SK
V mene Slovenskej republiky
Statutory Text (1 Articles)
267
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 19/2017-115
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne zloženom
z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu,
Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Jany Laššákovej, Miloša
Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského vo veci
návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených spoločnosťou
Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19, Bratislava, v
mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák, na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky
o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov, s
čl. 1 ods. 1
,
čl. 2 ods. 2
,
čl. 13 ods. 1 písm. a)
,
čl. 20 ods. 1
a
4
,
čl. 35 ods. 1
,
čl. 46 ods. 2
,
čl. 59 ods. 2
a
čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky
, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a
§ 3 ods. 2
,
§ 9 ods. 1 písm. b) bodu 1
,
§ 11 ods. 1
,
§ 12 ods. 1
a
§ 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v spojení s
§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.
o cenách v znení neskorších predpisov takto
r o z h o d o l
Návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovuje.
Odôvodnenie
I.
Predmet konania
1.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. novembra 2016
doručený návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu
s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 1“), a § 12 ods. 8, 9, 10
a 11 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 260/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných
činností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 2“,
spolu aj „napadnuté časti vyhlášok“), s
čl. 1 ods. 1
,
čl. 2 ods. 2
,
čl. 13 ods. 1 písm. a)
,
čl. 20 ods. 1
a
4
,
čl. 35 ods. 1
,
čl. 46 ods. 2
,
čl. 59 ods. 2
a
čl. 123 ústavy
, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) a
§ 3 ods. 2
,
§ 9 ods. 1 písm. b) bodu 1
,
§ 11 ods. 1
,
§ 12 ods. 1
a
§ 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o regulácii“) v spojení s
§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.
o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“).
1.1
Prílohou návrhu bolo taktiež plnomocenstvo, ktorým navrhovatelia splnomocňujú na
zastupovanie pred ústavným súdom „...
JUDr. Rastislava Hanuláka, advokáta zapísaného v SAK pod č. 5504 vykonávajúceho advokáciu
ako konateľ a spoločník spoločnosti Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o...
“. Keďže je v plnomocenstve označený advokát oprávnený vykonávať advokáciu ako konateľ
a spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, vyhodnotil ústavný súd priložené plnomocenstvo
podľa jeho obsahu ako splnomocnenie udelené obchodnej spoločnosti Capitol Legal Group,
advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák.
2.
Navrhovatelia v návrhu uviedli skutkový opis a predmet napádanej právnej úpravy a
opis cenotvorby v elektroenergetike. V tejto súvislosti uviedli nasledujúce podstatné
skutočnosti: „...
zložkami ceny za združenú dodávku elektriny sú aj ďalšie platby nad rámec ceny za
dodávku elektriny (ako tovaru) a prepravných služieb. Podľa citovaného § 29 ods. 6
Vyhlášky o cenovej regulácii ide o (a) tarifu za systémové služby, (b) tarifu za podporu
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, (c) tarifu za podporu elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, (d) tarifu za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia
a (e) tarifu za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Keďže
všetky tieto platby sú označené ako tarifa, s poukazom na vyššie citované ustanovenie
§ 2 písm. h) Zákona o regulácii, by malo ísť o pevné ceny viažuce sa na technickú
jednotku. Z argumentácie, ktorú uvádzame v ďalších častiach tohto návrhu však vyplynie,
že tomu tak v skutočnosti nie je, ale že ide o autoritatívne ustanovené poplatky,
ktoré nemajú oporu v zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy
a obsahu uvedených taríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise. Opis taríf vyplýva
len z § 1 písm. g) a h) Vyhlášky o cenovej regulácii...
“
3.
Navrhovatelia v návrhu konštatujú, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby
a platbu za prevádzkovanie systému podľa vyhlášky 1, resp. tarify podľa vyhlášky 2
(ďalej len „tarify“) nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona. V tejto súvislosti navrhovatelia
konštatujú, že „
Ako sme uviedli vyššie, žiaden zákon (Zákon o energetike. Zákon o regulácii ani iný
zákonný predpis) bližšie nedefinuje ani obsahovo nešpecifikuje tarifu za prevádzkovanie
systému... ... Zákon ani neustanovuje, ktorý účastník trhu s elektrinou má tarifu
za prevádzkovanie systému platiť a ani to, komu sa má platiť... Skutočný obsah tarify
za prevádzkovanie systému tak možno určiť len z definície uvedenej v § 1 písm. g)
Vyhlášky o cenovej regulácii a z ďalších ustanovení Vyhlášky o cenovej regulácii,
ktoré upravujú spôsob jej výpočtu...
“.
4.
Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že tarify podľa ich názoru nemajú povahu ceny
za dodávku elektriny. V tejto súvislosti uviedli, že
«Z uvedeného vyplýva, že tarifa za prevádzkovanie systému sa (povinne) hradí každým
koncovým odberateľom elektriny v rozsahu jeho koncovej spotreby elektriny na odbernom
mieste. Z ustanovenia § 11 ods. 10 Vyhlášky o pravidlách trhu a ustanovenia § 12 ods.
8, 9, 10 a 11 Vyhlášky o cenovej regulácii však vyplýva, že sa uplatňuje aj voči výrobcom
elektriny v rozsahu elektriny vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny
a spotrebovanej na ostatnú vlastnú spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo vlastnú
spotrebu elektriny pri výrobe elektriny, ktorá bola odobratá zo sústavy... Tarifa
za prevádzkovanie systému zahŕňajúca vybrané „vynútené“ náklady príslušných účastníkov
trhu s elektrinou však nemá povahu ceny za dodávku tovaru alebo ceny za poskytovanie
služby v sieťových odvetviach, keďže za ňu nie sú poskytované žiadne vecné plnenia
v podobe tovarov alebo služieb v sieťových odvetviach. Tarifa za prevádzkovanie systému
má čisto kompenzačný charakter...»
.
5.
Navrhovatelia zdôraznili, že
«Tarifa za prevádzkovanie systému tak nemá povahu ceny v sieťových odvetviach, a preto
by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti Úradu. Žiadnu rolu tu nehrá ani jej
označenie ako „tarifa“, ktorou by mala byť pevná cena viažuca sa na technickú jednotku
(§ 2 písm. h) zákona o regulácii), a to z dôvodu, že toto označenie nezodpovedá realite...
Na základe uvedeného je zrejmé, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá de facto
povahu ceny v sieťových odvetviach, ale povahu autoritatívneho poplatku zavedeného
podzákonnými predpismi Úradu (bez existencie konkrétneho vecného protiplnenia)...»
.
6.
Navrhovatelia teda namietali rozpor napadnutých častí vyhlášok s ústavou a zákonmi
(pozri bod 1). V tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „
... Spôsob určovania výšky tarify za prevádzkovanie systému, ako ani mechanizmus jej
úhrady vyplývajúci z napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky
o cenovej regulácii, nemá oporu v zákone. Na základe vyššie uvedeného je potrebné
konštatovať, že Vyhláškou o pravidlách trhu a Vyhláškou o cenovej regulácii sa účastníkom
trhu s elektrinou platiacim platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému ukladajú povinnosti
nad rámec zákona či dokonca v rozpore s ním... platba za prevádzkovanie systému nemá
charakter ceny v sieťových odvetviach, účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú ju povinní
platiť za ňu nezískavajú žiadne (ani potenciálne) protiplnenie. Sú ju povinní platiť
len na základe povinnosti vyplývajúcej z Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej
regulácii. Z rovnakého dôvodu sú platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému povinní
iní účastníci trhu s elektrinou od jej platiteľov vyberať. Podľa svojej povahy je
teda platba (tarifa) za prevádzkovanie systému autoritatívne určeným poplatkom, ktorý
má len kompenzačné a fiškálne účely...
“
7.
Navrhovatelia namietali, že „
Úrad nie je oprávnený v rámci cenovej regulácie, ani v rámci inej svojej zákonnej
kompetencie určovať podzákonnými predpismi poplatky, ktoré nemajú povahu ceny... Realizácia
oprávnenia vykonávať cenovú reguláciu vyžaduje existenciu záväzkovoprávneho vzťahu
v súvislosti s dodávkou tovaru alebo poskytovaním služby v sieťových odvetviach ako
základného ekonomického fundamentu... Úrad nie je oprávnený podzákonnými predpismi
kreovať nové (zákonnou úpravou nezaložené) poplatkové vzťahy, ktorých účelom je kompenzovať
vybrané náklady niektorých účastníkov trhu s elektrinou na úkor iných účastníkov trhu
s elektrinou. Náklady, ktoré majú povahu ekonomicky oprávnených nákladov je oprávnený
len zohľadniť v rámci cenovej regulácie tovarov alebo služieb zabezpečovaných tými
účastníkmi trhu s elektrinou, ktorým pri výkone ich podnikateľskej činnosti v energetike
vznikajú... Povinnosť platiť platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému ako osobitný
poplatok nevyplýva zo Zákona o energetike, Zákona o regulácii ani iného zákonného
predpisu. Žiaden zákon dokonca ani nezmocňuje Úrad k tomu, aby takýto osobitný poplatok
zaviedol. Platba (tarifa) za prevádzkovanie systému preto nie je stanovená zákonom
a ani na základe zákona...
