OZNÁMENIE 257/2008 Z. z. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. marca 2007 bola v Astane podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kazašskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 427 z 20. júna 2007 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 28. septembra 2007. Zmluva nadobudne platnosť 28. júla 2008 v súlade s článkom 28 ods. 2 . K oznámeniu č. 257/2008 Z. z.

Článok 2

Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

1.

Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene niektorého

zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov bez

ohľadu na spôsob ich vyberania.

2.

Za dane z príjmov a z majetku sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov,

z celkového majetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia

hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, daní z celkovej sumy miezd alebo platov vyplácaných

podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.

3.

Súčasné dane, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, sú najmä

a)

v Slovenskej republike

i)

daň z príjmov fyzických osôb,

ii)

daň z príjmov právnických osôb,

iii)

daň z nehnuteľností

(ďalej len „slovenská daň“),

b)

v Kazašskej republike

i)

daň z príjmov právnických osôb,

ii)

daň z príjmov fyzických osôb,

iii)

daň z majetku

(ďalej len „kazašská daň“).

4.

Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu,

ktoré sa budú ukladať odo dňa podpisu tejto zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto

nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny,

ktoré sa uskutočnili v ich daňových právnych predpisoch.

Článok 3

Všeobecné definície

1. Na účely tejto zmluvy, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,

a)

výrazy

i)

„Slovensko“ označuje Slovenskú republiku a použitý v zemepisnom zmysle označuje jej

územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a jurisdikciu

v súlade s pravidlami medzinárodného práva,

ii)

„Kazachstan“ označuje Kazašskú republiku, a ak je použitý v zemepisnom zmysle, výraz

„Kazachstan“ zahŕňa výsostné vody, ako aj výlučnú ekonomickú zónu a kontinentálny

šelf, kde Kazachstan môže na určité účely vykonávať suverénne práva a jurisdikciu

v súlade s medzinárodným právom a kde sa uplatňujú právne predpisy vzťahujúce sa na

kazašskú daň,

b)

výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa súvislostí Slovensko

alebo Kazachstan,

c)

výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,

d)

výraz „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo každého nositeľa práv považovaného

na účely zdanenia za právnickú osobu,

e)

výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú

podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný

rezidentom druhého zmluvného štátu,

f)

výraz „medzinárodná doprava“ označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou, lietadlom

alebo cestným vozidlom prevádzkovanú podnikom jedného zmluvného štátu okrem prípadov,

ak taká loď, lietadlo alebo cestné vozidlo sú prevádzkované len medzi miestami v druhom

zmluvnom štáte,

g)

výraz „príslušný orgán“ označuje

i)

na Slovensku ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,

ii)

v Kazachstane ministerstvo financií alebo ním splnomocnený orgán,

h)

výraz „štátny príslušník“ označuje

i)

každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,

ii)

každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo združenie zriadené

podľa právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte.

2.

Vždy, keď ide o uplatňovanie tejto zmluvy niektorým zmluvným štátom, každý výraz

nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, bude mať taký význam, aký

má v danom čase podľa právnych predpisov tohto štátu upravujúcich dane, na ktoré sa

vzťahuje táto zmluva.

Článok 4

Rezident

1.

Na účely tejto zmluvy výraz „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá

podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho

bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo každého iného podobného kritéria a

zahŕňa aj tento zmluvný štát a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán.

Tento výraz však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba

z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku umiestneného v tomto štáte.

2.

Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov,

určí sa jej postavenie takto

a)

táto osoba sa považuje za rezidenta toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály

byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta toho štátu, ku ktorému má užšie osobné

a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),

b)

ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov

alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta toho štátu, v ktorom

sa obvykle zdržiava,

c)

ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z

nich, považuje sa za rezidenta toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

d)

ak nie je možné určiť postavenie rezidenta podľa písmen a) až c), príslušné orgány

zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

3.

Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch zmluvných

štátov, považuje sa za rezidenta toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného

vedenia.

Článok 5

Stála prevádzkareň

1.

Na účely tejto zmluvy výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie,

ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

2.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a)

miesto vedenia,

b)

pobočku,

c)

kanceláriu,

d)

továreň,

e)

dielňu a

f)

baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných

zdrojov.

3.

Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa aj

a)

stavenisko alebo stavebný alebo inštalačný alebo montážny projekt, alebo dozorné

služby s tým spojené, ale len vtedy, ak také stavenisko alebo projekt trvá dlhšie

ako deväť mesiacov alebo také činnosti trvajú dlhšie ako deväť mesiacov, a

b)

zariadenie alebo konštrukciu používanú na prieskum prírodných zdrojov alebo dozorné

činnosti s tým spojené, alebo vrtnú súpravu, alebo loď používanú na prieskum prírodných

zdrojov, ale len vtedy, ak také používanie trvá viac než šesť mesiacov alebo také

služby trvajú viac než šesť mesiacov, a

c)

poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb rezidentom prostredníctvom zamestnancov

alebo iných pracovníkov najatých rezidentom na také účely, ale len ak činnosti takého

charakteru trvajú (pre ten istý alebo s ním súvisiaci projekt) v krajine počas jedného

obdobia alebo viacerých období presahujúcich v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom

období.

4.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“

nezahŕňa

a)

zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru

patriaceho podniku,

b)

zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia

alebo dodania,

c)

zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným

podnikom,

d)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo

zhromažďovania informácií pre podnik,

e)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania akýchkoľvek

iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,

f)

trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek

kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého

zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný

charakter.

5.

Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle

odseku 6 – koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc

uzavierať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto

štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti

tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali

existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom

trvalého zariadenia na podnikanie.

6.

Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že

v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára

alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej

riadnej činnosti.

7.

Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť

alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo

ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne

alebo inak), nevytvorí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkareň

druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

1.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane

príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte,

môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

2.

Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného

štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. V každom prípade tento výraz zahŕňa príslušenstvo

nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve,

práva vzťahujúce sa na pozemky podľa ustanovení občianskeho práva, právo užívania

nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie

na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, lietadlá a

cestné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

3.

Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo z každého

iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku

a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých osobných činností.

Článok 7

Zisky podniku

1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak

podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne,

ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takým spôsobom, môžu byť zisky

podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať

a)

tejto stálej prevádzkarni,

b)

predaju tovaru v tomto druhom štáte rovnakého alebo podobného druhu ako tovar predávaný

prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne, alebo

c)

iným podnikateľským činnostiam vykonávaným v tomto druhom štáte rovnakého alebo podobného

druhu ako činnosti vykonávané prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne.

2.

Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte

prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tejto stálej prevádzkarni

sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte pripočítavajú zisky, ktoré

by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti

za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého

je stálou prevádzkarňou.

3.

Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené

na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov na vedenie a všeobecných administratívnych

výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň

nachádza, alebo inde. Také náklady nemôžu v žiadnom prípade zahŕňať sumy, ktoré platí

stála prevádzkareň podniku alebo niektorej jej časti, ako sú licenčné poplatky, odmeny

alebo iné podobné platby za použitie patentov alebo iných práv, alebo ako sú provízie

za určité vykonané služby alebo za riadenie (s výnimkou úhrady výdavkov skutočne vynaložených

v stálej prevádzkarni), alebo za úroky z peňazí, ktoré požičal podnik stálej prevádzkarni.

4.

Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať

stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam,

ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú

byť zdanené takým obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť

taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

5.

Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba

nakupovala tovar pre podnik.

6.

Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto zmluvy,

ustanovenia tých článkov nebudú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

7.

Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich

odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný

postup.

Článok 8

Medzinárodná doprava

1.

Zisky poberané rezidentom jedného zmluvného štátu z prevádzkovania lodí, lietadiel

a cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

2.

Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke

alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

Článok 9

Prepojené podniky

1. Ak

a)

sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole

alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo

b)

sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo na

majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,

a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch

viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok,

ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by, nebyť

týchto podmienok, jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol,

zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.

2.

Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky,

z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a zisky

takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by

podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi

nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát primerane upraví sumu dane uloženej z

týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa bude postupovať s náležitým

ohľadom na iné ustanovenia tejto zmluvy a príslušné orgány zmluvných štátov môžu v

prípade potreby vzájomne konzultovať.

Článok 10

Dividendy

1.

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu rezidentovi

druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca

dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný

vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

a)

10 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť (iná ako osobná

obchodná spoločnosť), ktorá priamo vlastní najmenej 30 % majetku spoločnosti vyplácajúcej

dividendy,

b)

15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

Tento odsek neovplyvní zdanenie ziskov spoločnosti, z ktorých sú dividendy vyplácané.

3.

Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv

podieľať sa na zisku s výnimkou pohľadávok, ako aj príjmy z iných práv na spoločnosti,

ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho

štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je

rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť

vyplácajúca dividendy rezidentom, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá

sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo

stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, v súvislosti s ktorou sa dividendy

vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu.

V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia

článku 7

alebo

článku 14

.

5.

Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo

príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané

spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy vyplácané rezidentovi tohto

druhého štátu alebo ak sa účasť, v súvislosti s ktorou sa dividendy vyplácajú, skutočne

viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu nachádzajúcu sa v tomto druhom

štáte, a ani nemôže zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov

spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne

alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.

6.

Bez ohľadu na akékoľvek ďalšie ustanovenia tejto zmluvy, ak spoločnosť, ktorá je

rezidentom jedného zmluvného štátu, má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte,

zisky tejto stálej prevádzkarne môžu podliehať dodatočnému zdaneniu v tomto druhom

štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, takto uložená dodatočná daň však nepresiahne

5 % sumy takých ziskov po odpočítaní dane z príjmov uloženej na príjmy v tomto druhom

štáte.

Článok 11

Úroky

1.

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného

štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to

podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom úrokov,

daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

3.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte, poberané

a skutočne vlastnené vládou druhého zmluvného štátu alebo centrálnou bankou (národnou

bankou), alebo akoukoľvek finančnou inštitúciou úplne vlastnenou touto vládou budú

oslobodené od zdanenia v skôr uvedenom štáte.

4.

Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu

zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť bez ohľadu na

to, či majú alebo nemajú právo účasti na ziskoch dlžníka, a najmä príjmy z vládnych

cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených

s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú

platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.

5.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom

jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj,

činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto

druhom štáte vykonáva nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza,

a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň

alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia

článku 7

alebo

článku 14

.

6.

Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát,

nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba platiaca

úroky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu,

má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou

vznikol dlh, z ktorého sú úroky platené, a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej

prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že úroky majú zdroj v tom

štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň alebo stála základňa.

7.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom

úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na pohľadávku, z

ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným

vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len

na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade

zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné

ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 12

Licenčné poplatky

1.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého

zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj,

a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom

licenčných poplatkov, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných

poplatkov.

3.

Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu

prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského

práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu, kinematografických filmov a

filmov alebo nahrávok pre rozhlasové alebo televízne vysielanie a iných prostriedkov

obrazovej alebo zvukovej reprodukcie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu

alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru alebo za informácie, ktoré

sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, a platby za použitie

alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia.

4.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov,

ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom

majú licenčné poplatky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa

tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej

základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné

poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu.

V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia

článku 7

alebo

článku 14

.

5.

Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je

tento štát, nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však

osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je alebo nie je rezidentom niektorého

zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti

s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej

prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky

majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň alebo stála základňa.

6.

Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom

licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca

sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia licenčné poplatky,

presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy

neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu.

Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov

každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Článok 13

Zisky zo scudzenia majetku

1.

Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku

uvedeného v

článku 6

a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia

a)

podielov na základnom imaní spoločnosti, ktorých hodnota pozostáva v prevažnej miere,

a to priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom štáte, alebo

b)

účasti na majetku osobnej obchodnej spoločnosti (partnership), truste alebo účasti

na práve na majetok, ktorého hodnota pozostáva v prevažnej miere, a to priamo alebo

nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom štáte alebo z podielov uvedených

v písmene a),

môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

3.

Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej

prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo

hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného

štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných činností vrátane ziskov

dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom)

alebo tejto stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

4.

Zisky poberané rezidentom zmluvného štátu zo scudzenia lodí, lietadiel alebo cestných

vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži

prevádzke týchto lodí, lietadiel alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len

v tomto zmluvnom štáte.

5.

Zisky zo scudzenia majetku, iného než je uvedený v predchádzajúcich odsekoch tohto

článku, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Článok 14

Nezávislé osobné činnosti

1. Príjmy poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, z

odborných činností alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu

len v tomto štáte s výnimkou tých prípadov, keď sa také príjmy môžu zdaniť aj v druhom

zmluvnom štáte,

a)

ak má v druhom zmluvnom štáte pravidelne k dispozícii stálu základňu na výkon svojich

činností; v takom prípade len tú časť príjmov, ktoré možno pripočítať tejto stálej

základni, alebo

b)

ak sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas obdobia alebo období, ktoré v úhrne

presahujú 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom sa alebo končiacom

v príslušnom daňovom roku; v takom prípade len tú časť príjmov, ktoré sú poberané

z jeho činností vykonávaných v tomto druhom štáte.

