ZÁKON 272/1999 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č.

57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb.,

zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990

Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 6/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.

z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 24. júna 1998 uverejneného pod č. 222/1998 Z. z. a zákona č. 256/1998 Z. z. sa mení

a dopĺňa takto

1.

V § 12 ods. 11 sa vypúšťajú slová „alebo od vykonania neodkladných alebo neopakovateľných

úkonov (§ 158 ods. 4 až 6)“.

2.

§ 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie

„(12)

Agentom je príslušník Policajného zboru, ktorý na základe príkazu príslušného orgánu

činného v trestnom konaní prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov

trestných činov uvedených v osobitnom zákone

2

) a trestných činov uvedených v treťom oddiele tretej hlavy osobitnej časti Trestného

zákona (ďalej len „korupcia“); pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov

korupcie môže byť agentom aj osoba ustanovená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.“.

3.

§ 17 znie

㤠17

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, ak za ne zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak za ne

možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru podľa § 93 a 93a, záškodníctva

podľa § 95 a 96, sabotáže podľa § 97, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.

5, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 4, založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 185a, výroby detského pornografického diela podľa § 205b

ods. 4, hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 2 až 5, krádeže podľa § 247 ods. 5 a 6,

podvodu podľa § 250 ods. 4 a 5, úverového podvodu podľa § 250a ods. 5, subvenčného

podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, neoprávneného

obohatenia podľa § 250d ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, legalizácie

príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 4 a 5 Trestného zákona a o trestnom čine

podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná

hranica trestu nižšia. Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie podľa predchádzajúcej

vety aj vtedy, ak sa konanie páchateľa posudzuje len podľa jedného z uvedených odsekov

trestného činu.“.

4.

V § 32 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

5.

§ 41 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa

tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť

len jedného z nich.“.

6.

V § 65 ods. 1 prvá veta znie

„Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo

nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúceho údaje

o totožnosti svedka (§ 101 ods. 3 a 4) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si

z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí.“.

7.

V § 65 ods. 3 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

8.

V § 68 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

9.

V § 71 ods. 6 druhá veta znie

„Pri vrátení veci prokurátorovi na došetrenie plynie nová šesťmesačná lehota v rámci

lehôt uvedených v odseku 1 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.“.

10.

V § 71 ods. 7 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „alebo bránila riadnemu

vykonaniu úkonu“.

11.

V § 74 odsek 1 znie

„(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe (§ 68, 69, 72, 73, 73a, § 77 ods. 2, § 192, § 282 ods.

2, § 287 a § 314c ods. 3) s výnimkou rozhodnutia o jej predĺžení (§ 71 ods. 1 až 4)

je prípustná sťažnosť.“.

12.

V § 76 ods. 4 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

13.

Nadpis tretieho oddielu štvrtej hlavy znie

„Vydanie, odňatie a prevzatie veci“.

14.

V § 79 ods. 5 sa slová „ktorý by umožnil určiť jej totožnosť“ nahrádzajú slovami

„aby nemohla byť zamenená s inou vecou“.

15.

§ 79a vrátane nadpisu znie

㤠79a

Prevzatie zaistenej veci

(1)

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona,

8a

) zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný

orgán.

(2)

Zápisnica o prevzatí zaistenej veci musí obsahovať dostatočne presný opis prevzatej

veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

(3)

Tomu, od koho bola vec uvedená v odseku 1 prevzatá, vydá orgán, ktorý vec prevzal,

písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Osobu, ktorej bola vec zaistená,

o tom písomne vyrozumie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie

„8a)

§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení zákona č. 353/1997 Z. z.“.

16.

Za § 79a sa vkladá nový § 79b, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠79b

Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí

Ak orgán činný v trestnom konaní nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých

alebo prevzatých vecí (§ 78, 79, 79a), zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takomto odbore podnikateľskú činnosť.“.

Doterajší § 79b sa označuje ako § 79c.

