ZÁKON 263/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok

Čl. I

Zákon č.

99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990

Zb. a zákona č. 519/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 8a včítane nadpisu znie

㤠8a

Spory o právomoc

(1)

Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujú spory

o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy tej istej republiky.

(2)

Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje spory o právomoc

medzi súdmi jednej republiky a orgánmi štátnej správy druhej republiky, ako aj medzi

súdmi a federálnymi orgánmi štátnej správy.“.

2.

V § 10 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a proti rozhodnutiam štátnych notárstiev“.

3.

Doterajší text § 17 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia § 14 až 16. O vylúčení

rozhoduje súd, ktorý notára vykonaním úkonov súdneho komisára poveril; proti jeho

rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.“.

4.

§ 38 znie

㤠38

(1)

Súd poverí notára, aby ako súdny komisár za odmenu vykonal úkony v konaní o dedičstve.

(2)

Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine

a súdne rozhodnutia.

(3)

Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.

(4)

Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.“.

5.

Za § 47 sa vkladá nový § 47a, ktorý znie

㤠47a

Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí,

že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu

známi alebo ktorých pobyt nie je známy.“.

6.

V § 48 sa pripája odsek 3, ktorý znie

„(3)

Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom,

ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.“.

7.

V § 76 ods. 1 písm. d) sa slová „notárskej úschovy“ nahrádzajú slovami „úschovy na

súde“.

8.

V § 81 ods. 1 sa za slová „o vyhlásenie za mŕtveho“ vkladá čiarka a slová „konanie

o dedičstve“.

9.

V § 81 ods. 2 sa bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „ak zákon neustanovuje

inak“.

10.

V § 88 ods. 1 sa vkladajú nové písmená l) až n), ktoré znejú

„l)

v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko

nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný

súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými

súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;

m)

v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia

v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr

začne konanie;

n)

v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín;

ak nemá navrhovateľ v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike všeobecný súd, je

príslušný ten súd, v ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie

cenného papiera vystaveného česko-slovenským peňažným ústavom, je príslušný súd, v

ktorého obvode má tento peňažný ústav svoje sídlo.“.

11.

V § 115 ods. 1 sa slová „Na prejednanie veci samej nariadi predseda senátu“ nahrádzajú

slovami „Ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej“.

12.

V § 116 ods. 1 sa vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová „s výnimkou pojednávaní vykonávaných

notármi ako súdnymi komisármi.“.

13.

V § 137 sa za slová „trovy dôkazov“ vkladajú slová „odmena notára za vykonávané úkony

súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky,“.

14.

V § 140 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol

dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa

vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí

tieto trovy štát.“.

15.

Za § 151 sa vkladá nový § 151a, ktorý znie

㤠151a

O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd

v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.“.

16.

Za § 175 sa vkladajú nové § 175a až 175zd, ktoré včítane nadpisov znejú

„PIATA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Konanie o dedičstve

§ 175a

(1)

Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom

obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.

(2)

Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený

za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.

(3)

Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p, 175q a

175t sa doručuje do vlastných rúk.

§ 175b

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými

dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v

prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva.

V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

§ 175c

Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove,

ktorá je uňho vedená, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo

odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.

§ 175d

(1)

V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a

pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ

zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

(2)

Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak

urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.

(3)

Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet

nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej

na súde.

§ 175e

(1)

Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez

návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby

manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré

nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví

správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len „správca“).

(2)

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa,

zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka

poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.

(3)

Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.

(4)

Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi;

za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom.

Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosti

s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

(5)

Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.

§ 175f

(1)

Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových

hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný

pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá

vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd

uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.

(2)

Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby ustanoví nového

správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 1. Správca,

ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k

dispozícii všetky doklady.

(3)

Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú

správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov

správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak

je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich

dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

§ 175g

Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení

dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní

hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu

príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.

§ 175h

(1)

Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

(2)

Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral

o pohreb, a konanie zastaví.

(3)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 175i

(1)

Ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno

dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť

v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil;

túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach

a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2)

Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici

uvedie, že sa tak stalo.

§ 175j

Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho

nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa § 462 Občianskeho

zákonníka.

§ 175k

(1)

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera

dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

(2)

Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže

súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí

ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí

lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto

dediča.