“.
8.
Navrhovatelia poukázali na deficity delegačnej normy, pričom zdôraznili, že
«V tomto zmysle možno potom interpretovať aj splnomocňovacie ustanovenie §40 ods.
1 písm. n) Zákona o regulácii, podľa ktorého je Úrad oprávnený vydať všeobecne záväzný
predpis, ktorým ustanoví „podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými
službami a úhradou osobitných nákladov.“... Napriek tomu sa navrhovatelia domnievajú,
že ani táto blanketová norma nezmocňuje Úrad k tomu, aby zaviedol platbu (tarifu)
za prevádzkovanie systému v podobe povinného poplatku voči koncovým odberateľom elektriny
plošne a súčasne aj voči výrobcom, ktorí si elektrinu sami vyrábajú. Ustanovenie §
12 ods. 6 v spojení s § 40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii prinajhoršom umožňuje
Úradu určiť individuálne platby pre koncových odberateľov pripojených do prenosovej
sústavy, pretože len o týchto sa výslovne zmieňuje... Zákon o regulácii (ani iný zákon)
neupravuje v dostatočnom rozsahu požadované znaky právnej povinnosti (čo do subjektu,
objektu a obsahu) koncových odberateľov elektriny a výrobcov elektriny platiť tarify
súvisiace so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov v podobe, v akej je
zavedená prostredníctvom platby (tarify) za prevádzkovanie systému... Okrem ust. §
40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii týkajúceho sa určenia podrobností individuálnych
sadzieb taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov, žiadne
iné zákonné ustanovenie nezmocňuje Úrad zaviesť platbu (tarifu) za prevádzkovanie
systému ako osobitný poplatok, ktorý nemá povahu ceny za tovary a služby v sieťových
odvetviach...»
.
9.
K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2 s ústavou navrhovatelia
uviedli, že
«V danom prípade teda Úrad zavedením platby (tarify) za prevádzkovanie systému porušil
ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy, pretože ju zaviedol bez riadnej opory
v zákone. Keďže napadnutými ustanoveniami Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o
cenovej regulácii zaviedol osobitný poplatok bez opory v zákone, porušil aj ustanovenia
článku 59 ods. 2 Ústavy... Tým, že platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému zaviedol
prostredníctvom napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej
regulácii bez riadneho zákonného splnomocnenia, resp. na rámec medzí splnomocnenia
určeného zákonom, porušil aj ustanovenie článku 123 Ústavy... Tieto porušenia Ústavy
ipso facto zakladajú aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy... (porušenie princípu legality).
Porušenie princípu legality znamená aj porušenie princípov právneho štátu, a teda
porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy... De facto sa tak prostredníctvom nezákonne zavedenej
platby (tarify) za prevádzkovanie systému odčerpáva majetok všetkých osôb, ktoré sú
povinné platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému platiť. Voči týmto osobám súčasne
dochádza k faktickému vyvlastňovaniu ich majetku, resp. obmedzeniu vlastníckeho práva
bez splnenia podmienok vyplývajúcich z článku 20 ods. 4 Ústavy... V prípade platby
(tarify) za prevádzkovanie systému... ide o zásah do vlastníckeho práva podstatne
širšieho okruhu osôb, v tomto prípade účastníkov trhu s elektrinou, ktorí sú túto
platbu povinní platiť (t.j. všetci koncoví odberatelia elektriny a výrobcovia elektriny,
vo vzťahu k elektrine, ktorú sami vyrobia a spotrebujú)... Z uvedených dôvodov majú
navrhovatelia za to, že napadnuté ustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky
o cenovej regulácii nekorešpondujú s článkom 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy a článkom 1
Dodatkového protokolu... Pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie
systému nie sú... dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu
tvorby jej výšky, a to napriek tomu, že v zmysle ust. § 3 ods. 1 Zákona o regulácii
je účelom regulácie „transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť
tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činnosti za primerané ceny a v určenej kvalite.“
Keďže nie sú účastníkmi cenového konania, nemajú možnosť vyjadriť sa v konaní, podať
opravné prostriedky ani správnu žalobu... V dôsledku zavedenia platby (tarify) za
prevádzkovanie systému ako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu vecného protiplnenia
a určovania jej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom krátkodobého trhu
s elektrinou sa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred
nezákonnosťou na súde. Výsledkom je teda aj porušenie základného práva platiteľov
platby (tarify) za prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto platbou
(tarifou) kompenzujú na spravodlivý proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 2 Ústavy...»
.
10.
K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2 so zákonom
o regulácii a zákonom o cenách navrhovatelia uviedli, že „
... navrhovatelia vidia v platbe (tarife) za prevádzkovanie systému, ktorá je zavedená
na základe napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej
regulácii aj porušenie ust. § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, §
12 ods. 1, § 40 ods. 1 Zákona o regulácii v spojení s porušením ust. § 2 ods. 1 Zákona
o cenách. Napadnuté ustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii
sú preto v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zákona o regulácii a Zákona o cenách.
“.
11.
Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie nálezom
takto rozhodol
„
I. Ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov nie
sú v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom
20 ods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom
123 Ústavy Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods.
1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov.
II. Ustanovenia § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 260/2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré
podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike nie sú v súlade s
článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20 ods. 1
a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123 Ústavy
Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12
ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v
znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách
v znení neskorších predpisov.
“.
II.
Priebeh konania
12.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd dospel k záveru
o splnení predpokladov na meritórne prerokovanie časti návrhu navrhovateľov vo vzťahu
k napadnutej vyhláške 1 ustanovených v ústave a zákone Národnej rady Slovenskej republiky
č.
38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“), a preto
uznesením č. k. PL. ÚS 19/2017-47 z 12. decembra 2017 návrh na začatie konania v tejto
časti prijal na ďalšie konanie.
13.
V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného
16. októbra 2019 bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.
14.
Navrhovatelia v podanom návrhu napádali aj nesúlad vyhlášky 2 s označenými ustanoveniami
ústavy, dodatkového protokolu a zákonov (bod 1). Dňa 8. februára 2017 bola v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky vyhlásená vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č.
18/2017 Z. z.
, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania
regulovaných činností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška 3“). Účinnosť vyhlášky 3 bola v § 48 stanovená dňom vyhlásenia. Z § 47 vyhlášky
3 vyplýva, že vyhláška 2 bola v celom rozsahu derogovaná („Zrušuje sa vyhláška Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví č.
260/2016 Z. z.
, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania
regulovaných činností v elektroenergetike“). Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní
návrhu na začatie konania o časti návrhu navrhovateľov vo vzťahu k napadnutej vyhláške
2 rozhodol v súlade s ustanovením § 41a ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. tak, že konanie
o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil.
15.
Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 39 ods. 1 zákona č. 38/1993
Z. z. vyžiadal stanovisko k návrhu od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len „úrad“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ústavný
súd zároveň podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. účastníkov konania vyzval, aby
sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávaní vo veci.
16.
Na výzvu ústavného súdu predložilo písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov za vládu
ministerstvo spravodlivosti podaním č. 36499/2018/120 zo 14. marca 2018 doručeným
ústavnému súdu 23. marca 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámilo, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd v prejednávanej veci upustil od ústneho pojednávania.
17.
Na výzvu ústavného súdu predložil písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov úrad
podaním č. 10622/2018/BA z 22. marca 2018 doručeným ústavnému súdu 27. marca 2018.
18.
Navrhovatelia sa k stanovisku vlády zastúpenej ministerstvom spravodlivosti zo 14.
marca 2018 (č. podania 36499/2018/120) a k stanovisku úradu z 22. marca 2018 (č. podania
10622/2018/BA) vyjadrili listom zo 7. mája 2018 doručeným ústavnému súdu 9. mája 2018,
v ktorom ústavnému súdu oznámili, že nesúhlasia s upustením od ústneho pojednávania
vo veci.
19.
