Zákon 271/1949 Z. z. o výrobe a distribúcii liečiv.

§ 1

Aby sa zaistilo právo ľudu na ochranu zdravia a úspešná liečebná starostlivosť hodnotnými

liečivami, spravuje sa výroba, dovoz, vývoz a distribúcia liečiv plánom, ktorý tvorí

súčasť celoštátneho hospodárskeho plánu.

§ 2

(1)

Na výrobu liečiv sú výlučne oprávnené štátne a národné výrobné podniky. Výrobou liečiv

sa nerozumie príprava liečiv pre ich výdaj v drobnom (§ 5) na lekárov alebo veterinárov

predpis.

(2)

Vedenie výroby liečiv prislúcha s výnimkou uvedenou v odseku 3 Ministerstvu priemyslu.

Ministerstvo zdravotníctva vykonáva nad výrobou a dovozom liečiv zdravotný dozor,

ktorým má byť predovšetkým zaručená ich hodnota.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva môže po dohode s Ministerstvom financií vyhláškou v Úradnom

liste zriadiť národný podnik pre výrobu biopreparátov a upraviť v medziach ustanovení

§ 4 jeho právne pomery a vnútornú organizáciu; vedenie výroby týchto liečiv prislúcha

Ministerstvu zdravotníctva.

(4)

Podrobné predpisy na vykonanie odsekov 1 a 2 vydá nariadením minister zdravotníctva

po dohode s ministrom priemyslu.

§ 3

(1)

Ministerstvo zdravotníctva organizuje a vedie distribúciu všetkých liečiv. Túto distribúciu

vykonáva národný podnik, ktorý zriadi a ktorého právne pomery a vnútornú organizáciu

upraví v medziach ustanovení § 4 Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom

financií vyhláškou v Úradnom liste.

(2)

Do národného podniku podľa odseku 1 sa začlenia časti majetkových podstát národných

podnikov slúžiace alebo určené na prevádzanie veľkoobchodu s liečivami alebo na prevádzku

lekární, majetkové podstaty doterajších ústavných lekární štátu alebo lekární Ústrednej

národnej poisťovne, ako i majetkové podstaty, ktoré slúžia alebo sú určené na prevádzku

lekární a ktoré nadobudol štát konfiškáciou alebo iným spôsobom.

(3)

Za majetkové podstaty Ústrednej národnej poisťovne, začlenené do podniku uvedeného

v odseku 1, prislúcha Ústrednej národnej poisťovni náhrada; o náhrade platia primerane

ustanovenia §§ 8 až 10 dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. októbra 1945, č. 100

Sb., o znárodnení baní a niektorých priemyslových podnikov, v znení predpisov ho meniacich

a doplňujúcich (ďalej len „dekrét“).

(4)

O začlenenie majetku konfiškovaného podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 25.

októbra 1945, č. 108 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej

obnovy, a o náhrade za tento majetok platia primerane ustanovenia § 12, ods. 5 a 6

a § 42 dekrétu.

§ 4

Na národné podniky zriadené podľa § 2, ods. 3 a § 3, ods. 1 prejde s prevzatými časťami

majetkových podstát pomerná časť záväzkov na ne pripadajúcich; o tom, ktoré záväzky

takto prejdú, rozhodne Ministerstvo zdravotníctva po dohode s príslušným ministerstvom.

O právnom postavení týchto národných podnikov, pracovných a platových pomeroch ich

zamestnancov a oslobodení od daní, poplatkov a dávok platia primerane ustanovenia

dielov III a IV dekrétu a vzťahujú sa na ne primerane ustanovenia dielov II až VII

zákona zo dňa 11. marca 1948, č. 51 Sb., o úprave niektorých finančných pomerov národných

podnikov priemyslových a potravinárskych, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich.

§ 5

(1)

Výdaj liečiv v drobnom a ich príprava na tento účel sú, pokiaľ nie je ďalej určené

inak, vyhradené lekárňam.

(2)

Mimo lekární možno vydávať len liečivá, ktoré sa používajú aj na iné účely než liečebné,

pokiaľ to určí Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvami vnútorného obchodu

a výživy vyhláškou v Úradnom liste.

§ 6

(1)

Štát prevádza lekárne v rámci národného podniku zriadeného podľa § 3.

