Zákon 270/1948 Z. z. o prísahe sudcov.

§ 1.

(1)

Sudcovskí čakatelia (§ 37 platového zákona) zložia pri nastúpení služby túto prísahu

„Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej

ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem zachovávať

zákony a nariadenia Československej republiky, že budem svoje služobné povinnosti

plniť pilne, svedomite a nestranne, najmä, že budem poslúchať služobné rozkazy predstavených

a že budem prísne zachovávať úradné tajomstvo a pri každom svojom konaní budem mať

vždy na zreteli len záujmy služby a prospech republiky a jej ľudu.

Tak prisahám.“.

(2)

Právni praktikanti (§ 16 zákona o súdnej organizácii) zložia pri nastúpení súdnej

praxe prísahu, uvedenú v ods. 1. Pri ustanovení za sudcovského čakateľa prísahu neopakujú.

§ 2.

(1)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu zložia pri nastúpení úradu túto prísahu

„Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej

ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že súc viazaný len právnym

poriadkom ľudovej demokracie, budem zachovávať zákony a nariadenia Československej

republiky a vykladať ich v duchu Ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia, že

budem rozhodovať nestranne a podľa svojho najlepšieho presvedčenia, že od pilného

a svedomitého plnenia povinností sudcovského úradu sa ničím nedám odvrátiť a že budem

prísne zachovávať úradné tajomstvo a pri každom svojom konaní budem mať vždy na zreteli

len prospech republiky a jej ľudu.

Tak prisahám.“.

(2)

Sudca z povolania, ktorý zložil prísahu podľa odseku 1, a od toho času nepretržite

slúži ako sudca, neopakuje ju pri nastúpení úradu na inom súde.

§ 3.

(1)

Prísaha podľa

§ 1 alebo § 2

sa zloží do rúk prednostu (predsedu) súdu (jeho zástupcu), na ktorom má prisahajúci

úradné pôsobište, a to tak, že prisahajúci opakuje predčítanú prísahu a stvrdí ju

podaním ruky. Ak má zložiť prísahu novoustanovený sudca, ktorý bol súčasne ustanovený

za prednostu (predsedu) súdu, urobí tak do rúk prednostu (predsedu) nadriadeného súdu

(jeho zástupcu), a ak nie je taký súd, do rúk člena vlády, v ktorého odbore pôsobnosti

nastupuje úrad.

(2)

Len čo prisahajúci zložil prísahu, podpíše jej písomné znenie.

§ 4.

(1)

Prísahu podľa

§ 2

zložia aj sudcovia, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona už vykonávajú sudcovský

úrad, a to do dvoch mesiacov odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona.

(2)

Prísaha podľa predchádzajúceho odseku sa zloží tak, že prisahajúci podpíše písomné

znenie prísahy, ktoré označil dátumom a predloží ho v lehote, určenej v odseku 1,

prednostovi (predsedovi) súdu (jeho zástupcovi), na ktorom má úradné pôsobište. Ak

je prisahajúci sám prednostom (predsedom) súdu, predloží podpísané písomné znenie

prísahy predsedovi nadriadeného súdu (jeho zástupcovi), a ak nie je taký súd, členovi

vlády, v ktorého odbore pôsobnosti vykonáva sudcovský úrad.

(3)

Sudcovia z povolania, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona sú pridelení službou

na administratívnu službu k justičným alebo iným úradom, zložia prísahu až pri opätovnom

nastúpení služby na súde, a to spôsobom, predpísaným v

§ 3

.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na sudcov z ľudu, ustanovených podľa

§ 5 zákona zo dňa 6. októbra 1948, č. 232 Sb.

, o Štátnom súde, na Štátnom súde alebo na Najvyššom súde, ktorí už zložili prísahu

podľa

§ 9 spomenutého zákona

.

(5)

U sudcu z povolania, ktorý prísahu podľa odseku 1 bez ospravedlniteľného dôvodu v

určenej lehote nevykoná, alebo ktorý odoprie zložiť prísahu podľa odseku 3, nastáva

zrušenie služobného pomeru. Ku dňu rozviazania služobného pomeru vydá štátna správa

za bývalého sudcu príslušnú sumu podľa predpisov o prestupoch vo verejnoprávnom dôchodkovom

poistení (zaopatrení). Inak zanikajú všetky povinnosti, práva a nároky zo služobného

pomeru pre bývalého sudcu a jeho rodinných príslušníkov.

(6)

U sudcu z ľudu, ktorý bez ospravedlniteľného dôvodu nezloží v určenej lehote prísahu

podľa odseku 1, sa predpokladá, že sa vzdal sudcovského úradu.

§ 5.

(1)

Ustanovenie tohto zákona sa nevzťahujú na sudcov na vojenských súdoch.

(2)

Ustanovenie

§ 39 zákona zo dňa 10. decembra 1946, č. 232 Sb.

, o porotných súdoch, zostáva nedotknuté.

§ 6.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť doterajších predpisov o prísahách (sľuboch)

sudcovských čakateľov, právnych praktikantov, sudcov z povolania a sudcov z ľudu,

pokiaľ odporujú tomuto zákonu. Najmä sa zrušujú zákon zo dňa 2. decembra 1919, č.

13 Sb. z roku 1920, ktorým sa mení ustanovenie o služobnej prísahe právnych praktikantov,

auskultantov, súdnych notárov, sudcov a advokátov, a ustanovenia č. 2 a 3 úpravy Povereníctva

Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť zo dňa 13. septembra 1944, č. 11 Úr. vest.,

o služobnej prísahe sudcov a štátnych zamestnancov rezortu spravodlivosti, verejných

notárov a advokátov.

§ 7.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho predseda vlády a ministri

spravodlivosti, financií a priemyslu.