ZÁKON 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len

„majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca

majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

a)

štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

1

)

b)

štátny fond,

2

)

c)

právnická osoba zriadená osobitným zákonom,

3

)

ak na základe zákona spravuje majetok štátu,

d)

štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu

spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov

4

)

v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

b)

nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,

5

)

c)

hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis.

5a

)

(3)

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami

tohto zákona.

§ 2

Majetok štátu

(1)

Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky

vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej

republiky.

(2)

Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom

správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

,

b)

a

d)

môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne

úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi

a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného

majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

(3)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

priľahlým pozemkom pozemok priľahlý k budove

6

)

neoddeliteľne určený na spoločné užívanie s touto budovou, pozemok svojím umiestnením

a využitím tvoriaci neoddeliteľný celok s touto budovou alebo pozemok nevyhnutne slúžiaci

na prístup k tejto budove,

b)

reklamnou stavbou konštrukcia použitá na verejné šírenie reklamných informácií bez

ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu.

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§ 3

(1)

Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku

štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2)

Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu

činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho

v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo

najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3)

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie

úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný

majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného

odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými

predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať

najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je

povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným

majetkom štátu.

(4)

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu

jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok

štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného

odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie

správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

(5)

Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu

a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní;

8

)

tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.

(6)

Správca majetku štátu, okrem správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity,

je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným

predpisom.

9a

)

(7)

Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností

podľa osobitných predpisov.

10

)

§ 3a

Odňatie správy

(1)

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") môže na návrh Ministerstva financií

Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") odňať správu nehnuteľného

majetku štátu správcovi, ak sa preukáže, že

a)

nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom štátu a správca s ním

nenakladá v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii,

b)

zmena správcu alebo iný účel využívania je vo verejnom záujme.

(2)

Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu sa predkladá ministerstvu financií.

Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje opis skutkového stavu,

uvedenie dôvodov odňatia správy majetku štátu a návrh na určenie nového správcu. Podnet

na odňatie správy majetku štátu je oprávnený podať zriaďovateľ,

a)

v ktorého prospech by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci

predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním alebo

b)

do ktorého pôsobnosti patrí správca, ktorému by tento majetok štátu mohol účelne

slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.

(3)

Odňať správu majetku štátu nemožno v prospech správcu,

a)

ktorého správa nehnuteľného majetku štátu prešla do správy centrálneho správcu,

b)

ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(4)

Rozhodnutie vlády o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje najmä označenie

nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, označenie doterajšieho správcu

odnímaného nehnuteľného majetku štátu, označenie nového správcu a dôvody odňatia správy

majetku štátu.

§ 3b

Centrálna správa majetku štátu

(1)

Centrálna správa majetku štátu je správa nehnuteľného majetku štátu vykonávaná centrálnym

správcom. Centrálnym správcom môže byť zriaďovateľ alebo ním určená štátna rozpočtová

organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Centrálny správca vykonáva správu zvereného

nehnuteľného majetku štátu v rozsahu všetkých práv a povinností správcu vrátane jeho

opráv, údržby, zmien a nakladania s ním. Centrálny správca je povinný nehnuteľný majetok

štátu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Centrálny správca spravovaný

nehnuteľný majetok štátu prenecháva do užívania inému správcovi na základe zákonom

ustanovených podmienok.

(2)

Zriaďovateľ môže rozhodnúť o prechode správy nehnuteľného majetku štátu spravovaného

správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na centrálneho správcu. Ak to vyžaduje druh nehnuteľného

majetku štátu, zriaďovateľ je oprávnený určiť viac centrálnych správcov. Do správy

centrálneho správcu neprechádza nehnuteľný majetok štátu,

a)

ktorého správcu ustanovuje osobitný predpis,

b)

ktorý je v dočasnej správe,

c)

ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej

zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby

uzatvorenej podľa osobitného predpisu

20c

)

(ďalej len "koncesná zmluva"), ak takýto prechod koncesná zmluva vylučuje,

d)

ktorý je v správe zriaďovateľa, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie

prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej

služby; to neplatí, ak títo správcovia rozhodnú o prechode nimi spravovaného nehnuteľného

majetku štátu do správy centrálneho správcu,

e)

ktorý musí spravovať správca ako prijímateľ účelových prostriedkov podľa osobitných

predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

10b

)

(3)

Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho

príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo

osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto

nehnuteľným majetkom štátu. Centrálny správca je oprávnený na správu nehnuteľného

majetku štátu, ktorý by mal doterajší správca nadobudnúť po dni prechodu správy ním

spravovaného nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Prechodom správy nehnuteľného

majetku štátu na centrálneho správcu sa právo správy doterajšieho správcu mení na

výpožičku nehnuteľného majetku štátu okrem nehnuteľného majetku štátu, ktorý užíva

na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke iná osoba.

(4)

Užívací vzťah k nehnuteľnému majetku štátu v správe centrálneho správcu sa upraví

zmluvou o výpožičke, ktorá sa uzatvára medzi centrálnym správcom a správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

ako vypožičiavateľom na neurčitý čas. Na platnosť zmluvy o výpožičke sa súhlas zriaďovateľa

nevyžaduje. Zmluvu o výpožičke možno vypovedať len z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm.

b).

(5)

Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu v centrálnej správe užívať len

v rozsahu určenom zmluvou o výpožičke. Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať nehnuteľný

majetok štátu do nájmu alebo výpožičky; takáto zmluva je neplatná. Vypožičiavateľ

je oprávnený nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého podnájmu, ktorého

trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, ak to nevylučuje

zmluva o výpožičke. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ vykonať

len s písomným súhlasom centrálneho správcu; úhradu nákladov spojených so zmenou na

nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ požadovať, ak sa centrálny správca zaviazal

na ich úhradu.

(6)

Po dohode zriaďovateľov je zriaďovateľ oprávnený rozhodnúť o prechode vybraného nehnuteľného

majetku štátu v centrálnej správe do centrálnej správy iného centrálneho správcu.

(7)

Centrálny správca pri umiestňovaní vypožičiavateľa prihliada na štandardnú úroveň

objektov vrátane ich lokalizácie. Centrálny správca je oprávnený

a)

žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak rozsah výpožičky nehnuteľného majetku štátu presahuje

potreby vypožičiavateľa; vypožičiavateľ je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať,

b)

vypovedať zmluvu o výpožičke a uzavrieť novú zmluvu o výpožičke, ak je nevyhnutné

z dôvodu hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť

vypožičiavateľa.

(8)

Vypožičiavateľ je oprávnený žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak výpožička nehnuteľného

majetku štátu presahuje jeho potreby; centrálny správca je povinný túto zmenu predmetu

výpožičky akceptovať.

(9)

Výpovedná lehota zmluvy o výpožičke je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak sa zmluvné strany nedohodnú

inak.

(10)

Na rozhodovanie o spore medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom o rozsahu vypožičiavateľom

užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosti umiestnenia vypožičiavateľa alebo

o vhodnosti stavu nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom sa primerane

použije

§ 7

.

(11)

Na rozhodnutie o prechode správy nehnuteľného majetku štátu podľa odseku 2 sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní;

8

)

toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

§ 3c

Centrálna evidencia majetku

(1)

Centrálna evidencia majetku podľa tohto zákona je verejne prístupná evidencia bytových

budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve Slovenskej

republiky v správe správcov a verejne prístupná evidencia bytových budov, nebytových

budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve iných vlastníkov, ktoré

užívajú správcovia podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

, okrem

a)

líniových stavieb a pozemkov zastavaných líniovými stavbami,

b)

nehnuteľného majetku štátu, ktorý slúži na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného

zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo obrany štátu a na úseku ochrany

utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu,

10c

)

c)

nehnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý

je užívaný správcom v zahraničí a slúži výlučne pre potreby ubytovania zamestnancov

zastupiteľských úradov

10d

)

Slovenskej republiky.

