ako ústredne riadené štátne, družstevné a ostatné organizácie

plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi vzťahy k rozpočtom

národných výborov a ako používajú dotácie a subvencie poskytnuté im z rozpočtov národných

výborov.

§ 24

(1)

Národné výbory môžu

a)

zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu a predkladať ho iným orgánom;

b)

udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania.

(2)

Ak nie je predpísané používanie štátneho znaku, môžu mestské (obvodné) národné výbory

a nimi riadené a spravované organizácie používať mestský znak. Iné orgány a organizácie

môžu používať mestský znak len so súhlasom príslušného národného výboru.

§ 25

Miestny národný výbor

(1)

Miestny národný výbor vytvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov

občanov, podmienky zdravého spôsobu života a práce v obci, organizuje výstavbu obce,

stará sa o jej zveľaďovanie a vzhľad, rozvíja kultúrny a spoločenský život a chráni

verejný poriadok a práva občanov. Na všetkých úsekoch svojej práce vytvára podmienky

pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva.

(2)

Miestny národný výbor

a)

spravuje materskú a základnú deväťročnú školu, územné jasle, detský útulok, školskú

jedáleň, miestnu ľudovú knižnicu a podľa miestnych podmienok ďalšie kultúrne zariadenia;

b)

spravuje miestne komunikácie a miestne osvetlenie a obstaráva podľa miestnych podmienok

ďalšie komunálne alebo iné služby pre obyvateľstvo (

§ 21

), a to aj pre obyvateľstvo spádového územia;

c)

schvaľuje rozmiestnenie predajní, čas predaja a robí ďalšie opatrenia na zabezpečenie

riadneho zásobovania obyvateľstva;

d)

vykonáva štátnu správu na ďalších vymedzených úsekoch, najmä na úseku evidencie obyvateľstva,

vedenia matrík, požiarnej ochrany, výstavby, hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi,

ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho a lesného

fondu.

(3)

Ak iné štátne orgány robia opatrenia, ktoré sa dotýkajú záujmov obce, sú povinné

si vyžiadať stanovisko miestneho národného výboru.

(4)

Miestny národný výbor môže, prihliadajúc na povahu svojich úloh a na podmienky svojej

práce, vydať štatút, v ktorom najmä upraví usporiadanie svojich orgánov, vzájomnú

deľbu ich práce a ďalej uvedie okruh organizácií a zariadení, ktoré spravuje, i aktívy,

ktoré mu pri plnení jeho úloh pomáhajú. Spravuje sa vzorovým štatútom, ktorý vydá

Slovenská národná rada.

§ 26

Mestský národný výbor

(1)

Mestský národný výbor zabezpečuje plánovitý rozvoj mesta a zúčastňuje sa na riešení

oblastných proporcií. Organizuje výstavbu mesta, vytvára podmienky zdravého spôsobu

života a práce v meste, rozvíja kultúrnu a politickovýchovnú prácu a chráni verejný

poriadok a práva občanov.

(2)

Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (

§ 25 ods. 2 a 3

), spravuje mestské kultúrne zariadenia, rozvíja mestské hospodárstvo, zabezpečuje

komunálne služby a spravidla ostatné služby pre obyvateľstvo. Riadi zbor (útvar) požiarnej

ochrany. Spravidla riadi organizáciu miestneho stavebníctva. Stará sa aj o cestovný

ruch.

(3)

Vzorový štatút mestských národných výborov, ktorý vydá Slovenská národná rada, ustanoví,

v ktorých otázkach môže krajský národný výbor zveriť do pôsobnosti mestského národného

výboru výkon štátnej správy, ktorý inak podľa všeobecne záväzných právnych predpisov

patrí okresnému národnému výboru.

(4)

Mestský národný výbor v Košiciach a jeho obvodné národné výbory majú pôsobnosť mestského

i okresného národného výboru. Vzorový štatút tiež ustanoví, v ktorých otázkach vláda

zverí do pôsobnosti tohto mestského národného výboru výkon štátnej správy, ktorý inak

podľa všeobecne záväzných právnych predpisov patrí krajskému národnému výboru.

