NARIADENIE VLÁDY 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

§ 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie vlády ustanovuje

a)

požiadavky na kvalitu povrchovej vody, kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej

na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu

pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd,

b)

klasifikáciu dobrého ekologického stavu povrchových vôd, dobrého chemického stavu

povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd,

c)

limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych

odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd, osobitne na ich vypúšťanie v citlivých oblastiach

d)

limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých

látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok vypúšťaných do povrchových vôd

e)

požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a vôd z povrchového

odtoku,

f)

podrobnosti o kategóriách malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

minimálnej účinnosti malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

g)

podrobnosti o limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových

odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd,

h)

podrobnosti o prevádzke malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov

a prevádzkovom denníku,

i)

podrobnosti o revíznom technikovi na kontrolu stavu a funkčnosti malej čistiarne

odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, o osvedčení pre revízneho technika

a o minimálnych požiadavkách na vzdelanie a prax pre revízneho technika.

§ 2

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody

(1)

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú uvedené v

prílohe č. 1

.

(2)

Kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v

prílohe č. 2

ustanovujú požiadavky na kvalitu povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody

určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a sú

vyjadrené ako odporúčané hodnoty a medzné hodnoty ukazovateľov kvality povrchovej

vody.

(3)

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú určené na hodnotenie dlhodobých zmien a

krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov, hodnotenie vo vzťahu k vplyvom

pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

(4)

Ak sa aplikuje viac ako jeden kvalitatívny cieľ v jednej oblasti, kvalita povrchovej

vody musí vyhovovať všetkým cieľom.

§ 3

Hodnotenie kvality povrchovej vody

(1)

Kvalita povrchovej vody je v súlade s požiadavkami uvedenými v

prílohe č. 1

, ak hodnota vypočítaná z údajov nameraných počas roka je nižšia alebo rovná hodnote

pre príslušný ukazovateľ kvality vody. Odber vzoriek povrchovej vody pre hodnotenie

kvality vody sa musí časovo rozdeliť v závislosti od klimatických podmienok. Jednotlivé

vzorky sa odoberajú podľa metód odberu vzoriek uvedených v

prílohe č. 3 časti C

.

(2)

Na hodnotenie kvality povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej

na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb sa použijú

ukazovatele podľa

prílohy č. 2

.

(3)

Hodnotenie kvality vody podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje na všetky monitorované miesta.

(4)

Zjednodušené monitorovanie odpadových vôd možno zaviesť podľa zásad zjednodušeného

monitorovania uvedených v

prílohe č. 4

.

§ 4

Klasifikácia dobrého ekologického stavu, dobrého chemického stavu a dobrého ekologického

potenciálu útvarov povrchových vôd

(1)

Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom ekologickom stave, ak prvky kvality

1

)

hodnotenia ekologického stavu sú začlenené vo veľmi dobrom ekologickom stave alebo

dobrom ekologickom stave.

1a

)

Limitné hodnoty určenia ekologického stavu pre jednotlivé prvky kvality a typy vodných

útvarov povrchových vôd sú uvedené v

prílohe č. 12 časti A

. Postup hodnotenia ekologického stavu je uvedený v

prílohe č. 12 časti B

.

(2)

Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom chemickom stave, ak hodnoty koncentrácií

prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok v útvare povrchových vôd

nepresahujú environmentálne normy kvality.

1b

)

Postup hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedený v

prílohe č. 14

.

(3)

Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je klasifikovaný v dobrom ekologickom

potenciáli, ak je začlenený v maximálnom ekologickom potenciáli alebo dobrom ekologickom

potenciáli.

1c

)

Postup určovania ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary alebo umelé

vodné útvary je uvedený v

prílohe č. 13

.

(4)

Pri hodnotení ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd sa zohľadňujú

pozaďové koncentrácie nesyntetických špecifických látok.

(5)

Hodnotenie ekologického stavu a hodnotenie chemického stavu a určovanie ekologického

potenciálu sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesta.

§ 5

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných

do povrchových vôd alebo do podzemných vôd

(1)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia zohľadňujú súčasný stav poznania a ekonomicky

udržateľné možnosti technických riešení odvádzania a čistenia odpadových vôd.