Keďže došlo v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie k zmene niektorých
referenčných právnych noriem tak, ako je to bližšie opísané v časti V.4 tohto nálezu,
ústavný súd podľa
§ 86 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) požiadal úrad o zaslanie
písomného stanoviska ku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie
konanie.
20.
Na výzvu ústavného súdu predložil teda úrad ďalšie písomné stanovisko podaním č.
43727/2019/BA z 12. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu 13. decembra 2019. Navrhovatelia
sa k stanovisku úradu z 12. decembra 2019 (č. podania 43727/2019/BA) vyjadrili listom
z 27. februára 2020 doručeným ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom ústavnému súdu
oznámili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
III.
Stanoviská vlády a úradu a vyjadrenie navrhovateľov
III.1 Stanovisko vlády k návrhu navrhovateľov
21.
Stanovisko za vládu predložilo ministerstvo spravodlivosti podaním č. 36499/2018/120
zo 14. marca 2018 doručeným ústavnému súdu 23. marca 2018. Ministerstvo spravodlivosti
nesúhlasilo s návrhom navrhovateľov a navrhlo, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak,
že návrhu navrhovateľov nevyhovuje. V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej
normy vláda uviedla, že
«Navrhovatelia tvrdia, že Úrad vydaním vyhlášky o pravidlách trhu prekročil rozsah
svojich právomocí a ustanovil nad rámec zákona povinnosť účastníkom trhu s elektrinou
platiť platbu za prevádzkovanie systému, pričom táto platba za prevádzkovanie systému
nemá charakter ceny v sieťových odvetviach a účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú
povinní uvedenú platbu platiť napriek tomu, že za ňu nezískavajú žiadne (ani potenciálne)
protiplnenie. Podľa názoru navrhovateľov Úrad nie je oprávnený v rámci cenovej regulácie,
ani v rámci inej svojej zákonnej kompetencie určovať podzákonnými predpismi poplatky,
ktoré nemajú povahu ceny... Vláda s týmito právnymi závermi navrhovateľov nesúhlasí.
Preto by chcela dať do pozornosti, že podľa § 4 ods. 1 zákona o regulácii: „Úrad je
orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.“.
Ďalej podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o regulácii, Úrad je splnomocnený vydávať všeobecne
záväzné právne predpisy a podľa písmena b) a jeho bodu 1. vykonáva cenovú reguláciu...
Ak sa pozrieme na splnomocňovacie ustanovenia v § 40 ods. 1 písm. a) až c) zákona
o regulácii, zistíme, že zákonodarca výslovne splnomocnil Úrad na vydanie všeobecne
záväzného právneho predpisu...»
.
22.
V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy vláda poukázala na rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013, pričom uviedla, že „
... Ústavný súd konštatoval, že nie je nevyhnutné detailné opísanie jednotlivých práv
a povinností, ktoré má upraviť podzákonný právny predpis. Ak si porovnáme to, čo konštatoval
Ústavný súd SR s jednotlivými citovanými ustanoveniami zákona o regulácii, tak môžeme
konštatovať, že predmetné ustanovenia sú plne v súlade s právnym názorom Ústavného
súdu SR...
“.
23.
V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky
2 s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu vláda uviedla, že „
... K uvedenému si vláda dovoľuje poukázať na činnosti, ktoré vykonáva OKTE, a.s.
ako organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Náplň činnosti spoločnosti predovšetkým
vyplýva z medzinárodných (najmä z právnych aktov Európskej únie) a národných právnych
predpisov, ktoré sú predovšetkým upravené v § 37 a nasl. Zákona o energetike... Vláda
je presvedčená, že predmetné ustanovenia v pravidlách trhu nie sú v rozpore s Ústavou
SR a ani s ostatnými zákonnými predpismi. Na základe toho sa vláda nestotožňuje s
právnym názorom navrhovateľov... Najmä v kontexte povinností OKTE, a.s., ktoré v zmysle
zákona o energetike a iných uvedených právnych predpisov má povinnosť vykonávať. Predovšetkým
vykonávať činnosť správy a zberu nameraných dát a centrálnu fakturáciu poplatkov súvisiacich
s prevádzkou elektrizačnej sústavy...
“.
24.
V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky
2 s čl. 35 ods. 1 ústavy vláda uviedla, že „
Vláda poukazuje, že sa jedná o regulované prostredie, resp. tieto podnikateľské činnosti
podliehajú štátnej regulácii. Treba taktiež dodať, že samotná energetika, resp. elektroenergetika
má významnú strategickú povahu. Preto cenotvorba v energetike nie je určovaná len
na základe trhového princípu, ale štát sa snaží, aby tieto tovary (statky) boli dostupné
celej škále spoločnosti, pre ktorú sú životne potrebné, čo obdobne Ústavný súd SR
konštatoval vo svojom náleze PL. ÚS 17/2014...
“.
III.2 Stanovisko úradu k návrhu navrhovateľov
25.
Úrad vo svojom stanovisku č. 10622/2018/BA doručenom ústavnému súdu 27. marca 2018
s návrhom navrhovateľov ani s nimi uvádzanou argumentáciou nesúhlasil, pričom k rozsahu
napádaných ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2 uviedol, že „
Ustanovenia § 11 odsek 7 až 9 vyhlášky o pravidlách trhu zabezpečujú, aby sa platby
za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému riadne uplatnili na koncovú
spotrebu elektriny so zohľadnením prirodzeného obchodného toku platieb medzi účastníkmi
trhu. K uvedeným ustanoveniam vyhlášky o pravidlách trhu uvádzame, že predstavujú
len čiastkové ustanovenia týkajúce sa tarify za prevádzkovanie systému, pričom základné
ustanovenia sú v zákone o regulácii (napr. § 10 písm. a) druhého bodu a § 12 ods.
7) a špecifickejšie pravidlá sú v súčasnosti vo vyhláške č. 18/2017 Z. z. a vo vyhláške
o pravidlách trhu. Z hľadiska obsahu navrhovateľmi napádaných ustanovení § 11 ods.
7, 8 a 9 vyhlášky o pravidlách trhu nevidíme legitímny účel takto koncipovaného návrhu,
pričom z obsahového hľadiska návrhu vyplýva, že navrhovatelia napádajú celý mechanizmus
tarify za prevádzkovanie systému ako taký a nielen ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9
vyhlášky o pravidlách trhu. Ak by aj došlo k derogácii uvedených ustanovení, nič by
sa právne ani fakticky nezmenilo, pretože tarifa za prevádzkovanie systému je upravená
v množstve ďalších ustanovení zákona o regulácii, vyhlášky č.
18/2017 Z. z.
a aj vyhlášky o pravidlách trhu. Z uvedených dôvodov sa javí návrh skupiny poslancov
ako zmätočný a účelový, pretože v prípade plného úspechu vo veci sa nijakým spôsobom
nezmení právny režim platieb tarify za prevádzkovanie systému, nakoľko táto tarifa
vyplýva zo zákona a aj z iných ustanovení, ktoré nie sú predmetom tohto konania pred
ústavným súdom.
“.
26.
V súvislosti s právnym názorom navrhovateľov vyjadreným v návrhu vo vzťahu k povahe
tarify úrad uviedol, že „
Zároveň nie je pravdivá ani téza navrhovateľov, ktorú prezentujú v celom svojom návrhu,
a to, že platitelia tarify za prevádzkovanie systému nedostávajú žiadnu protislužbu.
Uvedenou protislužbou sú všetky služby obsiahnuté v tarifách podľa v § 12 ods. 7 zákona
o regulácii... Ako sme uviedli, všetky uvedené služby predstavujú reálne protiplnenie,
ktoré priamo súvisí s uhrádzaním tarify za prevádzkovanie systému a zároveň priamo
ovplyvňuje ekonomický a technický stav elektrizačnej sústavy ako takej. Zároveň majú
tieto služby celoštátny (národný) a medzinárodný význam, ktorý je potrebné zachovať
a ďalej rozvíjať, a nie rušiť. Inak povedané, v prípade neexistencie uvedených služieb
na trhu s elektrinou by bola ohrozená základná technická a najmä ekonomická existencia
sústavy, pričom doplatili by sme na to všetci – odberatelia elektriny. Dnešná spoločnosť
je založená na funkčnej a neustále dostupnej elektrickej energii kdekoľvek na odbernom
mieste. Takýto technický a ekonomický stav súvisí so stavom právnym, ktorý je obsiahnutý
aj vo vyhláške o pravidlách trhu a v cenovej vyhláške. Narušením uvedeného právneho
stavu by došlo k postupnému znefunkčneniu elektrizačnej sústavy, z počiatku ekonomické
znefunkčnenie a postupne s tým súvisiace faktické (fyzikálne) znefunkčnenie. Je prioritou
každého štátu, aby si chránil svoje strategické záujmy, medzi ktoré patrí na popredných
miestach elektrifikácia územia. Právny stav, aký je v súčasnosti zvolený, spĺňa tieto
kritériá, pretože ako vidíme zo skúseností z posledných desaťročí po druhej svetovej
vojne, na území Slovenska máme špičkovú a fungujúcu elektrizačnú sústavu, ktorá patrí
k najmodernejším v Európe a vo svete. Takýto faktický stav je podmienený stavom ekonomickým
a právnym, ktoré sú neoddeliteľné.