17.

V § 79c ods. 1 sa za slová „v osobitnom zákone

2

)“ vkladajú slová „a trestných činov daňových podľa § 148, 148a a 148b Trestného zákona“.

18.

V § 80 ods. 1 prvá veta znie

„Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná, podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá,

na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo

zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola prevzatá.“.

19.

V § 85 ods. 3 sa slová „predchádzajúcom výsluchu“ nahrádzajú slovami „predchádzajúcej

výzve“.

20.

V § 88 ods. 4 sa slová „ktorá záznam“ nahrádzajú slovami „ktorá zápisnicu“.

21.

§ 88b vrátane nadpisu znie

„Agent

§ 88b

(1)

Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov uvedených v osobitnom

zákone

2

) alebo korupcie možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie,

zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom

podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo

úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin.

(2)

Neprípustnou činnosťou agenta je, ak sám iniciatívne

a)

koná v úmysle, aby on alebo iný mal z trestného činu prospech alebo výhodu alebo

iný mal pre to ujmu,

b)

podstrčí alebo podhodí inému nechcenú drogu, peniaze alebo inú vec ako dôkaz o trestnej

činnosti tejto osoby.

(3)

Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou

11

) alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho

totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ako krycie údaje nemožno použiť

údaje, ktoré podľa osobitného predpisu

11

) nesmú byť krycím dokladom.

(4)

Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených

v osobitnom zákone

11

) vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.

(5)

Príkaz na použitie agenta pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní

vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda

senátu.

(6)

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené

so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať pred začatím prípravného konania

a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak

stráca platnosť.

(7)

Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, po ktorý

bude agent použitý. Nakladá sa s ním ako s písomnosťou obsahujúcou predmet štátneho

tajomstva.

(8)

Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor

v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9)

Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do bytu.

Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

(10)

Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia

utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov

5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť pravá totožnosť

agenta oznámiť.

(11)

O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť

prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 101b ods. 3 tak, aby jeho totožnosť

nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len pri primeranom použití

ustanovení § 101 ods. 5, § 101b ods. 3 a § 209 Trestného poriadku tak, aby jeho totožnosť

nemohla byť odhalená. Doručenie predvolania na hlavné pojednávanie agentovi zabezpečí

príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.

(12)

Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent

použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o trestný čin uvedený

v osobitnom zákone

2

) alebo o korupciu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie

„11)

§ 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov.“.

22.

V § 101 ods. 7 sa slová „§ 88b ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 88b ods. 3“.

23.

V § 115 odsek 1 znie

„(1)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola

prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor, vyšetrovateľ

alebo policajný orgán uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so

súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve

bez odkladu.“.

24.

V § 119 ods. 1 sa za slovo „rozsudkom“ vkladajú slová „alebo trestným rozkazom“.

25.

V § 120 ods. 1 sa za slová „V mene“ vkladá slovo „Slovenskej“.

26.

V § 128 ods. 2 sa za slová „V mene“ vkladá slovo „Slovenskej“.

27.

V § 141 ods. 2 sa za slovo „orgánu“ vkladajú slová „okrem uznesenia o začatí trestného

stíhania (§ 160)“.

28.

V § 157 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a poučiť oznamovateľa (§ 158 ods.

1) alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby o práve žiadať preskúmanie postupu

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu“.

29.

§ 157 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Fyzická osoba a právnická osoba majú právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup

vyšetrovateľa a policajného orgánu pri preverovaní ich oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (§ 158). Túto žiadosť treba prokurátorovi

ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.“.

30.

§ 158 znie

㤠158

(1)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať;

pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje,

a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť ho

o urobených opatreniach.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán oznámenie neprijmú, ak neobsahuje skutočnosti

uvedené v odseku 1; o tom neodkladne písomne upovedomia oznamovateľa.

(3)

Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému

orgánu.