(3)

Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich

spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

§ 175l

(1)

Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve,

súd rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad

uvedených v Občianskom zákonníku určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo

patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi

pozostalým manželom a niektorým z dedičov sporná, postupuje súd podľa § 175k ods.

3.

(2)

Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v

bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1; pritom vychádza

z pôvodného rozhodnutia.

§ 175m

Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú

dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.

§ 175n

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje

pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú

veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok

ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd

uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.

§ 175o

(1)

Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a

čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

(2)

Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti,

ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.

§ 175p

(1)

Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na

úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje

zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

(2)

Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku

1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175q

(1)

Súd v uznesení o dedičstve

a)

potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b)

potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo

c)

schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva

na úhradu dlhov alebo

d)

potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde

k dohode.

(2)

Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 175l a § 175o.

(3)

Pokiaľ súd uznesením dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, môže v konaní pokračovať

až po právoplatnosti tohto uznesenia.

§ 175r

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť

iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

§ 175s

Uznesením podľa § 175p a 175q je prejednanie dedičstva skončené. Po právoplatnosti

tohto uznesenia zruší súd vykonané zabezpečenia dedičstva, pokiaľ ich už nezrušil

v priebehu konania o dedičstve; zruší najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek

a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o prejednaní dedičstva nariadené alebo podľa zákona

vykonané. Zároveň upovedomí ústavy, v ktorých sú tieto hodnoty uložené, komu sa majú

vydať; ak táto osoba nie je známa alebo ak je jej pobyt neznámy, postupuje súd primerane

podľa § 185g. Lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie skončilo.

§ 175t

(1)

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením

nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje,

ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej

pohľadávky vec z dedičstva.

(2)

O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili

svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré

nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli

súdu.

(3)

Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje

sa už podľa § 175p až 175s.

§ 175u

(1)

Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku podľa ustanovení

o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností alebo predajom mimo

dražby primerane podľa osobitného predpisu.

34a

)

(2)

O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá

štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

§ 175v

(1)

Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len „výťažok“) medzi

veriteľov.

(2)

Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín

a)

náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné

výživné,

b)

dlžné dane a poplatky,

c)

ostatné pohľadávky.

(3)

Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky

pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia

pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností

alebo záložnými právami.

(4)

Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky

ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok,

prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175w

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za

mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa § 175p a 175q.

§ 175x

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,

nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, vykoná súd o tomto majetku konanie o

dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.

§ 175y

(1)

Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa

§ 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo

konania o dedičstve.

(2)

Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu,

kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal

svojho práva žalobou.

§ 175z

(1)

Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci česko-slovenského súdu, vykoná súd

predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku

tohto šetrenia.

(2)

Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd česko-slovenských dedičov

a veriteľov oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym

účastníkom sa toto oznámenie doručí.

Činnosť notárov v konaní o dedičstve

§ 175za

Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní

o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda

krajského súdu na každý kalendárny rok.

§ 175zb

(1)

Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného

notára podľa rozvrhu práce.

(2)

Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.

§ 175zc

(1)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude

vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.

(2)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát,

považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne

o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný

predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.

§ 175zd

(1)

Notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu, návrhy na uznesenie

súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné, môže súd

vec vrátiť notárovi so žiadosťou o doplnenie konania.

(2)

Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.“.

17.

Nad § 176 sa vypúšťa nadpis „Piata hlava Osobitné ustanovenia“.

18.

Za § 185 sa vkladajú nové § 185a až 185s, ktoré včítane nadpisov znejú

„Konanie o úschovách

§ 185a

(1)

Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace

sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

(2)

Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere

alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len „zložiteľ“), že záväzok, ktorého predmetom

sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo

je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo

že zložiteľ veriteľa nepozná.

(3)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.

§ 185b

Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné

papiere alebo iné veci určené (ďalej len „príjemca“). Po právoplatnosti uznesenia

o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet

úschovy.

§ 185c

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok

na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy

zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu

vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.

§ 185d

(1)

Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že

niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto

iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je

na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre

ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný

len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

(2)

Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,

a)

ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b)

ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c)

ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.

(3)

Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu

úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.

§ 185e

Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným

rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný

súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

§ 185f

Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, spravuje

sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami § 185a až 185h,

a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

§ 185g

(1)

Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy,

prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi, rozhodne

súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo

dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

(2)

Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie predmetu

úschovy, postupuje súd podľa § 185d.

(3)

Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť

o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto

lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným

uznesením nevyhovelo.

§ 185h

Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu

úschovy.

Konanie o umorenie listín

§ 185i

(1)

Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie

práva.

(2)

V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená

umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.

(3)

Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu

(vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s

ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru

a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie

plnenie.

§ 185j

(1)

Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.

(2)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.

§ 185k

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto

má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2.

§ 185l

(1)

V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny

alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny

alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné osoby podľa listiny zaviazané,

ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.

(2)

Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.

§ 185m

(1)

Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo

že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.

(2)

Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil

do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností

predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí

na úradnej tabuli súdu.

(3)

Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu dvoch mesiacov

a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.

(4)

Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého

dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo

dňa vyvesenia uznesenia.

§ 185n

Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí sa lehota

podľa § 185m až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.

§ 185o

(1)

Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi

premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy

podľa umorovanej listiny.

(2)

Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti

dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny,

robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.

Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť

súdu, kto ju predložil.

§ 185p

Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže

uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku,

dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže

žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.

§ 185q

Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina

nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.

§ 185r

(1)

Ak uplynula lehota podľa § 185m ods. 2 alebo 3 a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu,

vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.

(2)

Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty

uvedenej v § 185m ods. 2 alebo 3, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateľa

upozorniť v uznesení podľa § 185m ods. 2 alebo 3.

§ 185s

Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny

zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.“.

19.

§ 227 včítane nadpisu sa vypúšťa.

20.

V § 239 sa vypúšťa odsek 4.

21.

V § 240 ods. 1 prvá veta znie: „Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.“.

22.

V § 243b ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo štátneho notárstva“ a slová „alebo štátnemu

notárstvu“.

23.

V § 243b ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo štátneho notárstva“.

24.

V § 243d sa vypúšťa odsek 2 a doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

25.

§ 352 včítane nadpisu znie

„SIEDMA ČASŤ

INÁ ČINNOSŤ SÚDU

§ 352

(1)

Súd prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným

alebo iným súdnym konaním. Na súde sa takisto skladajú peniaze a iné hodnoty patriace

osobám, u ktorých súd dohliada na správu majetku, preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne

súvisia so súdnym konaním.

(2)

O prijatí do úschovy vydá súd tomu, kto hodnoty skladá, potvrdenie.“.

26.

Nadpis nad § 355 znie

„ÔSMA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia“.

27.

V § 374 ods. 1 prvej vete sa za slová „výkone súdnictva“ vkladajú slová „včítane

postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve,“ a v písmene a) sa za slovami

„administratívni pracovníci“ vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „a ktorými úkonmi

v konaní o dedičstve môže notár poveriť svojich pracovníkov,“.

28.

Za § 374 sa vkladá nový § 374a, ktorý znie

㤠374a

Ministerstvá spravodlivosti republík ustanovia vyhláškou výšku odmeny notárov ako

súdnych komisárov a odmeny správcov dedičstva a spôsob ich určenia.“.

Čl. II

1.

Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti

tohto zákona spisy v konaní o dedičstve, o umorovaní listín a o úschovách, ktoré sa

do tohto dátumu právoplatne neskončili a konania dokončí.

2.

Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použije

súd doterajšie predpisy; tým nie je dotknuté použitie § 38.

3.

Konania o umorovaní listín a o úschovách začaté predo dňom účinnosti tohto zákona

súd dokončí podľa doterajších predpisov.

4.

Lehota na podanie odvolania v konaniach uvedených v bode 1 je zachovaná, ak bude

odvolanie adresované štátnemu notárstvu, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

5.

Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom účinnosti

tohto zákona predmety všetkých úschov, o ktorých štátne notárstvo viedlo konanie,

a ďalej úschov prijatých v súvislosti s konaním o dedičstve a úschov podľa § 103a

zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom (notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov.

6.

Súd vykoná v konaní o dedičstve takisto vyšetrenie v evidencii závetov štátneho notárstva,

ktorú prevzal, či je v nej evidovaný závet spísaný notárskou zápisnicou štátneho notárstva

a na ktorom súde je uložený.

Čl. III

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných

týmto zákonom.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.