(2)

Centrálnu evidenciu majetku spravuje ministerstvo financií a obsahuje

a)

označenie správcu,

b)

identifikáciu nehnuteľného majetku štátu,

c)

údaje o úžitkovej ploche, ktorou sa rozumie

1.

výmera pozemku evidovaná v katastri nehnuteľností,

2.

súčet plochy všetkých miestností, ktoré sú využiteľné v súlade s účelom stavby,

3.

podlahová plocha bytu a podlahová plocha nebytového priestoru podľa osobitného predpisu,

24

)

d)

podiel užívania nehnuteľného majetku štátu správcom a podiel využívania nehnuteľného

majetku štátu inými osobami okrem prenechania nehnuteľného majetku štátu do krátkodobého

nájmu, krátkodobej výpožičky alebo krátkodobého podnájmu; označenie osoby, ktorá užíva

majetok štátu, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu a názov, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo

právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

e)

identifikáciu nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom,

údaje o úžitkovej ploche v užívaní správcu a označenie vlastníka v rozsahu meno a

priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a názov,

sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej

osoby – podnikateľa,

f)

údaje o energetickej náročnosti, ak bol pre stavbu vykonaný energetický audit.

(3)

Údaje do centrálnej evidencie majetku alebo ich zmeny vkladá správca do 30 dní po

vzniku skutočností uvedených v odseku 2 alebo ich zmene. Ministerstvo financií eviduje

údaje podľa odseku 2 v centrálnej evidencii majetku po dobu jedného roka od ukončenia

užívacieho vzťahu. Údaje podľa odseku 2 sú sprístupňované prostredníctvom webového

sídla ministerstva financií. Ministerstvo financií vystupuje pri správe centrálnej

evidencie majetku ako prevádzkovateľ podľa osobitného predpisu.

10e

)

§ 4

(1)

Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2)

Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy

správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli

inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3)

Práva a povinnosti uvedené v

§ 3

sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§ 5

(1)

Ak osobitný predpis

11

)

neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného

predpisu

12

)

a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu

pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia

zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje

dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa

taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe,

ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava.

Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka

sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí

týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť

na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.

(2)

V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou

12a

)

priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.

(3)

Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy

obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam

vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia

s majetkom štátu v dočasnej správe; to neplatí, ak ide o hnuteľný majetok štátu, ktorý

pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť

v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu.

Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po

roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.

(4)

S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne

podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Majetok

štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať

do nájmu podľa

§ 13

. Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti

majetku štátu nevydáva.

(5)

Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu,

že ho nenadobudol žiadny dedič. Správu majetku, ktorý štát získal ako odúmrť po poručiteľovi,

ktorý má spravovať správca podľa osobitného predpisu,

12aa

)

dočasný správca bez zbytočného odkladu odovzdá správcovi podľa osobitného predpisu.

12aa

)

Správcovia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom,

ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli,

k celému dedičstvu.

§ 7

Spory o správu majetku štátu

(1)

Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je

sporom o správu majetku štátu.

(2)

Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov

alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3)

Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov

sporu je štátny podnik.

(4)

Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie

sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5)

Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového

stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode

účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6)

O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny

podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci

sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ

a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ

alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie

spor.

(7)

Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom

podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva

financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo

financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu

alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s

dokladmi podľa odseku 5.

(8)

Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;

8

)

toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

(9)

Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu

majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel

a odôvodnenie rozhodnutia.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§ 8

Ponukové konanie

(1)

Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy

v registri ponúkaného majetku štátu (ďalej len "register"), a ak je predmetom ponuky

nehnuteľná národná kultúrna pamiatka,

17a

)

písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať

najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, lehotu na doručenie

ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia

ponuky a informáciu, či správca požaduje za prevod správy odplatu, ak

§ 9

neustanovuje povinnosť bezodplatného prevodu správy alebo povinnosť odplaty najmenej

vo výške primeranej ceny.

(2)

Správca je povinný do 15 dní od uplynutia lehoty na doručovanie ponúk zaslať návrh

zmluvy o prevode správy záujemcovi, ktorý v lehote určenej správcom predložil ponuku.

Ak záujemca do 15 dní od doručenia návrhu zmluvy o prevode správy neuzavrie zmluvu

o prevode správy, na jeho ponuku sa neprihliada. Ak o prebytočný nehnuteľný majetok

štátu prejavili záujem viacerí záujemcovia, ktorí splnili podmienky a od svojej ponuky

neodstúpili, zmluvu o prevode správy správca uzavrie so záujemcom, o ktorom tak rozhodne

vláda, pričom ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú. Ak má správca postavenie

zriaďovateľa, návrh podáva vláde tento správca.

(3)

Povinnosť ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu sa nevzťahuje na prevod správy

a)

pozemku zastavaného budovou v správe budúceho správcu vrátane priľahlého pozemku,

b)

majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,

c)

majetku štátu, ktorý by mohol budúci správca nadobudnúť vyvlastnením, ak sú podľa

vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu

sa nevydáva,

d)

podielu majetku štátu v spoločnej správe, ktorým sa realizuje prednostné právo na

prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe,

e)

majetku štátu zámenou správy,

f)

správcovi, ktorý nadobúda správu tohto majetku štátu na účely prípravy a realizácie

koncesie dohodnutej v koncesnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu.

20c

)

(4)

Správca nie je povinný ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu iným správcom

na prevod správy, ak prevádza

a)

pozemok zastavaný budovou vo vlastníctve kupujúceho vrátane priľahlého pozemku,

b)

nehnuteľný majetok štátu, ktorý by mohol budúci nadobúdateľ nadobudnúť vyvlastnením,

ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku

štátu sa nevydáva,

c)

majetok štátu, ktorý správca vymieňa,

d)

nehnuteľný majetok štátu odplatne do vlastníctva obce, mestskej časti hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len „obec“),

vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zákonom.

(5)

Záujem o prebytočný nehnuteľný majetok štátu môže prejaviť len správca, ktorý tento

majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti

alebo v súvislosti s ním, akceptuje požadovanú odplatu a má aj finančné krytie na

jeho prevádzku; to neplatí, ak zriaďovateľ správcu alebo centrálny správca nadobúda

tento majetok štátu na účely ďalšieho nakladania s ním.

(6)

Správcovia si z dôvodu účelnosti môžu aj vzájomne vymeniť nehnuteľný majetok štátu

vo svojej správe, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(7)

Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(8)

Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca

prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis

9b

)

neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť

v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, ak

§ 8e

neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena podľa

§ 8a ods. 3

presahuje 10 000 eur, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej aukcii. Vláda

je oprávnená do dňa platnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza prebytočný nehnuteľný

majetok štátu, rozhodnúť o zastavení predaja tohto majetku štátu. Vláda rozhodne o

spôsobe naloženia s týmto nehnuteľným majetkom štátu.

§ 8a

Osobitné ponukové konanie

(1)

Osobitné ponukové konanie sa začína dňom zverejnenia ponuky v registri. Ponuka v

registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky,

primeranú cenu alebo primeranú cenu zníženú podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11, lehotu

na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako desať pracovných

dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky, a údaj o výške a spôsobe zloženia

zábezpeky, ak ju správca požaduje. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola

predložená v lehote a za podmienok určených v osobitnom ponukovom konaní.

(2)

Správca nesmie osobitné ponukové konanie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu

čestného súťažného prostredia, a je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania

cenovú ponuku záujemcu,

a)

ktorý je spriaznenou osobou

9c

)

s iným záujemcom,

b)

ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová

ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou,

c)

ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval.

(3)

Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje všeobecná hodnota majetku stanovená

podľa osobitného predpisu.

13b

)

(4)

Správca môže od záujemcu žiadať zloženie zábezpeky v peňažných prostriedkoch. Výška

správcom požadovanej zábezpeky nesmie prekročiť 10 % primeranej ceny alebo primeranej

ceny zníženej podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11. Zábezpeka musí byť pripísaná na

účet správcu do konca lehoty na doručovanie cenových ponúk. Zábezpeka záujemcu, s

ktorým sa uzavrela kúpna zmluva, sa zarátava na splatenie kúpnej ceny.

(5)

Správca je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konanie, ak

a)

bolo príslušným orgánom začaté konanie o vyvlastnení alebo konanie o obmedzení vlastníckeho

práva štátu k predmetu prevodu alebo jeho časti,

b)

si to vyhradil v podmienkach osobitného ponukového konania.

(6)

Správca je povinný vyhodnotiť osobitné ponukové konanie v komisii. Členov komisie

vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Správnosť výsledkov

osobitného ponukového konania potvrdia členovia komisie. Osobitné ponukové konanie

je úspešné, ak najmenej jeden záujemca, ktorý nie je osobou spriaznenou s iným záujemcom,

predloží cenovú ponuku vyjadrenú pevnou sumou najmenej vo výške primeranej ceny a

uhradí zábezpeku v plnej výške a v lehote určenej správcom na účet správcu, ak ju

správca požadoval (ďalej len "určené podmienky").