(2)

Povolenie na zriadenie lekárne udeľuje krajský národný výbor podľa smerníc Ministerstva

zdravotníctva, ktoré obsahujú zásady pre vytvorenie siete lekární.

§ 7

Lekáreň prevádzanú v rámci národného podniku (§ 6) musí osobne viesť zodpovedný správca,

ktorý

a)

je svojprávnym československým občanom,

b)

má v Československu hodnosť magistra farmácie,

c)

vykonal po nadobudnutí tejto hodnosti odbornú činnosť v trvaní aspoň 3 rokov,

d)

je spôsobilý na riadne osobné vedenie lekárne.

Podrobné predpisy vydá nariadením minister zdravotníctva po dohode so zúčastnenými

ministrami.

§ 8

(1)

Fyzická osoba, ktorá dňa 31. decembra 1949 prevádza lekáreň podľa doterajších predpisov,

môže ju prevádzať naďalej len, ak sú u nej splnené obdobne podmienky uvedené v § 7.

(2)

Oprávnenie fyzickej osoby pre prevádzku lekárne zaniká

a)

smrťou oprávneného,

b)

vzdaním sa oprávnenia,

c)

odňatím oprávnenia.

(3)

Krajský národný výbor odníme oprávnenie,

a)

ak to vyžaduje zmena siete lekární,

b)

ak nevyhovuje oprávnený niektorej z podmienok určených v § 7, písm. a) až c),

c)

ak je oprávnený trvalo nespôsobilý pre riadne osobné vedenie lekárne,

d)

ak porušil závažným spôsobom niektoré z ustanovení tohto zákona alebo predpisov vydaných

na jeho podklade,

e)

ak mu bol právoplatným trestným rozsudkom zakázaný ďalší výkon lekárnického povolania.

(4)

Na zamedzenie sociálnych tvrdostí, ktoré by mohly vyplynúť vykonaním odseku 3, písm.

c), môže minister zdravotníctva určiť nariadením výnimky z jeho ustanovenia.

§ 9

(1)

V lekárni musí byť každému vydané podľa príslušných predpisov liečivo, ak ho zaplatí

kupujúci v hotovosti, alebo ak má byť liečivo vydané podľa predloženého dokladu na

účet Ústrednej národnej poisťovne, nositeľa vojenskej nemocenskej starostlivosti alebo

nositeľa starostlivosti poskytovanej podľa zákona zo dňa 18. júla 1946, č. 164 Sb.,

o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej

perzekúcie; bez hotového zaplatenia alebo predloženia uvedeného dokladu musí byť vydané

len vtedy, ak je z lekárovho (veterinárovho) predpisu zrejmé nebezpečenstvo z omeškania.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva vydáva, mení a doplňuje podľa potreby liekopis, ktorý

obsahuje predpisy o druhoch, vlastnostiach, príprave, úschove a skúšaní liečiv, ktoré

môžu byť v lekárni vydávané, o tých, ktoré musia byť v lekárni trvalo v zásobe, ako

i o tom, ktoré liečivá môžu byť vydávané len na lekársky predpis. Ministerstvo zdravotníctva

vyhlási v Úradnom liste, kedy a kde bol liekopis vydaný a kedy nadobúda účinnosť.

(3)

Lekárnická sadzba pre liečivá vydávané v lekárňach sa určí podľa všeobecných predpisov

o tvorbe cien.

(4)

Ministerstvo zdravotníctva určí po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu vyhláškou

v Úradnom liste, ktoré liečebné, ošetrovacie a diagnostické pomôcky a iné zdravotnícke

potreby možno vydávať v lekárňach a ktoré také pomôcky a potreby smú byť vydávané

výhradne v lekárňach.

(5)

Minister zdravotníctva môže nariadením poveriť lekárne ďalšími úlohami, na plnenie

ktorých sú vystrojené vzhľadom na povahu svojej hlavnej úlohy (§ 5).

§ 10

(1)

Minister zdravotníctva upraví nariadením spôsob prevádzky lekární.

(2)

Priamy dohľad nad lekárňami vykonávajú krajské národné výbory; hlavný dozor nad nimi

prislúcha Ministerstvu zdravotníctva.

§ 11

Oprávnenie na prevádzku lekárne nemožno previesť ani dať do árendy, ani nemôže byť

predmetom exekúcie.

§ 12

(1)

Doterajšie radikované a voľne predajné lekárne strácajú túto svoju reálnu povahu.