(5)

Mestský národný výbor, vychádzajúc z rozhodnutia krajského národného výboru alebo

vlády, podrobnejšie uvedie vo svojom štatúte svoju pôsobnosť, upraví usporiadanie

svojich orgánov, vzájomnú deľbu ich práce a právomoci, ďalej uvedie okruh organizácií

a zariadení, ktoré riadi alebo spravuje, i aktívy, ktoré mu pri plnení jeho úloh pomáhajú.

Mestský národný výbor v Košiciach vo svojom štatúte vykoná aj rozdelenie pôsobnosti

medzi mestským národným výborom a obvodnými národnými výbormi. Pri vydaní štatútu

sa mestský národný výbor spravuje vzorovým štatútom a prihliada na povahu svojich

úloh, ktoré vyplývajú z potrieb a podmienok rozvoja mesta.

§ 27

Okresný národný výbor

(1)

Okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci,

najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami,

radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny. Vykonáva

periodické revízie hospodárenia národných výborov nižších stupňov, ako aj organizácií

a zariadení riadených a spravovaných týmito národnými výbormi.

(2)

Okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v

§ 19

.

(3)

Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri riešení oblastných

proporcií a pri vytváraní koncepcie rozvoja okresu.

(4)

Okresný národný výbor riadi alebo spravuje okresnú správu ciest, okresný ústav národného

zdravia, zariadenia sociálneho zabezpečenia, ďalej školy a školské zariadenia, kultúrne

a kultúrno-výchovné organizácie a zariadenia v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Môže riadiť aj organizácie obstarávajúce niektoré z činností uvedených v

§ 21

, ak slúžia pre uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ich možno na tomto stupni

účelnejšie riadiť. Vykonáva periodické revízie hospodárenia organizácií a zariadení

ním riadených a spravovaných.

§ 28

Krajský národný výbor

(1)

Krajský národný výbor zabezpečuje proporcionálny rozvoj hospodárstva a kultúrnej,

zdravotníckej a sociálnej výstavby v kraji; za tým účelom vypracúva návrhy hospodárskych

plánov a návrhy oblastných plánov, v rámci ktorých usmerňuje správne proporcie v rozvoji

kraja. Zúčastňuje sa na ďalších prácach na príprave štátnych plánov rozvoja národného

hospodárstva, úzko spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a predkladá im

iniciatívne návrhy na riešenie otázok dotýkajúcich sa rozvoja kraja.

(2)

Krajský národný výbor riadi okresné národné výbory, pomáha im a radí sa s nimi, zaoberá

sa ich podnetmi a upozorneniami, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej

disciplíny a vykonáva periodické revízie ich hospodárenia.

(3)

Pri výkone štátnej správy sa krajský národný výbor zameriava predovšetkým na určenie

základných úloh, riešenie koncepčných otázok a na dozor nad plnením zákonov a smerníc

ústredných orgánov.

(4)

Krajský národný výbor môže riadiť hospodárske organizácie a spravovať rozpočtové

a príspevkové organizácie, ktoré slúžia uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo

krajov, ak riadenie alebo správa je na tomto stupni účelnejšia; ďalej môže riadiť

alebo spravovať organizácie poskytujúce zvlášť špecializované služby. Vykonáva periodické

revízie hospodárenia organizácií ním riadených a spravovaných.

§ 29

Národný výbor zostavuje a schvaľuje

a)

strednodobý hospodársky plán,

b)

vykonávací hospodársky plán,

c)

rozpočet.

§ 30

(1)

Pri spracovaní svojho hospodárskeho plánu krajský národný výbor vychádza z úloh a

prostriedkov určených v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a v štátnom rozpočte

Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), ako aj z vlastného

dlhodobého výhľadu opretého o technicko-ekonomické koncepcie a štúdie. Krajským národným

výborom sú v strednodobom a vykonávacom štátnom pláne určené záväzné úlohy iba v nevyhnutnom

rozsahu; v štátnom rozpočte sú určené finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov

(súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie), prípadne ďalšie záväzné limity.

(2)

V rámci záväzných úloh a limitov určených štátnym plánom a na podklade finančných

vzťahov k rozpočtom národných výborov určených štátnym rozpočtom určí krajský a okresný

národný výbor národným výborom nižších stupňov záväzné úlohy a limity, prípadne rozširuje

ich okruh, a upravuje finančné vzťahy k ich rozpočtom; na ich podklade vypracujú národné

výbory všetkých stupňov svoje hospodárske plány a rozpočty.