(7)

Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý v osobitnom ponukovom konaní

splnil určené podmienky a ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Pri rovnosti najvyšších

cenových ponúk je správca povinný záujemcov písomne vyzvať na zvýšenie cenových ponúk

v lehote určenej správcom. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej

správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej

lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí

ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu

zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo správca odstúpi od kúpnej zmluvy,

pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech

štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej

cenovej ponuky pred vyhodnotením osobitného ponukového konania, sa zábezpeka vráti

po vyhodnotení osobitného ponukového konania. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie

zmluvy, aj keď splnil určené podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim,

najneskôr do 90 dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania.

(8)

Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky, správca je povinný opakovať osobitné

ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 10 %.

Ak ani v opakovanom osobitnom ponukovom konaní žiaden záujemca nesplní určené podmienky

a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej

o 10 %, správca vykoná osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za

primeranú cenu zníženú o 30 %. Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne

za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 30%, správca

vykoná osobitné ponukové konanie na majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 60 %.

(9)

Ak je predmetom prevodu stavba

13abf

)

spolu s pozemkom, cena podľa odseku 8 nemôže byť nižšia ako primeraná cena pozemku

znížená o 50 %.

(10)

Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu

najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 60 % alebo kúpnu cenu najmenej vo výške

primeranej ceny pozemku zníženej o 50 %, správca je povinný bezodplatne ponúknuť majetok

štátu obci, na ktorej území sa majetok štátu nachádza. Ak obec neprejaví do 30 dní

od doručenia ponuky záujem o ponúkaný majetok štátu alebo ak neuzavrie darovaciu zmluvu

do 30 dní od doručenia návrhu darovacej zmluvy, správca je povinný bezodplatne ponúknuť

tento majetok vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa majetok nachádza,

a to za rovnakých podmienok ako obci.

(11)

Ak je predmetom ponuky na prevod vlastníctva nepredajný majetok štátu okrem budovy,

ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou,

17a

)

správca je oprávnený previesť ho v osobitnom ponukovom konaní za primeranú cenu zníženú

o 90 %; ak je predmetom prevodu aj pozemok, najmenej za primeranú cenu pozemku zníženú

o 50 %. Za nepredajný majetok štátu sa na účely tohto zákona považuje stavba,

a)

ktorú podľa potvrdenia stavebného úradu nie je možné z dôvodu jej technického stavu

riadne užívať a ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb,

b)

ktorú nie je možné hospodárne opraviť a

c)

ktorej vlastníctvo sa nepodarilo previesť postupom podľa odsekov 8 až 10.

(12)

Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v osobitnom ponukovom

konaní, sa musí dokončiť týmto postupom.

Elektronická aukcia

§ 8aa

(1)

Ponuka prebytočného majetku štátu elektronickou aukciou je opakujúci sa proces, v

ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk. Elektronickej

aukcii predchádza vyhlásenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je získať okruh záujemcov

o ponúkaný majetok štátu, ktorí sa po splnení určených podmienok môžu zúčastniť elektronickej

aukcie. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za

podmienok určených vo vyhlásení elektronickej aukcie.

(2)

Oznámenie o vyhlásení elektronickej aukcie zverejňuje správca v registri. Na základe

oznámenia o vyhlásení elektronickej aukcie záujemca predkladá správcovi písomnú cenovú

ponuku.

(3)

Oznámenie o vyhlásení elektronickej aukcie v registri musí obsahovať

a)

identifikáciu majetku štátu,

b)

primeranú cenu alebo primeranú cenu zníženú podľa

§ 8a ods. 8

,

9

alebo

ods. 11

,

c)

lehotu na doručovanie cenových ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 20 pracovných

dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia vyhlásenia elektronickej aukcie; pri

predaji majetku štátu, ktorého primeraná cena nepresahuje 10 000 eur, táto lehota

nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní,

d)

iné dôležité informácie.

(4)

Správca nesmie vyhlásenie elektronickej aukcie vykonať spôsobom, ktorý by bránil

vytvoreniu čestného súťažného prostredia, a je povinný

a)

vylúčiť cenovú ponuku záujemcu,

1.

ktorý je spriaznenou osobou

9c

)

s iným záujemcom,

2.

ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová

ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou,

3.

ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval,

b)

vyhodnotiť vyhlásenie elektronickej aukcie v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva

štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba.

(5)

Na primeranú cenu vrátane jej zníženia, zábezpeku, zrušenie vyhlásenia elektronickej

aukcie, podmienky opakovania vyhlásenia elektronickej aukcie, prevod majetku štátu

obci alebo vyššiemu územnému celku, ako aj na predaj nepredajného majetku štátu sa

vzťahujú ustanovenia

§ 8a ods. 3 až 5

a

8 až 11

.

(6)

Vyhlásenie elektronickej aukcie je úspešné, ak aspoň dvaja záujemcovia splnili určené

podmienky. Po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie je správca povinný vykonať elektronickú

aukciu. Ak určené podmienky splní len jeden záujemca, správca s ním uzavrie kúpnu

zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie.

(7)

Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v elektronickej aukcii,

sa musí dokončiť týmto postupom.

§ 8ab

(1)

Východiskovou cenou elektronickej aukcie je najvyššia cenová ponuka aspoň vo výške

primeranej ceny ponúknutá v rámci vyhlásenia elektronickej aukcie.

(2)

Správca vyzve najmenej päť dní pred začatím elektronickej aukcie všetkých záujemcov,

ktorých cenové ponuky spĺňajú určené podmienky, na predkladanie nových cenových ponúk

v elektronickej aukcii. Výzva na účasť v elektronickej aukcii obsahuje

a)

podmienky, za ktorých záujemcovia môžu predkladať cenové ponuky, najmä východiskovú

cenu elektronickej aukcie a minimálnu sumu, o ktorú možno zvýšiť cenovú ponuku oproti

predchádzajúcej cenovej ponuke (ďalej len "minimálna suma"),

b)

informácie týkajúce sa použitého elektronického zariadenia, ktoré vykonáva elektronickú

aukciu, ako aj podmienky a špecifikácie technického pripojenia k nemu,

c)

dátum a čas začatia elektronickej aukcie,

d)

dátum a čas skončenia elektronickej aukcie,

e)

čas, o ktorý sa predlžuje skončenie elektronickej aukcie po prijatí cenovej ponuky

v tomto predĺženom čase, ktorý nesmie byť kratší ako päť minút (ďalej len "aukčný

čas"),

f)

iné dôležité informácie týkajúce sa elektronickej aukcie.

(3)

Trvanie elektronickej aukcie nemôže byť kratšie ako jedna hodina.

(4)

Správca

a)

je oprávnený zrušiť elektronickú aukciu, ak nesplnili dvaja záujemcovia určené podmienky,

b)

nesmie vykonávať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného

súťažného prostredia.

(5)

Elektronická aukcia sa skončí uplynutím času skončenia elektronickej aukcie uvedeného

vo výzve na účasť v elektronickej aukcii. Ak správca dostane cenovú ponuku zvýšenú

aspoň o minimálnu sumu pred uplynutím času skončenia elektronickej aukcie uvedeného

vo výzve na účasť v elektronickej aukcii v čase kratšom, ako je aukčný čas, alebo

pred uplynutím času skončenia elektronickej aukcie predĺženej o aukčný čas, čas skončenia

elektronickej aukcie sa vždy predĺži o aukčný čas, v ktorom je možné predkladať nové

cenové ponuky zvýšené aspoň o minimálnu sumu, a to aj opakovane. V tomto prípade sa

elektronická aukcia skončí, keď správca nedostane v aukčnom čase žiadnu ďalšiu cenovú

ponuku zvýšenú aspoň o minimálnu sumu. Správnosť výsledkov elektronickej aukcie potvrdí

správca.

(6)

Vyhodnotenie elektronickej aukcie musí obsahovať najmä

a)

identifikačné údaje správcu,

b)

východiskovú cenu,

c)

minimálnu sumu,

d)

aukčný čas,

e)

začiatok a koniec elektronickej aukcie,

f)

výsledok elektronickej aukcie vrátane identifikácie všetkých záujemcov a ich naposledy

ponúknutých cenových ponúk.

(7)

Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý splnil určené podmienky

a na základe automatizovaného vyhodnotenia poradia cenových ponúk záujemcov ponúkol

najvyššiu cenovú ponuku. Ak východisková cena, ktorú ponúkli na základe vyhlásenia

elektronickej aukcie aspoň dvaja záujemcovia, nebola v elektronickej aukcii zvýšená,

správca je povinný záujemcov vyzvať na zvýšenie cenových ponúk. Ak vyzvaný záujemca

neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej

zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve

na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky.

Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo

správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil

kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené

podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky pred vyhodnotením vyhlásenia

elektronickej aukcie, sa zábezpeka vráti po vyhodnotení vyhlásenia elektronickej aukcie.

Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj keď splnil určené podmienky,

sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90 dní od ukončenia

elektronickej aukcie.

§ 8b

(1)

Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu

podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v

§ 11 ods. 7

, inak sú neplatné.

(2)

Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí je oprávnený a povinný jeho správca. Toto

nakladanie sa riadi právnymi predpismi štátu, v ktorom sa majetok štátu nachádza,

pričom sa postup upravený v tomto zákone použije primerane. Na nakladanie s majetkom

štátu v zahraničí sa súhlas podľa tohto zákona nevyžaduje.

(3)

Na nakladanie so živými zvieratami sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona

o nakladaní s hnuteľným majetkom štátu.

(4)

Pri nakladaní s cennými papiermi a majetkovými podielmi v právnických osobách vo

vlastníctve štátu je správca povinný vytvoriť čestné súťažné prostredie, ak tento

postup nevylučuje

Obchodný zákonník

alebo osobitný predpis.

14a

) Prevod správy cenných papierov a majetkových podielov sa realizuje zmluvou o prevode

správy.

(5)

Fyzická osoba a právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zapisovať sa do registra

partnerov verejného sektora,

15a

)

môže byť nadobúdateľom alebo užívateľom majetku štátu podľa tohto zákona len vtedy,

ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.

15b

)

Splnenie podmienky podľa predchádzajúcej vety preukazuje v katastrálnom konaní správca.

(6)

Pozemok štátu možno rozdeliť alebo oddeliť jeho časť, ak rozdelením alebo oddelením

jeho časti nie je ohrozená ďalšia využiteľnosť a jednotková hodnota

13b

)

pozemku, ktorý zostáva vo vlastníctve štátu.

§ 8c

Zriaďovateľ

(1)

Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom

potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2)

Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva

a)

ústredný orgán štátnej správy alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, na

ktorých rozpočet je zapojený správca, vrátane správcu, ktorým je štátny orgán bez

právnej subjektivity,

b)

ministerstvo financií v ostatných prípadoch.

(3)

Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy,

ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi

vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní;

8

)

tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.

§ 8d

(1)

Register je verejne prístupná evidencia prebytočného majetku štátu ponúkaného v rámci

ponukového konania, osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie na predaj

a dočasne prebytočného majetku štátu ponúkaného do nájmu, ak

§ 13 ods. 5 a 6

neustanovujú inak. Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý spravuje

ministerstvo financií.

(2)

Register obsahuje

a)

identifikačné údaje správcu,

b)

identifikáciu majetku štátu,

c)

lehotu na doručenie ponúk na prevod správy,

d)

lehotu na doručenie cenových ponúk,

e)

požadovanú odplatu, primeranú cenu, primeranú cenu zníženú podľa

§ 8a ods. 8

,

9

alebo

ods. 11

alebo trhové nájomné,

f)

vyhodnotenie ponukového konania,

g)

vyhodnotenie osobitného ponukového konania vrátane identifikačných údajov všetkých

záujemcov a ich cenových ponúk,

h)

vyhodnotenie výsledkov vyhlásenia elektronickej aukcie,

i)

vyhodnotenie elektronickej aukcie vrátane identifikačných údajov všetkých záujemcov

a ich cenových ponúk,

j)

vyhodnotenie cenových ponúk záujemcov o nájom majetku štátu vrátane identifikačných

údajov všetkých záujemcov a ich cenových ponúk,

k)

iné dôležité informácie.

(3)

Identifikačnými údajmi sa rozumejú pri

a)

fyzických osobách meno, priezvisko a obec, v ktorej má fyzická osoba trvalý pobyt,

b)

právnických osobách názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie.

(4)

Správca je povinný zverejniť zápis údajov podľa odseku 2 písm. f) až h) v registri

do piatich pracovných dní od ich vyhodnotenia.

(5)

Cenovú ponuku nemožno uplatniť prostredníctvom registra. Cenovú ponuku uplatňuje

záujemca jej doručením správcovi v určenej lehote.

(6)

Každý správca je povinný mať na svojom webovom sídle odkaz na register.

§ 8e

Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie alebo elektronickú aukciu

pri prevode

a)

nehnuteľného majetku štátu uvedeného v

§ 8 ods. 4

,

b)

pozemku s celkovou výmerou do 200 m

2

nezastavaného budovou,

c)

podielu štátu na nehnuteľnom majetku, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo

spoluvlastníka,

13c

)

d)

nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obce, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej

inštitúcie zriadenej zákonom za podmienky, že obec, vyšší územný celok alebo nimi

zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, alebo verejnoprávna

inštitúcia zriadená zákonom bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene užívať na

poskytovanie všeobecne prospešných služieb

13ad

)

alebo na výstavbu stavby vo verejnom záujme,

13ac

)

e)

nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva cudzieho štátu pre potreby diplomatického

zastúpenia, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej

republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť,

f)

nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy

investičnej pomoci podľa osobitného predpisu.

14b

)

§ 8f

Nakladanie s prebytočným hnuteľným majetkom štátu

(1)

Prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod

správy v registri, a ak predmetom ponuky je hnuteľná národná kultúrna pamiatka,

17a

)

písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať

najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, lehotu na doručenie

ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia

ponuky a informáciu, či správca požaduje za prevod správy odplatu, ak

§ 9

neustanovuje povinnosť bezodplatného prevodu správy. Za vymedzený hnuteľný majetok

štátu sa považuje

a)

výpočtová a telekomunikačná technika, ak neuplynulo viac ako dva roky od dátumu jej

prvého uvedenia do prevádzky; ak nie je zrejmý dátum prvého uvedenia do prevádzky,

lehota dvoch rokov plynie od roku výroby tohto hnuteľného majetku štátu,

b)

hnuteľný majetok štátu, ktorý sa neodpisuje podľa osobitného predpisu,

9a

)

c)

výrobok obranného priemyslu,

9d

)

ktorého obstarávacia cena

9a

)

alebo reprodukčná obstarávacia cena

9a

)

je vyššia ako 10 000 eur,

d)

iný hnuteľný majetok štátu, ako je uvedený v písmenách a) až c), ktorého obstarávacia

cena

9a

)

alebo reprodukčná obstarávacia cena

9a

)

je vyššia ako 10 000 eur, a ak neuplynulo viac ako päť rokov od dátumu jeho prvého

uvedenia do prevádzky; ak nie je zrejmý dátum prvého uvedenia do prevádzky, lehota

piatich rokov plynie od roku výroby tohto hnuteľného majetku štátu.

(2)

Povinnosť ponúknuť vymedzený hnuteľný majetok štátu v registri sa nevzťahuje na prevod

správy

a)

podielu majetku štátu v spoločnej správe, ktorým sa realizuje prednostné právo na

prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe,

b)

majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,

c)

majetku štátu zámenou správy,

d)

majetku štátu správcovi, ktorý správu tohto majetku štátu nadobúda na účely prípravy

a realizácie koncesie dohodnutej v koncesnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu,

20c

)

e)

majetku štátu, ktorý sa daruje.

(3)

Prebytočný hnuteľný majetok štátu môže nadobudnúť len správca, ktorý tento majetok

štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v

súvislosti s ním a akceptoval požadovanú odplatu. Tento majetok štátu nemôže nadobúdať

správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.

(4)

Správcovia si z dôvodu účelnosti môžu aj vzájomne vymeniť hnuteľný majetok štátu

vo svojej správe; rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(5)

Ak sa prebytočný hnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca

prevedie jeho vlastníctvo. Prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu je správca

povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii. Správca

nie je povinný vymedzený hnuteľný majetok štátu ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní

alebo v elektronickej aukcii pri prevode

a)

podielu štátu na hnuteľnom majetku v podielovom spoluvlastníctve, ktorým sa realizuje

zákonné predkupné právo spoluvlastníka,

13c

)

b)

majetku štátu, ktorého vlastníctvo vymieňa,

c)

majetku štátu, ktorý sa daruje.