“.
27.
V súvislosti s konštatovaním navrhovateľov, že tarify nemajú povahu ceny za dodávku
elektriny, úrad uviedol, že
«... nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, na ktorom postavili argumentáciu svojho
návrhu, že výrobcovia elektriny platia platby za systémové služby a za prevádzkovanie
systému a „nič za to nedostávajú, žiadnu protihodnotu“. Protihodnotu dostávajú, keďže
majú neustále pripravenú sústavu za účelom odoberania elektriny, a to v takom rozsahu,
aký majú určený, ale zároveň dostávajú ďalšie služby uvedené vyššie. Prenosová a distribučná
sústava musí byť neustále udržiavaná pod rovnakým napätím a s rovnakou frekvenciou.
Uvedený stav sústavy ale nie je „zadarmo“, na takýto režim je potrebné vynakladať
neustále nemalé finančné prostriedky, a to nielen z hľadiska technického stavu, ale
aj z hľadiska administratívneho a personálneho. Navyše ak by prevádzkovatelia elektrických
sústav (či už prenosovej, regionálnych distribučných alebo aj miestnych distribučných)
nedodržali určené technické parametre sústavy (napätie, frekvencia, rezervovaná kapacita),
hrozia celej sústave nepredstaviteľné problémy, ktoré by mali za následok viacero
právnych zodpovedností. V najhoršom prípade by mohlo ísť o totálny výpadok sústavy
na určitom území (tzv. blackout), čo by sme pocítili všetci odberatelia elektriny
na území Slovenska – domácnosti, malé podniky, ale aj nemocnice, či veľké priemyselné
podniky, na ktorých je postavené hospodárstvo Slovenskej republiky...»
.
28.
V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy úrad poukázal na ustanovenie
§ 40 ods. 4 zákona o regulácii a ustanovenie § 17 ods. 14 písm. g) zákona o energetike,
pričom uviedol, že „
Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že jednotková cena za tarifu za prevádzkovanie
systému je zložkou ceny za dodávku elektriny, ktorú na základe zmluvy uhrádza odberateľ
elektriny. Zároveň tarifa za prevádzkovanie systému podlieha podľa § 12 ods. 1 a 7
zákona o regulácii cenovej regulácii, pričom tento zákon ustanovuje aj jednotlivé
zložky tarify.
“.
29.
Ku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie konanie (zmena
niektorých referenčných právnych noriem bližšie opísaná v časti V.4 tohto nálezu),
sa úrad vyjadril vo svojom stanovisku č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019, pričom
v podstatnom uviedol: „
Prijatie novelizačného zákona č.
309/2018 Z. z.
.. zásadne zmenilo systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie...
Zákonodarca prehľadnejšie upravil ustanovenia o tarife za prevádzkovanie systému a
tarife za systémové služby v § 11 ods. 1 písm. h) a l) a
§ 12 ods. 6 až 9 zákona č. 250/2012 Z. z.
, čím podľa názoru úradu odstránil aj prípadné pochybnosti navrhovateľov s uplatňovaním
tarify za prevádzkovanie systému. Napadnutá tarifa za prevádzkovanie systému bola
z dôvodu zvolenej legislatívnej techniky a súvisiacich úprav v § 11 a 12 zároveň definovaná
priamo v zákone, a to
§ 2 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z.
, pričom sa rovnako uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.
“
III.3 Vyjadrenie navrhovateľov
30.
Stanovisko vlády a stanovisko úradu ústavný súd zaslal navrhovateľom s možnosťou
reagovať na ne. Rovnako tak ústavný súd zaslal navrhovateľom stanovisko úradu č. 43727/2019/BA
z 12. decembra 2019.
31.
Vo svojej odpovedi zo 7. mája 2018 navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku vlády v podstatnom
uviedli
«... vláda argumentuje, že mechanizmus uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému
vyplývajúci z Vyhlášky o pravidlách trhu predstavuje len akési technické, či expertné
doplnenie zákonného rámca pre uplatňovanie tejto tarify. A teda, že zákon dostatočným
spôsobom vymedzuje podstatné znaky právnej povinnosti dopadajúcej na koncových odberateľov
elektriny a výrobcov elektriny. Navrhovatelia však majú za to, že tieto tvrdenia vlády
SR sa nezakladajú na správnom posúdení uvedenej problematiky. V samotnom návrhu na
začatie konania navrhovatelia dostatočne zdôvodnili (najmä časť IV-A) prečo Zákon
o regulácii ani iný zákon neobsahuje vymedzenie podstatných znakov právnej povinnosti
platiť tarifu za prevádzkovanie systému (subjektovo, objektovo aj obsahovo)... Práve
naopak, subjekt, objekt aj zvyšnú obsahovú „náplň“ právnej povinnosti koncových odberateľov
elektriny a výrobcov elektriny upravuje výlučne len Vyhláška o pravidlách trhu v ustanoveniach,
ktoré navrhovatelia napadli.»
32.
Vo svojej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu v podstatnom uviedli
„
Argumenty, ktoré Úrad uvádza v časti II svojho stanoviska majú prevažne politický
charakter, keď Úrad vysvetľuje dôvody prečo pristúpil k normotvorbe, ktorú navrhovatelia
svojim návrhom napadli. Nezaznievajú žiadne právne relevantné skutočnosti vyvracajúce
tvrdenia navrhovateľov o absentujúcom zákonnom zmocnení, ktoré by Úrad oprávňovalo
na komplexnú úpravu mechanizmu uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému v podzákonnom
predpise... Z uvedených dôvodov navrhovatelia aj naďalej trvajú na podanom návrhu
na začatie konania vrátane návrhu na rozhodnutie vo veci.
“
33.
Vo svojej ďalšej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu č. 43727/2019/BA
z 12. decembra 2019 v podstatnom uviedli: „
Čo sa týka cenovej regulácie, vyhláška Úradu č.
260/2016
bola nahradená vyhláškou č.
18/2017
. Vzhľadom na citovanú novelizáciu máme za to, že bod II. návrhu na začatie konania
(strana 2) stráca svoje opodstatnenie, preto v tejto časti opierajúc sa o ust.
§ 77 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov berú
Navrhovatelia Návrh späť.“ O časti návrhu navrhovateľov vo vzťahu k napadnutej vyhláške
2 však ústavný súd rozhodol už pri predbežnom prerokovaní návrhu tak, že konanie zastavil
(pozri bod 14)
.
34.
Zostávajúcu časť návrhu (nedotknutú späťvzatím) navrhovatelia naďalej považujú za
dôvodnú, pričom v tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „
Napriek tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu, Navrhovatelia trvajú
na svojom podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná právna úprava naďalej
zasahuje do práva na spravodlivý proces... Vzhľadom na to, že tarifa obsahuje niekoľko
zložiek, cena určená pre OKTE má dopad aj na iných účastníkov trhu s elektrinou. Platitelia
platby (tarify) za prevádzkovanie systému sú teda povinní platiť túto platbu vo výške
určenej v cenovom rozhodnutí pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorého
obsah nemajú možnosť nijak ovplyvniť... To znamená, že účastníkom trhu s elektrinou
sú uložené povinnosti, ktoré nemajú zákonný základ, ale sú výsledkom osobitného správneho
(cenového) konania, kde je účastníkom iný subjekt.“ Navrhovatelia teda dospeli k záveru,
že sa „... fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať sa ochrany pred nezákonnosťou
na súde. Vyššie uvedený právny stav je aj porušením základného práva platiteľov platby
(tarify) za prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto platbou (tarifou)
kompenzujú na spravodlivý proces vyplývajúceho z
článku 46 ods. 2 Ústavy
.
“.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
35.
Podľa
čl. 124 ústavy
ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
36.
Podľa
čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy
ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými
zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so
zákonmi.
37.
Podľa
čl. 140 ústavy
podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení
jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o
ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do
28. februára 2019, zostávajú zachované.