§ 31

(1)

Rozpočet národného výboru obsahuje v ustanovenom členení príjmy a výdavky národného

výboru a jeho rozpočtových organizácií vrátane finančných vzťahov k jeho hospodárskym

a príspevkovým organizáciám.

(2)

Rozpočet musí byť vyrovnaný.

(3)

Miestne a mestské národné výbory prerokúvajú svoje rozpočty s občanmi.

§ 32

(1)

Príjmy národného výboru tvoria najmä

a)

príjmy z hospodárstva národného výboru, predovšetkým príjmy od hospodárskych organizácií

ním riadených;

b)

výnosy daní a poplatkov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

c)

dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho

stupňa;

d)

ostatné príjmy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

e)

dobrovoľné príspevky od iných národných výborov, štátnych, družstevných a spoločenských

organizácií;

f)

úvery.

(2)

Príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou účelových subvencií zo štátneho

rozpočtu a príjmov, ktorých účelovosť je ustanovená právnymi predpismi alebo orgánom,

ktorý ich poskytuje.

§ 33

(1)

Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré

prevzal, záväzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody

do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.

(2)

Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom

rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých

záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.

§ 34

Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho

hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.

§ 35

Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve,

ktorý slúži na plnenie ich úloh.

§ 36

Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom,

alebo národný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý z účelov

uvedených v

§ 21

, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie, ktorá

nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorá

organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok,

ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.

§ 37

Národný výbor môže uzavrieť zmluvu s iným národným výborom, štátnymi, družstevnými

alebo inými spoločenskými organizáciami o spoločnom použití prostriedkov, ak ide o

plnenie ich spoločných úloh (združovanie prostriedkov).

§ 38

V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania

ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského

života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, ďalej v otázkach zriaďovania

a riadenia svojich hospodárskych organizácií (

§ 21 a 22

), v otázkach správy majetku a združovania prostriedkov (

§ 35 až 37

), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (

§ 29 až 33

) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (

§ 34

) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne, spravujúc sa len zákonmi a

inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

§ 39

(1)

Národný výbor sa na svojom plenárnom zasadaní uznáša o základných otázkach hospodárskej,

kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavby na svojom území a o základných otázkach

svojej práce. Zriaďuje si výkonné a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí

výsledky ich práce. Všetky orgány národného výboru sú mu za svoju činnosť zodpovedné.

(2)

Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené

a)

určiť dlhodobé rozvojové koncepcie územného obvodu národného výboru;

b)

určiť strednodobé a vykonávacie hospodárske plány a hodnotiť ich plnenie; určiť celkové

vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;

c)

určiť rozpočet a schvaľovať záverečný účet národného výboru;

d)

zriaďovať, prípadne zrušovať alebo zlučovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie

a hospodárskym organizáciám určiť predmet činnosti;

e)

rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch územných zmien;

f)

určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;

g)

zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu

práce medzi nimi;

h)

voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej

predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať

ich z funkcií;

ch)

voliť a odvolávať predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly

národného výboru a schvaľovať plán jeho činnosti;

i)

ustanovovať vedúcich odborov a odvolávať ich z funkcií;

j)

uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach národného výboru;

k)

rozhodovať o prijatí pôžičky alebo poskytnutí úveru;

l)

ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať sudcov z ľudu okresného súdu;

m)

ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať sudcov z ľudu krajského súdu.

(3)

Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej

otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.

§ 40

Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života

obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie

občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o

iné závažné územné zmeny.

§ 41

Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok

týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.

§ 42

(1)

Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne

národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.

(2)

Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia

rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa

alebo jeho rada, prípadne vláda, je predseda národného výboru povinný zvolať národný

výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.

(3)

Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami

a s poslancami, prípadne s národnými výbormi nižších stupňov. Návrhy môžu prekladať

rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie predložených

návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojho výboru ľudovej kontroly, prípadne

pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia.

S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci

včas oboznámení.

§ 43

(1)

Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste

a čase rokovania a o navrhnutom programe.

(2)

Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, poslanec Slovenskej

národnej rady alebo poslanec Federálneho zhromaždenia, prípadne zástupca vlády, musí

sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.

§ 44

Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

§ 45

Plenárne zasadanie národného výboru vedie jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom

podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda

národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného

výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.

