VYHLÁŠKA 25/1960 Z. z. o ochranných opatreniach v brucelóznych stajniach a izolátoch

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

Brucelóza (nákazlivé zmetanie zvierat) je chronické bakteriálne ochorenie, prenosné

aj na človeka.

(2)

Účelom tejto vyhlášky je zabezpečiť zvýšenú starostlivosť o ochranu zdravia osôb,

ktoré prichádzajú do styku so zvieratami chorými na brucelózu alebo podozrivými z

nákazy touto nemocou (ďalej len „brucelózne zvieratá“), a to tak v poľnohospodárskych

závodoch, kde sa sústreďujú brucelózne zvieratá (v brucelóznych izolátoch - ďalej

len „izoláty“), ako aj v stajniach s brucelóznymi zvieratami (ďalej len „zamorené

stajne“). Ide predovšetkým o ošetrovateľov a dojičov týchto zvierat a pracovníkov

veterinárskej služby a ďalej o zamestnancov bitúnkov, mliekární a kafilérií, pokiaľ

prichádzajú do styku s brucelóznymi zvieratami alebo so surovinami pochádzajúcimi

od brucelóznych zvierat.

§ 2

Umiestenie izolátu a zamorenej stajne

Umiestnenie izolátu alebo zamorenej stajne nesmie byť príčinou šírenia nákazy. Preto

ich umiestnenie určí veterinársky lekár v dohode s okresným hygienikom a výkonným

orgánom miestneho národného výboru tak,

a)

aby neboli umiestené tesne pri ceste,

b)

aby zamorené stajne a výbehy boli priestorove, stavebne a prevádzkove oddelené od

ostatných stajní, kde sú ustajnené zdravé zvieratá,

c)

aby zariadenie a umiestnenie močovkovej záchytky a hnojiska izolátu alebo zamorenej

stajne nedávalo možnosť znečistenia okolia trusom a močovkou.

§ 3

Zariadenie izolátu a zamorenej stajne

(1)

Vchody do izolátu musia byť stále uzavreté. Pri dverách musí byť zvonček.

(2)

Každý vchod do priestorov izolátu a každý vchod do zamorenej stajne musí sa označiť

tabuľou o veľkosti 20 x 40 cm so zreteľným nápisom „Nákazlivé zmetanie - vstup zakázaný“.

(3)

Všetky hospodárske a obytné budovy, aj priestranstvo okolo objektov slúžiacich pre

ustajnenie brucelóznych zvierat musia sa udržovať v dobrom hygienickom stave a majú

sa zabezpečiť proti hlodavcom a hmyzu.

(4)

Pred vchodmi do zamorenej stajne, do miestností pre ošetrujúci personál a do bytu

v priestore izolátu musia byť drevené alebo železné rohože ponorené v účinnom dezinfekčnom

roztoku chlórového vápna alebo chlóramínu a musia sa umiestniť tak, aby každý, kto

vchádza alebo vychádza, musel na ne vkročiť a dezinfikovať obuv.

(5)

Podlahy v stajniach majú byť nepriepustné. Ich povrch musí mať spád k odpadovým kanálom

ústiacim do močovkových záchytiek.

(6)

Všetky izoláty, pokiaľ sú určené na niekoľkoročné používanie, musia sa postupne (do

konca roka 1960) vybaviť riadnymi umyvárňami (podľa možnosti s teplými sprchami) a

zariadením na umývanie a dezinfekciu obuvi (vaničkami). Ináč musia sa zriadiť aspoň

provizórne umyvárne, šatne a záchody.