(6)

Na osobitné ponukové konanie sa vzťahujú ustanovenia

§ 8a ods. 1 až 4

,

§ 8a ods. 5 písm. b)

,

§ 8a ods. 6

,

7

a

12

. Na elektronickú aukciu sa vzťahujú ustanovenia

§ 8aa ods. 1 až 4

,

§ 8aa ods. 6 až 7

a

§ 8ab

.

(7)

Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa nepovažuje za vymedzený hnuteľný majetok

štátu, a živé zvieratá nie je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní

alebo v elektronickej aukcii; pri ich prevode je povinný postupovať transparentne,

hospodárne a efektívne.

Prevod správy

§ 9

(1)

Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode

správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho

využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dohodnutú odplatu a ďalšie náležitosti

určené osobitným predpisom.

16

)

(2)

Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzavretej medzi správcom

podľa

§ 1 ods. 1 písm. a) a b)

a správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. c)

alebo správcom podľa osobitného predpisu

16a

)

sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

(3)

Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu

vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy

majetku štátu.

(4)

Prevod správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami je vždy bezodplatný.

Štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne fondy môžu

nadobudnúť do správy majetok štátu od správcov za odplatu najviac vo výške primeranej

ceny. Dohodnutá odplata pri zámene správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými

organizáciami, štátnymi príspevkovými organizáciami a štátnymi fondmi nesmie byť vyššia

ako rozdiel primeraných cien majetku štátu, ktorý je predmetom zámeny správy, okrem

zámeny správy majetku štátu v správe štátnych rozpočtových organizácií, ktorá je vždy

bezodplatná.

(5)

Dohodnutá odplata za prevod správy nehnuteľného majetku štátu medzi správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

a správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. c)

alebo správcom podľa osobitného predpisu

16a

)

môže byť dohodnutá najmenej vo výške primeranej ceny. Ak primeraná cena vymieňaného

nehnuteľného majetku štátu v správe správcu podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

a správcu podľa

§ 1 ods. 1 písm. c)

alebo správcu podľa osobitného predpisu

16a

)

nie je rovnaká, zmluva o zámene správy musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti

rozdielu primeraných cien. K prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi správcom

podľa

§ 1 ods. 1 písm. a)

a

b)

a správcom podľa

§ 1 ods. 1 písm. c)

alebo správcom podľa osobitného predpisu

16a

)

môže dôjsť najskôr dňom zaplatenia dohodnutej odplaty za prevod správy nehnuteľného

majetku štátu alebo najskôr dňom zaplatenia rozdielu primeraných cien majetku štátu,

ktorý je predmetom zámeny správy.

§ 10

(1)

Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe správcov uvedených v

§ 1 ods.1

je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné

právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti

ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2)

Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa

§ 9

.

Prevod vlastníctva

§ 11

(1)

Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.

17

)

Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho

nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní

odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný

zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až

po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v

posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2)

Prevod nehnuteľného majetku štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú

cenu alebo za primeranú cenu zníženú podľa

§ 8a ods. 8

,

9

alebo

ods. 11

, okrem prevodu nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva

a)

obce alebo vyššieho územného celku podľa

§ 8a ods. 10

a obce, vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie podľa

§ 8e písm. d)

,

b)

cudzieho štátu podľa

§ 8e písm. e)

,

c)

registrovaného sociálneho podniku podľa

§ 8e písm. f)

.

(3)

Kupujúci podľa

§ 8e písm. d)

je povinný s výkonom poskytovania všeobecne prospešných služieb

13ad

)

alebo s výstavbou stavby vo verejnom záujme

13ac

)

začať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Začatie užívania majetku

na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,

13ad

)

začatie výstavby stavby vo verejnom záujme

13ac

)

a začatie prevádzky stavby vo verejnom záujme

13ac

)

je kupujúci povinný správcovi oznámiť bez zbytočného odkladu. Kupujúci je povinný

dodržať v zmluve dohodnutý účel najmenej počas piatich rokov odo dňa začatia poskytovania

všeobecne prospešných služieb

13ad

)

alebo odo dňa vydania kolaudačného osvedčenia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby

vo verejnom záujme na určený účel.

13ac

)

Kupujúci je povinný doplatiť rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou, ak nezačne

nehnuteľný majetok užívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb do dvoch rokov

od nadobudnutia vlastníckeho práva,

13ad

)

nezačne s výstavbou stavby vo verejnom záujme

13ac

)

do dvoch rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva alebo nedodrží dohodnutý účel počas

najmenej piatich rokov odo dňa začatia poskytovania všeobecne prospešných služieb

13ad

)

alebo odo dňa vydania kolaudačného osvedčenia, ktorým sa povoľuje užívanie stavby

vo verejnom záujme na určený účel.

(4)

Na platnosť darovacej zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu obci alebo

vyššiemu územnému celku, a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľný

majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, okrem kúpnej zmluvy, ktorou

sa prevádza

a)

pozemok zastavaný budovou vo vlastníctve kupujúceho; to neplatí, ak sa spolu s takýmto

zastavaným pozemkom prevádza aj jeho nezastavaná časť,

b)

spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve štátu inému spoluvlastníkovi tohto majetku,

ktorou sa realizuje zákonné predkupné právo spoluvlastníka,

13c

)

c)

nehnuteľný majetok štátu určený pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu,

ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí,

že je zaručená vzájomnosť,

d)

nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena nepresahuje 1 000 eur, ak predmetom

predaja nie je pozemok, ktorý vznikol oddelením od pozemku vo vlastníctve štátu.

(5)

Ak na platnosť kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas ministerstva financií, potvrdenie,

že ide o taký majetok, vydáva na účely katastrálneho konania ministerstvo financií

na žiadosť správcu.

(6)

Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný, ak odsek 7 neustanovuje

inak; vlastníctvo vymedzeného hnuteľného majetku štátu možno previesť najmenej za

primeranú cenu. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo vymedzeného

hnuteľného majetku štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

(7)

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu

a)

neziskovej organizácii

13f

)

alebo inej právnickej osobe,

13g

)

ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej

pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania

a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,

b)

obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy

alebo na výkon samosprávy,

c)

na účely rozvojovej spolupráce podľa osobitného predpisu

18

)

okrem humanitárnej pomoci podľa písmena d), na základe darovacej zmluvy uzavretej

podľa slovenského právneho poriadku,

d)

na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný

právny predpis;

18b

)

na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok

17a

)

môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky.

(8)

Správca môže výmenou získať do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie

úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, ak nadobúdaný majetok

bude pre správcu vhodnejší a účelnejší než vymieňaný majetok štátu a hodnota vzájomne

vymieňaného majetku stanovená podľa osobitného predpisu

13b

)

je porovnateľná; rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva. Správca nesmie

výmenou do vlastníctva štátu získať majetok, na ktorom viazne záložné právo, okrem

zákonného záložného práva podľa osobitného predpisu.

18ba

)

Nehnuteľný majetok štátu možno vymeniť len za nehnuteľný majetok.

(9)

Stanovenie hodnoty vymieňaného nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného

predpisu.

13b

)

Ak cena zamieňaných nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu

o dobe splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť

správcovi do 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene

zamieňaných nehnuteľností je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení

rozdielu v cene. Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v

posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na

platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje

súhlas ministerstva financií.

(10)

Správca môže uzatvoriť zámennú zmluvu, ktorou výmenou dáva hnuteľný majetok štátu

a súčasne výmenou prijíma nový nepoužívaný hnuteľný majetok do vlastníctva štátu,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18c

)

Ocenenie vymieňaného hnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu

13b

)

okrem nového nepoužívaného hnuteľného majetku nadobúdaného do vlastníctva štátu.

Ak cena zamieňaného majetku nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe

splatnosti rozdielu v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi

najneskôr v deň nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Nadobúdateľ hnuteľného majetku

štátu je povinný zaplatiť rozdiel v cene zamieňaného majetku ešte pred prevodom vlastníckeho

práva. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dáva vymedzený hnuteľný majetok

štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa.

§ 12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo

iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie

neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje

štát prokurátor.

19

)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§ 13

Nájom a výpožička

(1)

Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou

zmluvou

20

)

len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne

prebytočný nehnuteľný majetok štátu v registri a dohodnúť také nájomné, za aké sa

v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo

porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len "trhové nájomné"). Ponuka musí obsahovať najmä

identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie

cenových ponúk a požadované trhové nájomné. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne

trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť. Správca je povinný akceptovať

len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky

záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo

ním poverená osoba. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý

ponúkne najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný

nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku

štátu, a to až do dňa prevodu. Správca je povinný vylúčiť cenovú ponuku záujemcu,

ktorý je spriaznenou osobou

9c

)

s iným záujemcom. Správca je oprávnený zrušiť ponuku na nájom, ak si to vyhradil

v podmienkach ponuky.