(2)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd a

komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd sú uvedené v

prílohe č. 6 časti A.1

.

(3)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd a

komunálnych odpadových vôd do podzemných vôd sú uvedené v

prílohe č. 6 časti A.2

.

(4)

Pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody možno v záujme ochrany vôd, vodných pomerov

a regulácie emisií podľa zdôvodnenia určiť prípustné hodnoty znečistenia nižšie ako

sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť prípustné hodnoty znečistenia pre ďalšie

látky, ktoré nie sú uvedené v

prílohe 6

.

(5)

Pri uplatňovaní prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia nižších, ako sú uvedené

limitné hodnoty v

prílohe č. 6

, sa zohľadnia vypúšťania odpadových vôd do daného recipientu pri všetkých výustoch

nad posudzovaným profilom.

(6)

Ak sa odpadové vody a osobitné vody vypúšťajú do povrchových vôd alebo do podzemných

vôd z jedného zdroja znečistenia viacerými výustmi, prípustné hodnoty ukazovateľov

znečistenia sa určujú osobitne pre každý výust.

(7)

Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd sa oddelené zneškodňovanie

priemyselných odpadových vôd z jednotlivých výrobných prevádzok priamo v mieste ich

vzniku určí, ak sa tým zamedzí šíreniu špecifických ťažko odbúrateľných látok do prostredia.

(8)

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd v citlivých oblastiach

platia limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v

prílohe č. 6

označené písmenom „c“. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v citlivých oblastiach

sa považujú za splnené, ak sa v príslušnej čistiarni odpadových vôd množstvo celkového

fosforu zníži najmenej o 80 % a celkového dusíka najmenej o 70 %.

(9)

Ak je koncentrácia celkového fosforu vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako

je uvedené v

prílohe č. 6 časti A.1

, ale účinnosť odstránenia celkového fosforu v čistiarni odpadových vôd je 80-percentná

a viacpercentná, vypúšťanie odpadových vôd sa hodnotí ako dosiahnutie súladu s prípustnou

hodnotou tohto ukazovateľa znečistenia. Koncentrácia celkového fosforu v prítoku na

čistiareň odpadových vôd sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v

ten istý čas ako na odtoku z čistiarne odpadových vôd.

(10)

Ak je koncentrácia celkového dusíka vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako

je uvedené v

prílohe č. 6 časti A.1

, ale zároveň predstavuje menej ako 30 % z celkového dusíka na prítoku do danej čistiarne

odpadových vôd, vypúšťanie odpadových vôd sa hodnotí ako dosiahnutie súladu s prípustnou

hodnotou tohto ukazovateľa znečistenia. Koncentrácia celkového dusíka v prítoku na

čistiareň odpadových vôd sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v

ten istý čas ako na odtoku.

(11)

Ak sa vo všetkých čistiarňach odpadových vôd v danej citlivej oblasti dosahuje 75

% odstránenie celkového fosforu a celkového dusíka, koncentračné hodnoty s indexom

C uvedené v

prílohe č. 6 časti A.1

sa neuplatňujú v danej čistiarni odpadových vôd.

(12)

Koncentračné hodnoty bez indexov C pre celkový dusík a celkový fosfor sa uplatňujú,

ak je ekonomicky nadmerne náročné alebo ekologicky neefektívne požadovať prísnejšie

limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd.

(13)

Odporúčané metódy na stanovenie ukazovateľov limitných hodnôt a kvalitatívnych cieľov

vo vodách sú uvedené v

prílohe č. 3

. Ak limit stanovenia, presnosť a správnosť zodpovedajú odporúčanej metóde, možno

použiť aj inú metódu.

(14)

Odbery vzoriek a analýzy na sledovanie dodržiavania povolených prípustných hodnôt

ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových

vôd alebo do podzemných vôd sa vykonávajú pre oblasť odpadových vôd podľa požiadaviek

slovenskej technickej normy

2

)

alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(15)

Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v

prílohe č. 6

označené písmenom „p“, sú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové

obdobie. Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v

prílohe č. 6

označené písmenom „m“, sú koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky. Pre

zdroj znečistenia do 50 ekvivalentných obyvateľov ako limitné hodnoty ukazovateľov

znečistenia postačujú ustanovené koncentračné hodnoty bodovej vzorky.