(7)

Každý izolát a každú zamorenú stajňu treba vybaviť lekárničkou pre prvú pomoc. Lekárnička

musí obsahovať najmä obväzový materiál (vatu, múľ, obväzy), materiál pre dezinfekciu

rán (jódovú tinktúru, tinktúru famosept a pod.), dezinfekčné prostriedky (ajatín,

famosept) a nožnice. Za zaobstaranie a doplňovanie lekárničky zodpovedá vedúci poľnohospodárskeho

závodu. Vedúci poľnohospodárskeho závodu zabezpečí aj vyškolenie jedného pracovníka

pre izolát tak, aby mohol poskytovať v prípade potreby prvú pomoc. Toto opatrenie

sa odporúča aj pre hospodárstva so zamorenou stajňou.

(8)

Hnojisko pre prechodné uchovávanie hnoja v izoláte a v hospodárstve so zamorenou

stajňou má sa riadne ohradiť a zakryť, aby sa k nemu zamedzil prístup zvieratám, obzvlášť

hydine a hmyzu.

(9)

Močovková záchytka má byť nepriepustná. Z nepriepustného materiálu majú byť zhotovené

steny, dno aj krytina záchytky.

§ 4

Prevádzka izolátu a zamorenej stajne

(1)

Vstup do izolátu a zamorenej stajne je povolený len osobám v izoláte (v zamorenej

stajni) zamestnaným, orgánom veterinárskej a zootechnickej, hygienickej a protiepidemickej

služby, prípadne iným povereným orgánom štátnej správy a odborovej inšpekcie.

(2)

Na dvoroch izolátu v blízkosti vchodov do stajní je zakázané chovať alebo nechať

voľne behať hydinu a iné domáce zvieratá alebo zvážať a mlátiť obilie. V hospodárstvach

so zamorenou stajňou je zakázané, aby hydina, psi a mačky voľne behali. Psi musia

byť priviazaní pri búde mimo priestranstva pred stajňou.

(3)

Hnoj treba zo zamorených stajní každodenne odstraňovať a podľa možnosti aj denne

odvážať na osobitne určené poľné hnojisko a riadne ho kompostovať. Na prevážanie hnoja

z izolátu musia sa určiť vozy, ktoré sa používajú len na tento účel. Tieto vozy majú

byť podľa možností vyplechované alebo inak dobre utesnené a po použití vyčistené a

dezinfikované 2 % roztokom chlórového vápna alebo iným dezinfekčným prostriedkom.

(4)

Kanály a stružky na močovku musia sa denne čistiť a dezinfikovať. Močovka z izolátov

(zamorených stajní) sa nesmie použiť na hnojenie lúk a záhonov so zeleninou a ovocím.

(5)

Výmety a lôžka po zmetaní a pôrodoch sa musia uložiť a prenášať len v pevných uzavretých

nepriepustných debnách. Miesto, kde zviera porodilo alebo zmetalo alebo ktoré bolo

postriekané plodovou vodou, treba okamžite dezinfikovať roztokom chlórového vápna.

Pre pôrody alebo zmetania treba zriadiť oddelený pôrodný box alebo najlepšie stajňu

- pôrodnicu. Náradie používané na odpratanie výmetov a lôžok sa ukladá do nádoby s

dezinfekčným roztokom chlórového vápna alebo chlóramínu.

(6)

Dezinfekčný roztok, v ktorom sú ponorené rohože pred vchodmi do stajňových a ostatných

miestností uvedených v

§ 4 ods. 4

, musí sa najmenej raz týždenne obnovovať. Pri mrazoch treba rohože denne posýpať

chlórovým vápnom.

(7)

Umývarne, šatne a záchody musia sa udržiavať v čistote a pravidelne, najmenej raz

týždenne dezinfikovať chlórovým vápnom.

(8)

V celom priestranstve izolátu musí sa vykonávať sústavná dezinfekcia, dezinsekcia

(podľa potreby až 4-krát do roka) a deratizácia. Priechody, pokiaľ nie je v nich priechodová

ponorná dezinfekčná vaňa, treba denne posýpať po celej šírke chlórovým vápnom v dostačujúcej

vrstve. Pri vykonávaní dezinfekcie, systematickom ničení hlodavcov a múch a pri kompostovaní

maštaľného hnoja treba sa spravovať platnými predpismi.

§ 5

Osoby ošetrujúce brucelózne zvieratá

(1)

V izolátoch a zamorených stajniach (kravínoch, ovčincoch, ošipárňach) môžu byť zamestnaní

len stáli pracovníci. Títo pracovníci nesmú súčasne vstupovať do stajní so zdravými

zvieratami a tieto zvieratá obsluhovať.

(2)

V izolátoch alebo v stajniach, kde sa vyskytlo nákazlivé zmetanie, nesmú byť zamestnané

osoby mladšie ako 18 rokov, tehotné ženy a dojčiace matky.

(3)

Všetci zamestnanci izolátu a osoby zamestnané v hospodárstve so zamorenou stajňou

musia sa v krátkom kurze poučiť o príznakoch brucelózy tak u ľudí, ako aj pri zvieratách

a oboznámiť sa s ochranou pred ochorením. Musia preukázať znalosť hygienického minima

pre zamestnancov izolátu. Za usporiadanie kurzu zodpovedá vedúci závodu a bezpečnostný

technik. Zamestnancov poučí veterinárny lekár a okresný hygienik.

(4)

Osoby ošetrujúce choré zvieratá sú povinné dvakrát ročne podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu

a raz ročne sérologickému vyšetreniu na brucelózu podľa metód určených Ministerstvom

zdravotníctva.

§ 6

Ochranný odev

(1)

Všetky práce pri ošetrovaní a zaobchádzaní s brucelóznymi zvieratmi (čistenie, strihanie,

kúpanie, dojenie, vyvážanie hnoja zo stajní a najmä všetky práce súvisiace s pôrodom

alebo zmetaním zvierat) sa smú vykonávať len vo zvláštnom ochrannom odeve. Osoby poverené

dozorom smú do zamorenej stajne vstúpiť len v gumovej obuvi a v ochrannom obleku;

obuv aj oblek pred odchodom odložia v nečistom priestore.

(2)

Ochranný odev sa skladá

a)

z čiapky alebo šatky na hlavu,

b)

z dvojdielneho pracovného obleku,

c)

z vysokých gumových čižiem,

d)

z gumových rukavíc.

Na pracovisku musia byť k dispozícii zástery z pogumovaného textilu s náprsenkou (dostatočne

dlhé a široké, aby presahovali a kryli horný okraj gumových čižiem pracovníka).

(3)

Všetky súčiastky ochranného odevu majú mať odlišnú farbu od bežne používanej, najlepšie

žltú alebo bielu.

(4)

Poľnohospodársky závod je povinný poskytnúť ochranný odev všetkým ošetrovateľom brucelóznych

zvierat (včítane osôb zamestnaných pri dojení). Pri každom izoláte musia byť ďalej

najmenej dve súpravy ochranného odevu a obuvi pre potrebu vedúceho poľnohospodárskeho

závodu, vedúceho živočíšnej výroby, orgánov veterinárskej, zootechnickej a orgánov

hygienickej a protiepidemickej služby, prípadne iných poverených orgánov štátnej správy

a odborovej inšpekcie.

§ 7

Používanie ochranného odevu

(1)

Ochranný odev sa vydáva len pre práce súvisiace s ošetrovaním brucelóznych zvierat

a iné práce v zamorených stajniach. V ochrannom odeve a obuvi sa nesmie vchádzať do

obytných domov alebo spoločných miestností (jedální a pod.). Na ochranný odev je zakázané

čokoľvek obliekať.

(2)

Ochranný odev sa ukladá v šatni zriadenej pri stajniach izolátu, a to do osobitnej

skrine. V šatni musia byť aj ďalšie skrinky pre ukladanie občianskeho odevu.

(3)

Ochranný odev musí sa pravidelne dezinfikovať. Pre dezinfekciu sa určuje tento postup

a lehoty

a)

oblek, čiapky a šatky sa aspoň raz týždenne namočia na 1hodinu do 2 % roztoku sódy.

Potom sa 30 minút vyvárajú. Po vyvarení sa bielizeň vyperie a vyžehlí. Rovnaký postup

sa odporúča aj pre osobnú spodnú bielizeň;

b)

gumové zástery a gumové rukavice sa denne namočia na polhodinu do 2 % roztoku chloramínu

alebo chlórseptolu a potom sa vysušia a gumové rukavice sa ešte vysypú mastencovým

práškom;

c)

obuv sa po práci každodenne starostlivo vyčistí. Potom sa postaví na 1 hodinu do

2 % roztoku chlóramínu alebo chlórseptolu;

d)

dezinfekcia sa vykonáva vo vyhradenom priestore.

§ 8

Ďalšie ochranné opatrenia

(1)

V stajniach izolátu a v zamorených stajniach je zakázané spať, jesť a fajčiť.

(2)

Po ukončení práce v stajni si musí každý umyť ruky vodou a mydlom, opláchnuť ich

v 2 % roztoku chloramínu a ošetriť vhodnou masťou. Poľnohospodársky závod je povinný

zaobstarať na svoj náklad potrebné umývadlá, mydlo (200 g na osobu a mesiac), uteráky

a vhodnú masť. Uteráky sa musia aspoň raz týždenne namočiť na 1 hodinu do 2 % roztoku

sódy a potom pol hodiny vyvárať a vyprať.

§ 9

Opatrenia pri dojení

(1)

Osoby zamestnané pri dojení si musia pravidelne umývať ruky teplou vodou a mydlom,

a to vždy pred dojením aj po dojení. Po skončení dojenia si musia ruky ešte dezinfikovať.

(2)

Prvé streky mlieka pri dojení treba odstrieknuť do osobitnej nádoby. Toto mlieko

možno použiť po prevarení len na kŕmenie kŕmnych ošípaných.

§ 10

Opatrenia pri ošetrovaní mlieka

(1)

Mlieko od kráv v akútnom štádiu ochorenia, t. j. v čase, keď zvieratá prejavujú klinické

príznaky brucelózy, nesmie sa používať pre výživu ľudí ani po prevarení.

(2)

Mlieko od ostatných nakazených alebo z nákazy podozrivých zvierat sa môže používať

ako potravina len po dostatočnej pasterizácii alebo po prevarení.

(3)

Kanvy, v ktorých sa mlieko preváža do mliekární na pasterizáciu, musia sa po naplnení,

ešte pred naložením na vozidlo, zvonka na povrchu dezinfikovať 2 % roztokom chloramínu

alebo lúhu sodného a zreteľne označiť: „Brucelóza - povinne pasterizovať“ alebo červeným

nezmazateľným asi 5 cm širokým pruhom na hrdle. Kanvy na zberných miestach a pri prevážaní

musia sa oddeliť od ostatných kanví. Pri zvoze cisternami musí sa mlieko z izolátu

(zamorených stajní) zvážať oddelene od ostatného mlieka.

(4)

Skrmovanie surového mlieka od brucelóznych kráv ostatnými domácimi zvieratami je

zakázané.

§ 11

(1)

Poriadok pre brucelózne izoláty a stajne, ktorý tvorí

prílohu tejto vyhlášky

, musí sa vyvesiť na prístupnom mieste v izoláte alebo poľnohospodárskom závode so

zamorenou stajňou.

(2)

Riaditelia štátnych majetkov, vedúci oddelení a fariem štátnych majetkov a predsedovia

JRD najmenej raz mesačne kontrolujú dodržiavanie tejto vyhlášky a výsledok kontroly

zaznamenávajú v osobitnej knihe uloženej v blízkosti pracoviska.

(3)

Vyhláška platí aj pre ošetrovanie brucelóznych zvierat ustajnených a zabíjaných na

bitúnkoch.

§ 12

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1960.