2.

Výraz „odborné činnosti“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchovné

alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, zubných lekárov, právnikov,

inžinierov, architektov a účtovných znalcov.

Článok 15

Závislá činnosť

1.

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z

dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení

článkov 16

,

18 a 19

len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam

zamestnanie vykonáva, môžu sa také odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného

v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 len

v skôr uvedenom štáte, ak

a)

sa príjemca zdržiava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období,

ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína

alebo končí v príslušnom daňovom roku, a

b)

odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom

druhého štátu, a

c)

odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ

v druhom štáte.

3.

Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z dôvodu zamestnania

vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave

sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, ktorého je podnik prevádzkujúci loď alebo lietadlo

rezidentom.

Článok 16

Tantiémy

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen

štatutárneho orgánu spoločnosti alebo podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom

druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

Článok 17

Umelci a športovci

1.

Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako na verejnosti vystupujúci

umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec, alebo ako

hudobník, alebo ako športovec z takých osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom

štáte, sa môžu bez ohľadu na ustanovenia

článkov 14 a 15

zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom neplynú tomuto

umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto príjmy sa môžu

zdaniť bez ohľadu na ustanovenia

článkov 7

,

14 a 15

v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia na príjmy poberané z činností vykonávaných

umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak je návšteva tohto štátu úplne

alebo z podstatnej časti hradená z verejných fondov druhého zmluvného štátu alebo

miestnych orgánov, alebo štatutárneho orgánu tohto štátu. V takom prípade príjmy podliehajú

zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.

Článok 18

Dôchodky a iné platby

1.

Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi

niektorého zmluvného štátu a akékoľvek renty vyplácané takému rezidentovi podliehajú

zdaneniu s výnimkou ustanovení

článku 19 ods. 2

len v tomto štáte.

2.

Výraz „renty“ označuje stanovené sumy, ktoré sa vyplácajú fyzickej osobe opakovane

v určenom termíne počas jej života alebo počas určeného alebo určitého časového obdobia

na základe záväzku uhrádzať tieto platby ako náhradu za primeranú alebo úplnú protihodnotu

v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.

Článok 19

Štátna služba

1.

a)

Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným zmluvným štátom

alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe

za služby poskytované tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu

orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

b)

Také platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom

štáte, ak sú tieto služby poskytované v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom

tohto štátu,

i)

je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo

ii)

sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto služieb.

2.

a)

Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden zmluvný

štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, fyzickej osobe

za služby poskytované tomuto štátu alebo správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu,

podlieha zdaneniu len v tomto štáte.

b)

Taký dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba

je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.

3.

Ustanovenia

článkov 15, 16, 17 a 18

sa uplatnia na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za služby poskytované

v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo

jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu.

Článok 20

Študenti

Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím

príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa

zdržiava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, dostáva na účely

svojho pobytu, štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, že

také platby majú zdroj mimo tohto štátu.

Článok 21

Iné príjmy

1.

Položky príjmov rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré

sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v

tomto štáte.

2.

Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia na príjmy iné než príjmy z nehnuteľného majetku,

ktorý je definovaný v

článku 6 ods. 2

, ak príjemca takých príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva

svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa

tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej

základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia,

sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V takom prípade

sa podľa okolností uplatnia ustanovenia

článku 7

alebo

článku 14

.

Článok 22

Majetok

1.

Nehnuteľný majetok uvedený v

článku 6

, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom

štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.

2.

Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú

má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok,

ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom

zmluvnom štáte na účely výkonu nezávislých osobných činností, sa môže zdaniť v tomto

druhom štáte.

3.

Dopravný prostriedok prevádzkovaný v medzinárodnej doprave rezidentom zmluvného štátu

a hnuteľný majetok slúžiaci prevádzkovaniu takých dopravných prostriedkov podlieha

zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.

4.

Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v

tomto štáte.

Článok 23

Vylúčenie dvojitého zdanenia

1.

V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto

Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého

sa také dane ukladajú, časti príjmov alebo majetku, ktoré sa môžu podľa ustanovení

tejto zmluvy rovnako zdaniť v Kazachstane, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú

z takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Kazachstane. Suma, o ktorú

sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením,

ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení

tejto zmluvy v Kazachstane.