38.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd v konaní o súlade právnych
predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho
časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo
s medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie konania alebo jeho časti nevyhovie.
V.
Referenčné právne normy a napadnuté ustanovenia
V.1 Referenčné právne normy – ústava a dodatkový protokol
39.
Podľa
čl. 1 ods. 1 ústavy
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú
ideológiu ani náboženstvo.
40.
Podľa
čl. 2 ods. 2 ústavy
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.
41.
Podľa
čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy
povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd.
42.
Podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
43.
Podľa
čl. 20 ods. 4 ústavy
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
44.
Podľa
čl. 35 ods. 1 ústavy
každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
45.
Podľa
čl. 46 ods. 2 ústavy
kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.
46.
Podľa
čl. 59 ods. 2 ústavy
dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.
47.
Podľa
čl. 123 ústavy
ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu
vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto
všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
48.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne
užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu
a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto
ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,
aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie
daní a iných poplatkov alebo pokút.
V.2 Referenčné právne normy – zákony
(v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)
49.
Podľa § 2 písm. p) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) na
účely tohto zákona sa rozumie tarifou za prevádzkovanie systému pevná cena v eurách
na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje
pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na výrobu
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na výrobu elektriny z domáceho uhlia,
na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou vrátane korekcie nákladov
vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou; tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje
na koncovú spotrebu elektriny.
50.
Podľa § 2 písm. q) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) na
účely tohto zákona sa rozumie tarifou za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie pevná cena v eurách na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú
jednotku, ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a tvorí zložku tarify za prevádzkovanie systému.
51.
Podľa § 2 písm. r) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) na
účely tohto zákona sa rozumie tarifou za systémové služby pevná cena v eurách na jednotku
množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje povolené náklady
prevádzkovateľa prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolené náklady
prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových služieb; tarifa za
systémové služby sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.
52.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) predmetom
regulácie podľa tohto zákona sú
a)
ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania,
b)
podmienky vykonávania regulovaných činností.
53.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) úrad
a)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy,
b)
vykonáva
1.
cenovú reguláciu podľa § 11, 12 a 14 vrátane osobitných predpisov,
2.
vecnú reguláciu podľa § 13, 15 a 23 vrátane osobitných predpisov,
3.
mimoriadnu reguláciu podľa § 16,
4.
reguláciu kvality podľa § 22,
5.
kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
na jeho vykonanie podľa § 40, osobitných predpisov, všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na vykonanie osobitných predpisov a právoplatných rozhodnutí úradu osobami,
ktoré vykonávajú regulované činnosti, podľa § 31 až 35,
6.
dohľad nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete
podľa § 26 ods. 11,
7.
dohľad nad aukciami pre predaj elektriny podľa § 30,
8.
dohľad nad zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a zárukami pôvodu
elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa osobitného predpisu,
c)
rozhoduje
1.
vo veciach podľa § 11 až 17,
2.
o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete
podľa § 25 až 28,
3.
o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených v
tomto zákone a v osobitných predpisoch,
4.
o použití príjmov z pridelenia kapacity spojovacích vedení, ak ich nemožno efektívne
použiť na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity, udržiavanie alebo
zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä
do nových spojovacích vedení,
d)
posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej
siete podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,
e)
ukladá opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly,
f)
spolupracuje s regulačnými orgánmi členských štátov prostredníctvom výmeny informácií
na účel
1.
podpory regionálnej spolupráce a bilaterálnej spolupráce na trhu s elektrinou a trhu
s plynom podľa osobitných predpisov a o tejto spolupráci informuje Európsku komisiu
a ostatné členské štáty,
2.
podpory spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov prepravných
sietí na regionálnej úrovni vrátane cezhraničných otázok,
3.
vytvárania podmienok na to, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia
prepravných sietí mali na regionálnej úrovni jeden alebo viaceré integrované systémy,
ktoré pokrývajú dva alebo viaceré integrované systémy na účely prideľovania kapacity
a kontroly bezpečnosti sústavy a siete,
4.
prijatia opatrení, ktoré prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom prepravných
sietí umožnia,
4.1.
vzájomnú výmenu plynu,
4.2.
prideľovanie cezhraničnej kapacity,
4.3.
spolupracovať pri rozvoji pravidiel riadenia preťaženia sústavy a siete,
5.
sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a veľkoobchodného trhu s plynom podľa
osobitného predpisu,
g)
uzatvára dohody s regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom podporiť regionálnu
spoluprácu,
h)
spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými ústrednými
orgánmi štátnej správy,
i)
vydáva ročnú správu o činnosti úradu,
j)
organizuje výberové konanie podľa osobitného predpisu na dodávateľa technológie,
ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie spotreby
elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických
zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly,
k)
rieši spory podľa § 37 a 38,
l)
vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu
na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného
predpisu,
m)
zabezpečuje uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti v oblasti regulácie,
n)
sleduje a vyhodnocuje spotrebu koncových odberateľov elektriny, koncových odberateľov
plynu a koncových odberateľov tepla,
o)
vykonáva alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov koncového odberateľa elektriny,
koncového odberateľa plynu, odberateľa, ktorý dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu,
odberateľa vody alebo producenta odpadových vôd, ktorý je spotrebiteľom podľa osobitného
predpisu, a rozhoduje o uložení sankcie za správne delikty spáchané porušením povinností
ustanovených v osobitnom predpise.
54.
Podľa § 10 písm. a) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) úrad
ďalej
a)
určuje
1.
kritériá pre výber dodávateľa poslednej inštancie,
2.
individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému,
3.
tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
55.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) cenovej
regulácii v elektroenergetike podlieha
a)
výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroba elektriny vyrobenej vysoko
účinnou kombinovanou výrobou,
b)
výroba elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti
vo všeobecnom hospodárskom záujme,
c)
pripojenie do sústavy,
d)
prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,
e)
prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny,
f)
dodávka elektriny zraniteľným odberateľom,
g)
poskytovanie podporných služieb,
h)
poskytovanie systémových služieb,
i)
výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,
j)
výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie vrátane dodávky elektriny dodávateľom
poslednej inštancie,
k)
výkon činnosti výkupcu elektriny,
l)
tarifa za prevádzkovanie systému.
56.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) spôsobom
vykonávania cenovej regulácie je
a)
priame určenie pevnej ceny,
b)
priame určenie maximálnej ceny,
c)
určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny,
d)
určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny,
e)
určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať, a
výšky primeraného zisku,
f)
určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie,
g)
priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov
podľa osobitných predpisov.
57.
Podľa § 12 ods. 9 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) tarifa
za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1
písm. n), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu
s elektrinou ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový odberateľ
elektriny alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu.
58.
Podľa § 40 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) úrad
vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví
a)
rozsah cenovej regulácie,
b)
spôsob vykonávania cenovej regulácie,
c)
postup a podmienky uplatňovania cien,
d)
podmienky vykonávania regulovaných činností,
e)
rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady,
f)
termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených nákladov
započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných
činností,
g)
rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou,
h)
spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania stavu núdze
a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu
mieru primeraného zisku,
i)
podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny,
j)
spôsob sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť podľa § 11
ods. 4 písm. a) až f),
k)
spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie III. kategórie,
l)
rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o tovaroch a s nimi súvisiacich
regulovaných činnostiach,
m)
spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené
náklady,
n)
podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych sadzbách
tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému,
o)
zoznam oprávnených priemyselných odvetví podľa § 12 ods. 7 písm. b), výšku elektroenergetickej
náročnosti podniku podľa § 12 ods. 7 písm. c) a rozsah a štruktúru správy podľa §
12 ods. 8.
59.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o cenách (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) cena je
peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona sa
považuje aj tarifa.
V.3 Napadnuté ustanovenia vyhlášky 1
60.
Podľa § 11 ods. 7 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník trhu
s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie
systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto
prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom
odbernom alebo odovzdávacom mieste.
61.
Podľa § 11 ods. 8 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník trhu
s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie
miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania, uhradí platbu za systémové
služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za
neho prebral zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby na danom odbernom
alebo odovzdávacom mieste.
62.
Podľa § 11 ods. 9 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) subjekt zúčtovania
uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému organizátorovi
krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu koncovej spotreby všetkých odberných a odovzdávacích
miest, ktoré sú v jeho bilančnej skupine. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou
poskytuje subjektom zúčtovania podklady potrebné na fakturáciu platby za systémové
služby a platby za prevádzkovanie systému z koncovej spotreby elektriny jednotlivo
za účastníkov trhu, ktorí sú v bilančnej skupine subjektu zúčtovania.