(4)

Na preverenie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný

čin, a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ

a policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, zisťujú a zabezpečujú

stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení pred začatím trestného stíhania

robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou neodkladných

alebo neopakovateľných úkonov a úkonov podľa § 113, 113a a 114. Vyšetrovateľ vykonáva

úkony podľa tohto ustanovenia pri trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest

odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri roky. Právne posúdenie skutku

vyšetrovateľom je pre policajný orgán záväzné.

(5)

O obsahu vysvetlení, ktoré nemajú povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu,

sa spíše úradný záznam. Tento záznam slúži prokurátorovi a obvinenému na zváženie

návrhu, aby osoba, ktorá takéto vysvetlenie podala, bola vyslúchnutá pred súdom ako

svedok, a súdu na úvahu, či takýto dôkaz vykoná. Záznam v konaní pred súdom nemožno

použiť ako dôkaz. Ak je ten, kto podal vysvetlenie, neskôr vyslúchaný ako svedok alebo

ako obvinený, nemôže sa mu záznam predložiť.

(6)

Neodkladným úkonom podľa odseku 4 je taký úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo

jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad

na čas, kým sa nezačne trestné stíhanie. Neopakovateľným úkonom podľa odseku 4 je

taký úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.

(7)

Policajné orgány sú povinné urobiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných

činov a na zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie

trestnej činnosti.

(8)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú oprávnení vyzvať osobu, ktorá môže

prispieť k objasneniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,

a k zisteniu jeho páchateľa, aby sa v stanovenom čase dostavila na účely vysvetlenia.

Ak táto osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve nevyhovie,

môže byť predvedená. Na možnosť predvedenia však musí byť vo výzve upozornená.

(9)

Ak sa osoba uvedená v odseku 8 na výzvu dostaví, má nárok na náhradu nevyhnutných

výdavkov a ušlej odmeny za prácu. Pri určovaní tohto nároku sa primerane postupuje

podľa § 104.

(10)

Vysvetlenie podľa odsekov 4 a 8 sa nesmie požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom

výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti

pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť. Vysvetlenie

môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo

osobám uvedeným v § 100 ods. 2.“.

31.

V § 159 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo zanikla trestnosť činu“.

32.

V § 159 odseky 4 a 5 znejú

„(4)

Uznesenie o odložení veci treba doručiť poškodenému. Poškodený môže proti uzneseniu

o odložení veci podať sťažnosť. Uznesenie o odložení veci podľa odsekov 2 a 3 musí

byť doručené do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať

a neodôvodnené rozhodnutia zrušiť. Oznamovateľ sa o odložení veci vyrozumie, ak o

to podľa § 158 ods. 1 požiadal.

(5)

Fyzická osoba alebo právnická osoba má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup

vyšetrovateľa a policajného orgánu podľa odsekov 1 až 3. Túto žiadosť treba prokurátorovi

ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.“.

33.

Prvý oddiel desiatej hlavy vrátane nadpisu znie

„Prvý oddiel

Začatie prípravného konania

§ 160

Začatie trestného stíhania

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je

dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 a 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bez

meškania trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie

vykonaním zaisťovacích úkonov podľa ustanovení druhého až piateho oddielu štvrtej

hlavy v rozsahu, ako ich na to oprávňuje tento zákon. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď

uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už

bolo začaté trestné stíhanie. Odpis uznesenia sa doručí prokurátorovi najneskôr do

48 hodín.

(2)

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,

času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený

s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením

príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté trestné

stíhanie.

(3)

Vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné alebo

neopakovateľné úkony alebo zaisťovacie úkony aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto

úkony vykonal príslušný orgán, a najneskoršie do troch dní od ich vykonania odovzdá

vec tomuto orgánu.

(4)

Policajný orgán začne trestné stíhanie za trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. Po začatí trestného

stíhania postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Úkony podľa § 75,

§ 76 ods. 1, § 91 až 95, § 116, 163, 171, 172 a § 173 ods. 1 písm. a) až d) je oprávnený

vykonávať len vyšetrovateľ.“.