(2)

Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu

nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených

s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.

20

)

Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely,

ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo

by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá budova, správca je povinný prenajať

aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok. Nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí

uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej

zmluvy

20aa

)

sa nepoužije.

(3)

Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou

zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Ak je taký majetok štátu po ukončení nájomného

vzťahu naďalej dočasne prebytočný, možno ho prenechať do nájmu len na základe ponuky

podľa odseku 1 nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov. Dočasne prebytočný

hnuteľný majetok štátu možno prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac

na päť rokov.

(4)

Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti sa nevydáva pri

a)

nájme nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, ktorého výmera nepresahuje 5 m

2

,

b)

nájme obvodových múrov, strechy alebo oplotenia na umiestnenie reklamnej stavby,

c)

krátkodobom nájme alebo krátkodobej výpožičke, ktorých trvanie s tou istou osobou

neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,

d)

nájme majetku štátu v dočasnej správe,

e)

nájme majetku štátu osobe poskytujúcej správcovi služby, pri ktorých správca použil

postupy verejného obstarávania,

20c

)

f)

nájme prebytočného majetku štátu.

(5)

Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri

a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak

a)

nájomcom je vlastník budovy, pričom predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto budovou

vrátane priľahlého pozemku,

b)

ide o krátkodobý nájom alebo

c)

ide o nájom pre potreby zariadenia staveniska.

22

)

(6)

Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu ponúknuť v registri

a je oprávnený dohodnúť nižšie než trhové nájomné, ak nájomcom je

a)

štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

b)

právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately

13d

)

počas najmenej jedného roka, a majetok štátu má slúžiť na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, alebo poskytovateľ sociálnej služby,

13d

)

ktorý počas najmenej jedného roka poskytuje sociálnu službu v zariadení sociálnych

služieb,

13d

)

sociálnu službu neposkytuje za účelom dosiahnuť zisk, a majetok štátu má slúžiť na

poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb,

13d

)

c)

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,

13e

)

ktorý nie je podnikateľom,

13g

)

ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje zdravotnú starostlivosť,

13e

)

d)

nezisková organizácia

13f

)

alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,

13g

)

za podmienky, že ide o krátkodobý nájom a nehnuteľný majetok štátu bude využívať

na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely,

e)

právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je

správca povinný používať metódy verejného obstarávania,

20c

)

f)

škola alebo školské zariadenie zaradené najmenej jeden rok do siete škôl a školských

zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky, ak im bude nehnuteľný majetok štátu slúžiť na výchovno-vzdelávací

proces alebo na činnosť s ním súvisiacu,

13f

)

g)

registrovaný sociálny podnik a ide o formu investičnej pomoci podľa osobitného predpisu,

14b

)

h)

cudzí štát a nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia

cudzieho štátu alebo na zriadenie a prevádzku stavby na potreby diplomatického zastúpenia

cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej

republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť.

(7)

Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.

Zmluva o výpožičke musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu

a účelu výpožičky, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s užívaním,

výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.

21

)

Zmluvu o výpožičke dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu môže správca uzavrieť

a)

so správcami uvedenými v

§ 1 ods. 1 písm. a) a b)

,

b)

so správcami uvedenými v

§ 1 ods. 1 písm. c)

, len ak im nehnuteľný majetok štátu bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh,

na ktoré boli zriadení,

c)

s obcou alebo vyšším územným celkom, ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený

výkon štátnej správy, alebo

d)

so školou alebo školským zariadením zaradenými najmenej jeden rok do siete škôl a

školských zariadení po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky,

ak im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním

súvisiacu.

13f

)

(8)

Správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu a hnuteľný majetok štátu

prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke uzavretou najviac na päť rokov. Do výpožičky

možno prenechať aj prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ak správca začal vykonávať

všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

(9)

Na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva

financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. Na platnosť zmluvy o nájme vymedzeného

hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť zmluvy o výpožičke

nehnuteľného majetku štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 7 písm. b) a c)

sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch sa vyžaduje súhlas

zriaďovateľa.

(10)

Nájomca alebo vypožičiavateľ môže nehnuteľný majetok štátu užívať len v rozsahu určenom

nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený

prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ

prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je taká zmluva neplatná.

Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu prenechanom do nájmu alebo výpožičky môže nájomca

alebo vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom správcu. Nájomca alebo vypožičiavateľ

môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci, len ak správca dal predchádzajúci

písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Nájomca a vypožičiavateľ

nemá prednostné právo na kúpu tejto veci. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej

zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka.

Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi

prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech

nájomcu prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech

štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nepoužijú, ak tak ustanoví osobitný predpis.

21a

)

§ 13a

(1)

Na nehnuteľnom majetku štátu možno zriadiť len

a)

zariadenie staveniska,

b)

reklamnú stavbu,

c)

stavbu na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu, ak Ministerstvo zahraničných

vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť,

d)

nabíjaciu stanicu,

22a

)

e)

inžiniersku stavbu, a to

1.

vodovodnú prípojku, kanalizačnú prípojku, elektrickú prípojku, tepelnú prípojku alebo

plynovodnú prípojku,

2.

inžiniersku stavbu, ktorú možno zriadiť na základe vecného bremena podľa osobitných

predpisov,

22b

)

3.

potrubné rozvody ropy, plynu, vody a zvody kanalizácie,

4.

elektrické a elektronické komunikačné siete, transformačné stanice a káblové rozvody,

5.

rozvody tepla a teplej úžitkovej vody vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej

úžitkovej vody alebo ich kombinácie.

(2)

Zariadenie staveniska alebo stavbu uvedenú v odseku 1 písm. c) možno zriadiť a prevádzkovať

len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa

§ 13

; na platnosť nájomnej zmluvy sa nevyžaduje súhlas podľa

§ 13 ods. 9.

Pri nájme majetku štátu na účely zriadenia a prevádzkovania reklamnej stavby sa postupuje

podľa

§ 13

; na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas podľa

§ 13 ods. 9.

Nabíjaciu stanicu uvedenú v odseku 1 písm. d) alebo inžiniersku stavbu uvedenú v

odseku 1 písm. e) možno zriadiť a prevádzkovať len na základe zmluvy o vecnom bremene

uzavretej podľa tohto zákona alebo na základe zákonného vecného bremena podľa osobitného

predpisu.

22b

)

(3)

Obsahom zmluvy o zriadení vecného bremena môže byť len oprávnenie na

a)

zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu nabíjacej stanice uvedenej v odseku 1 písm.

d) a inžinierskej stavby uvedenej v odseku 1 písm. e) vrátane vstupu na majetok štátu

dotknutý týmto vecným bremenom,

b)

prechod alebo prejazd cez nehnuteľný majetok štátu z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného

prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo pozemku; toto vecné bremeno neoprávňuje oprávneného

z vecného bremena na zriadenie pozemnej komunikácie a ani inej líniovej stavby.

(4)

Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

Vecné bremeno podľa tohto zákona je správca oprávnený na nehnuteľnom majetku štátu

zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu. Za zriadenie vecného bremena patrí štátu zastúpenému

správcom odplata najmenej vo výške podľa osobitného predpisu;

13b

)

zriadenie vecného bremena medzi správcami podľa tohto zákona je vždy bezodplatné.

Ak bude počas trvania vecného bremena správca obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľného

majetku štátu v dôsledku nevyhnutných pozemných prác oprávneného z vecného bremena,

patrí správcovi odplata. Ak sa zhorší stav nehnuteľnosti štátu z dôvodu existencie

vecného bremena, je oprávnený z vecného bremena povinný vrátiť nehnuteľný majetok

štátu do pôvodného stavu; ak navrátenie do pôvodného stavu nie je úplne možné alebo

ak dôjde k škode na porastoch, má správca nárok na náhradu škody. Ak v dôsledku vykonávaných

zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu značná škoda, je správca oprávnený odstúpiť

od zmluvy o zriadení vecného bremena. Zmluvu o zriadení vecného bremena, ak vecné

bremeno sa zriaďuje na stavbe vo vlastníctve štátu v prospech vlastníka inžinierskej

stavby uvedenej v odseku 1 písm. e) piatom bode, možno dohodnúť na dobu do dňa ukončenia

prevádzky inžinierskej stavby vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena, najviac

však na desať rokov.