V.4 K platnosti a účinnosti referenčných noriem
63.
Ústavný súd k platnosti a účinnosti referenčných noriem, konkrétne k platnosti a
účinnosti zákona o regulácii dopĺňa, že v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na
ďalšie konanie 12. decembra 2017 do dňa prijatia tohto nálezu, t. j. do 8. júla 2020,
bol zákon o regulácii vo vzťahu k jeho ustanoveniam majúcim podstatný vplyv pre posudzovanie
návrhu novelizovaný dvakrát, a to zákonom č.
309/2018 Z. z.
, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len
„zákon č. 309/2018 Z. z.“) a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.
297/2019 Z. z.
, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2019 Z. z.“).
64.
Zákonom č.
309/2018 Z. z.
bol zákon o regulácii v podstatnom novelizovaný tak, že došlo k doplneniu ustanovenia
§ 2 zákona o regulácii o nové ustanovenia písmen p) až r) obsahujúce pojmové vymedzenie
(zákonnú definíciu) pojmov tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny
a tarifa za systémové služby. Zároveň došlo k zmene a doplneniu znenia § 10 písm.
a) zákona o regulácii tak, že pôvodná právomoc úradu podľa § 10 písm. a) bodu 2 (právomoc
určovať individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných
nákladov podľa § 12 ods. 6) bola zmenená a nahradená právomocou určovať individuálne
sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému. Ustanovenie
§ 10 písm. a) zákona o regulácii bolo taktiež zákonom č. 309/2018 Z.z. doplnené [o
nové ustanovenie § 10 písm. a) bod 3 zákona o regulácii] o novú právomoc úradu určovať
tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
65.
Zákonom č.
309/2018 Z. z.
bolo taktiež zmenené znenie § 12 ods. 1 zákona o regulácii stanovujúce spôsoby vykonávania
cenovej regulácie, a to tak, že bolo doplnené o nové ustanovenie § 12 ods. 1 písm.
g) zákona o regulácii, podľa ktorého je spôsobom vykonávania cenovej regulácie aj
priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov podľa
osobitných predpisov. Zároveň došlo k doplneniu ustanovenia § 12 zákona o regulácii
(i) o nový odsek 9, podľa ktorého sa tarifa za prevádzkovanie systému uplatňuje na
spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1 písm. n), ak osobitný predpis neustanovuje
inak, a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom
subjektu zúčtovania koncový odberateľ elektriny alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje
ním vyrobenú elektrinu a o (ii) nový odsek 10, podľa ktorého cenová regulácia prístupu
do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy sa pri výrobcovi elektriny, ktorý
je aj odberateľom elektriny, uplatňuje len na jeden prístup do prenosovej sústavy
alebo jeden prístup do distribučnej sústavy.
66.
V neposlednom rade zákon č.
309/2018 Z. z.
zmenil ustanovenie delegačnej normy obsiahnutej v § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii
tak, že jeho pôvodné znenie „
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o individuálnych
sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.
“ nahradil novým znením „
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o uplatňovaní
tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych sadzbách tarify za systémové služby
a tarify za prevádzkovanie systému.
“.
67.
Zákonom č.
297/2019 Z. z.
bolo zmenené ustanovenie § 2 písm. q) zákona o regulácii tak, že bolo doplnené o
slová „
tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny
“.
VI.
Závery ústavného súdu
VI.1 Všeobecne k charakteristike predmetu napadnutých ustanovení a podstate tvrdeného
nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou
68.
Vo všeobecnej rovine možno uviesť, že predmetom napadnutých ustanovení je časť cenovej
regulácie v elektroenergetike bližšie špecifikovaná v tomto bode nižšie. Konkrétne
ide o stanovenie subjektu (ktorému sa má nižšie špecifikovaná platba uhradiť) a rozsahu
(v rozsahu koncovej spotreby na príslušnom odbernom a odovzdávacom mieste) platby
za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému jednotlivými účastníkmi trhu
s elektrinou [účastníkom trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie
miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku (§ 11 ods. 7 vyhlášky 1);
účastníkom trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo
odovzdávacie miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania (§ 11 ods.
8 vyhlášky 1) a subjektom zúčtovania (§ 11 ods. 9 vyhlášky 1)]. Ústavný súd v súvislosti
s už označeným rozsahom poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia v návrhu nenamietali
nesúlad iných ustanovení vyhlášky 1 s ústavou alebo so zákonmi, a zároveň, že (nad
rámec návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 2, pričom ústavný súd rozhodol tak,
že konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil) navrhovatelia v návrhu nenamietali
nesúlad iných právnych predpisov upravujúcich cenovú reguláciu v elektroenergetike.
Oblasť cenovej regulácie v elektroenergetike pritom zahŕňa celý komplex právnych noriem
rôznej právnej sily (počnúc zákonom o energetike, zákonom o regulácii až po jednotlivé
vyhlášky úradu), pričom návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky 1 sú len parciálnou
zložkou tohto komplexu.
69.
Ústavný súd v odôvodnení nálezu v konaní týkajúcom sa posudzovania súladu inej vyhlášky
úradu (pozri PL. ÚS 17/2014) pri posudzovaní cenovej regulácie v elektroenergetike
konštatoval, že prejavom rozvinutej a industrializovanej krajiny je, že štátna moc
intervenuje do odvetvia energetiky, špeciálne do obchodovania s elektrinou a plynom.
Tieto intervencie majú svoje odôvodnenie v špecifických črtách regulovaného odvetvia
– odvetvia energetiky. Ústavný súd dospel k záveru, že pri posudzovaní napadnutých
ustanovení (ustanovení podzákonnej normy vydanej úradom, pozn.) musí prihliadať nielen
na právne akty Európskej únie, ich tranzpozíciu (smernice), ale aj na dikciu ústavy,
predovšetkým ústavné limity orgánov verejnej moci pri ukladaní povinností normatívnymi
aktmi subjektom pôsobiacim na trhu, a to aj v oblasti regulovaných odvetví.
70.
V rámci skutočností už uvedených v bode VI.1 potom ústavný súd v návrhu navrhovateľov
identifikoval tri materiálne tvrdenia, ktoré predstavujú podstatu navrhovateľmi tvrdeného
nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s ústavou a označenými zákonmi: (i) tvrdenie,
že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému
nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona, (ii) tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie
systému nemá povahu ceny v sieťových odvetviach, a preto by nemala byť ani výsledkom
regulačnej činnosti úradu, a nakoniec (iii) tvrdenie, že pri zvolenom spôsobe určenia
výšky platby (tarify) za prevádzkovanie systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé
akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky.
71.
Prvé z uvedených tvrdení je vlastne konštatovaním deficitu delegačnej normy, ktoré
navrhovatelia zhutnili do záveru, že „
(pri platbách)... ide o autoritatívne ustanovené poplatky, ktoré nemajú oporu v zákonnej
právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy a obsahu uvedených taríf
nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise.
“. Druhé z uvedených tvrdení (teda tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá
povahu ceny) pramení v definičnom vymedzení a interpretácii pojmu „cena“. Ústavný
súd sa k obom týmto materiálnym tvrdeniam navrhovateľov vyjadruje v časti VI.3.
72.
K tretiemu tvrdeniu (k výhrade nemožnosti dotknutých subjektov participovať na tvorbe
jednotlivých zložiek ceny) ústavný súd uvádza, že návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky
1 proces tvorby výšky jednotlivých platieb, resp. ich zložiek neupravujú a prípadná
strata platnosti napadnutých ustanovení vyhlášky 1 by na spôsob určenia výšky jednotlivých
platieb, resp. ich zložiek nemala vplyv. Vzhľadom na predmet návrhom napadnutých ustanovení
vyhlášky 1 a s prihliadnutím na skutočnosti už uvedené v tomto bode ústavný súd uvádza,
že námietka nesúladu napadnutých ustanovení nie je dôvodná, pretože neexistuje priamy
súvis medzi napadnutými ustanoveniami (ich obsahom) a v návrhu označenými základnými
právami. Súc viazaný návrhom navrhovateľov (namietajúcim nesúlad len ustanovení §
11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky 1) teda ústavný súd uvedenú výhradu posúdil a dospel k záveru,
že návrh nie je v tejto časti dôvodný.
VI.2 Všeobecne k ústavným podmienkam ukladania povinností podzákonnými právnymi predpismi
73.