34.

§ 163 vrátane nadpisu znie

㤠163

Vznesenie obvinenia

(1)

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin

spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto osoba

stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr

však na začiatku jeho prvého výsluchu. Obvinený má právo žiadať o primeraný odklad

prvého výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti musí byť poučený.

O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ bez meškania. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia

zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi.

(2)

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním

a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre aké je obvinený

stíhaný.

(3)

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý

sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie vyšetrovateľ obvinenie aj

pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, treba

najskôr rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.

(4)

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

je iným trestným činom, než bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený, upozorní

vyšetrovateľ obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.

(5)

Ak osoba, ktorej má byť vznesené obvinenie, neuvedie alebo hodnoverne nepreukáže

údaje o svojej totožnosti, k uzneseniu o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické

odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach

a namiesto osobných údajov sa v uznesení o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka

alebo iné označenie a podrobný opis.

(6)

Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie

len s uvedením jej prezývky alebo iného označenia a podrobného opisu, alebo ak v priebehu

vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie, je

iná, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ upozorní obvineného

na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici. Odpis zápisnice zašle do

48 hodín prokurátorovi a v prípade, že obvinený je vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe

rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného.“.

Doterajší § 163 sa označuje ako § 163a.

35.

V § 166 odsek 3 znie

„(3)

Vyšetrovateľ po skončení vyšetrovania, ak nerozhodne podľa § 171, 172 alebo § 173

ods. 1, predloží prokurátorovi spis s návrhom na podmienečné zastavenie trestného

stíhania alebo na podanie obžaloby. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam

vykonaných a navrhnutých dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie

ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj vecné dôkazy,

ak to ich povaha umožňuje, ktoré zoradí a očísluje.“.

36.

V § 173 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej

osobe.“.

37.

V § 173 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Prerušiť trestné stíhanie, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 písm. e), môže

aj policajný orgán.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

38.

V § 176 ods. 2 sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

39.

V § 202 ods. 2 písm. b) sa slová „(§ 160)“ nahrádzajú slovami „(§ 163)“.

40.

V § 211 ods. 1 sa na konci pripája táto veta

„Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie

konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní

poučený.“.

41.

Za § 223 sa vkladá § 223a, ktorý znie

㤠223a

(1)

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak počas hlavného pojednávania zistí,

že sú splnené podmienky uvedené v § 307.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.“.

42.

§ 231 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie

trestného stíhania podľa § 307, súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.“.

43.

§ 253 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a)

súd nebol správne zložený,

b)

obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby, alebo

c)

hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.“.

44.

V § 254 ods. 1 sa slovo „nezamietne“ nahrádza slovom „nerozhodne“ a za slovom „súd“

sa vypúšťa slovo „odvolanie“.

45.

§ 257 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

trestné stíhanie podmienečne zastaví (§ 307).“.

46.

V § 259 ods. 3 sa za slovo „sám“ vkladajú slová „o podmienečnom zastavení trestného

stíhania alebo“.

47.

V § 266 odsek 4 znie

„(4)

Sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu nemožno podať, ak sa súdne rozhodnutie stalo právoplatným z toho dôvodu, že súd

postupoval podľa § 259 ods. 4, § 264 ods. 2, § 273 alebo § 289 písm. b).“.

48.

V § 268 ods. 2 sa na konci pripája táto veta

„Ak najvyšší súd koná na neverejnom zasadnutí podľa § 274 ods. 2, rozhodne uznesením.“.

49.

V § 274 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo proti rozhodnutiu súdu,

ktoré má základ v rozhodnutí podľa § 188 ods. 1 písm. a) až f) a § 188 ods. 2 alebo

proti rozhodnutiu súdu vo vykonávacom konaní“.

50.

V § 277 sa za slová „o zastavení trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo právoplatným

uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

51.

V § 278 ods. 2 sa za slová „o zastavení trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo

právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

52.

V § 278 ods. 3 sa za slová „trestného stíhania“ vkladajú slová „alebo právoplatným

uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“.

53.

§ 305 znie

㤠305

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora,

ktorý môže podať už v obžalobe alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu

senátu.“.

54.

V § 314c sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 307.“.

55.

V § 314c odsek 4 znie

„(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.“.

56.

§ 314c sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. d) môže prokurátor, obvinený a poškodený podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

57.

Nadpis pod § 314g znie

„Odpor proti trestnému rozkazu“.

58.

V § 314g ods. 4 sa slová „§ 163“ nahrádzajú slovami „§ 163a“.

59.

§ 314g sa dopĺňa odsekmi 6, 7, 8 a 9, ktoré znejú

„(6)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,

ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy,

kým súd začne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného

odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.

(7)

Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(8)

Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak

a)

odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b)

odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

(9)

Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania,

začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší.“.

60.

Za § 314g sa vkladá § 314h, ktorý vrátane nadpisu znie

„Oprava vyhotovenia trestného rozkazu

§ 314h

Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa použijú primerane ustanovenia

§ 131 a 133.“.

61.

§ 366 vrátane nadpisu znie

㤠366

Udelenie milosti

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.“.

62.

Za § 366 sa vkladá § 367, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠367

Konanie o udelení milosti

(1)

Podklady na rozhodnutie prezidenta republiky v konaní o udelení milosti zabezpečí

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti.

(2)

Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident republiky, trestné konanie sa

zatiaľ nezačne alebo sa v začatom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z výkonu

väzby alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta

zabezpečí

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti.“.

63.

Doterajší text § 375 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú aj v prípade žiadosti medzinárodného súdu zriadeného

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo rozhodnutím medzinárodnej

organizácie, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné.“.

64.

V § 379 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie

„(4)

Prokurátor počas výsluchu oboznámi osobu, o ktorej vydanie ide, o možnosti vykonať

skrátené vydávacie konanie, poučí ju o dôsledkoch jej prípadného súhlasu s vydaním

a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania ministrom spravodlivosti.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

65.

Za § 379 sa vkladá § 379a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠379a

Skrátené vydávacie konanie

(1)

Skrátené vydávacie konanie možno uskutočniť, ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlasí

s vydaním.

(2)

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, vyjadrí počas predbežného vyšetrenia a po poučení

podľa § 379 ods. 4 súhlas s vydaním, predloží prokurátor po skončení predbežného vyšetrenia

vec ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. Ustanovenie § 380 sa nepoužije.

(3)

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlas odvolá kedykoľvek do rozhodnutia ministra

spravodlivosti o povolení vydania, vec sa predloží na rozhodnutie súdu podľa § 380.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o žiadosti cudzieho štátu o rozšírenie

vydania podľa § 383.“.

66.

V § 381 odseky 2 a 3 znejú

„(2)

Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd túto osobu

do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1. Dôvodmi väzby

podľa § 67 nie je pritom viazaný.

(3)

Predseda senátu krajského súdu prepustí osobu z vydávacej väzby,

a)

ak štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolá,

b)

ak sa rozhodlo, že vydanie je neprípustné, alebo ak sa vydanie nepovolí,

c)

dňom, keď dôjde k odovzdaniu vydávanej osoby orgánom cudzieho štátu,

d)

ak zaniknú dôvody vydania,

e)

ak to nariadi minister spravodlivosti.“.

67.

Za § 382 sa vkladá § 382a, ktorý znie

㤠382a

(1)

Ak sa osoba v čase doručenia žiadosti cudzieho štátu o jej vydanie nachádza vo väzbe

v súvislosti s jej trestným stíhaním orgánmi činnými v trestnom konaní v Slovenskej

republike alebo vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého súdom Slovenskej

republiky, rozhodne krajský súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo vo výkone

trestu odňatia slobody, o vydávacej väzbe (§ 381 ods. 2), ale jej výkon bude spočívať.

(2)

Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody podľa odseku 1, spočívanie

vydávacej väzby zaniká a osoba uvedená v odseku 1 sa vezme do vydávacej väzby.

(3)

Predbežné vyšetrenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 379 ods.

1.“.

68.

§ 384 sa dopĺňa odsekmi 5, 6 a 7, ktoré znejú

„(5)

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,

môže súd na základe žiadosti orgánu cudzieho štátu a na návrh prokurátora rozhodnúť

o predbežnom zaistení majetku osoby, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie,

alebo časti tohto majetku.

(6)

O návrhu podľa odseku 5 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza

majetok, ktorý je predmetom návrhu.

(7)

Na konanie podľa odsekov 5 a 6 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona týkajúce

sa zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ak medzinárodná zmluva, ktorou je

Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.“.

69.

§ 384c znie

㤠384c

(1)

Odsúdeného, ktorého cudzí štát odovzdal, prevezme útvar Policajného zboru určený

ministrom vnútra; útvar Policajného zboru ho neodkladne odovzdá najbližšiemu ústavu

na výkon väzby.

(2)

Do 24 hodín od odovzdania rozhodne sudca súdu uvedeného v § 384d o vzatí odovzdanej

osoby do väzby, pričom dôvodmi väzby podľa § 67 nie je viazaný.“.

70.

Za § 384d sa vkladá § 384e, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠384e

Uznanie a výkon rozhodnutia o prepadnutí majetku

(1)

Rozhodnutie orgánu cudzieho štátu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo

jeho časti, alebo ktorým bolo vyslovené prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ak sa

majetok alebo jeho časť alebo taká vec nachádza na území Slovenskej republiky, môže

byť v Slovenskej republike uznané a vykonané pri splnení podmienok ustanovených medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Návrh na uznanie predkladá na základe žiadosti cudzieho štátu ministerstvo spravodlivosti

najvyššiemu súdu. Najvyšší súd rozhoduje o uznaní rozhodnutí podľa odseku 1 na neverejnom

zasadnutí rozsudkom po vypočutí generálneho prokurátora.

(3)

Právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní podľa predchádzajúcich odsekov sa vlastníkom

prepadnutého majetku, prepadnutej veci alebo zhabanej veci stáva štát, ktorého rozhodnutie

bolo uznané.

(4)

Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza

majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka. Na výkon uznaného rozhodnutia prepadnutia

majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci sa primerane použijú ustanovenia tohto

zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje

inak.“.

Čl. II

Prechodné ustanovenia

1.

V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(§ 17) je príslušný okresný súd dokončiť v prvom stupni konanie podľa doterajších

predpisov vo veciach, v ktorých už bola podaná obžaloba na okresný súd a súd už v

nich konal na hlavnom pojednávaní.

2.

Vo veciach, v ktorých bolo trestné stíhanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona vykonaním neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, má sa za to, že bol zachovaný

postup podľa § 160 ods. 1.

3.

Veci, ktoré boli podľa doterajších predpisov uložené, ku dňu účinnosti tohto zákona

sa považujú za veci, v ktorých bolo prerušené trestné stíhanie podľa ustanovenia §

173 ods. 1 písm. e).

Čl. III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní

súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 57/1965

Zb., zákonom č. 58/1969 Zb., zákonom č. 149/1969 Zb., zákonom č. 48/1973 Zb., zákonom

č. 29/1978 Zb., zákonom č. 43/1980 Zb., zákonom č. 159/1989 Zb., zákonom č. 178/1990

Zb., zákonom č. 303/1990 Zb., zákonom č. 558/1991 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. 6/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993

Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 24. júna 1998 uverejneným pod č. 222/1998 Z. z., zákonom č. 256/1998 Z. z. a týmto

zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 1999.