2.

V prípade Kazachstanu sa dvojité zdanenie vylúči takto

a)

Ak rezident Kazachstanu poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktorý môže byť v súlade

s ustanoveniami tejto zmluvy zdanený na Slovensku, Kazachstan povolí

i)

znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej

na Slovensku,

ii)

znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku zaplatenej

na Slovensku.

Suma dane znížená podľa uvedených ustanovení nepresiahne daň, ktorá by bola uložená

na rovnaké príjmy v Kazachstane podľa sadzieb, ktoré sa tam uplatňujú.

b)

Ak rezident Kazachstanu poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktoré v súlade s ustanoveniami

tejto zmluvy podliehajú zdaneniu len na Slovensku, Kazachstan môže zahrnúť také príjmy

alebo majetok do základu dane, ale iba na účely stanovenia sadzby dane na také ostatné

príjmy alebo majetok zdaniteľný v Kazachstane.

3.

Ak v súlade s akýmikoľvek ustanoveniami tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá, alebo

majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu, je vyňatý zo zdanenia v tomto

štáte, tento štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane z ostatných príjmov alebo

z majetku takého rezidenta vziať do úvahy tieto vyňaté príjmy alebo majetok.

Článok 24

Zásada rovnakého zaobchádzania

1.

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu

zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie

a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci

tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä vo vzťahu k trvalému pobytu.

Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia

článku 1

bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo

oboch zmluvných štátov.

2.

Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom

štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého

štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok

jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek

osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov,

ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

3.

Ak sa neuplatnia ustanovenia

článku 9 ods. 1

,

článku 11 ods. 7

alebo

článku 12 ods. 6

, sú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu

rezidentovi druhého zmluvného štátu na účely stanovenia zdaniteľných ziskov tohto

podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr

uvedeného štátu. Podobne budú na účely stanovenia zdaniteľného majetku takého podniku

všetky dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu

odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté voči rezidentovi skôr

uvedeného štátu.

4.

Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo

nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu,

nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným,

ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú

alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

Článok 25

Riešenie sporných prípadov dohodou

1.

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných

štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami

tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne

právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného

štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje

článok 24 ods. 1

, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí

byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu,

ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

2.

Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé

riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s príslušným orgánom

druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto

zmluvou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty vo vnútroštátnych

právnych predpisoch zmluvných štátov.

3.

Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek

ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo uplatňovaní tejto

zmluvy. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa vylúčilo dvojité zdanenie v prípadoch,

ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.

4.

Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj prostredníctvom

spoločnej komisie zloženej z príslušných orgánov alebo z ich zástupcov s cieľom dosiahnuť

dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Článok 26

Výmena informácií

1.

Príslušné orgány zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na vykonávanie

ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich

sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v

rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená

článkom 1

. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým

spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu

a oznámia sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa

zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim

s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch týkajúcich sa daní uvedených

v tejto zmluve. Tieto osoby alebo orgány použijú také informácie len na uvedené účely.

Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2.

Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému zmluvnému

štátu ukladajú povinnosť

a)

vykonať administratívne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu

prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,

b)

poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov

alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,

c)

poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné,

komerčné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých

poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 27

Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov

Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom

diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného

práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 28

Nadobudnutie platnosti

1.

Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny sa vymenia čo najskôr.

2.

Zmluva nadobudne platnosť 60 dní po výmene ratifikačných listín a jej ustanovenia

sa budú vykonávať

a)

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberané 1. januára

alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,

a

b)

v prípade ostatných daní z príjmov a z majetku za zdaňovacie obdobia začínajúce sa

1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne

platnosť.

Článok 29

Výpoveď

Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý

zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej

šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí piatich

rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa táto zmluva

prestane uplatňovať

a)

v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberané 1. januára

alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom je dané oznámenie o

výpovedi, a

b)

v prípade ostatných daní z príjmov a z majetku za zdaňovacie obdobia začínajúce sa

1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom je dané

oznámenie o výpovedi.

Na dôkaz toho podpísaní, na to riadne splnomocnení, podpísali túto zmluvu.

Dané v Astane 21. marca 2007 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, v slovenskom, kazašskom

a anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade rozdielnosti

výkladu textov bude rozhodujúci anglický text.

Článok 1

Osoby, na ktoré sa zmluva vzťahuje

Táto zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo

oboch zmluvných štátov.