(16)

Pri vypúšťaní splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd sa určujú obidve

hodnoty uvedené v odseku 15 maximálne do výšky hodnôt uvedených v

prílohe č. 6 časti A.1

. Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd sa určujú iba koncentračné

hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie, maximálne do výšky hodnôt uvedených

v

prílohe č. 6 časti B

. V závislosti od charakteru výroby používaných surovín, spôsobu čistenia a vypúšťania

týchto vôd, ako aj od charakteru recipientu, možno určiť koncentračné hodnoty kvalifikovanej

bodovej vzorky „m“ aj pre priemyselné odpadové vody.

(17)

Spôsob a minimálny počet odberu vzoriek vo vypúšťaných splaškových odpadových vodách

a komunálnych odpadových vodách potrebných na posúdenie súladu s koncentračnými hodnotami

zlievanej vzorky určenými pre jednotlivé ukazovatele sú uvedené v

prílohe č. 7

. Minimálny počet vzoriek a spôsob odberu vzoriek možno určiť aj na vypúšťanie priemyselných

odpadových vôd a osobitných vôd.

(18)

Vypúšťanie splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd do povrchových

vôd a do podzemných vôd je v súlade s určenými prípustnými hodnotami ukazovateľov

znečistenia, ak počet zlievaných vzoriek s prekročenými koncentračnými hodnotami ukazovateľov

znečistenia určenými pre zlievanú vzorku nie je väčší ako ich prípustný počet uvedený

v

prílohe č. 8

alebo ak koncentračné hodnoty ukazovateľov znečistenia kvalifikovanej bodovej vzorky

alebo bodovej vzorky podľa odseku 15 nie sú prekročené v žiadnej z odobratých vzoriek.

(19)

Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia pri vypúšťaní priemyselných odpadových

vôd a osobitných vôd do povrchových vôd sa považujú za splnené, ak nie sú prekročené

určené koncentračné hodnoty v počte zlievaných vzoriek uvedenom v

prílohe č. 9

, pričom ustanovené prípustné koncentrácie možno prekročiť maximálne do výšky 1,2-násobku

limitnej hodnoty ustanovenej pre daný ukazovateľ podľa povolenia na vypúšťanie odpadových

vôd vydaného príslušnému zdroju znečistenia; hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky

musia byť vždy v súlade so stanoveným limitom. Minimálny počet zlievaných vzoriek

pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd zabezpečovaných znečisťovateľom je 12 za

rok pri množstve vypúšťaných odpadových vôd rovnom a vyššom ako 10 000m

3

za rok alebo 1 000 m

3

za mesiac.

(20)

Na posúdenie dodržania určených hodnôt ročného bilančného množstva vypúšťaného znečistenia

v odpadových vodách a osobitných vodách je rozhodujúci súčin úhrnného množstva vypúšťaných

vôd v príslušnom kalendárnom roku a aritmetického priemeru výsledkov rozborov vzoriek

vypúšťaných vôd v tom istom roku okrem bilančného množstva vypúšťaného znečistenia

v priemyselných odpadových vodách, na ktoré sa vzťahuje postup podľa

§ 8 ods. 4

. Aritmetický priemer koncentračných hodnôt jednotlivých ukazovateľov znečistenia

vôd sa vypočíta len z výsledkov rozborov rovnakého typu vzoriek podľa odseku 15.

(21)

Množstvo vypúšťaných odpadových vôd sa meria určeným meradlom

3

)

na mieste alebo sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd stanovuje postupom určeným

v povolení na osobitné užívanie vôd. Pri poruche určeného meradla sa množstvo vypúšťaných

odpadových vôd určí ako priemerná hodnota vypočítaná z údajov za porovnateľné obdobie,

keď bolo množstvo odpadových vôd merané určeným meradlom.

(22)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných priemyselných odpadových vôd

a osobitných odpadových vôd do povrchových vôd sú uvedené v

prílohe č. 6 časti B

.