(5)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, na majetok štátu nemožno zriadiť záložné právo,

23

)

okrem záložného práva, ktoré sa má zriadiť na prevádzanom nehnuteľnom majetku štátu

v záujme zabezpečenia úhrady kúpnej ceny kupujúcim, ktorým si banka alebo pobočka

zahraničnej banky zabezpečuje svoju pohľadávku z úveru

23aaa

)

voči kupujúcemu. Toto záložné právo možno zriadiť najskôr dňom platnosti kúpnej zmluvy.

(6)

Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,

23a

)

môže

a)

so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej

25 000 eur ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení

právnickej osoby,

23ab

)

ktorej jediným zakladateľom je štát,

b)

so súhlasom vlády a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok

vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 25 000 eur ako vklad do základného imania

právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,

23ab

)

ktorej jediným zakladateľom je štát.

(7)

Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na

účely združenia podľa osobitného predpisu.

23b

)

(8)

Správca nemôže previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.

23baa

)

§ 13b

(1)

Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné

opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke

alebo z iných závažných dôvodov nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu; za neupotrebiteľný

majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť

v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.

(2)

O neupotrebiteľnosti majetku štátu rozhoduje na základe návrhu komisie štatutárny

orgán správcu alebo ním poverená osoba. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny

orgán správcu alebo ním poverená osoba. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu

musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu

a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe

naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu. Na rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku

štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;

8

)

toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

(3)

Neupotrebiteľný majetok štátu, ktorý môže byť využitý ako druhotná surovina, ponúkne

správca právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných

surovín. Ak nebude majetok štátu využitý ako druhotná surovina, zabezpečí správca

jeho likvidáciu v súlade s osobitným predpisom.

23bab

)

(4)

Postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje na kultúrnu pamiatku,

17a

)

historický knižničný dokument, historický knižničný fond23bac) a zbierkový predmet.

23bad

)

HLAVA III

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU UŽÍVANÝM NA ÚČELY KONCESIE A ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

§ 13c

(1)

Koncesný majetok je majetok štátu, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok

a v lehote dohodnutej so správcom v koncesnej zmluve,

20c

)

ak riziko vyplývajúce z práva na využívanie stavby alebo služby na dohodnutý čas

alebo z tohto práva spojeného s peňažným plnením znáša v prevažnej miere koncesionár.

(2)

Správca nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb. Ak je v koncesnej

zmluve dohodnutá zmena správy koncesného majetku, pri prevode správy medzi správcom

a nadobúdateľom sa ustanovenia

§ 8

nepoužijú. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa nevyžaduje súhlas ministerstva

financií a ani zriaďovateľa.

(3)

Obsahom užívania koncesného majetku podľa odseku 1 môže byť

a)

vstup na nehnuteľný majetok štátu,

b)

zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve štátu, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom

stavby stane štát najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,

c)

prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve štátu,

d)

rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku štátu,

e)

poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie,

f)

prenechanie majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena

na majetok štátu v prospech tretej osoby,

g)

nakladanie s majetkom štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie,

zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov

už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,

h)

nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve štátu za podmienok

ustanovených v osobitnom predpise.

23bae

)

(4)

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie

správcu podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom

stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a

uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať správcu o koncesnom

majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti

dohodnuté v koncesnej zmluve.

(5)

Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo

záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 13d

(1)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže prenechať koncesný majetok

do nájmu, výpožičky alebo zriadiť zmluvné vecné bremeno v prospech tretej osoby; ustanovenia

tohto zákona o prenechaní majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo o zriadení vecného

bremena sa nepoužijú. Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

Nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena môže koncesionár

uzatvoriť s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej

zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom

a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci

13ab

)

nie sú týmto dotknuté. Na platnosť nájomnej zmluvy, zmluvy o výpožičke alebo zmluvy

o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi koncesionárom a treťou osobou sa nevyžaduje

súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.

(2)

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesný majetok, ktorý pre úplné opotrebenie

alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných

závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu, je koncesionár po predchádzajúcom

písomnom súhlase správcu oprávnený predať osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných

surovín alebo zabezpečiť likvidáciu podľa osobitného predpisu.

23bab

)

Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevydáva.

§ 13e

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu

o splátkach alebo dohodu o odklade platenia pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej

zmluvy. Dohodu o odklade platenia možno uzatvoriť najviac na obdobie jedného roka

od splatnosti pohľadávky štátu. Úroky z omeškania sa za obdobie trvania dohody o splátkach

alebo dohody o odklade platenia neuplatňujú a nevymáhajú. Osobitné predpisy v oblasti

štátnej pomoci

13ab

)

nie sú týmto dotknuté. Ak koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo

ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, správca uplatní voči koncesionárovi pohľadávku

štátu vrátane úrokov z omeškania za celé obdobie trvania dohody o splátkach alebo

dohody o odklade platenia.

§ 13f

(1)

Spoločný podnik je právnická osoba, ktorú na účely realizácie koncesie

20c

)

založil správca spoločne s koncesionárom. Spoločný podnik je aj právnická osoba,

ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy

vložený majetok štátu.

(2)

Správca môže so súhlasom vlády vložiť majetok štátu, ktorý spravuje, ako vklad pri

založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku,

ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve. Návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku

štátu predkladá vláde správca; ak správca nie je ústredným orgánom štátnej správy,

23a

)

návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde zriaďovateľ správcu.

Ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného

predpisu,

23bag

)

súhlas vlády sa nevyžaduje.

(3)

Prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý vložil správca do spoločného

podniku. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku,

koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný

majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty

a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností

10

)

sa vykoná poznámkou na návrh správcu. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný

majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné

bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa

zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj

charakter ani prechodom na právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného

v katastri nehnuteľnosti je správca povinný dať návrh na výmaz vecného bremena.

(4)

Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol

do vlastníctva; táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu.

(5)

Správca o prioritnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí

s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného

podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje správcovi.

(6)

Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku

prechádza na správcu vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; správca pri tom koná

v mene spoločného podniku a na vlastný účet. Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz,

prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu právoplatnosťou uznesenia súdu o

vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu za náhradu určenú v koncesnej

zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí

prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra

nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje

prioritný majetok, uhradí správca.

(7)

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva

štátu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

Likvidátor je povinný odovzdať a správca prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí

sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou

návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca

za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.

§ 13g

(1)

Správca je oprávnený na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor

23bah

)

prenechať v nevyhnutne potrebnom rozsahu majetok štátu poskytovateľovi energetickej

služby s garantovanou úsporou energie na

a)

obnovu budovy

23bai

)

alebo stavebné úpravy budovy, ktorými sa vykonáva zásah najmä do jej obalovej konštrukcie

zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní,

b)

obnovu technického zariadenia budovy,

23bai

)

c)

údržbu a opravy obnovenej časti budovy podľa písmena a),

d)

zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu technických systémov vykurovania,

prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetického

zariadenia,

23baj

)

osvetľovacieho alebo iného zariadenia, ktoré spotrebúva energiu,

e)

prevádzku, údržbu a opravy zariadenia podľa písmen b) a d),

f)

inštaláciu merania a riadenia,

g)

zabezpečenie likvidácie zariadenia podľa písmen b) a d) podľa osobitných predpisov

23bab

)

z dôvodov jeho úplného opotrebenia alebo poškodenia, zrejmej zastaranosti alebo nehospodárnosti

v prevádzke, pre ktoré nemôže slúžiť na svoj účel alebo určenie.

(2)

Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorá umožní prenechanie majetku

štátu na iné účely, ako sú uvedené v odseku 1, je v tejto časti neplatná.

(3)

Správca je oprávnený s majetkom štátu, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti

pre verejný sektor, nakladať. S prevodom vlastníctva alebo správy prechádzajú práva

a povinnosti zo zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor na nadobúdateľa

tohto majetku, ak sa zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor

23bah

)

v súlade s jej podmienkami neukončí.

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 14a

(1)

Ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu vykonávajú vládny audit dodržiavania

ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri

a)

správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v

§ 1 ods. 1

,

b)

udeľovaní súhlasu zriaďovateľmi podľa tohto zákona,

c)

dodržiavaní povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu kupujúcimi,

ktorí nadobudli nehnuteľný majetok štátu bez vykonania osobitného ponukového konania

alebo elektronickej aukcie alebo za cenu nižšiu než primeranú podľa

§ 11 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ak ide o kupujúceho, ktorým je obec, vyšší územný celok alebo registrovaný sociálny

podnik,

d)

dodržiavaní povinností pri nájme alebo výpožičke majetku štátu fyzickými osobami

a právnickými osobami.