§ 46

(1)

Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje

plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré

svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.

(2)

Rada národného výboru najmä

a)

rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru,

rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne

návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád;

organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;

b)

hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených a spravovaných národným výborom,

vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti;

c)

riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a vytvára podmienky pre ich prácu;

d)

riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy a dozerá na ich plnenie;

určuje vnútornú organizáciu odborov a počty ich pracovníkov; určuje zásadné úlohy

v kádrovej práci, stará sa o rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcich

odborov.

(3)

Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne

záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratí platnosť, ak nebude schválené na najbližšom

zasadnutí národného výboru.

§ 47

(1)

Rada je plenárnemu zasadaniu národného výboru podriadená a zodpovedná zo svojej činnosti;

národný výbor môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať.

(2)

Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov

nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.

§ 48

(1)

Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom

od 600 obyvateľov

5-7 členov,

od 600 do 1 500 obyvateľov

7-9 členov,

od 1 500 do 5 000 obyvateľov

9-11 členov,

od 5 000 do 10 000 obyvateľov

10-13 členov,

od 10 000 do 20 000 obyvateľov

11-14 členov,

nad 20 000 obyvateľov

12-15 členov.

(2)

Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.

(3)

Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.

§ 49

(1)

Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a

ďalší členovia volení národným výborom z poslancov na celé volebné obdobie.

(2)

Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený

národný výbor nezvolí radu.

§ 50

Rada rozhoduje vždy v zbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou

hlasov všetkých svojich členov.

§ 51

(1)

Schôdze rady vedie predseda. Predseda spolu s tajomníkom podpisuje uznesenia rady.

(2)

Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje

všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom

predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.

§ 52

Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady;

dbá tiež o účelnú organizáciu práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich

práce.

§ 53

Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah

svojich úloh.

§ 54

(1)

Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú

svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych

podmienok, potrieb a záujmov občanov.

(2)

Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií riadených a spravovaných

národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj

na prácu odborov; ak v ich práci zistia nedostatky, požadujú ich odstránenie. Pokiaľ

sa neurobila náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú a kontrolujú,

ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho pôsobnosť

a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady.

(3)

Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v

§ 38

a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru.

Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného

výboru (

§ 39

) alebo jeho rade (

§ 46

). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia

aj úlohy odborov.

§ 55

(1)

Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých,

ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.

(2)

Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie

a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak

predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného

výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.

(3)

Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.

§ 56

(1)

Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru

vyššieho stupňa.

(2)

Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo

veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

§ 57

(1)

V prípadoch ustanovených osobitnými predpismi zriaďuje národný výbor správne komisie,

ktorým patrí rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií na úsekoch,

pre ktoré sú zriadené. Tieto predpisy ustanovujú aj ich zloženie a pôsobnosť.

(2)

Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného

výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená

príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

§ 58

Krajské a okresné národné výbory zriaďujú výbory ľudovej kontroly; môžu ich tiež zriadiť

mestské a miestne národné výbory, a to po prerokovaní s výborom ľudovej kontroly príslušného

okresného národného výboru.

§ 59

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších

členov, ktorých volí a odvoláva plenárne zasadanie národného výboru z poslancov národného

výboru a ďalších občanov. Členstvo vo výbore ľudovej kontroly národného výboru je

nezlučiteľné s funkciou predsedu, podpredsedu, tajomníka, predsedu komisie a vedúceho

odboru príslušného národného výboru, národného výboru nižšieho stupňa alebo s funkciou

vedúceho organizácie riadenej alebo spravovanej príslušným národným výborom.

(2)

Predsedom výboru ľudovej kontroly národného výboru je poslanec národného výboru;

má právo sa zúčastňovať na schôdzach rady s poradným hlasom. Predsedu výboru ľudovej

kontroly zastupuje podpredseda.

(3)

Odborné práce pre výbory ľudovej kontroly národných výborov obstaráva aparát. Počty

pracovníkov aparátu a náklady na ne určuje plenárne zasadanie národného výboru na

návrh výboru ľudovej kontroly, a to aj s prihliadnutím na úlohy, ktoré výbory ľudovej

kontroly národných výborov plnia na základe osobitných predpisov.

§ 60

(1)

Výbor ľudovej kontroly národného výboru sa schádza podľa potreby. Na svojich schôdzach

rozhoduje o zásadných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru. Výbor sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Uznesenia výboru ľudovej kontroly vydáva

jeho predseda. Predseda výboru ľudovej kontroly národného výboru je oprávnený pozastaviť

výkon uznesenia výboru, ak má za to, že uznesenie odporuje všeobecne záväznému právnemu

predpisu alebo uzneseniu národného výboru; vec predloží na rozhodnutie najbližšiemu

plenárnemu zasadaniu národného výboru.

(2)

O ostatných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru ľudovej kontroly národného výboru

rozhoduje predseda, podpredseda, prípadne ďalší poverení členovia a pracovníci výboru

v rozsahu im zverenej právomoci.

§ 61

(1)

Krajské, okresné a mestské národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia a úseky

svojej pôsobnosti odbory.

(2)

Miestne národné výbory vo veľkých obciach môžu zriadiť jeden alebo viac odborov.

Ostatné miestne národné výbory odbory nezriaďujú.

(3)

Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare

platia ustanovenia o odboroch.

(4)

Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.

§ 62

Odbory

1.

vykonávajú štátnu správu v odvetviach a na úsekoch pôsobnosti národného výboru, pre

ktoré sú zriadené, s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania národného

výboru (

§ 39

), jeho rady (

§ 46

) alebo niektorej komisie (

§ 54

a

57

);

2.

zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru, jeho rady a komisií;

3.

spracúvajú odborné podklady pre rokovanie národného výboru, jeho rady a komisií.

§ 63

(1)

Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť.

Vo veciach uvedených v

§ 62 č. 1

je odbor podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o odbor krajského

národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy. Vo veciach uvedených

v

§ 62 č. 2 a 3

zodpovedá príslušnej komisii.

(2)

Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.

(3)

Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s

voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.

§ 64

(1)

Mestské národné výbory, obvodné národné výbory a miestne národné výbory v obciach,

kde to rozľahlosť územia a zvláštne podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja vyžadujú,

zriaďujú občianske výbory. Občania volia ich členov na verejných zhromaždeniach na

dobu 5 rokov.

(2)

Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v

činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä

pri zveľaďovaní obce a udržiavaní a ochrane bytového majetku.

(3)

Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých

svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy.

(4)

Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v

ich činnosti vo volebných obvodoch.

§ 65

(1)

Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb

a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný

výbor a jeho orgány poradné zbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.

(2)

Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia

vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.

§ 66

(1)

Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu

upravuje v medziach ústavných zákonov Slovenská národná rada zákonom.

(2)

Slovenská národná rada usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh.

Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce,

pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach

na zlepšenie ich výstavby a práce.

(3)

Slovenská národná rada umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov

a uznesení Slovenskej národnej rady k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole

pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Slovenskú národnú radu

s iniciatívnymi podnetmi.

§ 67

(1)

Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich

činnosť.

(2)

Vláda najmä

a)

organizuje prípravu štátneho plánu a štátneho rozpočtu na úseku národných výborov,

b)

rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných

výborov,

c)

rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky

vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej

správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom,

d)

kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy, a hodnotí výsledky ich činnosti.

(3)

Vláda podáva Slovenskej národnej rade správy o činnosti národných výborov, o stave

plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných

výborov.

§ 68

(1)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej

správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných predpisov a ak nejde

o veci uvedené v

§ 38

, aj vydávaním smerníc.

(2)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia

(úseky) riadené a spravované národnými výbormi,

a)

spracúvajú koncepciu rozvoja odvetvia (úseku) a pomáhajú ju aplikovať na podmienky

jednotlivých krajov,

b)

zabezpečujú odbornú stránku činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií národných

výborov,

c)

organizujú poradenskú službu pre národné výbory a ich podniky a zariadenia; prostredníctvom

národných výborov zabezpečujú nevyhnutnú celoštátnu jednotu odbornej činnosti hospodárskych

organizácií,

d)

usmerňujú racionalizáciu riadiacich a správnych činností,

e)

starajú sa o výchovu odborných kádrov.

(3)

Ministerstvo vnútra plní aj úlohy orgánu vlády v otázkach riadenia národných výborov

vládou, najmä spracúva podklady týkajúce sa činnosti národných výborov a predkladá

návrhy vláde. Zabezpečuje koordináciu činnosti ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy vo vzťahu k národným výborom.

(4)

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach

a)

spracúvajú v spolupráci s krajskými národnými výbormi koncepciu rozvoja odvetvia

(odboru) a návrhy strednodobých plánov; prerokúvajú s nimi prípravu dôležitých investícií

a opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia závodov a prevádzkární a zmeny v zamestnanosti

obyvateľstva,

b)

vedú ústredne riadené organizácie k úzkej súčinnosti s národnými výbormi, najmä s

okresnými a mestskými národnými výbormi tak, aby s národnými výbormi prerokúvali všetky

závažné opatrenia týkajúce sa rozvoja ich územia.

§ 69 a 70

- zrušené

§ 71

Národný výbor vyššieho stupňa usmerňuje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov

nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi

pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského

rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich

iniciatívu.

§ 72

(1)

Plenárne zasadanie národného výboru môže nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť

alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému jeho uzneseniu.

Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí

sama rada.

(2)

Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon

pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom

zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie výboru ľudovej kontroly

národného výboru.

(3)

Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) môže zrušiť alebo zmeniť rada.

§ 73

(1)

Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu alebo všeobecne záväznému nariadeniu národného výboru

vyššieho stupňa, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o všeobecne

záväzné nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Slovenská národná rada.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takéhoto

všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na

jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného

výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Slovenskej národnej rade.

§ 74

(1)

Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne

záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa,

uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný

výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda také uznesenie zruší.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého

uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.

§ 75

Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí

nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.

§ 76

Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v

§ 62 č. 1

nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor

(správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej

komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy.

§ 77

Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie

odboru vo veciach uvedených v

§ 38

zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne

záväzným právnym predpisom.

§ 78

O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia

zákona o správnom konaní

.

§ 79

- zrušený

§ 80

(1)

Zrušujú sa

a)

zákon

č. 143/1949 Zb.

o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti jej orgánov;

b)

zákon

č. 65/1960 Zb.

o národných výboroch;

c)

ustanovenia § 6 a § 7 ods. 1 a 2 zákona

č. 32/1963 Zb.

o organizácii riadenia poľnohospodárstva;

d)

ustanovenia § 13 prvej a druhej vety a § 14 zákona

č. 34/1964 Zb.

o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov;

e)

ustanovenia § 29 druhej vety a § 42 druhej vety Hospodárskeho zákonníka

č. 109/1964 Zb.

;

f)

vládne nariadenie

č. 66/1960 Zb.

o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov

komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.;

g)

vládne nariadenie

č. 71/1960 Zb.

o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti

ich orgánov;

h)

vládne nariadenie

č. 102/1961 Zb.

o úprave pôsobnosti národných výborov podľa predpisov o využití nerastného bohatstva;

ch)

vládne nariadenie

č. 11/1962 Zb.

o prehĺbení organizácie riadenia poľnohospodárstva národnými výbormi;

i)

vládne nariadenie

č. 93/1961 Zb.

o spotrebiteľských radách;

j)

vládne nariadenie

č. 59/1959 Zb.

o občianskej kontrole prevádzkární;

k)

časť II vyhlášky

č. 83/1961 Zb.

o úlohách orgánov ROH a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci.

(2)

Nedotknutý zostáva zákon

č. 169/1949 Zb.

o vojenských újazdoch.

(3)

Doterajšie užšie komisie zriadené podľa osobitných predpisov sa spravujú ustanoveniami

o správnych komisiách (

§ 57

).

§ 81

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej

správy Slovenskej socialistickej republiky nadobudol účinnosť 1. januárom 1969, zákon

SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácií a pôsobnosti národných výborov

v Slovenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon SNR

č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákon SNR č. 130/1970 Zb. o územnom členení

Slovenskej socialistickej republiky a zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských

národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich

nadobudli účinnosť 1. januárom 1971, zákon SNR č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej

republike a o opatreniach s tým súvisiacich, nadobudol účinnosť 1. júnom 1971, zákon

SNR č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, nadobudol

účinnosť 1. augustom 1971, zákon SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej

socialistickej republike nadobudol účinnosť 27. októbrom 1971 a zákon SNR č. 159/1971

Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných

výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1972.