(23)

Ukazovateľ ekotoxicita na vodných organizmoch má indikatívny charakter. Indikatívne

hodnoty ekotoxicity priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových

vôd a požiadavky na skúšky ekotoxicity sú uvedené v

prílohe č. 6 časti C

. Pri prekročení indikatívnej hodnoty ekotoxicity ten, kto vypúšťa priemyselné odpadové

vody a osobitné vody, zabezpečí identifikáciu látok spôsobujúcich prekročenie indikatívnej

hodnoty ekotoxicity. Pre identifikované látky spôsobujúce prekročenie indikatívnej

hodnoty ekotoxicity sa prípustné hodnoty znečistenia určia v povolení na osobitné

užívanie vôd.

(24)

Pri sledovaní vypúšťaných odpadových vôd s obsahom prioritných látok, relevantných

látok uvedených v

prílohe č. 5

a látok uvedených v

prílohe č. 6 časti B tabuľkách 6.1 a 6.2

možno zaviesť aj zjednodušené monitorovanie odpadových vôd. Zásady zjednodušeného

monitorovania vo vypúšťaných odpadových vodách sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 5a

Malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov

(1)

Malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov sa realizujú, ak pripojenie

nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu nie je technicky možné a vyžaduje si neprimerane

vysoké náklady.

(2)

Na základe konštrukčno-technologickej skladby sa rozlišujú tieto základné typy malých

čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov

a)

intenzívne, ktoré podliehajú postupu podľa osobitného predpisu,

3a

)

a

b)

extenzívne, ktoré sú budované na mieste s predradeným predčistením a s horizontálnym

filtrom alebo s vertikálnym filtrom.

(3)

Definícia kategórií malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov

a ich využitie sú uvedené v

prílohe č. 14b časti A.1

.

(4)

V oblasti, kde už je centrálne zneškodňovanie odpadových vôd zabezpečené prostredníctvom

vybudovanej verejnej kanalizácie, nie je možné využitie malej čistiarne odpadových

vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov okrem prípadov, ak je pripojenie na verejnú kanalizáciu

technicky alebo ekonomicky neprimerane nákladné.

(5)

Minimálne účinnosti čistenia malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov pre kategórie výrobkov označovaných CE v percentách pre vypúšťanie vyčistených

odpadových vôd do povrchových vôd sú uvedené v

prílohe č. 14b časti A.2.1

.

(6)

Minimálne účinnosti čistenia malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov pre kategórie výrobkov označovaných CE v percentách pre vypúšťanie vyčistených

odpadových vôd do podzemných vôd sú uvedené v

prílohe č. 14b časti A.2.2

.

(7)

Prednostne sa vyčistené odpadové vody z malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov vypúšťajú do povrchových vôd a je potrebné zabezpečiť možnosť odberu vzoriek

pre kontrolu. Pri nutnosti vypúšťania vyčistených odpadových vôd z malých čistiarní

odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov do podzemných vôd je potrebné zabezpečiť

možnosť odberu vzoriek pre kontrolu a zrealizovať vsakovací objekt. Odber vzoriek

pre kontrolu zabezpečuje revízny technik, ako osoba oprávnená na kontrolu stavu a

funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov podľa

§ 53 ods. 2

vodného zákona.

(8)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd do

povrchových vôd pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov

sú uvedené v

prílohe č. 6

v tabuľke časti A.1.1.

(9)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd do

podzemných vôd pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov sú

uvedené v

prílohe č. 6

v tabuľke časti A.2.

(10)

Prevádzku malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov vykonáva

jej vlastník podľa rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy a podľa návodu uvedeného

v prevádzkovom poriadku a doporučení od výrobcu. Prevádzka malej čistiarne odpadových

vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov zahŕňa pravidelnú kontrolu stavu a funkčnosti,

údržbu, pravidelný odvoz kalu, evidenciu o odvoze kalu oprávnenou osobou a diaľkový

monitoring funkčnosti.

