Rozpočtový zákon na rok 1957 25/1957 Z. z.

§ 1

Ciele štátneho rozpočtu

Finančné prostriedky sú určené štátnym rozpočtom ako základným finančným plánom štátu

a ich zdrojom je predovšetkým socialistická výroba a budovateľské úsilie pracujúceho

ľudu; slúžia na hospodárne splnenie všetkých úloh štátneho plánu rozvoja národného

hospodárstva, najmä na urýchlenie rozvoja výrobných síl predovšetkým v ťažkom priemysle,

na podstatný vzostup poľnohospodárskej výroby a rozvoja jednotných roľníckych družstiev,

na zavádzanie novej techniky do výroby, na podstatný vzostup produktivity práce a

tým na trvalé zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu a na podporu

úsilia o zachovanie mieru. Na dosiahnutie týchto cieľov treba v zvýšenej miere rozvinúť

aktívnu účasť ľudu pri zabezpečovaní urýchleného rastu národného dôchodku a pri presadzovaní

hospodárnosti.

§ 2

Určenie výšky štátneho rozpočtu

(1)

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa určujú sumou 98 240 492 000 Kčs, celkové výdavky

sumou 97 918 878 000 Kčs, takže vyplýva prebytok 321 614 000 Kčs; v rámci štátneho

rozpočtu sa určujú pre rozpočet Slovenska príjmy sumou 14 699 063 000 Kčs a výdavky

sumou 16 848 611 000 Kčs; Slovenská národná rada môže zvýšiť príjmy nad určenú sumu

a o tú istú sumu i výdavky.

(2)

V štátnom rozpočte sú obsiahnuté rozpočty národných výborov, ktorých príjmy i výdavky

sú 26 170 391 000 Kčs; okrem toho je zvyšok rozpočtových prostriedkov národných výborov

prechádzajúcich do roku 1958 suma 441 800 000 Kčs.

(3)

Vláda určí na vyrovnanie rozpočtov národných výborov podiely na štátnych príjmoch.

§ 3

Hospodárenie podľa štátneho rozpočtu

(1)

Výdavky (investičné i neinvestičné) možno uskutočňovať len do výšky súm určených

v štátnom rozpočte.

(2)

Vláda môže povoliť uskutočnenie nevyhnutného výdavku, nekrytého v štátnom rozpočte,

ak je jeho úhrada zabezpečená vyššími príjmami alebo odsunutím iného, menej naliehavého

výdavku. Obdobne môže vláda povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu,

ak toto zníženie vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu alebo znížením výdavkov.

§ 4

Zodpovednosť za hospodárenie

Vláda a každý jej člen, Sbor povereníkov a každý jeho člen, vedúci ostatných ústredných

úradov a rady národných výborov, ako i vedúci odborov a správ rád národných výborov

sú zodpovední za to, že v ich pôsobnosti budú pri hospodárení všetky plánované úlohy

splnené hospodárne, že budú zisťované a využívané rezervy, ktoré vznikajú v rozvíjajúcom

sa hospodárstve, že príjmové sumy štátneho rozpočtu sa pri najmenšom dosiahnu a výdavkové

sumy sa s výnimkou prípadov prípustných podľa tohto zákona-neprekročia.

§ 5

Časové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Rozpočtové prostriedky možno použiť len do konca roku 1957, a to len na úhradu výdavkov

zročných do konca tohto roku.

(2)

Úhrada výdavkov, ktoré majú a podľa ustanovení tohto zákona môžu zaťažovať rozpočtové

prostriedky na rok 1957, nesmie sa odsunúť k ťarche rozpočtových prostriedkov nasledujúceho

roku.

(3)

Poukazovať peniaze na úhradu záväzkov, ktoré vzniknú po 31. decembri 1957, alebo

tvoriť akýmkoľvek iným spôsobom rezervy z úspor na rozpočtových prostriedkoch nie

je prípustné.

§ 6

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov zákonných a iných opatrení

(1)

Pri návrhoch zákonov, zákonných opatreniach predsedníctva Národného zhromaždenia,

zákonoch Slovenskej národnej rady, vládnych nariadeniach, vládnych uzneseniach, nariadeniach

Sboru povereníkov, uzneseniach Sboru povereníkov, nariadeniach ministrov, nariadeniach

povereníkov, vyhláškach a pri všetkých opatreniach ústredných úradov, ako i pri návrhoch

uznesení národných výborov a ich rád musia byť s najväčšou zodpovednosťou zvážené

a v návrhoch vyjadrené aj ich dôsledky hospodárske a finančné. Dôsledky týchto opatrení

najmä pre výdavky, prípadne pre príjmy štátneho rozpočtu, pre bilanciu príjmov a výdavkov

obyvateľstva alebo pre úverový plán treba vyčísliť a výpočet pripojiť k návrhu opatrenia.