(2)

V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo

financií a Úrad vládneho auditu podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

a)

správcovi až do výšky 6 000 eur,

b)

zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,

c)

fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.

(3)

Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia

porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku,

v ktorom došlo k porušeniu.

(4)

Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní.

8

)

(5)

Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa

osobitného predpisu.

23c

)

Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi

10a

)

nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 14b

Správca, zriaďovateľ a ministerstvo financií sú oprávnení na účely nakladania s majetkom

štátu spracúvať osobné údaje fyzickej osoby, ktorej práva a povinnosti sú dotknuté

týmto zákonom, a to meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu

prechodného pobytu, dátum narodenia, dátum úmrtia a údaje o majetkových pomeroch.

§ 14c

Ak sa môže pri nakladaní s majetkom štátu poskytnúť štátna pomoc, správca môže použiť

majetok štátu, ak sú splnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci.

13ab

)

§ 15

Právnické osoby uvedené v

§ 1 ods. 1

, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s

národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali

národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú

správcami majetku štátu.

§ 16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným

majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým

„správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§ 17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s

§ 13

do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy

zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 18

(1)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným

právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,

sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2)

Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z

trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti,

ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať

investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá

odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny

v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu

zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade

je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením

kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný

žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30

dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3)

Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným

jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti

zaniká.

(4)

Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé

k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.

24

)

§ 18a

(1)

Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v

§ 1 ods. 1

nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.

24a

)

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním

z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.

5a

)

§ 18b

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona

posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich

zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do

šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje

podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(4)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa

§ 18 ods. 2

dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti

kúpnej zmluvy.

§ 18c

(1)

Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku

2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.

(2)

Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla

2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje

tento zákon.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich

zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001,

sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.

§ 18d

(1)

Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský

úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu

20a

)

neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli

rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo

do majetku vyššieho územného celku

25

)

po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou

alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť

vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.

(2)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje

okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu

20a

)

neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ

právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec,

20a

)

nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie

jej úloh.

(3)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje

okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu

20a

)

neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti

osobitného predpisu

20a

)

v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky

a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete

škôl a školských zariadení.

(4)

Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý

k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného

predpisu

20a

)

neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský

úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na

vyšší územný celok,

20a

)

nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie

jej úloh.

(5)

Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia

§ 3

,

8

a

11

. Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva

financií.

(6)

Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného

celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú

osobitné predpisy.

26

)

§ 18e

(1)

Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené

pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.

(2)

Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa

§ 18 ods. 2

sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov

platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.

(3)

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich

zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003,

sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.

§ 18f

Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa

§ 5

, prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa

majetok štátu nachádza.

§ 18g

Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni

27

)

v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu

v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi

majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť

na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

§ 18h

(1)

Majetok štátu, ktorý mal v správe krajský úrad podľa

§ 5

v znení účinnom pred 1. októbrom 2007, prechádza 1. októbra 2007 do dočasnej správy

dočasného správcu, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu nachádza. Ustanovenia

osobitného zákona

28

)

sa na prechod správy tohto majetku štátu nepoužijú.

(2)

Ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6a ods. 1, 7 a 10 v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa

vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 2007, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3)

Na dohody o splátkach uzatvorené pred 1. októbrom 2007 sa vzťahuje § 6a v znení účinnom

pred 1. októbrom 2007.

(4)

Ak bol krajský úrad k 1. júnu 2003 investorom rozostavaných stavieb, ktoré podľa

osobitných predpisov

25

)

neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov z dôvodu, že boli

rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, od 1. októbra 2007 je investorom týchto

stavieb obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa rozostavaná stavba

nachádza. Také stavby môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného

celku dohodou uzavretou obvodným úradom v sídle kraja s obcou alebo vyšším územným

celkom.

(5)

Postup podľa

§ 8a ods. 1

a

§ 8d

v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa uplatní na osobitné ponukové konania začaté

najskôr 1. októbra 2007.

§ 18i

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve

štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa

osobitného predpisu,

29

)

podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,

30

)

ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti

školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý

nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

§ 18k

Ustanovenia § 6 a 6a sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom

2011. Účinky platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu,

ktorá ešte nezanikla podľa § 6a ods. 7 písm. b), ostávajú zachované.

§ 18l

Na konanie začaté a neukončené rozhodnutím podľa

§ 14a

pred 1. januárom 2011 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1.

januára 2011.

§ 18m

(1)

Osobitné ponukové konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronické aukcie

začaté pred 1. decembrom 2014 vrátane oprávnenia ministerstva financií a zriaďovateľa

udeliť súhlas sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. novembra 2014.

(2)

Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk prebytočného majetku v ponukovom

konaní v registri najneskôr 30. júna 2015. Ponukové konania začaté do 30. júna 2015

sa dokončia podľa

§ 8

v znení účinnom do 30. novembra 2014.

(3)

Ak bola ponuka na nájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu zverejnená

pred 1. decembrom 2014, na uzavretie nájomnej zmluvy sa uplatní postup podľa

§ 13 ods. 1

v znení účinnom do 30. novembra 2014.

(4)

Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk dočasne prebytočného nehnuteľného

majetku štátu v registri najneskôr 30. júna 2015. Do sprístupnenia zverejňovania ponúk

dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri je správca povinný ponúknuť

dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu na nájom v dennej tlači.

(5)

Nájomné zmluvy uzavreté pred 1. decembrom 2014, ktorých predmetom je umiestnenie

reklamných zariadení, sa považujú za nájomné zmluvy uzavreté na účely zriadenia a

prevádzkovania reklamných stavieb.

§ 18n

(1)

Ministerstvo financií zriadi centrálnu evidenciu majetku do 31. decembra 2015.

(2)

Správca je povinný zaevidovať stavby, byty, nebytové priestory a pozemky vo svojej

správe a stavby, byty, nebytové priestory a pozemky iných vlastníkov, ktoré užíva,

v centrálnej evidencii majetku do 31. decembra 2016.

§ 21

(1)

Zrušuje sa

a)

vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 61/1986 Zb.

o dočasnej správe národného majetku,

b)

vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 119/1988 Zb.

o hospodárení s národným majetkom.

(2)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods.

1 Obchodného zákonníka.

(3)

Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

§ 21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 306/1993 Z. z.

, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o

správe majetku štátu.

§ 21b

Zrušujú sa

1.

zákon č.

172/2004 Z. z.

o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na

obec alebo vyšší územný celok v znení zákona č.

657/2005 Z. z.

, čl. III zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č.

394/2008 Z. z.

, čl. II zákona č. 510/2010 Z. z. a zákona č.

74/2012 Z. z.

,

2.

opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.

342/2001 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

3.

opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

336/2003 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva

financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č.

442/2006 Z. z.

a opatrenia č.

333/2008 Z. z.

,

4.

opatrenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

č.

360/2003 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu pre normalizáciu,

metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

5.

opatrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.

388/2003 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia

č.

645/2008 Z. z.

,

6.

opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

422/2003 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva školstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení

opatrenia č.

78/2007 Z. z.

a opatrenia č.

26/2009 Z. z.

,

7.

opatrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

443/2003 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

8.

opatrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.

171/2004 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

9.

opatrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

318/2004 Z. z

. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu

v znení opatrenia č.

235/2009 Z. z.

,

10.

opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

624/2006 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri nakladaní s

majetkom štátu v znení opatrenia č.

153/2009 Z. z.

,

11.

opatrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.

521/2008 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

12.

opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.

620/2008 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia

č.

411/2010 Z. z.

,

13.

opatrenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

138/2009 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

14.

opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č.

247/2009 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcu majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Štatistického úradu Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

15.

opatrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.

226/2010 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,

16.

opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

č.

465/2010 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri nakladaní s

majetkom štátu,

17.

opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

178/2013 Z. z.

o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č.

138/1991 Zb.

o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb.

a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie

㤠2a

(1)

Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt

podľa osobitného predpisu,

11b

) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej

sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2)

Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať

obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné

podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu

11b

) znie

„11b)

§ 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe

majetku štátu.“.

Čl. III

Zákon č.

92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto

§ 45 ods. 5 znie

„(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a

na rozpočtové a príspevkové organizácie.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.