(11)

Na vykonávanie činnosti revízneho technika sa vyžaduje minimálne úplné stredné odborné

vzdelanie technického alebo prírodovedného zamerania a najmenej päťročná odborná prax

vo vodohospodárskom odvetví alebo obdobnom technickom odvetví. Odborné preškolenie

vykonáva osoba poverená ministerstvom podľa

§ 59 ods. 1 písm. z)

vodného zákona každé tri roky. Vzor osvedčenia pre revízneho technika je uvedený

v

prílohe č. 14a

.

(12)

Technická revízia podľa

§ 53 ods. 2

vodného zákona zahŕňa vizuálnu kontrolu celkového stavu súboru objektov a zariadení

malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, posúdenie spôsobu

prevádzkovania malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov v súlade

s rozhodnutím orgánu štátnej vodnej správy a kontrolu prevádzkového denníka. Výsledkom

technickej revízie je protokol o technickej revízii malej čistiarne odpadových vôd

do 50 ekvivalentných obyvateľov.

(13)

Prevádzkový denník môže mať formu písomného záznamu, elektronického záznamu alebo

zoznamu zápisov s uvedením dátumov o sledovaní prevádzky malej čistiarne odpadových

vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Prevádzkový denník obsahuje záznam o

a)

vykonaní údržby,

b)

vykonanom odbere vzorky a protokol o skúške vzorky vyčistenej odpadovej vody z malej

čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov,

c)

odvoze kalu,

d)

poruchách, vykonaných opravách a mimoriadnych udalostiach a zásahoch, ktoré sa vykonali

na danom zariadení.

(14)

Odvoz kalu zabezpečuje vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných

obyvateľov prostredníctvom oprávnenej osoby podľa

§ 36 ods. 4

vodného zákona, ktorá zabezpečuje odvoz odpadových vôd a kalu do čistiarne odpadových

vôd.

§ 6

Požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov

(1)

Odpadové vody z odľahčovacích objektov tvoria časť odpadových vôd, ktoré sú zo stokovej

siete hydraulicky oddelené a odtekajú cez odľahčovací objekt do povrchových vôd.

(2)

Odľahčovací objekt je objekt alebo zariadenie na stokovej sieti jednotnej sústavy

alebo polodelenej sústavy, alebo v čistiarni odpadových vôd, ktorý slúži na oddelenie

časti odpadových vôd odvádzaných stokovou sieťou do povrchových vôd. Odľahčovací objekt

musí byť vybavený zariadením na zachytávanie plávajúcich látok.

(3)

Vyústenia odpadových vôd z odľahčovacích objektov jednotnej sústavy musia spĺňať

základné kritérium na ich vypúšťanie, ktorým je zmiešavací pomer. Zmiešavací pomer

je pomer priemerného denného prietoku komunálnych odpadových vôd v bezdažďovom období

a prietoku vôd z povrchového odtoku, ktorý sa odvádza do čistiarne odpadových vôd

počas dažďa.

(4)

Pri bezdažďových stavoch nemôže dochádzať k odľahčovaniu odpadových vôd prostredníctvom

odľahčovacích objektov. Minimálne nariedenie komunálnych odpadových vôd musí dosahovať

zmiešavací pomer určený hodnotou 1 : 4. V miestach so sprísnenými požiadavkami na

kvalitu povrchovej vody možno na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov

vyžadovať vyššie nariedenie odpadových vôd tak, aby bol zmiešavací pomer určený hodnotou

do 1 : 8. Pri určovaní zmiešavacieho pomeru sa zohľadňuje súčasný stav poznania a

ekonomicky udržateľné možnosti technických riešení odvádzania odpadových vôd. Pri

vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacích objektov sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov

znečistenia.

(5)

Podkladom na preukázanie počtu prípadov odľahčovania v priebehu roka pri rozsiahlych

stokových sieťach s počtom odľahčovacích objektov väčším ako 10 je odborné posúdenie

zrážkových pomerov a odtokových pomerov. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu

objektu rovnajúcom sa alebo dlhšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť

najviac 15 za rok v dlhodobom priemere. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu

objektu kratšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť najviac 20 za rok

v dlhodobom priemere.

(6)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na odľahčovací objekt v čistiarni odpadových

vôd umiestnený pred sekundárnym stupňom čistenia po mechanickom čistení odpadových

vôd.

§ 7

Určenie prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách a v osobitných

vodách vypúšťaných do povrchových vôd

(1)

Na určenie prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách a osobitných

vodách vypúšťaných do povrchových vôd sa používajú imisné limity uvedené v

prílohe č. 5

, kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v

prílohe č. 2

, environmentálne normy kvality pre syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce

látky uvedené v

prílohe č.12 tabuľke 12.6.1.

, environmentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce

látky,

1b

)

výsledky hodnotenia stavu vôd a primerane aj požiadavky podľa

§ 6

.

(2)

Imisný limit je určená hodnota ukazovateľa znečistenia v recipiente v bode ovplyvnenom

vypúšťaním, ktorá sa používa na určenie prípustných hodnôt vypúšťaného znečistenia

v odpadových vodách a osobitných vodách.

(3)

Imisné limity uvedené v

prílohe č. 5

, kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v

prílohe č. 2

, environmentálne normy kvality pre syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce

látky uvedené v

prílohe č. 12 tabuľke 12.6.1.

a environmentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďaľšie znečisťujúce

látky sa používajú pre určenie prípustných hodnôt vypúšťaného znečistenia v odpadových

vodách a v osobitných vodách spolu s 355-dňovým prietokom alebo najmenším zaručeným

prietokom.

(4)

Pri vypúšťaní odpadových vôd s obsahom syntetických a nesyntetických špecifických

znečisťujúcich látok uvedených v

prílohe č. 12 tabuľke 12.6.1.

sa môže primerane určiť zmiešavacia zóna.

5

)

§ 8

Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok

(1)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť

škodlivých látok vypúšťaných do povrchových vôd sú podľa jednotlivých výrobných prevádzok

uvedené v

prílohe č. 10

.

(2)

Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa

primerane vzťahujú ustanovenia

§ 2

,

5 a 6

a špecifické opatrenia uvedené v

prílohe č. 10

.

(3)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sú vyjadrené ako najvyššie priemerné denné

a mesačné koncentrácie látok a ako najväčšie množstvo vypúšťaných látok pripadajúce

na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej činnosti za jeden deň a jeden

mesiac, ktoré sa nemôžu prekročiť.

(4)

Množstvo vypúšťaných látok pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej

činnosti je vyjadrené množstvom látok pripadajúcich na jednotku vyprodukovaného, spracovaného

alebo použitého množstva látok výrobnou prevádzkou počas rovnakého obdobia alebo s

inými charakteristickými parametrami tejto činnosti. Limitné hodnoty ukazovateľov

znečistenia sa musia vždy dodržať.

(5)

Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia, vyjadrené ako maximálne koncentrácie,

nemôžu byť väčšie ako maximálne koncentrácie vzťahujúce sa na jednotku množstva vody

potrebnej na jednotku množstva inštalovanej výrobnej kapacity. Toto platí, ak výrobné

prevádzky vykonávajú iné činnosti ako tie, pre ktoré sa ustanovili limitné hodnoty

ukazovateľov znečistenia uvedené v

prílohe č. 10

a ktoré by mohli obsahovať obzvlášť škodlivé látky.

(6)

Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia určené v povolení na osobitné užívanie

vôd sa vzťahujú na miesto vypúšťania vôd. Ak sa vody čistia mimo výrobnej prevádzky

v čistiarni odpadových vôd, prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa určia pre

výust z čistiarne odpadových vôd.

(7)

Spôsob monitorovania sa určí tak, aby bola zabezpečená kontrola súladu vypúšťania

obzvlášť škodlivých látok s prípustnými hodnotami ukazovateľov znečistenia určenými

v povolení na osobitné užívanie vôd. Pre odber a analýzu vzoriek a meranie množstva

vypúšťaných vôd a množstva použitých látok musí postup monitorovania zabezpečiť meranie

charakteristických vlastností činnosti, ktorá spôsobuje znečistenie.

(8)

Ak nemožno určiť množstvo použitých látok, spôsob monitorovania sa odvodí od množstva

použitých látok z výrobnej kapacity, pre ktorú bolo vydané povolenie na osobitné užívanie

vôd.