Ich prevádzatelia sa posudzujú ako ostatné osoby, ktoré v deň, keď tento zákon nadobúda

účinnosť, prevádzajú lekáreň.

(2)

Pozemnoknižný súd vykoná na návrh krajského národného výboru s odvolaním sa na tento

zákon v pozemkovej knihe výmaz reálneho práva vzťahujúceho sa na doterajšie radikované

lekárne.

§ 13

(1)

Árendálny pomer, ktorého predmetom je oprávnenie na prevádzku lekárne, zaniká. Ustanovenie

§ 8, ods. 4 platí primerane.

(2)

Exekúciu, ktorej predmetom je oprávnenie na prevádzku lekárne, zruší príslušný súd

z úradnej moci.

(3)

Oprávnenie na prevádzku lekárne, na ktorú bol pred účinnosťou tohto zákona vyhlásený

konkurz, prestáva byť súčasťou konkurznej podstaty.

(4)

Oprávnenie na prevádzku doterajších filiálok verejných lekární zaniká.

§ 14

(1)

Ministerstvo zdravotníctva určí po dohode s ministerstvami práce a sociálnej starostlivosti

a pôdohospodárstva vyhláškou v Úradnom liste, v akom rozsahu a za akých podmienok

sú lekári a veterinári povinní mať v zásobe, pripravovať a vydávať liečivá. Dňom,

keď táto vyhláška nadobudne účinnosť, zanikne oprávnenie na prevádzku doterajších

domácich (na Slovensku príručných) lekární lekárov a veterinárov.

(2)

Liečebné a ošetrovacie ústavy, ambulatóriá Ústrednej národnej poisťovne (ich organizačných

složiek) a veterinárne nemocnice a ošetrovne sú oprávnené mať pre potreby ošetrovaných

príručné sklady liečiv.

§ 15

Kde a pokiaľ to bude vyžadovať riadne zásobenie pracujúcich potrebnými liekmi a kde

nebudú splnené podmienky pre zriadenie lekárne, môžu byť vydávané liečivá i spôsobom

uvedeným v § 210, ods. 2 zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb., o národnom poistení.

Ustanovenie § 10, ods. 2 platí primerane.

§ 16

Konania a opomenutia, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona alebo predpisov vydaných

na jeho podklade, sa trescú, ak nejde o čin súdne trestný, ako správne priestupky

pokutou do 100.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 6 mesiacov alebo oboma týmito

trestami. Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa zároveň vymeria náhradný trest na

slobode podľa miery zavinenia do 6 mesiacov. Ak sa uložia oba tresty zároveň, nesmie

trest väzenia (zatvorenia) spolu s náhradným trestom na slobode presahovať 6 mesiacov.

§ 17

Všetky opatrenia podľa tohto zákona, počítajúc v to dozor, alebo podľa predpisov vydaných

na jeho podklade robí Ministerstvo zdravotníctva, pokiaľ ide o liečivá, liečebné,

ošetrovacie a diagnostické pomôcky a iné zdravotnícke potreby na účely veterinárneho

lekárstva, po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva. Dozor nad výrobou vakcín, sér

a diagnostických biopreparátov na účely veterinárneho lekárstva, vyrábaných v ústavoch

alebo v iných zariadeniach podliehajúcich Ministerstvu pôdohospodárstva, prislúcha

tomuto ministerstvu.

§ 18

(1)

Zrušuje sa platnosť, poprípade používateľnosť všetkých predpisov, ktoré odporujú

tomuto zákonu; najmä sa zrušujú zákon zo dňa 18. decembra 1906, č. 5 r.z. z r. 1907,

ktorým sa upravuje lekárnictvo, a ustanovenia XVI. kapitoly zák. čl. XIV/1876 o usporiadaní

verejného zdravotníctva.

(2)

Pokiaľ nenadobudnú účinnosť vykonávacie predpisy vydané podľa tohto zákona, platia

primerane doterajšie vykonávacie predpisy, pokiaľ neodporujú jeho ustanoveniam; ak

sa v nich odkazuje na trestné ustanovenia predpisov uvedených v odseku 1, platia ustanovenia

§ 16.

§ 19

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na lekárne a zariadenia, ktoré pre vlastnú

potrebu zriaďuje, prevádza a na ktoré dohliada vojenská správa.

§ 20

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1950; vykoná ho minister zdravotníctva

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.