ZÁKON 26/1964 Z. z. o vnútrozemskej plavbe

§ 1

Vnútrozemská plavba slúži spolu s ostatnými druhmi dopravy na uspokojovanie potrieb

národného hospodárstva a obyvateľstva; treba plavbu rozvíjať, používať vody pre plavbu

a budovať nové vodné cesty a prístavy. Pri výstavbe a využívaní vodných ciest a prístavov

musí sa brať zreteľ na požiadavky vodnej dopravy a vodných športov v súlade s ostatnými

úlohami vyplývajúcimi z komplexného, technicky a ekonomicky účelného hospodárenia

vodou.

§ 2

(1)

Štátny odborný dozor nad vnútrozemskou plavbou a ostatné úlohy štátnej správy vo

veciach plavby vykonávajú Federálne ministerstvo dopravy a ďalej Štátna plavebná správa

v Prahe, Štátna plavebná správa v Bratislave a Československý lodný register v Prahe,

ktoré sú mu podriadené.

(2)

Federálne ministerstvo dopravy zabezpečuje rozvoj vnútrozemskej plavby, určuje jej

potreby a zastupuje jej záujmy pri budovaní a úpravách vodných ciest a prístavov,

rieši základné otázky týkajúce sa bezpečnosti plavebnej a prístavnej prevádzky, schvaľuje

nové typy plavidiel a vykonáva dozor nad technickými zariadeniami na plavidlách a

v prístavoch, pokiaľ slúžia priamemu zabezpečeniu prevádzky vodnej dopravy; tieto

technické zariadenia určí Federálne ministerstvo dopravy po dohode s Českým úradom

bezpečnosti práce a Slovenským úradom bezpečnosti práce všeobecne záväzným právnym

predpisom.

(3)

Štátna plavebná správa v Prahe na území Českej socialistickej republiky a Štátna

plavebná správa v Bratislave na území Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len

„plavebná správa“) zaisťujú plavebnú bezpečnosť na vodných cestách a v prístavoch,

dozerajú na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa plavby, rozhodujú o prevádzkovej

spôsobilosti plavidiel, vykonávajú ciachovanie plavidiel, vydávajú príslušné lodné

listiny, vedú evidenciu plavidiel, vykonávajú skúšky spôsobilosti členov lodných posádok,

vykonávajú odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a robia pri nich potrebné opatrenia,

spolupracujú na úseku starostlivosti o vodné toky so správcami vodných tokov, vykonávajú

dozor nad prevádzkou prístavov určených pre verejnú potrebu a zabezpečujú výstavbu

ich pozemnej časti; ukladajú a vyberajú v blokovom konaní pokuty za priestupky proti

plavebnej bezpečnosti.

(4)

Plavebná správa vykonáva svoju pôsobnosť priamo alebo svojimi organizačnými útvarmi,

ktorými sú pobočky plavebnej správy a ich pracoviská.

(5)

Plavebná správa môže vydávať plavebné vyhlášky obsahujúce príkazy a zákazy na zaistenie

bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky a robiť iné vhodné opatrenia.

(6)

Československý lodný register v Prahe (ďalej len „register“) je organizácia, ktorá

vykonáva odborný technický dozor nad stavbou, rekonštrukciou, prípadne modernizáciou

plavidiel a vykonáva technické prehliadky plavidiel za účelom preskúmania ich technickej

spôsobilosti. Federálne ministerstvo dopravy môže register poveriť výkonom dozoru

nad technickými zariadeniami určenými podľa odseku 2.

(7)

Správcovia prístavov a vodných tokov, správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností

pri vodných tokoch, projektanti, výrobcovia a prevádzatelia plavidiel a technických

zariadení určených podľa odseku 2 sú povinní umožniť pracovníkom povereným výkonom

štátneho odborného dozoru nad vnútrozemskou plavbou (odsek 1) vstup do obvodu prístavov,

na nehnuteľnosti, do prevádzkových priestorov a na plavidlá a utvoriť podmienky potrebné

na výkon ich dozoru.

§ 3

(1)

Za vodné cesty sa považujú všetky vodné toky, vodné nádrže a prieplavy, na ktorých

je možná plavba veľkými i malými loďami, plávajúcimi zariadeniami, plávajúcimi strojmi,

plťami, športovými a rekreačnými plavidlami. Na využitie vodných ciest pre plavbu

zriaďujú sa na vhodných miestach prístavy pre prekladanie tovaru, doplnenie pohonných

hmôt a pre prezimovanie a ochranu plavidiel. Prístav tvorí vodná časť prístavu a územný

obvod prístavu.