(9)

Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa

odoberá reprezentatívna 24-hodinová zlievaná vzorka. Množstvo vypustených látok počas

jedného mesiaca sa vypočíta z denného množstva vypustených látok. Odber vzoriek a

meranie množstva vypúšťaných odpadových vôd sa spravidla vykonávajú v mieste vypúšťania

odpadových vôd, na ktoré sa vzťahujú limitné hodnoty. Tam, kde je to nevyhnutné z

hľadiska zabezpečenia požiadaviek odporúčaných metód, možno povoliť odber vzoriek

a meranie množstva vypúšťaných odpadových vôd aj na iných miestach pred miestom ich

vypúšťania, ak pravidelné kontroly ukázali, že merania v tomto bode zodpovedajú vypúšťanému

množstvu a kvalite odpadových vôd v mieste ich vypúšťania, alebo sú vždy vyššie.

(10)

Množstvo vypúšťaných priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok

sa musí merať s presnosťou ±10 %. Uvedený spôsob monitorovania sa môže zjednodušiť,

ak vypúšťané množstvo látky neprekročí určitú hodnotu, ktorá je pre danú látku uvedená

v

prílohe č. 10

.

(11)

Odporúčané metódy pre stanovenie ukazovateľov obzvlášť škodlivých látok sú uvedené

v

prílohe č. 3

.

(12)

Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných priemyselných odpadových vôd

s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov sa považujú za

splnené, ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky potrebné na znižovanie

množstva týchto látok vo vypúšťaných odpadových vodách s cieľom ich postupného vylúčenia,

pričom sa prihliada na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže.

(13)

Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do povrchových

vôd je v súlade s určenými prípustnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ak priemerné

denné koncentrácie a priemerné mesačné koncentrácie obzvlášť škodlivých látok neprekročia

ustanovené prípustné hodnoty určené v povolení na osobitné užívanie vôd.

(14)

Povolené bilančné množstvo vypúšťaných obzvlášť škodlivých látok sa hodnotí ako dodržané,

ak ich množstvo pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej

činnosti za jeden deň a jeden mesiac neprekročí hodnotu určenú v povolení na osobitné

užívanie vôd.

(15)

Zásady určovania limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia ďalších obzvlášť škodlivých

látok a škodlivých látok sú uvedené v

prílohe č. 11

.

§ 9

Požiadavky na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku

(1)

Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá,

že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej

vody, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a

vykonaní potrebných opatrení. Vodami z povrchového odtoku sú najmä vody z pozemných

komunikácií pre motorové vozidlá, z parkovísk, z odstavných a montážnych plôch, z

plôch priemyselných areálov, na ktorých sa skladujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé

látky alebo sa s nimi inak podobne zaobchádza.

(2)

Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, o ktorých sa nepredpokladá,

že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd a podzemných

vôd, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo.

(3)

Pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

okrem odstavných plôch a montážnych plôch, plôch priemyselných areálov a iných areálov,

na ktorých sa skladujú znečisťujúce látky alebo sa s nimi inak zaobchádza. Limitné

hodnoty ukazovateľov znečistenia sú uvedené v

prílohe č. 6 časti B tabuľke 9.1.

Stokové siete musia byť vybavené zariadením na zachytenie plávajúcich látok a pri

vypúšťaní vôd z povrchového odtoku podľa odseku 1, ak sa preukáže ich nepriaznivý

vplyv na kvalitu vôd v recipiente, aj zariadením na zachytávanie znečisťujúcich látok.

§ 10

Transpozičné ustanovenie

Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe č. 15

.

§ 10a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2022

Požiadavky o kategóriách, minimálnej účinnosti, limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia

vypúšťaných splaškových odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd a o

prevádzke malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov sa uvedú

do súladu so znením účinným od 15. novembra 2022 najneskôr do 1. januára 2024.

§ 11

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

296/2005 Z. z.

ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a

limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.

§ 12

Účinnosť

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. júna 2010 okrem § 5 ods. 23, ktoré nadobúda

účinnosť 1. januára 2011.