Podľa
čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy
povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd. Podľa čl. 123 ústavy ministerstvá a iné orgány štátnej správy
na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,
ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
74.
Ústava v čl. 13 ods. 1 písm. a) špecifikuje možnosti podmienok ukladania povinností,
konkrétne zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. V materiálnom právnom
štáte je evidentný účel ochrany poskytovanej ustanovením tohto článku, za ktorý možno
považovať ochranu jednotlivcov pri určovaní povinností obmedzujúcich základné práva
a slobody pred verejnou mocou, resp. pred extenzívnym uplatňovaním právomoci orgánov
verejnej moci. K článku 13 ods. 1 ústavy vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol, že
„
toto ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva a slobody, ale obsahuje
len pravidlo, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené ustanovenie je akýmsi základným
či všeobecným ustanovením limitujúcim zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných
práv a slobôd.
“ (III. ÚS 13/2013). Ukladanie povinností s využitím podzákonného právneho predpisu
musí byť uskutočnené za splnenia formálnej podmienky, ktorou je splnomocnenie uvedené
výslovne v zákone, a zároveň pri rešpektovaní náležitej kvality uvedeného splnomocnenia.
Dosiahnuť takúto náležitú kvalitu splnomocnenia je možné za predpokladu, že v rámci
splnomocnenia sa jednoznačne vymedzia hranice pre reguláciu v podzákonnej úprave.
Zákonné medze ukladania povinností vyplývajúce z čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy nemajú
len hmotnoprávny, ale aj „procesnoprávny“ rozmer. To znamená, že orgán verejnej moci
ukladajúci povinnosti ich musí uložiť spôsobom a postupom, ktorý predpokladá zákon,
čím okrem iného umožní budúcim adresátom povinností, aby sa k nim vyjadrili (porov.
I. ÚS 95/03).
74.1
Podstatným znakom špeciálnej delegácie, ktorej ústavný rámec stanovuje ustanovenie
čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy
, je, že zákonodarca problematiku dostatočne upravenú vo svojich základných rysoch
na úrovni zákonnej prenecháva na konkretizáciu rezortnému orgánu výkonnej moci. Vyhláška
potom ako vykonávací právny predpis svojím charakterom môže upraviť technické či expertné
otázky, ktoré môžu podliehať častým zmenám. Keďže ide v zásade o otázky vysoko odborného
charakteru a vzhľadom na často enormný rozsah upravovanej problematiky, nie je efektívne
a vhodné tieto otázky upravovať v samotnom zákone.
75.
Ústavný súd interpretoval vo svojej judikatúre aj citovaný
čl. 123 ústavy
, keď uviedol, že „vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať
všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada
neupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno
upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim
zákonu.“ (pozri PL. ÚS 7/96, PL. ÚS 12/01).
VI.3 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl.
13 ods. 1 písm. a), čl. 59 ods. 2 a čl. 123 ústavy a so zákonom o regulácii v spojení
so zákonom o cenách
76.
Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s ustanovením
čl. 1 ods. 1
,
čl. 2 ods. 2
,
čl. 13 ods. 1 písm. a)
,
čl. 59 ods. 2
a
čl. 123 ústavy
v jednej časti návrhu (časť IV. písm. A návrhu) súborne, bez toho, aby podrobnejšie
analyzovali, prípadne pomenovali konkrétne dôvody pre konštatovanie nesúladu vo vzťahu
k jednotlivým, ním označeným ustanoveniam ústavy. Navrhovatelia nesúlad napadnutých
ustanovení vyhlášky 1 so všetkými už označenými ustanoveniami ústavy identifikujú
ako dôsledok „prekročenia právomoci Úradu vyplývajúcej zo zákona“. Následne nimi tvrdené
„prekročenie právomoci Úradu“ skutkovo bližšie opisujú.
77.
Podľa § 87 zákona o ústavnom súde (predtým § 41a ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z.)
ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením
nálezu vo veci.
77.1
Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd zásadne považuje stratu platnosti preskúmavaných
právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania. Na tento dôvod zastavenia konania
v zásade nemá vplyv skutočnosť, že v čase doručenia návrhu na začatie konania napadnuté
právne predpisy (prípadne ich časti) boli súčasťou platného právneho poriadku (m.m.
PL. ÚS 23/02, PL. ÚS 16/03). Ústavný súd taktiež v minulosti už judikoval, že nielen
strata platnosti preskúmavaných právnych predpisov, ale aj obsahová kvalitatívna zmena
napadnutých zákonných ustanovení v priebehu konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
ústavy môže viesť k takým následkom, že zanikne dôvod, resp. objektívny záujem zaoberať
sa posudzovaním protiústavnosti napadnutých ustanovení, ktoré mali byť podľa návrhu
predmetom ústavnej kontroly (pozri napr. PL. ÚS 12/09). Ústavný súd už teda v minulosti
konštatoval, že novelizácia napadnutých ustanovení meniaca ich obsahový význam sa
hodnotí ako zánik platnosti pôvodného znenia napadnutých ustanovení (PL. ÚS 43/03).
78.
V prípade návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 však nedošlo ani k strate ich
platnosti, ani k ich novelizácii pred vyhlásením nálezu vo veci. Došlo však k prijatiu
zákona č.
309/2018 Z. z.
účinného od 1. januára 2019 a zákona č.
297/2019 Z. z.
účinného od 1. novembra 2019. Uvedené zákony zásadným spôsobom zmenili právny stav
a sú rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci. Pokiaľ totiž navrhovatelia namietali
deficity delegačnej normy (tak ako je uvedené v bode 71 tohto nálezu), dospejúc k
záveru, že tarify majú povahu vyhláškou autoritatívne ustanovených poplatkov, ktoré
nemajú oporu v zákonnej právnej úprave, keďže ich definíciu ani bližšie vysvetlenie
povahy a obsahu nemožno nájsť v žiadnom zákonom predpise, tak potom ustanovenia zákona
č.
309/2018 Z. z.
a zákona č.
297/2019 Z. z.
(bližšie opísané v bode V.4) tento navrhovateľmi tvrdený deficit odstránili.
78.1
Už spomenuté nedostatky zákonnej právnej úpravy v čase podania návrhu by bolo možné
posudzovať optikou absencie, resp. nevytvorenia zákonných predpokladov pre ukladanie
povinností v zmysle
čl. 13 ods.1 ústavy
, čo by mohlo byť považované aj za porušenie (vnútroštátneho) pozitívneho záväzku
zo strany štátu, ktorý má aj za cieľ vytvoriť predpoklady pre praktickú dostupnosť
noriem vyjadrených v ústave (k obsahu ochrany práv a slobôd ustanovených v ústave
vo forme pozitívneho záväzku bližšie II. ÚS 8/96). Nevydanie zákonného právneho predpisu
predpokladaného ústavnou reguláciou ukladania povinností, resp. kvalitatívne nedostatočné
vyjadrenie úpravy v takomto zákone vo všeobecnosti znamená aj nedodržanie ústavou
určeného postupu ukladania povinností (medzí podnikania) vyplývajúceho z
čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy
. Na vydanie namietanej vyhlášky 1 (rovnako aj vyhlášky 2) by potom bolo možné nahliadať
aj optikou tvorby práva úradom bez ústavou požadovaného delegačného základu. Navrhovatelia
tvrdia, že úrad totiž vydal podzákonnú úpravu stanovujúcu povinnosti pre jednotlivcov
bez toho, aby v čase jeho prijatia určil zákon jednoznačné podmienky pre takúto reguláciu,
resp. obsahoval jednoznačné zákonné splnomocnenie na prijatie takejto podzákonnej
regulácie.
78.2
Následne pozitívny zákonodarca výsledkom svojej legislatívnej aktivity upravil namietaný
stav, keď schválil takú zákonnú úpravu, ktorej následkom zanikol navrhovateľmi tvrdený
ústavný problém dotýkajúci sa kvality dovtedy existujúcej zákonnej úpravy vo vzťahu
k rozsahu a kvalite regulácie v podobe podzákonného právneho predpisu. K znakom materiálneho
právneho štátu patrí povinnosť štátu tvoriť také právo, ktoré sa vyznačuje požadovanou
kvalitou, čoho prejavom je predovšetkým súlad zákonov s ústavou.
79.