(2)

Federálne ministerstvo dopravy určí, pri ktorých vodných cestách sa bude sledovať

a udržiavať ich splavnosť a ktoré prístavy sú určené pre verejnú potrebu.

(3)

Vodné cesty zriaďujú, udržiavajú a označujú organizácie, ktorým patrí výstavba a

správa vodných tokov; pri udržiavaní vodnej cesty a vytyčovaní plavebnej dráhy sú

organizácie povinné dbať na požiadavky plavebnej správy a ich orgánov.

§ 4

Súčasťami vodnej cesty sú vzdúvadlá (hate, plavebné komory), vodné časti prístavov,

nábrežné múry, opevnenia brehov, prístavištia, kotvištia, obratištia a pomocné pobrežné

chodníčky.

§ 5

(1)

Akákoľvek činnosť na vodnej ceste alebo v jej blízkosti, pokiaľ môže mať vplyv na

bezpečnosť a plynulosť plavby, môže sa vykonávať len so súhlasom plavebnej správy

alebo jej orgánu. Pôsobnosť vodohospodárskych orgánov nie je tým dotknutá.

(2)

Každý, kto akýmkoľvek spôsobom zasiahol do vodnej cesty, je povinný urobiť náležité

opatrenia na zachovanie bezpečnosti a plynulosti plavby. Ak sa tak nestane a ak je

tu nebezpečenstvo z omeškania, vykoná opatrenia na jeho náklady plavebná správa alebo

organizácia, ktorej patrí správa vodných tokov.

§ 6

(1)

Mosty sa musia stavať tak, aby nezhoršovali podmienky plavby.

(2)

Ak križuje priestor vodnej cesty alebo inak do neho zasahuje lanová dráha alebo vedenie

(potrubie), musí byť výška najnižšieho bodu týchto zariadení nad najvyššou plavebnou

hladinou taká, aby plavba nebola znemožnená, sťažená alebo ohrozená.

(3)

Vedenie (potrubie) môže sa vložiť do dna vodnej cesty za predpokladu, že sa urobia

vhodné opatrenia proti jeho poškodeniu a že nedôjde k sťaženiu plavby.

(4)

Výnimky z ustanovení odsekov 1 až 3 povoľuje plavebná správa.

§ 7

(1)

Prievoz sa musí zriadiť a jeho prevádzka usporiadať tak, aby neobmedzoval a nerušil

ostatnú plavbu. Na jeho zriadenie treba súhlas plavebnej správy.

(2)

Prevádzka prievozu musí zodpovedať podmienkam určeným vodohospodárskymi orgánmi a

plavebnou správou.

§ 8

(1)

Oplotenie, ktoré by zasahovalo do vodnej cesty, viedlo až k vode a sťažovalo tak

voľný pohyb po brehu, možno zriaďovať len so súhlasom vodohospodárskeho orgánu vydaným

po dohode s plavebnou správou.

(2)

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní trpieť okliešťovanie

a odstraňovanie stromov a krov obmedzujúcich viditeľnosť plavebných znakov a svetiel,

zriaďovanie, umiestňovanie i činnosť plavebných znakov a svetiel, ako i vyväzovanie

plávajúcich zariadení. Za výkon tohto oprávnenia nepatrí správcom (vlastníkom, užívateľom)

nehnuteľností náhrada.

(3)

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností majú nárok na náhradu škody, ktorá

im vznikla pri výkone oprávnení podľa odseku 2. Ak nedôjde o náhrade škody k dohode,

rozhodne o náhrade na žiadosť poškodeného okresný národný výbor. Nárok musí poškodený

uplatniť do 30 dní odo dňa, keď zistil výšku škody, najneskôr však do 6 mesiacov odo

dňa vzniku škody; inak nárok zanikne.

(4)

Trhacie práce v okolí vodnej cesty so sledovanou splavnosťou môžu sa vykonávať len

v dohode s plavebnou správou a organizáciou, ktorej patrí správa vodného toku.

§ 9

(1)

Plavidlá sú lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia a plte. Federálne ministerstvo

dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré plavidlá sa považujú

za malé plavidlá.

(2)

Plavidlá sa musia stavať podľa pravidiel pre stavbu lodí vydaných alebo uznaných

Federálnym ministerstvom dopravy, podľa schválených typov a za dozoru registra. Podľa

týchto pravidiel a za dozoru registra sa vykonáva aj rekonštrukcia, prípadne modernizácia

plavidiel. Náklady dozoru uhrádza výrobca, prípadne objednávateľ plavidla. Pri plavidlách

stavaných, rekonštruovaných, prípadne modernizovaných v zahraničí môže so súhlasom

Federálneho ministerstva dopravy vykonávať tento dozor zahraničná organizácia obdobného

charakteru činnosti.

(3)

Spôsobilosť plavidla na plavbu sa preukazuje lodným osvedčením. Plavidlá, ktoré sa

použijú len na jednotlivú plavbu, dostanú miesto lodného osvedčenia osobitné povolenie;

také povolenie dostanú aj plavidlá pre skúšobnú plavbu, plávajúce zariadenia a plte.

§ 10

(1)

Po skončení stavby, rekonštrukcie, prípadne modernizácie plavidla vydá register preukaz

osvedčujúci jeho technickú spôsobilosť. Plavebná správa na základe tohto preukazu

a po overení prevádzkovej spôsobilosti vydá pre plavidlo lodné osvedčenie.

(2)

Prevádzateľ plavidla zodpovedá za riadny technický a prevádzkový stav plavidla. Je

povinný podrobiť plavidlo technickým prehliadkam vykonávaným v lehotách a za podmienok

ustanovených Federálnym ministerstvom dopravy. Technická prehliadka plavidla sa musí

vykonať aj po každej havárii alebo väčšej oprave plavidla a jeho hnacieho zariadenia,

pokiaľ môžu mať vplyv na pevnosť a stabilitu plavidla.

(3)

Technické prehliadky, pri ktorých register overuje technickú a plavebná správa prevádzkovú

spôsobilosť plavidla, sa vykonávajú bez odplaty.

§ 11

(1)

Na plavidle, s výnimkou malého plavidla musí byť označený maximálny prípustný ponor

v súlade s poriadkom pre ciachovanie plavidiel vnútrozemskej plavby. Federálne ministerstvo

dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré plavidlá podliehajú ciachovaniu

a musia mať ciachový preukaz.

(2)

Ciachovanie vykonáva na žiadosť výrobcu, prípadne prevádzateľa plavidla plavebná

správa.

§ 12

(1)

Evidenciu lodí, plávajúcich strojov a plávajúcich zariadení, s výnimkou športových

a rekreačných plavidiel, prievozných plavidiel, plávajúcich plavární a lodiek patriacich

požičovniam, vedie plavebná správa.

(2)

Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky ustanoví, v akom rozsahu

budú evidované plavidlá nepodliehajúce evidencii podľa odseku 1, a určí orgán príslušný

na vedenie tejto evidencie.

(3)

Plavidlá musia byť opatrené poznávacími znakmi.

§ 13

Prevádzateľ je povinný vybaviť plavidlo popri lodnom osvedčení lodnými listinami,

ktoré určí pre jednotlivé druhy plavidiel ministerstvo dopravy.

§ 14

(1)

Za československé plavidlá sa považujú plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve (správe)

československých organizácií alebo československých občanov a nie sú zapísané do cudzozemského

registra plavidiel.

(2)

Ostatné plavidlá sa považujú za cudzozemské plavidlá.

(3)

Vlajkou preukazujúcou štátnu príslušnosť československých lodí je československá

štátna vlajka.

§ 15

(1)

Na plavidle musí byť posádka v takom počte a zložení, aby bola zaistená bezpečnosť

plavby; najmenší počet členov posádky na plavidle a jej zloženie určí plavebná správa

pri vydaní lodného osvedčenia.

(2)

Na plavidlách smú sa zamestnávať len osoby zdravotne a odborne spôsobilé.

(3)

Na vedenie plavidiel, na riadenie a na obsluhu hnacieho a iného zariadenia na plavidle

sú oprávnené len osoby, ktoré môžu svoju spôsobilosť preukázať.

(4)

Preukazy spôsobilosti vydáva pre členov posádok československých plavidiel plavebná

správa. Plavebná správa môže poveriť vydávaním preukazov spôsobilosti prevádzateľa

plavidla.

§ 16

(1)

Na vnútrozemských vodných cestách sa smú na plavbu používať len plavidlá, pri ktorých

bola zistená spôsobilosť na plavbu. Plavidlá sa musia udržiavať v stave zaisťujúcom

bezpečnú a hospodárnu prevádzku, na akú boli pripustené.

(2)

Za bezpečnosť plavidiel v prevádzke zodpovedá ich prevádzateľ, ktorým je organizácia

alebo občan, ktorým plavidlo patrí a ktorí ho používajú na plavbu alebo ktorí s plavidlom

pri plavbe disponujú.

§ 17

(1)

Na zaistenie bezpečnosti a plynulosti vnútrozemskej plavby a v záujme zachovania

poriadku na vodných cestách a v prístavoch vyhlási Federálne ministerstvo dopravy

pravidlá plavebnej prevádzky (poriadky plavebnej bezpečnosti a prístavný poriadok).

(2)

Prevádzateľ plavidla je povinný dodržiavať pri výkone plavby pravidlá plavebnej prevádzky

a robiť opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti plavby a poriadku na vodných cestách

a v prístavoch; pri používaní prístavov je povinný dbať, aby sa nesťažovala prevádzka,

nepoškodzovalo prístavné zariadenie a aby nedochádzalo k poškodzovaniu plavidiel.

(3)

Za používanie priestorov určených pre verejnú plavbu je prevádzateľ plavidla povinný

zaplatiť náhradu. Výšku náhrady a prípady, kedy sa náhrada nevyberá, vyhlási ministerstvo

dopravy v Prepravnom a tarifnom vestníku.

§ 18

(1)

Plavebné nehody musí vodca plavidla hlásiť bez meškania plavebnej správe (jej orgánu)

alebo orgánu Verejnej bezpečnosti, a ak dôjde pri nehode k požiaru plavidla alebo

plavebného zariadenia, aj okresnému národnému výboru. Plavebné nehody prejednáva plavebná

správa (jej orgán) podľa okolností v spolupráci s orgánmi Verejnej bezpečnosti, prípadne

s okresným národným výborom a s vodohospodárskymi orgánmi.

(2)

Prevádzateľ plavidla aj organizácia, ktorej patrí správa vodných tokov, sú povinní

oznámiť plavebnej správe všetky skutočnosti majúce vzťah k plavebnej nehode, predložiť

lodné listiny a iné doklady, ktoré môžu objasniť príčinu alebo iné okolnosti plavebnej

nehody.

§ 19

(1)

Vzťahy medzi prevádzateľmi plavidiel alebo inými dopravcami a prepravcami alebo cestujúcimi

musia byť upravené tak, aby pomáhali vytvárať potrebné podmienky pre zvyšovanie úrovne

prepravy.

(2)

Podmienky pre prepravu tovaru a cestujúcich a pre uskladňovanie tovaru určujú prepravné,

prekladové a skladové poriadky. Odplaty za prepravu a poplatky za vedľajšie úkony

určujú tarify.

(3)

Prepravné, prekladové a skladové poriadky vydáva Federálne ministerstvo dopravy po

dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, tarify po prejednaní s nimi. Tarify sa

vyhlasujú v Prepravnom a tarifnom vestníku.

§ 20

Ak to vyžaduje prepravná potreba, prevádzateľ plavidla vytvorí s inou dopravnou organizáciou

v miestach, kde preprava prechádza z jedného druhu dopravy na iný druh dopravy, vhodné

podmienky pre zladenie činnosti oboch druhov dopravy, prípadne v záujme účelného využitia

vnútrozemskej plavby bude spolu s inými druhmi dopravy vykonávať združenú prepravu

podľa jednotného prepravného poriadku.

§ 21

(1)

Údaje o pravidelných cestách lodí prepravujúcich cestujúcich určujú cestovné poriadky,

ktoré zostavuje a vydáva prevádzateľ plavidla po prejednaní s okresným národným výborom;

pri medzinárodnej preprave schvaľuje cestovný poriadok Federálne ministerstvo dopravy

po prejednaní s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničného obchodu - Ústrednou

colnou správou.

(2)

Spôsob vyhlasovania cestovných poriadkov určuje prepravný poriadok.

§ 22

Spoločná havária

(1)

Spoločnou haváriou sa rozumejú škody, ktoré vzniknú tým, že sa úmyselne a účelne

urobia mimoriadne obete alebo výdavky na záchranu majetkových hodnôt zo spoločného

nebezpečenstva.

(2)

Spoločná havária sa rozvrhuje medzi plavidlo, prepravné a náklad pomerne podľa ich

hodnoty.

(3)

Rozvrh spoločnej havárie sa vykoná aj vtedy, ak príhodu, ktorá dala podnet k obeti

alebo k výdavkom patriacim do spoločnej havárie, zavinil niektorý z účastníkov; nároky

ostatných účastníkov na náhradu škody voči nemu nie sú tým dotknuté.

(4)

Prípad spoločnej havárie nezakladá osobný záväzok uhradiť príspevky. Ak však majiteľ

nákladu pri jeho odbere vedel, že sa má za náklad príspevok platiť, je osobne zaviazaný

ho uhradiť, a to až do výšky sumy, ktorá by sa bola mohla uhradiť z nákladu, keby

sa mu nebol býval vydal.

(5)

Prevádzateľ plavidla nesmie vydať náklad, na ktorom viazne príspevok na spoločnú

haváriu, dokiaľ nie je príspevok zaplatený alebo pokiaľ nie je poskytnutá zábezpeka;

inak zodpovedá za zaplatenie príspevku.

(6)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nepoužijú, pokiaľ prevádzateľ plavidla alebo

iný dopravca a prepravca urobili odchylné dojednania.

§ 23

(1)

Pri výstavbe vodných ciest a prevádzke na nich treba dbať na záujmy obrany republiky.

Pri výstavbe vodných ciest uplatňuje hľadiská zabezpečenia obrany vojenská správa,

ktorá sleduje stav, výkonnosť a usporiadanie prevádzky na vodných cestách.

(2)

Ustanovenia

§ 2 ods. 7

,

§ 9 až 15

a

§ 18 až 21

sa nevzťahujú na plavidlá a technické zariadenia ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

§ 24

Federálne ministerstvo dopravy vydá na vykonanie tohto zákona po dohode s príslušnými

ústrednými orgánmi podrobnejšie predpisy; pritom určí úľavy a odchýlky pre malé plavidlá

a pre športovú a rekreačnú plavbu, pre plte a niektoré plávajúce zariadenia.

§ 25

Zrušujú sa

1.

zákon č. 13/1929 Zb. o ciachovaní vnútrozemských lodí,

2.

vládne nariadenie č. 51/1932 Zb. o ciachovaní vnútrozemských lodí,

3.

vyhláška č. 1694/1946 Ú. l. I. o nakladacích a vykladacích lehotách vo vnútrozemskej

plavbe,

4.

zákon

č. 152/1950 Zb.

o úprave a bezpečnosti prevádzky vnútrozemskej plavby,

5.

nariadenie ministra dopravy

č. 202/1950 Zb.

o prístavnom poriadku pre československé vnútrozemské prístavy,

6.

nariadenie ministra dopravy

č. 56/1951 Zb.

o plaveckých knižkách,

7.

vyhláška č. 1/1951 Ú. l. I. (č. 41/1951 Ú. v. I.) o československých prístavoch,

8.

zákonné opatrenie

č. 1/1955 Zb.

o štátnej správe vo veciach plavby v znení vládneho nariadenia č. 102/1960 Zb. o

zrušení oblastných orgánov štátnej správy na Slovensku a plavebnej správy v Prahe,

9.

nariadenie ministra dopravy

č. 16/1955 Zb.

o spôsobilosti a evidencii vnútrozemských plavidiel,

10.

vyhláška č. 3/1955 Ú. l. (Ú. v.) o pôsobnosti plavebných správ a ich orgánov,

11.

vyhláška č. 59/1955 Ú. l. (Ú. v.) o spôsobilosti a evidencii vnútrozemských plavidiel,

12.

vyhláška č. 255/1955 Ú. l. (Ú. v.) o nakladacích a vykladacích prácach a skladovaní

tovaru v československých vnútrozemských prístavoch (prekladový a skladový poriadok),

13.

vyhláška č. 256/1955 Ú. l. (Ú. v.) o náhrade za používanie vnútrozemských prístavov

plavidlami,

14.

vyhláška č. 30/1956 Ú.l. (Ú.v.) o svietidlách pre poznávacie a signalizačné svetlá

na vnútrozemských plavidlách,

15.

vyhláška č. 161/1956 Ú. l. (Ú. v.) o vyhlasovaní noriem a lehôt pre nakladanie a

vykladanie plavidiel v československých vnútrozemských prístavoch a prekladištiach,

16.

vyhláška č. 110/1957 Ú. l. (Ú. v.) o počte, zložení a spôsobilosti členov posádok

vnútrozemských plavidiel,

17.

vyhláška č. 123/1957 Ú. l. (Ú. v.) o úľavách v evidencii malých plavidiel,

18.

vyhláška č. 191/1957 Ú. l. (Ú. v.) o osobitných právach a povinnostiach orgánov plavebnej

bezpečnosti.

§ 26

Zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.