Pri každom navrhovanom opatrení musí sa skúmať, či jeho povaha pripúšťa zavedenie

nových príjmov, a v kladnom prípade musia byť tieto nové príjmy vždy navrhnuté.

(2)

Pri všetkých opatreniach uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú

príjmy štátneho rozpočtu, musí byť zároveň určená úhrada zvýšeného výdavku alebo náhrada

úbytku príjmov.

§ 7

Neprípustnosť započítania pohľadávok voči štátu

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

§ 8

Doplnkové rozpočty národných výborov

(1)

Ak národný výbor dosiahol alebo určite dosiahne vyššie príjmy, než určil jeho rozpočet

alebo ak usporí na rozpočtovaných výdavkoch, pričom plnenie všetkých jeho plánovaných

úloh je zabezpečené, môže zostaviť doplnkový rozpočet.

(2)

Na získanie vyšších príjmov ako zdrojov pre doplnkové rozpočty rozvíjajú národné

výbory predovšetkým služby a miestnu výrobu a vytvárajú tak podmienky pre ďalší rozvoj

hospodárstva a kultúry v svojom obvode a tým na rozšírenie svojej hospodárskej základne.

(3)

Doplnkový rozpočet musí byť vyrovnaný.

(4)

Doplnkový rozpočet národného výboru nižšieho stupňa schvaľuje rada národného výboru

vyššieho stupňa.

(5)

Podrobnosti upraví minister financií; pritom tiež určí postup pri prevode nevyčerpaných

prostriedkov doplnkových rozpočtov do nasledujúceho roku.

§ 9

Predbežné vedenie štátneho hospodárenia v roku 1958

Vláda urobí vhodné opatrenia pre štátne hospodárenie v čase od 1. januára 1958 do

vyhlásenia rozpočtového zákona na rok 1958, ak nebude rozpočtový zákon na uvedený

rok vyhlásený pred 1. januárom 1958. Pre toto obdobie platia obdobne ustanovenia

§§ 4

,

6, 7

a

10 ods. 1 písm. b)

a

ods. 2

.

§ 10

(1)

Vláda sa splnomocňuje,

a)

aby do štátneho rozpočtu premietla finančné dôsledky úprav štátneho plánu rozvoja

národného hospodárstva;

b)

aby na úhradu záväzkov z rokov minulých použila finančné prebytky hospodárenia minulých

rokov.

(2)

Minister financií

a)

vydá smernice pre hospodárenie podľa štátneho rozpočtu a jeho kontrolu, a to najmä

pokiaľ ide o používanie rozpočtových prostriedkov, úhradu výdavkov na nové úlohy ukladané

národným výborom, viazanie rozpočtových prostriedkov určených na úhradu úloh, ktoré

odpadli, a o postup pri obstarávaní úhrady výdavkov na úlohy, ktoré nie sú úplne rozpočtove

zabezpečené. Pritom môže minister financií povoliť odchýlku od ustanovenia

§ 5 ods. 1

;

b)

upraví používanie nadplánových ziskov a uhradzovanie neplánovaných a nadplánovaných

strát hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora, a to i za dobu pred

účinnosťou tohto zákona;

c)

je oprávnený určiť spôsob použitia príjmov za vyradené základné prostriedky hospodárskych

organizácií štátneho socialistického sektora, a to i odchylne od ustanovenia

§ 4 ods. 2 tretej vety zákona č. 106/1951 Zb.

o úprave financovania národných a komunálnych podnikov.

§ 11

(1)

Štátna banka československá zostavuje návrhy štvrťročného úverového plánu a predkladá

ich na schválenie ministrovi financií. Tým sa mení § 8 zákona

č. 84/1952 Zb.

o organizácii peňažníctva.

(2)

Zrušujú sa ustanovenia § 4 ods. 3 a § 12 zákona

č. 106/1951 Zb.

o úprave financovania národných a komunálnych podnikov, § 10 vládneho nariadenia

č. 107/1951 Zb.

, ktorým sa vykonáva zákon o úprave financovania národných a komunálnych podnikov,

a § 9 zákona

č. 83/1952 Zb.

o rozpočtoch národných výborov.

(3)

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1957; vykonajú ho ministri financií a ostatní

členovia vlády.