K rovnakému záveru možno (aj s prihliadnutím na definíciu pojmu „cena“ podľa § 2
ods. 1 zákona o cenách) dospieť aj v súvislosti s druhou materiálnou výhradou navrhovateľov
spočívajúcou v ich interpretácii pojmu cena. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu
k druhej materiálnej námietke navrhovateľov (ktorej podstata spočíva v interpretácii
pojmu „cena“) uvádza, že už v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 17/2014 ústavný súd uzavrel,
že ustanovenia o cenách a vymedzení dohodnutých podmienok pri dohadovaní ceny podľa
zákona o cenách je potrebné vnímať ako lex generalis, čo sa týka definovania ceny
a vymedzenia dohodnutých podmienok dohadovaní ceny, a teda, že zákon o energetike
a zákon o regulácii v tomto smere len odlišne upravujú tvorbu cien a dohadovanie ceny,
čo však nemá za následok nesúlad s ustanoveniami zákona o cenách.
80.
Prijatím označených noviel zákona o regulácii pred vyhlásením nálezu vo veci, teda
najmä (i) doplnením ustanovenia § 2 zákona o regulácii o zákonnú definíciu a legálne
vymedzenie pojmov tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny a tarifa
za systémové služby, (ii) doplnením ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o regulácii upravujúceho
spôsoby vykonávania cenovej regulácie, ale osobitne (iii) zmenou znenia delegačnej
normy obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii teda vznikol
nový právny stav. Pokiaľ by takýto právny stav bol už v čase predbežného prerokovania
návrhu, nevyhnutne by to viedlo k posudzovaniu návrhu ako zjavne neopodstatneného.
Tento záver ostatne podporuje aj vyjadrenie navrhovateľov z 27. februára 2020 doručené
ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom navrhovatelia o. i. uviedli, že „
Napriek tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu, Navrhovatelia trvajú
na svojom podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná právna úprava na
ďalej zasahuje do práva na spravodlivý proces.
“. Navrhovatelia sa v ďalších častiach predmetného vyjadrenia venovali už len poslednému
z materiálnych argumentov, teda tvrdeniu, že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby
(tarify) za prevádzkovanie systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek
zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky. K tejto výhrade sa už ústavný súd vyjadril
v bode 72 tohto nálezu, keď dospel k záveru, že návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky
1 spôsob určenia výšky jednotlivých platieb neupravujú.
81.
Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu abstraktnej
kontroly ústavnosti podľa čl. 125 ústavy je zabezpečenie ústavnosti právneho poriadku,
teda (v prípade, ak došlo k narušeniu ústavnosti právneho poriadku) navodenie stavu
vylúčenia kolízie všeobecne záväzného právneho predpisu so silou zákona alebo nižšou
s ústavou. Účinky rozhodovacej činnosti ústavného súdu vykonávajúceho svoju pôsobnosť
pri ochrane ústavnosti v konaní o súlade právnych predpisov nastávajú pro futuro,
čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z ustanovenia čl. 125 ods. 3 ústavy. Inými slovami,
nie je účelom inštitútu abstraktnej kontroly ústavnosti, a teda ústavnému súdu v konaní
podľa čl. 125 ústavy nenáleží odstraňovať následky pochybení organov verejnej moci
inak ako konštatovaním existencie nesúladu právnych predpisov s ústavou, avšak len
vtedy, keď ústavný súd takýto nesúlad v čase prijatia rozhodnutia identifikoval, k
čomu však v prejednávanej veci nedošlo. V prejednávanej veci pozitívny zákonodarca
zrejme sám v minulosti identifikoval riziko interpretácie, ktorá by mohla viesť ku
konštatovaniu parciálneho nedostatku legislatívnej úpravy (resp. nedostatočnú špecifikáciu
inštitútov v nej), a uplatnením svojej zákonodarnej pôsobnosti svojou následnou činnosťou
tento stav odstránil. Národná rada Slovenskej republiky má priznanú možnosť uskutočňovať
zákonodarnú činnosť tak, aby mohla reagovať na spoločenské zmeny, ktorých dôsledky
je potrebné premietnuť do oblastí už predtým upravených zákonmi Národnej rady Slovenskej
republiky (porov. PL. ÚS 38/95). Vo vzťahu k tomu je vhodné doplniť, že v prejednávanej
veci platí, že základom uplatňovania verejnej moci v demokratickom a právnom štáte
je zachovanie dobrej viery a dôvery v správnosť právnych aktov vydaných orgánmi verejnej
moci, rovnako aj ochrana práv konštituovaných na základe prejavu orgánov verejnej
moci. Ústavný súd dodáva, že v danej veci ide o špecifické rozhodnutie, keď vzhľadom
na zásadnú zmenu právneho stavu po prijatí návrhu na ďalšie konanie už dôvody pre
navrhovateľmi tvrdený nesúlad vyhlášky 1 odpadli. V rámci novelizácie zákona o regulácii
sa tak napadnutá právna úprava (vyhláška 1 v znení pred novelizáciou zákona o regulácii
trpiaca tvrdeným deficitom delegačnej normy) stala obsolétnou. Obsolétnosť spočíva
v tom, že novely zákona o regulácii doplnili právnu úpravu, čím vytvorili kategoricky
iný právny stav. Preto ústavný súd v zmysle § 88 zákona o ústavnom súde návrhu skupiny
poslancov nevyhovel.
82.
Navrhovatelia v návrhu konštatujú taktiež nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky
1 s § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodom 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods.
1 zákona o regulácii v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cenách. Po prijatí návrhu na
ďalšie konanie došlo k prijatiu zákona č. 309/2018 Z. z. a zákona č. 297/2019 Z. z.,
pričom táto zmena sa týkala podstatnej časti navrhovateľom označených ustanovení zákona
o regulácii. Z dôvodu obsolétnosti napadnutej právnej úpravy, ktorej opisu a dôsledkom
sa ústavný súd venuje v tejto časti nálezu vyššie, preto ústavný súd dospel k záveru,
že tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa nesúladu ustanovení vyhlášky 1 s označenými
ustanoveniami zákona o regulácii v spojení so zákonom o cenách sú nedôvodné, a preto
návrhu navrhovateľov v tejto časti nevyhovel.
VI.4 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s
čl. 35 ods. 1 ústavy
83.
V súvislosti s navrhovateľmi tvrdeným nesúladom ustanovení vyhlášky 1 s ustanovením
čl. 20 ods. 1
a
4 ústavy
a s
čl. 35 ods. 1 ústavy
, ktoré navrhovatelia identifikujú v príčinnej súvislosti s nimi tvrdeným prekročením
právomoci úradu, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v
časti VI.3 tohto nálezu (teda, že novelizácia zákona o regulácii spôsobila obsolétnosť
navrhovateľmi napadnutej právnej úpravy) je návrh navrhovateľov v tejto časti nedôvodný.
Z tohto dôvodu sa už ústavný súd ďalej bližšie nezaoberal tvrdeniami navrhovateľov
namietajúcich nesúlad ustanovení vyhlášky 1 s už označenými základnými právami.
VI.5 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 46 ods. 2 ústavy
84.
Pokiaľ navrhovatelia v návrhu (časť IV bod C) namietajú nesúlad napadnutých ustanovení
vyhlášky 1 s čl. 46 ods. 2 ústavy a tvrdia, že „
V dôsledku zavedenia platby (tarify) za prevádzkovanie systému ako povinného poplatku
bez ohľadu na existenciu vecného protiplnenia a určovania jej výšky v cenovom konaní
vedenom len s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou sa fakticky znemožňuje
skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred nezákonnosťou na súde.
“, toto ich tvrdenie (teda tvrdenie, že dotknuté subjekty nemajú postavenie účastníka
konania, nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie svojich práv využitím
riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní) nie je opodstatnené, pretože v
danej veci na základe napadnutých ustanovení vyhlášky 1 nebol úradom vydaný individuálny
správny akt ani hybridný správny akt. Navrhovatelia v návrhu ostatne uvádzajú, že
„
Platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému určuje Úrad prostredníctvom cenového rozhodnutia,
ktoré vydáva OKTE, a.s. ako organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou poverenému
výkonom tzv. centrálnej fakturácie podľa § 37 ods. 4 písm. c) bodu 2 Zákona o energetike.
“.
84.1
Okrem toho vzhľadom na predmet návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a s prihliadnutím
na závery uvedené v časti VI.1 námietka nesúladu napadnutých ustanovení nie je vo
vzťahu k
čl. 46 ods. 2
dôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi napadnutými ustanoveniami (ich obsahom)
a základným právom zaručeným
čl. 46 ods. 2 ústavy
. Keďže ide o ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý nepodlieha
prieskumu v správnom súdnictve a nie je možné predmetnú námietku spojiť so základným
právom zaručeným
čl. 46 ods. 2 ústavy
, nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júla 2020
Ivan Fiačan v. r.
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky