Zákon 279/1949 Z. z. o finančnom hospodárení národných výborov.

§ 1.

Finančné hospodárenie národných výborov je určované úlohami vyplývajúcimi z ich postavenia

vykonávateľov štátnej moci a predstaviteľov politickej vôle ľudu, najmä úlohami pripadajúcimi

im pri príprave a plnení jednotného hospodárskeho plánu. Národné výbory musia pri

finančnom hospodárení dbať na celoštátne záujmy i potreby obyvateľstva svojho správneho

obvodu.

§ 2.

Finančné hospodárenie národných výborov je časťou verejného hospodárstva. Pre finančné

hospodárenie národných výborov všetkých stupňov platia rovnaké zásady, zodpovedajúce

zásadám finančného hospodárenia ústrednej štátnej správy.

§ 3.

Vzťah rozpočtov národných výborov k jednotnému hospodárskemu plánu.

(1)

Národný výbor hospodári v každom jednotlivom roku podľa rozpočtu, ktorý zaisťuje

splnenie jeho plánovaných výkonov a potrieb a ostatného programu jeho činnosti.

(2)

Plánované výkony a potreby národného výboru (ďalej len „vlastný hospodársky plán

národného výboru“) sú súčasťou jednotného hospodárskeho plánu. O príprave a prejednaní

vlastného hospodárskeho plánu národného výboru a o jeho včlenení do jednotného hospodárskeho

plánu platia príslušné predpisy o hospodárskom plánovaní.

(3)

Vlastný hospodársky plán národného výboru a rozpočet národného výboru musia byť vo

vzájomnom súlade. Štátny úrad plánovací a ministerstvá vnútra a financií zaistia tiež

časový súlad prípravy a prejednania vlastných hospodárskych plánov národných výborov

a prípravy a prejednania ich rozpočtov.

(4)

Pri príprave svojho vlastného hospodárskeho plánu a svojho rozpočtu sa národný výbor

opiera o iniciatívu pracujúceho ľudu, ktorý sa zúčastní aj na ich prejednávaní a kontroluje

ich vykonávanie.

§ 4.

Všeobecné ustanovenia o rozpočtoch.

(1)

Rozpočtové výdavky a príjmy národných výborov sú výdavkami a príjmami jednotného

štátneho rozpočtu. Každý národný výbor hospodári podľa vlastného jednotného rozpočtu.

(2)

Pre ľudovú správu v hlavnom meste Prahe sa sostavuje jednotný rozpočet Ústredného

národného výboru, ktorého súčasťou sú rozpočty obvodných národných výborov.

(4)

Rozpočty komunálnych podnikov (zákon zo dňa 21.júla 1948 č. 199 Sb., o komunálnych

podnikoch) nie sú súčasťou rozpočtu národného výboru. Do rozpočtu národného výboru

sa zaradia len tie peňažné sumy z rozpočtov komunálnych podnikov, ktoré sa odvádzajú

národnému výboru, najmä predpokladaný rozpočtový zisk, alebo ktoré idú na jeho ťarchu.

(5)

Ministerstvo financií môže po dohode s Ministerstvom vnútra, Štátnym úradom plánovacím,

Najvyšším účtovným kontrolným úradom a príslušným ústredným úradom určiť, v ktorých

prípadoch sa do rozpočtu národného výboru zaradí len zisk alebo strata iných zariadení

spravovaných národným výborom (zariadenia oddelene účtujúce). Rozpočty takýchto zariadení

tvoria prílohu rozpočtu národného výboru.

§ 5.

Príprava rozpočtov.

(1)

Ministerstvo vnútra začne prípravu rozpočtov tým, že za súčinnosti dotknutých národných

výborov zistí predpokladané potreby pre ich činnosť a pre ich vlastný hospodársky

plán, a ďalej ich predpokladané príjmy v budúcom roku. Sumy na predpokladané investície

sa vykážu oddelene.

(2)

Prípravné konanie má umožniť vzájomné srovnanie uplatňovaných potrieb národných výborov

a posúdenie ich únosnosti s hľadiska celkového národného dôchodku. Výsledky prípravného

konania slúžia na to, aby v rozpočtovnom konaní mohlo byť finančne zabezpečené rovnomerné

plnenie úloh verejnej správy.

§ 6.

Prejednanie rozpočtov.

(1)

Rada národného výboru sostaví návrh rozpočtu na budúci rok a vyloží ho na čas 15

dní. V tomto čase možno k nemu podávať pripomienky. Potom prejedná plenárne zasadanie

národného výboru predložený návrh o podané pripomienky a usnesie sa na rozpočte. Proti

tomuto usneseniu nemožno sa odvolať.

(2)

Do návrhu rozpočtu národného výboru môžu nazerať a za čas jeho vyloženia pripomienky

k nemu podávať

a)

pri rozpočtoch miestnych národných výborov fyzické osoby staršie 18 rokov, ktoré

majú v obci svoje bydlisko alebo zamestnanie, a právnické osoby, ktoré majú v obci

svoje sídlo alebo v nej vykonávajú činnosť, a pokiaľ ide o potreby škôl, tiež sdruženia

rodičov a priateľov školy a miestne národné výbory priškolených obcí;

b)

pri rozpočtoch okresných národných výborov všetky miestne národné výbory v okrese

a okresné orgány masových ľudových organizácií.

(3)

Dohliadací národný výbor (úrad) je oprávnený upraviť v rozpočtovom konaní rozpočty

podriadených národných výborov. Proti opatreniu, ktorým bol rozpočet upravený, sa

nemožno odvolať.

§ 7.

Včleňovanie rozpočtov národných výborov do štátneho rozpočtu.

(1)

Ministerstvo vnútra sostaví po predchádzajúcom prejednaní s Ministerstvom financií

a s príslušnými ústrednými úradmi celoštátne súhrny upravených rozpočtov národných

výborov. Tieto súhrny včlení Ministerstvo financií do návrhu štátneho rozpočtu.

(2)

Vláda môže upraviť rozpočty národných výborov alebo ustanoviť zásady pre ich úpravu.

Proti opatreniu, ktorým bol rozpočet upravený, nemožno sa odvolať.

(3)

Ak zmení Národné shromaždenie vládny návrh štátneho rozpočtu a ak sa dotýka táto

zmena rozpočtov národných výborov, vykoná vláda ich úpravu. Ustanovenie odseku 2 platí

tu obdobne.

(4)

Ministerstvo vnútra oznámi, poprípade dá oznámiť národným výborom konečnú úpravu

ich rozpočtov.

§ 8.

Náhradné opatrenie.

Ak nepredloží národný výbor rozpočet včas, sostaví a určí ho z úradnej moci náhradným

opatrením dohliadací národný výbor (úrad). Proti takému opatreniu nemožno sa odvolať.

§ 9.

Vykonávacie predpisy.

(1)

Vláda vydá nariadením podrobnejšie predpisy o rozpočtoch národných výborov, pričom

môže aj určiť osobitnú úpravu prejednávania rozpočtov komunálnych podnikov.

(2)

Ministerstvo financií ustanoví po dohode s Ministerstvom vnútra, Štátnym úradom plánovacím

a Najvyšším účtovným kontrolným úradom zásady pre sostavenie rozpočtov národných výborov

a pre ich včlenenie do jednotného štátneho rozpočtu.

§ 10.

Zdroje úhrady.

(1)

Rozpočtové príjmy národných výborov sú

a)

pravidelný výnos národného majetku v správe národného výboru;

b)

mimoriadny výnos národného majetku v správe národného výboru v prípadoch, ktoré určí

vláda nariadením;

c)

výnos vlastných dávok;

d)

výnos vlastných poplatkov;

e)

výnos príspevkov vyberaných od účastníkov na úhradu nákladov na zariadenia, z ktorých

títo účastníci majú osobitný prospech;

f)

náhodilé príjmy, ako sú dary a výnosy verejných sbierok.

(2)

Prípadný rozdiel medzi skutočnými výdavkami urobenými v rámci právoplatného rozpočtu

a skutočným výnosom rozpočtových príjmov národného výboru uhradzuje sa z ostatných

štátnych prostriedkov. Vláda môže nariadením priznať národným výborom tiež podiel

na daniach alebo iných štátnych príjmoch.

§ 11.

Dávky a poplatky.

(1)

Národné výbory vyberajú vlastné dávky a poplatky (ďalej len „dávky a poplatky“) podľa

poriadku o vlastných dávkach a poplatkoch národných výborov (ďalej len „dávkový a

poplatkový poriadok“), ktorý vydá vláda nariadením. V dávkovom a poplatkovom poriadku

bude najmä určené, ktoré dávky a poplatky a za akých predpokladov sú národné výbory

povinné vyberať, kto je povinný dávku alebo poplatok platiť alebo odvádzať, kto, poprípade

čo za ne ručí a či sa môžu presunúť na iného.

(2)

Sadzby dávok majú byť v dávkovom a poplatkovom poriadku určené zpravidla jednotne.

(3)

Sadzby poplatkov určí národný výbor podľa nákladov, s ktorými je spojená príslušná

služba, výkon alebo dodávka, a so zreteľom na obstarávacie a obnovovacie výdavky na

príslušné zariadenie. V dávkovom a poplatkovom poriadku môže byť určená tiež najnižšia

a najvyššia hranica pre sadzby poplatkov.

(4)

Dávkový a poplatkový poriadok určí, za ktorých podmienok môže národný výbor poveriť

iný verejný orgán, poprípade štátny, národný alebo komunálny podnik, aby v jeho mene

vyberal jeho dávky alebo poplatky, a ak ide o podnik, aká náhrada tomuto podniku za

to prislúcha.

§ 12.

Príspevky účastníkov.

(1)

Národný výbor môže požadovať príspevky na zriadenie a udržovanie (prevádzanie) zariadenia

slúžiaceho verejnému záujmu od účastníkov, ktorí z neho majú osobitný prospech. Pre

výšku požadovaných zriaďovacích príspevkov je smerodajná výška nákladov potrebných

na zriadenie dotknutého zariadenia a miera osobitného prospechu účastníka. Pre výšku

požadovaných udržovacích (prevádzacích) príspevkov je smerodajná miera zvýšenia udržovacieho

(prevádzacieho) nákladu, ktoré bolo vykonané pre osobitný prospech účastníka. Pri

rozvrhu príspevkov treba podľa možností pribrať do úvahy mieru osobitného prospechu,

ktorý toto zariadenie prináša jednotlivým účastníkom.

(2)

Ak nesúhlasia účastníci, ktorí by mali platiť dohromady viac než jednu polovicu všetkých

príspevkov, s navrhovanou celkovou výškou príspevkov, s ich rozvrhom alebo spôsobom

platenia, treba na príslušné usnesenie národného výboru súhlas dohliadacieho národného

výboru (úradu).

(3)

Vláda môže nariadením vydať podrobnejšie predpisy na vykonanie odsekov 1 a 2, najmä

môže ustanoviť zásady pre prejednanie s účastníkmi, ďalej podľa akých zásad a akým

spôsobom sa príspevky rozvrhujú, ako sa vracajú, ak nedošlo k splneniu ich účelu,

ako sa predpisujú, vyberajú a vymáhajú, aké sú úroky z omeškania, komu prislúcha oslobodenie

alebo sníženie sadzby a v akých lehotách sa premlčuje právo príspevky vyrúbiť a vymáhať.

§ 13.

Príležitostné príjmy.

(1)

Usnesenie národného výboru o tom, že má byť prijatý dar, ktorého prijatie predpokladá

poskytnutie určitého plnenia, vyžaduje schválenie dohliadacieho národného výboru (úradu),

ktorý posúdi vhodnosť prevzatia záväzku. Schválenie nemožno udeliť, ak nie je zaistená

možnosť uskutočniť plnenie, ktorým je poskytnutie daru podmienené.

(2)

Ak je poskytnutie daru spojené s podmienkou uhradiť alebo prevziať dlh z pôžičky,

zadováži si dohliadací národný výbor (úrad) pred schválením podľa odseku 1 súhlas

Ministerstva financií. Ak udelí Ministerstvo financií súhlas, bude tento dlh prevzatý

a skoncovaný štátom, pokiaľ nemožno pôžičku splatiť z daru samého. Veriteľ je povinný

prijať plnenie.

(3)

Ak prijal národný výbor dar, ktorý bol urobený na určitý účel, je povinný použiť

ho podľa jeho určenia. Ak to nie je možné pre zmenené pomery alebo z iného vážneho

dôvodu, je na jeho iné použitie potrebný súhlas dohliadacieho národného výboru (úradu).

(4)

Vláda určí nariadením, kedy je výnos verejnej sbierky, poriadanej národným výborom,

rozpočtovým príjmom národného výboru.

§ 14.

Výdavky z hľadiska účelu.

Národný výbor rozpočtuje výdavky potrebné na to, aby mohol riadne plniť svoje úlohy,

počítajúc v to výdavky potrebné na zaistenie hospodárstva príslušného sväzku ľudovej

správy.

§ 15.

Výdavky s hľadiska hospodárskeho plánovania.

(1)

S hľadiska hospodárskeho plánovania rozpočtuje národný výbor jednak výdavky na investície,

ktoré sú zaradené do vykonávacích plánov jednotného hospodárskeho plánu (investičné

výdavky), jednak výdavky ostatné (neinvestičné). Rozlíšenie výdavkov investičných

a neinvestičných sa určí podľa predpisov o hospodárskom plánovaní.

(2)

Investičné výdavky rozpočtuje onen národný výbor, ktorý podniká príslušné investície.

(3)

Neinvestičné výdavky spojené s výkonom verejnej správy alebo hospodárskeho opatrenia

rozpočtuje onen národný výbor, do ktorého pôsobnosti tento výkon prislúcha.

(4)

Ministerstvo vnútra môže po dohode s Ministerstvom financií a príslušným ústredným

úradom určiť, ktorý národný výbor má rozpočtovať určité výdavky.

§ 16.

Vzájomné subvencie a náhrady.

(1)

Poskytovanie náhrad za výkon verejnej správy a poskytovanie vzájomných subvencií

(príspevkov, dotácií a darov) medzi národnými výbormi nie je dovolené. Taktiež nie

je dovolené, aby také náhrady alebo subvencie poskytoval národným výborom niektorý

ústredný úrad, alebo aby ich národné výbory poskytovaly jemu.

(2)

Štát neposkytuje náhradu za používanie majetku sväzku ľudovej správy; národný výbor

neposkytuje náhradu za užívanie štátneho majetku alebo majetku iného sväzku ľudovej

správy. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na užívanie majetku v správe národného podniku

alebo komunálneho podniku a majetku patriaceho k štátnemu podniku alebo k zariadeniu

národného výboru oddelene účtujúcemu.

§ 17.

Normalizovanie výdavkov.

Ministerstvo vnútra vydá po dohode s Ministerstvom financií, štátnym úradom plánovacím

a Najvyšším účtovným kontrolným úradom vyhláškou v Úradnom liste smernice, ktorými

budú postupne určení ukazovatelia pre výpočet výdavkových položiek národných výborov

v jednotlivých odboroch verejnej správy ako podklad pre normalizovanie a stabilizovanie

ich výdavkového hospodárenia. Pred vydaním týchto smerníc majú byť vypočuté príslušné

ústredné úrady a krajské národné výbory.

§ 18.

Národné výbory nemôžu uzavierať pôžičky. Taktiež nemôžu preberať záruky za cudzie

záväzky, pokiaľ osobitné predpisy o štátnych zárukách neurčia inak.

§ 19.

Hospodárenie podľa rozpočtu.

(1)

Národný výbor hospodári podľa právoplatného rozpočtu a podľa príslušných ustanovení

rozpočtového zákona. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby národný výbor použil výnos

daru alebo iného venovania, ktoré boly urobené na určitý účel, podľa ich určenia,

i keď príslušný výdavok nie je zaradený do rozpočtu, pokiaľ možno tento výdavok uhradiť

v tom istom rozpočtovom roku z daru (venovania) samého.

(2)

Ak nebol na začiatku rozpočtového roku štátny rozpočet ešte schválený, hospodári

národný výbor dočasne podľa predpisov platných pre dočasné vedenie štátneho hospodárenia.

§ 20.

Zmena vo vykonávacom pláne jednotného hospodárskeho plánu.

Ak nastane v rozpočtovom roku podľa príslušných predpisov zmena vo vykonávacom pláne

jednotného hospodárskeho plánu, pokiaľ ide o investície národného výboru pojaté do

tohto plánu, môže národný výbor bez ďalšieho prekročiť svoj rozpočet o vyššiu plánovanú

sumu. Orgán, ktorý vykonal zmenu vykonávacieho plánu, je povinný urobiť zároveň opatrenia

o úhrade.

§ 21.

Nepredvídané výdavky.

Kedy možno vykonávať presuny rozpočtových úverov (virementy) na úhradu nepredvídaných

výdavkov a kedy možno robiť nepredvídané výdavky, pre ktoré nemožno nájsť úhradu ani

presunom, určí sa na základe rozpočtového zákona.

§ 22.

Viazanie rozpočtových úverov.

Vláda určí nariadením, ako má byť viazaný rozpočtový úver, ak je zrejmé, že nebude

vykonané opatrenie spojené s výdavkom, pre ktorý je v schválenom rozpočte určená úhrada.

§ 23.

Úsporové fondy.

(1)

Ak dosiahne národný výbor vzhľadom na výdavky, predvídané v tej istej rozpočtovej

kapitole, efektívne úspory, bude mu na jeho žiadosť, podanú po uplynutí rozpočtového

roku ponechaná polovica týchto úspor dohliadacím národným výborom (úradom), len čo

tento národný výbor (úrad) preskúšal správnosť efektívnych úspor na podklade predložených

záverečných účtov. Z takto ponechaných súm sa vytvorí úsporový fond, s ktorým môže

národný výbor so súhlasom dohliadacieho národného výboru (úradu) nakladať i mimo rozpočtu.

Dohliadací národný výbor (úrad) môže súhlas na zamýšľané opatrenie odoprieť len, ak

je také použitie fondu zjavne neúčelné.

(2)

Za efektívne úspory podľa odseku 1 sa pokladajú najmä úspory vzniknuté splnením hospodárskeho

plánu a ostatných úloh národného výboru s menšími nákladmi, dosiahnutými zjednodušením

správy, a vyššie výnosy spravovaného majetku a komunálnych podnikov dosiahnuté zvlášť

zvýšením výrobnosti a prekročením hospodárskeho plánu. Za efektívne úspory nemôžu

byť pokladané najmä úspory vzniknuté nesplnením úloh, snížením akosti plnenia a nesprávnym

odhadom výdavkov a príjmov. Ministerstvo vnútra vydá po dohode s Ministerstvom financií

a Najvyšším účtovným kontrolným úradom smernice o vytvorení úsporových fondov, o ich

používaní a účtovaní a o tom, čo možno považovať za efektívne úspory.

§ 24.

Pokladničná služba a platobný styk.

(1)

Ministerstvo financií upraví po dohode s Ministerstvom vnútra a Najvyšším účtovným

kontrolným úradom vyhláškou v Úradnom liste pokladničnú službu a platobný styk národných

výborov za použitia služieb Poštovej sporiteľne, národného podniku.

(2)

Ministerstvo financií upraví po dohode s Ministerstvom vnútra smernicami, ako národné

výbory čerpajú prostriedky na úhradu svojich výdavkov podľa § 10 a akú smú mať pokladničnú

hotovosť.

§ 25.

Rozpočtovníctvo a účtovníctvo.

(1)

Národný výbor je povinný usporiadane zachycovať účtovnými zápismi všetky účtovné

prípady v účtovných knihách.

(2)

Štátny plánovací úrad vydá po dohode s ministerstvami financií a vnútra a Najvyšším

účtovným kontrolným úradom smernice pre rozpočtovníctvo a účtovníctvo národných výborov.

(3)

Ministerstvo financií vydá po dohode s Ministerstvom vnútra a Najvyšším účtovným

kontrolným úradom v rámci smerníc podľa odseku 2 predpisy o organizácii účtovnej služby

národných výborov.

§ 26.

Poukazovacie právo.

Ministerstvo vnútra upraví po dohode s Ministerstvom financií vyhláškou v Úradnom

liste poukazovacie právo na národných výboroch.

§ 27.

Kontrola hospodárenia podľa rozpočtu.

Ministerstvo financií určí po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou v Úradnom liste,

ktoré národné výbory, v akom rozsahu a v akých lehotách sú povinné oznamovať Poštovej

sporiteľni, národnému podniku, výkazy predpokladaných príjmov a výdavkov podľa svojich

právoplatných rozpočtov za účelom kontroly ich hospodárenia podľa rozpočtu a ako sa

pri vykonávaní tejto kontroly postupuje.

§ 28.

Záverečné účty.

(1)

Po skončení účtovného roka uzavrie národný výbor účtovné knihy, vypracuje a prejedná

záverečné účty a predloží ich dohliadaciemu národnému výboru (úradu). Záverečný účet

úsporového fondu tvorí ich prílohu.

(2)

Ustanovenia tohto zákona o prejednaní rozpočtov národných výborov a o ich začlenení

do štátneho rozpočtu platia obdobne pre záverečné účty národných výborov.

(3)

Vláda vydá nariadením predpisy o prejednávaní a schvaľovaní záverečných účtov komunálnych

podnikov.

§ 29.

Majetok spravovaný národnými výbormi.

(1)

Národný výbor spravuje národný majetok sverený do jeho správy, ktorým je i majetok

sväzku ľudovej správy, podľa zásad tohto zákona.

(2)

Ak spravuje národný výbor na základe dohovoru alebo osobitných predpisov iný majetok

než národný majetok jemu sverený (odsek 1) vedie jeho správu oddelene.

§ 30.

Zrušenie fondov a kmeňového imania.

(1)

Národný majetok spravovaný národnými výbormi vo forme fondov prestáva byť účelovým

majetkom dňom, ktorý určí vláda nariadením. Vláda môže nariadením určiť výnimky. Prostriedky

zrušených fondov v hotovosti a vo vkladoch sú rozpočtovým príjmom národného výboru.

(2)

Doterajšie kmeňové obecné imanie stráca túto povahu. Ustanovenie odseku 1, tretej

vety platí obdobne.

§ 31.

Správa národného majetku.

(1)

Národný výbor je povolaný, aby udržoval a zveľaďoval národný majetok sverený do jeho

správy. Je oprávnený na všetky súdne i mimosúdne úkony, ktoré súvisia s touto správou.

Nemôže však podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam dohliadacieho národného

výboru (úradu), urobeným o národnom majetku podľa tohto zákona a predpisov na jeho

základe vydaných.

(2)

Správu národného majetku národnému výboru sveruje a odníma, a to bez náhrady, príslušný

ústredný úrad po dohode s ministerstvami vnútra a financií, poprípade dohliadací národný

výbor podľa ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom môžu byť národnému výboru uložené

obmedzenia vo výkone takej správy. Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté predpisy o

majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem.

(3)

Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú vylúčené smluvné prevody národného majetku.

(4)

Záväzky plynúce podľa príslušných predpisov z konania alebo opomenutia národného

výboru, ak nejde o záväzky komunálneho podniku, môžu byť uplatňované proti štátu.

(5)

Vláda určí nariadením podrobnosti na vykonanie odsekov 1 až 4.

(6)

Príslušný ústredný úrad môže po dohode s ministerstvami vnútra a financií a Najvyšším

účtovným kontrolným úradom vydať smernice o správe majetku vykonávanej národnými výbormi.

§ 32.

Nakladanie s nehnuteľným majetkom a mimoriadne hospodárske opatrenia.

(1)

Vláda určí nariadením, za akých podmienok môže národný výbor scudziť nehnuteľný majetok

jemu sverený, tento zaťažiť alebo prenajať (dať do árendy) a ktorý dohliadací národný

výbor (úrad) schvaľuje príslušné usnesenie. Scudzením podľa tohto ustanovenia nie

je, ak neprestáva dotknutý majetok byť majetkom národným.

(2)

Schválenie dohliadacieho, poprípade vyššieho dohliadacieho národného výboru (úradu)

treba na usnesenie, ktorým národný výbor preberá záväzok zaťažujúci rozpočty budúceho

roku alebo ďalších rokov alebo robí iné mimoriadne hospodárske opatrenie. Podrobnejšie

predpisy vydá vláda nariadením.

§ 33.

Organizácia dohľadu.

(1)

Na vykonávanie vnútorného dohľadu na finančné hospodárenie národného výboru môže

byť zriadená finančná komisia. Vláda určí nariadením, v ktorých prípadoch má národný

výbor zriadiť finančnú komisiu, ako je složená a aká je jej pôsobnosť.

(2)

Inštančný dohľad na finančné hospodárenie národných výborov vykonávajú dohliadacie

národné výbory (úrady). Sú nimi príslušné národné výbory vyššieho stupňa a v najvyššej

stolici Ministerstvo vnútra, ktoré postupuje po dohode s Ministerstvom financií a

príslušnými ústrednými úradmi. V otázkach, pri ktorých tento zákon ustanovuje príslušnosť

Ministerstva financií, je najvyšším dohliadacím úradom Ministerstvo financií, ktoré

postupuje po dohode s Ministerstvom vnútra a príslušnými ústrednými úradmi.

(3)

Oprávnenia, ktoré prislúchajú bezprostrednému dohliadaciemu národnému výboru, s výnimkou

schvaľovacieho oprávnenia, prislúchajú tiež vyššiemu dohliadaciemu národnému výboru

(úradu). Ak je vyšší dohliadací národný výbor (úrad) toho názoru, že nižší dohliadací

národný výbor mal použiť niektoré zo svojich dohliadacích oprávnení a že zanedbal

tak urobiť, môže urobiť toto opatrenie sám.

(4)

Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných predpisov o dohľade na činnosť národných

výborov.

(5)

Ministerstvu vnútra prislúcha po dohode s Ministerstvom financií dbať na to, aby

dohľad na finančné hospodárenie národných výborov bol vykonávaný sústavne, úsporne

a účinne. Tieto ministerstvá môžu na tento účel dávať po dohode so zúčastnenými ústrednými

úradmi dohliadacím národným výborom záväzné pokyny a príkazy.

§ 34.

Účel dohľadu.

Dohliadacím národným výborom (úradom) prislúcha starať sa, aby národné výbory riadne

hospodárily a plnily ustanovenia tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

§ 35.

Prostriedky dohľadu.

(1)

Pri vykonávaní dohľadu na hospodárenie národných výborov môže dohliadací národný

výbor (úrad) vykonávať v nich prehliadky alebo revízie ich finančného hospodárenia

so všetkých stránok. Revízne orgány sú oprávnené nazerať do všetkých písomností a

kníh národného výboru, vstupovať do jeho úradných miestností a žiadať od jeho členov

a zamestnancov vysvetlivky.

(2)

Ministerstvo vnútra má spolu s Ministerstvom financií najmenej raz v troch rokoch

sa presvedčiť prehliadkou o stave finančného hospodárenia krajských národných výborov

a Ústredného národného výboru hlavného mesta Prahy a vykonať revíziu aspoň niektorého

jeho odvetvia. Rovnakú povinnosť má krajský národný výbor, pokiaľ ide o finančné hospodárenie

všetkých podriadených okresných národných výborov, ústredných (jednotných) národných

výborov a miestnych národných výborov v sídle okresu, a okresný národný výbor, pokiaľ

ide o finančné hospodárenie všetkých podriadených miestnych národných výborov mimo

miestneho národného výboru v sídle okresu.

(3)

Národný výbor je povinný odstrániť závadu, ktorú shledal dohliadací národný výbor

(úrad). Ak to neurobí v určenej lehote, urobí dohliadací národný výbor (úrad) nápravu

bez ujmy zodpovednosti príslušných činiteľov a ich stíhania.

(4)

Ak neurobí národný výbor opatrenie potrebné na vedenie finančného hospodárenia, môže

ho urobiť dohliadací národný výbor (úrad).

§ 36.

Náklady dohľadu.

Všeobecné náklady spojené s vykonávaním dohľadu uhradzuje dohliadací národný výbor

(úrad) zo svojich rozpočtových prostriedkov. Náklady spojené s vykonávaním prehliadok

a revízií uhradzuje zpravidla dohliadací národný výbor (úrad); ak však zistí pritom

hrubé nesprávnosti alebo závažné neporiadky v hospodárení, môže uložiť osobám, ktoré

tieto nesprávnosti alebo neporiadky zavinily, povinnosť nahradiť celkom alebo zčasti

náklad vzniknutý vykonaním prehliadky (revízie).

§ 37.

Zodpovednosť.

(1)

Členovia rady národného výboru a členovia jeho finančnej komisie zodpovedajú za škody

spôsobené štátu alebo sväzku ľudovej správy úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti

prekročením oprávnení alebo nesplnením povinností, ktoré im ukladá tento zákon alebo

predpisy vydané na jeho základe. Vláda môže určiť nariadením, ktorí členovia rady

národného výboru sú zodpovední za vykonanie alebo nevykonanie jednotlivých opatrení

a v ktorých prípadoch má sa hlasovať podľa mien.

(2)

O povinnosti na náhradu škody i o jej výške rozhoduje po skončení konaní bezprostredný

dohliadací národný výbor (úrad), a to buď na návrh príslušného národného výboru, alebo

z úradnej povinnosti.

(3)

Zodpovednosť podľa odseku 1 pominie, pokiaľ nejde o škodu spôsobenú súdne trestným

činom, uplynutím troch rokov odo dňa, keď záverečné účty, prejednané národným výborom,

boly predložené dohliadaciemu národnému výboru (úradu). Ak ide o škodu spôsobenú súdne

trestným činom, pominie zodpovednosť uplynutím tridsať rokov od spáchania tohto činu.

§ 38.

(1)

Školské obce a školské obvody v českých zemiach sa zrušujú. Ich práva a záväzky prechádzajú

na štát. Ich prostriedky v hotovosti a vo vkladoch sú rozpočtovým príjmom miestneho

národného výboru v obci sídla školy.

(2)

Výdavky a príjmy škôl doterajších školských obcí a obvodov sú výdavkami a príjmami

jednotného rozpočtu miestneho národného výboru v obci sídla školy.

(3)

Prechod vlastníckeho práva a iných pozemnoknižných práv podľa odseku 1 zapíše pozemnoknižný

súd do verejných kníh na návrh okresného národného výboru s odvolaním sa na tento

zákon.

§ 39.

Trestné sankcie.

(1)

Kto s úmyslom, aby dosiahol nižšie než zákonné vyrubenie dávky, poplatku alebo príspevku

alebo aby sa vyhnul ich plateniu, niečo podnikne alebo opomenie, potresce sa okresným

národným výborom pokutou až do 500 000 Kčs.

(2)

Kto iným spôsobom prestúpi ustanovenia predpisov o dávkach, poplatkoch alebo príspevkoch,

potresce sa okresným národným výborom pokutou do 1 000 Kčs.

(3)

Pre prípad nevymožiteľnosti uloženej pokuty treba určiť náhradný trest väzenia (zatvorenia)

podľa miery zavinenia, a to v prípadoch odseku 1 do šesť mesiacov, v prípadoch odseku

2 do sedem dní.

§ 40.

Daňové úľavy.

Od všetkých dávok a poplatkov sú oslobodené právne úkony, písomnosti a úradné úkony,

ktoré sú potrebné podľa tohto zákona na prevod alebo prechod národného majetku, pokiaľ

nimi dotknutý majetok neprestáva byť majetkom národným.

§ 41.

Predĺženie platnosti doterajších predpisov.

Dokiaľ nebudú vydané vykonávacie predpisy podľa tohto zákona, platia primerane alebo

sú používateľné doterajšie predpisy.

§ 42.

Predĺženie platnosti predpisov o dávkach, poplatkoch a príspevkoch.

(1)

S výnimkou určenou v odseku 3 naďalej platia, poprípade sú používateľné doterajšie

oprávnenia národných výborov na vyberanie dávok, poplatkov a príspevkov i pravidlá

pre ich vyberanie, a to do dňa, ktorý určí vláda nariadením. Do toho času o týchto

dávkach, poplatkoch a príspevkoch platia, poprípade sú používateľné doterajšie predpisy.

Podľa týchto predpisov možno také dávky a poplatky tiež novo zavádzať, meniť alebo

zrušovať. O dávkach a poplatkoch takto novozavedených alebo zmenených platí obdobne

ustanovenie prvej vety. Príspevky možno nanovo zavádzať už podľa predpisov tohto zákona.

(2)

Ministerstvo financií určí po dohode s Ministerstvom vnútra, ktoré z dávok a poplatkov

vyberaných národnými výbormi podľa ustanovení odseku 1, poprípade v akej miere sú

príjmom príslušného národného výboru a ktoré, poprípade v akej miere plynú do všeobecnej

štátnej pokladnice alebo sú príjmom národného výboru vyššieho stupňa. Výnos dávok

a poplatkov až dosiaľ vyberaných národnými výbormi v prospech niektorého fondu, ktorý

ďalej trvá, plynie do tohto fondu.

(3)

Právo vyberať zemskú hudobnú dávku v obciach na území bývalej zeme Moravskej, sa

zrušuje so zpätnou platnosťou odo dňa 1.januára 1949; dávka, ktorá bola podľa doterajších

predpisov vybraná pred účinnosťou tohto zákona, sa však nevracia.

(4)

Podiel 10 % na dávke zo zábav vybranej v obciach na území bývalej zeme Českej v roku

1949 a odvádzaný v prospech Pražského nemocničného fondu plynie do všeobecnej štátnej

pokladnice.

§ 43.

Prechodné ustanovenie pri zmenách predpisov.

Pri zmene predpisov o vlastných dávkach, poplatkoch a príspevkoch národných výborov

použijú sa predpisy doterajšie, pokiaľ ide o vyrubovanie, predpisovanie, vyberanie

a vymáhanie týchto plnení za minulý čas, ak nie je v nových predpisoch určené nič

iného.

§ 44.

Sanačné ustanovenia.

(1)

V prípadoch, kde boly už pred účinnosťou tohto zákona urobené opatrenia, ktoré svojim

obsahom zodpovedajú jeho ustanoveniam, platia za opatrenia urobené podľa tohto zákona,

a to odo dňa, keď k nim došlo.

(2)

Opatrenia urobené na zostavenie rozpočtov národných výborov na rok 1950 platia za

urobené podľa tohto zákona.

§ 45.

Zrušovacie ustanovenia.

(1)

S výhradou ustanovení §§ 41 a 42 a ustanovení odseku 2 sa zrušuje platnosť, poprípade

používateľnosť všetkých predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu alebo upravujú veci,

na ktoré sa vzťahuje tento zákon. Sú to najmä

1.

a) zákon zo dňa 17.júla 1919, č. 421 Sb., ktorým sa mení obecný statok na kmeňové

obecné imanie;

b) zákon zo dňa 12.augusta 1921, č. 329 Sb., o prechodnej úprave finančného hospodárstva

obcí;

c) vládne nariadenie zo dňa 27.apríla 1922, č. 143 Sb., na vykonanie zákona zo dňa

12.augusta 1921, č. 329 Sb., o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí;

d) vládne nariadenie zo dňa 25.júna 1926, č. 121 Sb., ktorým sa menia pravidlá o obecnej

dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností v obciach Československej republiky;

e) zákon zo dňa 15.júna 1927, č. 77 Sb., o novej úprave finančného hospodárstva sväzkov

územnej samosprávy;

f) ustanovenia § 1 ods. 4, §§ 76 až 87, § 89 a § 96 zákona zo dňa 14.júla 1927, č.

125 Sb., o organizácii politickej správy;

g) vládne nariadenie zo dňa 3.novembra 1927, č. 157 Sb., ktorým sa vykonáva zákon

zo dňa 15.júna 1927, č. 77 Sb., o novej úprave finančného hospodárstva sväzkov územnej

samosprávy;

h) vládne nariadenie zo dňa 26.januára 1928, č. 15 Sb., ktorým sa menia vzorné pravidlá,

uverejnené v dodatkoch k vládnemu nariadeniu zo dňa 27.apríla 1922, č. 143 Sb., a

vydávajú ďalšie vzorné pravidlá pre obecné dávky a poplatky;

ch) zákon zo dňa 27.novembra 1930, č. 169 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo

dňa 15.júna 1927, č. 77 Sb., o novej úprave finančného hospodárstva sväzkov územnej

samosprávy;

i) zákon zo dňa 9.apríla 1935, č. 69 Sb., o finančných opatreniach v odbore územnej

samosprávy;

j) vládne nariadenie zo dňa 25.marca 1936, č. 69 Sb., ktorým sa menia a doplňujú niektoré

ustanovenia zákona zo dňa 9.apríla 1935, č. 69 Sb., o finančných opatreniach v odbore

územnej samosprávy;

k) vládne nariadenie zo dňa 6.februára 1937, č. 19 Sb., o niektorých zmenách predpisov,

týkajúcich sa úpravy finančného hospodárstva sväzkov územnej samosprávy, vzhľadom

na niektoré ustanovenia zákona zo dňa 2.júla 1936, č. 226 Sb., ktorým sa mení a doplňuje

zákon o priamych daniach.

2.

a)

Vládne nariadenie zo dňa 22.decembra 1938, č. 371 Sb., ktorým sa mení zákon o novej

úprave finančného hospodárstva sväzkov územnej samosprávy;

b)

vládne nariadenie zo dňa 23.januára 1941, č. 36 Sb., o úprave vyberania obecnej dávky

z nápojov;

c)

vládne nariadenie zo dňa 5.decembra 1940, č. 72 Sb., z roku 1941, o niektorých ďalších

finančných opatreniach v odbore územnej samosprávy,

d)

vládne nariadenie zo dňa 27.marca 1941, č. 159 Sb., o niektorých zmenách vzorných

pravidiel pre vyberanie obecných poplatkov a dávok, najmä pokiaľ ide o poplatky za

úradné úkony a o trestné ustanovenia;

e)

vládne nariadenie zo dňa 16.októbra 1941, č. 421 Sb., ktorým sa vydávajú nové vzorné

pravidlá pre obecnú dávku od psov;

f)

vládne nariadenie zo dňa 28.marca 1942, č. 126 Sb., o niektorých opatreniach v odbore

obecných prirážok;

g)

nariadenie zo dňa 6.novembra 1942, č. 398 Sb., ktorým sa doplňujú vzorné pravidlá

pre obecnú dávku od psov;

h)

nariadenie zo dňa 18.mája 1943, č. 128 Sb., o dávke zo zábav;

ch)

nariadenie zo dňa 18.júna 1943, č. 174 Sb., o niektorých opatreniach v odbore dávky

zo zábav;

i)

vládne nariadenie zo dňa 3.júla 1943, č. 203 Sb., o zmene zákona zo dňa 12.augusta

1921, č. 329 Sb., o prechodnej úprave finančného hospodárstva obcí;

j)

ustanovenie pol.č. 1 prílohy II vládneho nariadenia zo dňa 9.novembra 1943, č. 314

Sb., o zjednodušení verejnej správy;

k)

vládne nariadenie zo dňa 2.mája 1944, č. 106 Sb., o novej úprave prirážok sväzkov

územnej samosprávy k priamym daniam;

l)

nariadenie zo dňa 13.marca 1945, č. 27 Sb., o ďalšom zjednodušení v odbore územnej

samosprávy.

3.

a)

Ustanovenie § 11 zákona zo dňa 25.júla 1939, č. 190 Sl.z., o verejnej správe vnútornej;

b)

zákon zo dňa 7.novembra 1940, č. 290 Sl.z., ktorým sa menia niektoré predpisy o finančnom

hospodárení miest a obcí;

c)

vyhláška zo dňa 31.decembra 1940, č. 3 Ú.n. z roku 1941, ktorou sa vyhlasujú záväzné

pravidlá o vyberaní obligatórnych dávok obecných (v znení opráv č. 32/1941 Ú.n. a

č. 339/1941 Ú.n.).

4.

a)

Nariadenie vlády Slovenskej národnej rady zo dňa 7.februára 1946, č. 10 Sb.n.SNR,

o dočasnej úprave finančného hospodárenia okresov;

b)

zákon zo dňa 20.decembra 1946, č. 249 Sb., o dočasnej úprave finančného hospodárstva

sväzkov územnej samosprávy a niektorých iných osôb verejného práva;

c)

vládne nariadenie zo dňa 25.marca 1947, č. 40 Sb., ktorým sa upravujú sadzby obecných

dávok a poplatkov a robia niektoré ďalšie opatrenia v tomto odbore;

d)

vyhláška zo dňa 14.mája 1948, č. 803 Ú.v., ktorou sa pozmeňujú pravidlá o vyberaní

obecných dávok a poplatkov a vydávajú jednotné pravidlá o vyberaní obecnej dávky z

nápojov;

e)

zákon zo dňa 20.júla 1948, č. 205 Sb., ktorým sa menia a doplňujú predpisy o dočasnej

úprave finančného hospodárstva sväzkov ľudovej správy a niektorých iných osôb verejného

práva;

f)

zákon zo dňa 19.júla 1948, č. 209 Sb., o prechodnej úprave v odbore obecných dávok

a poplatkov;

g)

ustanovenie § 32, ods. 2 zákona zo dňa 21.decembra 1948, č. 280 Sb., o krajskom zriadení;

h)

nariadenie ministra financií zo dňa 31.decembra 1948, č. 326 Sb., o výkone poukazovacieho

práva a organizácii pokladničnej a účtovnej služby pre krajské a okresné národné výbory;

ch)

nariadenie ministra financií zo dňa 29.januára 1949, č. 45 Sb., o povinnom zriadení

šekových účtov miestnych národných výborov a o ich povinnom zapojení do šekovej služby

Poštovej sporiteľne, národného podniku;

i)

ustanovenie § 8 zákona zo dňa 11.mája 1949, č. 142 Sb., o výkone ľudovej správy v

sídlach krajov;

j)

vládne nariadenie zo dňa 12.júla 1949, č. 188 Sb., ktorým sa vydávajú vzorné pravidlá

pre vyberanie obecnej dávky zo zmrzliny.

(2)

Ustanovenie zákona zo dňa 19.decembra 1949, č. 274 Sb., o vyberaní náhradných prirážok

k priamym daniam na daňový rok 1950, zostáva nedotknuté.

§ 46.

Rezortná príslušnosť.

(1)

Pokiaľ v tomto zákone nie je určené inak, náleží jeho vykonanie do príslušnosti Ministerstva

vnútra.

(2)

Veci dávok, poplatkov a príspevkov spadajú do pôsobnosti Ministerstva financií, ktoré

postupuje po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 47.

Účinnosť a vykonanie.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1.januára 1950; vykonajú ho ministri vnútra a financií

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.